Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Cob/40/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7615221986 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 04. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Pastieriková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:7615221986.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislava v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: BauTop, s.r.o., so sídlom Ing. Straku 4, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO: 43 982 671, zast.: JUDr. Emília Šimkuláková, advokátka, so sídlom Starosaská 6, 052 01 Spišská Nová Ves, proti žalovanému: CONCO Services, s.r.o., so sídlom Miletičova 5/B, 821 08 Bratislava, IČO: 45 424 527, zast.: Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o., so sídlom Miletičova 5/B, 821 08 Bratislava, IČO: 36 731 544, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č.k. 28 Cb/22/2016 - 244 zo dňa 07.02.2017, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I č.k. 28 Cb/22/2016 - 244 zo dňa 07.02.2017 p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. V odôvodnení uviedol, že žalobca návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia doručeným súdu dňa 27.01.2017,vo veci vydania platobného rozkazu o zaplatenie sumy 168.680,60 eur, žiadal nariadiť zabezpečovacie opatrenie, ktorým súd zriadi záložné právo k motorovým vozidlám vo vlastníctve žalovaného, a to z dôvodu, že žalovaný sa zbavuje majetku, bližšie nešpecifikovaných nehnuteľností, ako aj niektorých motorových vozidiel. Podľa žalobcu z uvedeného dôvodu nebude možné vykonať exekúciu postihnutím pohľadávok. Žalobca svoj nárok odôvodnil skutkovým stavom prebiehajúceho konania vo veci zaplatenia dlžnej sumy. 2. Súd prvej inštancie návrh právne posúdil podľa ust. 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1, 2 písm. c), d), § 326 ods.1, § 327, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, § 331 ods. 1, § 343, zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a vychádzajúc z obsahu spisového materiálu konštatoval, že žalobca v predmetnom návrhu nepoukázal na konkrétne správanie žalovaného, z ktorého by bolo možné usúdiť, že sa úmyselne snaží zbaviť majetku alebo ho zmenšiť tak, aby bol znemožnený prípadný súdny výkon rozhodnutia. Žalobca poukázal len na existenciu dôvodnej obavy, že podľa neho bude žalovaný predávať majetok a tým bude znemožnená vymáhateľnosť jeho pohľadávky. S poukazom na úkony žalovaného nebolo preukázané, že by sa zbavoval majetku za účelom ukrátiť veriteľa. Súd mal o takto motivovanom konaní pochybnosti a žalobca tieto pochybnosti svojou argumentáciou neodstránil. Konajúci súd mal ďalej citujúc z nálezu ÚS ČR sp.zn. IV. ÚS 89/02, Sbírka nálezů a usnesení Ústavního soudu, svazek 27, nález č. 97) za to, že vyhovením návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia by bolo neprimerane zasiahnuté do práv a povinností žalovaného, ak by mu svojím rozhodnutím obmedzil disponovať hnuteľnými vecami - motorovými vozidlami, pričom nebolo ani preukázané, či ide o majetok vo vlastníctve alebo užívaní žalovaného. Poukázal na tú skutočnosť, že súd nevykonáva dokazovanie vo vzťahu k rozsahu majetku, tak ako to žiada žalobca. Zdôraznil, že rozhodnutie o obmedzení nakladania s majetkom je mimoriadnym úkonom zo strany súdu a je potrebné špecifikovať s akým majetkom a v akom rozsahu má byť obmedzený žalovaný konať. Uviedol, že potrebu nariadenia zabezpečovacieho opatrenia žalobca odôvodňuje všeobecnou konštatáciou, že nevydanie zabezpečovacieho opatrenia v predmetnej právnej veci by mohlo viesť k znemožneniu ďalšieho výkonu rozhodnutia súdu, pričom aplikovaný právny predpis CSP vyžaduje, aby bolo preukázaná potreba neodkladnej úpravy pomerov strán alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia vo veci bol ohrozený. V danej právnej veci súd so zreteľom na merito konania vo veci samej by prihliadal na ohrozenie súdneho rozhodnutia, avšak takúto potrebu ako skutočnosť žalobca nepreukázal. 3. Súd prvej inštancie po preskúmaní návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia podaného bez príloh dospel k záveru, že žalobca podaným návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia prípustnosť a opodstatnenosť jeho nariadenia neosvedčil. V konaní neosvedčil nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, ale najmä účel zabezpečovacieho opatrenia a potrebu ochrany porušeného práva a nebolo ani osvedčené, že by k porušeniu práva zo strany žalovaného došlo. Súdu nijakým spôsobom nepreukázal inú skutočnosť, ktorá by preukazovala potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán. Konajúci súd mal za to, že žalobca neosvedčil ani vlastnícke právo k motorovým vozidlám. Žalobca ďalej nepreukázal prechod záväzku na zaplatenie žalovanej istiny s príslušenstvom na žalovaného, čím neuniesol svoje dôkazné bremeno tvrdenia. Podľa záverov súdu žalobca nepreukázal žiadny úkon žalovaného smerujúci k zbaveniu sa špecifikovaných motorových vozidiel v snahe ohroziť budúcu možnú exekúciu. Z dôvodov nesplnenia zákonných podmienok návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol. O trovách konania rozhodol podľa ustanovenia § 255 CSP v zmysle zásady úspechu v konaní, nakoľko žalobca v konaní úspech nemal, žalovanému nevznikli trovy spojené s konaním, náhradu trov tohto konania nepriznal žiadnej zo strán sporu. 4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Mal za to, že súd prvej inštancie vo veci nevykonal navrhnuté dôkazy, ako aj z dôvodu, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Mal za to, že okruh strán je ustálený. Zdôraznil, že v júni 2015 uzavrel zmluvu o dielo so spoločnosťou CONCO, s.r.o., IČO: 45 400 130, pre ktorú dielo vykonal. Táto spoločnosť za vykonané dielo nezaplatila v plnej výške, napriek tomu, že všetky pohľadávky žalobcu považovala za nesporné. Uviedol, že spoločnosť CONCO, s.r.o. zanikla - bola z obchodného registra dňa 14.06.2016 vymazaná v dôsledku zlúčenia so spoločnosťou JUING OIL, s.r.o. na základe zmluvy o zlúčení uzavretej 26.05.2016 a následne JUING OIL, s.r.o. ako právny nástupca spoločnosti CONCO, s.r.o. dňa 30.06.2016 uzavrel Zmluvu o predaji časti podniku so spoločnosťou CONCO Services, s.r.o. IČO: 45 424 527 (ktorá predtým bola jediným spoločníkom spoločnosti CONCO, s.r.o.), ktorou jej predal časť podniku, ktorú v zmluve označil ako samostatne hospodáriacu časť. Žalobca poukázal na to, že spoločníkmi spoločnosti CONCO Services, s.r.o. IČO: 45 424 527 a jej konateľmi boli a sú Bc. Miroslav Ostatník a Ing. Jaroslav Teker, teda tie isté osoby, ktoré boli konateľmi CONCO, s.r.o., a ktoré prostredníctvom CONCO Services, s.r.o. ako spoločníka CONCO s.r.o. ovládali. Následne dňa 27.10.2016 bola spoločnosť JUING OIL, s.r.o. zrušená a z obchodného registra vymazaná dňa 08.11.2016 v dôsledku jej zlúčenia s DcaLaser s. r. o., (ktorá je právnym nástupcom množstva ďalších spoločností). Na ďalšie súvisiace okolnosti žalobca poukázal na svoje písomné podanie zo dňa 17.01.2017 a považoval za nepochybne zjavné, že konatelia spoločnosti CONCO, s.r.o. a zároveň spoločnosti CONCO Services, s.r.o. uvedeným konaním sledovali jediný cieľ, nezaplatiť žalobcovi za vykonané dielo. Zdôraznil, že právne nástupníctvo, ktoré uvedenými právnymi úkonmi (t.j. zlúčením, predajom časti podniku) nastalo, opodstatňuje jeho názor, že nastala univerzálna právna sukcesia vo vzťahu k časti podniku tvorenom stavebnými činnosťami, kde právnym nástupcom CONCO, s.r.o. sa stala spoločnosť CONCO Services, s.r.o., lebo taká bola vôľa zúčastnených strán, ich zámer a nimi sledovaný cieľ. Z uvedeného konania žalovaných je preto nepochybné aj právne nástupníctvo v tomto spore. 5. Žalobca nesúhlasil so záverom prvoinštančného súdu, že nepoukázal na konkrétne správanie žalovaného, z ktorého by bolo možné usúdiť, že sa úmyselne snaží zbaviť majetku alebo ho zmenšiť tak, aby bol znemožnený prípadný súdny výkon rozhodnutia. Mal za to, že opísané konanie personálne prepojených osôb nesvedčí o inom úmysle, len ako žalobcovi nezaplatiť za dielo. Domnieval sa, že zriadením záložného práva by žalovaný nebol príliš obmedzený na svojich právach, pretože zabezpečovacím opatrením zriadené záložné právo by mu nebránilo motorové vozidlá používať, ani ich predať. Odôvodnenie súdu, že nebolo preukázané, či ide o majetok vo vlastníctve žalovaného, nepovažoval za pravdivé, nakoľko navrhol, aby súd prvej inštancie vyžiadal tento údaj z evidencie Dopravného inšpektorátu, pretože v zmysle zákona o cestnej premávke informácie o vlastníctve motorových vozidiel možno iným osobám ako súdu vydať len so súhlasom vlastníka. Vyslovil názor, že záväzkový vzťah medzi stranami sporu vznikol v rámci univerzálnej sukcesie opísanej v bode 1. odvolania. Poukázal na to, že podľa právnej úpravy postačuje dôvodná obava, že exekúcia bude ohrozená a táto vyplýva z konania postupne žalovaných osôb, ako aj z listín, ktoré priložil. 6. Záverom uviedol, že súd prvej inštancie bez toho, aby bolo vykonané dokazovanie k otázke právneho nástupníctva, si vopred osvojil názor, že žalobca svoje nároky uplatňuje voči nesprávnej osobe, s ktorou nie je v žiadnom záväzkovom vzťahu a aj na základe toho rozhodol. Z uvedených dôvodov žalobca navrhol, aby odvolací súd po doplnení dokazovania vyžiadaním informácie z evidencie dopravného inšpektorátu napadnuté uznesenie zmenil a navrhované zabezpečovacie opatrenie nariadil. 7. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril. 8. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) bez nariadenia pojednávania. Po preskúmaní obsahu spisu a oboznámení sa s dôvodmi odvolania žalobcu, dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. 9. Podľa názoru odvolacieho súdu je napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1 CSP vecne správne. Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia a k odvolacím dôvodom žalobcu odvolací súd uvádza nasledovné: 10. Podľa § 343 ods. 1, 2, 3 CSP zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. 11. Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie. 12. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 13. Podľa § 325 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 14. Podľa § 326 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočnosti odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa žalobca domáha. K návrhu musí žalobca pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 15. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 16. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia získa veriteľ postavenie záložného veriteľa a bude môcť pristúpiť k výkonu záložného práva na uspokojenie judikovanej pohľadávky v exekučnom konaní v súlade s § 343 ods. 3 CSP aj napriek existencii skoršieho záložného práva. 17. Zo zákonnej formulácie možno substancovať základné predpoklady na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia: - zabezpečovacie opatrenie možno zriadiť len na návrh, - spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty, - zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku, - existencia obavy z budúceho marenia exekúcie. 18. Popri všeobecných náležitostiach podania musí návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia spĺňať aj osobitné náležitosti, ktoré vyplývajú predovšetkým z § 343 ods. 1 CSP v spojení s § 344 a § 326 ods. 1 CSP. V návrhu musí navrhovateľ jednoznačne vymedziť predmet, vo vzťahu ku ktorému žiada zriadiť záložné právo a musí osvedčiť, že exekúcia bude ohrozená. S poukazom na § 344 v spojení s § 326 ods. 1 CSP navrhovateľ musí opísať skutočnosti, ktoré osvedčujú dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má v konaní poskytnúť ochrana. Zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nie je možné poskytnúť ochranu prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia. Nebude možné zasiahnuť do majetkových práv subjektu, hoci len zriadením záložného práva v prípade, ak základ nároku nie je minimálne osvedčený. Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia, je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti. Osvedčenie znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení zabezpečovacieho opatrenia teda súd poskytne oprávnenej strane dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou sa neprejudikujú práva a povinnosti sporových strán, ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak. 19. Spôsobilým predmetom záložného práva môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty. Zabezpečovacie opatrenie môže slúžiť len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky, ktorá môže vzniknúť na základe rôznych právnych titulov. V návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia by mala byť konkrétne peňažná pohľadávka špecifikovaná tak, aby bolo možné identifikovať, že tento peňažný nárok trvá a je dôvodný. Bez osvedčenia dôvodnosti a trvania peňažného nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a vo vzťahu ku ktorému môže byť ohrozená exekúcia, nemôžu byť splnené podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. 20. Posledným predpokladom je, že zriadením zabezpečovacieho opatrenia sa má odvrátiť možnosť zmarenia uspokojenia peňažnej pohľadávky v exekučnom konaní. Pri skúmaní obavy budúceho zmarenia exekúcie súd vychádza z konkrétnych skutkových okolností prípadu. Dokazovanie sa v tomto prípade nevykonáva, ale súd, ktorý rozhoduje o návrhu, musí mať osvedčené, že existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Z hľadiska osvedčenia relevantných skutočností by mal navrhovateľ poskytnúť dôkazy, ktoré jednoznačne osvedčia potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie. 21. Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia súd musí vždy zvážiť, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu). Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, musí súd zohľadniť uvedenú zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť zjavný nepomer. Súd by mal aj v tomto prípade rešpektovať zásadu a požiadavku proporcionality. 22. Po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, keď žalobca dostatočne neosvedčil, že by prípadná exekúcia bola ohrozená. Nariadenie zabezpečovacieho opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby nebolo vážnejších pochybností o potrebe takejto úpravy, nevyhnutnou podmienkou jeho zriadenia je existencia zákonného dôvodu, t. j. taký stav právnych (nie iba faktických) vzťahov medzi stranami, ktorý vyžaduje takúto úpravu súdom. Súd starostlivo zváži, či je tu skutočne naliehavá potreba, keď miera osvedčenia sa riadi situáciou a najmä naliehavosťou riešenia, či právo je ohrozené do tej miery, že je potrebné takto rozhodnúť. 23. Žalobca domáhajúci sa nariadenia zabezpečovacieho opatrenia musí v návrhu osvedčiť, že obava ohrozenia je reálna, teda, že osoba, na majetok ktorej navrhuje riadiť záložné právo zabezpečovacím opatrením, koná tak (robí faktické a právne úkony), že v konečnom dôsledku môže dôjsť k sťaženiu alebo znemožneniu ďalšieho konania a rozhodovania vo veci samej, resp. k zmareniu prípadného núteného výkonu rozhodnutia. Ohrozenie nároku žalobcu, či už subjektívne alebo objektívne, musí byť konkrétne a žalobca ho musí osvedčiť, nestačí len abstraktná (pravdepodobná) možnosť ohrozenia práv žalobcu. Chýbajúce osvedčenie ohrozenia práva žalobcu nemožno ničím nahradiť, lebo je základnou podmienkou pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Samotné tvrdenia žalobcu, ktorými odôvodňoval nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, neosvedčujú naliehavosť potreby požadovanej predbežnej úpravy a nepreukazujú skutočnosť, že by v danom prípade existovala obava, že exekúcia bude ohrozená. Žalobca neposkytol súdu prvej inštancie dôkazy, ktoré by jednoznačne osvedčili potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že žalobca v danom prípade neosvedčil základné predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, neosvedčil, nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, ale najmä účel zabezpečovacieho opatrenia a potrebu ochrany porušeného práva a nebolo ani osvedčené, že by k porušeniu práva zo strany žalovaného došlo. Odvolací súd súhlasí s názorom konajúceho súdu, že žalobca nepreukázal ani inú skutočnosť, ktorá by preukazovala potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán, nepreukázal žiadny úkon žalovaného smerujúci k zbaveniu sa špecifikovaných motorových vozidiel v snahe ohroziť budúcu možnú exekúciu. 24. V súvislosti s konštatovaním konajúceho súdu v napadnutom rozhodnutí, že žalobca nepreukázal prechod záväzku na zaplatenie žalovanej istiny s príslušenstvom na žalovaného, čím neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia a názorom žalobcu, že uvedenými právnymi úkonmi bolo preukázané právne nástupníctvo žalovaného, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie sa právnym nástupníctvom žalovaného bude podrobne zaoberať pri rozhodovaní vo veci samej a s námietkami strán v tejto súvislosti sa riadne vysporiada. 25. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie aj v tom smere, že žalobca neosvedčil vlastnícke právo k motorovým vozidlám, ku ktorým navrhol zriadiť záložné právo. Návrh žalobcu, aby súd vyžiadal informáciu z evidencie Dopravného inšpektorátu ohľadom vlastníctva motorových vozidiel odvolací súd považuje za predčasný. 26. Podľa § 113 ods. 1, 2, 3, 4, 5 zák. č. 8/2009 Z.z. Zákon o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, (ďalej len „ZCP“), informácie z evidencie vozidiel sa poskytujú, Vojenskej polícii, Vojenskému spravodajstvu, Slovenskej informačnej službe, Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, Národnému bezpečnostnému úradu, obecnej polícii, Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, ministerstvu dopravy, okresnému úradu Národnej diaľničnej spoločnosti, osobe poverenej výkonom činností Národnej diaľničnej spoločnosti, súdnym exekútorom, prostredníctvom Slovenskej komory exekútorov, notárom prostredníctvom Notárskej komory Slovenskej republiky, technickým službám vozidiel a Slovenskej kancelárii poisťovateľov v súvislosti s plnením ich úloh ustanovených zákonom; tieto údaje sa poskytujú diaľkovým, nepretržitým a priamym prístupom. Informácie z evidencie vozidiel sa poskytujú aj iným štátnym orgánom a orgánom územnej samosprávy v rozsahu ich pôsobnosti, spracovateľom starých vozidiel, Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny a úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Informácie z evidencie vozidiel sa poskytujú aj Zväzu automobilového priemyslu Slovenskej republiky, výrobcovi vozidiel, zástupcovi výrobcu vozidiel a osobe, ktorej predmetom činnosti je predaj vozidiel evidovaných v Slovenskej republike alebo v inom štáte, ktorú orgán Policajného zboru zaevidoval podľa § 112 ods. 10; takéto informácie sa poskytujú len v rozsahu nevyhnutnom na plnenie úloh podľa predmetu ich činnosti. Každému sa v požadovanom rozsahu poskytne písomná informácia o údajoch, ktoré sa o ňom uchovávajú v evidencii vozidiel. Inej osobe, ako je uvedené v odsekoch 1 a 2, sa poskytne informácia z evidencie vozidiel v písomnej alebo elektronickej forme o a) mene, priezvisku a pobyte alebo o názve, sídle alebo prevádzkarni držiteľa vozidla alebo vlastníka vozidla, ak s tým vopred vysloví súhlas ten, koho sa informácia týka, b) tom, či sa proti vlastníkovi vozidla vedie exekučné konanie alebo výkon rozhodnutia. Inej osobe, ako je uvedené v odsekoch 1 a 2 sa poskytne informácia z evidencie vozidiel v písomnej alebo elektronickej forme, ktorá neobsahuje osobné údaje a údaje o držiteľovi a vlastníkovi vozidla uvádzané v osvedčení o evidencii časť II. Žiadosť o informáciu podľa odsekov 2 a 3 sa podáva orgánu Policajného zboru príslušnému podľa miesta pobytu fyzickej osoby alebo sídla alebo prevádzkarne právnickej osoby, ktorej sa informácia týka a žiadosť podľa odseku 4 sa podáva ministerstvu vnútra. 27. Podľa § 113 ods. 7 ZCP, osoba, ktorej sa informácia obsahujúca osobné údaje z evidencie vozidiel poskytla, smie takú informáciu použiť len na účely, na ktoré ju žiadala a musí zabezpečiť jej ochranu pred zneužitím a pred jej sprístupnením neoprávnenej osobe. 28. Odvolací súd poznamenáva, že žalobca, na ktorom je dôkazné bremeno preukázať aj vlastníctvo motorových vozidiel nepreukázal, žeby sa bol v zmysle cit. ust. zákona pokúsil o získanie informácií týkajúcich sa vlastníctva týchto motorových vozidiel, príp. žeby o tieto informácie, prípadne súhlas o ich poskytnutie, požiadal priamo žalovaného. Až v prípade jeho neúspechu ohľadom poskytnutia požadovaných informácií uvedeným zákonným postupom by potom bolo namieste, aby žalobca navrhol súdu tieto informácie vyžiadať v súlade so zákonom. Odvolací súd sa v tomto štádiu stotožnil s názorom prvoinštančného súdu, že súd nevykonáva dokazovanie vo vzťahu k rozsahu majetku, tak ako to žiada žalobca. 29. Keďže neboli splnené základné predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, odvolací súd len okrajovo dodáva, že neprisvedčil názoru súdu prvej inštancie, že v danom prípade nie je splnená zásada primeranosti, nakoľko žalobcom uplatnená pohľadávka v spore je vo výške 168.680,60 eur s príslušenstvom a v prípade preukázania vyššie uvedených základných predpokladov na zriadenie záložného práva na predmetné motorové vozidlá by sa odvolaciemu súdu prípadný zásah do práv a právneho postavenia dotknutej strany nejavil ako neprimeraný nároku, ktorému by sa mala poskytnúť ochrana. 30. Po vecnom a právnom zhodnotení relevantných skutočností odvolací súd dospel k záveru zhodnému so súdom prvej inštancie, že žalobca neosvedčil základné predpoklady na vydanie ním navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia, neosvedčil vlastnícke právo žalovaného k motorovým vozidlám, ani, že prípadná exekúcia je bezprostredne ohrozená, a preto nie sú splnené podmienky na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. 31. Vzhľadom k uvedenému, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vec správne právne posúdil, a preto napadnuté uznesenie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil. 32. O náhrade trov konania súdom prvej inštancie a odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 396 ods. 1, § 262 CSP). 33. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).