Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1CoKR/31/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116202296 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eugen Palášthy ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:3116202296.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Eugena Palášthyho a členov senátu JUDr. Lýdie Noskovičovej a JUDr. Paulíny Pacherovej, v právnej veci navrhovateľov - veriteľov: 1/ GU SLOVENSKO, s.r.o., Priemyselný park Nitra-sever, Dolné Hony 24/1085, 951 41 Lužianky, IČO: 35 793 708 a 2/ VTR, s.r.o., Bratislavská 2, 940 01 Nové Zámky, IČO: 34 146 296, zastúpení: Mgr. Petrom Arendackým, advokátom, Železničiarska 13, 811 04 Bratislava, v konaní o návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka: T&N group - Business company s.r.o., Nám. sv. Anny 20B/7296, 911 01 Trenčín, IČO: 34 137 645, zastúpený: Advokátskou kanceláriou JUDr. Danica Birošová, s.r.o., Piaristická 46/276, 911 40 Trenčín, IČO: 36 837 875, na odvolanie dlžníka proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 24.10.2016 vydané v konaní pod č.k. 40K/3/2016-273, takto r o z h o d o l : Odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie Okresného súdu Trenčín zo dňa 24.10.2016, vydané v konaní pod č. k. 40K/3/2016-273, potvrdzuje. o d ô v o d n e n i e : 1. Uznesením Okresného súdu Trenčín, v konaní vedenom pod sp. zn. 40K/3/2016-273, súd vyhlásil konkurz na majetok dlžníka, ustanovil správcu konkurznej podstaty, uložil tomuto správcovi vypracovať a predložiť v lehotách uvedených vo výroku III. správy o stave zisťovania a zabezpečovania majetku úpadcu a o vykonaných úkonoch, najmä o stave súpisu a zoznamu pohľadávok dlžníka, ďalej uložil vo výroku IV. správcovi konkurznej podstaty informovať známych veriteľov dlžníka v zmysle nariadenia Rady (ES) č. 1346/2000 a vyzval veriteľov dlžníka na prihlásenie pohľadávok, zároveň poučil veriteľov dlžníka. 2. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že návrhom doučeným tunajšiemu súdu dňa 10.02.2016 sa navrhovatelia domáhajú vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka MONTY s.r.o., po zmene obchodného mena: T&N group - Business company s.r.o., Trenčín, IČO: 34 137 645. Súd prvej inštancie uznesením č.k. 40K/3/2016-103 zo dňa 01.04.2016, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku s účinkami zverejnenia ku dňu 09.04.2016, rozhodol o začatí konkurzného konania a uznesením č.k. 40K/3/2016-108 zo dňa 13.04.2016 vyzval dlžníka na vyjadrenie k návrhu a osvedčenie platobnej schopnosti. Súdu prvej inštancie dňa 13.05.2016 dlžník doručil podanie, ako návrh na zastavenie konkurzného konania v zmysle ust. § 17 zák. č. 7/2005 Z.z. ZKR, v zmysle ktorého navrhovateľ v 1. rade nemá oprávnenie byť účastníkom konkurzného konania titulom, že jeho pohľadávky uvedená v návrhu nie je viac ako 30 dní po lehote splatnosti. Predmetné skutočnosti súvisia s dohodu o splátkach zo dňa 22.10.2014 uzavretou medzi súdnym exekútorom a dlžníkom. Vo vzťahu k navrhovateľovi KELCOM INTERNATIONAL POPRAD, s.r.o. dlžník uviedol, že jeho postavenie účastníka konania zaniklo titulom uhradenia jeho pohľadávky. Rovnako tak dlžník uviedol aj vo vzťahu k navrhovateľovi VTR, s.r.o., ktorého pohľadávka zanikla započítaním s pohľadávkou dlžníka. Dňa 30.05.2016 doručil dlžník súdu prvej inštancie podanie „Vyjadrenie k návrhu na vyhlásenie konkurzu“ a „Osvedčenie platobnej schopnosti dlžníka“ (č.l. 132, 133 spisu), v ktorom uviedol, že jeho povinnosť vyjadriť sa bola splnená podaním zo dňa 13.05.2016. Ďalej uviedol, že je zrejmé, že nie je v omeškaní viac ako 30 dní po lehote splatnosti záväzkov, s výnimkou spornej pohľadávky navrhovateľa VTR, s.r.o. (§ 19 ods. 1 písm. a/ bod 1aa/ ZKR). Dlžník má v súvislosti s podnikateľskou činnosťou vedené bankové účty so zostatkami, ktoré boli uvedené v podaní. Ďalej dlžník uviedol, že je majiteľom peňažných pohľadávok, kde možno predpokladať plnenie v celkovej výške 399.547,07 Eur (pohľadávky po lehote splatnosti vo výške 49.166,29 Eur a pohľadávky pred lehotou splatnosti v sume 40.515,96 Eur). Má za to, že neboli naplnené podmienky začatia konkurzného konania na jeho majetok, nakoľko vyplýva, že nebol viac ako 30 dní v omeškaní s plnením svojich peňažných záväzkov viac ako jednému veriteľovi. Dňa 01.06.2016 bolo súdu prvej inštancie doručené podanie navrhovateľov na vyhlásenie konkurzu na majetok označeného dlžníka, v ktorom sa vyjadrili k tvrdeniam dlžníka o nedostatku ich aktívnej legitimácie (č.l. 144, 145). Uznesením súdu prvej inštancie č.k. 40K/3/2016-172 zo dňa 25.08.2016 bolo konkurzné konanie v časti návrhu navrhovateľa KELCOM INTERNATIONAL POPRAD, s.r.o., zastavené z dôvodu späťvzatia návrhu. Dňa 08.06.2016 dlžník doručil súdu prvej inštancie podanie (č.l. 149), v ktorom opätovne dal do pozornosti súhlas navrhovateľa - veriteľa GU SLOVENSKO, s.r.o. s uzavretím dohody o splátkach zo dňa 22.10.2014 a postupným splácaním dlhovanej sumy. Dňa 10.06.2016 dlžník doručil tunajšiemu súdu návrh na prerušenie konania a žiadosť o zrušenie pojednávania (č.l. 152) z dôvodov, že u správcu konkurznej podstaty objednal vypracovanie reštrukturalizačného posudku za účelom zistenia finančnej situácie dlžníka. Súd prvej inštancie uznesením č. 40K/3/2016-172 zo dňa 25.08.2016 konkurzné konanie voči dlžníkovi prerušil. V súlade s ust. § 16 ods. 2 ZKR po uplynutí 60 dňovej lehoty prerušeného konania dňa 22.08.2016 pokračoval v konaní a zisťoval, či dlžník podal návrh na povolenie reštrukturalizácie. Lustráciou súdu prvej inštancie bolo zistené, že dlžník do 24.08.2016 návrh na povolenie reštrukturalizácie nepodal. Dňa 24.08.2016 bolo zistené, že správca neodporučil reštrukturalizáciu dlžníka (č.l. 166). Súd prvej inštancie vyzval dlžníka na vyjadrenie sa k návrhu na vyhlásenie konkurzu, osvedčenie platobnej schopnosti. Dňa 20.09.2016, po predlžení lehoty, dlžník doručil podanie značené ako „vyjadrenie k návrhu a osvedčenie platobnej schopnosti“ (č.l. 192), v ktorom poukázal na už niekoľkokrát osvedčenú spornosť pohľadávok navrhovateľov a namietol ich aktívnu legitimáciu. Súd prvej inštancie zistil zo spisu sp. zn: 49ER/915/2014, že v tomto konaní bolo vydané poverenie na vykonanie exekúcie na vymoženie uloženej povinnosti dlžníkovi ako povinnému zaplatiť sumu 23.661,03 Eur + trovy exekúcie pre oprávneného navrhovateľa GU SLOVENSKO, s.r.o., pričom dlžník ako povinný nepodal námietky. Zo spisu sp. zn: 58ER/1434/2014 vyplýva, že v tomto konaní bolo vydané poverenie na vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky navrhovateľa VRT, s.r.o. vyčíslenej na sumu 14.831,25 Eur + trovy predchádzajúceho konanie 889,50 Eur a 1.905,87 Eur trovy exekúcie oprávneného, pričom dlžník ako povinný podal námietky o zániku vymáhaného nároku a neprípustnosti exekúcie. Uznesením č.k. 58ER/1343/2014-24 zo dňa 10.03.2016 boli tieto námietky zamietnuté, pričom dlžník podal odvolanie. Súd uznesením č.k. 5ER/73/2014-101 zo dňa 24.04.2016 návrh na odklad a zastavenie exekúcie zamietol, pričom uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 22.06.2016. Ďalej súd prvej inštancie zistil ďalšie vedené exekučné konania na majetok dlžníka. Na takto zistenom skutkovom základe preto súd prvej inštancie zistil, že neosvedčil dlžník svoje tvrdenie, že neeviduje žiadne nesporné záväzky po lehote splatnosti. Vo vzťahu k pohľadávkam dlžníka súd prvej inštancie z predložených dokladov ustálil, že dlžník neosvedčil tvrdenie o celkovej výške jeho pohľadávok (vrátane tých, ktoré sú viac ako 30 dní po lehote splatnosti) v sume 399.547,07 Eur a toto nevyplýva zo žiadnej listiny predloženej dlžníkom. Súd prvej inštancie zistil, že suma záväzkov dlžníka, ktoré vyplývajú z pripojených exekučných spisov jednoznačne a výrazne prevyšuje jeho majetok, či už ku dňu začatia konkurzného konania alebo kedykoľvek v jeho doterajšom priebehu, a teda bolo nutné konštatovať, že dlžník test platobnej schopnosti neabsolvoval úspešne. Táto skutočnosť vyplýva aj z výsledkov vykonaného testu úpadku dlžníka v rámci reštrukturalizačného posudku J.. K. T. zo dňa 16.08.2016. Záver správkyne je, že dlžník je platobne neschopný, má viac ako jedného veriteľa, viac ako jeden peňažný záväzok 30 dní po lehote splatnosti a jeho peňažné záväzky 30 dní po lehote splatnosti nie sú kryté jeho finančným majetkom. Z vykonaného testu úpadku dlžníka ku dňu 30.06.2016 je zrejmé, že dlžník je v úpadku, a to z dôvodu jeho platobnej neschopnosti. Na takto zistenom a uvedenom skutkovom základe súd zistil úpadok dlžníka a zároveň konštatoval existenciu majetku postačujúceho aspoň na úhradu nákladov konkurzu (LV pre kat. úz. C.. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, podľa ktorých je spoluvlastníkom, resp. vlastníkom viacerých nehnuteľností). Existencia majetku postačujúceho na úhradu nákladov konania vyplýva aj z účtovnej závierky dlžníka ku dňu 31.12.2015, podľa ktorej je majetok (po korekcii) vo výške 665.343,- Eur. Súd prvej inštancie s poukazom na ust. § 19, ust. § 22 ods. 1, ust. § 40 ods. 1, ust. § 41 zák. č. 7/2005 Z.z. vyhlásil konkurz na majetok uvedeného dlžníka, ustanovil správcu konkurznej podstaty, vyzval na prihlásenie pohľadávok veriteľov dlžníka, uložil správcovi povinnosti, tak ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia súdu prvej inštancie pod bodmi I, II, III, IV, V, VI, VII zo dňa 24.10.2016. 3. Proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 24.10.2016 bolo dňa 11.11.2016 doručené odvolanie dlžníka zo dňa 10.11.2016, podané prostredníctvom Advokátskej kancelárie JUDr. Danica Birošová, s.r.o., a to JUDr. Matúša Košaru, advokáta a konateľa. V odvolaní uvádza, že napáda uznesenie súdu prvej inštancie z dôvodov uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, z dôvodov uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. f/, písm. h/ CSP. Od vydania uznesenia o začatí konkurzného konania sa uskutočnila vyčerpávajúca replika, duplika a predkladanie stanovísk strán sporu. Dlžník má názor, že v priebehu konania dostatočne osvedčil spornosť a tým aktívnu legitimáciu navrhovateľov - veriteľov, vo vzťahu k ním uvedeným pohľadávkam voči dlžníkovi. Vo vzťahu k veriteľovi v 2. rade bola spornosť preukázaná prebiehajúcim súdnym konaním pod č.k. 37Cb/267/2016 týkajúcim sa obnovy konania, pričom výsledok obnovy konania potvrdí alebo vyvráti neexistenciu spornej pohľadávky navrhovateľa v 2. rade. Navrhovateľ v 1. rade podľa názoru odvolateľa nemá oprávnenie byť účastníkom konkurzného konania, nakoľko jeho pohľadávka, ktorú v návrhu špecifikoval, nie je viac ako 30 dní po lehote splatnosti. Uvedené súvisí s Dohodou o splátkach zo dňa 22.10.2014 uzavretou medzi súdnym exekútorom a dlžníkom. Otázka preukázania alebo nepreukázania spornej pohľadávky musí byt' vždy predmetom samostatného sporového konania, pričom konkurzný súd nemôže viesť dokazovanie ohľadom preukázania existencie spornej pohľadávky. Vzhľadom na nedostatok aktívnej vecnej legitimácie u navrhovateľov neboli splnené podmienky začatia konkurzného konania. V odvolaní poukazuje na udelenie súhlasu dlžníka s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 19 ods. 1 písm. b/ ZKR, pričom súd prvej inštancie bol povinný rešpektovať zákonnú lehotu a do 7 dní vydať rozhodnutie. Má za to, že v predmetnom konkurznom konaní bolo poskytnuté súdu prvej inštancie množstvo skutkových tvrdení a listinných dôkazov stranami sporu a má za to, že nebolo potrebné nariadiť pojednávania vo veci samej, ale rozhodnúť v zákonnej lehote po vyjadrení dlžníka. S poukazom na dôvody odvolania žiada, aby ním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 24.10.2016 bolo zmenené tak, že návrh navrhovateľov na vyhlásenie konkurzu sa v celom rozsahu zamieta a konkurzné konania vedené na majetok dlžníka sa zastavuje. 4. Súd prvej inštancie doručil odvolanie dlžníka navrhovateľovi - veriteľovi v 1. rade a navrhovateľovi - veriteľovi v 2. rade k rukám právneho zástupcu Mgr. Petra Arendackého, advokáta , so sídlom Železničiarska 13, Bratislava, na vyjadrenie (č.l. 310 spisu vedenom na súdu prvej inštancie). Z písomného vyjadrenie zo dňa 07.12.2016, doručenom súdu prvej inštancie dňa 14.12.2016, vyplýva, že sa nestotožňuje s argumentáciou dlžníka vo veci spochybnenia jeho aktívnej vecnej legitimácie na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu. Vo vzťahu k tvrdeniam dlžníka v žalobe o obnovu konania, a ani v konkurznom konaní, nevyplýva možný úspech tejto žaloby. Novým dôkazom chce dlžník preukázať nutnosť aplikácie ust. § 272 ods. 1 a 2 Obch.z. na ZoD, z ktorých si navrhovateľ v 2. rade odvodzuje svoje pohľadávky, pritom však tvrdil, že jedna z uvedených zmlúv (zmluva č. 02/05/2001) bola uzavretá písomne a vyplýva to z rozsudku sp. zn. 36Cb/105/2012, je teda zrejmé, že minimálne jednu z pohľadávok navrhovateľa v 2. rade nie je možné spochybniť. Pre úplnosť vo vyjadrení uvádza, že ani druhú z pohľadávok navrhovateľa v 2. rade nemožno argumentáciou dlžníka v žalobe na obnovu konania spochybniť. Poukazuje na skutočnosť, že dlžník dodanie oboch diel vyfakturoval svojmu zákazníkovi. Vo vyjadrení uvádza, že sa nestotožňuje s tvrdením dlžníka, že jeho pohľadávka voči navrhovateľovi v 1. rade ešte nie je splatná a že sa mala zmeniť dohodou o splátkach s exekútorom. Dlžník opomína skutočnosť, že hoci oprávnený dáva exekútorovi súhlas na uzavretie dohody o splátkach, nejde o dohodu medzi dlžníkom a veriteľom, ktorý by akokoľvek upravovala splatnosť samotného záväzku. Záväzok dlžníka zostáva aj po uzavretí dohody o splátkach s exekútorom v celom rozsahu nezmenený, istina zostáva splatná k pôvodnému dátumu a počas plynutia doby splátkového kalendára naďalej vzniká oprávnenému nárok na úrok z omeškania za každý deň až do zaplatenia dlžnej sumy. Skutočnosť, že v danom prípade nejde o zmenu záväzku, preukazuje aj obsah dohody, ktorej predmetom je iba úprava konania exekútora pri vymáhaní záväzku povinného - exekútor sa zaväzuje, že nebude vykonávať iné úkony smerujúce k vymoženiu dlžnej sumy po dobu, pokiaľ bude povinný (dlžník) riadne plniť splátkový kalendár. V neposlednom rade poukazuje aj na skutočnosť, že ak by malo dôjsť uzavretím dohody o splátkach medzi dlžníkom a exekútorom k zmene splatnosti vymáhanej pohľadávky (a teda aj k zmene jej vymožiteľnosti), nebolo by možné, aby exekútor mohol konať a bol by povinný od exekúcie upustiť, alebo by ju súd musel zastaviť. Okrem týchto skutočností uvádza, že bolo preukázané, že dlžník splátkový kalendár riadne neplní. Na takto uvedenom skutkovom základe preto pohľadávka navrhovateľa v 1. rade stále existuje a je po lehote splatnosti viac ako 30 dní. Nesúhlasí s tvrdením dlžníka, že by súd prvej inštancie potupoval v rozpore s právnymi predpismi, keď napriek súhlasu dlžníka s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania pojednávanie vo veci nenariadil a keď nerozhodol do 7 dní odo dňa, kedy dlžník súhlasil s rozhodnutím bez nariadenie pojednávania. Na takto uvedenom základe, preto navrhovatelia - veritelia v 1. a 2. rade žiadajú, aby odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne v celom rozsahu. 5. Krajský súd v Bratislave prejednal odvolanie dlžníka podľa § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že mu nie je možné vyhovieť. 6. Podstatnou otázkou bolo, či navrhovateľ v 1. rade a či navrhovateľ v 2. rade splnili zákonné podmienky pre vyhovenie návrhu na vyhlásenie konkurzu, pričom základným predpokladom je splniť ust. § 12 ods. 2 ZKR. Súd prvej inštancie s poukazom na ust. § 19 ods. 1 písm. c/ ZKR, ako aj s poukazom na závery a zistenia, ktoré boli vykonané a sú obsahom spisu vedenom na súde prvej inštancie postupoval vecne správne. V otázke aktívnej legitimácie navrhovateľa, ako konkurzného veriteľa, spočíva bremeno tvrdenia, ale aj dôkazné bremeno, výhradne na navrhovateľovi. Účelom konkurzného konania nie je zisťovanie existencie sporných pohľadávok, konkurzný súd dokazovanie vedie len v súvislosti so skutočnosťami, ktoré sú rozhodujúce pre posúdenie splnenia hmotnoprávnych podmienok vyhlásenia konkurzu. Oprávnenie podať návrh na vyhlásenie konkurzu a tým splnenie podmienok uvedených v ust. § 12 ods. 2 ZKR musí veriteľ - navrhovateľ (každý z nich o svojom nároku samostatne) osvedčiť bez toho, aby bolo potrebné o existencii jeho pohľadávky viesť rozsiahle dokazovanie. Otázka preukázania alebo nepreukázania spornej pohľadávky musí byť predmetom samostatného sporového konania, pričom konkurzný súd nemôže viesť v rámci konkurzného konania dokazovanie ohľadom preukázanie právneho základu pohľadávky, ktorej spornosť sa v konaní namieta. Vo vzťahu k pohľadávke navrhovateľa v 1. a 2. rade odvolací súd v zhode so závermi zistenými súdom prvej inštancie konštatuje, že predmetné pohľadávky sú spôsobilé bez ďalšieho vykonaného dokazovania o právnom dôvode vzniku, ich výške a vymáhateľnosti založiť aktívnu vecnú legitimáciu na vyhlásenie konkurzu na označeného dlžníka. V prípade, ak je označená spornosť pohľadávky až po podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok označeného dlžníka, v danom prípade obnova konania, nezakladá táto skutočnosť spornosť pohľadávky navrhovateľa - veriteľa. Súd najskôr musí preskúmať, či sú naplnené podmienky pre posúdenie aktívnej vecnej legitimácie, čo súd prvej inštancie v konaní pod č.k. 40K/3/2016 aj riadne a vecne správne vykonal. Súd prvej inštancie postupoval podľa ustálenej judikatúry v otázke posudzovania označenej spornosti pohľadávky navrhovateľa v 1. rade a v 2. rade a preukazovaniu splnenia podmienky aktívnej vecnej legitimácie. S poukazom na ustálenú judikatúru tunajšieho súdu v otázke posudzovanie spornosti pohľadávok navrhovateľov - veriteľov, odvolací súd poukazuje, a to aj na vydané rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3CoKR/106/2015 zo dňa 08.12.2015. 7. Veriteľ, ktorý podal návrh na vyhlásenie konkurzu, musí ma aktívnu legitimáciu na podanie takéhoto návrhu (už čase podania návrhu)/, inak súd návrh zamietne z dôvodu nedostatku legitimácie navrhovateľa. V danom prípade z konania vyplynulo, že tak pohľadávka navrhovateľa - veriteľa v 1. rade, ako aj pohľadávka navrhovateľa - veriteľa v 2. rade, bola v konaní pred súdom prvej inštancie riadne, náležite a úplne doložená a zakladá aktívnu legitimáciu na vyhlásenie konkurzu na majetok označeného dlžníka. Obnova konania, ktorá bola použitá ako obrana dlžníka, nie je dôvodom konštatovania spornosti pohľadávky, ktorej sa týka. Obnova konania, ako procesný prostriedok obrany, neodkladá automaticky (bez ďalšieho) vykonateľnosť, splatnosť pohľadávky veriteľa, ani ho inak právne nespochybňuje. Do pozornosti odvolací súd dáva judikatúru, podľa ktorej nemožno bez ďalšieho prihliadnuť k procesným úkonom dlžníka o spochybnení pohľadávky navrhovateľa - veriteľa, ak takýto procesný úkon bol vykonaný po podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok tohto dlžníka. Odvolací súd pri posudzovaní obnovy konania ako inštitútu, ktorý by mal založiť spornosť jednej z pohľadávok veriteľov v konaní, sa stotožňuje s vyjadrením veriteľov, a to, že ide o účelový procesný úkon, ktorý nezakladá odklad vykonateľnosti priznaného nároku voči dlžníkovi. K takejto účelovej obrane dlžníka nie je preto možné prihliadnuť. Veriteľ - navrhovateľ preto v konaní disponuje pohľadávkou po lehote splatnosti viac ako 30 dní, ktorá zakladá právo podať návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka. V danom prípade nebola aktívna legitimácia navrhovateľa - veriteľa v 2. rade právne spochybnená. Vo vzťahu k tvrdeniam dlžníka o účinkoch dohody o splátkach vo vzťahu k navrhovateľovi - veriteľovi v 1. rade odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s obsahom vyjadrenia dotknutého veriteľa, ktorý uvádza, že sa nestotožňuje s tvrdením dlžníka, že jeho pohľadávka voči navrhovateľovi v 1. rade ešte nie je splatná a že sa mala zmeniť dohodou o splátkach s exekútorom. Dlžník opomína skutočnosť, že hoci oprávnený dáva exekútorovi súhlas na uzavretie dohody o splátkach, nejde o dohodu medzi dlžníkom a veriteľom, ktorá by akokoľvek upravovala splatnosť samotného záväzku. Odvolací súd preto nemôže prihliadnuť k obrane dlžníka, nakoľko záväzok dlžníka zostáva aj po uzavretí dohody o splátkach s exekútorom v celom rozsahu nezmenený. Istina zostáva splatná k pôvodnému dátumu a počas plynutia doby splátkového kalendára naďalej vzniká oprávnenému nárok na úrok z omeškania za každý deň až do zaplatenia dlžnej sumy. Skutočnosť, že v danom prípade nejde o zmenu záväzku, preukazuje aj obsah dohody, ktorej predmetom je iba úprava konania exekútora pri vymáhaní splatného (vykonateľného) záväzku povinného (dlžníka). V neposlednom rade odvolací súd poukazuje aj na skutočnosť, že ak by malo dôjsť uzavretím dohody o splátkach medzi dlžníkom a exekútorom k zmene splatnosti vymáhanej pohľadávky (a teda aj k zmene jej vymožiteľnosti), nebolo by možné aby exekútor mohol konať a bol by povinný od exekúcie upustiť, alebo by ju súd musel zastaviť. Okrem týchto odvolací súd prihliada aj k skutočnosti, že dlžník splátkový kalendár riadne neplní. Na takto uvedenom skutkovom základe preto pohľadávka navrhovateľa v 1. rade stále existuje a je po lehote splatnosti viac ako 30 dní. 8. Na takto zistenom a uvedenom základe preto odvolací súd v zhode so závermi zistenými súdom prvej inštancie konštatuje, že na strane navrhovateľov (v 1. a 2. rade) bola splnená základná podmienka konania, a to preukázanie aktívnej vecnej legitimácie na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu na označeného dlžníka. Pohľadávky oboch navrhovateľov (v 1. a 2. rade) odvolací súd považuje za nesporné, čo do právneho dôvodu vzniku, ako aj čo do výšky ich vyčíslenia, preto titulom tohto právneho záveru, potvrdzuje vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka. Odvolací súd poukazuje aj na závery súdu prvej inštancie v bode 33, 34, 35, 36 odôvodnenia uznesenia o vyhlásení konkurzu, a to vo vzťahu k tej skutočnosti, že dlžník neabsolvoval úspešne test platobnej schopnosti. Táto skutočnosť vyplýva aj z výsledkov vykonaného testu úpadku dlžníka v rámci reštrukturalizačného posudku J.. K. T. zo dňa 16.08.2016 (strany 10 a 11, bod 4.3.). Záver tejto správkyne, a to že dlžník je platobne neschopný a má viac ako jedného veriteľa s pohľadávkou po lehote splatnosti viac ako 30 dní, ako aj záver, že jeho splatné peňažné záväzky s lehotou 30 dní po splatnosti nie sú kryté jeho finančným majetkom, je dostatočný pre záver o úpadku dlžníka. Úpadok dlžníka je v konaní preukázaný náležite, úplne a vecne správne. Titulom zistenia úpadku dlžníka, preukázania dostatku aktívnej legitimácie navrhovateľov - veriteľov v konaní vedenom pred súdom prvej inštancie pod č.k. 40K/3/2016, je preto uznesenie súdu prvej inštancie vydané dňa 24.10.2016 vecne správne v celom rozsahu. 9. Odvolací súd po preskúmaní spisového materiálu vedeného na súde prvej inštancie pod č.k. 40K/3/2016-273, vrátane napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie zo dňa 24.10.2016, napadnutého odvolaním, zistil, že súd prvej inštancie vecne správne aplikoval ust. § 12 ods. 2, ako aj ust. § 19 ods. 1 písm. c/ zák. č. 7/2005 Z.z., ako aj v súlade s ust. § 22 ods. 1 prvá veta, ust. § 40 ods. 1, § 41 zák. č. 7/2005 Z.z. ZKR v platnom znení. 10. Súd prvej inštancie preto postupoval vecne správne, ak na takto zistenom skutkovom základe vydal rozhodnutie dňa 24.10.2016 konaní pod č.k. 40K/3/2016-273. 11. Odvolací súd preto z vyššie uvedených dôvodov nemôže prihliadnuť k odvolaniu dlžníka, ani dôvodom v ňom uvedených, nakoľko súd prvej inštancie postupoval vecne správne, aplikoval správny právny predpis a svoje rozhodnutie aj riadne zdôvodnil. Nie je preto možné na takto zistenom skutkovom základe, ktoré je vecne správne zistené súdom I. inštancie v celom rozsahu, odvolaniu vyhovieť. 12. Odvolací súd zistil, že rozhodnutie Okresného súdu Trenčín zo dňa 24.10.2016, v konaní pod č.k. 40K/3/2016-273, je vecne správne, a preto ho potvrdzuje tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. 13. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvého inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 14. Podľa § 392 CSP, odvolací súd rozhoduje rozsudkom, ak potvrdzuje alebo mení rozsudok, inak rozhoduje uznesením. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z.z. CSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/, e/ CSP).