Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/227/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1716207401 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 08. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1716207401.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a sudcov Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Alexandry Hanusovej v právnej veci žalobkyne: J. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XX, L., proti žalovanému: Ing. Y.B. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom L.B. XXX/XX, I., o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok zo dňa 24. apríla 2017, č. k. 6C 168/2016-30, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t r d z u j e . Žalovaný nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala, aby bola žalovanému uložená povinnosť zdržať sa prevodu vlastníckeho práva k podielu 1 domu súp. č. XXXX stojaceho na parc. č. XXX/XX a prevodu podielu 1 z parc. č. XXX/XX záhrady o výmere 124 m2 v k.ú. R., ktoré sú na Okresnom úrade Pezinok, odbor katastrálny, zapísané na LV č. XXX. 2. Uviedol, že v merite veci sa žalobkyňa domáha vydania rozhodnutia, ktorým dôjde k určeniu, že podiel 1 nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX v k.ú. R. na meno žalovaného, a to rodinný dom súp. č. XXXX na parc. č. CKN č. XXX/XX a parcele CKN č. XXX/XX záhrady o výmere 124 m2 sú výlučným vlastníctvom žalobkyne. Poukázal na tvrdenia žalobkyne, podľa ktorej nehnuteľnosti nadobudli so žalovaným ako manželia za trvania ich manželstva, od decembra 1998 ich užíva výlučne sama vzhľadom na opustenie spoločnej domácnosti manželom. Vtedy sa so žalovaným dohodli, že dom so zariadením a pozemkami parc. č. XXX/XX a č. XXX/XX ostane výlučne v jej vlastníctve a žalovaný si postaví nový dom, na ktorý si žalobkyňa nebude robiť nárok, čo sa aj stalo. Žalobkyňa dosplácala zvyšok pôžičky a nehnuteľnosti užíva ako vlastníčka sama až doposiaľ. Manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Pezinok v konaní so sp. zn. 4C 1072/2008. Po rozvode bola pripravená dohoda o vyporiadaní BSM, no pre zdravotné problémy žalobkyne k jej podpisu nedošlo. Nedošlo ani k podpisu pripravenej darovacej zmluvy pre služobné vzdialenie žalovaného a zdravotné problémy žalobkyne. V októbri 2015 jej bolo doručené upovedomenie o začatí exekúcie pod č. EX 2522/2015 na sporné nehnuteľnosti pre dlhy žalovaného vo výške 400.000,- eur, ktoré mu vznikli po rozvode manželstva. Vzhľadom na skutočnosť, že môže prísť o strechu nad hlavou, žiada vyriešiť otázku vlastníctva k nehnuteľnostiam, nakoľko podľa nej splnila podmienky vydržania vlastníckeho práva. Z dôvodu hrozby exekúcie predajom sporných nehnuteľností navrhla nariadenie predmetného neodkladného opatrenia. 3. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol súd prvej inštancie s poukazom na ust. § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), § 325 ods. 1, 2 CSP, § 328 ods. 1 CSP a § 329 ods. 1, 2 CSP dôvodiac, že neodkladné oparenie možno nariadiť v prípade, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán, alebo ak je obava z ohrozenia exekúcie. Neodkladné opatrenie preto nemožno nariadiť bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o možnej opodstatnenosti uplatneného práva. Pojem „potreba bezodkladnej úpravy“ vyložil tak, že bez tejto úpravy vzťahov súdom by strane sporu hrozila ťažko napraviteľná ujma, keď za zmysel neodkladného opatrenia označil zabránenie zhoršovaniu postavenia strany sporu, za predpokladu osvedčenia existencie práva na ochranu a ohrozenia tohto práva. Musí byť taktiež osvedčený právny záujem na nariadení neodkladného opatrenia, aby sa nariadením neodkladného opatrenia dosiahol účel ochrany poskytovanej súdom. Navrhované neodkladné opatrenia musí mať nadväznosť na obsah žaloby a na jej žalobný petit, aby navrhované neodkladné opatrenie malo v jej obsahu konkrétny základ. 4. Súd prvej inštancie mal z výpisu z LV č. XXX k.ú. R. preukázané, že vlastníkmi nehnuteľností parc. č. XXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 296 m2, parc. č. XXX/XX, záhrady o výmere 124 m2 a rodinného domu nachádzajúceho sa na parc. č. XXX/XX sú obe strany sporu každý v podiele 1. Na výpise z LV sú tri poznámky, a to Upovedomenie o začatí exekúcie zriadením exekučného záložného práva EX 2522/2015 v prospech oprávneného L. V., Upovedomenie o začatí exekúcie predajom nehnuteľností EX 2522/2015 z 15.11.2016 v prospech oprávneného L. V.ka, Exekučný príkaz na vykonanie exekúcie predajom nehnuteľností EX 2522/2015 z 15.11.2016 v prospech oprávneného L. V.. Uviedol, že poznámka vyjadruje skutočnosti, ktoré obmedzujú oprávnenie vlastníka nakladať s nehnuteľnosťou, alebo informuje o nehnuteľnosti alebo o práve k nej. Dospel k záveru, že v danom prípade žalobkyňa nepreukázala potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu, keď už samotné poznámky zapísané katastrom na LV č. XXX obmedzujú oprávnenia žalovaného nakladať s nehnuteľnosťou. 5. Proti tomuto uzneseniu podala riadne a včas odvolanie žalobkyňa a žiadala ho zmeniť a jej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť. Uviedla, že vychádzala z ust. § 134 ods. 2 Exekučného poriadku , podľa ktorého exekúciu predajom nehnuteľností nie je možné vykonať, ak je povinnému v spore o vlastníctvo uložená povinnosť zdržať sa prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorá je predmetom exekúcie. Poukázala na svoj zlý zdravotný stav a na skutočnosť, že v nehnuteľnostiach býva. 6. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 379, § 380 a § 381 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej „CSP“) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné. 7. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 8. Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 9. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 10. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 11. Podľa § 325 ods. 2, písm. d/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 12. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327 (odmietnutie návrhu), nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 13. Citované zákonné ustanovenia upravujú inštitút neodkladného opatrenia v zmysle zákona č. 160/2016 Z.z. účinného od 1.7.2016, ktorého účelom sú totožné ciele ako pri inštitúte predbežného opatrenia v zmysle Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.6.2016, ktorý bol novým procesným zákonom zrušený. Z uvedeného odvolací súd vyvodil, že právne závery súdnej praxe ohľadom podmienok pre nariadenie pôvodného inštitútu predbežného opatrenia sa plne vzťahujú aj na v súčasnosti platnú úpravu týkajúcu sa neodkladných opatrení. Je teda zrejmé, že účelom neodkladného opatrenia je poskytnúť dočasnú ochranu ohrozeným alebo porušeným právnym pomerom strán sporu dovtedy, kým tieto nepodajú žalobu vo veci samej, resp. kým súd svojím meritórnym rozhodnutím neposkytne stranám definitívnu ochranu. Pre aplikáciu tohto inštitútu sa však vyžaduje naliehavosť potreby predbežnej úpravy, ktorá musí byť osvedčená. Uvedený inštitút teda plní zabezpečovaciu a preventívnu funkciu a predstavuje prostriedok na dočasné riešenie situácie, ktorá nastala buď v pomere medzi stranami sporu alebo vtedy, ak je obava, že by bol výkon súdneho rozhodnutia ohrozený. Jeho základným atribútom je dočasnosť a provizórnosť, nakoľko v danom prípade ide o neodkladné opatrene nariadené na dobu do skončenia základného a hlavného sporu strán. Jeho zmyslom je rýchlo a pružne riešiť situáciu, ktorá si vyžaduje okamžitý zásah súdu v jeho priebehu, odôvodnený spomenutou nevyhnutnou potrebou dočasnej úpravy pomerov strán sporu alebo obavou z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia, keď nie je vylúčená vzájomná kumulácia týchto dôvodov. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd musí skúmať naplnenie zákonných formálnych a vecných predpokladov pre jeho nariadenie. Úspech navrhovateľa neodkladného opatrenia si vyžaduje osvedčenie danosti hmotnoprávneho nároku (práva) medzi stranami sporu a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe úpravy pomerov. Podmienkou pre vyhovenie návrhu na jeho nariadenie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov, by bolo právo niektorej zo strán sporu ohrozené. Je potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako aj osvedčenie existencie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. V tomto prípade neodkladného opatrenia nejde o konečný výsledok sporu, len sa ním zabezpečuje, aby konečné rozhodnutie malo pre hmotnoprávny vzťah strán sporu reálny význam, a to aj preventívnymi účinkami neodkladného opatrenia, ktoré v naliehavých prípadoch môže zamedziť vzniku škody alebo ujmy, a ak k nej došlo, jej zväčšovaniu. Aj v prípade, ak sú splnené formálne a vecné predpoklady vyžadované zákonom pre nariadenie neodkladného opatrenia, súd musí zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov strán sporu alebo tretích osôb, a teda posúdiť primeranosť zásahu, ktorý nariadenie neodkladného opatrenia predstavuje. 14. O potrebe neodkladnej úpravy teda nesmú byť vážnejšie pochybnosti. Procesnú zodpovednosť za výsledok konania (dôkazné bremeno) v tomto smere má navrhovateľ neodkladného opatrenia. 15. Splnenie uvedených podmienok môže mať potom vplyv aj na vlastnícke právo, ktoré požíva ústavnú ochranu a je ho možné obmedziť dočasnou úpravou, avšak len vtedy, ak by výkon vlastníckeho práva bol v rozpore s inými, rovnako chránenými hodnotami (právami). 16. Z uvedeného vyplýva, že pre vyhovenie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia musí ísť o osvedčenie takého stavu právnych (nie len faktických) vzťahov medzi účastníkmi, ktorý vyžaduje dočasnú a rýchlu úpravu pomerov medzi nimi súdom, t.j. naliehavosť situácie i po stránke právnej, a taktiež o osvedčenie ohrozenia nároku, keď jeho ohrozenie musí byť podložené konkrétnymi skutočnosťami. 17. Na základe obsahu preskúmavaného spisového materiálu dospel odvolací súd k zhodnému názoru so súdom prvej inštancie, že žalobkyňa neosvedčila dôvody pre potrebu navrhovanej neodkladnej úpravy právnych pomerov strán sporu, keď žalobkyňa môže byť prípadne v rámci exekučného konania dostatočne chránená ustanoveniami o excindačnej žalobe (vylúčenie veci z exekúcie) podľa § 44 Exekučného poriadku za dodržania postupu podľa daného ustanovenia. Nariadene neodkladného opatrenia preto nie je účelné. Odvolací súd poukazuje i na ust. § 61d ods. 1 Exekučného poriadku, podľa ktorého po doručení upovedomenia o začatí exekúcie nemožno nakladať s majetkom podliehajúcim exekúcii bez predchádzajúceho písomného súhlasu exekútora s výnimkou bežných právnych úkonov, takže zákaz nakladať s nehnuteľnosťou nariadením neodkladného opatrenia nie je žiaduci. Žalobkyňa taktiež ani netvrdila, že žalovaný má záujem s nehnuteľnosťou nakladať, t.j. pasívna legitimácia žalovaného v rámci konania o nariadení neodkladného opatrenia absentuje. Pokiaľ žalobkyňa dôvodí podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia poukazom na ust. § 134 ods. 2 Exekučného poriadku, dané ustanovenie má na mysli odlišnú právnu situáciu, keď k nariadeniu neodkladného opatrenia došlo za iných právnych a skutkových okolností pred začatím exekúcie. 18. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol odvolací súd podľa §§ 255 ods. 1 CSP, ktoré však žalovanému nepriznal, keďže mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. 20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolaciemu súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha ( dovolací návrh ) ( § 428 CSP).