Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/464/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1716207495 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrícia Železníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1716207495.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, v právnej veci navrhovateľky - manželky: T. U., rod. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XX, XXX XX S., zast. JUDr. Janou Hreňovou, advokátkou so sídlom Krížna 14, 811 07 Bratislava, proti manželovi: Q. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XX, XXX XX S., v konaní o rozvod manželstva, na odvolanie manžela proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 21.06.2017, č.k. 9Pc/9/2016-44, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e. Účastníci nemajú nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Pezinok rozsudkom zo dňa 21.06.2017, č.k. 9Pc/9/2016-44 rozviedol manželstvo navrhovateľky T. U., rod. E., nar. XX.XX.XXXX a manžela Q. U., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX v S., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu S., zväzok XX, ročník XXXX, strana XXX, poradové číslo XX. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. 2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 18, § 22, § 23 ods. 1, 2, 3 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“), § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „C.m.p.“), a vecne tým, že pre rozvod manželstva boli splnené všetky hmotnoprávne podmienky. Súd prvej inštancie mal za to, že manželstvo vykazovalo vážnosť narušenia manželských vzťahov a trvalosť rozvrátenia vzťahov do takej intenzity, že nebolo možné plniť jeho účel a za príčinu rozvratu manželstva ustálil citové odcudzenie manželov, stratu spoločného života. Prvoinštančný súd uviedol, že pokiaľ jeden z manželov nechce a nemieni zotrvať vo zväzku manželskom, nie je možné ho autoritatívnym rozhodnutím súdu nútiť, aby v manželstve naďalej proti svojej vôli zotrval. Nakoľko v manželstve neboli maloleté deti, súd prvej inštancie nevidel žiadnu prekážku brániacu rozvodu manželstva. 3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie manžel, dôvodiac, že síce súhlasil s rozvodom manželstva, avšak vnútorne je presvedčený o opaku. Vo svojom odvolaní žiadal určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela do času, kedy bude môcť opäť riadne pracovať a živiť sa sám. Namietal, že rozhodnutie o rozvode manželstva negatívne ovplyvňuje jeho zdravotný stav, finančné a majetkové pomery a poukázal tiež na skutočnosť, že manželka s ním nekomunikuje. 4. Manželka vo svojom vyjadrení k odvolaniu manžela prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil. Bola toho názoru, že manželstvo je vážne narušené, nemôže plniť svoju spoločenskú funkciu, pričom nemá záujem na obnovení manželského spolužitia. Zdôraznila, že jej rozhodnutie rozviesť sa je trvalé a nemenné. Dôvody uvádzané manželom v odvolaní označila vzhľadom na predmet konania za irelevantné, keďže v konaní o rozvod manželstva je potrebné preukázať kvalifikovaný rozvrat manželstva a nie je potrebné skúmať ako rozhodnutie o rozvode manželstva vnútorne, duševne či ekonomicky vplýva na niektorého z rozvedených manželov. K podanému vyjadreniu doložila komunikáciu medzi ňou a manželom, z ktorej možno vyvodiť záver, že manžel podal odvolanie voči rozsudku súdu prvej inštancie len z dôvodu, že mu zobrala doklady k stavbe. 5. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65, § 66 C.m.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 219 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie manžela nie je dôvodné. 6. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. 7. Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. 8. Podľa § 2 ods. 1 C.m.p., na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 9. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 10. V ustanovení § 23 Zákona o rodine je uvedená všeobecná hmotnoprávna podmienka na rozvod manželstva, ktorou je existencia vážneho narušenia a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi spôsobujúca nemožnosť plnenia účelu manželstva a kumulatívne neexistencia ďalšej perspektívy obnovenia manželského spolužitia. Zákon o rodine neuvádza taxatívny výpočet rozvodových dôvod, keďže formy ľudského spolužitia sa nedajú vtesnať do kauzistickej formulácie, čo by viedlo k prílišnému formalistickému posudzovaniu vzťahov. Existencia vážneho a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi musí byť v príčinnej súvislosti s nemožnosťou napĺňať ďalej účel manželstva. Vyššie uvedené ustanovenie (§ 23 Zákona o rodine) zakotvuje objektívnu existenciu rozvratu vzťahov. Objektívny rozvrat vzťahov znamená, že medzi manželmi je skutočný stav nasvedčujúci nemožnosti plniť účel manželstva, resp. rodiny založenej manželstvom. Rozvrat manželstva musí byť kvalifikovaný, nestačí akýkoľvek rozvrat. Intenzita rozvratu musí byť vysoká a pre konštatovanie vážnosti rozvratu sa tento rozvrat musí javiť ako nezmeniteľný a nenapraviteľný. 11. V zmysle uvedeného v danej veci postupoval aj súd prvej inštancie, keď mal v prebiehajúcom preukázané splnenie podmienok na rozvod manželstva predpokladané v ustanovení § 23 Zákona o rodine. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie i s jeho odôvodnením a v podrobnostiach na neho poukazuje. 12. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie a v záujme vysporiadania sa s odvolacími dôvodmi manžela, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie obstaral v konaní dostatočné podklady pre záver o kvalifikovanom rozvrate vzťahov medzi manželmi, t.j. ich citové odcudzenie sa navzájom, stratu spoločného života, ako aj správne prihliadol na skutočnosť, že manželstvo je predovšetkým dobrovoľným zväzkom muža a ženy a nie je žiaduce, aby súd autoritatívnym rozhodnutím nútil jedného z manželov zotrvať v manželskom zväzku proti jeho slobodnej vôli. Odvolací súd vyhodnotil odvolacie argumenty manžela vzhľadom na predmet konania za nedôvodné a dáva manželovi do pozornosti, že jeho negatívne vnútorné prežívanie rozhodnutia o rozvode nie je v tomto konaní potrebné skúmať. Tu sa žiada zdôrazniť, že ustanovenie § 23 Zákona o rodine predpokladá objektívnu existenciu rozvratu vzťahov bez ohľadu na subjektívne stanovisko manželov a na zavinenie niektorého z manželov. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že manželstvo účastníkov konania vykazovalo vážnosť a trvalosť narušenia manželských vzťahov do takej intenzity, že nebolo možné plniť jeho účel, ktorým je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí. Na návrh manžela uvedeného v jeho odvolaní na určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela podľa § 72 Zákona o rodine, odvolací súd neprihliadal, nakoľko v danom prejednávanom prípade odvolací súd bol povinný posudzovať dôvody odvolania vzťahujúce sa k napádanému výroku rozsudku súdu prvej inštancie o rozvode manželstva. 13. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p., ako vecne správne potvrdil. 14. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 C.m.p.. 15. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).