Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3CoKR/116/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3117212930 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 12. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Trandžíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:3117212930.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Beaty Trandžíkovej a členov senátu JUDr. Borisa Tótha a JUDr. Paulíny Pacherovej, v právnej veci navrhovateľa - dlžníka: Y. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. U. XXX/XX, XXX XX O. O., o návrhu na povolenie oddlženia, o odvolaní dlžníka proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín č.k. 22NcKR/8/2017-31 zo dňa 21.08.2017, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Trenčín č.k. 22NcKR/8/2017-31 zo dňa 21.08.2017 potvrdzuje. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie uznesením sp. zn. 22NcKR/8/2017-31 zo dňa 21.08.2017 zamietol návrh dlžníka Y. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. U. XXX/XX, XXX XX O. O., na povolenie oddlženia. V odôvodnení vydaného rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ - dlžník podal dňa 16.10.2013 návrh na vyhlásenie konkurzu a spolu s ním i návrh na povolenie oddlženia. Svoj návrh na povolenie oddlženia, dlžník odôvodnil skutočnosťou, že sa dostal do úpadku, ktorý bol spôsobený neúspechom v podnikaní. Zdôraznil, že jeho úpadok nebol spôsobený zavineným protiprávnym konaním, pričom ani okolnosti úpadku nenasvedčujú, že by mohol akýmkoľvek spôsobom spáchať skutok naplňujúci znaky skutkovej podstaty trestného činu. 2. Súd prvej inštancie vo vydanom zamietavom rozhodnutí o povolenie oddlženia poukázal na skutočnosť, že uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 38K/33/2013-45 zo dňa 18.11.2013, s účinkami zverejnenia ku dňu 26.11.2013, bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka, súd uznal konkurz za malý. Následne uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 38K/33/2013-351 zo dňa 23.06.2017 bol konkurz na majetok dlžníka zrušený po splnení konečného rozvrhu výťažku. 3. Súd prvej inštancie pri skúmaní podmienok povolenia oddlženia dlžníka mal z vyjadrenia správcu zo dňa 27.07.2017 zrejmé, že dlžník si počas konkurzného konania riadne neplnil svoje povinnosti ustanovené zákonom č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKR“), ani počas konkurzného konania riadne neposkytoval správcovi potrebnú súčinnosť. Správca musel dlžníka opakovane žiadať o poskytnutie súčinnosti, pričom za týmto účelom správca požiadal o súčinnosť i súd. Od žiadosti podľa § 74 ods. 3 ZKR však správca napokon upustil, nakoľko dlžník požadované údaje dodatočne doplnil. Z vyjadrení správcu mal súd prvej inštancie preukázané, že dlžník počas konkurzu niekoľkokrát prestal komunikovať, mal vypnutý telefón, neodpovedal na výzvy na poskytnutie súčinnosti, hoci zásielky preberal. Súd prvej inštancie z vyjadrení správcu mal preukázané, že dlžník nebol zamestnaný počas celého konkurzu, čo predstavuje dlhé časové obdobie. Nakoľko v období od 01.12.2015 ku dňu vypracovania konečného rozvrhu výťažku zo speňaženia majetku všeobecnej podstaty, t.j. ku dňu 27.06.2016 nebol dlžník podľa zistení správcu zamestnaný, ani nepoberal iné príjmy, možno mať pochybnosti, či dlžník vyvíjal činnosť smerujúcu k dosiahnutiu vyšších príjmov a či mal skutočný poctivý zámer uspokojiť pohľadávky veriteľov. Správca ďalej poukazoval na to (a súd pri rozhodovaní o oddlžení i vychádzal z označených informácií), že dlžník v zozname majetku, ktorý bol súčasťou návrhu na vyhlásenie konkurzu, ako i následne vo svojom vyjadrení, uviedol ako svoj majetok finančnú hotovosť v sume 2.000,- Eur. V priebehu konkurzu však dlžník správcovi vydal len sumu 250,- Eur. Na opakované písomné i telefonické výzvy správcu dlžník uvádzal, že finančnou hotovosťou nedisponuje. Podľa zistení správcu bol za týmto účelom dlžník vypočutý tiež konkurzným súdom. Správca mal za to, že dlžník sa zbavil časti svojho majetku po vyhlásení konkurzu alebo uviedol nepravdivé informácie v zozname majetku. 4. Súd prvej inštancie o návrhu dlžníka rozhodol s poukazom na § 206f ods. 1 ZKR, konania začaté pred 1. marcom 2017 sa dokončia podľa právnych predpisov účinných do 28.02.2017; ako aj podľa § 206f ods. 2 ZKR, konkurz vyhlásený v konaní, ktoré začalo pred 1. marcom 2017 na účely § 166 ods. 2 nie je prekážkou, aby sa dlžník domáhal zbavenia dlhov podľa právnych predpisov účinných po 28. februári 2017. 5. Súd prvej inštancie posúdil návrh dlžníka podľa § 167 ods. 2 ZKR v znení účinnom do 28.2.2017 a dospel na základe vykonaného dokazovania k záveru, že dlžník si počas konkurzného konania svoje povinnosti riadne neplnil a ani neposkytoval správcovi potrebnú súčinnosť, na základe čoho návrh dlžníka na oddlženie zamietol. 6. Voči vydanému rozhodnutiu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie dlžník, ktorý uviedol, že konkurz na majetok dlžníka bol vyhlásený v konkurznom konaní začatom pred 01.03.2017, konkurz bol zrušený po splnení konečného rozvrhu výťažku. Poukazoval na svoju snahu nájsť si v priebehu konkurzného konania zamestnanie, pričom v súčasnej dobe je riadne zamestnaný a dosahuje príjem, z ktorého je v jeho schopnostiach a možnostiach uspokojiť pomerne svojich veriteľov v rámci oddlženia v zákonom stanovenom rozsahu. Uviedol, že má záujem aspoň čiastočne, v rámci svojich možností, splatiť pohľadávky svojich veriteľov. Po neúspechu v podnikaní sa zamestnal ako technik výrobnej linky v spoločnosti HT Pack s.r.o. Trenčín, IČO: 46 654 577, s priemernou mesačnou mzdou 320,- Eur brutto. Zároveň uviedol, že bude aktívne spolupracovať so správcom k naplneniu účelu a cieľa oddlženia. Navrhovateľ poukázal na to, že nemá potrebné vzdelanie a nie vždy rozumel pokynom uložených správcom. S poukazom na hore uvedené navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a oddlženie dlžníka povoliť. 7. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona NR SR č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok /ďalej len „CSP“/), prejednal vec v rozsahu predpokladanom v § 379 CSP, bez nariadenia pojednávania, v súlade s ustanovením § 385 CSP, oboznámil sa s procesným postupom konkurzného súdu, ako aj s dôvodmi uvedenými v odvolaní dlžníka a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne. 8. Odvolací súd sa oboznámil s obsahom spisu, s obsahom vydaného rozhodnutia súdu prvej inštancie, ako aj s obsahom odvolania a stotožnil sa so skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie. Súdom prvej inštancie zistený skutkový stav nebol medzi stranami sporu sporný. 9. Z predloženého spisu mal odvolací súd nesporne preukázané, že konkurz na majetok dlžníka bol vyhlásený uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 38K/33/2013-45 dňa 18.11.2013, s účinkami zverejnenia ku dňu 26.11.2013 s tým, že súd uznal konkurz za malý. Uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 38K/33/2013-351 zo dňa 23.6.2017 bol konkurz na majetok dlžníka zrušený po splnení konečného rozvrhu výťažku. Samostatným uznesením sp. zn. 22NcKR/8/2017-31 dňa 21.08.2017 rozhodol súd prvej inštancie o návrhu dlžníka na oddlženie tak ,že nakoľko neboli splnené podmienky § 166f ZKR a §166g ZKR a dospel k záveru, že nie je možné návrhu vyhovieť. 10. Zo spisového materiálu je zrejmé, že konkurz na majetok dlžníka bol vyhlásený na základe návrhu navrhovateľa - dlžníka, ktorý sa ho domáhal z dôvodu, že je v úpadku vo forme platobnej neschopnosti, má viacero veriteľov a dlhší čas nie je schopný splácať svoje splatné záväzky. Dlžník zároveň podal aj návrh na povolenie oddlženia a prehlásil, že vynaloží v priebehu konkurzu, ako aj v priebehu skúšobného obdobia všetko úsilie potrebné k zabezpečeniu príjmu, ktorým uspokojí nároky veriteľov. Následne prvostupňový súd uznesením č.k. 38K/33/2013-45 dňa 18.11.2013, s účinkami zverejnenia ku dňu 26.11.2013 vyhlásil konkurz na majetok dlžníka. Dňa 23.06.2017 uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 38K/33/2013-351 konkurz na majetok dlžníka bol zrušený po splnení konečného rozvrhu výťažku. Z predloženého spisu je zrejmé, že do konkurzu riadnym spôsobom prihlásilo svoje pohľadávky viacero veriteľov, vrátane výživného na maloletého T. V., s pohľadávkami v celkovej zistenej sume 16.007,17 Eur, z ktorej sumy boli veritelia spolu uspokojení v sume 1.855,45 Eur. Dlžník v súčasnej dobe pracuje a jeho snahou je spolupracovať so správcom pri realizácii uspokojenia veriteľov. 11. Podľa § 166 ods. 1 ZKR, dlžník - fyzická osoba má právo sa po zrušení konkurzu za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať na súde zbavenia svojich dlhov. O možnosti oddlženia súd dlžníka v konkurznom konaní primerane poučí. 12. Podľa § 167 ods. 1, 2, 5 ZKR, návrh na oddlženie je oprávnený podať dlžník, ktorý je fyzickou osobou, spolu s návrhom na vyhlásenie konkurzu, prípadne počas konkurzného konania až do zrušenia konkurzu. Návrh na povolenie oddlženia okrem všeobecných náležitostí návrhu musí obsahovať aj odôvodnenie, ktoré vyjadruje poctivý zámer dlžníka vynaložiť primerané úsilie na uspokojenie svojich veriteľov. 13. Súd oddlženie dlžníka povolí, ak zistí, že dlžník počas konkurzného konania riadne plnil svoje povinnosti ustanovené týmto zákonom, inak jeho návrh na oddlženie zamietne. O povolení oddlženia rozhodne súd bezodkladne po zrušení konkurzu. 14. Uznesenie o zamietnutí návrhu na povolenie oddlženia súd doručí dlžníkovi. Proti uzneseniu je oprávnený dlžník podať odvolanie. 15. Podľa § 168 ods. 1, 2 ZKR, právoplatnosťou uznesenia o povolení oddlženia sa začína trojročné skúšobné obdobie, počas ktorého je dlžník povinný vždy na konci skúšobného roka poskytnúť správcovi peňažné prostriedky v sume určenej súdom, najviac však 70 % svojho celkového čistého príjmu za uplynulý skúšobný rok, ktoré správca po odpočítaní odmeny pomerne rozdelí podľa konečného rozvrhu výťažku medzi veriteľov dlžníka. 16. Dlžník je povinný počas skúšobného obdobia vynaložiť primerané úsilie na získanie zamestnania ako zdroja príjmu alebo začať podnikať s týmto cieľom a poskytovať správcovi všetky správcom požadované informácie, najmä informácie o príjme a výdavkoch a o zmene bydliska, zamestnania alebo miesta podnikania. 17. Odvolací súd mal za to, že súd prvého stupňa sa riadne návrhom dlžníka na jeho oddlženie zaoberal, prijal po zistení skutkového stavu tomuto zodpovedajúci právny názor, ktorý tiež dostatočne zdôvodnil, pričom na prijatých dôvodoch nič nemení ani poukaz dlžníka obsiahnutý v odvolaní, že v súčasnej dobe je zamestnaný a má snahu spolupracovať so správcom pri vysporiadavaní a zániku svojich dlhov. Rovnako odvolací súd, je názoru, že u dlžníka nie sú splnené podmienky na to, aby bolo možné povoliť jeho oddlženie, keďže tento nemá reálnu možnosť poskytovať peňažné prostriedky svojim veriteľov, pričom je potrebné zohľadniť zákonné životné minimum199,48 Eur, ktoré je späté s jeho rodinou, ako aj náklady spojené s vlastnými potrebami, pričom jeho mesačná mzda predstavuje hranicu tesne nad úrovňou životného minima. Predpokladmi pre konanie o oddlžení sú okrem návrhu na povolenie oddlženia a skončenie konkurzu po splnení konečného rozvrhu výťažku, aj poskytovanie súčinnosti správcovi počas konkurzného konania a poctivý zámer dlžníka (platné v čase rozhodovania) uspokojiť pohľadávky jeho veriteľov. Vzhľadom na hore uvedené odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, ktorý návrh dlžníka na oddlženie zamietol. 18. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 19. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, príp. doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 20. Na základe uvedeného odvolací súd sa stotožnil so skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, na základe čoho mal za to ,že prijatý právny záver súdu prvej inštancie je vecne správny a vydané rozhodnutie potvrdil. 21. Toto rozhodnutie bolo prijaté členmi senátu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.