Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/3/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2315222101 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:2315222101.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia senátu JUDr. Mária Hajdínová a JUDr. Michaela Králová, vo veci starostlivosti o maloleté deti Y.: H., nar. X.X.XXXX a C., nar. XX.X.XXXX, zastúpené procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, deti rodičov: matka - V.. S. Y., bytom O. X, K., zastúpená advokátskou kanceláriou AK Neuschlová, s.r.o., Dostojevského rad 5, Bratislava a otec - V.. N. Y., trvale bytom Č.. U. X, H., t.č. bytom Č.. U. XX, H., o návrhu matky na určenie vyživovacej povinnosti otca na maloleté deti na čas do rozvodu manželstva rodičov, o odvolaní otca maloletých detí proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 25P 275/2015-188, zo dňa 26.9.2016 takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava IV uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého H. Y., nar. X.X.XXXX výživným vo výške 250,- € mesačne a na výživu maloletého C. Y., nar. XX.X.XXXX výživným vo výške 250,- € mesačne za obdobie od 1.9.2015 do 15.6.2016. Zročné výživné za obdobie od 1.9.2015 do 15.6.2016 vo výške 1.495,- € na maloletého H. a vo výške 1.575,- € na maloletého C. uložil otcovi zaplatiť k rukám matky maloletých detí do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Do zročného výživného otcovi súd započítal sumu 880,- € na maloletého H. a sumu 800,- € na maloletého C.. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. 2. Matka podaným návrhom doručeným Okresnému súdu Galanta dňa 28.9.2015 a postúpeným Okresnému súdu Bratislava IV dňa 8.10.2015 žiadala, aby súd rozhodol o úprave rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva a aby obe maloleté deti boli zverené do jej osobnej starostlivosti s tým, že zastupovať a spravovať majetok detí budú obaja rodičia. Matka žiadala otcovi uložiť vyživovaciu povinnosť vo výške 250,- € mesačne na každé dieťa od podania návrhu, ktorý odôvodnila tým, že na Okresnom súde Bratislava IV je vedené konanie vo veci rozvodu manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode, ktoré nie je ukončené. Matka podala návrh z dôvodu, že spolu s maloletými deťmi sa odsťahovala k svojim rodičom do Galanty dňa 30.8.2015. Matka tvrdila, že otec na výživu detí odvtedy neprispieva dostatočne a problematický je aj kontakt maloletých detí s otcom. Pretože medzičasom došlo k rozvodu manželstva a k úprave práv a povinností rodičov, matka žiadala určiť iba vyživovaciu povinnosť otca vo výške 250,- € mesačne na jedno dieťa od 1.9.2015, odkedy sú v osobnej starostlivosti matky. 3. Okresný súd vychádzal zo zistenia, že rodičia maloletých detí boli rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 25P 164/2014-281 zo dňa 23.5.2015 rozvedení a súd rozhodol o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva tak, že obidve maloleté deti na čas po rozvode manželstva zveril do osobnej starostlivosti matke s tým, že zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok budú obaja rodičia. Otca zaviazal prispievať na výživu maloletých detí 250,- € mesačne na každé maloleté dieťa a upravil styk otca s maloletými deťmi. Rozsudok vo výroku o rozvode manželstva o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti matky a vo výroku o zastupovaní a správe majetku a o úprave styku nadobudol právoplatnosť dňa 15.6.2016. Matka tvrdila, že koncom augusta 2015 sa odsťahovala s maloletými deťmi k svojim rodičom do Galanty a odvtedy otec na výživu maloletých detí prispieval tak, že v mesiacoch september a október 2015 neprispel vôbec, od novembra 2015 začal prispievať na základe predbežného opatrenia vo výške 110,- € mesačne na H. a 100,- € mesačne na C. a takto si plní vyživovaciu povinnosť otec až doteraz a iným spôsobom neprispieva. Matka je riadne zamestnaná, jej príjem je 1.000,- € mesačne netto. Matka poukázala na rozsiahle dokazovanie v konaní o rozvod manželstva, ktoré prebiehalo od júna 2014, v ktorom bol dostatočne skutkový stav preukázaný s tým, že pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť, životná úroveň otca vždy bola a aj je vyššia, ako prezentoval v rámci všetkých predchádzajúcich konaní na súde. Procesný opatrovník ponechal rozhodnutie o výške vyživovacej povinnosti na rozhodnutí súdu. Pri určení výšky výživného okresný súd vychádzal z písomných dôkazov, a to že matka je riadne zamestnaná, jej príjem v roku 2014 bol 1.018,07 € priemerne mesačne netto, v roku 2015 bol príjem 1.044,82 € priemerne mesačne netto a v roku 2016 (január až jún) dosiahla príjem 1.043,26 € priemerne mesačne netto. V súvislosti s majetkovými pomermi a príjmom otca, súd vychádzal zo zistenia, že otec má majetkovú účasť alebo je členom vrcholných orgánov v obchodných spoločnostiach G. s.r.o., kde je od 26.5.2016 aj zamestnaný, v spoločnosti G..Sk s.r.o., Briggs Slovakia s.r.o., C. s.r.o., I. a.s., H. a.s., J. K. a.s., P.- J. s.r.o. a U. D. G. a.s., kde bol zamestnaný od 3.7.2015. Z dokazovania vykonaného v konaní o rozvod manželstva, vedeného na Okresnom súde Bratislava IV vo veci sp.zn. 25P 164/2014 vyplýva, že otec v septembri 2015 dosiahol príjem 2.653,71 € a od októbra do marca 2016 dosahoval príjem 911,90 € priemerne mesačne netto. Obaja rodičia nemajú inú vyživovaciu povinnosť. 4. Súd prvej inštancie právne vec posúdil podľa § 62 ods. 1 a 2, § 75 prvá veta Zákona o rodine a z vykonaného dokazovania mal preukázané, že rodičia nežijú v spoločnej domácnosti od konca augusta 2015, otec začal na výživu detí prispievať od novembra 2015 výživným, ktoré bolo určené predbežným opatrením vo výške 110,- € mesačne na maloletého H. a 100,- € mesačne na maloletého C., a iným spôsobom na výživu detí neprispieva. Vychádzal z dokazovania vykonaného v konaní o rozvod manželstva rodičov maloletých detí a podľa názoru súdu, výživné vo výške 250,- € mesačne na jedno dieťa je primerané a zodpovedá možnostiam a schopnostiam otca platiť výživné v tejto sume ako aj odôvodneným potrebám maloletých detí, ktoré sú žiakmi základnej školy a ich výdavky sú porovnateľné s výdavkami detí v podobnom veku. Súd určil výživné dňom 1.9.2015, odkedy sa matka spolu s deťmi odsťahovala zo spoločnej domácnosti a odkedy zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloleté deti sama. Za obdobie od 1.9.2015 do 15.6.2016 do právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva rodičov maloletých detí, otec prispel na maloletého H. sumou 880,- € a na maloletého C. sumou 800,- € a s prihliadnutím na to súd vyčíslil zročné výživné vo výške 1.495,- € na maloletého H. a 1.575,- € na maloletého C. a zročné výživné uložil otcovi zaplatiť do troch dní od právoplatnosti rozsudku v zmysle § 232 ods. 3 C.s.p. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. 5. Proti rozsudku podal odvolanie otec maloletých detí, ktorý nesúhlasil s rozhodnutím súdu a žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil ako nezákonné. V odvolaní otec namietal, že rozhodnutie je zmätočné, nepreskúmateľné a nezákonné. Namietal odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ Civilného sporového poriadku. Súd tou istou samosudkyňou nariadil predbežné opatrenie dňa 26.10.2015, ktorým obidve maloleté deti zveril do starostlivosti matky a otcovi uložil povinnosť prispievať výživným na maloletého H. v sume 110,- € mesačne a na maloletého C. v sume 100,- € mesačne od 26.10.2015 a vo zvyšnej časti návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 7.12.2015. Otec uviedol, že si vyživovaciu povinnosť na základe nariadeného predbežného opatrenia riadne plnil a je pre neho veľkým prekvapením, že súd až dňa 26.9.2016 rozhoduje o návrhu matky zo dňa 28.9.2015 a určuje mu zvýšené výživné, keď už raz rozhodol, a to mesiac po podaní návrhu dňom 26.10.2015 keď mu určil výživné, a to mesačne v sume 210,- € na obidve maloleté deti. Súd pri nariadení predbežného opatrenie vychádzal z príjmu matky, príjmu otca, zárobkových možností, ako aj odôvodnených potrieb maloletých detí. Otec považuje rozhodnutie v tomto konaní za zmätočné a nie je mu zrejmé, prečo po roku rozhoduje súd o návrhu zo dňa 28.9.2015 keď už rozhodol dňa 26.10.2015. Rozsudok vo veci sp.zn. 25P 275/2015 zo dňa 26.9.2016 je nepreskúmateľný, arbitrárny a v rozpore s rozhodnutím zo dňa 26.10.2015 vo veci sp.zn. 25P 280/2015. Podľa názoru otca zrejme konajúca samosudkyňa opomenula rozhodnúť o návrhu zo dňa 28.9.2015, ktorý bol súdu postúpený dňa 8.9.2015 a pri svojom rozhodovaní 26.10.2015 tento návrh opomenula. 6. Otec v odvolaní namietal, že on nedosahuje príjem, ktorý uvádza sudkyňa vo svojom rozhodnutí, čo zdôvodnil a predložil súdu v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom a tvrdil, že rozhodnutie si mal súd vyžiadať a z neho vychádzať, a to vo veci sp.zn. 25P 164/2014 zo dňa 23.5.2015. Rozhodnutím v tejto veci ho súd dostáva do finančnej tiesne, pretože mu určuje zaplatiť zročné výživné do troch dní od právoplatnosti rozsudku, čo nie je schopný zaplatiť a tvrdil, že určené výživné v prípade, že by bol nútený ho zaplatiť, by za pomoci svojich rodičov zaplatil v splátkach, ale nie do troch dní od právoplatnosti rozsudku tak, ako mu to určil súd. Výživné, ktoré určil súd nie je schopný platiť, a to ešte spolu so zročným výživným v lehote troch dní. Do tejto nepriaznivej situácie ho dostáva súd, keď opomenul rozhodnúť o tomto návrhu a navyše rozhodol v rozpore so svojím rozhodnutím neskorším z 26.10.2015 vo veci sp.zn. 25P 280/2015. Žiadal preto rozsudok zrušiť ako nezákonný. 7. K odvolaniu otca sa vyjadrila písomným podaním zo dňa 15.11.2016 matka, ktorá navrhla rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. V podanom vyjadrení uviedla, že z obsahu odvolania otca vyplýva, že v danom prípade absentuje zohľadnenie faktu, že konanie, ktoré matka iniciovala pôvodne podaním, doručeným dňa 28.9.2015 na Okresný súd Galanta sa týkalo úpravy výkonu rodičovských práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas do rozvodu s právnym základom vyplývajúcim z § 36 zákona o rodine, podľa ktorého: „Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, 25 a 26 sa použijú primerane. Oprávnenie iniciovať toto konanie matka využila z dôvodu, že s otcom nežila v spoločnej domácnosti, výkon rodičovských práv a povinností nebol žiadnym spôsobom upravený, keďže Okresný súd Bratislava IV v minulosti zamietol návrh matky, ktorým sa tejto úpravy domáhala (konanie vedené pod sp.zn. 25P/52/2015), otec na výživu mal. detí žiadnym spôsobom neprispieval, pričom v tomto kontexte, vychádzajúc v tom čase z ustanovenia § 74 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 76 ods. 1 písm. a/ a písm. b/ O.s.p. iniciovala matka aj konanie o nariadenie predbežného opatrenia, ktorým, ako je uvedené aj v odôvodnení prvoinštančného rozsudku, bol otec zaviazaný k povinnosti predbežne prispievať na výživu maloletých detí sumou 210,- Eur mesačne na obidve maloleté deti. Predbežné opatrenie v danom prípade však nie je možné považovať za definitívne rozhodnutie vo veci samej a z tohto dôvodu súd pokračoval v konaní začatom na základe návrhu matky zo dňa 28.9.2015. 8. V danom prípade tak došlo na strane otca zrejme k nepochopeniu inštitútu konania o úprave výkonu rodičovských práv a povinností rodičov k mal. deťom na čas do rozvodu, ktoré súd ukončil rozsudkom č.k. 25P/275/2015-188 zo dňa 26.9.2016 rozhodujúc v danom prípade len o výživnom za obdobie od 1.9.2015 do 15.6.2016 a konania o úprave výkonu rodičovských práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode, ktoré je obligatórne spojené s konaním o rozvode, a v ktorom súd upravuje výkon rodičovských práv a povinností na čas po rozvode, v danom prípade na čas po 15.6.2016, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. 25P/164/2014-281 zo dňa 23.5.2016. Osobitosťou v danom prípade je fakt, že, konanie o rozvod manželstva bolo ukončené skôr, ako konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas do rozvodu a preto súd rozhodoval o výživnom s odkazom na § 62 a nasl. Zákona o rodine. 9. Pokiaľ ide o majetkové možnosti a schopnosti otca, a jeho tvrdenie, že nedosahuje príjmy, ktoré súd uvádza vo svojom rozhodnutí, ide o účelové a žiadnym spôsobom nepreukázané tvrdenie otca. V priebehu konania zo strany matky boli jednoznačne a nad všetky pochybnosti preukázané odôvodnené potreby maloletých detí a taktiež aj možnosti a schopnosti otca, ktoré tomuto súdom určené výživné bez akýchkoľvek problémov umožňujú platiť. Otec ešte počas trvania manželstva, v r. 2010, predal rodinný dom, ktorý bol jeho výlučným vlastníctvom (LV č. XXXX) svojim rodičom, pričom hodnota takéhoto domu v lukratívnej časti Bratislava -Záhorská Bystrica je podľa odhadu matky minimálne 200 - 300 tis. eur. Je dôvodné sa domnievať, že pokiaľ išlo o odplatný právny úkon - t.j. kúpnu zmluvu, otec finančné prostriedky, tvoriace kúpnu cenu reálne od svojich rodičov aj obdržal, a keďže matka si nie je vedomá žiadnej jeho následnej väčšej investície, je dôvodné predpokladať, že tieto finančné prostriedky by otec mal mať k dispozícii. Pokiaľ tomu tak nebolo, je dôvodné vyhodnotiť tento krok a postup otca ako nehospodárne nakladanie s jeho majetkom a jeho účelové zbavovanie sa s cieľom minimalizovať svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom a nároky matky titulom BSM. Otec v súčasnosti užíva a obýva druhý luxusný rodinný dom v Záhorskej Bystrici, ktorý je síce tiež vo vlastníctve otcových rodičov, ale zrejme uhrádza naň režijné náklady, ktoré sú vo výške min. 300,- eur. Naopak, matka v súčasnosti žije aj s maloletými deťmi dočasne v dome svojich rodičov, avšak je nútená riešiť bytovú otázku seba, aj maloletých detí. Najprijateľnejšou možnosťou pre matku bude kúpa staršieho bytu v Galante financovaného formou hypotekárneho úveru, kde minimálna výška splátky spolu s poistným je cca. 300,- eur mesačne a priamych nákladov spojených s bývaním (plyn, voda, elektrina ...) minimálne 200,- eur mesačne. 10. O životnej úrovni otca taktiež svedčí aj to, aké osobné motorové vozidlo, či mobilný telefón užíva. Podľa vedomostí matky ide o nadštandardné motorové vozidlo zn. D. U., ktorého údržba a spotreba pohonných hmôt na mesiac pri jeho „. Z. C. Z. tiež nie je zanedbateľná. Pre svoje osobné potreby otec využíva najnovší luxusný mobilný telefón zn. V., s mesačným paušálom podľa odhadu matky cca 200,- eur. Medzi otcove záujmy patrí aj poľovníctvo, ktorému, ako sám tvrdí, sa intenzívne venuje, pričom je všeobecne známe, že ide o jeden z finančne veľmi nákladných koníčkov. Samozrejmosťou pre otca je kvalitný osobný počítač s internetovým pripojením. Je na mieste otázka, či si náklady na tieto nadštandardné potreby a záujmy otec hradí sám z vlastných zdrojov alebo ich hradí z podnikateľských zdrojov niektorá zo spoločností, o ktorej tvrdí, že je „stratová" a nevykazuje zisk alebo mu na ne tiež prispievajú jeho rodičia - starobní dôchodcovia. 11. Podľa aktuálnych údajov z obchodného registra otec figuruje vo viacerých obchodných spoločnos- tiach, o ktorých tvrdí a vykazuje, že sú v strate. Pokiaľ by však tomu tak skutočne bolo, zrejme by nebol dôvod na to, aby napr. v jednej z nich, v spoločnosti G., s. r. o. došlo počnúc k 4.3.2016 k zmene spoločníkov, z ktorých jedným je tiež p. M. Y., matka otca, toho času na starobnom dôchodku. Táto spoločnosť pritom za r. 2015 vykázala tržby vo výške 14.000,- Eur, pričom podľa účtovnej závierky vykazuje majetok vo výške 77.539,- Eur, z čoho suma 63.988,- Eur sú peniaze a účty v bankách. Taktiež spoločnosť H., a. s. v ktorej otec spolu so svojím otcom figurujú ako člen predstavenstva resp. dozornej rady podľa účtovnej závierky za r. 2015 vykazuje aktíva v hodnote 663.586,- Eur, tvorené dlhodobým nehmotným majetkom - pozemkami a stavbami v hodnote 630.699,- Eur nadobudnutými práve v r. 2014. Rovnako spoločnosť I., a. s. ,v ktorej otec spolu so svojím otcom figurujú ako člen predstavenstva resp. dozornej rady podľa dostupnej účtovnej závierky za r. 2015 vykazuje aktíva v hodnote 22.630,- Eur. Obdobne majetkom vysokej hodnoty podľa dostupných účtovných závierok disponuje aj spoločnosť J. K. a. s. v ktorej otec vykonáva funkciu člena dozornej rady. Je len veľmi ťažké, ak vôbec je uveriteľné, že otec v jednotlivých spoločnostiach svoje funkcie či už v štatutárnom orgáne, alebo dozornej rade vykonáva bez nároku na odmenu, či iné plnenia. 12. O možnostiach a schopnostiach otca taktiež vypovedá aj ten fakt, že v školskom roku 2015/2016 uhradil zápisné do 1. ročníka vo výške 510,- Eur a 1. splátku školného (na 3 školské mesiace) v súkromnej základnej škole J. v sume 1.290 Eur, avšak maloleté deti túto školu ani jeden deň nenavštevovali. Rovnako tak, v priebehu konania, v čase, kedy sa domáhal zverenia maloletých detí do jeho osobnej starostlivosti, bol to otec, ktorý preukazoval, že je a bude schopný lepšie finančne zabezpečiť budúcnosť maloletých detí a vydokladoval, že jeho výdavky na deti v období február 2014 - január 2015 boli 20.053,- Eur (t.j. 1.671,- Eur mesačne). To, že suma 250,- Eur mesačne titulom výživného na jedno maloleté deti je aj podľa otca reálna a adekvátna preukazuje aj to, že v čase, kedy sa domáhal zverenia maloletých detí do jeho osobnej starostlivosti, požadoval matku zaviazať k povinnosti prispievať na výživu detí práve touto sumou, pričom preukázaný príjem matky bol na úrovni cca 1.000,- Eur netto, t.j. v podstate v takej výške, ako deklaroval otec v období od septembra 2015 do marca 2016, pričom však matka, na rozdiel od otca, nemá majetkovú účasť resp. členstvo v štatutárnych či dozorných orgánoch žiadnej spoločnosti. 13. Podľa názoru matky, prvoinštančný súd vykonal potrebné dokazovanie, oboznámil sa s obsahmi podaní účastníkov konania, na pojednávaniach dostali obaja účastníci priestor na vyjadrenie sa k meritu veci, pričom súd následne priebeh celého konania, ako aj predložené dôkazy jednoznačne zhodnotil v odôvodnení svojho prvoinštančného rozsudku, matka navrhuje, aby odvolací súd prvoinštančný rozsudok ako vecne správny potvrdil. 14. Otec maloletých detí sa písomne vyjadril podaním zo dňa 9.12.2016, k vyjadreniu matky zo dňa 15.11.2016 a uviedol, že v čase rozhodovania Okresného súdu Bratislava IV (rozsudok zo dňa 26.09.2016) ako aj v súčasnosti dosahuje jediný mesačný príjem vo výške 354,84,- eur netto, ako konateľ a zamestnanec spoločnosti G., s.r.o. (dôkaz mzdový list za rok 2016). Tak ako sa správne uvádza v odvolaní o rozvode manželstva, tesne po pojednávaní na Okresnom súde Bratislava IV, dňa 25.05.2016 bol otec odvolaný z funkcie podpredsedu predstavenstva U. D. G., a.s., čím mu súčasne zanikol aj pracovnoprávny vzťah s touto spoločnosťou. Od tohto dátumu nepoberá žiadnu odmenu z tejto spoločnosti. (dôkaz list U. D. G., a.s.). Výšku doplatku výživného nesprávne opiera Okresný súd Bratislava IV v rozsudku č.k. 25P 275/2015-188 zo dňa 26.09.2016 v bode 11, v prvom rade z jediného dosiahnutého príjmu v U. D. G., a.s. v mesiaci september 2015 vo výške 2.653,71,- eur. Uvedený príjem otec dosiahol za tri mesiace odvedenej práce t.j. od vymenovania do funkcie dňa 03.07.2015 do 30.09. 2015 úhrnné (t.j. mesačne 911,90,-eur x 3 podľa počtu odpracovaných dní), kde v priebehu tohto obdobia dlhšie prebiehalo podpisovanie dokumentov spojených s výkonom funkcie z dôvodu letných mesiacov. Čistý príjem otca činil v tom čase 911,90,- eur mesačne (dôkaz Potvrdenie o výške príjmu zamestnanca po mesiacoch). 15. Otec vo vyjadrení ďalej uviedol, že rodinný dom, ktorý spomína matka vo svojom vyjadrení otec nadobudol do vlastníctva ako slobodný človek dávno pred uzatvorením manželstva ako dar od svojich rodičov. Na jeho rekonštrukciu mal požičané peniaze ako mladý človek zároveň od svojich rodičov a aj od Štátneho fondu rozvoja bývania. Účelom predaja rodinného domu vlastným rodičom bolo vyrovnanie záväzku voči Štátnemu fondu rozvoja bývania ako aj ďalších záväzkov, ktoré uhradili jeho rodičia. Vtom čase, t.j. v roku 2010, nebolo o rozvode manželstva nič známe. V súčasnosti otec býva v rodinnom dome vlastných rodičov (v tom istom dome kde do rozvodu bývali celá rodina s deťmi), kde náklady na bývanie činia 300,- eur mesačne. Matka tak isto býva v rovnako veľkom rodinnom dome svojich rodičov, pričom tak ako sa uvádza v súdnom spise jej náklady na bývanie činia cca 100,- eur mesačne. Pokiaľ matka vo svojom vyjadrení uvádza potrebu stanovenia výživného na deti vo výške 500,- eur mesačne za účelom obstarania bytu formou splácania hypotekárneho úveru, podľa otca výživné určené pre deti nie je určené na splácanie hypotekárneho úveru. Pri výkone zamestnania otec používa 5 ročné osobné motorové vozidlo zn. U. ktorý je majetkom zamestnávateľom t.j. spoločnosti G., s.r.o. (dôkaz fotokópia technického preukazu). Mobilný telefón značky V. (2 ročný) používa otec tiež pri výkone zamestnania a je majetkom obchodnej spoločnosti G., s.r.o., ktorý spoločnosť nadobudla v rámci akciových ponúk od mobilného operátora s mesačným paušálom 45,- eur a taktiež 3 ročný osobný počítač notebook otec používa pri výkone svojho zamestnania. Matka namieta užívanie auta a telefónu zo strany otca, ktoré on nevlastní ako súkromná osoba (kde je to zo strany výkonu zamestnania nutná potreba), pričom ona sama vlastní ako súkromná osoba osobné motorové vozidlo zn. D. K. vyššej kategórie s automatickou prevodovkou v luxusnom prevedení a mobilný telefón značky V.. 16. V obchodnej spoločnosti G., s.r.o. otec pôsobí ako konateľ, kde je zároveň aj v zamestnaneckom pomere. V súčasnosti mesačný príjem otca činí 354,84,- eur netto. (420,- eur brutto). Nie je vlastníkom obchodného podielu spoločnosti. Prevod obchodného podielu bol uskutočnený za účelom financovania spoločnosti zo strany spoločníkov, ktorý poskytli do spoločnosti potrebné finančné prostriedky formou úveru. To znamená, že financie vykazované v účtovníctve sú zároveň aj záväzkom spoločnosti. Spoločnosť H., a.s.: V uvedenej spoločnosti je otec zapísaný ako predseda predstavenstva avšak dňa 18.01.2016 sa uvedenej funkcie vzdal. Na najbližšom valnom zhromaždení bude z tejto funkcie odvolaný. Z uvedenej spoločnosti nepoberal ani nepoberá žiadny príjem, (dôkaz vzdanie sa funkcie predsedu predstavenstva + prehlásenie spoločnosti o nepoberaní príjmu z titulu funkcie). Majetok spoločnosti je zároveň majetkom akcionárov. Nevlastní žiadne akcie spoločnosti. 17. Spoločnosť I., a.s. V uvedenej spoločnosti je otec členom predstavenstva, avšak od založenia spoločnosti nepoberá žiadny príjem. Spoločnosť bola založená za účelom projektu, ktorý sa neuskutočnil. Je vlastníkom pomernej časti akcií spoločnosti. Spoločnosť J. K., a.s.: V uvedenej spoločnosti je otec členom dozornej rady. Od svojho vymenovania nepoberá žiadny príjem. Spoločnosť bola založená za účelom projektu ktorý sa neuskutočnil. Nevlastní žiadne akcie spoločnosti. 18. Deti boli prihlásené na povinnú školskú dochádzku na súkromnú základnú školu J. v Bratislave v zmysle dohody oboch rodičov. Starší syn H. navštevoval uvedenú školu dva roky 4. a 5. ročník, t.j. 2014 a 2015. Mladší syn C. bol tiež prihlásený do prvého ročníka základnej školy J. v roku 2015, pretože ju navštevoval aj jeho starší brat. Na školné ako aj ďalšie výdavky na deti prispievali finančnou sumou rodičia otca. Bez vedomia otca matka v auguste 2015 odišla spolu s deťmi ku svojim rodičom do Galanty čím vytrhla deti z kontinuálneho rodinného a školského života. 19. Rodičia otca finančne pomáhali deťom a jeho rodine a matka veľmi dobre o tom vie, už od obdobia, keď sa otec podrobil druhej operácii chrbtice v mesiaci máj 2013. Uvedený stav po operácii otca maloletých detí si vyžadoval jeho práceneschopnosť v dĺžke 1 roka, t.j. do 1.5.2014 (dôkaz prepúšťacia správa z nemocnice + potvrdenie o práceneschopnosti). Z dôsledku dlhodobého pracovného výpadku ako aj následkov vyplývajúcich zo zdravotného stavu otca, vznikli problémy aj s jeho aktivitami v pracovnom ako aj osobnom živote. 20. K vyjadreniu otca zo dňa 9.12.2017 doručené súdu dňa 14.12.2017 predložila písomné vyjadrenie zo dňa 24.1.2017 matka, ktorá argumentáciu otca, prezentovanú vo vyjadrení, považuje za účelovú a žiadnym spôsobom nepreukázanú, otec síce deklaruje jediný príjem na úrovni minimálnej mzdy (cca 350,- Eur netto) zo spoločnosti, v ktorej o. i. pôsobí aj ako konateľ, avšak na margo tohto dôkazu je potrebné podotknúť, že určenie otcovho príjmu ako zamestnanca v pozícii „riaditeľ" je v jeho dispozícii ako konateľa, a teda je výlučne len na ňom, akú výšku mzdy si určí. Je viac ako zrejmé, že minimálna mzda, ktorou sa otec aktuálne preukazuje, má smerovať k jedinému, a to minimalizácii jeho vyživovacej povinnosti. Na strane druhej, otcova životná úroveň, na ktorú počas celého konania poukazuje matka, tento príjem vysoko prekračuje; ako príklad možno uviesť len náklady na bývanie vo výške 300,- Eur / mesačne, ktoré si, pri tak nízkom príjme, otec zjavne dovolí hradiť, užívajúc pritom sám nadštandardnú nehnuteľnosť. Pokiaľ otec argumentuje, že prišiel o prácu v U. D. G., a. s., podľa údajov z výpisu z obchodného registra bol otec v čase konania evidovaný ako člen predstavenstva tejto spoločnosti, dokonca v postavení podpredsedu predstavenstva, keď táto funkcia mu vznikla ešte dňa 3.7.2015 a z funkcie bol odvolaný s účinnosťou k 25.5.2016. Táto skutočnosť však deklaruje opäť len to, na čo poukázala už v predchádzajúcich vyjadreniach matka - pokiaľ sa otec dokázal zamestnať a dosahovať v zamestnaní príjem v septembri 2015 vo výške 2.653,71 Eur netto a od septembra 2015 do marca 2016 vo výške 911,90 Eur netto, nehovoriac o množstve spoločností, v ktorých má majetkovú účasť či zastáva funkciu člena štatutárneho alebo dozorného orgánu, je dôvodné očakávať a predpokladať, že má potenciál takýto príjem dosahovať, a teda prispievať na výživu svojich mal. detí súdom stanovenou sumou. Otec, namiesto toho, aby si v záujme plnenia svojej vyživovacej povinnosti k maloletým deťom, po ukončení pôsobenia v Trnavská vodárenská spoločnosť, a. s. v máji 2016, našiel zodpovedajúcu prácu, začal pôsobiť, zhodou okolností od mája 2016, ako „riaditeľ" spoločnosti G., s. r. o. s brutto mesačnou mzdou vo výške 420,- Eur. Otec vo svojom vyjadrení uvádza, že dôvodom, pre ktorý previedol počas trvania manželstva v r. 2010 rodinný dom, ktorý bol jeho výlučným vlastníctvom (LV č. XXXX) svojim rodičom bolo vyrovnanie záväzku voči Štátnemu fondu rozvoja bývania a ďalších záväzkov, ktoré uhradili jeho rodičia. Toto tvrdenie považuje matka za účelové a nijakým spôsobom nepreukázané, už len z dôvodu, že hodnota takéhoto domu v lukratívnej časti Bratislava - Záhorská Bystrica je podľa odhadu matky minimálne 200 - 300 tis. Eur, pričom matka nemá vedomosť o tom, že by počas trvania manželstva otcovi takéto záväzky vznikli. Práve naopak, pokiaľ išlo o odplatný právny úkon - t.j. kúpnu zmluvu, otec finančné prostriedky, tvoriace kúpnu cenu reálne od svojich rodičov mal aj obdržať a pokiaľ tomu tak nebolo, je dôvodné vyhodnotiť tento krok a postup otca ako nehospodárne nakladanie s jeho majetkom a jeho účelové zbavovanie sa s cieľom minimalizovať svoju vyživovaciu povinnosť voči mal. deťom a nároky matky titulom BSM. Pokiaľ otec argumentuje tým, že rovnako ako on, aj matka býva v rodinnom dome svojich rodičov, ide o neporovnateľnú situáciu, nakoľko luxusný rodinný dom v Záhorskej Bystrici otec užíva a obýva sám, zatiaľ čo matka býva aj s maloletými deťmi a svojimi rodičmi v štandardnom rodinnom dome v radovej zástavbe, pričom svoju bytovú otázku musí riešiť, napr. kúpou bytu financovaného formou hypotekárneho úveru. Matka si je vedomá, že výživné neslúži na úhradu splátok hypotéky, avšak v tomto prípade ide o výživné, ktoré je určené za konkrétny časový úsek, t.j. za obdobie do rozvodu manželstva rodičov a suma, ku ktorej bol otec zaviazaný, má zabezpečiť potreby detí, na ktoré otec dostatočným spôsobom neprispieval a ktoré musela zabezpečovať matka, s pomocou a podporou svojich rodičov. Matka navrhuje, aby odvolací súd prvoinštančný rozsudok ako vecne správny potvrdil. 21. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací, preskúmal vec bez viazanosti rozsahom a dôvodmi odvolania § 2 ods. l, § 65, § 66, § 395 ods. l, ods. 2 zákona č. 161/2015 Z.z. (Civilný mimosporový poriadok; ďalej len C.m.p.) vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. l ., zákona č. 160/2015 Z.z. (Civilný sporový poriadok; ďalej len C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné a nie sú splnené podmienky pre zmenu rozhodnutia okresného súdu, ktoré je vecne správne. 22. Odvolanie je založené na námietke otca maloletých detí, že okresný súd nesprávne posúdil okolnosti na strane obidvoch rodičov, nezohľadnil dostatočne príjmové pomery otca, čo podľa jeho názoru odôvodňuje nižšiu sumu výživného, ako určil súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku. 23. Z obsahu odvolania otca maloletých detí možno vyvodiť nespokojnosť s vyhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie. V zmysle § 191 ods. 1 C.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. 24. Otec maloletých detí odôvodňuje opodstatnenosť odvolania tiež tým, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Pre tento prípad odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. 25. Okresný súd vyživovaciu povinnosť na maloleté deti právne posúdil podľa § 62 a nasl. Zákona o rodine. 26. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 27. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 28. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri plnení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. 29. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 30. Vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom majú obaja rodičia a každý z nich má povinnosť prispievať na výživu podľa svojich schopností a možností, ako aj majetkových pomerov, pričom pri určení výživného sa prihliada i k tomu, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará, keďže práca a osobná starostlivosť o dieťa vynaložená jedným z rodičov predstavuje materiálnu hodnotu zodpovedajúcu finančnému príspevku druhého rodiča a rozsah tejto závisí od veku, potrieb i zdravotného stavu toho, ktorého dieťaťa. 31. Základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov platiť výživné je zistenie ich skutočných príjmov, ako aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento príjem zodpovedá telesným i duševným schopnostiam rodiča, jeho skúsenostiam, plneniu jeho pracovných povinností, ako aj miestnym možnostiam jeho uplatnenia. 32. Výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb maloletého dieťaťa v súvislosti s jeho všestranným rozvojom a vývojom tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu týchto životných potrieb dieťaťa je rôzny a to vzhľadom na jeho vek, spôsob prípravy na jeho budúce povolanie, zdravotný stav, ale aj jeho schopnosti. 33. S prihliadnutím na vykonané dokazovanie a skutočnosti, ktoré vyplývajú zo spisu, odvolací súd zastáva názor, že okresný súd správne rozhodol o výške výživného na maloleté deti, s prihliadnutím na zistený skutkový stav, na vyjadrenie procesného opatrovníka, ako aj na možnosti, schopnosti a majetkové pomery povinného a tiež aj na životnú úroveň otca. 34. Kritéria pre určenie výšky výživného sú upravené v ustanovení § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. 35. Podľa názoru odvolacieho súdu, vzhľadom na zistený skutkový stav v danej veci, nie je možné sa stotožniť s dôvodmi, ktoré uviedol otec maloletých detí v podanom odvolaní a pre ktoré tvrdí, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je zmätočné, nepreskúmateľné a nezákonné. 36. V súvislosti s námietkou otca, v ktorej tvrdí pochybenie samosudkyne, ktorá vo veci rozhodovala, odvolací súd nepovažuje za potrebné v tomto smere otcovi vysvetliť, kedy súd rozhoduje o predbežnom, teraz neodkladnom opatrení, kedy o výživnom do rozvodu manželstva a kedy na čas po rozvode manželstva, pretože otec je zastúpený právnou zástupkyňou, advokátkou, ktorá otcovi dostatočne a vo vyčerpávajúcom rozsahu vysvetlí, že jeho námietky sú neopodstatnené. Odvolací súd nepovažuje za potrebné zaoberať sa úvahami otca v jeho odvolaní, vzhľadom na uvedené a považuje postup okresného súdu v tomto smere za správny a zákonný. 37. Súd prvej inštancie správne postupoval pri rozhodnutí o výživnom podľa § 62 a nasl. Zákona o rodine a svoj postup aj dostatočne zdôvodnil, uvedené ustanovenia aj správne vyložil, jeho odôvodnenie je zrozumiteľné a jasné. Pokiaľ však súd neposúdil návrh otca podľa jeho predstáv, nemožno hovoriť o nesprávne zhodnotenom dokazovaní a nesprávnom právnom posúdení veci. 38. Krajský súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine, správne vyhodnotil dôkazy, pričom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa dôsledne vysporiadal so všetkými námietkami otca uplatnenými v priebehu konania a otec ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, majúce za následok iné rozhodnutie. 39. Odvolací súd po zohľadnení všetkých relevantných skutočností dospel k totožnému právnemu záveru ako súd prvej inštancie. Odvolací súd je toho presvedčenia, že je v možnostiach a schopnostiach otca prispievať na výživu maloletých detí určeným výživným, zohľadňujúc jeho komplexnú životnú úroveň. Odvolací súd poukazuje na ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom považuje za ich prvoradú zákonnú povinnosť, ako aj na ods. 5 tohto zákonného ustanovenia, v ktorom je výslovne uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Podľa tohto zákonného ustanovenia je rodič povinný rešpektovať vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené a rovnako je povinný využívať všetky svoje schopnosti a možnosti na zabezpečenie dostatočného príjmu na to, aby si mohol vyživovaciu povinnosť k deťom plniť v čo najväčšom rozsahu. Preto nemôže obstáť tvrdenie otca, že on má minimálnu mzdu, a preto navrhuje určiť výživné v nižšej sume. 40. Z uvedených ustanovení Zákona o rodine totiž vyplýva, že otec je povinný prispievať na výživu svojho dieťaťa v takej výške, ktorá zodpovedá nielen jeho majetkovým a zárobkovým schopnostiam, ale najmä, aby pri plnení vyživovacej povinnosti zo strany matky bola stanovená výška výživného schopná zabezpečiť základné a odôvodnené potreby maloletých detí. Otec je účastný v obchodných spoločnostiach a tak možnosti a schopnosti otca umožňujú platiť výživné v sume určenej súdom prvej inštancie v napadnutom rozsudku a táto suma je dostatočná na úhradu potrieb maloletých detí. 41. V súvislosti s námietkou otca maloletých detí v podanom odvolaní, že okresný súd nesprávne rozhodol, odvolací súd poukazuje na to, že každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť môže byť plnená osobnou starostlivosťou, alebo čiastočne starostlivosťou o domácnosť, tiež je poskytovaním vecných plnení, napr. bývanie, alebo stravovanie. Ďalšou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného, ako peňažného príspevku na uhradzovanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení, ako je napr. strava, bývanie, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd. 42. Právo rodiča vychovávať svoje dieťa a starať sa o dieťa zaručuje aj čl. 41 Ústavy Slovenskej republiky. Na rovnakom mieste tiež zaručuje dieťaťu právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Dohovor o právach dieťaťa ukladá zmluvným štátnom povinnosť vynaložiť všetko úsilie na to, aby sa uznala zásada, že sú to obaja rodičia, ktorí majú spoločnú a rovnakú prvotnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa, pričom zmyslom ich starostlivosti musí byť vždy záujem dieťaťa. 43. S prihliadnutím na dôvody uvedené v odvolaní otca maloletých detí, že nemá finančné prostriedky a preto nemôže platiť vyššie výživné z dôvodu zníženia jeho doterajšieho príjmu, je potrebné uviesť, že žiadny účinný zákon v Slovenskej republike nezakotvuje povinnosť pracovať a nezakotvuje ani právo, resp. povinnosť pracovať v odbore, v ktorom doteraz fyzická osoba prácu vykonávala. Treba však zdôrazniť, že Zákon o rodine zakotvuje výslovne povinnosť rodiča živiť svoje dieťa podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine a preto nemôže obstáť argumentácia, že rodič nie je schopný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v potrebnom rozsahu, pretože nemá dostatočný príjem, resp. príjem sa mu znížil. 44. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je ich zákonná povinnosť a pre určenie výšky vyživovacej povinnosti nie je vôbec rozhodujúce, koľko rodič prácou zarobí, alebo či vôbec pracuje. Oveľa väčšiu výpovednú hodnotu má zistenie jeho potencionálnej životnej úrovne, ktorá je limitovaná okrem majetkových pomerov aj jeho finančnými nárokmi na zabezpečenie uspokojenia jeho potrieb. Jedným z faktorov, ktoré pri určovaní miery životnej úrovne môže vziať súd do úvahy je aj zistenie a vyčíslenie mesačných nákladov povinného rodiča. 45. Podľa názoru odvolacieho súdu, vzhľadom na zistený skutkový stav v danej veci, nie je možné sa stotožniť s dôvodmi, ktoré uviedol otec maloletých detí v podanom odvolaní a pre ktoré tvrdí, že nemá možnosť platiť výživné určené rozhodnutím súdu, pretože nemá na platenie výživného finančné prostriedky. S prihliadnutím na jeho námietku, je potrebné zdôrazniť, že otec maloletých detí má zo zákona vyživovaciu povinnosť podľa § 62 Zákona o rodine do času, kým deti nie sú schopné sa samé živiť. Je nepochybné, že maloleté deti nemajú možnosť zabezpečiť si príjem, aby mohli uspokojovať svoje i keď len základné potreby, a preto vyživovacia povinnosť otca naďalej trvá. Maloleté dieťa nie je v rovnakom postavení, aj pokiaľ ide o príjem a majetkové pomery, v porovnaní so svojim rodičom. 46. Pretože rozsudok okresného súdu spĺňa základné právne náležitosti, najmä zrozumiteľnosť, určitosť a jasnosť a je logickým a právnym vyústením priebehu a výsledkov prvoinštančného konania, jeho odôvodnenie je presvedčivé a odvolací súd sa s ním v plnom rozsahu stotožňuje. 47. Vychádzajúc z uvedených skutočností, s prihliadnutím na okolnosti prejednávanej veci, v zmysle podmienok uvedených v § 62 Zákona o rodine, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil. 48. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 52 C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 422 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).