Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/50/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116223277 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:8116223277.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu: JUDr. Darina Kriváňová a členovia senátu: JUDr. Michaela Králová a JUDr. Ivan Jahnová, vo veci starostlivosti o maloletého P. P. P., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, dieťa rodičov: Q. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XX, O. a V. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XX, K. P., o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II, č.k. 27P 247/2016-35 zo dňa 25.5.2017 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 27P 247/2016-35 zo dňa 25.5.2017 vo výroku, ktorým súd uložil povinnosť platiť výživné na maloletého otcovi m e n í tak, že otec j e p o v i n n ý platiť výživné na maloletého P. P. P., nar. XX.XX.XXXX v sume 100,- € mesačne vždy k 15. dňu v kalendárnom mesiaci vopred k rukám matky od 16.11.2016. Zročné výživné za obdobie od 16.11.2016 do 30.11.2017 spolu v sume 150,- € je otec p o v i n n ý zaplatiť k rukám matky maloletého do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšnej časti rozsudok p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava II rozsudkom č.k. 27P 247/2016-35 zo dňa 25.5.2017 rozhodol o úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu P. P. P., nar. XX.XX.XXXX tak, že maloletého zveril do osobnej starostlivosti matke, otcovi uložil povinnosť platiť výživné na maloletého vo výške 100,- eur mesačne, vždy k 15. dňu v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc doručením rozsudku s tým, že zročné výživné otcovi nevzniklo. Ďalej rozhodol, že obaja rodičia budú maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok, styk otca s maloletým súd neupravil a vo zvyšnej časti návrh matky zamietol. 2. Okresný súd rozhodol na základe návrhu matky maloletého, ktorým žiadala, aby súd upravil rodičovské práva a povinnosti k maloletému z dôvodu, že s otcom dieťaťa manželstvo neuzavreli, nežijú v spoločnej domácnosti a k dohode nedošlo. Navrhovala, aby súd maloletého zveril do jej osobnej starostlivosti a otcovi uložil povinnosť platiť výživné v sume 230,- eur mesačne, styk upraviť nežiadala a navrhla, že zastupovať a spravovať majetok dieťaťa budú obaja rodičia. Matka v návrhu uviedla, že s otcom dieťaťa spolu nežili už v čase, keď čakala narodenie dieťaťa a keď sa syn narodil, otec ho bol navštíviť iba párkrát, neprišiel ani na synov krst a aj v súčasnosti ho navštevuje len sporadicky. Výživné na syna zaplatil, len keď ho o to požiadala, pravidelné platby nezasielal. Niekedy zaplatil 50,- eur, niekedy 300,- eur, nikdy však platby neboli pravidelne mesačne zasielané. Podľa vyjadrenia matky, otec priemerne platil 100,- eur mesačne. Matka má ešte ďalšie dve vyživovacie povinnosti z predchádzajúceho manželstva, a to k maloletej U. Š., K.. XX.XX.XXXX a maloletej Y. Š., K.. XX.XX.XXXX. Matka v čase rozhodovania súdu bola na rodičovskej dovolenke a s deťmi bývala v prenajatom byte. Jej jediným zdrojom príjmu bol rodičovský príspevok 203,20 eur a prídavky na dieťa. 3. Okresný súd z vykonaného dokazovania zistil, že maloletý sa narodil z mimomanželského vzťahu rodičov, ktorí nežijú v spoločnej domácnosti a starostlivosť o maloletého zabezpečuje výlučne matka, ktorá je rozvedená a má ďalšie dve vyživovacie povinnosti. Jediným príjmom matky bol rodičovský príspevok 203,20 eur a rodinné prídavky. Na ďalšie dve deti platí matke otec výživné v sume 200,- eur spolu na obidve deti, i keď mu súdom bola uložená povinnosť platiť výživné vo výške 150,- eur na obidve deti. Maloletý nemá zdravotné problémy a matka uviedla, že od 01.06.2017 mala začať pracovať a maloletého prihlásiť do jasieľ, v ktorých mesačný poplatok má predstavovať sumu 300,- eur. Mesačné náklady na maloletého matka vyčíslila v sume 180,- eur mesačne a uviedla, že za prenájom 2-izbového bytu platí mesačne 500,- eur. Okrem toho jej finančne pomáha brat, ktorý pracuje v Nemecku. Z výpovede otca súd zistil, že s matkou ukončili spolužitie pred narodením dieťaťa, otec má z predchádzajúceho manželstva dve dcéry: Q. P., K.. XX.XX.XXXX a S. P., K.. XX.XX.XXXX. Dňa XX.XX.XXXX uzavrel manželstvo, z ktorého sa dňa XX.XX.XXXX narodil syn V.. S manželkou žije v rodinnom dome v K. P., ktorý je vo vlastníctve jeho manželky, ale pôvodne bol v bezpodielovom spoluvlastníctve s bývalou manželkou, ale keďže nemal finančné prostriedky, aby ju vyplatil, dom predali súčasnej manželke, ktorá si zobrala hypotekárny úver a z toho vyplatili bývalú manželku. Terajšia manželka iné vyživovacie povinnosti okrem maloletého Petra nemá. Otec je živnostník, vykonáva údržby záhrad a v zimných mesiacoch pracuje ako zámočník. Jeho príjem je 1000 - 1200,- eur, nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti, ani hnuteľných vecí väčšej hodnoty. 4. Okresný súd právne posúdil vec podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine v spojení s § 24, § 25, § 65 a § 75 Zákona o rodine. Z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že je v záujme maloletého dieťaťa, aby boli upravené práva a povinnosti rodičov tak, že maloletého zveril do osobnej starostlivosti matke s tým, že obaja rodičia budú maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok. Otcovi uložil povinnosť platiť výživné v sume 100,- eur mesačne, s prihliadnutím na vek maloletého dieťaťa 1,5 roka, ktorému vznikajú bežné náklady na stravu, ošatenie, hygienické potreby. Súd rozhodol o výške výživného s prihliadnutím na to, že v čase rozhodovania bola matka na rodičovskej dovolenke, starala sa o maloletého a nemala zvýšené náklady s poplatkom za súkromné jasle vo výške 300,- eur mesačne tak, ako uviedla, pretože k zmene v čase rozhodovania okresného súdu nedošlo. Pokiaľ nastane zmena pomerov, je možné rozhodnúť o úprave výživného aj inak, ale takáto zmena pomerov musí byť v čase rozhodovania súdu. Pri určení výšky výživného súd vychádzal zo zistenia, že otec je podnikateľ a uviedol, že jeho skutočný mesačný príjem je vo výške 1000 - 1200,- eur, a z tejto sumy preto súd pri určení výživného vychádzal, s prihliadnutím na to, že otec má ešte ďalšiu vyživovaciu povinnosť k deťom z predchádzajúceho manželstva, ako aj k maloletému V., nar. XX.XX.XXXX. Matka má tiež ďalšie dve vyživovacie povinnosti, i keď na výživu týchto detí prispieva aj ich otec. 5. Proti výrokom rozsudku, ktorým okresný súd rozhodol o výživnom a proti výroku, ktorým súd rozhodol, že maloletého budú zastupovať a spravovať jeho majetok obaja rodičia, podala odvolanie matka. V odvolaní uviedla, že v rozsudku boli chyby a to takto: Bolo tam uvedené, že jasle ktoré navštevuje syn platí matka v sume 320,- € nie je to tak, lebo predložila aj súdu zmluvu z jaslí, ktoré syn navštevuje a tam je uvedená suma 300,- €. Ďalej je tam napísané, že si nájomné za byt, v ktorom býva platí v sume 520,- €, nie je to tak, lebo nájomné si platí v sume 550,- €. 6. V rozsudku sa uvádza aj to, že bývalý manžel matke maloletého platí na dcéry U. Š. K.. XX.X.XXXX a Y. Š. K.. X.X.XXXX v sume 200,- €, hoci mu súd uložil povinnosť platiť vo výške 150,- € na obidve deti. Nie je to tak, lebo súdom mal určené výživné v sume 75,- € na každé dieťa, ale platí viacej ako by mal. V čase rozhodovania ešte nebola zamestnaná a súd neurčil otcovi povinnosť uhradiť polovicu nákladov na jasle. Situácia sa zmenila, matka je zamestnaná od 1.6.2017 syn navštevuje detské jasle kde je mesačný poplatok za jasle v sume 300,- €. Matka tvrdila, že otec by mal uhradiť polovicu nákladov na syna a rovnako aj polovicu nákladov na jasle. Matka nesúhlasila s rozhodnutím súdu, že aj otec má právo zastupovať syna a spravovať jeho majetok. Otec sa o syna od jeho narodenia nestaral, preto s rozsudkom nesúhlasí. Ani raz nebol so synom viac ako hodinu, preto je nesprávne aby mal právo zastupovať syna keď ani nejaví o syna záujem. Syna nenavštevuje ako sľúbil na súde, že bude za synom chodiť každý týždeň. Sama sa stará o syna, otec jej s výchovou syna ani raz nepomohol, ani raz ho nepostrážil. Nemusí sa starať, ale právo zastupovať syna má. To je nespravodlivé. Ak by sa o syna staral ako otec, nemala by matka voči rozhodnutiu žiadne námietky. Z uvedených dôvodov matka navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie zrušil a vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie. 7. K odvolaniu matky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II, č.k. 27P/247/2016-35 zo dňa 25.05.2016 sa vyjadril otec maloletého, ktorý navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť. K námietke matky, že nesúhlasí s rozhodnutím súdu, aby obaja rodičia zastupovali a spravovali majetok maloletého uviedol, že matka dieťaťa návrhom doručeným súdu, doplneným na pojednávaní žiadala, aby zastupovali a spravovali majetok dieťaťa obaja rodičia, /časť rozsudku - odôvodnenie bod 1/. Otec poukázal na ustanovenie § 28 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého súčasťou rodičovským práv a povinností sú najmä b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. Obidvaja rodičia, matka aj otec, majú rovnaké rodičovské práva i povinnosti k ich maloletému dieťaťu narodenému v manželstve a rovnako aj k dieťaťu narodenému mimo manželstva. Tieto práva a povinnosti rodičov trvajú až do nadobudnutia plnoletosti dieťaťa, okrem vyživovacej povinnosti, ktorá môže pretrvávať aj potom. Rodičovské práva a povinnosti patria iba rodičovi, ktorý má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Otec uviedol, že nebol pozbavený spôsobilosti na právne úkony, prípadne nebola mu spôsobilosť na právne úkony obmedzená, nebol rodičovských práv a povinností pozbavený, a taktiež mu nebol výkon rodičovských práv pozastavený, takže mu rodičovské práva patria. Vo vyjadrení otec uviedol, že v rozsudku sú chyby, nakoľko tam je uvedené, že jasle, ktoré navštevuje syn platí v sume 320,- eur. Nie je to tak, lebo matka súdu predložila zmluvu z jaslí, ktoré syn navštevuje a tam je uvedená suma 300,- eur. Ďalej je napísané, že za byt, v ktorom býva platí v sume 520,- eur, nie je to tak, lebo nájomné si platí v sume 550,- eur. Matka uviedla, že od 1.6.2017 by mala začať pracovať a syna prihlásila do jasieľ. Súdu predložila k nahliadnutiu Zmluvu o poskytovaní služieb, z obsahu ktorej súd zistil, že mesačný poplatok bude predstavoval 320,- eur. Zmluvu so zamestnávateľom ešte uzavretú nemá. Súd prihliadal na skutkový stav, ktorý bol aktuálny ku dňu vyhláseniu rozsudku. Matka na pojednávaní súdu založila zmluvu, podľa ktorej mal syn nastúpiť do súkromných jaslí, pracovnú zmluvu k dispozícii nemala. Súd tak mohol vychádzať iba z toho stavu, ktorý bol aktuálny ku dňu 25.5.2017, kedy bola matka na rodičovskej dovolenke a starala sa o syna. Súd nemohol brať stav, ktorý mal nastať v budúcnosti. K odvolaniu nie je priložená žiadna pracovná zmluva a taktiež žiadna zmluva o tom, že by syn mal nastúpiť do jaslí, takže sa neviem vyjadriť aký je aktuálny stav. V čase vyhlásenia rozsudku, matka bola na rodičovskej dovolenke, do práce nenastúpila, preto nebol dôvod, aby syn navštevoval jasle. Otec vo vyjadrení uviedol, že sa nebráni plateniu súdom určeného výživného vo výške 100,- eur, ale vzhľadom na jeho súčasnú situáciu, možnosti, schopnosti a majetkové pomery, vyživovacia povinnosť voči ďalším trom deťom, nie je schopný platiť viac, čo sa týka príspevku na jasle. Podľa R5/1991 nemožno vyvodiť povinnosť rodiča poskytovať okrem mesačného výživného na maloleté dieťa ešte ďalší jednorazový príspevok na úhradu niektorých osobných potrieb maloletého. K zmene výživného možno pristúpiť za predpokladov uvedených v ustanovení § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Otec navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť. 8. K odvolaniu matky sa vyjadril kolízny opatrovník, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, Bratislava, ktorý navrhol odvolanie matky zamietnuť ako neopodstatnené. Ohľadom chybne uvádzaných poplatkov za nájom, jasle a sume výživného na dcéry z predchádzajúceho vzťahu, sú sumy uvádzané na rozhodnutí iné ako bolo uvedené v správe zo šetrenia predloženej súdu dňa 26.04.2017, ktoré sumy uviedla matka dňa 25.04.2017 a preto došlo k chybe pri zapisovaní na strane súdu, ktorá ale neovplyvňovala samotné konanie. Nakoľko syn má menej ako tri roky a ak má matka uzavretý plný pracovný úväzok ako deklaruje, tak má nárok na štátny príspevok na jasle v hodnote 280 eur. V otázke zastupovania a spravovania majetku maloletého sa vyjadril tak, že i keď je starostlivosť otca o maloletého minimálna, otec nebol pozbavený rodičovských práv a preto má právo spravovať majetok a zastupovať svojho syna. 9. K vyjadreniu otca k odvolaniu matky, sa vyjadrila matka, ktorá nesúhlasí s návrhom a vyjadrením otca z toho dôvodu, že otec syna vôbec nenavštevuje a syna sa nezaujíma. Syna nevidel a nebol za ním od 5.5.2017. Matka uviedla, že otec dosť často vyhlasoval, že syn nie je jeho tak ako nechápe, na čo chce práva zastupovať syna a spravovať jeho majetok. Syn otca ani poriadne nepozná a keby aj malo dôjsť k situácii, že by syn mal byť sám s otcom, bol by len uplakaný lebo otec nepozná synove návyky a syn nie je na otca zvyknutý. 10. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací, preskúmal vec bez viazanosti rozsahom a dôvodmi odvolania § 2 ods. l, § 65, § 66, § 395 ods. l, ods. 2 zákona č. 161/2015 Z.z. (Civilný mimosporový poriadok; ďalej len C.m.p., vec prejednal na pojednávaní (§ 385 ods. l, zákona č. 160/2015 Z.z. (Civilný sporový poriadok; ďalej len C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné a nie sú splnené podmienky pre zmenu rozhodnutia okresného súdu. 11. V danej veci matka maloletého nesúhlasila s rozhodnutím súdu vo výroku o úprave práv a povinností rodičov k maloletému a žiadala, aby odvolací súd v napadnutej časti zmenil rozsudok okresného súdu v zmysle podaného odvolania tak, že zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok bude len matka a namietala, že pri určení výživného súd neprihliadol na to, že bude musieť uhrádzať poplatok za jasle v sume 300 eur mesačne a tým sa zvýšia náklady na maloletého. 12. V odvolaní matka namietala, že okresný súd pri rozhodnutí dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Namietala, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Súd neprihliadol na to, že keď otec o maloletého nemá záujem, nestretáva sa s ním a nenavštevuje ho, tak by ani nemal mať právo maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok tak, ako nesprávne rozhodol okresný súd. Poukázala na rozhodnutia súdov, ktoré rozhodujú tak, že zastupuje maloleté dieťa a spravuje jeho majetok iba rodič, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti. 13. Odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie správne a v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie k tomu, aby mohol vo veci rozhodnúť a odvolací súd nezistil pochybenie súdu prvej inštancie v tom, že rozhodol tak, že zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia. 14. Po posúdení námietky matky maloletého, spochybňujúcej presvedčivosť odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu, dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie zodpovedá požiadavke ustanovenia § 220 ods. 2 C.s.p. a nesprávne uvedené sumy v odôvodnení rozsudku, týkajúce sa výšky poplatku za nájom bytu matky maloletého, ako aj predpokladaný poplatok za jasle, nemali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, išlo iba o omyl pri vyhotovovaní písomného rozhodnutia. 15. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. 16. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ale právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). 17. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05). Súd sa z tohto dôvodu nemusí v odôvodnení svojho rozhodnutia zaoberať úplne všetkými dôvodmi a argumentmi procesných strán - postačujúcim je, ak z odôvodnenia rozhodnutia sú zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (viď tiež II. ÚS 76/07). 18. V súvislosti s námietkou matky, že okresný súd pri rozhodnutí nesprávne rozhodol, keď určil otcovi právo zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok, lebo podľa jej názoru nie je spravodlivé, keď otec nemá o maloletého záujem a nestretáva sa s ním. Z uvedenej námietky možno vyvodiť nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine. Podľa § 28 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. Súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. 19. Podľa § 28 ods. 2 rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia, a preto obidvaja rodičia sú oprávnení a povinní svoje maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok, samozrejme, pokiaľ tieto rodičovské práva a povinnosti neboli rozhodnutím súdu obmedzené alebo pokiaľ súd rodičov týchto práv a povinností nepozbavil alebo ich výkon nepozastavil. 20. Oprávnenie a povinnosť obidvoch rodičov zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok trvá, aj keď súd upraví ich práva a povinnosti k maloletému dieťaťu na čas po rozvode podľa § 24 a napríklad rozhodne, že jednému z rodičov zveruje maloleté dieťa do osobnej starostlivosti a tento rodič bude dieťa aj zastupovať a spravovať jeho majetok. Rodičovské práva a povinnosti zostávajú zachované (R 8/1971, R 55/1996, R 96/1967), pôjde len o úpravu výkonu týchto rodičovských práv a povinností v bežných veciach, ktoré vyplývajú a súvisia s osobnou starostlivosťou o maloleté dieťa. Vo všetkých podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností by sa však rozvedení manželia mali dohodnúť. Ak by sa o týchto podstatných veciach nedohodli, podľa § 35 na návrh niektorého z rodičov rozhodne súd. Samostatný výkon rodičovských práv a povinností zo strany len jedného rodiča sa podľa zákona predpokladá len v prípadoch taxatívne uvedených v ustanovení § 28 ods. 3. Skutočnosť, že niektoré zložky majetku maloletého dieťaťa bude spravovať ten z rodičov, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, by spravidla nemala mať podstatný vplyv na určenie, ako má tento rodič prispievať na výživu maloletého. 21. Krajský súd s prihliadnutím na uvedené dospel k záveru, že skutkové a právne závery súdu prvej inštancie nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a že odôvodnenie odvolaním napadnutého rozsudku okresného súdu ako celok spĺňa parametre zákonného odôvodnenia. Krajský súd sa stotožnil so závermi prvoinštančného súdu, ktorý sa dostatočne vysporiadal aj so všetkými námietkami v priebehu konania. Za porušenie základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v žiadnom prípade nemožno považovať to, že súd nerozhodol a neodôvodnili svoje rozhodnutie podľa predstáv odvolateľky. 22. Určenie vyživovacej povinnosti otca, ktorému nebol maloletý zverený do osobnej starostlivosti, súd prvej inštancie právne posúdil podľa § 62 Zákona o rodine. 23. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 24. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 25. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri plnení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. 26. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 27. V súvislosti s ustanovením § 62 Zákona o rodine, podľa ktorého súd prvej inštancie právne posúdil zistený skutkový stav ohľadne určenia výživného, odvolací súd poukazuje na to, že vyživovacia povinnosť zaťažuje obidvoch rodičov, bez ohľadu na to, či sa dieťa narodilo v manželstve. Zákonná vyživovacia povinnosť oboch rodičov neznamená mechanickú rovnosť. Vychádza z individuálnych schopností, možností a majetkových pomerov každého z rodičov. Kritériá na strane rodičov sa posudzujú vo vzájomnej súvislosti s odôvodnenými potrebami na strane oprávneného dieťaťa. Ide o osobné právo každého dieťaťa, preto súd vymedzuje vyživovaciu povinnosť voči každému dieťaťu osobitne na základe jeho individuálnych potrieb. Odôvodnenosť potrieb vyjadruje požiadavku, aby plnením vyživovacej povinnosti boli uspokojené všetky náklady vo vzťahu k dieťaťu, ktoré možno očakávať. Miera potrieb dieťaťa je rôzna. Závisí od veku, duševnej a fyzickej vyspelosti, schopnosti, zdravotného stavu, záujmov, nadania, talentu, vzdelania, od formy budúcej prípravy na povolanie. Nemožno dospieť k všeobecne platnému záveru, ide o individuálnu fyzickú a duševnú vyspelosť toho - ktorého dieťaťa, potreby detí v tom istom veku sa môžu odlišovať, súčasne závisí od schopností a možností rodičov. 28. V súvislosti s rozhodnutím okresného súdu o výživnom v sume 100,- eur mesačne, odvolací súd poukazuje na to, že každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť môže byť plnená osobnou starostlivosťou, alebo čiastočne starostlivosťou o domácnosť, tiež je poskytovaním vecných plnení, napr. bývanie, alebo stravovanie. Ďalšou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného, ako peňažného príspevku na uhradzovanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení, ako je napr. strava, bývanie, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd alebo podľa dohody rodičov. 29. Právo rodiča vychovávať svoje dieťa a starať sa o dieťa zaručuje aj čl. 41 Ústavy Slovenskej republiky. Na rovnakom mieste tiež zaručuje dieťaťu právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Dohovor o právach dieťaťa ukladá zmluvným štátnom povinnosť vynaložiť všetko úsilie na to, aby sa uznala zásada, že sú to obaja rodičia, ktorí majú spoločnú a rovnakú prvotnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa, pričom zmyslom ich starostlivosti musí byť vždy záujem dieťaťa. 30. Vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom majú obaja rodičia a každý z nich má povinnosť prispievať na výživu podľa svojich schopností a možností, ako aj majetkových pomerov, pričom pri určení výživného sa prihliada i k tomu, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará, keďže práca a osobná starostlivosť o dieťa vynaložená jedným z rodičov predstavuje materiálnu hodnotu zodpovedajúcu finančnému príspevku druhého rodiča a rozsah tejto závisí od veku, potrieb a zdravotného stavu toho, ktorého dieťaťa. 31. Výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb maloletého dieťaťa, v súvislosti s jeho všestranným rozvojom a vývojom, tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu týchto životných potrieb dieťaťa je rôzny a to vzhľadom na jeho vek, spôsob prípravy na jeho budúce povolanie, zdravotný stav, ale aj jeho schopnosti. 32. V zmysle § 62 ods. 2 Zákona o rodine schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodiča treba posudzovať vždy komplexne a najlepším ukazovateľom je práve životná úroveň rodiča. 33. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je ich zákonná povinnosť a pre určenie výšky vyživovacej povinnosti nie je vôbec rozhodujúce, koľko rodič prácou zarobí, alebo či vôbec pracuje. Oveľa väčšiu výpovednú hodnotu má zistenie jeho potencionálnej životnej úrovne, ktorá je limitovaná okrem majetkových pomerov aj jeho finančnými nárokmi na zabezpečenie uspokojenia jeho potrieb. Jedným z faktorov, ktoré pri určovaní miery životnej úrovne môže vziať súd do úvahy je aj zistenie a vyčíslenie mesačných nákladov povinného rodiča. 34. Podľa názoru odvolacieho súdu, vzhľadom na zistený skutkový stav v danej veci, matka v podanom odvolaní namietala aj výšku výživného v sume 100 eur mesačne z dôvodu, že ak ona začne pracovať a dieťa bude chodiť do jaslí, musí uhrádzať sumu 300 eur mesačne za jasle a preto je výživné v uvedenej sume neprimerané. Na pojednávaní pred odvolacím súdom sa matka vyjadrila, že začala pracovať a jej príjem je v sume 700,- brutto. Zároveň uviedla, že maloletý začal chodiť do jaslí s poplatkom 300 eur mesačne, ale požiadala o príspevok, ktorý jej bol priznaný v sume 250,- eur a vyjadrila sa, že výživné v sume 100 eur mesačne je tak primerané a s touto sumou súhlasí, s prihliadnutím na odôvodnené potreby maloletého. 35. Krajský súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine, odôvodnenie rozsudku je presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Odvolací súd je toho presvedčenia, že je v možnostiach a schopnostiach otca prispievať na výživu maloletého určeným výživným, zohľadňujúc jeho komplexnú životnú úroveň. Odvolací súd poukazuje na ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom považuje za ich prvoradú zákonnú povinnosť, ako aj na ods. 5 tohto zákonného ustanovenia, v ktorom je výslovne uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Podľa tohto zákonného ustanovenia je rodič povinný rešpektovať vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené a rovnako je povinný využívať všetky svoje schopnosti a možnosti na zabezpečenie dostatočného príjmu na to, aby si mohol vyživovaciu povinnosť k dieťaťu plniť v čo najväčšom rozsahu. 36. Pretože rozsudok súdu prvej inštancie spĺňa základné právne náležitosti, najmä zrozumiteľnosť, určitosť a jasnosť a je logickým a právnym vyústením priebehu a výsledkov prvoinštančného konania, jeho odôvodnenie je presvedčivé a odvolací súd sa s ním v plnom rozsahu stotožňuje, potvrdil ho ako vecne správny v napadnutej časti podľa § 387 ods. 1 C.s.p. a podľa § 387 ods. 2 C.s.p. na zdôraznenie jeho správnosti ho iba doplnil o ďalšie dôvody. 37. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 52 C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave, pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 422 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).