Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Cob/209/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3713200397 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 02. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:3713200397.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: V.. M. S. - V., S. XX, XXX XX O., F.: XX XXX XXX, zast.: JUDr. Anna Kubovičová, advokátka, Tatranská 300/8, 017 01 Považská Bystrica, proti žalovanému: OVB Allfinanz Slovensko a. s., Kukuričná 8, 832 48 Bratislava, IČO: 31 361 358, o zaplatenie 1.719,24 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného a žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 29 Cb/68/2013 - 136 zo dňa 28.05.2014, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 29 Cb/68/2013 - 136 zo dňa 28.05.2014 zrušuje a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie, prvým výrokom, zastavil konanie v časti úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 688,15 eur od 21.05.2010 do 20.12.2011. Druhým výrokom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.719,24 eur s prísl.. Tretím výrokom žalobu v časti úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 688,15 eura od 21.12.2011 do 20.05.2013, vo výške 0,5 % zo sumy 688,15 eura od 21.05.2013 do zaplatenia a v časti úrokov z omeškania vo výške 1 % zo sumy 1.031,09 eura od 21.05.2013 do zaplatenia zamietol a poslednými dvoma výrokmi uložil žalovanému povinnosť zaplatiť náhradu trov konania žalobcu a štátu. 2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa pôvodne domáhal sumy 688,25 eur s prísl. titulom provízie za sprostredkovateľskú činnosť na základe Zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 02.01.2009 (ďalej len „zmluva“). V priebehu konania na základe návrhu žalobcu, ktorý rozšíril žalobu o sumu 1.031,09 eur s prísl. titulom stornorezervy, súd pripustil zmenu žaloby uznesením č.k. 29 Cb/68/2013 - 48 zo dňa 05.08.2013. 3. Z odôvodnenia vyplýva, že žalovaný si voči žalobcovi uplatnil dve zmluvné pokuty, a to v sume 250 eur za porušenie zmluvnej povinnosti žalobcom v zmysle bodu 5.7. zmluvy vrátiť v deň skončenia platnosti zmluvy preukaz a zmluvnú pokutu v sume 700 eur za porušenie povinnosti v zmysle bodu 6.23 zmluvy odovzdať žalovanému všetky podklady, poistky, provízne listy, poistné podmienky, doklady o bankových poplatkoch, zoznamy klientov a analýzy. 4. Zistený skutkový stav súd prvej inštancie posúdil podľa § 1 ods. 1, 2, § 2 ods. 2 písm. a), § 262 ods. 1, 2, 3, § 272 ods. 2, § 324 ods. 1, § 340 ods. 1, § 358, § 359, § 360, § 642, § 644, § 646, § 647 ods. 1, § 648, § 651 zák. č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov Obchodného zákonníka, § 544 ods. 1, 2, § 580 zák. č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov Občianskeho zákonníka a 5 ods. 1 zák. č. 340/2005 Z.z. o sprostredkovaní poistenia a sprostredkovaní zaistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 5. Konajúci súd v prvom rade skúmal dôvodnosť žalobcom uplatnených nárokov. V tejto súvislosti poukázal na bod 4.3 zmluvy, v ktorom boli stanovené podmienky na vznik provízie, pričom v zmysle bodu 4. 4 zmluvy ďalšie podmienky pre vznik nároku na províziu mohli byť stanovené v províznych listoch, prípadne vnútornými predpismi žalovaného. Konajúci súd uviedol, že žalobca svoj nárok na províziu za rok 2010 preukázal výpisom č. XXXX/XXX zo dňa 20.12.2011 z provízneho účtu. Hoci sa v zmysle bodu 4.7 zmluvy na tomto províznom účte evidujú všetky finančné nároky oboch zmluvných strán, súd nemal z predmetného výpisu preukázané, že by bol predmetný nárok na províziu na tomto províznom účte evidovaný. Súd prvej inštancie skonštatoval, že žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu zo dňa 02.04.2013 namietol svoju povinnosť vyplatiť predmetnú províziu z dôvodu oprávnenia žalovaného zadržať províziu v zmysle bodu 7. 11 zmluvy, podľa ktorého žalovaný mohol voči žalobcovi uplatniť zádržné právo na vyplatenie provízii, na ktoré žalobcovi vznikol nárok. Keďže si žalovaný toto zádržné právo na provízny nárok žalobcu uplatnil, potvrdil existenciu samotného nároku, teda dôvodnosť a výšku nároku na províziu za rok 2010. Konajúci súd preto považoval žalobcom uplatnený nárok na províziu za rok 2010 v sume 688,15 eura za dôvodný. Pokiaľ ide o nárok na stornorezervu, tento mal súd preukázaný z výpisu z provízneho účtu, podľa ktorého jeho výška predstavovala sumu 1.031,09 eur. 6. V druhom rade súd skúmal dôvodnosť žalovaným uplatnených zmluvných pokút voči žalobcovi z dôvodu možného vzájomného započítania v zmysle bodu 4.8. zmluvy, či žalobca odovzdal žalovanému preukaz v zmysle bodu 5.7 zmluvy a dokumenty v zmysle bodu 6.23 zmluvy. Súd prvej inštancie mal za to, že žalobca splnenie svojich povinností v zmysle bodu 5.7 a 6.23 zmluvy preukázal preberacím protokolom, z ktorého vyplývalo, že žalobca odovzdal a žalovaný svojou pečiatkou potvrdil, že prevzal od žalobcu všetky finančné analýzy, školiace materiály, čisté návrhy zmlúv, ostatné dokumenty a tlačivá a aj osobný preukaz. Konštatoval, že hoci predmetný preberací protokol nebol opatrený žiadnym podpisom osoby poverenej žalovaným na prevzatie predmetných materiálov, svedok S.. S. I., ktorý bol oprávnený na prevzatie všetkých materiálov od sprostredkovateľov si prevzatie materiálov od žalobcu nepamätal, ale zároveň predmetné prevzatie ani nespochybnil. Navyše žalovaný v stanovisku k vráteniu materiálov zo dňa 19.12.2011 toto prevzatie preberacieho protokolu recepciou žalovaného potvrdil. Z uvedeného dôvodu súd nemal žiadnu pochybnosť o tom, že žalovaný tento preberací protokol prevzal. Pokiaľ ide o výpoveď Z. S., na túto konajúci pri hodnotení dôkazov v zmysle ust. § 132 O.s.p. neprihliadol pre jeho rodinný pomer k žalobcovi (manžel). 7. Pokiaľ išlo o námietku žalovaného, že žalobca neodovzdal všetky materiály v zmysle bodu 5.7 a 6.23 zmluvy, súd prvej inštancie dospel k záveru, že tieto tvrdenia nepreukázal. Vzájomnú mailovú komunikáciu pracovníkov žalovaného nepovažoval za dôkaz, ktorý by žalovaným tvrdenú skutočnosť naozaj preukazoval, preto zmluvné pokuty považoval za nedôvodné, a preto nemohlo prísť v zmysle bodu 4.8. zmluvy ani k vzájomnému započítaniu pohľadávok žalobcu pozostávajúcich z provízie za rok 2010 a stornorezervy voči pohľadávkam žalovaného pozostávajúcich zo zmluvných pokút v zmysle bodu 5.7 a 6.23 zmluvy. Na základe uvedených skutočností súd prvej inštancie vyhovel žalobe ako dôvodnej. 8. Úroky z omeškania nepriznal žalobcovi vo výške 9 % ročne zo sumy 688,15 eur od 21.12.2011 do 20.05.2013 z dôvodu, že k omeškaniu dlžníka s platením provízie v sume 688,15 eur došlo až dňa 21.05.2013 a úroky z omeškania vo výške 1 % zo sumy 1.031,09 eura od 21.05.2013 do zaplatenia, nakoľko v tejto časti uplatnený úrok prevyšoval nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z. prípustnú výšku úroku z omeškania. V časti úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 688,15 eur od 21.05.2010 do 20.12.2011 súd konanie zastavil pre späťvzatie žaloby. 9. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Odvolanie odôvodnil podľa § 205 ods. 2 písm. a), b), d) a f) zák. č. 99/1963 Zb. v znení neskorších právnych predpisov, Občianskeho súdneho poriadku. Poukázal na to, že výšku svojho nároku žalobca odvodzoval a v konaní preukazoval výlučne províznym výpisom č. XXXX/XXX zo dňa 20.12.2011 (v súdnom spise na č.l. 10 a v totožnom znení na č.l. 109). Na uvedenom províznom výpise je uvedené, že dosiahnutá provízia je vo výške 0 eur (prvý riadok zúčtovania), prídavok zo stornorezervy (t.j. nie nárok na províziu) je 261,85 eur, uplatnená zmluvná pokuta za neodovzdanie zmluvne dojednaných dokladov je 950 eur (vyjadrená zápornou hodnotou - 950 eur). Po sčítaní kladnej hodnoty prídavku zo stornorezervy a zápornej hodnoty uplatnených zmluvných pokút vznikol záporný výsledok - 688,15 eur, označený vo výpise ako suma na výplatu. Z dôvodu záporného zostatku na províznom konte nebolo možné pristúpiť k výplate. Žalovaný uviedol, že mu nebolo a nie je jasné, prečo si žalobca uplatnil žalobou právo na zaplatenie 688,15 eur, keď ide o sumu zápornú, predstavujúcu saldo na províznom konte žalobcu. Zo žiadnej položky uvedenej na províznom výpise nevyplýva, že by mal žalobca právo na vyplatenie provízii vo výške 688,15 eur. Uviedol, že z predmetného provízneho výpisu teda teoreticky môže vyplývať nanajvýš nárok žalobcu vo výške 1.031,09 eur, jedinými kladnými položkami v províznom výpise sú totiž sumy 261,85 eur (uvoľnený prídavok zo stornorezervy) a 769,24 eur (zostatok stornorezervy po uvoľnení prídavku zo stornorezervy). 10. Tiež nesúhlasil s tvrdením súdu, že žalovaný potvrdil existenciu nároku na zaplatenie 688,15 eur čo do dôvodu a výšky uplatnením zádržného práva v rámci odporu proti platobnému rozkazu. Zdôraznil, že v uvedenom odpore výslovne uviedol, že k výške nároku sa nevie vyjadriť, pretože mu neboli doručené prílohy k návrhu na vydanie platobného rozkazu. Vo vzťahu k zadržaniu provízií žalovaný len uviedol, že až do 30.04.2013 bude trvať jeho právo nevyplatiť prípadné kladné zostatky na províznom účte, a teda v čase podania návrhu a v čase vydania platobného rozkazu ešte nárok žalobcu na vyplatenie akýchkoľvek provízií nevznikol. Napadnutému rozsudku vytkol, že mu chýba akékoľvek odôvodnenie vo vzťahu k určeniu výšky priznaného nároku v čiastke 688,15 eur. V tejto časti ide o rozhodnutie arbitrárne, zmätočné, a teda nepreskúmateľné, navyše celkom zrejme odporujúce skutkovému stavu vyplývajúcemu z vykonaných dôkazov. 11. Vo vzťahu k priznanej sume 1.031,09 eur uviedol, že ide o počiatočný stav stornorezervného konta pred odrátaním prídavku zo stornorezervy vo výške 261,85 eur, ktorý bol v novembri 2011 zúčtovaný. Na províznom výpise žalobcu je uvedený zostatok - konečný stav stornorezervného konta vo výške 769,24 eur. Tiež uviedol, že súd prvej inštancie priznal žalovanému sumu prídavku zo stornozerevy vo výške 261,85 eur dvakrát - raz v rámci sumy údajnej provízie 688,15 eur a druhý raz v rámci priznanej stronorezervy vo výške 1.031,09 eur. 12. Pokiaľ ide o nárok žalovaného na zmluvné pokuty uviedol, že súd bez akéhokoľvek odôvodnenia stotožnil odovzdanie preberacieho protokolu vypracovaného žalobcom s odovzdaním všetkých dokladov podľa čl. 6.23 Zmluvy o sprostredkovaní. Zmluvná pokuta sa neviaže na povinnosť odovzdať preberací protokol, ale na povinnosť vrátenia všetkých dohodnutých dokladov, pričom žalobca splnenie svojej povinnosti nepreukázal. 13. Poukázal na vnútorný rozpor medzi tvrdeniami svedka F.. Z. S. na pojednávaní dňa 02.12.2013 a obsahu preberacieho protokolu. Svedok tvrdil, že analýzy sa nerobili, preto ich on ani žalobca žalovanému neodovzdávali. V preberacom protokole je však v absolútnom rozpore s tvrdením svedka uvedené, že ním žalobca odovzdáva všetky finančné analýzy. Svedok ďalej tvrdil, že spolu s manželkou odovzdali len preukazy a zmluvy, pričom na preberacom protokole sa nachádzajú položky „všetky finančné analýzy“, „všetky školiace materiály“, „všetky ostatné dokumenty a tlačivá“. 14. Mal za to, že z obsahu samotného preberacieho protokolu nevyplýva, že boli vrátené dokumenty podľa čl. 6.23 Zmluvy o sprostredkovaní, a to ani čo do počtu ani čo do druhu dokumentov. Z preberacieho protokolu alebo z iného vykonaného dôkazu nevyplýva, že by žalobca vrátil napr. zoznamy klientov. Rovnako zo žiadneho vykonaného dôkazu nevyplýva, že žalobca odovzdal žalovanému čo do počtu všetky žalobcom sprostredkované zmluvy, pričom počas trvania spolupráce sprostredkoval uzavretie 448 zmlúv. Uviedol, že žalobca nevrátil ani jediný protokol alebo záznam, ktorý bol v zmysle zmluvy o sprostredkovaní povinný vyhotovovať pre každého klienta pred uzavretím každej zmluvy. 15. Žalovaný v odvolaní ďalej poukázal na to, že z preberacieho protokolu, ani z výpovede svedka S.. S. I. nie je zrejmé, čo žalobca žalovanému skutočne odovzdal. Mal za to, že tvrdenie žalobcu o odovzdaní všetkých podkladov v zmysle čl. 6.23 Zmluvy o sprostredkovaní nebolo preukázané. Podľa jeho názoru absolútne neodôvodnený, nepodložený a nesprávny je záver súdu prvej inštancie o tom, že z vykonaného dokazovania je zrejmý prejav vôle žalovaného prevziať všetky materiály špecifikované v čl. 6.23 Zmluvy o sprostredkovaní. 16. Na záver namietol priznanie náhrady trov právneho zastúpenia za 3 úkony právnej pomoci vykonané pred 21.05.2013, ktoré boli vykonané v čase pred splatnosťou pohľadávky. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 17. Proti výroku o náhrade trov konania podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý namietal, že súd prvej inštancie nedostatočne zohľadnil celkové vyčíslenie trov konania a právneho zastúpenia. V predmetnom vyčíslení boli vypočítané trovy právneho zastúpenia spolu s vyčísleným cestovným vo výške 1.052,17 eur a trovy konania žalobcu vo výške 117,74 eur, celkovo mal byť tak žalovaný zaviazaný k úhrade 1.169,91 eur. V skutočnosti bol však žalovaný zaviazaný k úhrade 1.019,25 eur. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby odvolací súd zmenil výrok o trovách konania tak, že žalovaného zaviaže k úhrade trov konania 1.169,91 eur na účet právnej zástupkyne v lehote do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. V prvom, druhom, treťom a piatom výroku navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť. 18. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok - ďalej len CSP) prejednal vec bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a dôvodmi odvolaní sporových strán, odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. 19. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia provízie vo výške 688,15 eur s prísl. na základe Zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 02.01.2009. Na preukázanie svojho nároku predložil okrem iného Preberací protokol zo dňa 19.10.2010 vypracovaný žalobcom opatrený pečiatkou žalovaného, v ktorom je potvrdené prevzatie nasledujúcich dokumentov: všetky finančné analýzy, všetky školiace materiály, všetky čisté návrhy zmlúv, všetky ostatné dokumenty a tlačiva, osobný preukaz. Tiež predložil Zúčtovanie provízií za november 2011, v ktorom je uvedená provízia 0 eur, prídavok zo stornorezervy 261,85 eur, zápočet zmluvnej pokuty - 700 eur, - 250 eur, suma na výplatu - 688,15 eur, konečný stav prov. konta - 950 eur, počiatočný stav stornorez. konta 1.031,09 eur a konečný stav stornorez. konta 769,24 eur. 20. Odvolací súd po preskúmaní súdneho spisu a napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že napadnutý rozsudok vychádza zo skutkového zistenia, ktoré nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkovým zistením, ktoré nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, je výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z § 191 CSP, v zmysle ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo. Konajúci súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli. Vzhľadom na to, že konajúci súd založil svoje rozhodnutie na skutkových zisteniach, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, nemohol mať spoľahlivo preukázaný nárok žalobcu. 21. Z napadnutého rozsudku vyplýva, že konajúci súd najprv uviedol, že žalobca preukázal svoj nárok na províziu výpisom z provízneho konta, ale následne skonštatoval, že z neho nemal preukázané, že by bol tento nárok na províznom účet evidovaný. Podľa názoru odvolacieho súdu ide o zmätočné tvrdenia, ktoré sa navzájom vylučujú. Za rozhodujúce potom zrejme konajúci súd považoval vyjadrenie žalovaného v odpore proti platobnému rozkazu. Konajúci súd mal za to, že žalovaný potvrdil existenciu nároku žalobcu na províziu vo výške 688,15 eur, jeho dôvodnosť a výšku, keďže si uplatnil zádržné právo na provízny nárok. Odvolací súd má za to, že vyjadrenie žalovaného v odpore nie je uznaním nároku a nevyplýva z neho záver, že žalovaný existenciu nároku potvrdil. Práve naopak, žalovaný výslovne uviedol, že k výške uplatňovaného nároku sa nevie vyjadriť, nakoľko mu neboli doručené prílohy návrhu na vydanie platobného rozkazu. Hoci samotný nárok žalobcu žalovaný už ďalej v konaní nerozporoval, nakoľko obrana žalovaného spočívala najmä v preukazovaní tvrdení ohľadom vzniku jeho nároku na zmluvné pokuty, nemožno dospieť k záveru, že nárok žalobcu uznal. Nárok žalobcu musí byť preukázaný dôkaznými prostriedkami. Odvolaciemu súdu nie je zrejmé, ako dospel konajúci súd k záveru, že nárok na províziu je dôvodný vo výške 688,15 eur, keď z predloženého výpisu z provízneho konta vyplýva záporná hodnota sumy na výplatu vo výške - 688,15 eur. Konajúci súd sa nezaoberal skutočnosťami odôvodňujúcimi vznik nároku žalobcu na províziu, najmä vo vzťahu k uplatňovanej výške. 22. Tiež nie je zrejmé, z akých dôvodov konajúci súd žalobcovi priznal nárok na stronorezervu vo výške 1.031,09, keď konečný stav stronorezervného konta podľa uvedeného výpisu je 769,24 eur a suma 1.031,09 eur je suma počiatočného stavu pred odrátaním prídavku zo stornorezervy vo výške 261,85 eur. Práve tento výpis považoval konajúci súd za rozhodujúci podklad pre rozhodnutie o nároku na vyplatenie stornorezervy, pričom sa však s vyššie uvedenými skutočnosťami žiadnym spôsobom nevyporiadal. 23. Ďalej sa odvolací súd zaoberal námietkami žalovaného týkajúcimi sa vzniku nároku na zmluvné pokuty. 24. Podľa čl. 9 bodu 9.1 zmluvy pre prípad omeškania sprostredkovateľa so splnením povinností podľa čl. 6 bod 6.23 tejto zmluvy alebo jej časti dohodli zmluvné strany zmluvnú pokutu vo výške 700 eur. 25. Podľa čl. 6 bod 6.23 zmluvy sprostredkovateľ sa zaväzuje v deň skončenia tejto zmluvy odovzdať OVB priamo alebo prostredníctvom svojho vedúceho na vlastné náklady všetky podklady, poistky, provízne listy, poistné podmienky, doklady o bankových poplatkoch, zoznamy klientov, analýzy, ako aj všetky ostatné písomnosti a doklady poskytnuté sprostredkovateľovi alebo ním spracované súvisiace s jeho činnosťou pre OVB. 26. Podľa čl. 9 bod 9.8 zmluvy pre prípad omeškania sprostredkovateľa so splnením povinností podľa bodu 5.7 dohodli zmluvné strany zmluvnú pokutu vo výške 700 eur. 27. Podľa čl. 5 bod 5.7 posledná veta zmluvy sprostredkovateľ sa zaväzuje v deň skončenia platnosti tejto zmluvy preukaz vrátiť, a to priamo alebo prostredníctvom svojho informačného vedúceho. 28. Žalobca v konaní predložil preberací protokol potvrdený pečiatkou žalovaného zo dňa 19.10.2010, v ktorom je uvedené, že žalovaný prevzal „všetky finančné analýzy“, „všetky školiace materiály“, „všetky čisté návrhy zmlúv“, „všetky ostatné dokumenty a tlačivá“, „osobný preukaz“. Konajúci súd mal za to, že žalobca splnil svoje povinnosti v zmysle vyššie citovaných ustanovení zmluvy a uzavrel, že žalovaný nepreukázal, že by ich žalobca neodovzdal. Odvolací súd dospel k záveru, že preberací protokol dostatočne určito neidentifikuje listiny, ktoré žalobca odovzdal, a to najmä pokiaľ ide o počet a druh odovzdaných materiálov. Pojem „všetky ostatné dokumenty a tlačivá“ je príliš všeobecný a nie je možné uzavrieť, že ide o materiály vyžadované v čl. 6 bod 6.23. Z uvedeného nevyplýva, že žalobca odovzdal napríklad zoznamy klientov alebo provízne listy. Súd prvej inštancie nemohol spravodlivo vyžadovať od žalovaného, aby preukázal, že žalobca si túto povinnosť nesplnil. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že strana sporu nemôže poskytnúť negatívny dôkaz. Z pravidla, že každý preukazuje iba svoje vlastné tvrdenia existuje výnimka vychádzajúca z faktu, že po nikom nemožno spravodlivo požadovať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti. Možno však uzavrieť, že z preberacieho protokolu jednoznačne vyplýva, že osobný preukaz žalobca odovzdal. 29. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 389 písm. b) CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne posúdiť vznik nároku žalobcu na províziu po objasnení jednotlivých položiek uvedených v Zúčtovaní provízií za november 2011. Bude potrebné opätovne vypočuť strany sporu, aby sa vyjadrili k jednotlivým sumám uvedených v zúčtovaní a uviedli, čo znamená prídavok zo stronorezervy, na základe akého titulu mal byť žalobcovi vyplatený a ustáliť výšku nároku na vyplatenie stornorezervy. Tiež bude potrebné strany opätovne vypočuť ohľadom vzniku nároku na provízie vo výške 688,15 eur, na základe akých skutočností si žalobca províziu uplatňuje a preukazuje ním uplatňovanú výšku. 30. V súvislosti s odvolaním žalobcu proti výroku o trovách konania, odvolací súd konštatuje, že o náhrade trov konania rozhodne podľa § 396 ods. 3 CSP súd prvej inštancie v novom rozhodnutí podľa výsledku sporu. 31. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).