Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/305/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2515205209 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrícia Železníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:2515205209.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek senátu JUDr. L. Gelačíkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti M.: Z., nar. XX.XX.XXXX a X. R., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov: matka - C. H. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XX, XXX XX L., zastúpená Mgr. Janette Adamcovou, advokátkou so sídlom Hodžova 261/1, 907 01 Myjava, a otec - A.. K. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. E. XX, XXX XX M., zastúpený JUDr. Pavlom Polakovičom, bytom Cajlanská 82, 902 01 Pezinok, doručovacia adresa Detvianska 14, 831 06 Bratislava, v konaní o návrhu matky na zmenu úpravy styku a o návrhu otca na zmenu zverenia, na odvolanie matky proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava V, č.k. 17P/218/2015-149 zo dňa 21.03.2016, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. V napadnutom rozsudku súd prvej inštancie zamietol návrh otca o zmenu zverenia maloletých detí M., Z., nar. XX.XX.XXXX a X. R., nar. XX.XX.XXXX, zamietol návrh matky na zmenu úpravy styku otca s maloletou Z. M., konanie v časti návrhu matky o zmenu úpravy styku otca s maloletým X. R. Cisárom zastavil a deklaroval, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. 2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 25 ods.4, § 26 Zákona o rodine, keď po vykonanom dokazovaní uzavrel, že dôvody udávané matkou pre zmenu úpravy styku sú neopodstatnené, spočívajúce jednak v skutočnostiach, ktoré už boli predmetom predchádzajúceho súdneho konania, ktorým bol styk otca s maloletými deťmi upravený a v nespokojnosti maloletej s priebehom styku u otca, pričom nevhodnosť doterajšej úpravy styku vo vzťahu k zdravotnému stavu maloletej, či dokonca nevhodné správanie sa otca k maloletej preukázané neboli. U matky maloletej z jej prednesov konštatoval jej nedostatočnú spôsobilosť maloletú Z. na styk s otcom pripraviť. Uviedol, že na maloletú pôsobia nanajvýš nevýchovne motivácie zo strany matky, ktorá u maloletej nepodporuje pozitívny citový vzťah k otcovi, aj vysvetlením, že ju otec má rád a preto sa s ňou chce stretávať. Ďalší prejav nedostatočného výchovného vedenia matky vo vzťahu k maloletej videl aj v príčinách odmietania maloletej stretávať sa s otcom a síce, že jej vtedy chýba nielen matka, ale aj jej priateľ. V tomto kontexte uviedol, že je nesporné pozitívum, že maloletá má dobrý vzťah s terajším parterom matky, je však u nej zrejmá jeho preferencia pred otcom, ktorú matka svojím konaním podporuje. Konštatoval, že matka by si mala uvedomiť, že rozvodom jej manželstva s otcom maloletých detí sa neukončil jeho rodičovský vzťah k deťom, ktorý je potrebné udržiavať a podporovať aj naďalej, keď navyše nebolo preukázané, že je v priamom rozpore so záujmami maloletých detí. Uviedol, že za preukázané nemal existenciu nevhodného či násilného správania sa otca k maloletej Z., alebo psychického zraňovania, či výchovného smerovania proti matke. Pokiaľ matka dôvodila tým, že otec mal deťom fyzicky ubližovať ešte pred rozvodom ich manželstva, dal do pozornosti obsah znaleckého posudku vypracovaného 17.04.2014 v rozvodovom konaní súdnym znalcom z odboru psychológie, klinická psychológia detí a dospelých PhDr. A. S., z ktorého vyplýva, že s udávanými skutočnosťami bol znalec dostatočne oboznámený, pričom z jeho záverov je zrejmé, že deti z otca strach nemajú, dokonca je možné predpokladať, že majú k otcovi vo vnútri dobrý vzťah, no ich prejavy sú do značnej miery ovplyvnené postojmi matky, ktorá celkovo podporuje u detí negatívny obraz otca, svoj negatívny postoj k nemu prenáša aj na deti. Do pozornosti matke dal, že ako rodič, ktorý má dieťa vo svojej osobnej starostlivosti, je povinná na maloletú výchovne vplývať a usmerňovať ju vo vzťahu k otcovi a stretávaniu sa s ním. Pokiaľ matka nie je schopná sama zjednať v danom smere nápravu, mala by vyhľadať individuálnu odbornú pomoc. Návrh matky v časti zmeny úpravy styku otca s maloletým X. Sebastiánom z dôvodu späťvzatia návrhu podľa § 96 ods. 1 O.s.p. zastavil, o trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. ( platného do 30.06.2016). 3. Matka svojim odvolaním napadla výrok rozsudku, ktorým súd zamietol jej návrh na zmenu úpravy styku otca s maloletou Z.. Namietala, že súd prvej inštancie neprihliadal na stanovisko maloletej vyjadrenej pred kolíznym opatrovníkom, keď sa vyjadrila, že najradšej by k otcovi nemusela vôbec chodiť. Mala za to, že tvrdenia otca, o jej nedostatočnej príprave maloletej na styk s ním neobstoja, keďže na takéto konanie nemá žiaden dôvod, čo by znamenalo, že vo vzťahu k otcovi ovplyvňuje iba jedno dieťa. Uviedla, že nemá záujem na tom, aby sa maloleté deti s otcom nestretávali. Maloletú však na stretnutia s otcom nechce nútiť a preto má maloletú v starostlivosti aj v čase, kedy by mala byť s otcom. Mala za to, že každé stretnutie maloletých detí s otcom má byť realizované na báze dobrovoľnosti a a nie založené na klamstvách, alebo citovom vydieraní. Nie je pravdou, že by maloletú na styk s otcom nevedela pripraviť, maloletá však vychádza zo spomienok zo spoločného života s otcom, ako aj z aktuálne prežitých stretnutí. Poukázala na lekársku správu z detskej neurologickej ambulancie MUDr. V. V., ktorá potvrdila, že maloletá vyžaduje kľudový režim, pričom stres a napätie negatívne vplývajú na jej zdravotný stav. Zdôraznila, že otec postoj maloletej nerešpektuje a opakovane podáva návrhy na výkon rozhodnutia. Tvrdila, že aktuálne vzájomný vzťah otca a maloletej nie je ideálny, avšak násilnou realizáciou styku sa ich vzťah neupraví, keď maloletá bude naďalej nútená aj proti svojej vôli styk s otcom realizovať. Uviedla, že má záujem, aby sa maloleté deti s otcom stretávali a bude sa snažiť, aby styk prebiehal na báze dobrovoľnosti, avšak v prvom rade je to otec, ktorý by mal dbať na to, aby deti samotné chceli s nim tráviť čas a navštevovať ho. 4. Otec vo svojom vyjadrení k odvolaniu matky žiadal rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Tvrdil, že matka nemá záujem, aby sa deti s ním stretávali a svojimi klamstvami a ničím nepodloženými argumentmi chce pretrhnúť ich vzájomné citové väzby a maloleté deti od neho úplne odstaviť. Mal za to, že matka prostredníctvom právnej zástupkyne v odvolaní súd zavádza, vytŕhaním vecí z kontextu a klamlivými tvrdeniami. Poukázal na ich sms komunikáciu a súdnoznalecký posudok PhDr. A. S., nariadený v konaní o rozvod, o ktoré dôkazy svoje rozhodnutie správne oprel aj súd prvej inštancie. Uviedol, že matka je psychiatrický pacient, na invalidnom dôchodku, ktorá sa vo svojom odvolaní len skrýva za maloleté deti a vyjadril názor, že s deťmi má vytvorený dobrý vzťah, ktorý je systematicky narušovaný zo strany matky, čo je pre maloleté deti vysoko traumatizujúce a negatívne vplýva na ich celkový vývoj. Uviedol, že svoje deti úprimne miluje a má snahu, aj v ich záujme, vychádzať s matkou zadobre a komunikovať. Matka však o normálnu komunikáciu s ním záujem nemá, rovnako aj o pomoc a intervenciu so strany odborného personálu akreditovaných zariadení organizácie S. za účelom urovnania ich rodičovského konfliktu a posilnenia vzájomných vzťahov medzi ním a maloletými deťmi. Uviedol, že o maloleté deti vždy záujem prejavoval a počas spoločného života sa o deti riadne staral a podieľal sa na ich výchove, nikdy deťom neublížil, preto tvrdenia matky o tom, že maloletá Z. má negatívne zážitky z obdobia ich spoločného života pravdivé nie sú. Zdôraznil, že má záujem matke pri starostlivosti a výchove o maloleté deti pomáhať, nechce aby sa ich vzťah s matkou naďalej vyostroval, čo spôsobuje deťom stresové prostredie. 5. Matka vo svojom písomnom vyjadrení k vyjadreniu otca zotrvávala na svojich prednesoch a vyjadreniach, nesúhlasila s vyjadrením otca, žiadajúc aby súd prihliadal na skutočné záujmy maloletých detí. Počas konania pred odvolacím súdom, doručila podania o informovaní a priebehu styku otca s maloletými deťmi a to dňa 21.11.2016, 08.11.2016, 11.01.2017, 25.01.2017, 17.02.2017, 04.05.2017, 07.06.2017, v ktorých opakovane popisuje priebeh realizovaných stykov otca s maloletými deťmi, odmietavý postoj maloletých detí vo vzťahu k otcovi, skutočnosti o vzájomne podaných trestných oznámeniach, s uvedením termínov, kedy otec upravený styk s maloletými deťmi nevyužil a z akých dôvodov. 6. Otec vo svojom písomnom vyjadrení reagujúc na vyjadrenia matky zásadne nesúhlasil s tvrdeniami matky v jej písomných podaniach, poprel, že by na matku podal trestné oznámenie. Tvrdil, že matka v konaní súdu nepredložila jediný dôkaz o jeho agresívnom správaní, jej tvrdenia sú nepravdivé, maloleté deti k styku pozitívne nemotivuje o čom svedčí jednak matkou podané trestné oznámenie na jeho osobu, jednak jej vulgárne vyjadrovanie sa pred deťmi o ňom a o jeho rodine. 7. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65, § 66 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej C.m.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 219 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej C.s.p.), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 C.s.p., a dospel k záveru, že odvolaniu matky nie je možné vyhovieť. 8. Súd prvej inštancie vec správne právne posúdil a vyvodil z nej aj správny záver. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu otca na zmenu zverenia a návrhu matky na zmenu úpravy styku otca s maloletou Z. výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil, a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj dostatočne odôvodnil. 9. S poukazom na citované ustanovenie, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvej inštancie z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi uvedenými v rozsudku súdu prvej inštancie, v ktorom zamietol návrh otca na zmenu zverenia a návrh matky na zmenu úpravu styku otca s maloletou Z., v ktorom dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené otázky relevantného charakteru, ktoré odvolateľka čiastočne zopakovala v podanom odvolaní. Z uvedeného dôvodu, osvojac si dôvody rozhodnutia odvolací súd využíva možnosť danú mu ust. § 387 ods.2 C.s.p. na vypracovanie tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. 10. V nadväznosti na námietky matky uvedené v odvolaní je treba konštatovať, že rodičovské práva a povinnosti, ktoré sú oprávnení a povinní vykonávať obaja rodičia v záujme maloletého dieťaťa, prináležia rovnako obom rodičom. Pokiaľ matka namieta nesprávne skutkové závery súdu prvej inštancie odvolací súd uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu ( ako výsledok hodnotenia dôkazov ) by sa malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Kontrola výsledku hodnotenia dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku upraveného v § 220 ods. 2 C.s.p.. V posudzovanom prípade súd prvej inštancie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie dokazovaním riadne zistil skutočný stav veci, na vec aplikoval správny právny predpis a svoje rozhodnutie aj dostatočne odôvodnil. Okolnosti namietané matkou v odvolaní podanému proti zamietajúcemu výroku rozhodnutia o jej návrhu na zmenu úpravy styku otca s maloletou nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s prezentovanou úvahou súdu prvej inštancie v tejto otázke. 11. Z dôvodu riadneho vysporiadania sa s odvolacími námietkami matky odvolací súd dopĺňa, že rozsah pôvodnej úpravy styku otca s oboma maloletými deťmi je primeraný, pričom je v záujme maloletých detí, aby bol aspoň v takomto rozsahu realizovaný. Odvolací súd môže súhlasiť s tvrdením matky, že nie je vhodné maloleté dieťa proti jeho vôli nútiť k styku s druhým rodičom, avšak v danom prípade nebolo v konaní pred súdom prvej inštancie preukázané, že dôvodom narušeného vzťahu medzi maloletou a jej otcom je neprimerané konanie, alebo správanie sa otca vo vzťahu k maloletej, či zanedbávanie jeho starostlivosti o maloletú, alebo nevhodné prostredie. Odvolací súd vyjadruje názor, že vzhľadom na animozitu rodičov, ich nevysporiadané a trvajúce konfliktné vzťahy a z toho vyplývajúca nedostatočná pozitívna motivácia matky maloleté deti na styk s otcom riadne pripraviť ( preukázaná aj znaleckým dokazovaním už v roku 2014), sa narušený citový vzťah maloletej k otcovi neustále prehlbuje. Uvedené však nemôže byť dôvodom, na rozhodnutie súdu v zmysle návrhu matky, s následkom úplného odcudzenia sa maloletej a pretrhnutia vzájomných citových väzieb medzi maloletou a otcovi, pre jej zdravý vývoj tak potrebných. Odvolací súd tiež vyjadruje názor, že násilné domáhanie sa styku s maloletou zo strany otca, vedie skôr ku kontraproduktívnemu efektu, otec by mal svoje postupy voči maloletej citlivo zvážiť, a trpezlivo v realizácii styku s ňou postupovať a aj v prípade, že sa tento nezrealizuje, otec by mal dať maloletej najavo, že ju má rád a za jej odmietanie sa nehnevá. Iba citlivým prístupom k maloletej a to zo strany oboch rodičov je možné vzniknutý stav zlepšiť, alebo zmierniť. Vzhľadom na uvedené má odvolací súd za to, že v danom prípade si pomery v rodine vyžadujú intervenciu prostredníctvom odborného psychologického poradenstva v akreditovanom zariadení, na ktorom sa môžu rodičia v záujme maloletých detí dohodnúť, alebo ho určí na základe návrhu jedného z rodičov, alebo návrhu kolízneho opatrovníka v konaní o nariadenie výchovného opatrenia súd. To, že sa maloleté deti v súčasnej dobe, najmä maloletá Z. odmieta podľa tvrdení matky s otcom stretávať, je v značnej miere dôsledkom uvedeného stavu, pričom treba konštatovať, že udržiavanie takéhoto stavu je psychicky náročné a nadmieru zaťažujúce najmä pre maloleté deti. Podľa názoru odvolacieho súdu rodičia k vecnému a konštruktívnemu riešeniu situácie mali a mohli pristúpiť skôr, nakoľko situácia v rodine sa dramatizuje a zaťažuje ako rodičov, ktorý z dôvodu vzájomného konfliktu prestali dostatočne vnímať záujem maloletých detí. V prípade maloletej Z. negatívne ( zrejme bezdôvodné ) prežívanie v vzťahu k otcovi a posilňovanie takéhoto prežívania, môže mať psychické následky v jej ďalšom živote. Ide o vážny signál, ktorý by rodičia nemali podceňovať, naopak, mal by byť pre nich varovaním, že svojim správaním môžu svojim deťom ublížiť. Z uvedeného dôvodu je v súčasnej dobe kontraproduktívne vzájomné obviňovanie sa rodičmi, podľa názoru odvolacieho súdu v súčasnej situácii je treba hľadať riešenie, pričom jeho prioritným cieľom by mal byť zo strany oboch rodičov záujem ich maloletých detí, ktoré majú právo na šťastné a pokojné detstvo, ktorým rozhodne nie sú situácie pri stretnutiach opísaných detailne oboma rodičmi. Pokiaľ si uvedené rodičia neuvedomia a neprehodnotia v tomto smere svoje postoje a konanie, k náprave vzťahov v rodine nedôjde a situáciu nevyrieši ani súdne rozhodnutie. Za daného skutočného stavu ponechanie pôvodného rozsahu styku otca s maloletou zodpovedá výsledkom vykonaného dokazovania a to, v akej miere bude v záujme maloletej, je priamo závislé na správaní a následnom konaní rodičov. 12. Vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie v danej veci rozhodol v súlade s príslušnými zákonnými ustanoveniami, ktoré správne na danú vec aplikoval, pri zohľadnení najlepšieho záujmu maloletej ako prioritného kritéria pre rozhodovaciu činnosť súdu v konaní starostlivosti o maloleté deti, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil, pričom podľa ods. 2 citovaného ustanovenia poukazuje na správne právne závery súdu prvej inštancie, s ktorými sa stotožnil. 13. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 C.m.p.. 14. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).