Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/73/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2315218758 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:2315218758.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia senátu: JUDr. Mária Hajdínová a JUDr. Michaela Králová, vo veci starostlivosti o maloleté deti H.: S. narodeného XX.X.XXXX, D. narodenú XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, Vazovova 7/A, Bratislava, deti rodičov: otec - S. H., narodený XX.X.XXXX, výrobný pracovník, bytom R., N. XXXX/XX, matka - B. H. rodená C., narodená XX.X.XXXX, pomocný vychovávateľ, bytom C., D.. Z. XX/A, zastúpená advokátkou JUDr. Alžbetou Čalfovou, AK Tatranská Lesná č.10, Vysoké Tatry, o zvýšenie výživného, o odvolaní otca maloletých detí proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č.k. 13P 271/2015-56 zo dňa 23.3.2016 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č.k. 13P 271/2015-56 zo dňa 23.3.2016 p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava IV rozsudkom č.k. 13P 271/2015-56 zo dňa 23.3.2016 zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletého S. H., narodeného XX.X.XXXX zo sumy 100,- eur mesačne, na sumu 150,- eur mesačne, ktorú je otec povinný platiť dňom 1.9.2015 vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky a zročné výživné pre maloletú D. za obdobie od 1.9.2015 do 23.3.2016 v sume 350,- eur otcovi povolil platiť v pravidelných mesačných splátkach 10,- eur spolu s bežným výživným dňom 1.4.2016 pod stratou výhody splátok. Okresný súd tiež zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú D. H. narodenú XX.X.XXXX zo sumy 60,- eur mesačne sumou 150,- eur mesačne dňom 1.9.2015 vždy do 15.dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Zročné výživné pre maloletú D. za dobu od 1.9.2015 do 23.3.2016 v sume 630,- otcovi povolil splácať v pravidelných 20,- eur mesačných splátkach spolu s bežným výživným dňom 1.4.2016 pod stratou výhody splátok. Vo zvyšnej časti návrh matky na zvýšenie výživného zamietol. Súd vyslovil vo výroku, že týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Galanta č.k. 16C 96/2009-61 zo dňa 1.7.2009 v časti o výživnom na maloletého S. a maloletú D.. O trovách konania súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. 2. Okresný súd vychádzal zo zistenia, že rozsudkom Okresného súdu Galanta č.k. 16C 96/2009-61 zo dňa 1.7.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 18.8.2009 bolo manželstvo rodičov maloletých detí rozvedené, deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky a otec bol povinný platiť výživné na maloletého S. sumou 100,- eur mesačne a na maloletú D. sumou 60,- eur mesačne. Maloletý Z., narodený XX.X.XXXX, v tom čase maloletý, bol zverený do osobnej starostlivosti matky a otcovi bola uložená povinnosť platiť výživné na Z. sumou 110,- eur mesačne. V tom čase matka mala rodičovský príspevok 225,74 eur mesačne a otec mal príjem vo výške 683,- eur mesačne. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k. 13P 74/2013-284 zo dňa 20.10.2014 bol Z. zverený do osobnej starostlivosti otca s tým, že každý z rodičov bude maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok, matke bolo určené výživné na maloletého Z. v sume 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa a zároveň súd zmenil úpravu styku otca stretávať sa s maloletými deťmi S. a D.. 3. V prejednávanej veci súd zistil, že rodičia maloletých detí sú rozvedení, sú zamestnaní, ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemajú, otec žije s Z. v X-izbovom byte v R. a v starostlivosti o Z. mu pomáha jeho matka, otec pracuje v spoločnosti N. na zmeny, pomáha mu matka, ktorá je dôchodku, býva v X-izbovom byte v Q.. Z. denne dochádza do školy v Bratislave na Dúbravskej ceste 1. Z. dňa XX.X.XXXX dovŕšil plnoletosť, navštevuje Spojenú školu v Bratislave, je občan s ťažkým zdravotným postihnutím, má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 60 % a žije s otcom v spoločnej domácnosti. Z. má mesačný príjem 192,90 eur (invalidný dôchodok) a 18,39 eur (peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo opotrebovaním šatstva) a 33,09 eur (peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla) a 27,13 eur (výživné od matky), spolu sumu: 271,51 eur. Maloletý S. má mesačný príjem 194,79 eur (zaopatrovací príspevok, je zdravotne postihnutý, trpí dg. Diabetes) a 18,39 eur (peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov na diétne stravovanie) a 23,07 eur (rodinné prídavky) a 100,-eur (výživné od otca), spolu sumu 336,25 eur. Maloletá D. má mesačný príjem 60,- eur (výživné od otca) a 23,07 eur (rodinné prídavky),spolu sumu: 83,07 eur. Príjem otca je 1.160 eur netto mesačne a príjem matky je 420,- eur netto mesačne a 18,39 kompenzačný príspevok, spolu v sume 438,39 eur. Maloletý S. navštevuje X. triedu ZŠ v Bratislave na Mokrohájskej ulici č. 3 a maloletá D. tú istú triedu v tej istej škole. Deti sú spolužiaci a spolu s matkou bývajú v nájomnom X-izbovom byte. Kolízny opatrovník navrhol výživné zvýšiť pre S. na sumu 170,-eur mesačne a pre D. na sumu 110,- eur mesačne s tým, že deti od septembra 2016 nastúpia na druhý stupeň základnej školy. 4. Okresný súd právne vec posúdil podľa ustanovení § 26, § 62, § 63, § 75 a § 78 Zákona o rodine. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že sú splnené podmienky na zvýšenie výživného, a preto zvýšil výživné na maloletého S. od 1.9.2015 na maloletého S. o 50,- eur mesačne a na maloletú D. o 90,- eur mesačne s tým, že k 1.9.2015 deti nastúpili do 4. triedy základnej školy, čím sa priblížili k druhému stupňu základnej školy, ktorú začali navštevovať 1.9.2016. Od posledného rozhodnutia o výživnom na maloleté deti došlo na strane rodičov aj detí k zmene pomerov, a to pokiaľ ide o zmenu pomerov na strane maloletých detí sa podstatne zvýšili ich odôvodnené potreby, čo je nesporné, keďže výživné bolo naposledy upravované pred 6 rokmi, a tak sú zvýšené náklady súvisiace s ich fyzickým vekom, školskou dochádzkou, deti rástli a zvýšenie potrieb uznal aj otec. Určené výživné je primerané odôvodneným potrebám maloletých detí ako aj zárobkovým a majetkovým pomerov rodičov. V konaní mal súd preukázané, že otec má možnosť platiť zvýšené výživné, keď z jeho príjmu 1.160,- eur po odpočítaní 300,- eur mu zostane podstatná časť príjmu a nehrozí, že jeho odôvodnené mesačné výdavky, ako aj výdavky na plnoletého Z., by boli ohrozené. Zmena pomerov nastala aj na strane matky, ktorá sa zamestnala a získala tak zdroj príjmu potrebný na krytie jej osobných mesačných výdavkov a krytie určitej časti mesačných výdavkov na deti. Zročné výživné v sume 350,- eur (7,- x 50,- eur) na S. a v sume 630,- eur (7,- x 90,- eur) na D., súd podľa § 160 ods. 1 O.s.p. povolil otcovi zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach po 10,- eur pre S. a 20,- eur pre D. od 1.4.2016. Vo zvyšnej časti návrh matky na zvýšenie výživného zamietol, keď mal preukázané, že otec nemá možnosť platiť matkou navrhnuté výživné na S. v sume 250,- eur a na D. v sume 200,- eur, a preto návrh v tejto časti zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. 5. Proti rozsudku podal odvolanie otec maloletých detí, ktorý nesúhlasil s rozhodnutím súdu a namietal, že súd prvej inštancie nevykonal dostatočné dokazovanie a nesprávne zistil skutkový stav. Otec navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. V odvolaní namietal, že nemal možnosť sa oboznámiť s predloženým príjmom a výdavkami matky maloletých detí, ako aj maloletých detí, keď prílohy dostal k nahliadnutiu až na prebiehajúcom pojednávaní, kde nemal žiadny časový priestor na naštudovanie a prípravu a nevedel okamžite reagovať na všetky položky a výdavky, ktoré sú uvedené v liste. Otec poukázal na to, že začiatkom mesiaca máj 2015 má najstarší syn zmenenú adresu trvalého bydliska, a to Š. H. XX, Q., syn Z. je občan s ťažkým zdravotný postihnutím, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 60 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, ktorý bol posúdený posudkovým lekárom. Otec uviedol, závažné skutočnosti, ktoré nemohol označiť v čase rozhodovania súdu prvej inštancie a to, že v mesiaci apríl 2016 jeho matke D. H., ktorá je na dôchodku, u ktorej dočasne bývali v jej byte v Q., diagnostikovali závažné onkologické ochorenie. Zlý zdravotný stav, nie len fyzický, ale aj psychický jeho matky, ktorá čaká na termín operácie a následne bude absolvovať dlhodobé procedúry, vzhľadom na zdĺhavý závažne onkologický liečebný proces, ktorý si vyžaduje nie len kľudový a oddychový režim, spôsobil, že je nútený kúpiť byt do osobného vlastníctva na hypotéku pre neho a pre syna, ktorý je vo veku XX rokov, keď potrebuje vlastnú izbu, priestor pre seba a nie len na učenie, ale aj na relax a oddych, vzhľadom k jeho dlhodobo nepriaznivému zdravotnému stavu. Otec uviedol, že dňa 22.4.2016 podpísal zmluvu o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy na byt v Malackách. Na základe týchto nových skutočností sa nevie vyjadriť k výške mesačnej splátky úveru za kúpu bytu a s tým spojené aktuálne mesačné výdavky za užívanie bytu, a to predpis mesačnej zálohovej úhrady za užívanie bytu, za elektrinu, plyn, SIPO. Tieto skutočnosti bude môcť súdu preukázať a k nim sa vyjadriť až po úplnom ukončení všetkých povinných krokov zo strany banky. V súvislosti s hypotékou. V súvislosti s pojednávaním dňa 23.3.2016 otec uviedol, že on pracuje 22 rokov a jeho bývalá manželka nepracovala 20 rokov, toho času pracuje len od septembra 2016, ako opatrovateľka a jej mesačný príjem je 420,- eur netto. Bývalá manželka nemá ani najmenšiu snahu sa seriózne zamestnať, čo odôvodňuje tým, že 20 rokov nepracovala, bola doma, ustavične vymýšľa spôsoby, možnosti a kombinuje len, aby neprišla o opatrovateľský príspevok, ktorý dlhodobo poberá na maloletého S. z úradu práce, a preto si našla len takú prácu za minimálnu mesačnú mzdu, a to len 420,- eur netto. Ďalej namietal, že súd nesprávne zistil výšku jeho mesačného príjmu netto, napriek tomu, že mal k dispozícií jeho potvrdenie o príjme od zamestnávateľa N. K. a.s. Jeho príjem za rok 2015 otec konkretizoval za jednotlivé mesiace s tým, že za rok mimoriadne sa vypláca pre každého zamestnanca hospodársky výsledok v lete 13.-ty a v zime 14.-ty plat a nemôže si dovoliť z dôvodu jeho vysokých mesačných výdavkov platiť zvýšené výživné, na základe rozsudku súdu. Z uvedených dôvodov otec žiadal rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, s tým, že do 30.6.2016 sa bude vedieť písomne vyjadriť k jeho aktuálnym celkovým a úplným mesačným výdavkom v súvislosti s kúpou bytu do osobného vlastníctva v centre Malaciek. 6. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka, podaním zo dňa 20.6.2016, ktorá uviedla, že na základe všetkých uvedených skutočností v podanom odvolaní je toho názoru, že odvolanie otca je zmätočné, dôkazy, ktoré navrhuje, a to úprava platieb spojených s úverom, nie sú pre rozhodovaciu činnosť súdu podstatné, a preto navrhuje potvrdiť a odvolaniu nevyhovieť. Poukázala na to, že otec na pojednávaní dňa 23.3.2016 uviedol, že súhlasí s úpravou výživného na 150,- eur na S. a 100,- eur na D.. Všetky ďalšie námietky otca v podanom odvolaní sú nepodstatné a pre rozhodovaciu činnosť súdu irelevantné. Matka nesúhlasila s námietkou otca, že nemal dostatočný priestor na preštudovanie si výdavkov svojich dvoch neplnoletých detí D. a S.. Nesúhlasila s námietkou, že výdavky sú neprimerané a umelo navýšené a nie sú vydokladované, a preto ich nemožno akceptovať v plnom rozsahu. Tvrdenie otca sa nezakladá na pravde. Výdavky, ktoré matka predložila sú reálne a súčasne s predloženými výdavkami bolo súdu ponúknuté aj vydokladovanie, teda všetky bločky, na základe ktorých bolo vykonané vyúčtovanie nákladov. Na každé pojednávanie boli tieto všetky doklady, ktoré tvorili jednu objemnú igelitovú tašku k dispozícii účastníkom konania a súdu, vrátane kolízneho opatrovníka. Tiež najstarší syn Z., ktorý žije v spoločnej domácnosti s otcom, vzhľadom na skutočnosť, že matka sa zamestnala, podal samostatný návrh na zvýšenie výživného na plnoleté nezaopatrené dieťa a tento návrh je vedený na Okresnom súde Bratislava IV pod sp.zn. 4C 52/2016 a doteraz nebol určený termín pojednávania. 7. Otec vo svojom podaní zo dňa 3.10.2016, ktoré bolo doručené krajskému súdu dňa 4.10.2016 oznámil jeho aktuálne mesačné výdavky, náklady na úver a užívanie bytu v Malackách, a to poskytnutie úveru na bývanie v sume 231,12 eur, predpis mesačnej zálohovej úhrady za užívanie bytu v Malackách vo výške 125,- eur, elektrina 18,- eur, plyn 7,- eur a SIPO 4,64 eur mesačne. Ďalej otec uviedol jeho aktuálne mesačné výdavky interná ambulancia lieky 10,- eur, kožná ambulancia 10,- eur, benzín 60,- eur, mobilný telefón 30,- eur, mobilný telefón, ktorý používa syn Z. 10,- eur, internet 10,- eur, životná poistka syna S. 15,55 eur, Krajský súd v Bratislave - znalkyňa, platba 15,- eur, cestovné do práce a späť 92,40 eur, zvýšené výživné v sume 330,- eur. Spolu v sume 968,70 eur, čo ani nepredstavuje jeho mesačný príjem netto a nemá započítanú stravu na celý mesiac pre neho a syna a tiež hygienické potreby, oblečenie a topánky. Ďalej otec v tomto podaní vyčíslil aktuálne mesačné výdavky na syna Z. s tým, že jeho aktuálne a tiež synove mesačné výdavky a náklady prevyšujú jeho čistý mesačný príjem, preto žiadal rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. 8. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací, preskúmal vec bez viazanosti rozsahom a dôvodmi odvolania § 2 ods. l, § 65, § 66, § 395 ods. l, ods. 2 zákona č. 161/2015 Z.z. (Civilný mimosporový poriadok; ďalej len C.m.p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. l, zákona č. 160/2015 Z.z. (Civilný sporový poriadok; ďalej len C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné a nie sú splnené podmienky pre zmenu rozhodnutia okresného súdu. 9. V danej veci otec nesúhlasil s rozhodnutím súdu vo výroku o úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom a žiadal, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. 10. V odvolaní otec namietal, že okresný súd pri rozhodnutí dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. V súvislosti s touto námietkou otca je potrebné poukázať na ustanovenie § 36 C.m.p., podľa ktorého súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci. Jednou z typických zásad pre sporové konanie je zásada ne ultrapetitum, teda „nie nad rámec petitu“. Je ňou vyjadrená záväznosť návrhu na začatie konania pre súd, ktorý nemôže prisúdiť viac, ako sa žalobca domáha v petite (žalobnej žiadosti). Táto zásada neplatí v mimosporových konaniach (medzi ktoré patrí aj táto prejednávaná vec), kde súd zásadne nie je viazaný návrhmi účastníkov. Môže tak prisúdiť viac, ako sa účastníci domáhajú, a to aj vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu. Nevykonanie dôkazov podľa návrhov alebo predstáv odvolateľa (otca maloletých detí) nie je postupom, ktorým by mu súd odňal možnosť konať pred súdom, lebo rozhodovanie o tom, ktoré dôkazy budú vykonané, patrí výlučne súdu, a nie účastníkom konania. Okresný súd preto svojim postupom otca nevylúčil z realizácie žiadneho procesného práva, ktoré mu Civilný mimosporový poriadok priznáva. 11. Odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie správne a v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie k tomu, aby mohol vo veci rozhodnúť a odvolací súd nezistil pochybenie súdu, pokiaľ otec namietal nesprávne skutkové zistenia súdu. Súd prvej inštancie pri rozhodnutí o úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom vychádzal z dostatočne zisteného skutkového stavu, pri vykonaní dokazovania dodržal aj postup podľa ustanovenia § 36 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci. 12. Otec tiež namietal, že nemal možnosť sa oboznámiť s predloženým príjmom a výdavkami matky maloletých detí, ako aj maloletých detí, keď prílohy dostal k nahliadnutiu až na prebiehajúcom pojednávaní, kde nemal žiadny časový priestor na naštudovanie a prípravu a nevedel okamžite reagovať na všetky položky a výdavky, ktoré sú uvedené v liste. 13. V súvislosti s touto námietkou otca treba uviesť, že matka maloletých detí dostatočne preukázala výšku nákladov a odôvodnených potrieb detí. Pokiaľ otec namieta, že nemal možnosť sa oboznámiť s predloženými dôkazmi zo strany matky, mohol tak urobiť počas konania, ale z obsahu spisu nevyplýva vyjadrenie otca a jeho námietky ohľadne nákladov na výživu maloletých detí. Otec tieto skutočnosti iba namietal, ale ani v odvolacom konaní neuviedol, čo považuje zo strany matky za neprimerane vyčíslený náklad maloletých detí. 14. Po posúdení námietky otca maloletých detí, spochybňujúcej presvedčivosť odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu, dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie zodpovedá požiadavke ustanovenia § 220 ods. 2 C.s.p. 15. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. 16. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ale právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). 17. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05). Súd sa z tohto dôvodu nemusí v odôvodnení svojho rozhodnutia zaoberať úplne všetkými dôvodmi a argumentmi procesných strán - postačujúcim je, ak z odôvodnenia rozhodnutia sú zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (viď tiež II. ÚS 76/07). 18. V súvislosti s námietkou otca, že okresný súd pri rozhodnutí na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery náležite objasnil. Z odôvodnenia jeho rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Súd prvej inštancie primerane vysvetlil, z akých úvah vychádzal pri rozhodnutí. 19. Krajský súd s prihliadnutím na uvedené dospel k záveru, že skutkové a právne závery súdu prvej inštancie nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a že odôvodnenie odvolaním napadnutého rozsudku okresného súdu ako celok spĺňa parametre zákonného odôvodnenia. Krajský súd sa stotožnil so závermi prvoinštančného súdu, ktorý sa dostatočne vysporiadal aj so všetkými námietkami otca v priebehu konania. Za porušenie základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v žiadnom prípade nemožno považovať to, že súd nerozhodol a neodôvodnili svoje rozhodnutie podľa predstáv odvolateľa (otca maloletých detí). 20. K uvedenej námietke odvolateľa, treba uviesť, že v priebehu celého konania mal umožnené dostatočne sa k celej veci vyjadriť a jeho postoje a návrhy boli okresnému súdu bez pochybností známe. Ani týmto postupom preto nedošlo k porušeniu jeho procesných práv. 21. Tvrdenie o neúplnosti vykonaného dokazovania, resp. že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, nemalo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a tvrdenie odvolateľa o nedostatkoch dokazovania je neopodstatnené. 22. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 23. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 24. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri plnení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. 25. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 26. V súvislosti s ustanovením § 62 Zákona o rodine, podľa ktorého súd prvej inštancie právne posúdil zistený skutkový stav ohľadne určenia výživného odvolací súd poukazuje na to, že vyživovacia povinnosť zaťažuje obidvoch rodičov, bez ohľadu na to, či sa dieťa narodilo v manželstve. Zákonná vyživovacia povinnosť oboch rodičov neznamená mechanickú rovnosť. Vychádza z individuálnych schopností, možností a majetkových pomerov každého z rodičov. Kritériá na strane rodičov sa posudzujú vo vzájomnej súvislosti s odôvodnenými potrebami na strane oprávneného dieťaťa. Ide o osobné právo každého dieťaťa, preto súd vymedzuje vyživovaciu povinnosť voči každému dieťaťu osobitne na základe jeho individuálnych potrieb. Odôvodnenosť potrieb vyjadruje požiadavku, aby plnením vyživovacej povinnosti boli uspokojené všetky náklady vo vzťahu k dieťaťu, ktoré možno očakávať. Miera potrieb dieťaťa je rôzna. Závisí od veku, duševnej a fyzickej vyspelosti, schopnosti, zdravotného stavu, záujmov, nadania, talentu, vzdelania, od formy budúcej prípravy na povolanie. Nemožno dospieť k všeobecne platnému záveru, ide o individuálnu fyzickú a duševnú vyspelosť toho - ktorého dieťaťa, potreby detí v tom istom veku sa môžu odlišovať, súčasne závisí od schopností a možností rodič. 27. V súvislosti s námietkou otca maloletých detí v podanom odvolaní, že okresný súd nesprávne rozhodol, keď odvolací súd poukazuje na to, že každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť môže byť plnená osobnou starostlivosťou, alebo čiastočne starostlivosťou o domácnosť, tiež je plnená poskytovaním vecných plnení, napr. bývanie, alebo stravovanie. Ďalšou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného, ako peňažného príspevku na uhradzovanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení, ako je napr. strava, bývanie, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd. 28. Právo rodiča vychovávať svoje dieťa a starať sa o dieťa zaručuje aj čl. 41 Ústavy Slovenskej republiky. Na rovnakom mieste tiež zaručuje dieťaťu právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Dohovor o právach dieťaťa ukladá zmluvným štátnom povinnosť vynaložiť všetko úsilie na to, aby sa uznala zásada, že sú to obaja rodičia, ktorí majú spoločnú a rovnakú prvotnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa, pričom zmyslom ich starostlivosti musí byť vždy záujem dieťaťa. 29. Vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom majú obaja rodičia a každý z nich má povinnosť prispievať na výživu podľa svojich schopností a možností, ako aj majetkových pomerov, pričom pri určení výživného sa prihliada i k tomu, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará, keďže práca a osobná starostlivosť o dieťa vynaložená jedným z rodičov predstavuje materiálnu hodnotu zodpovedajúcu finančnému príspevku druhého rodiča a rozsah tejto závisí od veku, potrieb a zdravotného stavu toho, ktorého dieťaťa. 30. Výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb maloletého dieťaťa, v súvislosti s jeho všestranným rozvojom a vývojom, tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu týchto životných potrieb dieťaťa je rôzny a to vzhľadom na jeho vek, spôsob prípravy na jeho budúce povolanie, zdravotný stav, ale aj jeho schopnosti. 31. V zmysle § 62 ods. 2 Zákona o rodine schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodiča treba posudzovať vždy komplexne a najlepším ukazovateľom je práve životná úroveň rodiča. 32. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je ich zákonná povinnosť a pre určenie výšky vyživovacej povinnosti nie je vôbec rozhodujúce, koľko rodič prácou zarobí, alebo či vôbec pracuje. Oveľa väčšiu výpovednú hodnotu má zistenie jeho potencionálnej životnej úrovne, ktorá je limitovaná okrem majetkových pomerov aj jeho finančnými nárokmi na zabezpečenie uspokojenia jeho potrieb. Jedným z faktorov, ktoré pri určovaní miery životnej úrovne môže vziať súd do úvahy je aj zistenie a vyčíslenie mesačných nákladov povinného rodiča. 33. Podľa názoru odvolacieho súdu, vzhľadom na zistený skutkový stav v danej veci, nie je možné sa stotožniť s dôvodmi, ktoré uviedol otec v podanom odvolaní a pre ktoré tvrdí, že nemá možnosť platiť výživné určené rozhodnutím súdu, pretože nemá na platenie výživného finančné prostriedky, lebo musí splácať úver a má zvýšené osobné výdavky. S prihliadnutím na jeho námietku, je potrebné zdôrazniť, že otec maloletých detí má zo zákona vyživovaciu povinnosť podľa § 62 Zákona o rodine do času, kým dieťa nie je schopné sa samé živiť. Je nepochybné, že maloleté deti nemajú možnosť zabezpečiť si príjem, aby mohli uspokojovať svoje i keď len základné potreby, a preto vyživovacia povinnosť otca naďalej trvá. Maloleté dieťa nie je v rovnakom postavení, aj pokiaľ ide o príjem a majetkové pomery, v porovnaní so svojim rodičom. 34. V danej veci odvolací súd neprihliadol na tvrdenie otca maloletých detí, že výška výživného určená súdom prvej inštancie je neprimeraná. Z uvedených ustanovení Zákona o rodine totiž vyplýva, že otec je povinný prispievať na výživu svojho dieťaťa v takej výške, ktorá zodpovedá nielen jeho majetkovým a zárobkovým schopnostiam, ale najmä, aby pri plnení vyživovacej povinnosti zo strany otca bola stanovená výška výživného, schopná zabezpečiť základné a odôvodnené potreby dieťaťa, na strane ktorého dochádza tiež k zmene pomerov a k zvýšeniu jeho odôvodnených potrieb a nákladov a rovnako na túto zmenu pomerov je nutné tiež prihliadnuť pri rozhodovaní o výške výživného. V podanom odvolaní otec tvrdil, že nemôže platiť výživné v určenej sume, pretože kúpil byt do vlastníctva a musí splácať hypotekárny úver na byt a uhrádzať s tým súvisiace náklady. V súvislosti s týmito nákladmi otca je potrebné uviesť, že aj keď otec má zvýšené výdavky, jeho majetkové pomery sa zmenia tým, že uhrádzaním hypotekárnych splátok a kúpou nehnuteľnosti sa zvýši hodnota jeho majetku, keď nadobudol nehnuteľnosť do vlastníctva. Treba zdôrazniť, že aj matka musí zabezpečiť bývanie pre svoje deti a má s tým tiež spojené zvýšené náklady rovnako ako otec. Preto na splátky úveru zo strany otca, ktorými odôvodňoval svoj návrh na zmenu rozsudku a určenie nižšej sumy výživného na maloleté deti, nebolo možné vyhovieť. Otcovi sa kúpou bytu do vlastníctva zvýšila hodnota jeho majetku aj keď musí uhrádzať mesačné splátky úveru. 36. V danej veci sa odvolací súd plne stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktorý správne a dostatočne zistil skutkový stav veci a správne právne posúdil danú vec. 35. Krajský súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine, odôvodnenie rozsudku je presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa dôsledne vysporiadal so všetkými námietkami otca uplatnenými v priebehu konania a otec ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, majúce za následok iné rozhodnutie. Odvolací súd po zohľadnení všetkých relevantných skutočností dospel k totožnému právnemu záveru ako súd prvej inštancie. Odvolací súd je toho presvedčenia, že je v možnostiach a schopnostiach otca prispievať na výživu detí určeným výživným, zohľadňujúc jeho komplexnú životnú úroveň. Odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom považuje za ich prvoradú zákonnú povinnosť, ako aj na odsek 5 tohto zákonného ustanovenia, v ktorom je výslovne uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Podľa tohto zákonného ustanovenia je rodič povinný rešpektovať vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené a rovnako je povinný využívať všetky svoje schopnosti a možnosti na zabezpečenie dostatočného príjmu na to, aby si mohol vyživovaciu povinnosť k deťom plniť v čo najväčšom rozsahu. 36. Pretože rozsudok súdu prvej inštancie spĺňa základné právne náležitosti, najmä zrozumiteľnosť, určitosť a jasnosť a je logickým a právnym vyústením priebehu a výsledkov prvoinštančného konania, jeho odôvodnenie je presvedčivé a odvolací súd sa s ním v plnom rozsahu stotožňuje, potvrdil ho ako vecne správny v napadnutej časti podľa § 387 ods. 1 C.s.p. a podľa § 387 ods. 2 C.s.p. na zdôraznenie jeho správnosti ho iba doplnil o ďalšie dôvody. 37. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 52 C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave, pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 422 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).