Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4CoR/1/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4116893547 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 09. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:4116893547.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: L. F., M.. XX.XX.XXXX, Q.B. XXX, XXX XX C., zast.: JUDr. Peter Vevurka, advokát, ul. Mieru 312/13, 029 01 Námestovo, proti žalovanému: Lanfer, s.r.o., Hlavná 137/67, 956 07 Veľké Ripňany - Behynce, IČO: 36 772 283, zast.: JUDr. Peter Bartoš, advokát, Kollárovo nám. č. 9, 811 06 Bratislava, o zrušenie rozhodcovského rozsudku a o návrhu na povolenie odkladu vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V č. k. 23 Cr/11/2016 - 33 zo dňa 24.08.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava V č. k. 23 Cr/11/2016 - 33 zo dňa 24.08.2016 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku sp. zn. RD/15/2016 vydaného dňa 11.03.2016 Rozhodcovským súdom Royal Development, so sídlom Suľany 243, 951 25 Hruboňovo, Slovenská republika, v právnej veci žalobcu: Lanfer, s.r.o., Hlavná 137/67, 956 07 Veľké Ripňany - Behynce, proti žalovanému: L. F., M.. XX.XX.XXXX, Q. XXX, XXX XX C., a to až do právoplatného skončenia konania vo veci vedenej pod sp. zn. 23 Cr/11/2016. 2. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že žalobca sa domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku sp. zn RD/15/2016 vydaného dňa 11.03.2016 Rozhodcovským súdom Royal Development, so sídlom Suľany 243, 951 25 Hruboňovo, Slovenská republika a zároveň navrhol odložiť vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. Žalobu, ako i návrh na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku žalobca odôvodnil tým, že napadnutý rozsudok je vadný, pričom jeho právny nedostatok spočíva v tom, že rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc rozhodovať spor medzi spoločnosťou Lanfer, s.r.o. a spoločnosťou AGAMON, s.r.o. a medzi spoločnosťou Lanfer, s.r.o. a bývalými konateľmi spoločnosti AGAMON, s.r.o. na základe tej istej rozhodcovskej doložky, ktorá bola uzavretá medzi obchodnými spoločnosťami Lanfer, s.r.o. a AGAMON, s.r.o.. 3. Súd prvej inštancie poukázal na ust. § 40 ods. 1 písm. a), § 40 ods. 3, § 41 ods. 1 veta prvá zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“) a konštatoval, že v konaní vedenom pod sp. zn. 23 Cr/11/2016 bude rozhodovať o zrušení rozhodcovského rozsudku, výsledok ktorého môže mať vplyv na právoplatnosť a vykonateľnosť napadnutého rozhodcovského rozsudku, preto je dôvodné vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku do skončenia konania odložiť, keďže výkonom napadnutého rozhodnutia, o odklad vykonateľnosti a zrušenie ktorého žalobca v tomto konaní žiada, by mohla byť žalobcovi spôsobená ujma na jeho právach. Uviedol, že zákon o rozhodcovskom konaní umožňuje súdu odložiť na návrh strán sporu vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku, keďže podaním žaloby právoplatnosť napadnutého rozhodcovského rozsudku zostáva zachovaná. Odklad vykonateľnosti je dočasným a predbežným procesným úkonom súdu, ktorým na určitú dobu suspenduje jeden z účinkov súdneho rozhodnutia. Dočasnosť spočíva v tom, že vykonateľnosť sa len odkladá (v prejednávanej veci do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej). Preventívnosť spočíva v snahe predísť vzniku škôd a nemajetkovej ujmy povinným osobám, ktoré by mohli vzniknúť ako dôsledok núteného výkonu (exekúcie) napadnutého rozhodnutia (v danom prípade rozhodcovského rozsudku).Takto plní významnú ochrannú funkciu a v prípade, ak dôjde k úspešnému odkladu vykonateľnosti, napomáha predchádzaniu možného vzniku škody alebo nemajetkovej ujmy. Táto môže mať podobu aj nemožnosti navrátenia do pôvodného stavu a s tým súvisiace procesy reparácie a satisfakcie. Konajúci súd ďalej uviedol, že zákon nestanovuje žiadne konkrétne podmienky, za splnenia ktorých môže súd návrhu účastníka na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku vyhovieť. Zo znenia § 40 ods. 2 ZoRK možno vyvodiť iba to, že musí byť splnená základná podmienka žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku, a to jej podanie v zákonnej lehote. Bol toho názoru, že za účelom ochrany záujmov žalobcu, ktorého majetková sféra môže byť dotknutá prípadným výkonom rozhodcovského rozsudku, je potrebné do doby právoplatného skončenia konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku odložiť jeho vykonateľnosť. 4. Proti tomuto uzneseniu podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. a), b), d), f) a h) zák. č. 160/2015 Z.z. (ďalej len „CSP“) a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil. 5. Žalovaný v odvolaní uviedol rozsiahlu argumentáciu k namietanému nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Citujúc ust. § 167 ods. 1, 2 CSP vytkol súdu prvej inštancie, že mu nedoručil žalobu a tým mu neumožnil sa k nej kvalifikovane vyjadriť, čím bolo porušené jeho ústavné právo na spravodlivý súdny proces. S poukazom na ust. § 40 ods. 4 ZoRK mal za to, že súd nemal vydať žiadne rozhodnutie predtým, ako by si vyžiadal z rozhodcovského súdu celý rozhodcovský spis RD/15/2016. Takéto konanie súdu žalovaný považoval za nedodržanie rovnosti sporových strán. Zdôraznil, že žalobca zrejme nepochopil právny rámec a obsah § 135 a) ods. 5 Obchodného zákonníka (ďalej len „OBZ“). Rozhodcovské konanie RD/67/2012 bolo medzi žalobcom spoločnosťou Lanfer, s.r.o. a žalovaným spoločnosťou AGAMON, s.r.o.. Rozhodcovský súd priznal žalobný návrh spoločnosti Lanfer, s.r.o. (veriteľ dlžníka). Z majetku dlžníka ale veriteľ nedokázal vymôcť svoju pohľadávku. Žalovaný má povolenú exekúciu EX3788/2015 voči spoločnosti AGAMON, s.r.o.. Ani súdny exekútor ale zo spoločnosti nedokázal pohľadávku vymôcť, nakoľko táto je nemajetná a nefunkčná. Zdôraznil, že súdny exekútor zistil, že predtým ako žalobca odstúpil z funkcie konateľa, špekulatívne predal celý majetok spoločnosti. Mal za to, že táto situácia oprávňovala žalovaného podať žalobu o náhradu škody voči žalobcovi podľa § 135 a) OBZ, o ktorej sa rozhodlo v rozhodcovskom konaní vedenom pod sp. zn. RD/15/2016. 6. Žalovaný bol toho názoru, že existuje platná rozhodcovská zmluva medzi žalovaným a spoločnosťou AGAMON, s.r.o. Žalobca bol konateľom spoločnosti AGAMON, s.r.o. od 13.12.2005 do 27.02.2013 - v čase vzniku pohľadávky. To znamená, že žalovaný bol aktívne legitímny podať žalobu o náhradu škody podľa § 135a) ods. 5 OBZ voči žalobcovi. V takomto prípade je ustálené, že existuje platná rozhodcovská zmluva medzi žalobcom a žalovaným v zmysle § 3 ods. 2 ZoRK. S poukazom na ust. § 4 ods. 7 ZoRK vyslovil názor, že rozhodcovská zmluva medzi žalovaným a žalobcom vznikla aj priamo zo zákona, nakoľko žalobca v rozhodcovskom konaní RD/15/2016 nepodal žiadnu žalobnú odpoveď. 7. Žalovaný žiadal, aby odvolací súd zamietol napadnuté uznesenie pre porušenie § 40 ods. l ZoRK a z dôvodu tejto právnej vady zamietol aj celú žalobu. Uviedol, že žalobca podal žalobu na príslušnom Okresnom súde Bratislava V až po zmeškaní hmotnoprávnej lehoty 60 dní. Rozhodcovský rozsudok sp.zn. RD/15/2016 z 11.03.2016 prevzal dňa 17.03.2016. Žalobu žalobca nesprávne podal na OS Nitra dňa 18.05.2016. Hmotnoprávna lehota na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku sp. zn. RD/15/2016 uplynula dňa 16.05.2016. V tejto súvislosti sa žalovaný domáhal aplikácie ust. § 194 ods. 2 CSP a poukázal na právnu vetu viacerých judikátnych rozhodnutí, ktorá znie, že „lehota podania žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku je lehotou hmotnoprávnou, podanie na nepríslušný súd sa nepočíta do tejto lehoty, zmeškanie lehoty nie je možné opraviť a súd musí takéto podanie (žalobu) zamietnuť“. 8. Žalovaný ďalej vytkol súdu prvej inštancie povrchné a právne nepreskúmateľné odôvodnenie napadnutého uznesenia, že neexistuje zákonom stanovený dôvod, ktorý by definoval podmienky pre odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku. Poukázal na judikátnu prax, v ktorej sa dôvody odkladu vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku stotožňujú s odkladom vykonateľnosti rozhodnutia krajského súdu povoleným Najvyšším súdom SR pri dovolaní. Uviedol, že v odôvodnení napadnutého uznesenia absentuje aspoň jediný dôvod v zmysle § 40 ods. l a) ZoRK, ktorý môže oprávňovať súd k tomu, aby rozhodcovský rozsudok mohol byť zrušený a v nadväznosti na to podľa § 40 ods. 3 môže byť odložená vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. Poukázal na to, že konajúci súd si ani nevyžiadal vyjadrenie žalovaného, napadnuté uznesenie vydal bez preskúmania akýchkoľvek dôkazov a faktov, a preto ho považoval za svojvoľné a nepreskúmateľné. V článkoch V. a VI. odvolania žalovaný podrobne rozviedol arbitrabilitu rozhodcovského súdu podľa zmien v ZoRK platných od 01.01.2015, citujúc aj z Dôvodovej správy predkladateľa zákona. 9. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca a navrhol napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť. Odvolanie žalovaného pokladal za nedôvodné v celom rozsahu a s dôvodmi uvedenými v odvolaní žalovaného sa nestotožnil. Napadnuté uznesenie a jeho odôvodnenie pokladal za správne a zákonné a mal za to, že prvoinštančný súd rozhodol správne, keď povolil odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodcovského rozsudku, nakoľko je predpoklad pre jeho zrušenie. V ďalšom žalobca zotrval na skutkových a právnych odôvodneniach svojho žalobného návrhu, nakoľko jednoznačne na vydanie rozhodcovského rozsudku žalovaného neboli splnené podmienky v zmysle ZoRK, keďže rozhodcovský súd nemal právomoc vo veci rozhodovať. Nesúhlasil s názorom žalovaného, že žalobu nepodal včas a poukázal na to, že v čase podania žaloby postupoval v súlade s platným a účinným Občianskym súdnym poriadkom (ďalej len „O.s.p.“), pričom na konanie o žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku sa vzťahovala všeobecná úprava druhej až štvrtej časti Občianskeho súdneho poriadku; teda aj ustanovenie § 105 ods. 4 O.s.p. v spojení s § 82 ods. 2 O.s.p.. Nestotožnil sa s názorom žalovaného, že lehota na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského súdu je lehotou hmotnoprávnou a mal za to, že sa jedná o lehotu procesnoprávnu. 10. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu k odvolaniu opätovne vyjadril nesúhlas s postupom súdu prvej inštancie, ktorý považoval procesne a právne za nesprávny, nepreskúmateľný, dostatočne neodôvodnený a v hrubom rozpore s judikatúrnou rozhodovacou praxou iných súdov. Opätovne zopakoval svoju rozsiahlu argumentáciu v odvolaní, na podporu ktorej priložil aj kompletné znenie rozhodnutí a upozornil hlavne na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 483/2014 - 12 a rozhodnutia odvolacích senátov Krajského súdu v Bratislave, ktoré v minulosti už rozhodovali v princípe o rovnakej veci. Bol toho názoru, že konajúci súd sa nevysporiadal zákonom predpokladaným spôsobom s hmotnoprávnou námietkou žalovaného, spočívajúcou v tom, že žalobca zmeškal hmotnoprávnu lehotu podania žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, lehotu 60 dní na kauzálne príslušnom súde. Bol toho názoru, že podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku na nepríslušný súd nevyvoláva žiadne právne účinky voči súdu príslušnému, pokiaľ je takáto žaloba naň postúpená až po uplynutí hmotnoprávnej lehoty 60 dní, pričom nezáleží na dôvodoch zmeškania tejto lehoty zo strany žalobcu. Tieto dôvody už súd neskúma. Príslušný súd konajúci o žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku vydaného podľa ZoRK je potom povinný skonštatovať, že ide o taký nedostatok procesnej podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť a konanie zastaví. Žalovaný ďalej poukázal na ust. § 21 ods. 4 ZoRK, podľa ktorého môže účastník rozhodcovského konania podať do 30 dní po doručení predbežného rozhodnutia návrh na súd, aby o námietke nedostatku právomoci rozhodol. Nakoľko žalobca takúto žalobu (návrh) nikdy nepodal, vytvoril procesný stav, ktorý sa rovná skutočnosti, že nikdy nepodal na príslušný súd námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu v rozhodcovskom konaní RD/15/2016. S poukazom na uznesenie ÚS SR sp. zn. I. ÚS 483/2014-12 z 10.09.2014, ako aj ust. § 21 a § 40 ZoRK žalovaný zdôraznil, že pokiaľ nie je dodržaný postup pri podávaní námietky právomoci rozhodcovského súdu, to znamená povinnosť podať návrh na príslušný súd podľa § 21 ods. 4 ZoRK, už nie je možné sa domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa § 40. 11. Žalovaný z dôvodov zmeškania hmotnoprávnej lehoty podania žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku a nepodania námietky právomoci rozhodcovského súdu zo strany žalovaného žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil v celom rozsahu, zároveň zamietol žalobu žalobcu o zrušenie rozhodcovského rozsudku sp. zn. RD/15/2016 z 11.03.2016 a konanie zastavil, alebo aby vec vrátil súdu prvej inštancie s právnym názorom, že súdne konanie vedené pod. sp. zn. 23 Cr/11/2016 je potrebné zastaviť. Zároveň žiadal, aby žalobca bol zaviazaný nahradiť žalovanému trovy súdneho konania a trovy právneho zastúpenia. 12. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného uviedol, že žalovaný v ňom neuvádza žiadne nové, resp. iné skutočnosti, ktoré by neboli obsiahnuté už v jeho odvolaní. V celom rozsahu poukázal na svoje predchádzajúce vyjadrenie k odvolaniu žalovaného a napadnuté rozhodnutie navrhol ako vecne správne potvrdiť. 13. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací § 34 CSP po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého uznesenia v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a 380 CSP) dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné a napadnuté uznesenie je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 14. Podľa § 470 ods. 1, 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 15. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 16. V súlade s ustanovením § 40 ods. 1 ZoRK sa môže účastník rozhodcovského konania žalobou podanou na príslušnom všeobecnom súde v lehote podľa ustanovenia § 41 ods. 1 ZoRK domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, za podmienok vymenovaných v § 40 ods. 1 písm. a/ až j/ ZoRK. 17. Podľa § 40 ods. 3 ZoRK, ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť. 18. Podľa § 41 ZoRK žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 60 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku. 19. Podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku nemá suspenzívne účinky, t.j. nemá vplyv na právoplatnosť a vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia. Zákon však pripúšťa, aby súd pred tým, než rozhodne o žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku, na návrh sporovej strany povolil odklad jeho vykonateľnosti, ktorý zabezpečuje ochranu práv a právom chránených záujmov účastníka rozhodcovského konania. Zákon ponecháva následne na úvahu súdu konajúceho vo veci návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku zvážiť povolenie odkladu vykonateľnosti tohto rozhodnutia rozhodcovského súdu. Táto ochrana je dočasná, jej účelom je dočasne stabilizovať práva a povinnosti účastníkov rozhodcovského konania do doby, pokiaľ o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku nerozhodne právoplatne všeobecný súd. Dočasne smeruje k takej úprave pomerov účastníkov rozhodcovského konania, ktorá pred definitívnym rozhodnutím o zákonnosti vydania rozhodcovského rozsudku zabráni vzniku bezdôvodného obohatenia toho účastníka rozhodcovského konania, v prospech ktorého z výroku rozhodcovského rozsudku vyplýva určité plnenie, alebo právo, v záujme predchádzania prípadných s tým súvisiacich následných nárokov na náhradu škody. Odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku je dôvodný tam, kde existuje opodstatnená obava, že vzhľadom na skutočnosti, ktoré môžu v budúcnosti nastať, výkon spochybneného rozhodcovského rozsudku naruší práva inej osoby, spôsobí nezvratný protiprávny následok, prípadne ohrozí súčasný status strany sporu a členov jeho rodiny. Takto plní významnú ochrannú a preventívnu funkciu v záujme predchádzania protiprávneho stavu, ktorý by výkon neskôr zrušeného rozhodcovského rozhodnutia mohol nezvratne spôsobiť. Dôraz na skúmanie dôvodu, pre ktorý sa navrhuje odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozhodnutia a dôsledné zváženie následkov, ktoré nastanú v prípade, ak nebude dočasná ochrana spočívajúca v odklade vykonateľnosti inak právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdom povolená, si vyžaduje predovšetkým samotný charakter exekučného konania, v ktorom platí ako jedna z nosných zásad zákaz restitutio in integrum (§ 61 Exekučného poriadku) a s tým súvisiace procesy reparácie a satisfakcie. Na druhej strane však nesmie byť narušená ochrana legitímnych záujmov aj ostatných strán sporu. 20. Na žiadosť strany sporu môže teda súd uznesením vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť, avšak iba v prípade, ak by okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia rozhodcovského súdu hrozila závažná ujma, teda taká, ktorú vníma žalobca ako výrazný zásah do jeho práv a oprávnených záujmov. Závažnosť ujmy sa posudzuje individuálne po preskúmaní majetkových, sociálnych, hospodárskych pomerov žalobcu a iných relevantných skutočností v závislosti od individuálnosti prípadu. Hrozba závažnej ujmy musí byť reálna, to znamená objektívna, pričom nepostačuje len subjektívny pocit žalobcu a súčasne musí byť v príčinnej súvislosti s účinkami právoplatnosti rozhodnutia. Strana sporu je povinná označiť svoje tvrdenia a dôkazy o existencii reálnej hrozby vzniku závažnej ujmy v žalobe, resp. v návrhu o odklad vykonateľnosti rozhodnutia rozhodcovského súdu. 21. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie publikované v časopise Soudní judikatúra ve věcech správních pod č. 398/1999 Vrchní soud v Prahe, v ktorom okrem iného je uvedené, že „k tomu, aby soud mohl rozhodnout, zda jsou daný důvody pro odklad vykonatelnosti rozhodnutí nestačí, že žalobce v návrhu na odklad vykonatelnosti pouze cituje znění zákona, s poukazem na výši částky, která na něm mohla být vymáhaná. Žalobce musí konkretizovat, jaká závažná újma mu neprodleným výkonem rozhodnutí hrozí a z jakých konkrétních okolností takovou obavu vyvozuje“. 22. Základným účelom odkladu vykonateľnosti rozhodnutia rozhodcovského súdu je ochrana toho, kto o jeho odklad žiada, pričom však musia byť rešpektované základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje. Odklad právoplatného rozhodnutia rozhodcovského súdu má mimoriadny charakter, pretože súd v takomto prípade pred rozhodnutím vo veci samej prelamuje právne účinky právoplatného rozhodnutia rozhodcovského súdu, a preto k vydaniu takéhoto rozhodnutia by malo dôjsť v celkom výnimočných a odôvodnených prípadoch. Pre rozhodnutie súdu je relevantný skutkový stav, ktorý existoval v čase vydania uznesenia o odklade vykonateľnosti rozhodnutia. Skutkový stav zisťuje súd z tvrdení žalobcu v návrhu, zo žalobcom priložených listín. Rozhodnutie o odložení vykonateľnosti rozhodnutia rozhodcovského súdu je súd povinný riadne odôvodniť. Odôvodnenie musí byť zrozumiteľné, určité a musí sa opierať o dostatok dôvodov. 23. Žalobca navrhol odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku zo dňa 11.03.2016 v žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku podanej na Okresný súd Nitra dňa 10.05.2016, podľa § 40 ods. 2 ZRK bez bližšieho odôvodnenia. Okresný súd Nitra následne postúpil vec Okresnému súdu Bratislava V dňa 25.05.2016 ako súdu miestne príslušnému s poukazom na zák. č. 336/2014 Z.z. z 21.10.2014, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 371/2004 Z.z. o sídlach a obvodoch súdov slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, s poukazom na § 14e ods. 1a. Žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku žalobca odôvodnil tým, že napadnutý rozsudok je nezákonný, nakoľko poprel existenciu a platnosť rozhodcovskej zmluvy a namietol, že sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala. Bol toho názoru, že rozhodcovská doložka uzavretá medzi obchodnými spoločnosťami Lanfer, s.r.o. a AGAMON, s.r.o. je nepoužiteľná a neaplikovateľná na prejednanie sporu medzi bývalým konateľom spoločnosti - žalobcom a obchodnou spoločnosťou Lanfer, s.r.o.. 24. V danom prípade súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že výsledok tohto konania môže mať vplyv na právoplatnosť a vykonateľnosť napadnutého rozhodcovského rozsudku, preto je dôvodné vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku do skončenia konania sp. zn. 23 Cr/11/2016 odložiť vzhľadom na prebiehajúce súdne konanie o návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku a citované zákonné ustanovenia, keďže výkonom napadnutého rozhodnutia, o odklad vykonateľnosti a zrušenie ktorého žalobca v tomto konaní žiada, by mohla byť žalobcovi spôsobená ujma na jeho právach. S týmto záverom odvolací súd nesúhlasí, pretože z neho nevyplýva, z akých konkrétnych okolností súd vyvodil potrebnosť odloženia vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku v zmysle návrhu žalobcu a jeho príloh, v ktorom žalobca návrh na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku žiadnym spôsobom neodôvodnil. Odvolací súd zdôrazňuje, že dôvodom pre odklad vykonateľnosti rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom, je hrozba závažnej ujmy v prípade okamžitého výkonu napadnutého rozhodnutia. Súd je vždy povinný skúmať, či môže odloženie vykonateľnosti rozhodnutia zasiahnuť aj do základných práv druhej sporovej strany. Ak zistený skutkový stav postačuje na vydanie rozhodnutia, súd vydá uznesenie o odložení vykonateľnosti rozhodnutia rozhodcovského súdu, naopak ak zistené skutočnosti neodôvodňujú vydanie tohto rozhodnutia, súd takýto návrh na odklad vykonateľnosti rozhodnutia zamietne. 25. Žalobca, tak ako už bolo uvedené, mal povinnosť v návrhu na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku uviesť, akému nezvratnému protiprávneho stavu sa odkladom vykonateľnosti rozhodnutia rozhodcovského súdu malo predísť, čo však v danom prípade neurobil, preto z pohľadu odvolacieho súdu nie je možné tento stav ani vyhodnotiť, keď neuviedol žiadne také skutočnosti, ktoré by mali nastať v prípade zamietnutia návrhu na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku. 26. Pokiaľ teda súd prvej inštancie dôvodnosť návrhu na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku, v rozpore s vyššie uvedeným, založil len na všeobecnom konštatovaní, že výkonom napadnutého rozhodnutia by mohla byť žalobcovi spôsobená ujma na jeho právach, odvolací súd mal za to, že napadnuté uznesenie zostalo z pohľadu prieskumu rozhodnutia súdu prvej inštancie nepreskúmateľné, pričom súd hrozbu a závažnosť ujmy, ktorá má vzniknúť z okamžitého výkonu napadnutého rozhodcovského rozsudku neposudzoval, a to v závislosti od konkrétnych pomerov žalobcu, ktoré sú pre jeho rozhodnutie o predmetnom návrhu na odklad vykonateľnosti rozsudku právne relevantné. 27. Namiesto toho súd len všeobecne rozobral inštitút odkladu vykonateľnosti a jeho charakter. Odvolací súd sa stotožnil s námietkami žalovaného v odvolaní, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je povrchné a nepreskúmateľné. Súd prvej inštancie neuviedol žiaden zákonný relevantný dôvod, ktorý by jeho rozhodnutie odôvodňoval v súlade s ust. § 40 ods. 1a ZoRK. Odvolací súd sa stotožnil aj s námietkou žalovaného, že konajúci súd mu pred rozhodnutím o návrhu na odklad vykonateľnosti nedoručil žalobu, a tým mu neumožnil sa k nej kvalifikovane vyjadriť. Taktiež je dôvodná jeho námietka, že súd prvej inštancie si pred rozhodnutím nevyžiadal celý rozhodcovský spis sp. zn. RD/15/2016, z ktorého by náležitým dokazovaním zistil ďalšie skutočnosti potrebné na rozhodnutie aj o návrhu na odklad vykonateľnosti predmetného rozhodcovského rozsudku. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na ďalšiu odvolaciu námietku žalovaného, že žaloba na zrušenie rozhodcovského rozsudku nebola podaná žalobcom včas v zákonnej lehote podľa § 41 ZoRK a žalobca zmeškal hmotnoprávnu lehotu na podanie žaloby na príslušný súd, ktorým je Okresný súd Bratislava V. Súd prvej inštancie napriek tomu, že v odôvodnení napadnutého uznesenia záverom uviedol, že zo znenia § 40 ods. 2 ZoRK možno vyvodiť iba to, že musí byť splnená základná podmienka žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku, a to jej podanie v zákonnej lehote, sa touto podmienkou vôbec nezaoberal, ani nevysvetlil, ako vyvodil záver, že za účelom ochrany záujmov navrhovateľa, ktorého majetková sféra môže byť dotknutá prípadným výkonom rozhodcovského rozsudku, je potrebné do doby právoplatného skončenia konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku odložiť jeho vykonateľnosť. 28. Odvolací súd poukazuje na to, že základné právo na súdnu a inú právnu ochranu vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné. Nevysporiadanie sa s takýmito pre rozhodnutie podstatnými skutočnosťami je porušením práva na spravodlivý súdny proces, v rámci ktorého majú strany právo na riadne, zrozumiteľné, vyčerpávajúce odôvodnenie rozhodnutia. 29. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie aj v náleze III. ÚS 119/03-30. Ústavný súd už vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03). 30. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. len s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Vyjadruje to aj znenie § 220 ods. 2 CSP. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že zo tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03). 31. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. 32. Podľa ustanovenia § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. 33. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom súd preskúma splnenie zákonných predpokladov na odloženie vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku v intenciách vyššie uvedeného, jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty sporových strán, vysporiada sa aj s námietkami žalovaného v odvolaní, pričom svoje nové rozhodnutie riadne zdôvodní. K návrhu žalovaného v odvolaní, aby odvolací súd zamietol žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodov, ktoré uviedol, odvolací súd uvádza, že o žalobe rozhodne v zmysle § 12 CSP v prvej inštancii Okresný súd Bratislava V ako súd vecne príslušný. 34. Toto uznesenie bol členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). O dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).