Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/144/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714205548 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 08. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:6714205548.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci žalobcu: CD Consulting s.r.o., Příkop 843/4, Zábrdovice, 602 00 Brno, Česká republika, IČO: 26 429 705, proti žalovanej: G. M., C. E. XX, C., Š.R. X. K., o zaplatenie sumy 132,94 eura s príslušenstvom zo zmenky, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 03. septembra 2015, č.k. 45C/295/2014-63 a o čiastočnom späťvzatí žaloby, takto r o z h o d o l : Odvolací súd p r i p ú š ť a čiastočné späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne, v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e . Vo zvyšnej časti vo veci samej napadnutý rozsudok p o t v r d z u j e . Žalovaná má nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Rozsudkom zo dňa 03. septembra 2015, č. k. 45C/295/2014-63, zamietol súd prvej inštancie žalobu, ktorou sa žalobca; pôvodne návrhom na uplatnenie pohľadávky podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu; domáhal zaplatenia zmenkovej sumy 132,94 eura s úrokom 6 % ročne od 11.7.2011 do zaplatenia a zmenkovej odmeny 2,58 eur. O trovách konania rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá nárok na ich náhradu. Vychádzal zo zistenia, že G. M., dňa 13.04.2010 v Bratislave vystavila zmenku na zmenkovú sumu 703,19 eur, podľa ktorej sa zaviazala za túto zmenku pri preložení na rad zaplatiť Pohotovosti s.r.o., Bratislava sumu 703,19 eur a zmenkový úrok 0,25% denne od 03.01.2011, na zmenke je podpis a uvedený údaj číslo zmluvy XXXXXXXXX. Zmenka je splatná: Pohotovosť s.r.o., Pribinova 25,Bratislava"bez protestu", na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia. Z predloženej zmenky vyplýva, že v danom prípade išlo o zmenku zabezpečujúcu nárok spoločnosti Pohotovosť s.r.o., Bratislava na zaplatenie pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o úvere v zmysle Zákona č. 129/2010 Z.z., ktorý bol účinný v čase vystavenia zmenky, nakoľko číslo tejto zmluvy je uvedené priamo na zmenkovej listine. Takto ustálený skutkový stav veci posúdil podľa čl. I § 5 ods.1,2,3, § 11 ods.1, § 13 ods.1,2, § 14 ods. 1, § 33 ods. 1,2, § 34 ods.1, 2, § 48 ods. 1,2, § 75, § 77 ods. 1 a § 78 ods.1 zákona č. 191/1950 Sb., zákon zmenkový a šekový, a dospel k záveru, že podanej žalobe nie je možné vyhovieť. Poukázal na to, že v danom spore žalobca uplatnil svoje nárok na základe predloženej vlastnej zmenky vystavenej žalovanou v prospech subjektu Pohotovosť, s.r.o. a na rubovej strane zmenky je uvedený text: namiesto nás na rad CD Consulting, s.r.o., K z Červenému dvoru 3269/25, Praha, Česká republika,IČO:26 429 705, rubopis je podpísaný konateľom spoločnosti Pohotovosť, s.r.o., A. U.. V zmysle § 14 ods. 1 Zákona zmenkového a šekového indosamentom boli teda prevedené všetky práva zo zmenky na spoločnosť CD Consulting, s.r.o., teda na žalobcu, ktorý je v spore aktívne vecne legitimovaným subjektom na uplatnenie nárokov vyplývajúcich z tejto zmenky. Predmetom konania bolo tiež právo žalobcu na zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,25% denne z dlžnej sumy od 20.03.2011 do 10.07.2014, 6% ročného úroku zo zmenkovej sumy od 28.02.2011 do 10.07.2014,zmenkovej odmeny vo výške 1/3 zmenkovej sumy teda 2,34 eur. Konštatoval, že z rozhodovacej činnosti je známe, že pôvodný veriteľ spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. si uplatnila práva zo spotrebiteľskej zmluvy na rozhodcovskom súde, ktorý jej návrhu vyhovel v celom rozsahu a exekúciu však všeobecný súd nepovolil, a to pre neprijateľné zmluvné podmienky. Zmenka vznikla na zabezpečenie splnenia dlhu zo spotrebiteľskej zmluvy. Po posúdení predloženej zmenky, pri ktorej z ustanovenia § 17 Zákona zmenkového a šekového nevyplýva zákaz skúmania kauzálnych námietok ex offo, so zreteľom na skutočnosť, že ide o zmenku vystavenú na zabezpečenie splnenia spotrebiteľského záväzku, pri ktorej je povinný prihliadať na jej absolútnu neplatnosť ex offo, dospel k záveru, že nakoľko odčlenenie zmenkového abstraktného vzťahu od spotrebiteľského vzťahu nie je možné, pretože v spotrebiteľských vzťahoch bolo použitie zmenky obmedzené v ust. § 4 ods. 6 zák.č. 258/2001 Z.z., predmetná zmenka bola vystavená v rozpore so zákonom, ktorý zakazuje splnenie dlhu zmenkou a zabezpečenie úveru splnenia zmenkou, pričom veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru). Z uvedených dôvodov bol podľa ustanovenia § 5b Zák.č.250/2007 Z.z o ochrane spotrebiteľa povinný ako orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliadať na uvedené skutočnosti aj bez návrhu, a preto na základe takto neplatne vystavenej zmenky nebolo možné uplatnené právo priznať. Prihliadal tiež na to, že žalovaná pred podaním žaloby zaplatila zmenkovú sumu 570,25 eur a po jej podaní sumu 132,94 eur, teda celkovo uhradila zmenkovú sumu vo výške 703,19 eur. Uviedol tiež, že nakoľko zmenkový úrok vo výške 0,25% denne predstavuje 91,25% ročný úrok, ktorý si žalobca uplatnil a vyčíslil z dlžnej zmenkovej sumy v celkovej výške 1.161,57 eur, /ide o podstatné navýšenie oproti dlhu/, ktorý má sankčnú povahu, pretože je spojený s nedodržaním povinností plniť pohľadávku po jej splatnosti, ktorú považoval za neprimeranú sankciu a neprijateľnú zmluvnú podmienku. Za primeranú odplatu za poskytnutie peňažných prostriedkov totiž nie je možné považovať ročný úrok, ktorý sa v podstate rovná dlžnej istine alebo ju prevyšuje, a preto toto plnenie považoval za plnenie v rozpore s dobrými mravmi, čo spôsobuje jeho neplatnosť podľa ustanovenia § 39 Obč. zák. v spojení s § 3 Obč. zák. Z uvedených dôvodov uzavrel, že podanej žalobe nebolo možné ani len čiastočne vyhovieť. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a vzhľadom na procesný úspech každej sporovej strany vo veci, žiadnej z nich právo na náhradu trov konania nepriznal. 2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý ho žiadal zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť dôvodiac, že súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci a jeho postupom mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. V prvom rade zdôraznil, že predmetom sporu nie je spotrebiteľský vzťah, ale výlučne zmenka, a preto, keď predložil ako dôkaz svojich nárokov platnú zmenku, ktorá spĺňa všetky formálne a materiálne náležitosti predpokladané zákonom č. 191/1950 Zb., dokázal jasne, úplne a zrozumiteľne svoje právo na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Namietal, že strany sporu nenavrhli vykonať dokazovanie úverovou zmluvou, exekučným spisom, či ďalšími listinnými dôkazmi, pričom dokazovanie je podľa § 120 O.s.p. ovládané prejednacou zásadou. Zdôraznil, že voči forme a obsahu zmenky zo strany žalovanej neboli vznesené žiadne námietky, a preto neexistovala okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov a súd prvej inštancie mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky. Žalovaná mohla na základe čl. 5 ods. 3, 6 Nariadenia č. 861/2007 vzniesť námietky voči zmenke a ak tak neurobila, akékoľvek iné námietky musia byť odmietnuté, a to z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením. Súd nesprávne vykonával a hodnotil dôkazy na skutočnosti, ktoré netvrdil žiadny z účastníkov konania, preto dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov, ako aj nesprávnej interpretácie príslušných právnych predpisov a práva Európskej únie. Poukázal tiež na rozhodnutia iných súdov, ktoré rozhodli v obdobných veciach v jeho prospech. Trval na tom, že je majiteľom zmenky na základe indosamentu a nie je účastníkom žiadneho spotrebiteľského vzťahu, pričom predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny vzťah. S odkazom na ustanovenie § 17 Zmenkového a šekového zákona žalovaný nie je oprávnený vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Podľa neho súd porušil poučovaciu povinnosť obmedzenú ustanovením § 5 ods. 1 OSP. Kauzálne námietky sú totiž po indosovaní v zásade neprípustné a zmluvný vzťah medzi žalovaným a remitentom irelevantný; jemu nie je známy obsah údajného zmluvného vzťahu. Dohoda o vyplňovacom práve nemohla byť neplatnou ani neprijateľnou zmluvnou podmienkou, pretože právna úprava spotrebiteľských úverov explicitne pripúšťala používanie blankozmeniek. Limitovaná bola len výška zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu v čase vyplnenia zmenky. Záväzky zo zmenky, aj keď vznikli z konkrétnych zmluvných záväzkov, sú záväzkami samostatnými, a preto nie sú závislé na úverovom vzťahu; a teda ak je návrhom uplatnený nárok zo zmenky, nie je možné bez ďalšieho v takomto konaní rozhodovať o záväzkoch zo zmluvy, ani keď je nepochybné, že s danou zmenkou súvisia. Pokiaľ ide o nepriznaný zmenkový úrok, ktorý prvoinštančný súd považoval za rozporný s dobrými mravmi, zdôraznil, že nesprávne vychádzal z toho, že neplatný je celý nárok, a nie iba jeho časť, ktorá dobrým mravom neodporuje. Vytkol tiež súdu prvej inštancie, že pri svojom rozhodovaní vychádzal aj z pripomienky Európskej Komisie k veci C-558/13, ktorá je len jedným z názorov účastníkov prejudiciálneho konania, a naviac ide o informáciu získanú z neverejných zdrojov, čo je neprijateľné, neprípustné a taktiež predstavuje porušenie jeho práva na spravodlivý proces. Nestotožnil sa ani so záverom súdu prvej inštancie, že dohoda o vyplňovacom práve predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku a napokon namietol, že napadnuté rozhodnutie je rozhodnutím prekvapivým, keď je v rozpore s konštantnou judikatúrou Najvyššieho súdu SR. 3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila. 4. Písomným podaním zo dňa 18.12.2015 zobral žalobca svoju žalobu v časti týkajúcej sa 0,19 % zmenkového úroku denne späť, žiadal pripustiť čiastočné späťvzatie, rozsudok v tejto časti zrušiť a konanie zastaviť. 5. Podľa § 370 ods. 1, 2 a 3 CSP ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane. 6. Odvolací súd vzhľadom na dispozičný úkon žalobcu pripustil čiastočné späťvzatie návrhu, rozsudok súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa 0,19 % zmenkového úroku denne zrušil a konanie podľa § 370 CSP v tejto časti zastavil. 7. Následne odvolací súd vo zvyšnej časti, nedotknutej čiastočným späťvzatím, prejednal vec podľa § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 8. Predmetom tohto konania je návrh na uplatnenie pohľadávky podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len "Nariadenie"). Na jeho základe sa žalobca domáhal zaplatenia uvedenej zmenkovej sumy s príslušenstvom a trov konania, a to ako indosatár, teda nadobúdateľ všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavila žalovaná, pričom indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrená doložkou "na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia". Indosant predložil zmenku na zaplatenie, lebo vystaviteľ pohľadávku doposiaľ neuhradil. 9. Súd prvej inštancie v danom spore vykonal všetko dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností významných pre posúdenie dôvodnosti podanej žaloby, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia zmenkovej sumy, úrokov a poplatkov, všetko na základe zmenky vystavenej v súvislosti s poskytnutím spotrebiteľského úveru. Zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 132 O.s.p. dospel k správnym skutkovým záverom. Správne sú tiež právne závery súdu prvej inštancie, podľa ktorých bola predmetná zmenka v dôsledku porušenia právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa citovaných v odôvodnení napadnutého rozsudku žalovanou vystavená neplatne, a preto žalobca nie je v danom spore aktívne legitimovaný na uplatnenie práv z takejto (neplatnej zmenky), a teda podanej žalobe nie je možné vyhovieť. S uvedenými závermi súdu prvej inštancie sa odvolací súd plne stotožňuje a v podrobnostiach na ne odkazuje, pričom v nadväznosti na obsah odvolacích námietok žalobcu považuje za potrebné poukázať na nasledovné. 10. Žalobca v odvolaní opakovane zdôraznil platnosť predmetnej zmenky a neprípustnosť akéhokoľvek súdneho prieskumu okolností vzniku zmenky a vykonania dokazovania v tomto smere. Odvolací súd sa však s jeho argumentáciou nestotožnil, nakoľko; ako na to správne poukázal aj súd prvej inštancie; Nariadenie o európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu vykonávanie dôkazov potrebných pre rozhodnutie vo veci nezakazuje, keď súdu umožňuje realizovať všetky procesné úkony v súlade s vnútroštátnym procesným predpisom, vrátane vykonania dokazovania. Zjednodušená forma konania podľa Nariadenia je teda plne zlučiteľná s judikatúrou Súdneho dvora, ktorá prikazuje sudcom ex offo prihliadať na nekalosť zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách, a v súlade s touto judikatúrou postupoval i prvoinštančný súd, keď v danom prípade, kedy predložená zmenka má svoj základ v dohode o vyplňovacom práve zmenky obsiahnutej vo všeobecných úverových podmienkach právneho predchodcu žalobcu spojených so spotrebiteľskou úverovou zmluvou, s ohľadom na výnimočnosť spotrebiteľského vzťahu a potreby súdnej ochrany spotrebiteľa, súd prvej inštancie správne skúmal charakter tohto vzťahu. Špeciálna úprava spotrebiteľského úveru v čase uzatvorenia zmluvy o úvere bola obsiahnutá v Zákone o spotrebiteľských úveroch, ktorý v ustanovení § 2 písm. a) definoval spotrebiteľský úver ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme. Veriteľom v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 citovaného zákona bola fyzická alebo právnická osoba poskytujúca spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania a spotrebiteľom podľa ustanovenia § 3 ods. 2 tohto zákona bola fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel než na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Spotrebiteľský charakter zmluvy o úvere bol preukázaný bez akýchkoľvek pochybností. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv v praxi je i to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý právnym predchodcom žalobcu túto charakteristiku spĺňa, pričom súčasťou zmluvy o úvere boli všeobecné úverové podmienky, ktoré žalovaná ovplyvniť nemohla, lebo boli vopred pripravené pre veľký počet spotrebiteľov. Dodávateľ mal v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a v priebehu konania nebolo preukázané, že úver bol poskytnutý žalovanej za účelom výkonu podnikania. S prihliadnutím na možný výskyt zastierania skutočného účelu uzatvorenia zmluvy má v prípade pochybnosti dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ, resp. jeho právny nástupca. Existujúce pochybnosti sa v súdnom konaní odstraňujú spôsobom upraveným pre dôkazné konanie, čo znamená, že nespotrebiteľský charakter musí byť bezpečne preukázaný spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Bezpečným preukázaním nemôže byť len všeobecný údaj o poskytnutí úveru na výkon povolania, zamestnania, resp. podnikania, ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aký konkrétny súvis má výkon povolania, zamestnania, resp. podnikateľská činnosť s uzatvorením konkrétnej zmluvy a či dlžník pri uzatváraní zmluvy skutočne konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Dôkaznú povinnosť si žalobca nesplnil, čo má na posudzovanie právneho vzťahu vzniknutého medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou rovnaký dôsledok, ako keby v zmluve účel jej uzatvorenia uvedený nebol. V tejto súvislosti neobstojí tvrdenie žalobcu, podľa ktorého pri rozhodovaní o uplatnenom nároku zo zmenky sa má vychádzať výlučne z predloženej zmenky predstavujúcej samostatný abstraktný záväzok neakcesorickej povahy. Smernica Rady č. 87/102/EHS z 22.12.1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru (ďalej len "Smernica"), síce používanie zmeniek v spotrebiteľských zmluvách nezakazuje, ale podľa čl. 10 Smernice jednoznačne členské štáty môžu povoliť používanie zmeniek v spotrebiteľských zmluvách iba vtedy, ak zároveň zabezpečia vhodnú ochranu spotrebiteľa. Pojem vhodnej ochrany spotrebiteľa treba vykladať so zreteľom na čl. 14 Smernice, ktorá zakazuje znížiť štandard ochrany spotrebiteľa. Vhodnú ochranu spotrebiteľa je preto potrebné chápať ako celkový právny rámec ochrany spotrebiteľa vyplývajúci z predpisov práva únie a judikatúry Súdneho dvora EÚ zahŕňajúci aj povinnosť vnútroštátnych súdov ex offo skúmať nekalosť zmluvných podmienok. Hlavným rizikovým prvkom z pohľadu ochrany spotrebiteľa je abstraktný charakter zmenky, ktorý inak nepripúšťa, aby súd pri uplatňovaní práva zo zmenky prihliadal na kauzu pôvodného právneho vzťahu, t.j. aby hodnotil pôvodnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere a skúmal, či táto obsahuje nekalé zmluvné podmienky. 11. V zmysle § 17 zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb. v znení účinnom v čase uzatvárania zmluvy o úvere ten, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Z tohto zákonného ustanovenia, ktoré bolo novelizované zákonom č. 438/2015 Z. z. s účinnosťou od 23.12.2015, vo všeobecnosti vyplýva, že dlžník - s uvedenou výnimkou - nemá oprávnenie robiť voči majiteľovi zmenky námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k predošlému majiteľovi, t.j. veriteľovi ktorý poskytol pôvodný spotrebiteľský úver. Takéto zjednodušené chápanie citovaného ustanovenia preferuje žalobca, ktorý nepripúšťa právny záver o možnosti skúmania okolností, za ktorých bola zmenka vystavená, a ani záver o jej možnej neplatnosti, či neexistencie. Rešpektovanie výlučne abstraktného charakteru zmenky je pritom vo svetle judikatúry Súdneho dvora EÚ neprijateľné. Súdny dvor EÚ už totiž vyslovil všeobecnú zásadu, v zmysle ktorej špecifiká súdneho konania, ktoré prebieha v rámci vnútroštátneho práva medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom, nemôžu predstavovať skutočnosť spôsobilú ovplyvniť právnu ochranu, ktorá podľa ustanovení Smernice Rady č. 93/13/EHS musí byť poskytnutá spotrebiteľovi, čo potvrdzuje aj Čl. 14 Smernice Rady č. 87/102/EHS. Ak totiž pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky vnútroštátny súd vôbec nemá možnosť hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých zmluvných podmienok, ide o drastické zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi a o porušenie zásady efektivity. V takomto právnom režime je nemožné alebo minimálne neprimerane ťažké, aby sa spotrebiteľ domohol ochrany svojich práv, ak by v konaní o vymáhaní pohľadávky nebolo možné skúmať nekalosť zmluvných podmienok. Abstraktný charakter zmenky bol spochybnený už v ustanovení § 4 ods. 6 Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzatvárania zmluvy o úvere. Podľa tohto ustanovenia v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby bolo zakázané splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smel podľa zákona prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak šlo o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia bola maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmel prijať a bol povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platilo aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky. V preskúmavanej veci právny predchodca žalobcu zákonný limit zmenkovej sumy nerešpektoval a zmenku napriek výslovnému zákazu prijal a následne ju previedol na žalobcu. Správny je preto záver prvoinštančného súdu, že predmetná zmenka bola v tomto prípade vystavená v rozpore s právnym predpisom, a preto je podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatným právnym úkonom. 12. Napokon, pokiaľ ide o platnosť dohody o vyplňovacom práve zmenky, táto - ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie - musela byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o dôsledkoch vystavenia zmenky pre spotrebiteľa. Z uzatvorenej dohody však žiadne informácie o dôsledkoch vystavenia zmenky pre žalovanú nevyplývajú. Žalobca a ani jeho právny predchodca sa svojej zodpovednosti za uzatvorenie neprijateľnej zmluvnej podmienky nemôžu zbaviť ani poukazom na princíp "ignorantia iuris non excusat" (neznalosť zákona neospravedlňuje) uplatnením jeho dôsledkov v neprospech žalovanej. Kým rešpektovanie tohto princípu v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa treba vyžadovať v najvyššej možnej miere, jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa prichádza do úvahy len výnimočne, ak to odôvodňujú konkrétne okolnosti prípadu. Aj v prípade tohto princípu totiž platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovať v oblasti spotrebiteľských právnych vzťahov mu nemôže byť na ujmu. Okrem toho vystavením zmenky v rozsahu nad zákonom povolený limit, vzhľadom na povahu tohto cenného papiera bolo žalovanej zhoršené jeho zmluvné postavenie. Pritom potreba vystavenia a odovzdania zmenky dodávateľovi nevyplývala žalovanej zo zmluvy, ale len zo všeobecných úverových podmienok. V tejto súvislosti je právne významné aj ustanovenie § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Dojednanie o zmenke, ktoré nezohľadňuje právne predpisy na ochranu spotrebiteľa, odporuje ustanoveniu § 54 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, a preto na podklade takéhoto dojednania zmenka nemohla byť platne vystavená a ani platne indosovaná. Jednou zo základných zásad práva Európskej únie je zásada, podľa ktorej sú členské štáty povinné zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa a zároveň sú povinné zabezpečiť, aby sa nekalé podmienky v spotrebiteľských zmluvách neuplatňovali, resp. neboli záväzné. Vzhľadom na to aplikáciou procesného práva má súd túto povinnosť naplniť, čo znamená, že v prípade uplatnenia nároku zo zmenky súd musí ex offo skúmať, či vystaviteľom zmenky nie je spotrebiteľ. Aj keď vnútroštátna právna úprava platná do 31.12.2010 umožňovala používať zmenky aj v spotrebiteľskom vzťahu, použitie zmenky ako takej v spotrebiteľskom právnom vzťahu v skutočnosti nie je úplne v súlade s právom EÚ na ochranu spotrebiteľa. Vnútroštátna právna úprava do 31.12.2010 nezabezpečila vhodnú ochranu spotrebiteľa na základe Smernice 87/102/ EHS v konaní o nároku zo zmenky a zákonodarca túto skutočnosť zmenil až zrušením dovtedajšieho zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z. a prijatím nového zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinného od 01.01.2011. Zmenkové právo ako také v súdnom konaní znevýhodňuje žalovaného zmenkového dlžníka a keďže podľa článku 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky právo EÚ má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, vnútroštátna právna úprava, ktorá umožnila za istých okolností do 31.12.2010 zmenky používať aj v spotrebiteľských vzťahoch, môže byť nepoužiteľná. Je preto zrejmé, že z takejto zmenky nemohol vzniknúť platný zmenkový záväzok, a teda žiadny z právnych záverov žalobcu obsiahnutých v podanom odvolaní nemôže obstáť. 13. Pre úplnosť odvolací súd poukazuje na to, že pokiaľ žalobca namietal, že mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, ani s touto námietkou sa nestotožnil. Procesný postup prvoinštančného súdu totiž nevykazuje žiadne pochybenia, ktoré by mohli mať za následok porušenie práva žalobcu na spravodlivý proces ani iný zásah do jeho práva na súdnu ochranu zaručeného Ústavou Slovenskej republiky. 14. S poukazom na uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcom výroku vo veci samej, nedotknutom čiastočným späťvzatím, ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil. 15. O trovách konania týkajúcich sa zastavenej časti rozhodol odvolací súd podľa § 256 ods. 1 CSP, o trovách konania vo zvyšnej časti podľa § 255 ods. 1 CSP, a žalovanej priznal nárok na náhradu trov celého (prvoinštančného aj odvolacieho) konania, pričom o ich náhrade rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia. 16. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).