Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/137/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7015200518 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Šebestová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:7015200518.5 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Šebestovej a členov senátu JUDr. Dáši Filovej a JUDr. Evy Fulcovej v právnej veci žalobcu: Y.. H. O., W. XX, XXXXX W., zastúpeného advokátom JUDr. Augustín Tomáš, Floriánska 16, Košice proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava o preskúmanie rozhodnutia žalovaného Č.p : KM-OLVS-5/2015-OPK zo dňa 11.03.2015 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Žalobcovi súd voči žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Konanie pred správnym orgánom 1. Rozhodnutím Č. p.: SPOU-OSZ-35.830-17/2014.VZ zo dňa 20.11.2014 Ministerstvo vnútra, sekcia personálnych a sociálnych činností a osobný úrad, odbor sociálneho zabezpečenia podľa§ 143h ods. 3 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 328/2002 Z. z.“) žalobcovi zamietlo žiadosť o zvýšenie výsluhového dôchodku ku dňu 01.01.2008 . 2. Prvostupňový orgán verejnej správy v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol že mu boli žalovaným dňa 27.05.2014 a 05.09.2014 doručené písomnosti v ktorých poukazoval na to, že rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. 510 802 1140 0 zo dňa 26.03.2014 mu bol priznaný starobný dôchodok podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“), pričom z tohto rozhodnutia vyplýva, že dôchodkový vek dosiahol dovŕšením 55 rokov veku, a to dňa 02.08.2006. Na základe uvedeného požadoval zvýšiť výsluhový dôchodok od 01.01.2008.V odôvodnení sa ďalej uvádza, že na uvedené písomné podania boli žalobcovi zaslané písomné oznámenia, a to pod č. p.: SPOU- OSZ-35.830-13/2014-V Z zo dňa 25.06.2014 a pod č. p.: SPOU- OSZ-35.830- 15/2014-VZ zo dňa 16.09.2014, v ktorých bolo poukázané najmä na tú skutočnosť, že podmienky priznania starobného dôchodku podľa všeobecného predpisu o sociálnom poistení, a to upravené zákonom č. 461/2003 Z. z. sú odlišné od podmienok prepočítania už priznaného výsluhového dôchodku podľa § 143h ods. 3 zákona č. 328/2002 Z. z., ktorý bol žalobcovi -policajtovi priznaný podľa § 143h ods. 1, prípadne podľa § 137 zákona č. 328/2002 Z. z. Zároveň mu bolo oznámené, že dovŕšením fyzického veku 62 sa v jeho prípade aplikovalo ustanovenie § 143h ods. 3 zákona č. 328/2002 Z. z. a priznaný výsluhový dôchodok mu bol automaticky prepočítaný, a to bez podania osobitnej žiadosti, čo vyplýva priamo z rozhodnutia č. p.: SPOU-OSZ-35.830-8/2013-VZ zo dňa 13. 08. 2013.Keďže OSZ SPSČaOÚ MV SR bolo dňa 20.10.2014 doručené podanie žalobcu zo dňa 07.10.2014 označené ako „Sťažnosť na nečinnosť podľa §50 Správneho poriadku žalovaný podania žalobcu, ktoré bolo doručené OSZ SPSČaOÚ MV SR dňa 20.10.2014, s poukázaním na ustanovenie § 19 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), posúdil ako žiadosť o prepočítanie výsluhového dôchodku ku dňu 01.01.2008 podľa § 143h ods. 3 zákona č. 328/2002 Z. z., na vybavenie ktorej bol príslušný OSZ SPSČaOÚ MV SR. V rozhodnutí sa poukazuje na skutočnosť, že nadobudnutím účinnosti zákona č. 328/2002 Z. z. je tak komplexne riešená problematika sociálneho zabezpečenia občanov, ktorí vykonávali a vykonávajú štátnu službu, či už v Zbore národnej bezpečnosti prípadne v Policajnom zbore inak, ako je upravená vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, ktorý upravuje podmienky vzniku nároku na dôchodkového dávky rozdielne ako sú stanovené v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov. Z dávkového spisu žalobcu vyplýva, že rozhodnutím č. p.: SPC-35.830-1/6-2002 zo dňa 05.11.2002 mu bol od 01.07.2002 v súlade s § 137 ods. 1 písm. a) s poukázaním na § 38, § 39, § 58, § 60 zákona č. 328/2002 Z. z. priznaný výsluhový dôchodok. Žalovaný poukázal na ust. § 143a zákona č. 328/2002 Z. z. podľa ktorého sa od 1. júla 2002 na sociálne zabezpečenie policajtov a vojakov nepoužijú - §130 až 145 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, - § 157 až 160 a § 167 až 174 vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych veci č. 149/1988 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. 3. Z uvedených skutočností preto prvostupňový orgán verejnej správy nemohol s poukázaním na § 143a zákona č. 328/2002 Z. z. rozhodovať o priznaní starobného dôchodku podľa V. časti zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a nebol oprávnený skúmať ani splnenie stanovených zákonných podmienok na jeho priznanie. 4. Sociálne zabezpečenie policajtov a profesionálnych vojakov je riešené osobitným systémom sociálneho zabezpečenia, ktoré je upravené zákonom č. 328/2002 Z. z., pričom aj podmienky vzniku nároku na dávky výsluhového zabezpečenia, akou je aj výsluhový dôchodok, sú stanovené odlišne od všeobecnej úpravy sociálneho poistenia stanoveného zákonom č. 461/2003 Z. z., teda podmienok vzniku nároku na starobný dôchodok. Ďalej uviedol, že dňom 01.01.2008 nadobudol účinnosť zákon č. 519/2007 Z. z. ktorý bol okrem iného doplnený zákon č. 328/2002 Z. z. o prechodné ustanovenie § 143h. pričom podľa § 143h ods. 3 zákona č. 328/2002 Z. z., pri splnení podmienky veku rozhodujúcej na nárok na starobný dôchodok podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení sa výsluhový dôchodok policajta priznaný podľa § 137 alebo podľa odseku 1 vypočíta zo základu zisteného podľa § 60 ku dňu skončenia služobného pomeru podľa predpisov účinných v čase skončenia služobného pomeru a zvýši sa podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2008. Nárok na výplatu takto vypočítaného výsluhového dôchodku vznikne odo dňa splnenia uvedenej podmienky, najskôr však od 1. januára 2008. V odôvodnení rozhodnutia zároveň cituje z dôvodovej správy k uvedenému ustanoveniu tohto zákona z ktorého vyplýva cit.: Navrhuje sa, aby pri dosiahnutí vekovej hranice stanovenej pre vznik nároku na starobný dôchodok podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení bol výsluhový dôchodok policajta ustanovený tak, aby nedošlo k poškodeniu poberateľa tohto dôchodku v porovnaní s občanmi, ktorí získajú nárok na starobný dôchodok podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení.“ 5. Podľa odôvodnenia rozhodnutia občan splní vekovú podmienku nároku na starobný dôchodok podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení (zákon č. 461/2003 Z. z.) nepochybne pri dosiahnutí dôchodkového veku v súčasnosti stanoveného na 62 rokov a z uvedeného je zrejmé, že účelom a zmyslom ustanovenia § 143h ods. 3 zákona č. 328/2002 Z. z. je zvýšiť výsluhový dôchodok, ktorý bol policajtovi priznaný, či už podľa § 137 alebo podľa § 143h ods. 1 tohto zákona pri splnení podmienky všeobecného dôchodkového veku v súčasnosti stanoveného zákonom č. 461/2003 Z. z. na 62 rokov veku poistenca. Zo znenia ustanovenia § 143h ods. 3 zákona č. 328/2002 Z. z., ako aj z dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu vyplýva, že priznaný výsluhový dôchodok sa menovanému ku dňu, kedy splní podmienku všeobecného dôchodkového veku stanoveného na starobný dôchodok podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení, t.j. dňom 02.08.2013 (deň dovŕšenia jeho fyzického veku 62 rokov) prepočíta tak, že sa vypočíta zo základu zisteného podľa § 60 zákona č. 328/2002 Z. z. ku dňu skončenia jeho služobného pomeru podľa predpisov účinných v čase skončenia jeho služobného pomeru, ako keby mu podľa týchto predpisov vznikol nárok na príspevok za službu, ktorý sa zvýšil odo dňa skončenia služobného pomeru. 6. V závere prvostupňového rozhodnutia je uvedené, že rozhodnutím č. p.: SPOU-OSZ-35.830-8/2013- VZ zo dňa 13.08.2013 bol žalobcovi po dovŕšení fyzického veku 62 rokov od 02.08.2013 v súlade s § 143h ods. 3 zákona č. 328/2002 Z. z. zvýšený výsluhový dôchodok práve tak, ako to predpokladá účel a zmysel predmetného ustanovenia zákona. 7. S poukázaním na uvedené skutočnosti výsluhový dôchodok žalobcu bol v súlade s ustanovením § 143h ods. 3 zákona č. 328/2002 Z. z. zvýšený práve dovŕšením všeobecného dôchodkového veku a preto rozhodol tak, že žiadosť o zvýšenie výsluhového dôchodku ku dňu 01.01.2008 zamietol. 8. Voči prvostupňovému rozhodnutiu orgánu verejnej správy podal žalobca odvolanie, ktoré bolo rozhodnutím žalovaného Č. p: KM-OLVS-5/2015/OPK zo dňa 11. 03. 2015 zamietnuté a bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie. 9. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného zo dňa 11.03.2015 vyplynulo, že v podanom odvolaní žalobca nesúhlasil s napadnutým rozhodnutím. Uvádzal, že rozhodnutím OSZ SPSČ a OÚ MV SR č. p: SPOU- OSZ-35.830-8/2013-VZ zo dňa 13. 08. 2013 mu bola podľa § 143h ods. 3 zákona č. 328/2002 Z. z. priznaná výplata výsluhového dôchodku v sume 366,25 € mesačne od 02. 08. 2013, pretože od tohto dňa splnil podmienku veku rozhodujúcu pre nárok na starobný dôchodok podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení a OSZ SPSC a OÚ MV SR vykonal v súlade s § 143h ods. 3 zákona č. 328/2002 Z. z. prepočet jeho výsluhového dôchodku, ktorý poberá od 01. 07. 2002. V auguste 2013 podal na Sociálnu poisťovňu žiadosť o priznanie starobného dôchodku. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne č. 510 802 1140 O zo dňa 26. 03. 2014 mu od 05. 08. 2010 bol priznaný starobný dôchodok. Z odôvodnenia predmetného rozhodnutia vyplýva, že podľa §274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie vrátane doby služby zaradenej do I .a II. kategórie funkcií sa priznávajú do 31. 12. 2023. Dôchodkový vek v zmysle príslušných ustanovení príslušných právnych predpisov dosiahol dovŕšením 55 rokov veku, t. j. 02. 08. 2006. Keďže zároveň získal najmenej 25 rokov obdobia dôchodkového poistenia, vrátane doby služby, splnil podmienky nároku na starobný dôchodok v zmysle § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.. Poukazuje na to, že pri splnení podmienky veku, rozhodujúcej pre nárok na starobný dôchodok podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení, sa výsluhový dôchodok policajta, priznaný podľa §137 alebo podľa § 143h ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z., vypočíta zo základu zisteného podľa.§. 60 ku dňu skončenia služobného pomeru podľa predpisov účinných v čase skončenia služobného pomeru, a zvýši sa podlá predpisov účinných pred 01.01.2008. Nárok na výplatu takto vypočítaného výsluhového dôchodku vznikne odo dňa splnenia uvedenej podmienky, najskôr však od 01. 01. 2008. Domnieva sa, že ak dňa 02. 08. 2006 dosiahol dôchodkový vek 55 rokov veku (v súlade s príslušným rozhodnutím Sociálnej poisťovne), mal mu byť prepočítaný výsluhový dôchodok v súlade s § 143h ods. 3 zákona č. 328/2002 Z. z. už ku dňu 01. 01. 2008. Podľa jeho názoru je nesporné, že splnil podmienku na „rekonštrukciu“ svojho výsluhového dôchodku. S výkladom § 143h ods. 3 zákona č. 328/2002 Z. z. zo strany OSZ SPSČ a OÚ MV SR sa nestotožňuje. Tvrdí, že v napadnutom rozhodnutí sa prvostupňový orgán absolútne nevysporiadal s jeho argumentáciou. Opätovne poukázal na rozhodnutie Sociálnej poisťovne č. 510 802 1140 O zo dňa 26. 03. 2014 s tým, že toto priamo odkazuje na ustanovenie § 65 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. a v nadväznosti na § 143h ods. 3 zákona č. 328/2002 Z. z., ktorého aplikácia je v danom prípade rozhodujúca pre ním uplatňovaný nárok, považuje týmto svoj nárok na doplatenie výsluhového dôchodku za plne opodstatnený. Výklad § 143h ods. 3 zákona č. 328/2002 Z. z. zo strany prvostupňového orgánu je podľa jeho názoru arbitrárnym výkladom a považuje ho za účelový. Takémuto výkladu nesvedčí podľa neho ani výklad gramatický, ani logický, a už vôbec nie výklad teleologický. Ak podľa dôvodovej správy účelom a zmyslom tohto ustanovenia bolo zabezpečiť, aby nedochádzalo k poškodeniu poberateľa výsluhového dôchodku v porovnaní s občanmi, ktorí získavajú nárok na starobný dôchodok podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení, tak potom podľa jeho názoru nemôže OSZ SPSČ a OÚ MV SR vykladať toto ustanovenie tak, že napriek tomu, že odvolateľ dosiahol dôchodkový vek už dňa 02. 08. 2006, bude sa mu výsluhový dôchodok prepočítavať až od dosiahnutia 62. roku veku, keďže tento vek je v súčasnosti stanoveným všeobecným dôchodkovým vekom. Svoju argumentáciu opiera aj o existujúcu súdnu prax a to konkrétne Rozsudok Najvyššieho súdu SR 7So/l38/2011 zo dňa 15. 08. 2012, z ktorého cituje najpodstatnejšie jeho pasáže, týkajúce sa najmä vzniku nároku na starobný dôchodok a podmienok nároku na výsluhový dôchodok. Vzhľadom na túto argumentáciu Najvyššieho súdu SR v uvedenom rozsudku tvrdí, že žiadny uskutočnený výklad OSZ SPSČ a OÚ MV SR nemôže byť v rozpore so skutočnosťou, že na základe právoplatného rozhodnutia Sociálnej poisťovne dosiahol dôchodkový vek už 02. 08. 2006. Preto navrhoval, aby odvolací orgán napadnuté rozhodnutie v zmysle §59 ods. 2 Správneho poriadku zmenil a priznal mu nárok na prepočet jeho výsluhového dôchodku podľa § 143h ods. 3 zákona č. 328/2002 Z. z. ku dňu 01. 01. 2008, alternatívne, aby v zmysle § 59 ods. 3 Správneho poriadku napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil orgánu, ktorý ho vydal, na nové prerokovanie a rozhodnutie. 10. Žalovaný v rozhodnutí o odvolaní poukázal zhodne s prvostupňovým rozhodnutím na nadobudnutie účinnosti zákona č.328/2002 Z .z. od 01.07.2002 - § 143a zákona ako i doplnenie zákona č.328/2002 Z. z. zákonom č.519/2007 o prechodné ustanovenie § 143h podľa ktorého pri splnení podmienky veku rozhodujúcej na nárok na starobný dôchodok podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení sa výsluhový dôchodok policajta priznaný podľa § 137 alebo podľa odseku 1 vypočíta zo základu zisteného podľa § 60 ku dňu skončenia služobného pomeru podľa predpisov účinných v čase skončenia služobného pomeru a zvýši sa podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2008. Nárok na výplatu takto vypočítaného výsluhového dôchodku vznikne odo dňa splnenia uvedenej podmienky, najskôr však od 1. januára 2008. Z dôvodovej správy k uvedenému ustanoveniu tohto zákona tak ako to už uviedol prvostupňový orgán vyplýva cit: „Navrhuje sa, aby pri dosiahnutí vekovej hranice stanovenej pre vznik nároku na starobný dôchodok podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení bol výsluhový dôchodok policajta ustanovený tak, aby nedošlo k poškodeniu poberateľa tohto dôchodku v porovnaní s občanmi, ktorí získajú nárok na starobný dôchodok podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení. V odôvodnení žalovaný udáva že z uvedeného je zrejmé, že účelom a zmyslom ustanovenia § 143h ods. 3 zákona č. 328/2002 Z. z. je zvýšiť výsluhový dôchodok, ktorý bol policajtovi priznaný, či už podľa § 137 alebo podľa § 143h ods. 1 tohto zákona pri splnení podmienky všeobecného dôchodkového veku v súčasnosti stanoveného zákonom č. 461/2003 Z. z. na 62 rokov veku poistenca. Podľa ustanovenia § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa priznávajú do 31. 12. 2023. Výkon služby policajtov sa však do 31. 12. 1999 zaraďoval do I. kategórie funkcií alebo II. kategórie funkcií. Na sociálne zabezpečenie policajtov sa súčinnosťou od 01. 07. 2002 podľa § 143a zákona č. 328/2002 Z. z. nepoužijú ustanovenia § 130 až § 145 zákona č. 100/1988 Zb. (t. j. okrem iného aj ustanovenia o určovaní dôchodkového veku s prihliadnutím na výkon služby zaradenej do I. alebo II. kategórie funkcií). 11. Z uvedeného jednoznačne podľa žalovaného vyplýva, že od 01. 07. 2002 sa na sociálne zabezpečenie policajtov neaplikuje ani ustanovenie § 132 zákona č. 100/1988 Zb.. 12. Ak právna úprava účinná od 01. 01. 2004 (§ 274 zákona č. 461/2003 Z. z.) upravuje zachovanie nárokov vyplývajúcich zo súčasnej právnej úpravy , t. j. z právnej úpravy účinnej k 01. 01. 2004, je potrebné konštatovať, že v žiadnom prípade nemôže ísť o zachovanie nárokov vyplývajúcich z výkonu služby policajta, zaradenej do I. alebo II. kategórie funkcií. 13. Zo samotnej dôvodovej správy k zákonu č. 461/2003 Z. z. v súvislosti s § 274 vyplýva, že „ v súlade so súčasnou právnou úpravou, ktorá garantuje nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie, zachovávajú sa tieto nároky do 31. decembra 2023. “ 14. Zákon č. 461/2003 Z. z. nemohol súčinnosťou od 01. 01. 2004 prevziať garanciu nárokov, ktoré sa podľa právnej úpravy účinnej do 31. 12. 2003 neaplikovali. 15. Taktiež je potrebné uviesť, že ustanovenia zákona č. 100/1988 Zb., ktoré boli účinné do 31. 12. 2003, definovali zaraďovanie zamestnaní do dvoch kategórií, a to zamestnania zaradené do pracovnej kategórie a výkon služby vojaka z povolania zaradený do kategórie funkcií. 16. Medzi nárokmi vyplývajúcimi zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia a nárokmi vyplývajúcimi z osobitného systému sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov sú viaceré rozdiely. 17. Osobitný systém sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov bol vytvorený práve so zámerom zabezpečiť policajtom a vojakom širší rozsah nárokov v sociálnom zabezpečení, odôvodnený práve osobitným postavením tejto skupiny osôb k štátu. 18. Zásadnou zmenou, ktorú priniesla právna úprava sociálneho zabezpečenia policajtov (aj bývalých), účinná od 01. 07. 2002, bola skutočnosť, že v zmysle prechodných ustanovení zákona č. 328/2002 Z. z. bolo umožnené tejto skupine poberať dávky výsluhového zabezpečenia priznané podľa doterajších právnych predpisov aj po dovŕšení fyzického veku 60 rokov (doterajšie právne predpisy obmedzovali poberanie dávok výsluhového zabezpečenia do dovŕšenia veku 60 rokov). Tým sa jednoznačne zaviedla možnosť doživotne poberať dávku výsluhového zabezpečenia popri, t. j. súčasne s dávkou priznanou zo všeobecného systému sociálneho poistenia. 19. Občan splní podmienky nároku na starobný dôchodok podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení (zákon č. 461/2003 Z. z.) nepochybne dosiahnutím dôchodkového veku 62 rokov, resp. v súlade s § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. je jeho dôchodkový vek nižší s prihliadnutím na výkon zamestnania v I. pracovnej kategórii ( len pri tzv. civilných zamestnaniach). 20. Ku dňu 01. 01.2004, t. j. ku dňu, kedy zákon č. 461/2003 Z. z. nadobudol účinnosť, sa ustanovenia o nárokoch vyplývajúcich zo zaraďovania výkonu služby policajta do I., resp. II. kategórie funkcií neaplikovali. 21. O to viac je zrejmé, že ku dňu 01. 01. 2008, kedy nadobudol účinnosť § 143h ods. 3 zákona č. 328/2002 Z. z., ktorý sa odvoláva na dosiahnutie dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení, mal zákonodarca na mysli dosiahnutie všeobecného dôchodkového veku 62 rokov. 22. Z odôvodnenia rozhodnutia ďalej vyplýva, že už zo samotnej podstaty zákona č. 328/2002 Z. z. vyplýva, že zákonodarca pre policajtov a vojakov vytvoril systém výhodnejšieho hmotného zabezpečenia v porovnaní so všeobecným systémom, preto zákonodarca nemal v úmysle prevziať a garantovať aj nároky z doterajších právnych predpisov, čoho dôkazom je, že ich aplikáciu vyslovene vylúčil. 23. Tento princíp platí rovnako aj vo vzťahu k § 143h ods. 3 zákona č. 328/2002 Z. z.. Je nepochybné, že zákonodarca mal v úmysle prepočítavať (zvyšovať) výsluhové dôchodky podľa § 143h ods. 3 zákona č. 328/2002 Z. z. najskôr od dovŕšenia veku 62 rokov. 24. Aplikácia § 143h ods. 3 zákona č. 328/2002 Z. z. sa neviaže na podmienku priznania starobného dôchodku Sociálnou poisťovňou ústredie konkrétnemu poistencovi, poberateľovi výsluhového dôchodku, ale viaže sa všeobecne na splnenie podmienky dosiahnutia všeobecného dôchodkového veku 62 rokov. 25. Zo znenia tohto ustanovenia podľa rozhodnutia vyplýva, že priznaný výsluhový dôchodok sa odvolateľovi ku dňu, kedy splnil podmienku všeobecného dôchodkového veku stanoveného na starobný dôchodok podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení, t. j. 02. 08. 2013 (deň dovŕšenia fyzického veku odvolateľa 62 rokov) prepočítal tak, že sa vypočítal zo základu zisteného podľa § 60 zákona č. 328/2002 Z. z. ku dňu skončenia jeho služobného pomeru podľa predpisov účinných v čase skončenia jeho služobného pomeru, ako keby mu podľa týchto predpisov vznikol nárok na príspevok za službu, ktorý sa zvýšil odo dňa skončenia služobného pomeru. Nárok na výplatu takto vypočítaného výsluhového dôchodku odvolateľovi vznikol odo dňa splnenia uvedenej podmienky. 26. Rozhodnutím č. p.: SPOU-OSZ-35.830-8/2013-VZ zo dňa 13. 08. 2013 bol odvolateľovi po dovŕšení fyzického veku 62 rokov od 02. 08. 2013 v súlade s § 143h ods. 3 zákona č. 328/2002 Z. z. zvýšený výsluhový dôchodok práve tak, ako to predpokladá účel a zmysel predmetného ustanovenia zákona. 27. V rozhodnutí sa konštatuje, že v prípade odvolateľa - žalobcu v súčasnosti nie je právny dôvod na prepočítanie jeho výsluhového dôchodku podľa § 143h ods. 3 zákona č. 328/2002 Z. z. od 01. 01. 2008 čo potvrdzuje aj fakt, že na účely posúdenia splnenia podmienky dovŕšenia všeobecného dôchodkového veku zákonodarca nemal v úmysle prihliadať v zmysle § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. aj na výkon služby zaradenej do I. resp. II. kategórie funkcií. 28. Okrem uvedeného, cieľom zákonodarcu nebolo stotožniť I. resp. II. kategóriu funkcií s I. resp. II. pracovnou kategóriou. Svedčia o tom prípady z aplikačnej praxe týkajúce sa výkonu povolania hasiča. 29. Žalovaný poukázal v odôvodnení rozhodnutia na skutočnosť, že s účinnosťou od 01. 01. 2008 sa zákon č. 328/2002 Z. z. v plnom rozsahu vzťahuje aj na príslušníkov Hasičského a záchranného zboru a Horskej záchrannej služby s tým, že výkon ich povolania v rámci pracovného pomeru pred 01. 01. 2008 sa považuje za dobu trvania služobného pomeru a hodnotí sa na vznik nároku na dávky výsluhového zabezpečenia, ako aj ich výšku, pričom do 31. 12. 1999 výkon povolania - zamestnanca hasiča v rámci pracovného pomeru mohol byť zaradený len do pracovnej kategórie. Nikdy nebol a ani nemohol byť zaradený do kategórie funkcií. Napriek tomu, že zákon č. 328/2002 Z. z. „prevzal“ obdobia výkonu povolania hasiča a na účely posudzovania nárokov na dávky výsluhového zabezpečenia ich hodnotí ako dobu trvania služobného pomeru, neprehodnotil aj zaradenie hasičov do 31. 12. 1999 z pracovnej kategórie do kategórie funkcií. 30. Na podporu uvedených skutočností žalovaný poukázal na § 130 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb., podľa ktorého služba vojakov z povolania (ďalej len „služba“) vykonávaná pred 1. januárom 2000 je zaradená na účely dôchodkového zabezpečenia podľa druhov vykonávaných funkcií do I. alebo II. kategórie. Služba vykonávaná po 31. decembri 1999 sa na účely dôchodkového zabezpečenia považuje za zamestnanie III. pracovnej kategórie, ďalej uviedol, že podľa § 130 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb., ministri obrany, vnútra a spravodlivosti Slovenskej republiky môžu vo svojej pôsobnosti stanoviť, ktoré funkcie sa zaraďujú do kategórie a ako sa zaradenie vykonáva. Pritom môžu stanoviť, v akom rozsahu sa započítava doba služby výkonného letca a doba výkonu funkcií osobitnej povahy alebo osobitného stupňa nebezpečnosti do doby zamestnania. 31. Taktiež poukázal aj na prechodné ustanovenia Druhej hlavy zákona č. 100/1988 Zb. s označením cit.: „ Úprava nárokov z I. a II. pracovnej kategórie a z I. a II. kategórie funkcií po 31. decembri 1999“. 32. Podľa § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb., podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa odseku 1 je, že zamestnanie I. a II. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31. decembru 1999; za zamestnanie sa na tieto účely považujú i náhradné doby a doby uvedené v § 5 ods. 1 a v § 6 ods. 1 nariadenia vlády Československej socialistickej republiky č. 117/1988 Zb. 33. Zo znenia prechodného ustanovenia § 175 zákona č. 100/1988 Zb., platného do 31. 12. 2003 vyplýva, že nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie alebo služby do I. alebo II. kategórie funkcií sa priznávajú do 31. decembra 2023. 34. Z uvedeného jednoznačne podľa žalovaného z rozhodnutia vyplýva, že predmetné ustanovenia zákona č. 100/1988 Zb. rozlišovali medzi zaradením zamestnania do pracovnej kategórie a zaradením služby do kategórie funkcií. 35. Z príslušného prechodného ustanovenia zákona č. 461/2003 Z. z. (§ 274 ods. 1) účinného od 01. 01. 2004, taktiež jednoznačne vyplýva, že nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa priznávajú do 31. decembra 2023. 36. Práve s poukázaním aj na uvedené skutočnosti, je z nich preto zrejmé, že zákonodarca Pojmy pracovná kategória a kategória funkcií rozlišoval pričom v ustanovení § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. výslovne upravil iba nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do pracovnej kategórie a nie aj výkon služby zaradený do kategórie funkcií. 37. Ak by zákonodarca chcel nároky vyplývajúce zo zaradenia služby do kategórie funkcií priznávať do 31. decembra 2023, výslovne by to stanovil v § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. tak, ako to stanovil v prechodnom ustanovení §175 zákona č. 100/1988 Zb.. 38. Aj z uvedených skutočností preto z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že ak by § 143h ods. 3 zákona č. 328/2002 Z. z. sledoval cieľ prepočítať výsluhový dôchodok pred dosiahnutím fyzického veku 62 rokov (všeobecný dôchodkový vek), príslušníci Hasičského a záchranného zboru a Horskej záchrannej služby by boli v horšom postavení ako tí, ktorých výkon služby sa od začiatku zaraďoval do kategórií funkcií (a nie do pracovných kategórií). 39. S poukázaním na tieto skutočnosti, výsluhový dôchodok odvolateľa bol podľa žalovaného v súlade s ustanovením § 143h ods. 3 zákona č. 328/2002 Z. z. zvýšený dovŕšením všeobecného dôchodkového veku 62 rokov. 40. Žalovaný v tejto súvislosti uviedol, že nemožno akceptovať ani poukazovanie odvolateľa na právny názor Najvyššieho súdu SR uvedený v rozsudku č. k. 7 So 138/2011 zo dňa 15. 08. 2011 nakoľko v žalobcom poukazovanej veci tento súd nerozhodoval o aplikácii ustanovenia § 143h ods. 3 zákona č. 328/2002 Z. z., ale o tom, či Sociálna poisťovňa, ústredie pri priznávaní dôchodkovej dávky podľa ustanovení zákona č. 461/2003 Z. z. posúdila podmienky vzniku nároku na dôchodkovú dávku v súlade s podmienkami stanovenými týmto zákonom. 41. Napadnuté rozhodnutie obsahuje všetky náležitosti tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 47 Správneho poriadku. Je v dostatočnom rozsahu odôvodnené. Jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Námietky odvolateľa je potrebné považovať za nedôvodné. V závere rozhodnutia uviedol ,že preskúmaním predmetnej veci v rámci odvolacieho konania nebolo zistené porušenie právnych predpisov, z hľadiska zákonnosti treba konštatovať, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané orgánom na to príslušným, vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci a obsahuje predpísané náležitosti. V odvolacom konaní neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali jeho zmenu alebo zrušenie. V dôsledku uvedených skutočností bolo podľa žalovaného potrebné rozhodnúť tak, ako bolo uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia. II. Žaloba 42. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Košiciach dňa 30.04.2015 a postúpenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 15.6.2015 žalobca navrhoval, aby súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu žalovaného rozhodol tak, že podľa § 250j ods. 2 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku rozhodnutie Ministra vnútra SR, Č.p.: KM-OLVS-5/2015/OPK zo dňa 11.03.2015 a rozhodnutie Ministerstva vnútra SR, sekcie personálnych a sociálnych činností a osobného úradu, odboru sociálneho zabezpečenia zo dňa 20. 11. 2014,č.p.: SPOU-OSZ-35.830- 17/2014-VZ zruší a vráti Ministrovi vnútra SR na ďalšie konanie. 43. Žalobné dôvody odôvodnil tým, že podľa prechodného ustanovenia § 143h ods. 3 zákona č. 328/2002 Z .z., pri splnení podmienky veku rozhodujúcej na nárok na starobný dôchodok podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení sa výsluhový dôchodok policajta priznaný podľa § 137 alebo podľa § 143h ods. 1 vypočíta zo základu zisteného podľa § 60 ku dňu skončenia služobného pomeru podľa predpisov účinných v čase skončenia služobného pomeru a zvýši sa podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2008, nárok na výplatu takto vypočítaného výsluhového dôchodku vznikne odo dňa splnenia uvedenej podmienky, najskôr však od 1. januára 2008. Vzhľadom na skutočnosť že podmienku veku rozhodujúcej na nárok na starobný dôchodok dosiahol žalobca už 02. augusta 2006, mal mu byť prepočítaný výsluhový dôchodok v súlade s § 143h ods. 3 zákona č. 328/2002 Z. z. už ku dňu 01. januáru 2008. Z vyššie uvedených dôvodov žalobca listom zo dňa 20.05.2014 požiadal Ministerstvo vnútra SR o doplatenie jeho výsluhového dôchodku prepočítaného v súlade s § 143h ods. 3 zákona č. 328/2002 Z. z. a to odo dňa 01. januára 2008 a to poštovou poukážkou na jeho meno. 44. Ministerstvo vnútra SR, sekcia personálnych a sociálnych činností a osobný úrad, odbor sociálneho zabezpečenia vydalo dňa 20.11.2014, rozhodnutie Č. p.: SPOU-OSZ- 35.830-17/2014-VZ, ktorým ako konajúci správny orgán podľa § 143h ods. 3 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov žalobcovi žiadosť o zvýšenie výsluhového dôchodku ku dňu 01.01.2008 zamietlo . 45. Ako vyplýva z predmetného rozhodnutia Ministerstvo vnútra SR si vyložilo ustanovenie § 143h ods. 3 zákona č. 328/2002 Z. z. tak, že podľa jeho názoru z dôvodovej správy k uvedenému ustanoveniu vyplýva že účelom a zmyslom ustanovenia § 143h ods. 3 zákona č. 328/2002 Z. z., je zvýšiť výsluhový dôchodok, ktorý bol policajtovi priznaný, či už podľa § 137 alebo podľa § 143h ods. 1 tohto zákona pri splnení podmienky všeobecného dôchodkového veku v súčasnosti stanoveného zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov na 62 rokov veku poistenca. 46. Minister vnútra SR ako odvolací orgán sa v podstate s uvedenou argumentáciou ako i výkladom ustanovenia § 143h ods. 3 zák. č. 328/2002 Z. z. prvostupňového orgánu stotožnil. 47. Žalobca sa s takýmto výkladom ustanovenia § 143h ods. 3 zákona č.328/2002 Z. z. v žiadnom prípade nestotožňuje a poukazuje na skutočnosť, že tak, ako bolo už vyššie uvádzané Rozhodnutím Sociálnej poisťovne č. 510 802 1140 0 zo dňa 26.03.2014 bolo jednoznačne určené, že žalobca dosiahol dôchodkový vek podľa § 65 ods. 2 a § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. s použitím ustanovenia § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení dovŕšením 55 rokov veku, 2. augusta 2006. Vyššie uvádzané rozhodnutie Sociálnej poisťovne priamo odkazuje na ustanovenie § 65 ods. 2 zákona č.461/2003 Z. z., ktoré upravuje splnenie podmienky veku rozhodujúcej na nárok na starobný dôchodok a nakoľko § 143h ods. 3 zákona č.328/2002 Z. z., ktorého aplikácia je v danom prípade rozhodujúca pre žalobcom uplatňovaný nárok, hovorí práve o splnení podmienky veku rozhodujúcej na nárok na starobný dôchodok považuje žalobca svoj nárok na doplatenie výsluhového dôchodku za plne opodstatnený. 48. Poukazuje na ust .§ 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. platného a účinného v rozhodnom období podľa ktorého, poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 10 rokov a dovŕšil dôchodkový vek ako i ust. § 65 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. platného a účinného v rozhodnom období podľa ktorého je dôchodkový vek 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak. Z uvedeného zákonného ustanovenia je zrejmé, že dôchodkový vek je 62 rokov veku, len ak zákon neustanovuje inak. V prípade žalobcu však tento tak, ako sa uvádza v rozhodnutí sociálnej poisťovne dosiahol dôchodkový vek podľa § 65 ods. 2 a § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. s použitím ustanovenia § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení dovŕšením 55 rokov veku, 2. augusta 2006. 49. Z uvedených citovaných ustanovení je zrejmé, že všeobecný dôchodkový vek je 62 rokov len, ak to nie je v individuálnych prípadoch inak, tak, ako tomu je aj v prípade žalobcu. 50. Vzhľadom na uvedené je podľa názoru žalobcu výklad § 143h ods. 3 zákona č. 328/2002 Z.z., tak, ako to uskutočnil žalovaný aj prvostupňový správny orgán a to, že účelom a zmyslom tohto ustanovenia je zvýšiť výsluhový dôchodok, ktorý bol policajtovi priznaný pri splnení podmienky dosiahnutia fyzického veku 62 rokov arbitrárnym výkladom, ktorý žalobca považuje za účelový. Takémuto výkladu nesvedčí ani výklad gramatický ani logický a už vôbec nie výklad teleologický. Ak podľa dôvodovej správy účelom a zmyslom tohto ustanovenia bolo zabezpečiť, aby nedochádzalo k poškodeniu poberateľa výsluhového dôchodku v porovnaní s občanmi, ktorí získavajú nárok na starobný dôchodok podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení, tak predsa žalovaný nemôže toto ustanovenie vykladať tak, že napriek tomu, že žalobca dosiahol dôchodkový vek už dňa 02. augusta 2006 v tomto prípade sa mu bude výsluhový dôchodok prepočítavať až od dosiahnutia 62 roku života, keďže tento vek je podľa žalovaného v „súčasnosti stanoveným všeobecným dôchodkovým vekom". 51. Pokiaľ by zákonodarca mal namysli v §143h ods. 3 zákona č. 328/2002 Z. z,, že ide o všeobecný dôchodkový vek, ktorý je u každého daný na vek 62 rokov bol by to priamo zakotvil do zákona. Avšak práve preto, že všeobecný dôchodkový vek sa môže v individuálnych prípadoch líšiť, zákonodarca v § 143h ods. 3 neuvádza, že ide o dosiahnutie veku 62 rokov. 52. Žalovaný na str. 6 napádaného rozhodnutia v piatom odseku vyjadruje svoj názor a to že aplikácia § 143h ods. 3 zákona č. 328/2002 Z. z. sa neviaže na podmienku priznania starobného dôchodku Sociálnou poisťovňou ústredie konkrétnemu poistencovi, poberateľovi výsluhového dôchodku, ale viaže sa všeobecne na splnenie podmienky dosiahnutia všeobecného dôchodkového veku 62 rokov. Takýto výklad považuje žalobca za výklad nemajúci oporu v platnom práve. 53. Žalobca svoju argumentáciu opiera aj o existujúcu súdnu prax a to konkrétne Rozsudok NS SR, 7So/138/2011 zo dňa 15.08.2012, ktorý bol aj publikovaný v jeho zbierke stanovísk a rozhodnutí a vzhľadom na vyššie citovaný judikát NS SR, preto neobstojí ani argumentácia žalovaného a to, že na účely posúdenia splnenia podmienky dovŕšenia všeobecného dôchodkového veku zákonodarca nemal v úmysle prihliadať v zmysle § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. aj na výkon služby zaradenej do I. resp. II. kategórie funkcií. Argumentácia žalovaného v tomto smere je opäť účelovým výkladom, ktorý navyše neguje skutočnosť, ktorú žalovaný prezentuje a to, že zmyslom osobitného systému sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov bolo vytvoriť širší rozsah ich nárokov v sociálnom zabezpečení. 54. Opierajúc sa o uvedenú argumentáciu Najvyššieho súdu SR je nárok žalobcu na doplatenie výsluhového dôchodku plne opodstatnený. Žalobca je toho názoru, že žiadny žalovaným uskutočnený výklad nemôže byť v rozpore so skutočnosťou, že žalobca právoplatným vyššie citovaným rozhodnutím Sociálnej poisťovne dosiahol dôchodkový vek už 02.08.2006. III. Vyjadrenie žalovaného 55. K podanej žalobe sa žalovaný vyjadril nasledovne: Z dávkového spisu žalobcu vyplýva, že rozhodnutím žalovaného č. SPC-35.830-1/6- 2002 zo dňa 05.11.2002 mu bol od 01.07.2002 v súlade s § 137 ods. 1 písm. a) s poukázaním na § 38. § 39, § 58, § 60 zákona č. 328/2002 Z. z. priznaný výsluhový dôchodok. 56. Dňom 01.01.2008 nadobudol účinnosť zákon č. 519/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 328/2002 Z. z. Týmto zákonom bol okrem iného zákon č. 328/2002 Z. z. doplnený o prechodné ustanovenie § 143h. 57. Podľa § 143h ods. 3 zákona č. 328/2002 Z. z., pri splnení podmienky veku rozhodujúcej na nárok na starobný dôchodok podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení sa výsluhový dôchodok policajta priznaný podľa § 137 alebo podľa odseku 1 vypočíta zo základu zisteného podľa § 60 ku dňu skončenia služobného pomeru podľa predpisov účinných v čase skončenia služobného pomeru a zvýši sa podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2008. Nárok na výplatu takto vypočítaného výsluhového dôchodku vznikne odo dňa splnenia uvedenej podmienky, najskôr však od 1. januára 2008. 58. Z dôvodovej správy k uvedenému ustanoveniu tohto zákona vyplýva cit.: „Navrhuje sa, aby pri dosiahnutí vekovej hranice stanovenej pre vznik nároku na starobný dôchodok podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení bol výsluhový dôchodok policajta ustanovený tak, aby nedošlo k poškodeniu poberateľa tohto dôchodku v porovnaní s občanmi, ktorí získajú nárok na starobný dôchodok podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení." 59. Občan splní vekovú podmienku nároku na starobný dôchodok podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení (zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov) nepochybne pri dosiahnutí dôchodkového veku v súčasnosti stanoveného na 62 rokov (ďalej len „všeobecný dôchodkový vek“), ak v § 65 ods. 3 až 8 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) nie je ustanovený iný dôchodkový vek. 60. Z uvedeného je zrejmé, že účelom a zmyslom ustanovenia § 143h ods. 3 zákona č. 328/2002 Z. z. aj s poukázaním na dôvodovú správu k uvedenému ustanoveniu zákona č. 328/2002 Z. z. je zvýšiť výsluhový dôchodok, ktorý bol policajtovi priznaný, či už podľa § 137 alebo podľa § 143h ods. 1 tohto zákona pri splnení podmienky všeobecného dôchodkového veku v súčasnosti stanoveného zákonom č. 461/2003 Z. z. na 62 rokov veku poistenca, prípadne dôchodkový vek stanovený v § 65 ods. 3 až 8 zákona č. 461/2003 Z. z. 61. Z dávkového spisu žalobcu vyplýva, že rozhodnutím žalovaného pod č. SPOU-OSZ-35.830-8/2013- VZ zo dňa 13.08.2013 bol žalobcovi v súlade s § 143h ods. 3 zákona č. 328/2002 Z. z. od 02.08.2013 kedy dovŕšil fyzický vek 62 rokov zvýšený výsluhový dôchodok práve tak, ako to predpokladá účel a zmysel predmetného ustanovenia zákona, a to po dovŕšení fyzického veku 62 rokov. 62. S poukázaním na uvedené skutočnosti priznaný výsluhový dôchodok bol žalobcovi zvýšený v súlade s ustanovením § 143h ods. 3 zákona č. 328/2002 Z. z. práve dovŕšením všeobecného dôchodkového veku tak, ako to predpokladá zmysel a účel tohto ustanovenia predmetného zákona, pretože žalobca nesplnil podmienky na dôchodkový vek stanovený v ustanovení § 65 ods. 3 až 8 zákona č. 461/2003 Z. z.. 63. Podstata žalobcových námietok uplatnených v podanej žalobe spočíva v inom právnom názore pokiaľ ide o praktickú aplikáciu ustanovenia § 143h ods. 3 zákona č. 328/2002 Z. z. s poukázaním na tú skutočnosť, že rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. 510 802 1140 0 zo dňa 26.03.2014 mu bol podľa § 65 ods. 2 s poukázaním na § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. a použitím § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov priznaný starobný dôchodok dovŕšením fyzického veku 55 rokov, a to dňom 02.08.2006. 64. K uvedenej námietke žalovaný poukazuje na podstatnú skutočnosť a to, že dňom 01.07.2002 nadobudol účinnosť zákon č. 328/2002 Z. z. 65. Vo zvyšnej časti vyjadrenia sa stotožňuje s odôvodnením prvostupňového a druhostupňového rozhodnutia správneho orgánu. 66. S poukázaním na všetky uvedené skutočnosti žalovaný je názoru, že pri vydávam žalobou napadnutých rozhodnutí postupoval v súlade s ustanoveniami zákona č. 328/2002 Z. z. a navrhol žalobu v plnom rozsahu zamietnuť. IV. Verejné vyhlásenie rozsudku 67. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 491 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) v spojení s § 9 ods. 1 SSP a § 246 ods. 1, rozhodol vo veci rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa 12.09.2017, postupujúc podľa § 107 ods. 2 a § 137 ods. 4 SSP. Žalobca ani žalovaný nežiadali o nariadenie pojednávania vo veci a súdom boli poučení, že ak sa výslovne nevyjadria, že žiadajú o nariadenie pojednávania, bude mať súd za to, že súhlasia s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania. V. Právna úprava 68. Podľa § 81 ods. 3 písm. a/ zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, dávky výsluhového zabezpečenia priznáva, zvyšuje, znižuje, vypláca, zastavuje a odníma policajtovi a pozostalým po ňom útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva. 69. Podľa § 84 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, na konanie o dávkach a službách sociálneho zabezpečenia sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. 70. Podľa § 62 ods. 1 písm. a/ Správneho poriadku, konanie pred správnym orgánom ukončené rozhodnutím, ktoré je právoplatné sa na návrh účastníka konania obnoví, ak vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania. 71. Podľa § 1 ods. 1 písm. c) zákona č. 328/2002 Z. z., tento zákon upravuje sociálne zabezpečenie policajtov a profesionálnych vojakov, ktoré tvorí výsluhové zabezpečenie. 72. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z. z., pod pojmom policajt sa na účely tohto zákona rozumie príslušník Policajného zboru. Hasičského a záchranného zboru. Horskej záchrannej služby, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu. Zboru väzenskej a justičnej stráže a colník, ak tento zákon neustanovuje inak. 73. Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z., tento zákon sa nevzťahuje na príslušníkov Policajného zboru. Slovenskej informačnej služby. Národného bezpečnostného úradu. Zboru väzenskej a justičnej stráže. Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, colníkov (ďalej len „policajt“), ktorých sociálne zabezpečenie je upravené osobitným predpisom, ak tento zákon neustanovuje inak. 74. Podľa § 65 ods. 1 zák. č. 461/2003 poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. 75. Podľa §65 ods. 2 zák. č. 461/2003 dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca ak tento zákon neustanovuje inak. 76. Podľa §65 ods. 3 zák. č. 461/2003 mužovi ,ktorý v období od 1. januára 2004 do 31. decembra 2005 dovŕšil vek 60 rokov sa pripočíta a/ v r.2004 deväť mesiacov, b/ v r. 2005 osemnásť mesiacov 77. Podľa prechodného ustanovenia § 137 ods. 1 písm. a) zákona č. 328/2002 Z. z. policajtovi, ktorého služobný pomer trval viac ako 15 rokov a pri skončení služobného pomeru nesplnil podmienky priznania dávky výsluhového zabezpečenia podľa doterajších predpisov, sa prizná dávka výsluhového zabezpečenia podľa § 38 alebo 40, ak o to policajt požiada najneskôr do šiestich mesiacov od účinnosti tohto zákona (t. z. od 01.07.2002 do 31.12.2002). 78. Podľa § 143a zákona č. 328/2002 Z. z. od 01. 07. 2002 sa na sociálne zabezpečenie policajtov a vojakov nepoužijú: - § 130 až § 145 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, - § 157 až § 160 a § 167 až § 174 vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 149/1988 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. 79. Podľa prechodného ustanovenia § 143h ods. 3 zákona č.328/2002 Z. z. účinného od 01.01.2008, pri splnení podmienky veku rozhodujúcej na nárok na starobný dôchodok podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení sa výsluhový dôchodok policajta priznaný podľa § 137 alebo podľa odseku 1 vypočíta zo základu zisteného podľa § 60 ku dňu skončenia služobného pomeru podľa predpisov účinných v čase skončenia služobného pomeru a zvýši sa podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2008. Nárok na výplatu takto vypočítaného výsluhového dôchodku vznikne odo dňa splnenia uvedenej podmienky, naj- skôr však od 1. januára 2008. 80. Podľa ustanovenia § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. nároky vyplývajúce zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa priznávajú do 31. 12. 2023. VI. Závery správneho súdu 81. Podľa ust. § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. 82. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. 83. Žaloba bola podaná tunajšiemu súdu počas platnosti a účinnosti Občianskeho súdneho poriadku - O.s.p. (zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov), ktorý v piatej časti upravoval problematiku súdneho preskúmania rozhodnutí orgánov verejnej správy. Tento zákon bol v časti týkajúcej sa správneho súdnictva s účinnosťou od 01.07.2016 nahradený Správnym súdnym poriadkom - SSP (zákon č. 162/2015 Z.z.). Oba zákony obdobne upravujú otázky vymedzenia rozsahu rozhodnutí správnych orgánov, ktoré podliehajú súdnemu preskúmaniu na návrh účastníka správneho konania. 84. Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa odseku 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. 85. Pri rozhodovaní správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. 86. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 87. Podľa § 250j ods. 1 O.s.p. ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (ďalej len „v medziach žaloby“) dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, vysloví rozsudkom, že sa žaloba zamieta. 88. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 89. Podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho v medziach žaloby dospel k záveru, že rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. 90. Podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia 91. Predmetom súdneho prieskumu je posúdenie rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu z hľadiska námietok uvedených v žalobe. 92. Krajský súd v Bratislave, preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť. 93. Krajský sud v Bratislave konštatuje, že predmetom súdneho prieskumu konania (prvostupňového ako i odvolacieho) bolo preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 11.03. 2015, Č. p.: KM-OLVS-5/2015/OPK, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu - Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sekcia personálnych a sociálnych činností a osobný úrad, odbor sociálneho zabezpečenia Č. p.: SPOU-OSZ-35.830-17/2014-VZ zo dňa 20.11.2014 a odvolanie žalobcu zamietnuté. 94. Predmetom konania prvostupňového správneho orgánu bolo vykonanie prepočtu výsluhového dôchodku žalobcu na jeho návrh ku dňu 01.01.2008, z dôvodu že dôchodkový vek dosiahol dovŕšením 55 roku veku dňa 02.08.2006 a tým splnil podmienku veku rozhodujúcu na nárok na starobný dôchodok podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení a nie ku dňu 02.08.2013 keď dovŕšil vek 62 rokov. To znamená, že žalobca namietal právne posúdenie rozhodnutia žalovaného - výkladu ust. § 143h ods. 3 zák. č. 328/2002 spočívajúce v tom, k akému dátumu mal byť vykonaný prepočet jeho výsluhového dôchodku, t. j., či ku dňu priznania starobného dôchodku Sociálnou poisťovňou, ústredie dovŕšením 55 roku veku a teda následne k 01.01.2008, alebo dovŕšením všeobecného veku dôchodku 62 rokov, t. j. k 02.08.2013. 95. Súd dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie a teda aj právny názor žalovaného uvedený v prvostupňovom ako aj v druhostupňovom rozhodnutí sú správne a preto žalobu žalobcu zamietol podľa § 250j ods. 1 O.s.p. 96. Pri svojom rozhodovaní sa súd v plnom rozsahu stotožnil s odôvodnením preskúmavaného ako aj prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu , pričom súd konštatuje že odbor sociálneho zabezpečenia sekcie riadenia ľudských zdrojov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky rozhodnutím Č. p.: SPOU-OSZ-35.830-8/2013-VZ zo dňa 13.08.2013 priznal žalobcovi výsluhový dôchodok v sume 366,25 eur mesačne podľa § 143h ods. 1 a ods. 2 v súlade s § 38, § 39, § 58 a § 60 zákona číslo 328/2002 Z. z. Výsluhový dôchodok bol žalobcovi prepočítaný ku dňu 02.08.2013, nakoľko splnil podmienku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení - dovŕšil vek 62 rokov pričom základom pre výpočet výsluhového dôchodku žalobcu bol jeho mesačný služobný príjem v ukončenom kalendárnom roku 1989 vo výške 5 748,-Sk a nebol dôvod na prepočet výsluhového dôchodku k 01.01.2008 tak ako to žiadal žalobca. 97. Ako je zrejmé z ustálenej judikatúry najvyššieho súdu, ak rozhodnutie správneho orgánu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci tak správny orgán podriadil zistený skutkový stav pod právnu normu, ktorá sa na vec nevzťahuje v uvedenom rozsahu. 98. Podľa názoru súdu odôvodnenie rozhodnutia žalovaného Č. p.: KM- OLVS-57/2015/OPK zo dňa 11.03. 2015 jednoznačne obsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti (§47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v platnom znení). Z rozhodnutia je jednoznačne zrejmé, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Žalovaný vo svojom rozhodnutí ako i v prvostupňovom rozhodnutí jednoznačne podrobne uviedol, ako dospel k sume základu na výpočet výsluhového dôchodku žalobcu a prečo odvolanie zamietol a rozhodnutie potvrdil 99. Podľa názoru súdu žalovaný posúdil vec i po právnej stránke správne a v súlade so zákonom. Svoje rozhodnutie súd odôvodňuje nasledovne: 100. Z dôvodovej správy k zákonu č. 328/2002 Z. z. účinného od 01.07.2002 vyplýva cit.: „Konštituuje sa sociálne zabezpečenie osôb, ktoré vykonávajú službu v Policajnom zbore, Slovenskej informačnej službe. Národnom bezpečnostnom úrade, Zbore väzenskej a justičnej stráže, Železničnej polícii, v Colnom riaditeľstve Slovenskej republiky a v ozbrojených silách, predovšetkým tých, ktoré túto službu vykonávajú profesionálne. Sociálne zabezpečenie policajtov a profesionálnych vojakov bude pozostávať z nemocenského zabezpečenia, z úrazového zabezpečenia, z výsluhového zabezpečenia a zo služieb.“ 101. Zákonodarca rozsah svojej normotvornej činnosti s regulačným vplyvom na spoločenské vzťahy vymedzuje prostredníctvom úvodných ustanovení právneho predpisu (§ 1 ods. 1 písm. c) zákona č.328/2002 Z. z., § 1 ods. 2 zák. č. 328/2002 ako § 1 ods. 3 zák. č. 461/2003 Z. z. 102. Z porovnania úvodných ustanovení zákona č. 328/2002 Z. z. a zákona č. 461/2003 Z. z. teda jednoznačne vyplýva vzťah limitovanej subsidiarity bez pripustenia legislatívnej konkurencie, pričom zákon č. 328/2002 Z. z. plní úlohu špeciálneho zákona (policajt je osobitný adresát ako špeciálny subjekt sociálno-právnych vzťahov) vo vzťahu k zákonu č. 461/2003 Z. z., ktorý je svojim charakterom všeobecným predpisom. 103. Výsluhový dôchodok tak spadá do špeciálnej oblasti výsluhového zabezpečenia policajtov podľa ustanovení zákona č. 328/2002 Z. z. a ktorý z tohto dôvodu nie je vôbec regulovaný prostredníctvom právnych noriem zakomponovaných do zákona č. 461/2003 Z. 104. Nadobudnutím účinnosti zákona č. 328/2002 Z. z. je tak komplexne riešená problematika sociálneho zabezpečenia občanov, ktorí vykonávali a vykonávajú štátnu službu, či už v Zbore národnej bezpečnosti prípadne v Policajnom zbore inak, ako je upravená vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, ktorý upravuje podmienky vzniku nároku na dôchodkové dávky rozdielne ako sú stanovené v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov. 105. Prijatím zákona č. 328/2002 Z. z. pristúpil zákonodarca k aplikácii tzv. nepriamej retroaktivity. Pri nepravej retroaktivite sa právne vzťahy vzniknuté podľa starej úpravy riadia úpravou novou až odo dňa jej účinnosti; po tomto dátume teda môže dôjsť k zmene alebo zrušeniu tých právnych účinkov, ktoré boli predtým späté s určitými právnymi skutočnosťami. 106. Podľa prechodného ustanovenia § 137 ods. 1 písm. a) zákona č. 328/2002 Z. z. policajtovi, ktorého služobný pomer trval viac ako 15 rokov a pri skončení služobného pomeru nesplnil podmienky priznania dávky výsluhového zabezpečenia podľa doterajších predpisov, sa prizná dávka výsluhového zabezpečenia podľa § 38 alebo 40, ak o to policajt požiada najneskôr do šiestich mesiacov od účinnosti tohto zákona (t. z. od 01.07.2002 do 31.12.2002). 107. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobcovi pri skončení služobného pomeru príslušníka Zboru národnej bezpečnosti nevznikol nárok na dávku výsluhového zabezpečenia upravenú zákonom č. 100/1970 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti v znení neskorších predpisov, pretože nesplnil v tom čase zákonné podmienky na jej priznanie, žalobca tak využil zákonnú možnosť danú mu prechodným ustanovením § 137 ods. 1 písm. a) zákona č. 328/2002 Z. z. a požiadal o priznanie výsluhového dôchodku, ktorý mu bol následne priznaný rozhodnutím žalovaného č. SPC-35.830-1/6-2002 zo dňa 05.11.2002 v súlade s § 137 ods. 1 písm. a) s poukázaním na § 38,§ 39, § 58. § 60 zákona č. 328/2002 Z. z.. Dňom 01.01.2008 nadobudol účinnosť zákon č. 519/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 328/2002 Z. z. 108. Týmto zákonom bol okrem iného zákon č. 328/2002 Z. z. doplnený o už uvedené prechodné ustanovenie § 143h. 109. Účelom a zmyslom ustanovenia § 143h ods. 3 zákona č. 328/2002 Z. z. bolo a je zvýšiť výsluhový dôchodok, ktorý bol policajtovi priznaný, či už podľa § 137 alebo podľa § 143h ods. 1 tohto zákona pri splnení podmienky všeobecného dôchodkového veku v súčasnosti stanoveného zákonom č. 461/2003 Z. z. na 62 rokov veku poistenca, ak z ustanovenia § 65 ods. 3 až 8 zákona č. 461/2003 Z. z. nevyplýva iný dôchodkový vek. 110. Z toho je zrejmé, že problematika sociálneho zabezpečenia občanov, ktorí vykonávali a vykonávajú štátnu službu, či už v Zbore národnej bezpečnosti prípadne v Policajnom zbore je upravená inak, ako je upravená vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, ktorý upravuje podmienky vzniku nároku na dôchodkového dávky rozdielne ako sú stanovené v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov. 111. Žalobca namietal, že po tom, čo mu bol rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. 510 802 1140 0 zo dňa 26.03.2014 podľa § 65 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. s poukázaním na § 274 tohto zákona a s použitím § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov priznaný starobný dôchodok dovŕšením fyzického veku 55 rokov, a to dňom 02.08.2006 vznikol mu tak aj nárok na prepočítanie výšky priznaného výsluhového dôchodku podľa § 143h ods. 3 zákona č. 328/2002 Z. z. K uvedenej námietke je potrebné uviesť podstatnú skutočnosť a to, že do rozhodovania Sociálnej poisťovne, ústredie podľa ustanovení zákona č. 461/2003 Z. z. žalovaný nemá oprávnenie žiadnym spôsobom zasahovať. Posúdenie splnenia podmienok nároku na dôchodkovú dávku upravenú zákonom č. 461/2003 Z. z. je na výlučnom posúdení Sociálnej poisťovne, ústredie. 112. Ak žalobca poukazuje na to, že dôchodkový vek je stanovený na 62 rokov jednotne u mužov a žien. avšak pokiaľ ustanovenia zákona č. 461/2003 Z. z. neustanovujú inak, pričom do pozornosti uvádza ustanovenie § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z„ je potrebné uviesť, že podľa tohto ustanovenia nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa priznávajú do 31. decembra 2023. 113. Výkon služby policajtov sa však do 31.12.1999 zaraďoval do I. kategórie funkcií alebo II. kategórie funkcií. 114. V tejto súvislosti súd opätovne uvádza ,že nadobudnutím účinnosti zákona č. 328/2002 Z. z. od 01.07.2002 sa na sociálne zabezpečenie policajtov podľa prechodného ustanovenia § 143a zákona č. 328/2002 Z. z. nepoužijú ustanovenia §130 až 145 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (t. j. okrem iného aj ustanovenia o určovaní dôchodkového veku s prihliadnutím na výkon služby zaradenej do I. alebo II. kategórie funkcií). 115. Z uvedeného teda jednoznačne vyplýva, že od 01.07.2002 sa na sociálne zabezpečenie policajtov neaplikuje ani ustanovenie § 132 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 100/1988 Zb.“). 116. Ak právna úprava účinná od 01.01.2004 (§ 274 zákona č. 461/2003 Z. z.) upravuje zachovanie nárokov vyplývajúcich zo súčasnej právnej úpravy, t. j. z právnej úpravy účinnej k 01.01.2004 v žiadnom prípade nemôže ísť o zachovanie nárokov vyplývajúcich z výkonu služby policajta zaradenej do I. alebo II. kategórie funkcií vo vzťahu k ustanoveniu § 143h ods. 3 zákona č. 328/2002 Z. z. práve s poukázaním na prechodné ustanovenie § 143a zákona č. 328/2002 Z. z. 117. Zo samotnej dôvodovej správy k zákonu č. 461/2003 Z. z. v súvislosti s § 274 vyplýva, že cit.: „v súlade so súčasnou právnou úpravou, ktorá garantuje nároky vyplývajú zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie, zachovávajú sa tieto do 31. decembra 2023.“ 118. Zákon č. 461/2003 Z. z. nemohol s účinnosťou od 01.01.2004 prevziať garanciu nárokov ktoré sa podľa právnej účinnej do 31.12.2003 neaplikovali. 119. Uvedený záver potvrdzuje aj tá skutočnosť, že z dôvodovej správy k prechodným ustanoveniam zákona č. 328/2002 Z. z. je bez akýchkoľvek pochybností jasne a zrozumiteľne zadefinované cit.: „Ide o súbor ustanovení upravujúcich transformáciu doterajších dávok do nového systému takto: - doterajší dlhodobo (do 60 rokov veku) poskytovaný výsluhový príspevok sa stáva výsluhovým dôchodkom. - starobné dôchodky policajtov a profesionálnych vojakov, ktorých služobný pomer trval aspoň 15 rokov sa stávajú výsluhovými dôchodkami. - dôchodky za výsluhu rokov policajtov sa stanú výsluhovými dôchodkami Je potrebné uviesť, že ustanovenia zákona č. 100/1988 Zb., ktoré boli účinné do 31.12.2003 definovali zaraďovanie zamestnaní do dvoch kategórií, a to: a/ zamestnania zaradené do pracovnej kategórie a b/ výkon služby vojaka z povolania (policajta) zaradený do kategórie funkcií. 120. Medzi nárokmi vyplývajúcimi zo všeobecného systému sociálneho poistenia a nárokmi vyplývajúcimi z osobitného systému sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov sú viaceré rozdiely. Osobitný systém sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov bol vytvorený práve so zámerom zabezpečiť policajtom a vojakom širší rozsah nárokov v sociálnom zabezpečení, odôvodnený práve osobitným postavením tejto skupiny osôb k štátu. 121. Zásadnou zmenou, ktorú priniesla právna úprava sociálneho zabezpečenia policajtov (aj bývalých) účinná od 01.07.2002 tzn. zákon č. 328/2002 Z. z. bola skutočnosť, že v zmysle prechodných ustanovení zákona č. 328/2002 Z. z. bolo umožnené tejto skupine občanov poberať dávky výsluhového zabezpečenia priznané podľa doterajších právnych predpisov aj po dovŕšení fyzického veku 60 rokov (doterajšie právne predpisy obmedzovali poberanie dávok výsluhového zabezpečenia do dovŕšenia fyzického veku 60 rokov, fyzicky vek vzniku nároku na starobný dôchodok), ako aj popri vykonávaní inej zárobkovej činnosti. Tým sa jednoznačne zaviedla možnosť doživotne poberať dávku výsluhového zabezpečenia popri. t. j. súčasne s dávkou priznanou zo všeobecného systému sociálneho poistenia, prípadne popri vykonávaní zárobkovej činnosti, čo ustanovenia zákona č. 100/1988 Zb. u iných kategórií osôb vylučovali (§ 23 ods. 1 zákona č. 100/1988 Z. z. prípadne § 98 zákona č. 100/1988 Zb.). 122. Občan splní podmienky nároku na starobný dôchodok podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení (zákon č. 461/2003 Z. z.) nepochybne dosiahnutím všeobecného dôchodkového veku 62 rokov, resp. nižšieho v súlade s § 65 ods. 3 až 8 zákona č. 461/2003 Z. z. 123. Podľa § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. je dôchodkový vek občana nižší s prihliadnutím na výkon zamestnania v 1. pracovnej kategórii (len pri tzv. civilných zamestnaniach). 124. Ku dňu 01.01.2004, t. j. ku dňu, kedy zákon č. 461/2003 Z. z. nadobudol účinnosť, sa ustanovenia o nárokoch vyplývajúcich zo zaraďovania výkonu služby policajta do I., resp. II. kategórie funkcií neaplikovali práve s poukázaním aj na § 143a zákona č. 328/2002 Z. z. 125. O to viac je zrejmé, že ku dňu 01.01.2008. kedy nadobudol účinnosť § 143h ods. 3 zákona č. 328/2002 Z. z., ktorý sa odvoláva na dosiahnutie dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení, mal zákonodarca na mysli dosiahnutie všeobecného dôchodkového veku 62 rokov, prípadne veku stanoveného v § 65 ods. 3 až 8 zákona č. 461/2003 Z. z. 126. Už zo samotnej podstaty zákona č. 328/2002 Z. z. vyplýva, že zákonodarca pre policajtov a vojakov vytvoril systém výhodnejšieho hmotného zabezpečenia v porovnaní so všeobecným systémom, preto zákonodarca nemal v úmysle prevziať a garantovať aj nároky z doterajších právnych predpisov, čoho dôkazom je. že ich aplikáciu vyslovene vylúčil práve s poukázaním aj na § 143a zákona č. 328/2002 Z. z.. 127. Tento princíp platí rovnako aj vo vzťahu k § 143h ods. 3 zákona č. 328/2002 Z. z. Je teda nepochybné, že zákonodarca mal v úmysle prepočítavať (zvyšovať) výsluhové dôchodky podľa § 143h ods. 3 zákona č. 328/2002 Z. z. pri dovŕšení všeobecného dôchodkového veku prípadne pri dovŕšení dôchodkového veku stanoveného v § 65 ods. 3 až 8 zákona č. 461/2003 Z. z. 128. Aplikácia § 143h ods. 3 zákona č. 328/2002 Z. z. sa neviaže na podmienku priznania starobného dôchodku Sociálnou poisťovňou, ústredie konkrétnemu poistencovi, ale viaže sa všeobecne na splnenie podmienky dosiahnutia všeobecného dôchodkového veku 62 rokov, prípadne veku stanoveného v § 65 ods. 3 až 8 zákona č. 461/2003 Z. z.. 129. Zo znenia tohto ustanovenia vyplýva, že priznaný výsluhový dôchodok sa žalobcovi ku dňu, kedy splní podmienku dôchodkového veku stanoveného na starobný dôchodok podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení, t.j. dňom 02.08.2013 (deň dovŕšenia jeho fyzického veku 62 rokov) prepočítal tak, že sa vypočítal zo základu zisteného podľa § 60 zákona č. 328/2002 Z. z. ku dňu skončenia jeho služobného pomeru podľa predpisov účinných v čase skončenia jeho služobného pomeru, ako keby mu podľa týchto predpisov vznikol nárok na príspevok za službu, ktorý sa zvýšil odo dňa skončenia služobného pomeru. 130. Podľa prechodného ustanovenia § 175 zákona č. 100/1988 Zb. platného do 31.12.2003 z neho vyplýva, že nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie alebo služby do I. a II. kategórie funkcií sa priznávajú do 31. decembra 2023. 131. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že predmetné ustanovenia zákona č. 100/1988 Zb. rozlišovali medzi zaradením zamestnania do pracovnej kategórie a zaradením služby do kategórie funkcií. 132. Z prechodného ustanovenia zákona č. 461/2003 Z. z. jeho § 274 ods. 1 účinného od 01.01.2004 však jednoznačne vyplýva, že nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa priznávajú do 31. decembra 2023. 133. Práve s poukázaním aj na uvedené skutočnosti je z nich zrejmé, že zákonodarca pojmy pracovná kategória a kategória funkcií rozlišoval, pričom v ustanovení § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. výslovne upravil iba nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do pracovnej kategórie a nie aj výkon služby zaradený do kategórie funkcií. 134. Ak by zákonodarca chcel nároky vyplývajúce zo zaradenia služby do kategórie funkcií priznávať do 31. decembra 2023, výslovne by to stanovil v § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. tak, ako to stanovil v prechodnom ustanovení § 175 zákona č. 100/1988 Zb. 135. Aj z uvedených skutočností vyplýva, že ak by ustanovenie § 143h ods. 3 zákona č. 328/2002 Z. z. sledovalo cieľ priznať a prepočítať výsluhový dôchodok s použitím § 274 zákona č. 461/2003 Z. z., bolo by to výslovne uvedené. 136. S poukázaním na už uvedené skutočnosti je preto súd toho názoru, že prepočítanie výsluhového dôchodku žalobcovi spätne od 01.01.2008 by bolo v rozpore práve so zmyslom a účelom ustanovenia § 143h ods. 3 zákona č. 328/2002 Z. z. 137. Pokiaľ žalobca poukazuje na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovený v rozsudku č. k. 7 So/138/2011 zo dňa 15.08.2012. súd je toho názoru, že v predmetnom rozsudku sa Najvyšší súd Slovenskej republiky nezaoberal už vyššie uvedenými skutočnosťami, na ktoré žalovaný poukazuje v predmetnom vyjadrení k jednotlivým žalobným námietkam, a ktoré vyplývajú z už citovaných ustanovení právnych predpisov upravujúcich oblasť sociálneho zabezpečenia, či už upraveného všeobecnými predpismi o sociálnom poistení najmä zákonom č. 461/2003 Z. z. a osobitným predpisom sociálneho zabezpečenia príslušníkov ozbrojených a bezpečnostných zložiek najmä zákonom č. 328/2002 Z. z. a preto ho nie je možné aplikovať na daný prípad. 138. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že poukázaním na všetky uvedené skutočnosti a právnu úpravu žalovaný pri vydávaní žalobou napadnutých rozhodnutí postupoval v súlade s ustanoveniami zákona č. 328/2002 Z. z. a vec správne právne posúdil, teda správne aplikoval a interpretoval ustanovenie §143 h ods. 3 zákona č.328/2002 Z. z.. Súd preto rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. 139. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 Správneho súdneho priadku tak že žalobcovi nepriznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vzhľadom k tomu že bol vo veci neúspešný. 140. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).