Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/204/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2615206967 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:2615206967.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačikovej a členiek senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: M. A., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov: matka - Q. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXXX/XXB, XXX XX O., zastúpená LEGAL ADVISORY GROUP, s.r.o., so sídlom Lužná 1, 851 04 Bratislava, a otec - B. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. 4, XXX XX S., o návrhu matky na zníženie výživného, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 01.02.2016, č.k. 17P/220/2015-81, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava V rozsudkom zo dňa 01.02.2016 č.k. 17P/220/2015-81, zamietol návrh matky na zníženie výživného, keď po vykonanom dokazovaní zameranom na zistenie odôvodnených potrieb maloletého, ako aj zárobkových možností, schopností a majetkových pomerov rodičov, s následnou väzbou na vyhodnotenie zmeny pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom dospel k záveru, že návrh matky na zníženie výživného dôvodný nie je. Deklaroval, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie takto rozhodol dospejúc k záveru, že zmeny, ktoré nastali na strane rodičov a dieťaťa od 06.02.2012 do rozhodnutia súdu o návrhu matky, nemožno vyhodnotiť ako podstatné, odôvodňujúce zníženie výživného v zmysle návrhu, pre nejestvujúcu trvalú a ani dlhodobú zmenu pomerov na strane matky, pre ktorú by si ju nemohla riadne plniť minimálne v doterajšej sume. Konštatoval, že vyživovacia povinnosť je určovaná nie v závislosti od toho, či je rodič zamestnaný alebo bez pracovného pomeru a bez príjmu, ale podľa jeho aktuálnych možností a schopností. Uviedol, že matka sa v skutočnosti svojim návrhom na zníženie výživného domáha následnej reparácie právoplatného súdneho rozhodnutia, ktorá je z procesného hľadiska absolútne neprípustná. Súd prvej inštancie za preukázané považoval, že matka je absolventkou SOU obchodného s maturitou a ako predavačka aj pracovala. Mal za to, že je odborne zdatná vykonávať túto profesiu, ktorá je uplatniteľná aj v okresnom meste, v ktorom v súčasnosti býva, resp. v jeho okolí, príp. aj v Bratislave, s poukazom na dostatočnú a verejne prezentovanú ponuku takejto práce. Matka nemá v žiadnom smere zníženú pracovnú spôsobilosť, zdravotný stav jej teda netvoril a ani netvorí prekážku pre uplatnenie sa v pracovnom procese. K obrane matky o jej zníženej dôveryhodnosti pri pracovnom uplatnení sa v dôsledku výkonu trestu odňatia slobody uviedol, že tento stav si spôsobila svojim subjektívnym zavinením neplnením si vyživovacej povinnosti k maloletému, preto túto okolnosť nie je možné zohľadňovať k jej prospechu. Dôvodil, že dohodnutá dĺžka súčasného pracovného času matky je 10 hodín týždenne, t.j. v priemere len 2 hodiny denne, čo pri 5-dňovom pracovnom týždni znamená, že má možnosť vykonávať popri práci na základe dohody uzavretej s firmou T. D., s.r.o., aj inú zárobkovú činnosť, a je iba v jej neprospech, že tak nečiní a nevyužíva dostatočne časové možnosti pre zárobkovú aktivitu. K tvrdeniu matky, že ak by sa aj zamestnala a mala by vyšší zárobok, v dôsledku exekúcii by jej bol ponechaný len minimálny príjem, súd prvej inštancie uviedol, že plnenie vyživovacej povinnosti má prioritné postavenie a platenie, resp. vymáhanie výživného má prednosť pred všetkými ostatnými finančnými povinnosťami rodiča. Naopak, z jej tvrdení ustálil, že matka zrejme ani nemá snahu zabezpečiť si vyšší príjem, keďže by z neho v dôsledku exekúcii proti nej vedených nemala sama žiaden prospech. Mal za to, že v danom prípade sa teda nejedná o stratu či úbytok možností a schopností pre plnenie vyživovacej povinnosti rodiča, ktoré sú dané takými kritériami, ako je najvyššie dosiahnuté vzdelanie, odbornosť, dĺžka a druh praxe, pracovné skúsenosti, fyzický vek, zdravotný stav, či počet vyživovacích povinností. Poukázal však na preukázanú zmenu pomerov na strane maloletého, uplynutím doby štyroch rokov, za ktorú primerane fyzicky a psychicky vyspel, ale predovšetkým jeho nástupom na strednú školu a v neposlednom rade aj všeobecným nárastom životných nákladov, pričom výživné vo výške XXX Eur už jednoznačne nezodpovedá jeho veku a potrebám z neho odvodeným. Vec právne posúdil podľa § 62 ods. 1,2,3,4,5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1, Zákona o rodine. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. 3. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote prostredníctvom právneho zástupcu podala odvolanie matka maloletého, ktorá navrhla rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a výživné od 03.08.2015 znížiť zo sumy XXX Eur na sumu 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa. Súdu prvej inštancie vytkla, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Uviedla, že cieľom nového konania nebola reparácia pôvodného rozhodnutia súdu o výživnom, chcela však poukázať na to, že už v čase pôvodného rozhodnutia ( rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. 11C/40/2011-21 zo dňa 06.02.2012 ), bola určená suma výživného pre ňu neprimerane vysoká, ktoré nebola schopná plniť. Následkom uvedeného bolo jej odsúdenie, čo len sťažilo jej možnosti uplatniť sa na trhu práce. Uviedla, že sa ocitla v dlhodobej nepriaznivej finančnej situácii a je voči nej vedených viacero exekučných konaní. Žiadala, aby výška výživného na maloletého bola stanovená v súlade s jej možnosťami a schopnosťami tak, aby mohla určené výživné platiť dobrovoľne. Nesúhlasila s tvrdením, že je v jej možnostiach a schopnostiach nájsť si lepšie platenú prácu, keď vzhľadom na všetky okolnosti na prácu predavačky, v odbore v ktorom je vyučená, stratila už kvalifikáciu. Tvrdila, že si v mieste bydliska vhodnú prácu hľadala, avšak bezúspešne. Mala za to, že súd prvej inštancie nezohľadnil skutočnosti svedčiace v jej prospech, a to, že bezprostredne po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody sa okamžite, a to aj napriek nízkemu príjmu zamestnala. Uviedla, že momentálne má bezplatne zabezpečené bývanie a stravu, pričom si prácu na trvalý pracovný pomer hľadá. Namietala, že v konaní boli zohľadnené len dôkazy, alebo tvrdenia v jej neprospech s akousi hypotézou súdu prvej inštancie, na základe ktorej, je súdom určené výživné schopná platiť. Trovy právneho zastúpenia si uplatnila vo výške XXX,XX Eur. 4. Kolízny opatrovník k odvolaniu matky vo svojom vyjadrení navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v záujme maloletého ako vecne správny potvrdiť. 5. Odvolací súd preskúmal vec v ktorej nie je viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi podľa § 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku (ďalej C.m.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 379, § 380 a § 378 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej „ C.s.p.“) a dospel k záveru, že odvolanie matky dôvodné nie je. 6. Tým, že predmetom konania v danej veci je zmena rozhodnutia o výživnom na maloleté dieťa, súd prvej inštancie správne pri rozhodovaní vychádzal z ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý jasne definuje dôvody majúce za následok zmenu rozhodnutia o výživnom. Za takéto v zmysle citovaného zákonného ustanovenia treba považovať zmenu pomerov, či už na strane rodičov alebo maloletého dieťaťa, musí ísť pritom o podstatnú zmenu pomerov. Úlohou súdu pri rozhodovaní o zmene výživného je preto zistiť, či a v akom smere došlo k zmene pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom, v prípade kladného zistenia túto zmenu premietnuť do výšky výživného. Pokiaľ ide o výšku výživného, vychádzajúc z ust. § 62 ods. 1, 2, 4, 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine súd pri určovaní výživného berie zreteľ na odôvodnené potreby maloletých detí ako aj na zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov, pri zachovaní práva detí podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 7. S poukazom na uvedené kritériá rozhodné pre určovanie výživného odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutočný stav tým, že svoje dokazovanie zameral na zisťovanie rozhodujúcich skutočností podstatných pre rozhodnutie o návrhu matky na zníženie výživného z hľadiska súčasných odôvodnených potrieb maloletého, ako aj z hľadiska schopností a možností rodičov, na výživu ktorých je maloletý plne odkázaný a tieto potom v záujme zistenia podstatnej zmeny pomerov (§ 78 ods. 1 Zákona o rodine) porovnal so skutočnosťami rozhodnými pre určenie výživného na maloletého, t.j. v čase rozhodovania Okresného súdu Bratislava V č.k. 11C/40/2011-21 zo dňa 06.02.2012. Vychádzajúc z okolností zistených vykonaným dokazovaním súdom prvej inštancie odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že od posledného rozhodovania o výživnom nedošlo na strane matky k zmene pomerov v rozsahu, ktoré by bolo potrebné premietnuť do výšky výživného, a to znížením výživného na maloletého. 8. Pokiaľ ide o zisťovanie rozhodujúcich skutočností právne významných pre posúdenie dôvodnosti návrhu matky na zníženie výživného treba uviesť, že súd prvej inštancie v tomto smere vykonal potrebné dokazovanie zamerané na zistenie ako zárobkových a majetkových pomerov rodičov, tak aj odôvodnených potrieb maloletého, zaoberal sa dôkazmi predkladanými matkou na preukázanie jej aktuálnych možností a schopností a zárobkových pomerov, skutkové zistenia na základe vykonaného dokazovania vyhodnotil, svoje rozhodnutie aj náležite v zmysle § 220 ods. 2 C.s.p. odôvodnil, z ktorého dôvodu, keďže sa odvolací súd s názorom súdu prvej inštancie vysloveným v písomnom vyhotovení napadnutého rozsudku v plnom rozsahu stotožnil, na toto zmysle § 387 ods. 2 C.s.p. poukazuje. 9. Pokiaľ ide o odvolacie námietky matky, s týmito sa odvolací súd nestotožnil. Súd prvej inštancie v danom konaní, t.j. v konaní o návrhu matky na zníženie výživného správne zisťoval, či dôvody uvedené v návrhu matky na zníženie výživného, jej finančné záväzky, odsúdenie na výkon trestu odňatia slobody, či čiastočný a zároveň jediný pracovný úväzok v rozsahu 2 pracovných hodín denne, sú tou skutočnosťou, ktorú Zákon o rodine v ust. § 78 ods. 1 hodnotí ako zmenu pomerov, majúcu vplyv na zmenu rozhodnutia o výživnom. Na doplnenie správnosti záverov súdu prvej inštancie odvolací súd dodáva, že v danom prípade matka nepreukázala dôležitú skutočnosť podstatnú pre zmenu rozhodnutia a súčasne, ktorá vznikla po poslednom rozhodnutí o výživnom. V danom prípade je potrebné prihliadnuť aj na skutočnosť, že osobnú starostlivosť o maloletého zabezpečuje výlučne otec, a výška určeného výživného je vzhľadom na vek a z toho vyplývajúce potreby maloletého dlhodobo nepostačujúca. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd zhodne s názorom súdu prvej inštancie uzatvára, že matkou uvádzané skutočnosti, nie je možné považovať za dôvody pre zníženie výživného v neprospech maloletého, keď nebolo preukázané, že vôbec došlo k zmene jej zárobkových pomerov, k zmene jej možností a schopností, alebo k celkovej zmene jej rodinných či iných pomerov, z ktorých súd pri posúdení zmeny výšky výživného vychádza. V danom prípade pri vyhodnotení rozhodných skutočností, nemôže byť dôvodom na zníženie výživného ani skutočnosť, ktorou je odsúdenie matky a jej výkon trestu odňatia slobody, ktorá nastala v dôsledku subjektívneho zavinenia matky neplnením si vyživovacej povinnosti k maloletému, čo nie je možné vyhodnotiť v jeho neprospech. Je potrebné zdôrazniť, že zníženie výživného na maloletého nemožno posudzovať ani z hľadiska finančných záväzkov, ktoré matka na seba postupne preberala a existujúcich, voči matke vedených exekúcií. Odvolací súd sa nestotožnil ani s námietkou matky, že výživné na maloletého bolo nesprávne určené už pri poslednom rozhodnutí súdu o výživnom, keďže matka sa práva odvolania voči rozsudku vzdala, z čoho je možné vyvodiť, že s určenou výškou výživného súhlasila. Tým, že maloleté dieťa je v plnej miere odkázané na výživu svojich rodičov, treba uviesť, že k zníženiu výživného a teda aj životnej úrovne maloletého dieťaťa možno pristúpiť iba z vážnych dôvodov, t.j. z dôvodov, keď povinný rodič v konaní jednoznačne preukáže, že z objektívnych dôvodov napr. pre nepriaznivý zdravotný stav, nie je schopný doposiaľ určené výživné platiť. Takúto objektívnu skutočnosť matka v konaní nepreukázala, čo vyplýva zo súdom prvej inštancie vykonaného dokazovania. Akou formou sa matka snažila nájsť si zamestnanie v konaní nepreukázala žiadnym dokladom. Rovnako matka v konaní nepreukázala svoj zhoršený zdravotný stav v rozsahu, ktorý by ju obmedzoval v hľadaní si primeraného zamestnania. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd zhodne s názorom súdu prvej inštancie uzatvára, že matkou uvádzané skutočnosti, nie je možné považovať za dôvody pre zníženie výživného v neprospech maloletého, keď nebolo preukázané, že vôbec došlo k zmene jej možností a schopností, z ktorých súd pri posúdení zmeny výšky výživného vychádza. Odvolací súd dáva do pozornosti matky, že určené výživné nepostačuje ani na porytie základných potrieb maloletého, ktoré sa od posledného rozhodnutia o výživnom v roku 2012 niekoľkokrát zvýšili a na ktorých, by sa mala aj matka primerane podieľať. Je nanajvýš nezodpovedné konanie matky, ktorá dlhodobo na výživu maloletého primerane neprispieva a prenecháva celkovú starostlivosť a výživu maloletého na otca, čím ohrozuje zdravý vývoj maloletého a zanedbáva výkon svojich rodičovských povinností. 10. S poukazom na uvedené, odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že od posledného rozhodnutia o výživnom na strane matky nedošlo k zmene pomerov v rozsahu, ktorý by odôvodňoval zmenu rozhodnutia o výživnom v zmysle zníženia výživného na maloletého, z ktorého dôvodu výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým zamietol návrh matky na zníženie výživného ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. 11. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 58 C.m.p. v spojení s ust. § 52 C.m.p.. 12. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).