Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/233/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7111212595 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Janečková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:7111212595.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Janečkovej a členov senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a Mgr. Štefana Zelenáka v právnej veci žalobcu Ing. Jaroslav Kičik, TKR servis, Osloboditeľov 1578/8, Humenné, IČO: 30 628 407, práv. zast. JUDr. Bernardom Medárom, advokátom, Dubová 4, Humenné, proti žalovanému BaSys SK, s. r. o., Stará Vajnorská 37/C, Bratislava, IČO: 17 318 025, práv. zast. Advokátska kancelária JUDr. Henrich Dušek, s.r.o., Staré Grunty 162, Bratislava, o zaplatenie 4.136,- EUR s príslušenstvom a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III v Bratislave č.k. 25Cb 25/2014-300 zo dňa 18.6.2015, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III v Bratislave č.k. 25Cb 25/2014-300 zo dňa 18.6.2015 v napadnutej vyhovujúcej časti a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu 2 556,- EUR so 14,75 % úrokom z omeškania ročne od 14.11.2008 do zaplatenia, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku žalobu zamietol. Žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 24 % na účet právneho zástupcu žalobcu s tým, že ich výška bude vyčíslená samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku. 2. V odôvodnení súd prvej inštancie v prvom rade poukázal na to, že podstatnými náležitosťami kúpnej zmluvy sú určenie zmluvných strán, určenie predmetu kúpy, záväzok predávajúceho dodať predmet kúpy kupujúcemu a previesť na neho vlastnícke právo k predmetu kúpy a záväzok kupujúceho zaplatiť kúpnu cenu. Ak z obsahu zmluvy vyplýva, že chýba niektorá z jej podstatných náležitostí, ku vzniku kúpnej zmluvy nedôjde, keďže určenie podstatných náležitostí zmluvy má kogentnú povahu podľa § 263 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len ,,ObZ“) a vyžaduje ako podstatnú náležitosť kúpnej zmluvy určenie kúpnej ceny, a to buď jej priamym určením výškou peňažnej sumy alebo určením spôsobu jej dodatočného určenia. Ak prejavia zmluvné strany vôľu uzavrieť kúpnu zmluvu aj bez určenia kúpnej ceny, vzniká predávajúcemu nárok na zaplatenie tzv. obvyklej ceny podľa zásad určených v § 448 ods. 2. Predpokladom platnosti takejto kúpnej zmluvy je však prejav vôle zmluvných strán uzavrieť kúpnu zmluvu aj bez určenia kúpnej ceny. Ak kúpna zmluva nebude obsahovať určenie kúpnej ceny alebo spôsob jej určenia a ani prejav vôle zmluvných strán uzavrieť ju bez tohto určenia ku vzniku kúpnej zmluvy nedôjde. 3. Súd prvej inštancie uviedol, že z vykonaného dokazovania mal preukázaný priebeh spolupráce medzi žalobcom a žalovaným takým spôsobom, že na základe zápožičného listu zo dňa 12.6.2006 žalovaný zapožičal žalobcovi zariadenie vyšpecifikované v zápožičnom liste a zároveň došlo k dohode, že žalobca vykoná činnosti súvisiace so zabezpečením akcie - vysielanie HDTV - priame prenosy ME vo futbale v priestoroch Domu kultúry v Humennom. Akcia bola pre obe strany úspešná a obojstranne výhodná, keďže smerovala k spropagovaniu podnikania tak žalobcu, ktorému zabezpečila prístup do vysielania miestnej televízie ako aj žalovaného, keď slúžila na propagáciu tovaru, s ktorým podnikal. Konštatoval však, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal súdu, že za zorganizovanie „akcie“ bola dohodnutá odplata, chýbali všetky relevantné dôkazy, ktoré by odôvodňovali vystavenie faktúry na sumu 47 600,- Sk (1 580,- EUR), keď neexistovala objednávka, zmluva, súpis dodaných prác, špecifikácia rozsahu vykonaných prác a nakoniec ani dohoda o cene. O tom, že vyfakturovanie sumy 47 600,- Sk bola reakcia na neúspešné rokovania o cene zapožičanej plazmy svedčí podľa súdu aj tá skutočnosť, že faktúra bola vystavená až v decembri 2008, t.j. po viac ako dvoch rokoch od skončenia „akcie“. Súd preto žalobu v časti o 47 600,- Sk / 1 580,- EUR ako neodôvodnenú a nepreukázanú zamietol. Z vykonaného dokazovania mal súd ďalej za preukázané, že po skončení akcie, t.j. prenosov z ME vo futbale prejavil žalobca záujem o odkúpenie plazmy a preto bola plazma odvezená z kultúrneho domu v Humennom do jeho bytu. Čo sa týkalo dohody o cene, žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že dohoda o cene uzatvorená nebola, avšak on mal záujem na odkúpenie plazmy za výhodnú cenu z toho dôvodu, že táto už nebola nová, ale použitá. Svedok Ing. X., ktorý rokoval z titulu svojej funkcie vedúceho predajne žalovaného v Košiciach so žalobcom si na dohodu o konkrétnej cene nespomínal, uvádzal, že k dohode o cene muselo dôjsť na rokovaniach po skončení ME vo futbale. Žalobca vypovedal, že napriek tomu, že nedošlo k dohode o cene, bola mu doručená faktúra na sumu 157 000,- Sk, ktorá absolútne nezodpovedala predchádzajúcim rokovaniam s G.. X., napriek tomu v 2 splátkach uhradil sumu 77 000,- Sk, avšak zvyšok uhradiť odmietol, keďže cena bola premrštená. Na základe uvedených výpovedí žalobcu a svedka G.. X. ako osôb, ktoré reálne rokovali o kúpnej cene súd dospel k záveru, že dohoda o cene platne uzatvorená nebola a keďže absentovala podstatná náležitosť kúpnej zmluvy, k jej uzatvoreniu nedošlo. Súd uviedol, že z nesporných tvrdení strán sporu mal za preukázané, že v auguste 2007 bola plazma z dôvodu neuhradenia jej kúpnej ceny žalobcovi odobratá a taktiež aj tú skutočnosť, že žalobca listom zo dňa 6.11.2008 požiadal žalovaného o vrátenie sumy 77 000,- Sk (2 556,- EUR) titulom vydania bezdôvodného obohatenia. 4. Súd prvej inštancie posúdil nárok žalobcu na zaplatenie sumy 77 000,- Sk (2 556,- EUR) ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia titulom plnenia bez právneho dôvodu. Uviedol, že jeho úlohou bolo posúdiť, či bol nárok žalobcu premlčaný a teda, či je možné prihliadnuť na námietku premlčania vznesenú žalovaným. Napriek skutočnosti, že dospel k záveru, že kúpna zmluva nebola uzatvorená uviedol, že je zrejmé, že vzťah medzi stranami sporu má charakter obchodnoprávny, lebo prejavenej vôli žalobcu odkúpiť plazmu predchádzal vzťah účastníkov, ktorý možno podriadiť pod § 261 ods. 1 ObZ, keďže pri vzniku ich vzájomného vzťahu bolo vzhľadom na všetky okolnosti zrejmé, že sa týka ich podnikateľskej činnosti. Uvedené ustálenie charakteru záväzkového vzťahu bolo podľa názoru súdu medzi stranami sporu dôležité pre posúdenie, či otázku premlčania treba posudzovať podľa ObZ alebo zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len ,,OZ“). Súd poukázal na to, že podľa ustálenej judikatúry sa v rámci obchodnoprávnych vzťahov nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčuje v 4-ročnej lehote podľa § 397 ObZ. V § 394 ods. 2 ObZ rieši premlčanie práva na vrátenie plnenia podľa neplatnej zmluvy, avšak ostatných skutkových podstát bezdôvodného obohatenia, tak ako sú upravené v § 451 ods. 2 OZ (t.j. napr. plnenia bez právneho dôvodu) sa nedotýka. Z uvedeného dôvodu bolo preto podľa súdu potrebné vychádzať zo všeobecnej úpravy obsiahnutej v § 391 ods. 1 ObZ, podľa ktorého pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia lehota odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné, t.j. kedy mohol žalobca svoje právo na súde prvýkrát dôvodne uplatniť. V danom prípade bol súd toho názoru, že žalobca mohol svoje právo uplatniť na súde až následne potom, ako vyzval žalovaného na vrátenie bezdôvodného obohatenia. V konaní bolo podľa názoru súdu preukázané, že žalobca tak urobil listom zo dňa 6.11.2008, čiže premlčacia lehota začala plynúť až uplynutím 7 dňovej lehoty, ktorá bola žalovanému daná na vrátenie bezdôvodného obohatenia, t.j. dňom 14.11.2008. Žaloba bola podaná na súde dňa 6.5.2011, teda včas, keďže sa tak stalo pred uplynutím zákonnej 4 ročnej premlčacej lehoty. 5. Súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný si voči nároku žalobcu v časti 77.000,- Sk (2 556,- EUR) na pojednávaní konanom dňa 30.3.2015 započítal prostredníctvom svojho právneho zástupcu nárok na náhradu škody vo výške 104 800,- Sk (3 478,72 EUR), t. j. (157 000,- Sk ako cena vyfakturovaná žalobcovi faktúrou č. 76600284 - 52 200,- Sk ako suma uhradená treťou osobou v rámci náhradného predaja = 104 800,- Sk). Keďže ustanovenie § 373 ObZ upravuje náhradu škody pri porušení povinnosti zo záväzkového vzťahu a v danom prípade bolo preukázané, že k existencii záväzkového vzťahu nedošlo, bolo potrebné posudzovať vznik nároku žalovaného na náhradu škody podľa ustanovení OZ. Sám žalovaný pri uplatnení náhrady škody poukazoval na ustanovenie § 415 a 420 OZ. Súd uviedol, že z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca neporušil svoje povinnosti, či už prevenčnú alebo právnu povinnosť a to z toho dôvodu, že plazmu mal vo svojej dispozícii na základe zápožičného listu, k následnému uzatvoreniu kúpnej zmluvy nedošlo, na základe výzvy žalovaného predmetné zariadenie vrátil, resp. umožnil jeho odobratie. Žalobca teda žiadnu povinnosť, a to ani povinnosť zaplatiť cenu za zapožičané zariadenie neporušil. Nakoľko nedošlo k porušeniu povinnosti zo strany žalobcu, nebol splnený jeden zo základných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, ktorých splnenie musí byť kumulatívne, a preto mu nevznikla povinnosť nahradiť prípadnú škodu žalovanému. Súd považoval za potrebné tiež uviesť, že žalovaný si v konaní uplatnil ako obranu voči nároku žalobcu škodu, ktorú vypočítal ako rozdiel medzi sumou fakturovanou žalobcovi za zariadenie - plazmový televízor a sumou, za ktorú uskutočnil náhradný predaj tretej osobe. Žalovaný však neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že náhradný predaj sa týkal totožného zariadenia, ktoré odobral v auguste 2007 žalobcovi, keďže údaje na faktúre č. 76600284 a na faktúre, ktorou bolo zariadenie odpredané tretej osobe sú značne odlišné v popise predmetu kúpy, keď žalobcovi bolo fakturované zariadenie zn. PIONNER plasma panel a Media Receiver a tretej osobe taktiež zariadenie zn. PIONNER, avšak DJ Headphones a Disco system. 6. Súd prvej inštancie vyslovil názor, že je nepochybné, že k uzatvoreniu kúpnej zmluvy medzi zmluvnými stranami nedošlo a nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčaný nebol. Súd zároveň dospel k záveru, že žalovanému škoda nevznikla a teda započítanie, ktoré vykonal prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní konanom dňa 30.3.2015 je neplatné a preto súd žalobe v časti 77 000,- Sk (2 556,- EUR) vyhovel, keďže nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia je dôvodný. Zároveň súd uviedol, že je nepochybné, že žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením svojho peňažného záväzku a preto si žalobca okrem istiny uplatnil aj právo na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 14,75%, pričom súd poukázal na to, že podľa potvrdenia NBS, ktoré mal súd k dispozícii, bola priemerná ročná úroková sadzba v rozhodujúcom období vzniku nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 4,25%, preto súd žalobcom uplatnenú výšku úrokovej sadzby 14,25% považoval za primeranú a v súlade so zákonom a ako prvý deň omeškania ustálil deň 14.11.2008, t.j. deň nasledujúci po márnom uplynutí 7 dňovej lehoty danej žalovanému na vydanie bezdôvodného obohatenia. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 7 O.s.p. a žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 24% podľa pomeru jeho úspechu v konaní a s tým, že až po právoplatnosti tohto rozsudku bude rozhodnuté o výške náhrady trov konania samostatným uznesením. Priznaný rozsah náhrady trov konania súd odôvodnil tak, že v danom spore žalobca požadoval priznať čiastku 4 136,- EUR, úspech mal v sume 2 556,- EUR, v percentuálnom vyjadrení to predstavuje 62% úspech žalobcu, čo po odrátaní jeho neúspechu vo výške 38% predstavuje celkový úspech žalobcu 24%. 7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti, v ktorej súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2 556,- EUR s úrokom z omeškania a proti výroku o náhrade trov konania podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Podľa jeho názoru súd vec nesprávne právne posúdil, keď dospel k záveru, že k uzatvoreniu kúpnej zmluvy nedošlo, nakoľko nebola platne uzatvorená dohoda o cene a tým absentovala podstatná náležitosť kúpnej zmluvy. Žalovaný zastával názor, že z vykonaného dokazovania bolo zrejmé, že kúpna zmluva bola uzavretá ústne a z jej obsahu a podstatným náležitostí vyplynul nesporný záver, že vôľou zmluvných strán bolo dodať plazmový televízor s príslušenstvom použitý pri akcii ,,priame prenosy ME vo futbale“ a že tento si žalobca aj odobral. Boli teda nesporne zistené náležitosti kupujúceho, predávajúceho a predmetu kúpy, ale spornou bola náležitosť kúpnej ceny. Zo všetkých okolností však podľa žalovaného bolo zrejmé, že existovala vôľa zmluvných strán zmluvu platne uzavrieť. Tovar bol dodaný, žalovaný vystavil faktúru, ktorú žalobca nerozporoval, túto faktúru aj riadne čiastočne uhrádzal (čo má okrem iného aj účinky uznania dlhu), po odstúpení od kúpnej zmluvy zo strany žalovaného ho žalobca výslovne vyzýval na vrátenie zaplatenej časti kúpnej ceny z titulu bezdôvodného obohatenia a v žalobe žalobca uviedol, že žalovaný na základe ústne uzavretej kúpnej zmluvy fakturoval žalobcovi cenu predmetu plnenia. K záveru súdu o tom, že kúpna zmluva nebola uzavretá pre chýbajúcu náležitosť kúpnej ceny žalovaný uviedol, že súd bez opory vo vykonanom dokazovaní pristúpil na účelovú argumentáciu žalobcu, ktorý svoje pôvodné nesporné tvrdenia o uzavretí kúpnej zmluvy účelovo zmenil. Sám žalobca však pred začatím konania a v podanej žalobe tvrdil, že kúpna zmluva bola uzavretá a na jej základe bola faktúrovaná suma 157 000,- SK. Žalovaný uviedol, že keby bola pravda to, že kúpna cena nebola dojednaná, žalobca by faktúru ako neoprávnenú vrátil, čo však neurobil a začal ju priebežne uhrádzať v rámci svojich finančných možností, čo bolo prejavom jeho vôle kúpiť plazmový televízor. Žalovaný poukázal na to, že nie je podmienkou, aby bol prejav vôle vždy explicitný a postačuje aj tichý, konkludentný prejav alebo súhlas s určitým stavom alebo konaním, z ktorého môže druhý subjekt vyvodiť jednoznačné závery, ktoré sú aj v tomto prípade medzi zmluvnými stranami nesporné. Žalovaný uviedol, že keby aj bol správny záver súdu, že kúpna zmluva bola neplatná z dôvodu absencie dojednania kúpnej ceny, tak v tom prípade by žalobcova čiastočná úhrada kúpnej ceny bola plnením z neplatnej zmluvy a v takom prípade sa premlčacia doba počíta nie odo dňa doručenia výzvy na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 2 OZ, resp. § 391 ods. 1 ObZ, ale uplatňuje sa osobitná úprava, podľa ktorej premlčacia doba začína plynúť odo dňa, kedy k plneniu z neplatnej zmluvy došlo v zmysle § 394 ods. 2 ObZ. Teda podľa žalovaného súd pochybil, keď namiesto uvedenej špeciálnej úpravy použil všeobecnú úpravu začatia plynutia premlčacej doby podľa OZ, a preto aj nesprávne vyhodnotil námietku premlčania časti uplatneného nároku v sume 57 000,- Sk, kde plnenie z údajne neplatnej zmluvy nastalo viac ako 4 roky pred podaním žaloby, nakoľko k tomuto plneniu došlo dňa 17.1.2007, premlčacia doba začala plynúť týmto dňom a uplynula dňa 17.1.2011 a žaloba bola podaná až 6.5.2011, teda po márnom uplynutí 4-ročnej premlčacej doby v zmysle § 394 ods. 2 ObZ. Rovnako považoval žalovaný za nesprávny aj záver súdu o tom, že žalobca zmluvu neporušil, na základe čoho neuznal vzájomný nárok žalovaného na náhradu škody spôsobenú porušením zmluvnej povinnosti (strata hodnoty tovaru a strata na cene) a týmto nárokom sa súd ďalej ani nezaoberal. Na základe uvedeného žalobca navrhol, aby odvolací súd zmenil výrok súdu prvej inštancie v napadnutej časti tak, že žaloba sa zamieta a žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania v plnej výške. 8. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Poukázal na svoje podanie zo dňa 15.5.2015, z ktorého zdôraznil najmä to, že k uzavretiu kúpnej zmluvy medzi stranami nedošlo a žalobca od žalovaného tovar, ktorý žalovaný fakturoval nikdy neprevzal, a preto žalobca vyzval žalovaného podaním zo dňa 6.11.2008 a 11.12.2008 na vrátenie sumy 77 000,- Sk. Nakoľko však k vráteniu tejto sumy nedošlo, uplatnil si žalobca svoj nárok na súde. K uplatnenému nároku na zaplatenie sumy 47 600,- Sk s príslušenstvom tiež z titulu bezdôvodného obohatenia žalobca uviedol, že vykonal pre žalovaného práce a vynaložil s tým súvisiace náklady spojené s propagáciou firmy žalovaného a túto sumu vyfakturoval žalovanému v období, kedy už žalobcovi bolo zrejmé, že kúpna zmluva medzi ním a žalovaným uzavretá nebude. K tvrdeniam žalovaného na pojednávaní dňa 30.3.2015 uviedol, že ide o špekulácie právneho zástupcu žalovaného, nakoľko žalobca nikdy netvrdil, že k plneniu malo údajne dôjsť z neplatnej kúpnej zmluvy, nakoľko žalobca tvrdil a tvrdí, že k uzavretiu kúpnej zmluvy nikdy nedošlo, a to je podstatný rozdiel, a teda nemôže ísť o neplatnosť kúpnej zmluvy ak tá vôbec nebola uzavretá. Žalobca uviedol, že ak žalovaný tvrdí, že došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy, je jeho povinnosťou to aj preukázať. V tomto smere podľa žalobcu nemá právny význam ani faktúra, ktorou mu žalovaný fakturoval sumu 157 000,- Sk v súvislosti s čím poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 397/2011, v ktorom sa uvádza, že právnym úkonom nemôže byť faktúra, ktorá je daňovým dokladom, s ktorej existenciou či neexistenciou nemožno spájať vznik, zmenu alebo zánik právneho úkonu. V otázke dôkazného bremena žalobca poukázal na uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo 81/2010 zo dňa 31.5.2010 a uznesenie NS SR sp. zn. 5Obo/52/2010 zo dňa 24.6.2010. Žalobca naďalej zastával názor, že predmetom sporu je vydanie bezdôvodného obohatenia z dôvodu, že došlo k plneniu z dôvodu, ktorý odpadol, a preto začiatok plynutia premlčacej doby je deň, kedy právny dôvod plnenia zo strany žalobcu odpadol pri použití § 391 ods. 1 ObZ. V tomto smere poukázal žalobca na rozsudok NS ČR sp. zn. 25Cdo 968/99 zo dňa 30.1.2001, rozsudok NS ČR sp. zn. 35Odo 619/2002 zo dňa 18.6.2003. Žalobca uviedol, že k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného došlo dňa 22.7.2008, kedy sa žalobca dozvedel, že k uzavretiu predmetnej kúpnej zmluvy nedôjde, a preto žalobca podaním zo dňa 6.11.2008 požiadal žalovaného o vydanie bezdôvodného obohatenia, kedy podľa žalobcu právny dôvod plnenia z jeho strany odpadol pri použití § 391 ods. 1 ObZ. V daných súvislostiach považoval žalobca za potrebné upriamiť pozornosť aj na nález ÚS SR III. ÚS 192/06 zo dňa 3.11.2006, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2Cob/56/2012 zo dňa 18.4.2011. K otázke vzniku bezdôvodného obohatenia pri preddavku na kúpnu cenu odkázal žalobca na uznesenie NS SR sp. zn. 4Cdo 256/2010 zo dňa 28.9.2011 a v otázke charakteru záväzkového vzťahu z bezdôvodného obohatenia poukázal na uznesenie NS SR sp. zn. 2Cdo 922010 zo dňa 19.1.2012. Na základe všetkých uvedených skutočností a s odkazom na uvedené rozhodnutia žalobca navrhol, aby odvolací súd odvolanie žalovaného zamietol a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil a žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania za 1 úkon právnej služby v sume 101,25 EUR + režijný paušál v sume 8,39 EUR, spolu 109,64 EUR, na účet právneho zástupcu žalobcu, a to v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. 9. Podľa § 470 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ,,C.s.p.“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase. Konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo. 11. Krajský súd v Bratislave prejednal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. 12. Podľa názoru odvolacieho súdu sa súd prvej inštancie v prvom rade nesprávne vysporiadal so spornou skutočnosťou vzniku a platnosti kúpnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným. Súd správne určil, že vzťah medzi stranami sporu je vzťahom obchodnoprávnym, na ktorý sa z toho dôvodu aplikujú ustanovenia ObZ. Odvolací súd poukazuje na to, že predpokladom platnosti predmetnej kúpnej zmluvy ako právneho úkonu (či už by bola uzavretá ústne alebo písomne) je to, že spĺňa všetky zákonom vyžadované náležitosti, pretože v opačnom prípade ide o neplatný právny úkon. V predmetnej veci však súd prvej inštancie dospel k záveru, že zmluva vôbec nevznikla, napriek tvrdeniam žalobcu, ktorý už v samotnej žalobe uvádzal, že faktúra mu bola zo strany žalovaného vystavená na základe ústne uzavretej kúpnej zmluvy, pričom však absentovala dohoda o cene. Až neskôr v konaní začal tvrdiť, že k uzavretiu zmluvy nedošlo, s čím sa súd aj napriek tvrdeniam žalovaného a svedka stotožnil však bez toho že by sa s týmito tvrdeniami žalobcu vysporiadal. Pritom žalobca aj vo výzve zo dňa 6.11.2008, ktorou žiada vrátiť predmetných 77.000,- EUR, žiada tieto vrátiť ako bezdôvodné obohatenie, ktoré žalovaný získal odstúpením od kúpnej zmluvy, ktoré ani v tomto podaní nespochybňuje. Vzhľadom na uvedené je potrebné doplniť dokazovanie a to najmä výsluchom žalobcu za účelom odstránenia rozporných tvrdení týkajúcich sa uzavretia kúpnej zmluvy. Na základe doplneného dokazovania je potom potrebné opätovne posúdiť charakter uplatneného nárok a včasnosť jeho uplatnenia na súde vzhľadom na vznesenú námietku premlčania žalovaný. Odvolaciemu súdu taktiež nie je zrejmé ako sa súd vysporiadal so skutočnosťou a s tvrdením žalobcu, že napriek tomu, že nesúhlasil s vyfakturovanou sumou za predmet kúpy a ,,len“ zálohovo žalovanému uhradil dve splátky spolu v sume 77 000,- Sk. V tomto prípade odvolací súd poukazuje na námietku žalovaného v odvolaní, že ak žalobca nesúhlasil so sumou 157 000,- Sk, nemal uhrádzať nič, nakoľko toto jeho čiastočné plnenie aj vzhľadom k tomu, že k uvedenej faktúre pôvodne nič nenamietal, možno posudzovať aj ako uznanie dlhu v zmysle § 407 ods. 3 ObZ. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie v tom smere, že dĺžka premlčacej doby je vzhľadom na obchodnoprávny charakter vzťahu medzi stranami sporu štvorročná. Podľa názoru odvolacieho súdu ak právny dôvod (ústne uzavretá kúpna zmluva) na plnenie existoval, avšak je postihnutý sankciou neplatnosti, z čoho je potom potrebné vychádzať aj pri posúdení toho, či nárok žalobcu bol alebo nebol v čase podania žaloby premlčaný, a to s poukazom na § 394 ods. 2 ObZ. Odvolací súd preto dospel k záveru, že povinnosťou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude v zmysle vyššie uvedeného názoru odvolacieho súdu doplniť dokazovanie a na základe zisteného skutkového stavu opätovne posúdiť uplatnený nárok žalobcu a jeho dôvodnosť ako aj s tým súvisiaci a v konaní uplatnený nárok žalovaného na náhradu škody. 14. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 389 ods. 1 písm. c/ zrušil a vec v zmysle § 391 C.s.p. vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu dovolanie nie je prípustné.