Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Co/165/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215216414 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:4215216414.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov senátu JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci žalobcu: Západoslovenská distribučná, a.s., Čulenova 6, Bratislava, IČO: 36 361 518, zastúpeného: GRABAN, TORMA & PARTNERS s.r.o., Kováčska 53, Košice, IČO: 36 730 564, proti žalovanému: S. H., nar. XX.X.XXXX, bytom N. - F., adresa na doručovanie: G.. C. X, G. - D. Z., o zaplatenie 509,77 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 13.2.2017, č.k. 15C/430/2015-89, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Žalovanému sa n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. V napadnutom rozsudku súd prvej inštancie zastavil konanie v časti o zaplatenie 509,77 eur, vo zvyšku žalobu zamietol, žalobcovi nepriznal náhradu trov konania a deklaroval, že žalobcovi bude vrátená časť súdneho poplatku za žalobu v sume 7,30 eur, cestou Slovenskej pošty, a.s., po právoplatnosti rozsudku. 2. Výrok o zastavení konania v časti o zaplatenie 509,77 eur právne odôvodnil § 145 ods.2 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej „C.s.p.“) zohľadňujúc dispozitívny úkon žalobcu nasledujúci po uhradení istiny žalovaným. Výrok, v ktorom súd prvej inštancie zamietol žalobu o zaplatenie vyčísleného úroku z omeškania vo výške 10,30 eur právne odôvodnil § 517 ods.2, § 563 zák.č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník konštatujúc, že žalobca nepreukázal, že by faktúru alebo výzvu na zaplatenie žalovanému doručil pred podaním žaloby. Keďže platobný rozkaz bol žalovanému doručený najneskôr dňa 29.2.2016 (skorší dátum doručenia nie je preukázaný) a tento dňa 1.3.2016 istinu žalobcovi uhradil, nemohol sa dostať do omeškania. 3. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods.2 v spojení s § 256 ods.1 C.s.p. konštatujúc, že žalovaný zavinil zastavenie konania v časti istiny (keďže ju zaplatil po podaní žaloby), preto je možné dospieť k záveru o jeho prevažnom úspechu v konaní. Súd prvej inštancie následne na daný prípad aplikoval ust. § 257 C.s.p. poukazujúc na to, že žalobca žalovanému zasielal faktúru a výzvu na zaplatenie na inú adresu, ako bola uvedená v Protokole o zistení neoprávneného odberu zo dňa 12.9.2013, resp. nepreukázal, že tieto doklady žalovanému naozaj zaslal. Žalovaný pritom hradil žalovanú istinu ihneď na druhý deň po tom, čo mu bola doručená žaloba (v tomto prípade výzva na zaplatenie). Na základe uvedeného súd prvej inštancie dospel k záveru, že vzhľadom na okolnosti prípadu by bolo nespravodlivé zaťažiť žalovaného povinnosťou platiť žalobcovi trovy konania. 4. Proti výroku o trovách konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca navrhujúc, aby odvolací súd tento výrok zmenil a žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného konania vo výške 100% a nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%. Žalobca nesúhlasil s názorom prvoinštančného súdu, že v tomto konaní je možná aplikácia § 257 C.s.p., resp. neexistujú také dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by ho oprávňovali k nepriznaniu náhrady trov konania procesne úspešnému žalobcovi. Poukazujúc na uznesenie NS SR zo dňa 28.1.2010, sp.zn. 2 M Cdo/17/2009, Nález ÚS ČR, sp.zn. I. ÚS 2862/2007 uviedol, že v danom konaní išlo o náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny na strane žalovaného bez platne uzavretej zmluvy o dodávke elektriny, pričom žalovaný bol prítomný pri kontrole odberného miesta dňa 12.9.2013 , podpísal protokol a nerozporoval zistený skutkový stav, ale naopak potvrdil ho a uviedol, že si vybavuje novú zmluvu . Žalobca zdôraznil, že iba využil svoje ústavné právo na prístup k súdu a dňa 4.9.2015 podal návrh na vydanie platobného rozkazu. Keďže žalovaný žalovanú istinu uhradil dňa 1.3.2016 ( po podaní žaloby), žalobu v časti o zaplatenie istiny zobral späť. Nakoľko to bol žalovaný, ktorý procesne zavinil zastavenie konania, mal súd jednoznačne aplikovať § 256 ods.1 C.s.p.. Skutočnosť, či žalovanému boli alebo neboli doručené faktúra a výzva na zaplatenie náhrady škody, nemá vplyv na dôvodnosť nároku žalobcu a tiež ani na jeho nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré mu vznikli v dôsledku toho, že iba využil svoje ústavné právo na prístup k súdu. 5. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril. 6. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem s použitím § 378 ods. 1 v spojení s § 470 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 7. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 8. Podľa § 257 C.s.p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 9. Odvolací súd vo vzťahu k odvolaním napadnutému prijatému rozhodnutiu o trovách konania konštatuje, že v civilnom súdnom procese platí okrem zásady úspechu v spore aj zásada procesnej zodpovednosti vyjadrená v ust. § 256 ods. 1 C.s.p., ktorá stanovuje povinnosť nahradiť trovy konania tej zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Ide o sankčnú náhradu trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli a ukladá sa rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil, pričom sa prisudzuje bez ohľadu na meritórny výsledok sporu. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia je potrebné otázku, či strana zavinila, že konanie muselo byť zastavené, posudzovať výlučne podľa procesného výsledku, pričom zavinenie je potrebné interpretovať vo vzťahu k príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa strany sporu. 10. Vzhľadom na skutkové okolnosti prípadu preto považuje za správnu konštatáciu súdu prvej inštancie o tom, že žalovaný zavinil zastavenie konania v časti o zaplatenie istiny a pri zohľadnení nepatrného neúspechu žalobcu v časti o zaplatenie uplatneného príslušenstva, mal žalobca v prevažnej miere v konaní úspech. Sporným je v danej veci posúdenie, či súd prvej inštancie následne dospel k správnej úvahe o tom, že vzhľadom na okolnosti prípadu je opodstatnená aplikácia ust. § 257 C.s.p.. 11. Ustanovenie § 257 C.s.p. predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255 C.s.p.) a od zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods.1 C.s.p.). Súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Znamená to, že súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu na náhradu trov konania, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojim zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane. Dôvody hodné osobitného zreteľa uvedené v citovanom ustanovení vytvárajú priestor na voľnú úvahu súdu a jeho použitie dopadá na stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 C.s.p. vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok, a to dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti prípadu. Dôvodmi hodnými osobitného zreteľa môžu byť podľa ustálenej súdnej praxe neprimeraná tvrdosť, podiel oboch strán na vzniku a priebehu sporu, povaha a okolnosti sporu, zložitosť doposiaľ neriešenej právnej problematiky, osobné pomery strany sporu, nízky príjem . 12. V prejednávanom prípade sa po oboznámení so skutkovými okolnosťami veci odvolací súd zhoduje s úvahou súdu prvej inštancie v tom, že s prihliadnutím na povahu a okolnosti sporu sa jedná o výnimočný prípad, v ktorom by bolo priznanie trov konania žalobcovi neprimeranou tvrdosťou voči žalovanému. V tejto súvislosti ani podľa názoru odvolacieho súdu nie je možné nezohľadniť, že do dispozície žalovaného sa pred začatím konania nedostala faktúra č. XXXXXXX zo dňa 18.10.2013 a ani list žalobcu zo dňa 6.12.2013, keď tieto žalobca nepochopiteľne žalovanému doručoval na inú adresu, než ktorá bola uvedená v Protokole o zistení neoprávneného odberu zo dňa 12.9.2013. Za podstatnú okolnosť je nutné posúdiť i postoj žalovaného v spore ktorý po doručení platobného rozkazu (v danom konaní predstavujúceho výzvu na plnenie v zmysle § 563 Obč. zákonníka) okamžite pristúpil k úhrade peňažného dlhu a s jeho plnením sa ani nedostal do omeškania. Prijaté rozhodnutie v otázke trov konania s poukazom na postavenie žalobcu (majúceho postavenie dodávateľa podľa ust. zák.č. 656/2004 Z.z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov) a výšku náhrady trov konania uplatnenej žalobcom, nemôže ani nepriaznivo zasiahnuť do majetkovej sféry žalobcu .K odvolacím námietkam je treba uviesť, že súd prvej inštancie dostatočne odôvodneným prijatým rozhodnutím v otázke trov konania, pri ktorom postupoval v súlade s ust. § 255 ods. 2, § 256 ods.1, § 257 C.s.p., nezasiahol do práva strany sporu na súdnu ochranu. 13. Na základe uvedeného odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne a právne správne podľa § 387 ods. 2 C.s.p. potvrdil. 14. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p. a keďže v odvolacom konaní plne úspešnému žalovanému trovy konania jednoznačne nevznikli, nárok na ich náhradu žalovanému nepriznal. 15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).