Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/268/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 9015010060 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:9015010060.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu: T.. T. B., narodený XX.X.XXXX, bytom v L., K. a L. XX, proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné námestie 13, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ministra spravodlivosti Slovenskej republiky č. 41876/2015-23/OK/S zo dňa 22.7.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. Žalobca dňa 13.4.2015 požiadal žalovaného o priznanie príplatku k starobnému dôchodku za výkon funkcie sudcu. Uviedol, že po skončení vysokoškolského štúdia dňa 1.8.1976 začal pracovať ako justičný čakateľ na Okresnom súde Michalovce a od 1.1.1979 vykonával funkciu sudca až do 9.9.1991; po tomto dátume pracoval ako advokát. Dňa 14.1.2014 mu vznikol nárok na starobný dôchodok a bol mu priznaný v sume 466,10 €. Za obdobie od 1.1.1979 do 9.9.1991 požiadal o priznanie príplatku za výkon funkcie sudcu. 2. Žalovaný prvostupňovým rozhodnutím č. 41876/2015/23 zo dňa 6.5.2015 žalobcovi nepriznal príplatok za výkon funkcie sudcu. Poukázal na znenie § 95 ods. 1 zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 385/2000 Z.z.). Citovaný zákon s účinnosťou od 1.1.2001 vo viacerých smeroch upravil postavenie sudcov, a to aj vo sfére sociálneho zabezpečenia. Sudcom, ktorým vznikol nárok na výplatu dôchodkovej dávky umožnil priznať nad rámec sociálneho poistenia vyplývajúceho zo zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov príplatok za výkon funkcie sudcu, resp. do 31.12.2004 príplatok k dôchodku za výkon funkcie sudcu. Podľa prechodného ustanovenia § 151 ods. 1 zákona č. 385/2000 Z.z sudcovia ustanovení do funkcie podľa predpisov účinných do 31.12.2000 sa považujú za sudcov ustanovených podľa tohto zákona. Zákonodarca presne a jasne definoval pojem sudca, zákon č. 385/2000 Z.z. sa týka sudcov, ktorým ku dňu účinnosti zákona (1.1.2001) mandát nezanikol. Tento zákon nemá žiadne prechodné ustanovenie, ktoré by bolo možné aplikovať aj na osoby, ktorým do jeho účinnosti funkcia sudcu zanikla, preto príplatok za výkon funkcie sudcu podľa § 95 ods. 1 zákona č. 385/2000 Z.z. možno priznať len sudcovi, ktorý má nárok na výplatu starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku podľa osobitného predpisu a súčasne splnil ďalšie zákonné podmienky. Žalobca ukončil pôsobenie vo funkcii sudcu dňa 9.9.1991, teda pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 385/2000 Z.z., a preto nespĺňa zákonnú podmienku výkonu funkcie sudcu ku dňu účinnosti zákona č. 385/2000 Z.z. (1.1.2001) a nemá nárok na príplatok k dôchodku za výkon funkcie sudcu. 3. Minister spravodlivosti SR ako druhostupňový správny orgán rozhodnutím č. 41876/2015-23/OK/ S zo dňa 22.7.2015 zamietol rozklad žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie č. 41876/2015/23 zo dňa 6.5.2015. Zdôraznil, že zákon č. 385/2000 Z.z. (teda aj jeho ustanovenia druhej časti ôsmej hlavy upravujúce sociálne zabezpečenie sudcov vrátane príplatku k dôchodku za výkon funkcie sudcu) sa týka výhradne sudcov, teda osôb, ktorým do dňa nadobudnutia účinnosti zákona mandát sudcu nezanikol. Práva a povinnosti sa posudzujú podľa predpisov platných v čase, keď došlo ku skutočnostiam rozhodným pre ich vznik, zmenu alebo zánik. Nová práva úprava sa na skôr existujúce právne vzťahy vzťahuje len vtedy, ak tak príslušný právny predpis ustanoví vo svojich prechodných a záverečných ustanoveniach. Poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sž/5/2002 zo dňa 23.5.2002. Osobná pôsobnosť zákona č. 385/2000 Z.z. sa vzťahuje len na sudcov, nie na iné osoby; zákon priznáva nové pozitívne práva iba osobám, ktoré boli ku dňu jeho účinnosti sudcami, žalobca však ku dňu účinnosti zákona č. 385/2000 Z.z. už sudcom nebol. II. Zhrnutie argumentov žalobcu 4. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. 41876/2015-23/ OK/S zo dňa 22.7.2015, jeho zrušenia spolu s prvostupňovým rozhodnutím a vrátenia veci prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie; uplatnil si nárok na náhradu trov konania. Podľa jeho názoru spĺňa všetky požiadavky, vyplývajúce z § 91 ods. 1 zákona č. 385/2000 Z.z. na priznanie príplatku za výkon funkcie sudcu. Výklad ustanovení zákona č. 385/2000 Z.z. zo strany oboch správnych orgánov považuje za nezákonný, diskriminačný a nespravodlivý, pretože vytvára dve kategórie bývalých sudcov - tých, ktorí mali šťastie a mandát sudcu im nezanikol ku dňu 1.1.2001, a tých, ktorí šťastie nemali a mandát im k tomuto dátumu zanikol. Pokiaľ by mal zákonodarca úmysel aplikovať tento zákon len na sudcov, ktorých mandát sudcu v čase účinnosti tohto zákona trval, výslovne by to v záverečných ustanoveniach uviedol, že sa zákon nevzťahuje na sudcov, ktorých mandát sudcu zanikol ku dňu účinnosti tohto zákona. Zákonodarca určite nemal úmysel takto postupovať. Zrejme úmyslom zákonodarcu bola potreba zvýhodnenia finančného postavenia sudcov pri ich odchode do dôchodku za ich náročnú a zodpovednú činnosť počas celého výkonu ich sudcovského povolania. Tomuto výkladu nasvedčuje aj ustanovenie zákona, ktoré hovorí, že pre priznanie príplatku k dôchodku sa započítava aj doba výkonu funkcie sudcu, maximálne doba 35 rokov. Pri takomto výpočte výkonu funkcie sudcu sa vracia aj pred účinnosť zákona, t.j. pred 1.1.2001. Zákon č. 385/2000 Z.z. nevykazuje znaky pravej retroaktivity, ktorá je neprípustná, ale ide v nej o retroaktivitu nepravú, ktorá je prípustná a vzťahuje sa aj na jeho prípad. Nepriznaním príplatku za výkon funkcie sudcu by boli porušené jeho základné práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. III. Vyjadrenie žalovaného 5. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu zamietnuť, námietky žalobcu považoval za nedôvodné. Žalobca v čase nadobudnutia účinnosti zákona č. 385/2000 Z.z. už takmer 10 rokov nevykonával funkciu sudcu. Podľa jeho názoru sudca na účely priznania príplatku za výkon funkcie sudcu je osobou, ktorá tento mandát vykonávala v čase nadobudnutia účinnosti zákona, o tento prípad však nejde. Zákonodarca zákon č. 385/2000 Z.z. v prechodných ustanoveniach žiadnym spôsobom neupravil tak, aby z neho vyplývala možnosť aplikovať jeho ustanovenia aj na osoby, ktoré funkciu sudcu za jeho účinnosti nevykonávali. Minister sa v druhostupňovom rozhodnutí vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu a žalovaný na záveroch v ňom uvedených trvá. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sž/5/2002 zo dňa 23.5.2002, ktorý sa zaoberá postavením osôb, ktorým mandát sudcu zanikol pred účinnosťou zákona č. 385/2000 Z.z., neexistenciou prechodných ustanovení a podobne. Zdôraznil, že pokiaľ sú zákonom jasne stanovené podmienky pre uplatnenie nároku na priznanie príplatku za výkon funkcie sudcu a Ústavný súd SR nevyslovil nesúlad príslušných ustanovení zákona č. 385/2000 Z.z. s Ústavou SR, je potrebné považovať postup žalovaného za zákonný a jeho rozhodnutia za správne a nediskriminačné. IV. Verejné vyhlásenie rozsudku 6. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 491 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení zákona č. 88/2017 Z.z. (ďalej len SSP) v spojení s § 9 ods. 1 SSP a § 246 ods. 1, § 246a ods. 1 prvá veta zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadku v znení účinnom do 30.6.2016 rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP v spojení s § 491 ods. 1 SSP rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil. Žalobca súhlasil s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania písomným podaním zo dňa 30.12.2015 a žalovaný nevyjadril nesúhlas s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania. V. Relevantné právne predpisy 7. Podľa čl. 39 ods. 1 Ústavy SR občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa. 8. Podľa čl. 51 ods. 1 Ústavy SR domáhať sa práv uvedených v čl. 35, 36, 37 ods. 4, čl. 38 až 42 a čl. 44 až 46 tejto ústavy sa možno len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú. 9. Podľa čl. 146 Ústavy SR v znení účinnom do 26.1.1999 sudca sa môže svojej funkcie vzdať. 10. Podľa čl. 147 ods. 1, ods. 2 Ústavy SR v znení účinnom do 26.1.1999 a podľa § 44 ods. 1, ods. 2 zákona č. 335/1991 Zb. Národná rada Slovenskej republiky sudcu odvolá na základe právoplatného odsudzujúceho rozsudku pre úmyselný trestný čin, na základe disciplinárneho rozhodnutia pre čin, ktorý je nezlučiteľný s výkonom jeho funkcie (čl. 147 ods. 1 Ústavy SR, § 44 ods. 1 zákona č. 335/1991 Zb.). Národná rada Slovenskej republiky môže sudcu odvolať, ak mu zdravotný stav dlhodobo nedovoľuje najmenej počas jedného roka riadne vykonávať sudcovské povinnosti, ak dosiahol vek 65 rokov (čl. 147 ods. 2 Ústavy SR, § 44 ods. 2 zákona č. 335/1991 Zb.). 11. Podľa § 45 zákona č. 335/1991 Zb. (účinného od 1.9.1991 do 31.12.2000) sudca a prísediaci vojenského súdu sa môžu vzdať svojej funkcie uvedenej v § 38. Funkcia sudcu alebo funkcia prísediaceho vojenského súdu zaniká uplynutím troch kalendárnych mesiacov nasledujúcich po mesiaci, v ktorom bolo oznámenie o vzdaní sa funkcie doručené orgánu, ktorý sudcu alebo prísediaceho zvolil. 12. Podľa § 151 ods. 1 zákona č. 385/2000 Z.z. sudcovia a prísediaci ustanovení do funkcie podľa doterajších predpisov sa považujú za sudcov a prísediacich ustanovených podľa tohto zákona. 13. Podľa § 95 ods. 1 zákona č. 385/2000 Z.z. sudca má za každý rok výkonu funkcie sudcu právo na príplatok za výkon funkcie sudcu, ak má nárok na výplatu starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku podľa osobitného predpisu a súčasne požiadal ministra o prerušenie výkonu funkcie sudcu podľa § 24 ods. 4 a ministerstvo o priznanie príplatku za výkon funkcie sudcu (písm. a/) alebo súčasne požiadal ministerstvo o priznanie príplatku za výkon funkcie sudcu, ak mu zanikla funkcia sudcu z dôvodu odvolania z funkcie sudcu podľa § 18 ods. 2 (písm. b/ bod 1), vzdania sa funkcie sudcu podľa § 19 (písm. b/ bod 2). 14. Podľa § 1 zákona č. 385/2000 Z.z. tento zákon upravuje postavenie sudcov, ich práva a povinnosti, vznik a zánik funkcie sudcu, disciplinárnu zodpovednosť sudcov, platové pomery sudcov a ich nároky po skončení výkonu sudcovskej funkcie. Upravuje aj postavenie prísediacich sudcov z radov občanov (ďalej len "prísediaci"). VI. Posúdenie veci správnym súdom 15. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalobca vykonával funkciu sudcu v období od 1.1.1979 do 9.9.1991, odvtedy vykonával prácu advokáta; takisto nebolo sporné, že dňa 13.4.2015 požiadal žalovaného o priznanie príplatku k starobnému dôchodku za výkon funkcie sudcu podľa § 95 ods. 1 zákona č. 385/2000 Z.z. Sporným zostal výklad ustanovení § 151 ods. 1 a § 95 ods. 1 zákona č. 385/2000 Z.z. a následné posúdenie opodstatnenosti nároku žalobcu na príplatok k starobnému dôchodku za výkon funkcie sudcu. 16. V prvom rade je potrebné uviesť, že primeraného hmotného zabezpečenia v starobe sa môže občan domáhať v medziach zákonov (čl. 39 ods. 1 v spojení s čl. 51 ods. 1 Ústavy SR). 17. Sudca, ktorý vykonáva funkciu, sa jej môže vzdať (čl. 146 Ústavy SR, § 45 zákona č. 335/1991 Zb., ktorý sa vzťahuje aj na obdobie, kedy sa žalobca vzdal funkcie sudcu) alebo z nej môže byť odvolaný (čl. 147 Ústavy SR, § 44 zákona č. 335/1991 Zb.); v oboch prípadoch dochádza k zániku funkcie sudcu. Od zániku funkcie sudcu už sudca funkciu nevykonáva a nie je možné, aby sa jej opätovne ujal bez úspešného absolvovania výberového konania a vymenovania do funkcie prezidentom republiky. Žalobcovi zanikla funkcia sudcu dňa 9.9.1991 a odvtedy pracoval ako advokát. Inými slovami, žalobca nie je od 9.9.1991 sudcom. V tom čase účinný zákon č. 335/1991 Zb. neupravoval nárok sudcu, ktorého funkcia zanikla, na príplatok k starobnému dôchodku za výkon funkcie sudcu. Ak by zákon č. 335/1991 Zb. túto možnosť upravoval, mohol žalobca o tento príspevok požiadať. 18. Zákon č. 385/2000 Z.z., podľa ktorého žalobca požiadal o priznanie príplatku k starobnému dôchodku za výkon funkcie sudcu, nadobudol účinnosť dňa 1.1.2001 a v prechodných ustanoveniach upravoval kontinuitu vykonávania funkcie sudcu tak, že sudcovia a prísediaci ustanovení do funkcie podľa doterajších predpisov sa považujú za sudcov a prísediacich ustanovených podľa tohto zákona (§ 151 ods. 1). Z logického a teleologického výkladu tohto ustanovenia vyplýva, že zákonodarca mal úmysel upraviť status sudcov aktívne vykonávajúcich svoju funkciu ku dňu nadobudnutia účinnosti zákona č. 385/2000 Z.z., t.j. ku dňu 1.1.2001. Nemal dôvod v zákone upravujúcom statusové postavenie sudcov upravovať postavenie osôb, ktoré už v čase nadobudnutia účinnosti zákona funkciu nevykonávali, teda neboli sudcami z dôvodu zániku ich funkcie (čl. 146, čl. 147 Ústavy SR), a upravovať do budúcna ich vzťah so štátom v justičnej oblasti. Iný záver nevyplýva ani z dôvodovej správy k návrhu zákona č. 385/2000 Z.z. (parlamentná tlač č. 641). 19. Správny súd poukazuje aj na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR (napríklad rozsudok sp. zn. 7 Sž 5/2002 zo dňa 23.5.2002 publikovaný pod R 53/2003, sp. zn. 7Sžso/72/2011 zo dňa 15.8.2012), v zmysle ktorej zákon č. 385/2000 Z.z. s účinnosťou od 1.1.2001 vo viacerých smeroch novým spôsobom upravil postavenie sudcov. Okrem iného, v ustanoveniach druhej časti ôsmej hlavy podstatne novým spôsobom upravil otázky sociálneho zabezpečenia sudcov, vrátane príplatku k dôchodku za výkon funkcie sudcu. Okrem iného, umožnil sudcom, ktorým vznikol nárok na starobný alebo invalidný dôchodok, riešiť svoje postavenie, a tým aj výkon sudcovskej funkcie, buď vzdaním sa funkcie sudcu alebo inštitútom prerušenia (nie zániku) sudcovskej funkcie (§ 24 ods. 4 zákona č. 385/2000 Z.z.). Aj v nadväznosti na uvedenú zmenu zákon vo svojich ustanoveniach druhej časti ôsmej hlavy podstatne novým spôsobom upravil otázky sociálneho zabezpečenia sudcov, vrátane príplatku k dôchodku za výkon funkcie sudcu. Z dikcie ustanovení citovaného zákona, vrátane ustanovenia § 95 a ich vzájomných vzťahov, predovšetkým so zreteľom na ustanovenia § 1 a § 25 ods. 1 zákona, je však zrejmé, že tento zákon sa týka výhradne sudcov, t.j. osôb, ktorým do dňa účinnosti citovaného zákona mandát sudcu nezanikol. Vo vzťahu k žalobcom namietaným okolnostiam to napokon vyplýva priamo z dikcie ustanovenia § 95 citovaného zákona, ktorý vznik nároku na príplatok k dôchodku viaže priamo na osobu sudcu ("sudca má nárok"), nie však na osoby, ktorým do dňa účinnosti zákona funkcia sudcu z rôznych dôvodov zanikla. Neobstojí argumentácia žalobcu, pokiaľ bol toho názoru, že ak zákon nemá žiadne ustanovenie, z ktorého by vyplývalo, že na príplatok k dôchodku nemajú nárok tí sudcovia, ktorí skončili výkon svojej funkcie pred účinnosťou zákona, nárok na príplatok mu vznikol. Práva a povinnosti z právnych vzťahov sa zásadne posudzujú podľa predpisov platných v čase, keď došlo ku skutočnostiam rozhodným pre ich vznik, zmenu alebo zánik. Nová právna úprava sa na skôr existujúce právne vzťahy zásadne vzťahuje, iba ak tak príslušný právny predpis ustanoví vo svojich prechodných a záverečných ustanoveniach. Zákon č. 385/2000 Z.z. nemá žiadne prechodné a záverečné ustanovenie, ktoré by pripustilo aplikovať tento zákon (vrátane ustanovení jeho druhej časti ôsmej hlavy) na osoby, ktorým do jeho účinnosti (t.j. do 1.1.2001) výkon sudcovskej funkcie zanikol. Žalobca prestal byť dňom 9.9.1991 sudcom a nemožno na neho vzťahovať ustanovenia neskôr platného a účinného zákona č. 385/2000 Z.z. 20. Intertemporálne ustanovenia zákonov (v tomto prípade § 151 ods. 1 zákona č. 385/2000 Z.z.) upravujú vplyv navrhovaného zákona na právne vzťahy upravené doterajším zákonom (čl. 6 ods. 4 uznesenia Národnej rady SR č. 19/1997 Z.z. k návrhu legislatívnych pravidiel tvorby zákonov). Žalobca však ku dňu 1.1.2001 nemal vzťah so štátom ako sudca aktívne vykonávajúci svoju funkciu, preto nebolo nevyhnutné ani žiaduce, aby zákonodarca upravoval v prechodných ustanoveniach neexistujúci vzťah medzi ním a žalobcom. Námietka žalobcu, že ak by zákonodarca mal úmysel vyčleniť z nároku na príspevok osoby nevykonávajúce funkciu sudcu ku dňu nadobudnutia jeho účinnosti, uviedol by to expressis verbis do zákona č. 385/2000 Z.z., je neopodstatnená. Zákonodarca zvolil pozitívne vymedzenie okruhu osôb (sudcov), na ktorých sa zákon č. 385/2000 Z.z. vzťahuje a v tom prípade nemusí nevyhnutne určovať aj negatívnym spôsobom okruh subjektov, na ktoré sa nevzťahuje, pretože k takému záveru možno dospieť výkladovými metódami (napríklad výkladom a contrario). Rovnako neobstojí námietka žalobcu, že zákon č. 385/2000 Z.z. sa vzťahuje na jeho prípad, keďže priznaním maximálneho 35-ročného výpočtového základu sa zákon vzťahuje aj na minulé obdobia. Správny súd uvádza, že podmienka 35 rokov výkonu funkcie sudcu sa opäť vzťahuje na sudcov, ktorí ku dňu 1.1.2001 aktívne vykonávali funkciu sudcu a žalobca túto podmienku nespĺňa. 21. Záver žalovaného o nesplnení podmienok pre priznanie príplatku k dôchodku za výkon funkcie sudcu bol preto podľa názoru správneho súdu správny a zákonný. Napadnuté rozhodnutie žalobcu žiadnym spôsobom nediskriminuje; napokon, žalobca nekonkretizoval dôvod (pohlavie, náboženské vyznanie alebo viera, rasa, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, zdravotné postihnutie, vek, sexuálna orientácia, manželský stav a rodinný stav, farba pleti, jazyk, politické alebo iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, majetok, rod alebo iné postavenie alebo z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti), ktorý by umožňoval aplikáciu zákona č. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) na jeho prípad. Pri posudzovaní diskriminácie je nevyhnutné porovnávať konkrétne skutkové okolnosti, obdobné alebo identické (porovnateľné) situácie a diskriminačné dôvody. Ak by mal žalobca na mysli svoje „iné postavenie“ spočívajúce v tom, že ku dňu 1.1.2001 nevykonával funkciu sudcu a preto mu nebol priznaný príplatok k starobnému dôchodku za výkon funkcie sudcu podľa § 95 ods. 1 zákona č. 385/2000 Z.z., potom žalovaný nepostupoval inak v totožných prípadoch, teda žeby osobám, ktorým predo dňom 1.1.2001 zanikla funkcia sudcu, priznal príspevok k starobnému dôchodku za výkon funkcie sudcu. Tento záver vyplýva aj z už citovaných rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7 Sž 5/2002 zo dňa 23.5.2002 publikovaný pod R 53/2003, sp. zn. 7Sžso/72/2011 zo dňa 15.8.2012. Žalobca ani netvrdil, žeby o takomto odlišnom posúdení identických skutočností zo strany žalovaného mal vedomosť a žeby jediným rozdielom bol uvedený chránený dôvod (§ 2 ods. 1 zákona č. 365/2004 Z.z.). 22. Správny súd na základe uvedených skutočností a citovaných právnych predpisov dospel k záveru, že v administratívnom konaní správne orgány dostatočne zistili skutkový stav a vec správne právne posúdili v intenciách zákona č. 385/2000 Z.z. Preto správny súd vyhodnotil žalobu žalobcu ako nedôvodnú a zamietol ju podľa § 190 SSP. 23. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože nezistil podmienky, na základe ktorých to možno spravodlivo požadovať. Žalovanému nevznikli ani trovy právneho zastúpenia. 24. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jeden mesiac od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).