Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/330/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6311200738 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:6311200738.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov JUDr. Alexandry Hanusovej a JUDr. Ing. Maria Dubaňa v právnej veci žalobcu: H. J., E. Š. XXX, Š., zastúpeného LEGAL CARTEL s.r.o., Ľubinská 18, Bratislava a Advokátska kancelária Mandzák a spol., s.r.o., Zámocká 5, Bratislava, proti žalovanému: MAC TV, s.r.o., Brečtanová č. 1, Bratislava, zastúpenému Advokátskou kanceláriou Bugala - Ďurček, s.r.o., Miletičova 5B, Bratislava, o ochranu osobnosti spojenej s náhradou nemajetkovej ujmy vo výške 25.000 eur, na odvolania žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 11C/33/2012-354, zo dňa 7.5.2015, takto r o z h o d o l : Odvolací súd odvolanie žalobcu o d m i e t a . Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti priznanej náhrady nemajetkovej ujmy p o t v r d z u j e . V časti náhrady trov konania rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a v tejto časti vec v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol, že zverejnením článku uverejnenom na internetovej stránke www.joj.sk a www.noviny.sk dňa 22.9.2010 s titulkom „H. J.: V. H. Y. B. Ú. XXX V.!“ a podtitulkom „H. na O. Y. K. XXXX Y. B. Ú. L. R. H. Y. S. J.. J.M. po X. Y. J..“ došlo k neoprávnenému zásahu do práva žalobcu na ochranu osobnosti (výrok I.). Žalovanému uložil povinnosť do troch dní od právoplatnosti rozsudku uverejniť na internetovej stránke www.joj.sk a www.noviny.sk ospravedlnenie v nasledovnom znení: „S. H. J. Na internetovej stránke www.joj.sk a www.noviny.sk sme dňa XX.X.XXXX uverejnili článok s titulkom „H. J.: V. H. Y. B. Ú. XXX V. C. J. „. na O. Y. K. XXXX Y. B. Ú.V. L. R. H. Y. S. J.. J. po X. Y. J..“ V uvedenom článku sme okrem iného uviedli nasledovné: „Y. G. XXXX G. B. Y. Ú., B. F. Y. XXX.XXX U.. J. preto Y. H. J.. M. J. R. S. na Š.K. N. Y. L..“ Zverejnením tohto článku a podobizne sme zasiahli do ochrany osobnosti H. J.É., keďže tento nespáchal trestnú činnosť, ktorá bola v článku popisovaná a preto sa za uverejnenie tohto článku H. J. verejne ospravedlňujeme a nad svojím konaním vyslovujeme ľútosť. MAC TV, s.r.o.“ Žalovanému uložil povinnosť nadpis ospravedlnenia „S. H. J.“ uverejniť rovnakým typom písma a rovnakou veľkosťou písma ako bol uverejnený titulok článku H. J.: V. H. Y. B. Ú. XXX V.“ a podtitulkom „H. na O. Y. K. XXXX Y. B. Ú. L. R. H. Y. S. J.. J.M. po X. Y. J..“ uverejnený na internetovej stránke www.joj.sk a www.noviny.sk dňa 22.9.2010. Žalovanému uložil povinnosť text ospravedlnenia zverejniť rovnakým typom písma a rovnakou veľkosťou písma, ako bol text článku uverejnenom na internetovej stránke www.joj.sk a www.noviny.sk dňa XX.X.XXXX s titulkom Mimoriadne pátranie: V. H. Y. B. Ú. XXX V.“ a podtitulkom „H. na O. Y. K. XXXX Y. B. Ú. L. R. H. Y. S. J.. J. po X. Y. J..“ (výrok II.). Žalovanému ďalej súd prvej inštancie uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 5.000 eur (výrok III.) a vo zvyšku žalobu zamietol (výrok IV.). O trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na ich náhradu (výrok V.). 2. V odôvodnení uviedol, že žalobou zo 7.2.2011 sa žalobca domáhal 1/ určenia, že zverejnením článku uverejnenom na internetovej stránke www.joj.sk a www.noviny.sk dňa 22.9.2010 s titulkom „H. J.: V. H. Y. B. Ú. XXX V.“ a podtitulkom „H. na O. Y. K. XXXX Y. B. Ú. L. R. H. Y. S. J.C.. J. po X. Y. J..“ došlo k neoprávnenému zásahu do práva žalobcu na ochranu osobnosti; 2/ určenia, že zverejnením podobizne žalobcu uverejnenej na internetovej stránke www.joj.sk a www.noviny.sk dňa 22.9.2010 s titulkom „H. J.: V. H. Y. B. Ú. XXX V.“ a podtitulkom „H. na O. Y. K. XXXX Y. B. Ú. L. R. H. Y. S. J.. J. po X. Y. J..“ došlo k neoprávnenému zásahu do práva žalobcu na ochranu osobnosti; 3/ uloženia povinnosti žalovanému do troch dní od právoplatnosti rozsudku uverejniť na internetovej stránke www.joj.sk a www.noviny.sk ospravedlnenie v nasledovnom znení: „S. H. J. Na internetovej stránke www.joj.sk a www.noviny.sk sme dňa 22.9.2010 uverejnili článok s titulkom „H. J.: V. H. Y. B. Ú. XXX V. a podtitulkom „H. na O. Y. K. XXXX Y. B. Ú. L. R. H. Y. S. J.. J. po X. Y. J..“ V uvedenom článku sme okrem iného uviedli nasledovné: „Y. G. XXXX G. B. Y. Ú., B. F.P. Y. XXX.XXX U.. J. preto Y. H. J.. M. J. R. S. na Š. N. Y. L..“ K uvedenému článku prislúchala aj nižšie zverejnená podobizeň H. J.. Zverejnením tohto článku a podobizne sme vážnym spôsobom zasiahli do ochrany osobnosti H. J., keďže tento nespáchal trestnú činnosť, ktorá bola v článku popisovaná a preto sa za uverejnenie tohto článku H. J. verejne ospravedlňujeme a nad svojím konaním vyslovujeme ľútosť. MAC TV, s.r.o.“. Zároveň sa domáhal uloženia povinnosti nadpis ospravedlnenia „S. H.Á. J.“ uverejniť rovnakým typom písma a rovnakou veľkosťou písma ako bol uverejnený titulok článku „H. J.: V. H. Y. B. Ú. XXX V.“ a podtitulkom „H. na O. Y. K. XXXX Y. B. Ú. L. R. H. Y. S. J.. J. po X. Y. J..“ uverejnený na internetovej stránke www.joj.sk a www.noviny.sk dňa XX.X.XXXX. Zároveň sa domáhal uloženia povinnosti zverejniť text ospravedlnenia rovnakým typom písma a rovnakou veľkosťou písma, ako bol text článku uverejnenom na internetovej stránke www.joj.sk a www.noviny.sk dňa XX.X.XXXX s titulkom „H. J.: V. H. Y. B. Ú.V. XXX V.“ a podtitulkom „H. na O. Y. K. XXXX Y. B. Ú. L. R. H. Y.F. S. J.. J. po X. Y. J..“ Zároveň sa domáhal uloženia povinnosti zverejniť na konci ospravedlnenia aj podobizeň žalobcu, ktorá je prílohou rozsudku a to spôsobom a veľkosťou, ako bola zverejnená v článku uverejnenom na internetovej stránke www.joj.sk a www.noviny.sk dňa XX.X.XXXX s titulkom „H. J.: V. H. Y. B. Ú. XXX V.“ a podtitulkom „H. na O. Y. K. XXXX Y. B. Ú. L. R. H. Y. S. J.. J. po X. Y. J..“ avšak bez sprievodného textu „B.: J.. H. J.: V. H. Y. B. Ú. XXX V.“; 4/ určenia, že odvysielaním reportáže v televízii JOJ v relácii Krimi noviny dňa XX.X.XXXX s názvom: „O. J. S.?“ došlo k neoprávnenému zásahu do práva na ochranu osobnosti; 5/ určenia, že zverejnením podobizne žalobcu odvysielanej v reportáži televízie JOJ v relácii Krimi noviny dňa XX.X.XXXX s názvom: „O. J. S.?“ došlo k neoprávnenému zásahu do práva žalobcu na ochranu osobnosti; 6/ uloženia povinnosti žalovanému odvysielať v televízii JOJ ospravedlnenie, ktoré musí spĺňať nasledovné požiadavky: Ospravedlnenie bude odvysielané v počte 1 x počas hlavnej spravodajskej relácie s názvom „NOVINY TV JOJ“ na začiatku vysielania o 19:30 hod. po úvodnej znelke ako v poradí prvý príspevok. Ospravedlnenie bude odvysielané do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku tak, aby deň odvysielania pripadol na pracovný deň. Ospravedlnenie bude odvysielané formou čítaného textu prostredníctvom moderátora hlavnej spravodajskej relácie s názvom „NOVINY TV JOJ“. V nasledovnom znení: „V. J.: S. H. J.“ „Dňa XX.X.XXXX bol televíznej relácii Krimi noviny Televízie JOJ odvysielaná reportáž s názvom: „. J. S.?“. S. V. K. C. B. J. H. J. R. Y. R. B. G. S. S. H. J. C. preto R. za S. V. K. C. B. J. H.na J. H. J. Y. S. C. X. R. F. Y. Ľ..“ Súčasne počas čítania textu ospravedlnenia v dolnej časti obrazovky bude odvysielaný tzv. kraulom rovnaký text ospravedlnenia a to tak, aby bol text čitateľný a zrozumiteľný; 7/ uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 25.000 eur. 3. Žalobu odôvodnil žalobca tým, že žalovaný ako držiteľ licencie na poskytovanie audiovizuálnej mediálnej služby uverejnil dňa 22.9.2010 na internetovej stránke prevádzkovanej žalovaným článok s titulkom „H. J.: V. H. Y. B. Ú.Č. XXX V.. Súčasne s uvedeným článkom boli uverejnené aj dve obrazové snímky; na jednom bola zobrazená tvár žalobcu, označená zakrúžkovaním. Ku článku bola pripojená aj fotogaléria, v ktorej bolo päť obrazových snímok, z toho na troch bola tvár žalobcu. Článok končil výzvou: Spoznali ste páchateľov? Polícia všetkých prosí o pomoc. Okrem žalovaného zverejnili informáciu spolu s podobizňou žalobcu aj iné médiá. Predmetom žaloby je tento článok v celom znení a reportáž odvysielaná v televízii JOJ v televíznej relácii Krimi noviny dňa XX.X.XXXX s názvom: „O. J. S.?“ a to v celom jej znení. Zverejnením článku a odvysielaním reportáže a zobrazením podobizne žalobcu sa vážne zasiahlo do ochrany osobnosti žalobcu a tak sa narušila jeho česť, dobré meno a vážnosť v spoločnosti a súčasne bolo zasiahnuté aj do jeho práva na podobizeň. K narušeniu práva na ochranu cti a dôstojnosti došlo nepravdivými skutkovými tvrdeniami, hodnotiacimi úsudkami a zobrazením podobizne. 4. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že XX.X.XXXX Krajské riaditeľstvo Policajného zboru Bratislava, oddelenie komunikácie a prevencie, vydalo tlačovú správu, ktorou žiadalo o pomoc verejnosť pri pátraní po osobách podozrivých z obzvlášť závažného zločinu podvodu. Tohto skutku sa mal dopustiť neznámy páchateľ tak, že bez vedomia a súhlasu vlastníka bankového účtu, vykonal neoprávnený výber v presne nezistenom čase dňa X.XX.XXXX na Š. ulici v Bratislave a týmto Y. R. H. Ú. Š. Y. Y. Y. C. XXX.XXX U.. Na fotografiách sú zobrazené podozrivé osoby, ktoré mali dňa 19.11.2009 v čase medzi 19.35 hod. a 19.45 hod. na predmetnom účte poškodenej osoby vykonať zmeny údajov. Polícia zároveň požiadala, aby verejnosť oznámila akejkoľvek informácie, ktoré by mohli viesť ku stotožneniu podozrivej osoby na fotografii, na bezplatné číslo polície 158. Dňa XX.X.XXXX bol na internetovej adrese www.joj.sk a www.noviny.sk uverejnený článok s titulkom „H. J.: V. H. Y. B. Ú. XXX V.. V uvedenom článku bolo zverejnené, že muži na fotkách v roku 2009 vybrali z účtu bez súhlasu majiteľa veľký objem peňazí. Polícia po nich vyhlásila pátranie. Y. G. XXXX G. B. Y. Ú., B. F. Y. XXX.XXX U.. Polícia vyhlásila mimoriadne pátranie. Celý prípad sa odohral na Š.Í. ulici v Bratislave. Súčasne s uvedeným článkom boli uverejnené aj dve obrazové snímky, na jednom bola zobrazená tvár žalobcu, označená zakrúžkovaním. Ku článku bola pripojená aj fotogaléria, v ktorej bolo päť obrazových snímok, z toho na troch bola tvár žalobcu. Článok končil výzvou: Spoznali ste páchateľov? Polícia všetkých prosí o pomoc. 5. Zo žalobcom predloženého nosiča dát súd prvej inštancie zistil, že dňa XX.X.XXXX bola v televízii JOJ v televíznej relácii Krimi noviny odvysielaná reportáž s názvom: „O. J. S.?“.. 6. Na základe vykonaného dokazovania s poukazom na § 11, § 13 ods. 1,2, a 3 Obč. zák. súd prvej inštancie zdôraznil, že právo na ochranu osobnosti zakotvuje náš právny poriadok ako základné ľudské právo, v rámci ktorého existujú jednotlivé dielčie práva, ktoré zabezpečujú občianskoprávnu ochranu jednotlivých hodnôt osobnosti fyzickej osoby ako neoddeliteľných súčastí jej celkovej fyzickej a psychickej integrity. Jedným z týchto dielčích práv je i právo na ochranu cti a ľudskej dôstojnosti a aj právo na podobizeň, ktorej ochrany sa žalobca domáha. 7. V prvej časti napadnutého rozsudku sa súd prvej inštancie zaoberal otázkou, či žalobca, ktorého v konaní zaťažuje dôkazné bremeno, preukázal, že žalovaný zverejnil predmetný článok a odvysielal predmetnú reportáž v znení, ako tvrdil v žalobe, pretože žalovaný od začiatku namietal listinný dôkaz predložený žalobcom, podľa ktorého žalobca nie je spôsobilý preukázať svoje tvrdenia o umiestnení obsahu na internete. Žalovaný namietal aj skutočnosť, že žalobca nepredložil súdu záznam z odvysielania relácie, ako aj notársku zápisnicu, ktorá bola založená do spisu ako listinný dôkaz, nakoľko žalobca tento listinný dôkaz neoznačil do skončenia prvého pojednávania vo veci a preto by súd na jeho obsah nemal prihliadať. Rovnako návrhy na vykonanie dôkazu odkazom na link nebol podľa žalovaného označený do skončenia prvého pojednávania. 8. K článku, zverejnenému na internete, súd prvej inštancie uviedol, že žalobca označil predmetný článok a jeho zdroj v žalobe priložil obrazovú prílohu, uverejnenú v predmetnom článku, článok bol priložený k žalobe; o jeho obsahu ani o skutočnosti, že bol zverejnený na daných internetových stránkach súd prvej inštancie tak nemal pochýb. 9. Obsah odvysielanej reportáže žalobca preukázal na poslednom pojednávaní doložením technického nosiča dát, na ktorom je predmetná relácia nahraná; žalovaný jej obsah po vzhliadnutí nenamietal. Súd prvej inštancie tak mal za to, že žalobca v konaní preukázal ním tvrdené skutočnosti týkajúce sa obsahu článku zverejneného na internetovej stránke aj obsahu relácie odvysielanej v televízii JOJ. 10. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s názorom žalovaného, že sa v prejednávanom prípade zbavil zodpovednosti za akýkoľvek zásah do osobnostných práv, pretože preberal informácie od orgánu verejnej moci. Konštatoval, že je pravdou, že k otázke práva verejnosti na informácie vo veciach verejného záujmu sa vyjadroval Ústavný súd Slovenskej republiky napríklad v náleze sp. zn IV.ÚS 107/2010 z 28. októbra 2010, v ktorom uvádza, že od vydavateľa periodickej tlače nemožno požadovať, aby selektoval informácie získané od štátneho orgánu (z policajného zdroja), na ktoré sa mohol s dôverou spoliehať, pretože sa tým upiera právo verejnosti na úplné informácie o veciach verejného záujmu. Konštatoval, že aj z rozsudkov Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že novinári či vydavateľ nemôžu znášať zodpovednosť za to, že šíria informácie poskytnuté orgánmi štátu, nakoľko to je ich úloha a tieto nie sú povinné overovať. Ústavný súd ďalej uviedol, že pokiaľ orgán činný v trestnom konaní poskytne novinárom určité informácie, verejnosť ich má právo dostať, úlohou novinárov je potom verejnosti tieto informácie sprostredkovať. Nie je úlohou novinárov informácie získané od štátnych orgánov selektovať, rozhodovať o tom, ktoré informácie zverejňovať môžu, alebo nemôžu, pretože verejnosť má právo na úplné a presné informácie. Novinári či vydavateľ nemôžu podľa názoru ústavného súdu znášať zodpovednosť za to, že šíria informácie poskytnuté orgánmi štátu, pretože to je ich úloha a poslanie. Je naopak na orgánoch štátu, aby zvážili, ktoré informácie a v akom rozsahu možno prostredníctvom novinárov verejnosti sprístupniť v súlade s platnými právnymi predpismi. Každý sa má právo spoľahnúť na to, že štátny orgán voči nemu koná v súlade s ústavou a zákonom, pričom nemôže znášať negatívne dôsledky pre to, že tak štátny orgány nekoná. Zároveň pripomenul, že v prípade, ktorý posudzoval ústavný súd, bolo nepochybné, že boli zverejnené informácie, ktorých zdrojom bolo riaditeľstvo policajného zboru a bolo preukázané aj to, že zverejnené informácie v plnom rozsahu zodpovedali políciou poskytnutým informáciám. Nemožno preto podľa jeho názoru zovšeobecniť, že sa žalovaný môže zbaviť zodpovednosti za akékoľvek informácie, len s poukazom, že ich prevzal od orgánu štátu a súd by bez ďalšieho dokazovania konštatoval, že právo na slobodu prejavu má v takom prípade prednosť pred právom na ochranu osobnosti, prípadne že do osobnostných práv takýmto spôsobom nemohlo byť zasiahnuté. 11. Súd prvej inštancie sa preto v ďalšej časti zaoberal zverejneným článkom aj reláciou a jej vplyvom na osobnostné práva žalobcu, na právo na česť a dôstojnosť a právo na podobizeň. 12. Vo vzťahu k tvrdenému neoprávnenému zásahu do práva žalobcu na podobizeň uviedol, že právo na podobizeň je právom, ktorého predmetom je podobizeň, t.j. samotné zachytenie podoby človeka. Predstavuje právo brániť sa proti neoprávnenému zachyteniu podoby a jej neoprávnenému rozširovaniu. Dôvody vylučujúce neoprávnenosť zásahu do takéhoto práva môžu spočívať v skutočnosti, že k zásahu došlo v rámci obrany verejného záujmu, pri výkone zákonom stanovených subjektívnych práv, alebo plnení uložených povinností. Zákonná licencia je obsiahnutá v ustanovení § 12 Obč. zák. V prejednávanom prípade bola fotografia žalobcu vyhotovená za účelom objasňovania trestnej činnosti, bola vyhotovená orgánom polície. Aj keď nemožno jednoznačne určiť, či je neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti vyhotovenie fotografie za účelom zabezpečenia dôkazu v trestnom konaní, poprípade k iným účelom v rámci dokazovania trestnej činnosti, odpoveď na túto otázku závisí vždy na okolnostiach konkrétneho prípadu. V prejednávanom prípade, kedy fotografia žalobcu poskytnutá bankou policajným orgánom bola zverejnená v súvislosti s prebiehajúcim vyšetrovaním trestnej činnosti nebola samoúčelná, polícia fotografiu vyhotovovala za účelom zaisťovania dôkazov a objasňovania závažnej trestnej činnosti. Nebolo to za účelom vyvolania senzácie, či zvýšenia návštevnosti internetovej stránky tak, ako to tvrdil žalobca. V prejednávanom prípade súd prvej inštancie dospel k záveru, že zverejnenie fotografie žalobcu v oboch prípadoch bolo vo verejnom záujme, i v intenciách ustanovenia § 12 Obč. zák. a preto takýmto konaním, zverejnením fotografie žalobcu bez jeho súhlasu, nedošlo k neoprávnenému zásahu do jeho práva na podobizeň. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie žalobu v tejto časti zamietol. 13. Žalobca ďalej tvrdil, že bolo porušené aj jeho právo na česť a dôstojnosť, vrátane práva na dobrú povesť. K narušeniu práva malo dôjsť nepravdivými skutkovými tvrdeniami, hodnotiacimi úsudkami a zobrazením podobizne, ktorá mala zjavne difamačný charakter. V predmetnej reportáži boli podľa žalobcu zverejnené tieto nepravdivé fakty: - „X. J. Z. J. H. S. J. S. Y. B. M. Ú. Y. R. U..“. - „J. F. U. Y. X. B. Y. J. L. V. H., F. R. podľa J. J., Ž. na Ú. J.É. H. Ú.. V. R. H. G. S. B. B. J..“. - „po V., Č. J. B. Y. S. R. R. R. O., S. R. A., Ž. E. B. J. L. H. L. C. L.Ý. O. J. H. R.. V. Y. Y. F. J. C. Ú. V., Ž. X. R. J. X. R..“ 14. Súd prvej inštancie tieto skutkové tvrdenia nepovažoval za nepravdivé, nakoľko zo zverejnenej tlačovej správy Krajského riaditeľstva Policajného zboru z XX.X.XXXX vyplývalo, že X. J. Y. B. M. Ú.V. Y. C. XXX.XXX U., v konaní bolo preukázané, že priemyselná kamera v banke zachytila podozrivých a aj informácia, že jedným z podozrivých by mal byť bývalý O. J. H. R., bola pravdivá. Z textu relácie vyplýva, že žalovaný poukázal na skutočnosť, že polícia pátra po osobách, ktoré sú podozrivé zo spáchania trestnej činnosti, pričom vychádzal z informácií a fotografií, kamerových záznamov, ktoré mu poskytla polícia. Žalovaný uviedol v relácii aj polemické informácie, že osoby zverejnené na fotografiách mohli byť na kamerovom zázname len z dôvodu, že banka poskytla kamerový záznam z iného časového obdobia. V reportáži bolo uvedené, že v predmetnej veci nikoho neobvinili, že prebieha vyšetrovanie a polícia pátra po osobách, ktoré sú zverejnené na fotografiách z dôvodu ich stotožnenia, preverenia ich možnej účasti na vyšetrovanom konaní. Súd prvej inštancie dospel z záveru, že tieto skutkové tvrdenia neboli nepravdivé a ako také ani spôsobilé zasiahnuť do zákonom chránených osobnostných práv žalobcu. Muži na fotografii boli označení ako podozriví, nie vinní. Z kontextu celej odvysielanej relácie si ani bežný divák nemohol urobiť záver, že títo muži sú vinní tak, ako to tvrdili vypočutí svedkovia. 15. Otázku či skutkové tvrdenia, prípadne nepravdivé skutkové tvrdenia, sa dotýkajú cti a dôstojnosti fyzickej osoby, skúmal súd prvej inštancie z objektívneho hľadiska, nie iba zo subjektívnych pocitov a vnímaní dotknutej osoby, či svedkov. Vychádzal z toho, či uverejnené tvrdenie je za daných konkrétnych okolností objektívne spôsobilé dotknúť sa chránených práv fyzickej osoby. Občiansky zákonník poskytuje ochranu len proti takému konaniu, ktoré je objektívne spôsobilé spôsobiť ujmu na osobnosti subjektu práva tým, že znižuje jeho česť u iných ľudí a tým ohrozuje vážnosť postavenia a uplatnenia v spoločnosti. S prihliadnutím na všetky okolnosti dospel k záveru, že odvysielaním predmetnej reportáže nedošlo k zásahu do osobnostných práv žalobcu a preto žalobu aj v tejto časti zamietol. 16. V ďalšej časti sa súd prvej inštancie zaoberal článkom zverejneným XX.X.XXXX na internetovej stránke www.joj.sk a www.noviny.sk s titulkom „H. J.: V. H. Y. B. Ú. XXX V.“ a podtitulkom „H. na O. Y. K. XXXX Y. B. Ú. L. R. H. Y. S. J.. J. po X. Y. J.V..“ Za nepravdivé fakty (skutkové tvrdenia) žalobca v článku považoval: „H. J.: V.V. H. Y. B. Ú. XXX V. H. na O. Y. K. XXXX Y. B. Ú. L. R. H. Y. S. J.. J. po X. Y. J.. Y. G. XXXX G. B. Y. Ú.U., B. F. Y. XXX.XXX U.. J. preto Y. H. J.: M. J. R. S. na Š. N. Y. L..“. Za difamačné označil aj zverejnenie jeho podobizne. 17. Súd prvej inštancie vychádzal z toho, že v konaní nebolo sporné, že žalobca sa nedopustil žiadneho trestného činu, ani žalovaný netvrdil, že žalobca vybral z účtu 166.000 eur, že bez súhlasu majiteľa vybral veľký obnos peňazí. Obranou žalovaného bola iba skutočnosť že správu prevzal z oficiálnej tlačovej správy zo dňa XX.X.XXXX, ktorou Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave vyhlásilo pátranie po podozrivých osobách na fotografii. Skutkové tvrdenia obsiahnuté v predmetnom článku, že muž na fotografii (žalobca) Y. B. Ú. XXX.XXX U. L. R. H., označil za nepravdivé skutkové tvrdenia. Pravdivá bola iba informácia, že polícia vyhlásila pátranie. Zo správy Krajského riaditeľstva Policajného zboru vyplýva, že polícia sa obrátila so žiadosťou o pomoc pri pátraní po podozrivých osobách, pričom na fotografiách sú zobrazené práve podozrivé osoby. Polícia osoby zverejnené na fotografii označila za podozrivé, v predmetnom článku však osoba na fotografii bola označená za osobu, ktorá vybrala z účtu bez súhlasu majiteľa veľký obnos peňazí a preto polícia vyhlásila pátranie. V tomto prípade nemožno konštatovať, že žalovaný šíril iba informácie poskytnuté orgánom štátu, pretože je to jeho poslanie. V článku zverejnené informácie nezodpovedali informáciám, ktoré poskytol orgán činný v trestnom konaní. Takéto konanie nemožno chrániť garantovanou slobodou prejavu a to ani s odkazom, že informácie boli zverejnené vo verejnom záujme, lebo žalovaný verejnosti sprístupňoval informácie, na ktoré má verejnosť právo. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že informácie, skutkové tvrdenia zverejnené v článku dňa XX.X.XXXX sú nepravdivé a sú schopné zasiahnuť do osobnostných práv žalobcu. 18. Podľa názoru súdu prvej inštancie aj vyslovenie podozrenia zo spáchania trestnej činnosti, pričom v tomto prípade sa v článku uvádzalo, že žalobca vybral z cudzieho účtu peniaze, môže mať a vo väčšine prípadov aj má nepriaznivý vplyv na osobný, rodinný, súkromný a spoločenský život dotknutej fyzickej osoby. Podstatou spravodajstva je prinášať informácie verejnosti; novinári by nemali akokoľvek hodnotiť konanie fyzickej osoby, mali by sa zdržať hodnotiacich úsudkov, či poznámok a tak predbiehať rozhodnutie o vine, ktoré prináleží výhradne súdu vo forme právoplatného rozhodnutia. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobca, aj jeho okolie citlivo vnímali zverejnené nepravdivé informácie. Boli zverejnené na internetovej stránke, ktorá má vysokú návštevnosť. Preto súd prvej inštancie žalobe žalobcu vyhovel, konštatoval, že zverejnením predmetného článku došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv žalobcu a zároveň zaviazal žalovaného sa žalobcovi ospravedlniť. Uverejnenie fotografie žalobcu v súvislosti s ospravedlnením nepovažoval za potrebné a preto v tejto časti ospravedlnenia žalobu zamietol a žalovanému povinnosť zverejniť fotografiu žalobcu neuložil. 19. Pri svojom rozhodnutí ďalej vychádzal z toho, že v danom prípade došlo k zníženiu dôstojnosti žalobcu a jeho vážnosti v značnej miere, pričom intenzita zásahu nie je primerane napraviteľná inými právnymi prostriedkami, a preto zvažoval aj priznanie zadosťučinenia v peniazoch. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca nie je mediálne známou osobou, zverejnené nepravdivé skutkové tvrdenia boli dlhšiu dobu prístupné širokému okruhu čitateľov, žalovaný žiadnym spôsobom neprejavil snahu o nápravu, dospel k záveru, že zadosťučinenie formou ospravedlnenia nie je postačujúce a prichádza do úvahy aj možnosť priznať náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Pre určenie jej výšky v zmysle § 13 Obč. zák. vychádzal z taxatívne ustanovených kritérií (závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy a okolnosti, za ktorých k neoprávnenému zásahu do osobnosti fyzickej osoby došlo). Závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy posudzoval so zreteľom na intenzitu, rozsah, na jej ohlas, ako aj na dĺžku trvania. V prejednávanom prípade konštatoval, že vzniknutá ujma bola závažná. Pri určovaní výšky nemajetkovej ujmy v peniazoch prihliadal na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. A to jednak vo vzťahu k žalobcovi, ale aj žalovanému, ako subjektu, ktorý neoprávnený zásah spôsobil. Povinnosť prihliadnuť na okolnosti je dôležitá vzhľadom na určenie konkrétnej výšky peňažného zadosťučinenia, s cieľom dosiahnuť spravodlivosť. V prejednávanom prípade bolo zasiahnuté do osobnostných práv žalobcu, ktorý je bežný občan a predtým nebol medializovaný. Žalovaný zverejnil nepravdivé informácie na internetovej stránke, ktorá je nielen verejnosti dostupná, ale je aj hojne navštevovaná, čiže s jej obsahom sa malo možnosť zoznámiť veľké množstvo ľudí. Z výpovedí vypočutých svedkov vyplynulo, že v prostredí, v ktorom sa žalobca a jeho rodina pohybovali, ľudia, ktorí žalobcu poznali, informácie citlivo vnímali, pátrali po dostupných informáciách a stránky televízie JOJ boli dostupné; práve z nich informácie získali. Na druhej strane zohľadnil aj to, že vypočutí svedkovia nepotvrdili, že informácie získali iba z tejto internetovej stránky, ale takmer všetci uviedli, že pozerali krimi noviny. Tak vypovedali svedkovia H., H., D., Š. B., E. B., R. B., Ľ. H., H.K. J. C. H. J.. R. G. B. C. C. B. uviedli, že informácie získali z novín (papierových novín). Považoval za logické, že s odstupom času svedkovia presne neoznačili médium, ktoré sa o žalobcovi vyjadrovalo ako o vinnom, ako o človeku, ktorý spáchal trestný čin. Vypočutí svedkovia však jednoznačne uviedli, že z obsahu informácie vyznievalo, že žalobca vinný bol. Výpoveďami svedkov žalobca preukazoval zásah do jeho osobného aj pracovného života, jeho zamestnávateľ potvrdil, že hoci to podľa jeho názoru bol dôvod na výpoveď, žalobcovi veril, o čom svedčí aj skutočnosť, že potom, čo si zo záznamu pozrel reláciu na internete, žalobcu vyslal na služobnú cestu. Určenie výšky nemajetkovej ujmy je na úvahe súdu, pričom vzhľadom ku všetkým opísaným skutočnostiam, súd prvej inštancie za primeranú výšku náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch považoval čiastku 5.000 eur a vo zvyšku žalobu zamietol. 20. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. Keďže obe strany boli v konaní čiastočne úspešné, žiadnej z nich nepriznal právo na náhradu trov konania. 21. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti náhrady trov konania podal odvolanie žalobca a žiadal rozsudok v napadnutej časti zmeniť tak, že mu bude priznaná náhrada trov konania v plnej uplatnenej výške podľa § 142 ods. 3 O.s.p. Zdôraznil, že z hľadiska rozhodovania o trovách konania nebolo v tomto prípade určujúce, akú výšku náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch požadoval a akú výšku mu súd priznal; rozhodujúcim bolo, že výška náhrady závisela od úvahy súdu, k čomu poukázal na závery Najvyššieho súdu SR, vyslovené v rozhodnutiach sp. zn. 1 M Cdo 13/2010, 1 M Cdo 4/2007, 2 M Cdo 3/2006, 3 M Cdo 9/2007 a 5 M Cdo 2/2009. 22. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti uloženia povinnosti zaplatiť žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy 5.000 eur a v časti náhrady trov konania podal odvolanie žalovaný a žiadal rozsudok v napadnutých častiach zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Dôvodil tým, že súd prvej inštancie svojím postupom zasiahol do jeho základného práva na spravodlivé súdne konanie, súdnu a inú právnu ochranu a práva na slobodu prejavu, keď nedostatočne odôvodnil nepriznanie náhrady trov konania vrátane trov právneho zastúpenia žalovanému a nesprávne právne vec posúdil nakoľko uzavrel, že s ohľadom na závažnosť vzniknutej ujmy a okolnosti, za ktorých došlo k neoprávnenému zásahu, samotná morálna satisfakcia v podobe ospravedlnenia nepostačuje a bolo potrebné žalobcovi priznať aj nemajetkovú ujmu v peniazoch. 23. Uviedol, že súd prvej inštancie na základe riadne zisteného skutkového stavu veci správne ustálil, že žalovaný uverejnil o žalobcovi sporný článok, ktorý obsahoval nepravdivé informácie o žalobcovi, ktoré boli spôsobilé zasiahnuť do jeho ústavou garantovaných práv na ochranu osobnosti. Mal za to, že dôsledne analyticky popísal okolnosti, ktoré mali podľa neho vplyv na priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch a stanovenie jej výšky, avšak namietal, že skutkovým stavom zistené skutočnosti nemohli viesť k záveru, že popri morálnej satisfakcii v podobe ospravedlnenia je namieste priznať aj náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Závažnosť vzniknutej ujmy a okolnosti, za ktorých došlo k neoprávnenému zásahu, totiž neodôvodňovali priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch a morálna satisfakcia v podobe konštatovania porušenia povinnosti a povinnosti uverejniť ospravedlnenie predstavovali dostatočný spôsob nápravy zásahu do práv žalobcu. Žalovaný namietal, že súd prvej inštancie jednotlivé skutkové okolnosti interpretoval chybne a svojvoľne bez opory v skutkovom stave veci a iné relevantné skutočnosti nezohľadnil v prospech žalovaného, hoci tak urobiť mal. Zdôraznil, že s ohľadom na skutkový stav konkrétnej veci je potrebné dôsledne rozlišovať medzi uverejneným internetovým článkom a samotnou odvysielanou reportážou a jej uverejnením v internetovom archíve žalovaného. 24. Poukázal na to, že zo skutkového stavu veci a aj právneho posúdenia zo strany súdu prvej inštancie jednoznačne vyplýva, že obsah ,,reportáže“ nezasiahol do práv žalobcu a naopak obsah ,,článku“ zasiahol do osobnostných práv žalobcu. Následné bolo úlohou súdu veľmi opatrne a citlivo vyhodnotiť všetky vykonané dôkazy tak, aby bolo možné ustáliť, aká časť zisteného skutkového stravu sa týka ,,článku“ a aká ,,reportáže“. Namietal, že zo skutkového stavu veci jednoznačne vyplýva, že hoci žalobca predložil listinný dokaz o tom, že ,,článok“ bol zverejnený na internetových stránkach žalovaného, v priebehu celého konania nijakým iným spôsobom nepreukazoval a ani nepreukázal príčinnú súvislosť medzi uverejnením ,,článku“ (porušenie povinnosti) a tvrdeným následkom zníženia vážnosti a dôstojnosti žalobcu v spoločnosti (ujma). Žalobca, hoci ho zaťažovalo dôkazné bremeno, ďalej ani nepreukazoval a ani nepreukázal, aká bola intenzita ,,článku“, aká bola čitateľnosť alebo návštevnosť predmetného článku, trvanie zásahu a rozsah ohlasu v spoločnosti. Žalovaný namietal, že v prejednávanej veci, o čom následne svedčia aj všeobecné a nešpecifické časti odôvodnenia napadnutého rozsudku, súd prvej inštancie neprípustne, svojvoľne a arbitrárne zamieňal a nahrádzal zistený skutkový stav veci vzťahujúci sa výlučne k ,,reportáži“ s neexistujúcimi skutkovými okolnosťami vo vzťahu k ,,článku“. 25. Žalovaný v tejto súvislosti namietal, že samotný súd prvej inštancie uviedol, že: ,,Na G. R. V. J. C. V., Ž. Y. R. X., Ž. A. B. A. B. V. A. R..“ Zo skutkového stavu veci teda vyplýva, o čom ani súd prvej inštancie zjavne nemal pochybnosť a čo je overiteľné preskúmaním všetkých svedeckých výpovedí, že ani jeden zo svedkov nepotvrdil, že by čítal alebo sa inak oboznámil s ,,článkom“ uverejneným na internetovej stránke žalovaného a teda, že by jeho vnímanie žalobcu bolo negatívne ovplyvnené práve obsahom informácií uvedených v ,,článku“. Práve naopak, každý zo žalobcom predvolaných svedkov poukázal na skutočnosť, že zdrojom pre ich negatívny postoj k žalobcovi bola výlučne ,,reportáž“, ktorú svedkovia buď priamo videli v televízii alebo sa s jej obsahom oboznámili prostredníctvom internetového archívu žalovaného alebo iné mediálne zdroje, ktoré však neprevádzkoval žalovaný. 26. Svedecké výpovede teda jednoznačne preukazujú, že svedkovia (rodinné, spoločenské a pracovné okolie žalobcu) negatívne vnímalo žalobcu len v príčinnej súvislosti s informáciami uvedenými v ,,reportáži“ a iných médiách neprevádzkovaných žalovaným a nie v príčinnej súvislosti s informáciami uvedenými v ,,článku“, nakoľko tento ani jeden zo svedkov neidentifikoval ako informačný zdroj, s ktorým sa oboznámil. 27. Žalobca tak síce uniesol svoje dôkazné bremeno tvrdenia v časti, že žalovaný uverejnil v ,,článku“ nepravdivé informácie, avšak už neuniesol dôkazné bremeno v časti preukázania, že by existovala akákoľvek príčinná súvislosť medzi tvrdenou ujmou a uverejnením nepravdivých informácii v ,,článku“. Nepreukázal, aká bola intenzita z hľadiska ,návštevnosti" predmetného ,,článku“, aká bola intenzita z hľadiska dĺžky dostupnosti ,,článku“ na internete a ani šírku ohlasu nemajetkovej ujmy pre jeho postavenie v spoločnosti. Z množstva svedeckých výpovedí je jasné, že internetový ,,článok“ nebol zďaleka ,,hojne navštevovaný“ (ako tvrdí aj súd prvej inštancie, str. 15 in fine), nakoľko ho nečítal ani jeden z 11 svedkov predvolaných žalobcom, ktorí mali práve preukázať príčinnú súvislosť vzniknutej ujmy a zásahu. 28. Vo vzťahu k nepriznaniu náhrady trov konania vytkol súdu prvej inštancie nedostatočné odôvodnenie jeho rozhodnutia, keď sa obmedzil len na poukaz na ustanovenie právneho predpisu a skonštatoval, že obe strany boli z časti úspešné. Súd prvej inštancie mal podľa neho jednoznačne identifikovať, v akej časti a v akom (matematickom) pomere bola ktorá strana sporu úspešná a až následne na podrobnom vyhodnotení týchto skutočností mohol konštatovať, že úspech oboch bol rovnaký. Nakoľko odôvodnenie v tejto časti je nedostatočné, najmä s ohľadom na komplexný petit, ktorým žalobca uplatnil svoje právo, ako aj s ohľadom na výrok napadnutého rozhodnutia, na základe ktorého je možné určiť presný pomer úspešnosti strán, mal za to, že napadnuté rozhodnutie trpí vadou nedostatočného odôvodnenia. 29. Žalobca sa vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného nestotožnil s jeho tvrdeniami, že počas konania nepreukázal príčinnú súvislosť medzi uverejnením článku a ujmou, ktorá mu vznikla a že nepreukázal, aká bola intenzita z hľadiska návštevnosti (predmetného článku a trvanie zásahu či rozsah ohlasu v spoločnosti). Zdôraznil, že sám žalovaný uznal, že súd prvej inštancie na základe riadne zisteného skutkového stavu veci správne ustálil, že žalovaný uverejnil o žalobcovi sporný článok, ktorý obsahoval nepravdivé informácie o žalobcovi, ktoré boli spôsobilé zasiahnuť do jeho ústavou garantovaných práv na ochranu osobnosti. Poukázal na to, že je bežným občanom, ktorý nebol predtým medializovaný. Tým, že žalovaný zverejnil nepravdivé informácie na internetovej stránke, ktorá je verejnosti nielen dostupná ale aj hojne navštevovaná, malo k týmto informáciám prístup veľké množstvo ľudí. Na základe výpovedí svedkov sa jednoznačne preukázalo, že ľudia z prostredia, v ktorom sa žalobca a jeho rodina pohybovali, vnímali nepravdivé informácie, ktoré poskytol žalovaný, veľmi citlivo a z obsahu týchto informácii si mnohí vyvodili skreslené a nepravdivé informácie o ňom ako o vinnom zo spáchania trestného činu. Z obsahu článku vyplýva, že žalobca bol označený ako ,,zlodej“, pričom ostatné časti článku nepripúšťajú to, že by osoba (identifikovaná podobizňou) trestnú činnosť nespáchala. Takýmto konaním došlo k porušeniu ústavného práva na rešpektovanie prezumpcie neviny a preto je možné jednoznačne (len na základe tohto jedného dôvodu) uzavrieť, že sa jedná o neoprávnený zásah do jeho práva na ochranu osobnosti. 30. S poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Cdo 89/97 uzavrel, že v danom prípade boli splnené všetky podmienky pre priznanie primeraného zadosťučinenia v peniazoch, nakoľko morálne zadosťučinenie nie je v danom prípade postačujúce, pretože neprimeraný zásah bol zverejnený na internetovej stránke žalovaného, ktorá sa vyznačuje vysokou popularitou a návštevnosťou; predmetný článok výrazne zasiahol do osobnostných práv žalobcu tým, že došlo k zníženiu dôstojnosti a vážnosti fyzickej osoby v značnej miere, na čo mala podstatný vplyv skutočnosť, že nepravdivé informácie s difamačnym charakterom boli zverejnené na internetovej stránke s vysokou návštevnosťou a že od uverejnenia článku a odvysielania reportáže ubehlo dlhšie časové obdobie a žalované médium neprinieslo žiadne ospravedlnenie. Dlhšie časové obdobie od zverejnenia článku a od odvysielania reportáže bez primeranej satisfakcie je vždy dôvodom pre zvýšenú finančnú náhradu nemajetkovej ujmy (napr. Nálezy Ústavného sudu SR, spis. zn. III. ÚS 273/08-22, III. ÚS 196/08). 31. O podaných odvolaniach odvolací súd rozhodoval po nadobudnutí účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a to s poukazom na § 470 ods. 1 C.s.p. v zmysle ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Ako prvým sa zaoberal včasnosťou ich podania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu treba odmietnuť ako oneskorene podané. 32. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolanie bolo podané ešte za účinnosti predchádzajúcej procesnej úpravy súdneho konania, jeho včasnosť odvolací súd posudzoval v zmysle § 470 ods. 2 C.s.p. podľa § 204 ods. 1 veta prvá O.s.p., podľa ktorého odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. 33. Rovnopis písomného vyhotovenia napadnutého uznesenia bol žalobcovi prostredníctvom jeho právneho zástupcu doručený dňa 7.5.2015. Zákonná pätnásťdňová lehota na podanie odvolania proti uzneseniu mu začala plynúť dňa 6.5.2015 (§ 204 ods. 1 veta prvá O.s.p., § 57 ods. 1 O.s.p.). Posledným dňom lehoty na podanie odvolania bol deň 22.5.2015 (piatok). Žalobca podal odvolanie osobne na súde prvej inštancie dňa 26.5.2015 (utorok), teda oneskorene. 34. Podľa § 386 písm. a) C.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané oneskorene. 35. Odvolací súd na základe uvedeného odvolanie žalobcu podľa § 386 písm. a) C.s.p. ako oneskorene podané odmietol. 36. Odvolací súd ďalej viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalovaného (§ 379, § 380 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok v časti priznanej nemajetkovej ujmy a náhrady trov konania, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné iba čiastočne. Rozsudok verejne vyhlásil 27.4.2017 (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 3 C.s.p.). 37. Podľa čl. 19 ods. 1 Ústavy SR každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena. 38. Podľa § 11 Obč. zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. 39. Podľa § 13 Obč. zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Výšku náhrady určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. 40. V zmysle citovaných ustanovení má každá fyzická osoba právo na ochranu osobnosti v prípade, ak dôjde k neoprávnenému zásahu, ktorý je spôsobilý vyvolať ohrozenie alebo porušenie chránených práv. Zákon nepodáva výpočet konkrétnych foriem zásahov, ktorými môžu byť dotknuté osobnostné práva. Stanovuje však znaky správania, ktoré treba považovať za zásah do osobnosti, a to objektívnu spôsobilosť zásahu negatívne dopadnúť na osobnosť fyzickej osoby, neoprávnenosť zásahu a príčinnú súvislosť medzi určitým správaním a porušením alebo ohrozením osobnostných práv. Všeobecnú občianskoprávnu úpravu ochrany osobnosti predstavujú ust. § 11 až § 16 Obč. zákonníka. Predmetom ochrany v zmysle týchto ustanovení je okrem iného i česť fyzickej osoby v spoločnosti, ľudská dôstojnosť a ochrana dobrého mena fyzickej osoby. Konanie zasahujúce všeobecne do cti a dôstojnosti fyzickej osoby, a tým aj do jej dobrého mena či profesijnej cti v odborných kruhoch, môže, a to najmä v mediálnej oblasti, spočívať buď v skutkových tvrdeniach alebo v hodnotiacich úsudkoch (kritike). 41. V predmetnej veci aj vzhľadom na skutočnosť, že odvolaním nebola napadnutá časť, v ktorej súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť ospravedlniť sa, nebol sporný zásah žalovaného do osobnosti žalobcu. Odvolací súd preto na odvolanie žalovaného proti rozhodnutiu o priznaní nemajetkovej ujmy v peniazoch osobitne zisťoval dôvodnosť námietky, že skutkové zistenia v konaní nemohli viesť k rozhodnutiu priznať žalobcovi nemajetkovú ujmu v peniazoch. Žalovaný pri tejto námietke poukázal na to, že vo veci je potrebné rozlišovať medzi internetovým článkom a odvysielanou reportážou a jej uverejnením v internetovom archíve, a na úlohu súdu prvej inštancie citlivo vyhodnotiť vykonané dôkazy podľa toho, či sa týkali reportáže alebo internetového článku. Žalovaný namietal, že žalobca ani nepreukazoval, ako intenzívne sa ho dotkol článok a ani čítanosť článku, trvanie zásahu a jeho ohlas v spoločnosti. Podľa žalovaného svedkovia sa vyjadrili len o informáciách získaných z reportáže a článok ani jeden z 11 vypočutých svedkov nečítal. Súd prvej inštancie podľa žalovaného nedostatočne a nesprávne právne posúdil vec, nakoľko bez preukázania príčinnej súvislosti medzi zásahom do práv žalobcu uverejnením článku a spôsobenou tvrdenou ujmou žalobcu považoval podmienky pre priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch za splnené. 42. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o náhrade nemajetkovej ujmy v peniazoch vychádzal z toho, že zverejnené nepravdivé tvrdenia o žalobcovi, ktorý nie je mediálne známou osobou, boli dlhšiu dobu prístupné širokému okruhu čitateľov a žalovaný neurobil nič na nápravu, čo nebolo sporným, a nebolo tieto skutočnosti treba dokazovať. Záver o tom, že zverejnením článku žalovaným vznikla žalobcovi závažná ujma založil na skutočnosti, že žalobca je bežný občan, ktorý predtým nebol medializovaný, článok bol verejne dostupný a na výpovediach svedkov, ktorí potvrdili, že informácie získali aj z internetovej stránky televízie JOJ, z vysielania televízie JOJ a printových novín, a že tieto vyznievali tak, že žalobca je človek, ktorý spáchal trestný čin. Súdu prvej inštancie možno vytknúť, že pri hodnotení dôkazov sa nevyporiadal s výpoveďami svedkov jednotlivo, t.j. že neuviedol, ktorý z nich si prečítal aj internetový článok a ako na neho zapôsobil. Keďže však v opise ich výpovedi predchádzajúcom ich hodnoteniu podrobne uviedol, ako sa títo dozvedeli o informáciách týkajúcich sa žalobcu a ich reakciu na ne, nepovažoval odvolací súd za dôvodné len pre tento nedostatok napadnutý výrok o priznaní náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch zrušiť. 43. Odvolací súd totiž pri posudzovaní uvedeného považoval za podstatnú zásadu uplatňovanú súdmi v ich rozhodovacej praxi, že ak k neoprávnenému zásahu do chránených práv fyzickej osoby dôjde zverejnením na internetovej stránke televízie, treba vždy vychádzať z toho, že tento zásah mal širokú publicitu. Takýto zásah, ktorý spočíval napr. v tvrdenej, avšak právoplatným rozsudkom súdu nepreukázanej trestnej činnosti, v podstate zakladá nárok oprávnenej osoby domáhať sa náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch (napr. rozsudok NS SR sp. zn. 1 Co 15/1997, v ktorom súd zaujal stanovisko k neoprávnenému zásahu do práv fyzickej osoby televíznym vysielaním). Tento záver je možné podľa názoru odvolacieho súdu vztiahnuť aj na internetovú stránku televízie, pretože svojim pôsobením dopĺňa a hlavne udržiava na verejnosti odvysielané informácie televízie ešte po dlhší čas ako samotné televízne vysielanie. 44. Skutočnosti uvádzané žalovaným v odvolaní tak neboli ďalej spôsobilé zmeniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, na ktorých založil svoje rozhodnutie o priznaní náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 5.000 eur; na uvedenom základe odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti priznania nemajetkovej ujmy ako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. 45. Zmyslom a účelom inštitútu náhrady trov konania podľa predchádzajúcej právnej úpravy (O.s.p.) platnej do 30.6.2016 pred všeobecným súdom bolo poskytnúť strane sporu náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musela alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom. 46. V danej veci súd prvej inštancie rozhodol o náhrade trov konania podľa ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého kritériom na priznanie nároku na náhradu trov konania je miera úspechu vo veci, ktorá sa zisťuje u žalobcu i u žalovaného. Miera úspechu vo veci závisí od vzťahu meritórneho rozhodnutia k žalobnému petitu, ktorý bol naposledy urobený vo veci samej. Zo všeobecného zákonného pravidla (lex generalis) v prípadoch, ak mal účastník konania vo veci úspech len čiastočný, obsiahnutého v § 142 ods. 2 O.s.p., sa súd mohol podľa predchádzajúcej právnej úpravy odchýliť podľa ustanovenia § 142 ods. 3 O.s.p. v prípade, ak (a) mal účastník neúspech v pomerne nepatrnej časti, (b) rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku, (c) rozhodnutie o výške plnenia záviselo od úvahy súdu. Keďže ustanovenie § 142 ods. 3 O.s.p. vo vzťahu k § 142 ods. 2 O.s.p. treba považovať za lex specialis, pri posudzovaní ich vzájomného vzťahu sa uplatní všeobecné interpretačné pravidlo, podľa ktorého špeciálna úprava má prednosť pred všeobecnou úpravou [lex specialis derogat legi generali (m. m. pozri II. ÚS 82/09)]. Aplikácia § 142 ods. 3 O.sp. prichádzala do úvahy iba pri rozhodnutiach, ktoré zaväzujú na plnenie, a z nich iba pri tých, ktorými sa rozhoduje o výške plnenia. Nestačí, ak sa nimi rozhoduje iba o základe nároku. Súčasne musí byť splnená aj druhá podmienka, ktorou je závislosť vyčíslenia plnenia od úvahy súdu. Úvaha súdu sa mohla týkať len skutkových okolností, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie o výške priznaného plnenia (nie základu uplatneného nároku). Pre priznanie plnej náhrady trov konania v tomto prípade nebol podstatný rozsah čiastočného úspechu strany (v nepatrnej alebo prevažnej časti). Úvaha súdu o výške plnenia sa musela opierať o hmotné právo, spravidla o právne normy, v ktorých je rozsah nároku upravený vymedzením právne relevantných kritérií a jeho samotné určenie (vyčíslenie) vyplýva z konkrétnych okolností danej veci. Ako príklad takéhoto určenia výšky plnenia v závislosti od úvahy súdu sa aj v odbornej právnickej literatúre uvádza rozhodovanie súdu o priznaní náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa § 13 ods. 3 Obč. zák., v zmysle ktorého súd určí výšku náhrady nemajetkovej ujmy s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo [F., J. - R., D. - Č., A. - F.S., O. Občiansky súdny poriadok - Komentár. Bratislava : Eurounion, 2010, s. 555. ISBN 978-80-89374-11-3 (k tomu pozri aj uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 3 M Cdo 14/2009 z 5. augusta 2010)]. 47. Súd prvej inštancie čiastočne vyhovel žalobe a žalovanému, ktorý neoprávnene zasiahol do práva žalobcu na ochranu osobnosti uložil, aby sa ospravedlnil a nahradil mu nemajetkovú ujmu v peniazoch. Z hľadiska rozhodovania o trovách konania nebolo v tomto prípade v časti náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch určujúce, akú výšku náhrady žalobca požadoval a akú výšku mu súd priznal; rozhodujúce bolo, že výška náhrady závisela od úvahy súdu (§ 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka (uznesenia Najvyššieho súdu SR 3 M Cdo 14/2009, 1 M Cdo 4/2007, 2 M Cdo 3/2006, 3 M Cdo 9/2007, 5 M Cdo 2/2009, nález Ústavného súdu SR z 23. januára 2014, sp. zn. IV. ÚS 599/2013-60). Pri rozhodovaní o náhrade trov celého konania však bolo potrebné zohľadniť aj tú skutočnosť, že žaloba sa týkala viacerých žalobcom tvrdených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti (odsek 2 tohto rozsudku - požadované výroky 1/ až 7/). 48. V danej veci tak bolo nepochybné, že každá strana sporu bola čiastočne úspešná a čiastočne neúspešná. Súd prvej inštancie však tak, ako to namietal žalovaný vo svojom odvolaní, neporovnal mieru ich úspechu a to aj vzhľadom na špecifiká rozhodovania sporov o ochranu osobnosti, ktoré sa premietajú v rozhodnutí o náhrade trov konania, uvedené vyššie. 49. Keďže súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, pričom svoje rozhodnutie bližšie neodôvodnil, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. zrušil a podľa § 391 ods. 1 O.s.p. vrátil vec na ďalšie konanie, keď odvolací súd môže rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie iba v prípade zmeny napadnutého rozhodnutia (§ 396 ods. 2 C.s.p.). V ďalšom konaní bude súd prvej inštancie povinný riadiť sa vyššie uvedeným právnym názorom odvolacieho súdu, ktorým je v zmysle § 391 ods. 2 C.s.p. viazaný a podľa zásady procesného úspechu v spore (§ 255 ods. 1 C.s.p.) rozhodne v zmysle § 262 ods. 1, ods. 2 C.s.p. uznesením o nároku strán na náhradu trov konania a po jeho právoplatnosti rozhodne o výške náhrady trov celého konania samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 50. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).