Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/202/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 9015010043 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:9015010043.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a členiek senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Zuzany Mališovej, v právnej veci žalobcu: CRESCO Water park s. r. o., Hviezdoslavovo nám. č. 14, 811 02 Bratislava, IČO: 35 883 812, právne zastúpený: Mgr. Andrejom Maarom, advokátom, Dunajská 6, 811 08 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, Nám. slobody 6, 810 06 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 15470/2015/B625-SV/32852 Ra zo dňa 10.06.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 15470/2015/B625- SV/32852 Ra zo dňa 10.06.2015 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Okresného úradu Trnava č. V/OU-TT-OVBP2-2014/00134/Pl, OU TT-OVBP2-2014/007233/Pl, OU TT-OVBP2-2015/000959/Pl zo dňa 26.03.2015 zrušuje podľa § 191 ods. 1 písm. c), d) S. s. p. a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Krajský súd v Bratislave priznáva žalobcovi právo na náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : I. Konanie pred správnym orgánom 1. Z administratívneho spisu súd zistil, že stavebný úrad, obec Vojka nad Dunajom rozhodnutím č. 119/1644/2013-006/SOU k č. 119/2516/2012 zo dňa 14.10.2013, právoplatným dňa 19.11.2013 podľa § 88 ods. 1 písm. b) a § 88a zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) dodatočne povolil stavbu „Tenisový kurt a dve volejbalové ihriská“, tenisový kurt na pozemkoch parc. č. XXX/XX, XXX/XXX a dve volejbalové ihriská na pozemku parc. č. XXX/X v k. ú. K. E. B. pre žalobcu a súčasne podľa § 82 ods. 1 stavebného zákona povolil jej užívanie na dobu určitú do 17.02.2016 podľa podmienok nájomnej zmluvy k pozemkom č. 001/BCD/2006 zo dňa 17.02.2006 na dobu 10 rokov od podpísania zmluvy. 2. Okresný úrad Trnava na základe oneskoreného odvolania účastníka konania J. Y., bytom D. XX, I. v konaní o preskúmaní rozhodnutia stavebného úradu mimo odvolacieho konania rozhodnutím č. V/ OU-TT-OVBP2-2014/00134/P1, OU TT-OVBP2-2014/007233/P1 zo dňa 17.09.2014 zmenil právoplatné rozhodnutie stavebného úradu tak, že do výroku rozhodnutia, do podmienok pre užívanie stavby doplnil podmienku č. 8 v nasledovnom znení: „Regionálny úrad verejného zdravotníctva, Dunajská Streda, stanovisko č. RH/2014/00989/002-BM5 zo dňa 11.08.2014 s návrhom na kolaudáciu súhlasí. S užívaním stavby je možné súhlasiť za predpokladu dodržania podmienok vyhlášky Ministerstva zdravotníctva SR č. 237/2009 Z. z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška č. 549/2007 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prípustných hodnotách hluku, infrazvuku a vibrácií a o požiadavkách na objektivizáciu hluku, infrazvuku a vibrácií v životnom prostredí.“. Ostatné náležitosti rozhodnutia stavebného úradu ponechal v platnosti. 3. Proti uvedenému rozhodnutiu (zo dňa 17.09.2014) vydanému v mimo odvolacom konaní podali v zákonnej lehote odvolanie účastníci konania J. Y., bytom D. XX, I. a P. Y. K., bytom I. 8, I.. 4. Žalovaný rozhodnutím č. 27101/2014/B625-SV/76294 Ra zo dňa 11.12.2014 podľa § 59 ods. 3 správneho poriadku zrušil napadnuté rozhodnutie zo dňa 17.09.2014 a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. Dôvodom zrušenia bol postup Okresného úradu Trnava, ktorý nevychádzal pri preskúmaní rozhodnutia stavebného úradu mimo odvolacieho konania z právneho a skutkového stavu v čase vydania rozhodnutia stavebného úradu, ako to ustanovuje § 65 ods. 3 Správneho poriadku, ale doplnil podklady pre rozhodnutie a zmenil rozhodnutie stavebného úradu v rozpore s uvedeným ustanovením. Žalovaný vo svojom rozhodnutí uviedol, že rozhodnutie stavebného úradu a rozhodnutie zo dňa 17.09.2014 nezodpovedajú zásade materiálnej pravdy, pretože v riadnom konaní vzniesol námietky účastník konania J. a stavebný úrad v rozhodnutí vo výrokovej časti uviedol, že neboli vznesené námietky. Stavebný úrad v rozpore so zákonom prerušil konanie o dodatočnom povolení a stanovil lehotu na dosiahnutie dohody medzi účastníkmi, ku ktorej nikdy nedošlo a stavebný úrad vydal rozhodnutie o dodatočnom povolení. Žalovaný posúdil námietky menovaného účastníka konania ako námietky, o oprávnenosti ktorých bol povinný rozhodnúť stavebný úrad v konaní. 5. Okresný úrad Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky rozhodnutím č. V/OU-TT-OVBP2-2014/00134/ P1, OU TT-OVBP2-2014/007233/P1, OU TT-OVBP2-2015/000959/P1 zo dňa 26.03.2015 v intenciách právneho názoru žalovaného podľa § 65 ods. 2 Správneho poriadku rozhodnutie stavebného úradu, obce Vojka nad Dunajom č. 119/1644/2013-006/SOÚ k č. 119/2516/2012 zo dňa 14.10.2013 pre porušenie ust. § 3, § 32 a § 46 Správneho poriadku, § 66 ods. 1 stavebného zákona v nadväznosti na § 10 ods. 1 písm. i) vyhlášky č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona, § 81 ods. 2 a § 88a ods. 1 a 2 stavebného zákona a § 8 ods. 2 písm. c), § 17 ods. 2 písm. e) vyhlášky č. 453/2000 Z. z. zrušil. 6. Žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 15470/2015/B625-SV/32852 Ra zo dňa 10.06.2015 odvolanie žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení žalovaný konštatoval, že okresný úrad v intenciách právneho názoru ministerstva zrušil prvostupňové rozhodnutie stavebného úradu o dodatočnom povolení a kolaudácii stavby, z dôvodu nerozhodnutia o námietkach účastníka konania J. Y., bytom D. XX, I., ktoré sa týkali hlučnosti uvedenej stavby s tým, že dôvody zrušenia okresného úradu boli podrobne uvedené v predchádzajúcom rozhodnutí žalovaného. II. Žaloba 7. Žalobca sa žalobou, doručenou Najvyššiemu súdu SR dňa 14.07.2015 a následne postúpenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 18.08.2015, domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. 15470/2015/B625-SV/32852 Ra zo dňa 10.06.2015, ktorým potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky č. V/OU-TT-OVBP2-2014/00134/P1, OU TT-OVBP2-2014/007233/P1, OU TT-OVBP2-2015/000959/P1 zo dňa 26.03.2015, ktorým Okresný úrad Trnava zrušil podľa § 65 ods. 2 Správneho poriadku rozhodnutie stavebného úradu, obce Vojka nad Dunajom č. 119/1644/2013-006/SOU k č. 119/2516/2012 zo dňa 14.10.2013 pre porušenie zákonných ustanovení. Žalobca namietal, že rozhodnutím žalovaného bol ukrátený na svojich právach, pretože toto rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, nezohľadňovalo práva žalobcu nadobudnuté dobromyseľne, nebolo riadne odôvodnené, a teda je nepreskúmateľné. 8. Žalobca namietal, že prvostupňové rozhodnutie je v rozpore so zákonom, keďže z odôvodnenia rozhodnutia zo dňa 26.03.2015 vyplýva, že Okresný úrad Trnava je viazaný právnym názorom žalovaného uvedeným v rozhodnutí a napriek tomu v rozpore s právnym názorom žalovaného rozhodol inak, zrušil rozhodnutie podľa § 65 ods. 2 Správneho poriadku namiesto zrušenia podľa ust. § 62 ods. 2 Správneho poriadku. V súvislosti s uvedeným konštatoval, že vo veci bolo pritom začaté iba konanie o preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania podľa § 65 a nasl., konanie o obnove konania nebolo začaté. Žalovaný napriek tomu konal v konaní o obnove konania, čím postup správnych orgánov je z uvedených dôvodov zmätočný a nepreskúmateľný. 9. Žalobca napriek rozsiahlosti výpočtu porušených ustanovení vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia považoval prvostupňové rozhodnutie za nedostatočne odôvodnené, a teda nepreskúmateľné. Konštatoval, že v odôvodnení rozhodnutia nie je uvedená konkrétna skutočnosť, ktorá by znamenala konkrétne porušenie ust. § 3 Správneho poriadku. 10. Podľa názoru žalobcu prvostupňový správny orgán rovnako nedostatočne odôvodnil porušenie ust. § 32 Správneho poriadku. Nikde neuvádza na základe čoho vyhodnotil, že RÚVZ (Regionálny úrad verejného zdravotníctva) je v tomto prípade dotknutým úradom a s touto otázkou sa nevysporiadal ani v predchádzajúcom konaní. Argumentoval, že nejestvuje žiadny osobitný predpis, ktorý by v spojení s § 140a stavebného zákona ukladal stavebnému úradu dopytovať RÚVZ ako dotknutý orgán. Ak je iba na úvahe stavebného úradu, či orgán zaradí medzi dotknuté, potom nezaradenie nie je porušením zákona, a teda nie je daný dôvod na zrušenie rozhodnutia pre nezákonnosť. 11. Žalobca ďalej tvrdil, že stavebný úrad je zo zákona povinný neprihliadať na námietky doručené po lehote. Napriek tomu po uplynutí lehoty na vznesenie námietok stavebný úrad porušil právom chránené záujmy žalobcu a bez zákonnej opory p. Y. vyhovel a nariadil nové ústne pojednávanie s miestnym prešetrením, na ktorom sa žalobca a p. Y. vzájomne konfrontovali s názormi na hlučnosť a prašnosť predmetných ihrísk. Stanovisko žalovaného, že stavebný úrad je povinný vyhodnotiť aj námietky po uplynutí lehoty považoval za nezákonné. 12. Žalobca má za to, že Okresný úrad Trnava vôbec neodôvodnil prečo považuje rozhodnutie stavebného úradu obce Vojka nad Dunajom za porušujúce ust. § 81 ods. 2 Stavebného zákona a takisto nedostatočne odôvodnil, čím stavebný úrad obce Vojka nad Dunajom porušil § 88a ods. 1, 2 stavebného zákona. 13. Žalobca poukázal na to, že Okresný úrad Trnava pri zrušení rozhodnutia nedostatočne dbal na to, aby práva nadobudnuté žalobcom dobromyseľne, boli čo najmenej dotknuté. V rozhodnutí žalovaný neuviedol ako zohľadnil právo nadobudnuté žalobcom dobromyseľne. Dôvodil, že stavebný úrad v priebehu konania úkony robil neskoro po uplynutí zákonných lehôt, čím predlžoval stavebné konanie. Nezákonne stanovil nové miestne zisťovanie. Uviedol, že žalobca postavil tenisový kurt a volejbalové ihriská v rekreačnej zóne s cieľom zvýšiť komfort majiteľov stavieb v rekreačnom areáli a dobromyseľne získal dodatočné stavebné povolenie. Pán Y., ako vlastník stavby, ktorá nie je určená na trvalé bývanie a nachádzajúca sa v rekreačnej lokalite, začal po uplynutí lehoty na námietky robiť úkony z dôvodov, že mu stavba žalobcu kazí pohodu na bývanie. Rozhodnutia správnych orgánov v konaniach mimo odvolacieho konania nedostatočne tieto fakty zohľadňovali, resp. ich vôbec nezohľadnili a svoj postup nezdôvodnili. Okrem nedostatočného prihliadania na dobromyseľne nadobudnuté práva žalobcu, žalobca pociťuje aj nerovnováhu v právach strán. 14. Žalobca vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhol, aby Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správneho orgánu zrušil a zaviazal žalovaného na náhradu trov konania. III. Vyjadrenie žalovaného k žalobe 15. Žalovaný správny orgán vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe, doručenom súdu dňa 29.09.2015 sa so žalobou v plnom rozsahu nestotožnil. 16. Konštatoval, že žalobca uplatnil rovnaké námietky ako v odvolaní proti rozhodnutiu Okresného úradu Trnava. Vo vzťahu k námietke, že v konaní stavebného úradu neboli vznesené žiadne námietky v lehote a v súlade so zákonom s tým, že účastník konania J. Y. požiadal o opätovné nariadenie ústneho pojednávania po lehote stanovenej k predĺženiu námietok a stavebný úrad vyhovel jeho žiadosti uviedol, že § 61 ods. 3 stavebného zákona zakotvuje podmienku oznámiť začatie konania účastníkom konania najmenej 7 pracovných dní pred konaním miestneho zisťovania. Uvedená podmienka v danom prípade pri oznamovaní začatia konania nebola dodržaná, pretože účastník konania J. Y. sa o nej dozvedel až po stanovenom termíne, z toho dôvodu požiadal stavebný úrad e-mailom zo dňa 26.04.2013 o opätovné nariadenie ústneho pojednávania spojeného s miestnym zisťovaním. Rovnako nebola splnená podmienka oznámenia začatia konania účastníkom konania 7 pracovných dní pred termínom. Uviedol, že stavebný úrad uvedenú situáciu zhrnul v odôvodnení svojho rozhodnutia, keď napísal, že by nedodržal podmienky uvedené v § 61 ods. 3, § 80 stavebného zákona a nariadil nový termín na 14.05.2013. Stavebný úrad nariadil ďalší termín na 04.03.2013, pričom v zázname z ústneho pojednávania spojeného s miestnym zisťovaním menovaný účastník konania žiadal žalobcu o vykonanie účinných opatrení na zamedzenie hlučnosti a prašnosti tenisového kurtu, pričom uvedeným postupom stavebného úradu bola koncentračná zásada dodržaná. 17. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu, že postup okresného úradu, ktorý na základe oneskoreného odvolania účastníkov konania J. Y. a A.. P. Y. K. v mimo odvolacom konaní zmenil rozhodnutie stavebného úradu doplnením o obsah záväzného stanoviska Regionálneho úradu verejného zdravotníctva č. RH/2014/00989/002-BM5 zo dňa 16.08.2014 konštatoval, že Okresný úrad Trnava preskúmaval rozhodnutie stavebného úradu mimo odvolacieho konania, oznámil začatie preskúmania, prerušil svoje konanie a požadoval od žalobcu doplnenie podkladov pre rozhodnutie, konkrétne požadoval záväzné stanovisko RÚVZ. Odvolací orgán pri preskúmavaní rozhodnutia mimo odvolacieho konania vychádzal z právneho stavu a skutkových okolností v čase vydania rozhodnutia. Okresný úrad Trnava v konaní mimo odvolania dopĺňal podklady rozhodnutia stavebného úradu, čo správny poriadok vo svojej štvrtej časti nepripúšťa. Žalovaný podotkol, že žalobca v tom čase nenamietal požiadavku predložiť záväzné stanovisko RÚVZ, ktorú v žalobe označuje za nezákonnú a predložil nový podklad pre rozhodnutie - záväzné stanovisko RÚVZ Dunajská Streda zo dňa 11.08.2014. 18. Ohľadne žalobcovej námietky, že odvolanie p. Y. a A.. P. Y. K. proti rozhodnutiu Okresného úradu z roku 2014 obsahovalo novú hlukovú štúdiu, ktorú si dali menovaní vypracovať spoločnosťou Valeron Enviro Consulting, s. r. o. v roku 2014, a s ktorou sa žalobca nemal možnosť oboznámiť, žalovaný argumentoval, že uvedení účastníci konania J. Y. a A.. P. Y. K. predložili v mimo odvolacom konaní novú hlukovú štúdiu, z ktorej obsahu vyplýva, že hluková hladina pri užívaní tenisového kurtu prekračuje prípustné limity hluku pre interval deň, nikdy nebola podkladom pre rozhodnutie orgánov štátnej stavebnej správy, z toho dôvodu nebolo potrebné oboznamovať s jej obsahom účastníkov konania. 19. V súvislosti s ďalšou námietkou žalobcu, že žalovaný konal o obnove konania podľa § 62 ods. 2 Správneho poriadku, nerešpektoval právny názor žalovaného a zrušil rozhodnutie podľa § 65 ods. 2 Správneho poriadku, žalovaný argumentoval, že ani jeden z orgánov štátnej správy, ani žalovaný nekonali o obnove konania. Uvedená myšlienka je len ideová konštrukcia žalobcu. Konštatoval, že Okresný úrad Trnava zmenil rozhodnutie stavebného úradu mimo odvolacieho konania a voči rozhodnutiu vydanému podľa § 65 ods. 2 Správneho poriadku je prípustný riadny opravný prostriedok, ktorý uplatnili účastníci konania J. Y. a P. Y. K.. Miestne a vecne príslušným odvolacím orgánom podľa § 58 ods. 1 Správneho poriadku voči rozhodnutiu Okresného úradu Trnava je žalovaný, pričom žalovaný je povinný uplatniť postup podľa § 59 a nasl. Správneho poriadku - rozhodnúť o odvolaní, pričom právnym názorom odvolacieho orgánu vysloveným v rozhodnutí je správny orgán nižšieho stupňa viazaný. 20. V nadväznosti na argumentáciu žalobcu týkajúcu sa stanoviska Regionálneho úradu verejného zdravotníctva žalovaný poukázal na to, že záväzné stanovisko RÚVZ ku kolaudácii stavby žalobca predložil bez námietok OÚ Trnava v mimo odvolacom konaní a OÚ Trnava zahrnul jeho obsah do výrokovej časti rozhodnutia - podmienok pre užívanie stavby, pričom rozhodnutie vydané OÚ Trnava zo dňa 17.09.2014 bolo žalovaným zrušené. Účastník konania J. Y. sa v danej veci týkajúcej sa obsahu záväzného stanoviska RÚVZ Dunajská Streda obrátil na nadriadený orgán Úrad regionálneho zdravotníctva Bratislava so sťažnosťou, ktorú uvedený orgán prešetril a konštatoval, že záväzné stanovisko nebolo vydané v súlade so žiadosťou na celú požadovanú stavbu, ale len na jej časť. Uvedená skutočnosť v tom čase bola pre konanie OÚ Trnava irelevantná, pretože rozhodnutie vydané Okresným úradom Trnava zo dňa 17.09.2014 bolo zrušené z iných dôvodov. 21. Žalovaný ďalej po citácii znenia ust. § 3 ods. 2 Správneho poriadku uviedol, že úlohou správneho orgánu v konaní je povinnosť riadiť sa zásadami správneho konania a usmerniť konfrontáciu názorov medzi účastníkmi konania, ak je námietka takého charakteru (napr. hlučnosť stavby), že na jej posúdenie existuje právny predpis, napr. vyhlášky Ministerstva zdravotníctva SR č. 237/2009 Z. z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška č. 549/2007 Z. z., pričom v takomto prípade stavebný úrad požiada o stanovisko RÚVZ, ktorému prislúcha posudzovať zdraviu škodlivé faktory životného prostredia. Námietka účastníka konania J. Y. bola zapísaná stavebným úradom v zázname zo dňa 24.06.2013 a stavebný úrad o nej nerozhodol. 22. Vo vzťahu k dobromyseľne nadobudnutým právam žalobcu žalovaný potreboval za potrebné uviesť, že žalobca realizoval stavbu pozostávajúcu z tenisového kurtu a dvoch volejbalových ihrísk bez stavebného povolenia pred niekoľkými rokmi, kým požiadal o dodatočné povolenie stavby a doteraz stavbu bez obmedzenia užíva. Po konfrontácii žalobcu s pánom J. Y. vo veci nepovoleného užívania stavby požiadal žalobca dňa 16.02.2012 o jej dodatočné povolenie, dodatočné povolenie nadobudlo právoplatnosť 19.11.2013 a bolo zrušené v mimo odvolacom konaní nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia žalovaného. Cieľom konania na stavebnom úrade je rozhodnúť o námietke účastníka konania týkajúcej sa hlučnosti pri užívaní tenisového kurtu, v prípade potreby rozhodnúť o opatreniach na zamedzenie hlučnosti je úplne v kompetencii príslušného stavebného úradu v súčinnosti s RÚVZ. 23. Žalovaný žiadal, aby Krajský súd v Bratislave žalobu ako nedôvodnú a neopodstatnenú zamietol. IV. Právna úprava 24. Krajský súd v Bratislave preskúmal vec ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa ust. § 10 S. s. p. 25. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd (čl. 46 ods. 2 Ústavy SR). 26. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu správneho orgánu, sa postupuje podľa ustanovení tretej časti S. s. p. o správnych žalobách. 27. Podľa § 6 ods. 1 S. s. p., správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. 28. V intenciách § 6 ods. 1 S. s. p. súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) S. s. p. rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. 29. Podľa § 88a ods. 1 stavebného zákona, ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými predpismi. Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané, stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk podľa § 140b a podkladov predložených v stavebnom konaní. 30. Podľa § 81 ods. 2 stavebného zákona, ak v priebehu uskutočňovania stavby dôjde k zmene technických predpisov, podľa ktorých bola spracovaná projektová dokumentácia, prihliada na ne stavebný úrad len vtedy, pokiaľ sa ich ustanovenia vzťahujú aj na stavby projektované a uskutočňované pred ich účinnosťou. 31. Podľa § 66 ods. 1 stavebného zákona, v stavebnom povolení určí stavebný úrad záväzné podmienky uskutočnenia a užívania stavby a rozhodne o námietkach účastníkov konania. Stavebný úrad zabezpečí určenými podmienkami najmä ochranu záujmov spoločnosti pri výstavbe a pri užívaní stavby, komplexnosť stavby, dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, prípadne ich predpisov a technických noriem a dodržanie požiadaviek určených dotknutými orgánmi, predovšetkým vylúčenie alebo obmedzenie negatívnych účinkov stavby a jej užívania na životné prostredie. 32. Stavebné povolenie obsahuje okrem všeobecných náležitostí rozhodnutie o námietkach účastníkov konania (§ 10 ods. 1 písm. i) Vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona). 33. Podľa § 65 ods. 1, 2 Správneho poriadku, rozhodnutie, ktoré je právoplatné, môže z vlastného alebo iného podnetu preskúmať správny orgán najbližšie vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý toto rozhodnutie vydal (§ 58 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1967/71/20160701>), ak ide o rozhodnutie ústredného orgánu štátnej správy, jeho vedúci na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie (§ 61 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1967/71/20160701>). Správny orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia ho zruší alebo zmení, ak bolo vydané v rozpore so zákonom, všeobecne záväzným právnym predpisom alebo všeobecne záväzným nariadením. Pri zrušení alebo zmene rozhodnutia dbá na to, aby práva nadobudnuté dobromyseľne boli čo najmenej dotknuté. V. Závery správneho súdu 34. Krajský súd v Bratislave na základe podanej žaloby preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného č. 15470/2015/B625-SV/32852 Ra zo dňa 10.06.2015, predchádzajúce konanie, vrátane prvostupňového rozhodnutia, a to v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu, ako aj s obsahom písomných podaní účastníkov konania a po nariadenom pojednávaní dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. 35. Preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania je mimoriadny opravný prostriedok v správnom konaní, ktorého primárnym účelom je náprava hmotnoprávnych omylov, teda riešenie porušení hmotného práva. Preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania nie je určené na odstraňovanie procesných vád a nedostatkov, ktoré nemali vplyv na zákonnosť rozhodnutia z hľadiska hmotného práva (viď napr. rozsudok NS SR sp. zn. 4Sž/31/02). 36. Správny poriadok stanovuje, že pri zrušení alebo zmene právoplatného rozhodnutia mimo odvolacieho konania je treba dbať na to, aby práva nadobudnuté dobromyseľne boli čo najmenej dotknuté. Ochrana dobromyseľne nadobudnutých práv vyplývajúcich z právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy je odôvodnená potrebou garancie právnej istoty, stability právnych vzťahov a práv a povinností z nich vyplývajúcich, ako aj dôvery v právny poriadok a zákonnosť rozhodovania orgánov verejnej správy. Tieto atribúty sú znakmi právneho štátu, ku ktorému sa Slovenská republika hlási (čl. 1 ods. 1 Ústavy SR). 37. To samozrejme neznamená, že dobromyseľne nadobudnuté práva nemôžu byť vôbec dotknuté rozhodovaním príslušného orgánu v mimo odvolacom konaní. Správny orgán je však v zmysle § 65 ods. 2 Správneho poriadku povinný zvážiť, či v konkrétnom prípade existuje vysoká pravdepodobnosť porušenia zákona v pôvodnom konaní a či záujem na striktnom dodržaní zákona prevyšuje záujem na zachovaní dobromyseľne nadobudnutých práv vyplývajúcich z právoplatného rozhodnutia a nadväzujúcich na toto rozhodnutie. 38. V danom prípade prvostupňový aj druhostupňový správny orgán dospeli k záveru, že rozhodnutie zo dňa 14.10.2013, ktorým stavebný úrad, obec Vojka nad Dunajom dodatočne povolil stavbu „Tenisový kurt a dve volejbalové ihriská“, bolo vydané v rozpore s hmotnoprávnym predpisom zákonom č. 50/1967 Zb., stavebným zákonom, z dôvodu porušenia ustanovenia § 88a ods. 1, 2 a § 81 ods. 2 tým, že nebolo rozhodnuté o námietkach účastníka konania J., bytom D., ktoré sa týkali hlučnosti uvedenej stavby. Stavebný úrad v prvostupňovom konaní nezistil presne a úplne skutkový stav veci (nezistil či hlučnosť tenisového kurtu prekračuje limit stanovený vyhláškou MZ SR), ktorý možno zistiť výlučne v prvostupňovom konaní stavebného úradu a stavebný úrad je povinný v tejto súvislosti na základe dôkazov rozhodnúť o námietkach účastníkov konania. 39. Ako už bolo povedané vyššie preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania je ako opravný prostriedok spôsobilý vyvolať zmenu alebo zrušenie právoplatného rozhodnutia správneho orgánu. Predstavuje teda zákonom povolenú odchýlku od zásadnej požiadavky, ktorou je záväznosť a nezmeniteľnosť právoplatných rozhodnutí, preto sa v správnej praxi označuje ako mimoriadny opravný prostriedok. To však zároveň znamená, že nie je generálne použiteľný a je možné ho uplatniť len vo výnimočných prípadoch. Základná idea mimoriadnych opravných prostriedkov vychádza z toho, že právna istota a stabilita nastolené právoplatným rozhodnutím sú v právnom štáte čl. 1 ods. 1 Ústavy SR narušiteľné len mimoriadne a výnimočne. 40. Pri preskúmaní rozhodnutia mimo odvolacieho konania ide o posúdenie súladu rozhodnutia zo všeobecne záväznými právnymi predpismi. Predpokladom na uplatnenie tohto opravného prostriedku je právoplatnosť rozhodnutia. Rozhodnutia vydané v správnom konaní možno zmeniť alebo zrušiť, ak správny orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia zistí, že bolo vydané v rozpore so zákonom. Musí však dbať o to, aby práva nadobudnuté dobromyseľne, boli dotknuté čo najmenej (§ 65 ods. 2 Správneho poriadku) a rešpektovať aj základné pravidlá konania (§ 3 správneho poriadku). Inak povedané v § 65 ods. 2 Správneho poriadku zákonodarca garantuje účastníkovi konania ochranu v podobe príkazu správneho orgánu, dbať aby práva nadobudnuté dobromyseľne boli čo najmenej dotknuté. 41. Potrebu ochrany právnej istoty jednotlivca, stability právnych vzťahov založených právoplatných rozhodnutí orgánov verejnej správy a predvídateľnosti rozhodovania štátnych orgánov, ktoré sú základom právneho štátu, žalovaný preto podľa názoru súdu nesprávne vyhodnotil. V tomto prípade súd upozorňuje aj na súdnu judikatúru, ktorá vychádza zo skutočnosti, že povinnosťou správneho orgánu pri rozhodovaní podľa § 65 ods. 2 Správneho poriadku je zvážiť, či práva nadobudnuté na základe právoplatného rozhodnutia boli nadobudnuté dobromyseľne a či môžu byť zmenou alebo zrušením rozhodnutia dotknuté. Táto úvaha správneho orgánu je predmetom súdneho preskúmania. (pozri rozhodnutie NS SR 3Sžp/17/2013). 42. Súd poznamenáva, že povinnosťou všetkých orgánov štátnej moci je svojou činnosťou napĺňať legitímne očakávanú predstavu jednotlivca o právnom štáte, ktorého neoddeliteľnou súčasťou je právna istota. V záujme zachovania stability právnych vzťahov založených rozhodnutím, zákon vylučuje zmenu alebo zrušenie rozhodnutia, ak by takýmto postupom boli významne narušené práva nadobudnuté dobromyseľne. Žalovaný je v prípade mimo odvolacieho konania pri zrušovaní rozhodnutia v režime mimo odvolacieho konania povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a zabezpečiť si tak spoľahlivý podklad pre svoje rozhodnutie. 43. Pre posúdenie veci zo spisu správneho orgánu vyplýva, že v prejednávanom prípade žalovaný správny orgán v režime mimo odvolacieho konania zrušil rozhodnutie stavebného úradu obce Vojka nad Dunajom zo dňa 14.10.2013, právoplatné dňa 19.11.2013 z dôvodu, že rozhodnutie stavebného úradu, Vojka nad Dunajom je nezákonné - porušenie § 88a ods. 1, 2 a § 81 ods. 2 stavebného zákona. 44. V prípade, ak správny orgán rozhodnutie zruší, je povinný rozhodnutie náležite odôvodniť a dbať o jeho preskúmateľnosť. 45. V danom prípade Krajský súd v Bratislave konštatoval, že pri posúdení otázky dobromyseľnosti, odôvodnenie ako prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu, tak napadnutého rozhodnutia žalovaného je v tejto časti nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Je úlohou správneho orgánu zodpovedne posúdiť, či účastník nadobudol práva dobromyseľne alebo nie, pričom svoj záver musí v rozhodnutí dostatočne odôvodniť. Prvostupňový správny orgán a rovnako ani žalovaný sa otázkou posúdenia, či žalobca nadobudol resp. nenadobudol práva dobromyseľne, vôbec nezaoberali. 46. Z obsahu administratívneho spisu vyplynulo, že žalobca dotknutú stavbu realizoval bez stavebného povolenia, teda išlo o dodatočne povolenú stavbu. 47. V tomto smere súd obidve rozhodnutia správnych orgánov pre absenciu dôvodov k otázke dobromyseľnosti žalobcu pri nadobudnutí práv z rozhodnutia stavebného úradu, obce Vojka nad Dunajom vyhodnotil ako nepreskúmateľné. 48. Rovnako možno uzavrieť, že keď žalovaný pri rozhodovaní v preskúmavanej veci podľa § 65 ods. 2 Správneho poriadku sa vôbec nezaoberal a nezvážil, či práva žalobcu nadobudnuté na základe právoplatného rozhodnutia boli resp. neboli nadobudnuté dobromyseľne a či môžu byť zmenou alebo zrušením rozhodnutia dotknuté, došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu predmetnej veci. 49. Krajský súd v Bratislave s poukazom na obsah oboch preskúmavaných rozhodnutí dospel k záveru, že je daný zákonný predpoklad na ich zrušenie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia, ako aj z dôvodu ich nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov. 50. Preto postupom podľa § 191 písm. c), d), S. s. p. obidve rozhodnutia zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 51. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ust. § 167 ods. 1 Správneho súdneho poriadku tak, že správny súd priznal žalobcovi, voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania vzhľadom ku skutočnosti, že žalobca mal vo veci plný úspech. Podľa ust. § 175 ods. 2 Správneho súdneho poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 52. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákonov č. 33/2001 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 S. s. p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 S. s. p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S. s. p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 S. s. p. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. Proti výroku o zamietnutí návrhu na priznanie odkladného účinku žaloby nemožno v zmysle § 439 ods. 2 písm. e) S. s. p. podať kasačnú sťažnosť.