Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/70/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 0018201869 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:0018201869.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členov senátu Mgr. Patrície Železníkovej a JUDr. Ivany Jahnovej vo veci starostlivosti súdu o maloletého: S. Y., narodeného dňa XX.XX.XXXX, bytom u matky, štátneho občana SR, zastúpené opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matky - I. Z., narodená dňa XX.XX.XXXX, bytom S. Č.. X, XXX XX G. a otca - S. Y., narodený dňa XX.XX.XXXX, trvale bytom K. Č.. XXX, XXX XX N. Z., právne zastúpený: Consilior Iuris s.r.o., so sídlom Miletičova č. 23, o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 30. apríla 2018, č. k. 22P/31/2018-14, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 30. apríla 2018, č.k.22P/31/2018-14 potvrdzuje o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava V. uznesením zo dňa 30.04.2018, č. k. 22P/31/2018-14, návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia uviedol, že otec maloletého S. Y., narodeného dňa XX.XX.XXXX, sa návrhom zo dňa 23.03.2018 domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by bol maloletý zverený do jeho osobnej starostlivosti s tým, že matke bude uložená povinnosť od nariadenia neodkladnej úpravy prispievať na výživu maloletého sumou 100,- € mesačne. 3. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil otec tým, že na súde prvej inštancie prebieha konanie o zmenu úpravy styku a o zmenu výšky výživného, ktoré je vedené pod sp.zn. 17P/15/2016 a konanie o nariadenie výkonu rozhodnutia vedené pod sp.zn. 2Em/3/2017, kde je povinnou matka maloletého, ktorá súdom určený styk dieťaťa s otcom bezdôvodne nerealizuje. V konaní vo veci samej bolo nariadené znalecké dokazovanie znalcom z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a klinická psychológia dospelých, avšak znalecký posudok doposiaľ nebol podaný. Matka v konaní vo veci samej tvrdila, že dieťa odmieta styk s otcom a kontakt s ním je príčinou jeho afektívnych reakcií. V snahe o upokojenie situácie otec požiadal o prerušenie konania o výkon rozhodnutia a dobrovoľne sa rozhodol styk s maloletým dočasne nerealizovať. Na základe pôsobenia konajúcej sudkyne a kolízneho opatrovníka matka maloletého súhlasila, aby v priebehu letných prázdnin v r. 2017 maloletý strávil s otcom dovolenku počas rozsudkom stanoveného obdobia. Aj neskôr prebiehal styk dieťaťa s otcom bez problémov a to až do januára 2018, odkedy matka opätovne znemožňuje styk dieťaťa s otcom. Na základe tejto skutočnosti otec súd požiadal o pokračovanie v konaní o výkon rozhodnutia. Maloletý je dlhodobo v starostlivosti psychiatrickej ambulancie Národného ústavu detských chorôb u MUDr. Anny Kováčovej, ktorá si v marci 2018 predvolala otca a informovala ho o zhoršujúcom sa psychickom stave dieťaťa v dôsledku neustáleho stresu, v ktorom maloletý žije, z obáv pred trestom od matky a zo straty príjemných zážitkov z možnosti kontaktu so širokou rodinou. Podľa jej názoru sú agresívne reakcie dieťaťa jeho prirodzenou reakciou na neprirodzené a abnormálne situácie. Podľa pozorovaní ošetrujúcej lekárky, situácia, v ktorej sa dieťa nachádza vedie k jeho postupnej psychopatizácii. Na zdokumentovanie zhoršujúceho sa psychického stavu maloletého otec k návrhu pripojil niekoľko nálezov ošetrujúcej lekárky, detskej lekársky a výsledok psychologického vyšetrenia maloletého, realizovaného na žiadosť otca v roku 2016. Otec zo záverov týchto materiálov v ich časovej postupnosti, v kontexte z obsahu materiálov založených v súdnom spise sp.zn. 17P/15/2016, ako aj z doposiaľ vykonaného dokazovania vyvodil, že najhlavnejšou príčinou neustále sa zhoršujúceho psychického stavu dieťaťa sú rozvrátené vzťahy medzi jeho rodičmi a snaha matky o manipuláciu dieťaťa proti jeho styku s otcom. Vyjadril názor, že pokiaľ bude dieťa v prostredí u matky, nie je žiadna možnosť, aby sa jeho situácia pozitívne stabilizovala, pričom nevidel ani žiaden predpoklad zlepšenia komunikácie medzi rodičmi, napriek výchovnému opatreniu nariadenému rozhodnutím súdu prvej inštancie v konaní sp.zn. 22P/97/2017. Vyjadril presvedčenie, že výchovné pôsobenie matky spôsobuje u dieťaťa popísané zdravotné obtiaže, nehovoriac o vzniku nevratných poškodení vzťahov medzi dieťaťom a jeho rodičmi, čo má za následok narušenie normálnych rodinných väzieb v jeho dospelosti. Z tohto dôvodu mal za to, že je situáciu potrebné riešiť neodkladne pred rozhodnutím vo veci samej. 4. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že naposledy bolo o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému S. meritórne rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Bratislava V. č.k. 22P 350/2010-929 zo dňa 07.05.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP 423/2014-981 zo dňa 05.05.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 25.05.2015, v zmysle ktorej úpravy maloletého S. zastupujú a spravujú jeho majetok obaja rodičia a otec je oprávnený stýkať sa s maloletým v každom párnom kalendárnom týždni od piatku od 16.00 hod do nedele do 18.00 hod a v každom nepárnom kalendárnom týždni v stredu od 16.00 do 18.30 hod s výnimkou jarných, veľkonočných a zimných prázdnin, kedy platí osobitná úprava. Súd prvej inštancie ďalej v rámci skutočného stavu uviedol, že z obsahu spisu sp.zn. 17P/15/2016, konanie ktoré sa začalo na návrh otca o úpravu styku s maloletým, je súdu známe, že maloletý S. prejavuje dlhodobejšie neprimerané správanie sa a po začatí konania o rozšírenie styku začal otca odmietať. V dôsledku eskalácie situácie bol dokonca koncom mesiaca jún 2017 hospitalizovaný na Detskej psychiatrii DFNsP v Bratislave. Vo veci samej súd prvej inštancie pristúpil k nariadeniu znaleckého dokazovania za účelom zistenia, či správanie dieťa, jeho odmietavé správanie voči otcovi v prítomnosti matky, záchvaty hnevu a pod. sú tak, ako tvrdí matka v priamej príčinnej súvislosti so správaním sa otca v jeho prítomnosti, alebo naopak, či aktuálny stav dieťaťa nie je zapríčinený hoc aj nevedomým vplyvom prioritného rodiča, resp. či nedochádza podvedome k preberaniu jeho postojov, a ďalej tiež na možnosť, či nový partnerský vzťah otca môže predstavovať záťaž, resp. vplyv na prežívanie dieťaťa s prihliadnutím na jeho osobnostnú výbavu a špecifiká, alebo či aj v tomto smere nemôže byť dieťa zo strany matky a ďalších spolužijúcich osôb hoc i nevedome, resp. nechtiac ovplyvňované jej postojmi. Z doterajšieho priebehu konania je zrejmá eskalácia vzťahov medzi rodičmi a ich vzájomné neprimerané predovšetkým verbálne ataky, ktorý stav evidentne negatívne vplýva na psychiku maloletého. Doposiaľ nebol na základe uznesenia súdu č.k. 17P/15/2016- 233 zo dňa 07.07.2017 vypracovaný znalecký posudok. Uznesením súdu prvej inštancie sp. zn. 22P/97/2017 zo dňa 13.07.2017 súd prvej inštancie nariadil výchovné opatrenie ktorým maloletému S. Y. a jeho rodičom uložil povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu v špecializovanom zariadení Linka detskej istoty, n.o. Zo správy doručenej súdu dňa 26.02.2018 vyplýva, že od 28.09.2017 bolo v priestoroch Linky detskej istoty n.o. zrealizovaných spolu 13 stretnutí. Z analýzy psychologického pozorovania, terapeutických sedí a cielenej diagnostiky vyplýva, že dieťa je v psychickej nepohode, ktorá sa často manifestuje neadekvátnym správaním (krik, plač, agresivita). Takéto správanie výrazne ovplyvňujú nevyladené vzťahy v rámci rodinného prostredia a tiež zdravotné problémy dieťaťa. Z rozhovoru s dieťaťom a matkou bolo zistené, že maloletý má vzhľadom na svoje vývinové obdobie málo rovesníckych kontaktov a vzťahov a čas trávi prevažne s dospelými osobami. Momentálne je citová väzba dieťaťa výrazne orientovaná na matku, ktorá predstavuje pre maloletého pocit istoty a bezpečia, no na druhej strane nedokáže dať synovi jasné hranice vo výchove, čo často dieťa zneužíva vo svoj prospech, má tendencie vystupovať v pozícii dominantného, ktorý určuje pravidlá celej rodine okrem otca, ktorý pre neho predstavuje autoritu, umocňovanú dominantným verbálnym prejavom otca, čo môže vyvolávať u dieťaťa neistotu. Neistotu zaznamenali aj v iných situáciách, napríklad keď počas kontaktu sa dieťa vedelo s otcom spontánne zahrať až pokým neprišla do miestnosti matka, na čo sa u neho objavil strach, že sa rodičia budú zase hádať. Pri takomto negatívnom správaní rodičov sa u maloletého objavili pocity strachu a úzkosti, triaslo sa, plakalo a nevedelo sa utíšiť. Návrat k stabilným emóciám dieťaťa a upokojenie jeho psychického stavu si vyžaduje nekonfliktné prostredie, hlavne vyladenie rodičovskej komunikácie do jasnej konkrétnej formy. V priebehu troch mesiacov sa nepodarilo dosiahnuť optimálnu funkčnú komunikáciu medzi rodičmi. Problém komunikácie rodičov videli psychologičky v zníženej vzájomnej tolerancii. Rodičia by si mali uvedomiť, že negatívna forma komunikácie dieťa zraňuje a významne ovplyvňuje a ohrozuje jeho psychický vývin. Rodičia boli poučení, že v záujme dieťaťa je dôležité stabilizovať vzťahy medzi sebou a akceptovať jeho potreby. Dieťa nesmie byť v žiadnom prípade sýtené invektívami voči ktorémukoľvek rodičovi a to v žiadnej forme - verbálne ani neverbálne. V záujme stabilizovania psychického stavu dieťaťa je potrebné, aby vzťahy rodičov voči synovi boli sýtené istotou a bezpečím. Mali by prežívanie dieťaťa povýšiť nad svoj záujem a svoje prežívanie. Rodičom bolo odporúčané, aby absolvovali kurz rodičovských zručností zameraných na komunikáciu, aby pre dieťa zabezpečili voľnočasové aktivity v kruhu rovesníkov, aby mu umožnili pokračovať v psychologických intervenciách v Detskom centre Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie. 5. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že pre rozhodnutie o predbežnom zákaze styku rodiča s maloletým dieťaťom je potrebné, aby bolo preukázané, že maloletému dieťaťu hrozí taká bezprostredná ujma, pre ktorú by bol potrebný okamžitý zásah súdu formou neodkladného opatrenia teda, že toto rozhodnutie neznesie odklad a je tak potrebné upraviť vzťahy medzi účastníkmi konania ešte pred rozhodnutím vo veci samej. Právo styku rodiča s dieťaťom je totiž špeciálnou zložkou rodičovských práv a povinností, ktoré vzniká v dôsledku reálne existujúcej osobnej starostlivosti druhého rodiča. V prípade maloletého dieťaťa a úpravy stretávania sa s rodičom, je rozhodujúci vek, vývinové možnosti a potreby, zdravotný stav dieťaťa, citové väzby a tiež skutočnosť, v akej miere a akým spôsobom tento rodič doposiaľ zabezpečoval starostlivosť o maloleté dieťa. Úplné alebo čiastočné obmedzenie styku rodiča s dieťaťom znamená nielen zásah do jeho práv, ale i zásah do práv dieťaťa majúcemu právo vytvárať a budovať si vzťah s oboma rodičmi. 6. Súd prvej inštancie v danom prípade návrhu otca nevyhovel, nakoľko mal za to, že na vydanie navrhovaného neodkladného opatrenia na zmenu zverenia maloletého neodkladnou úpravou neboli splnené podmienky, keďže neboli dané základné predpoklady naliehavosti dočasnej úpravy právnych pomerov k maloletému S.. Predloženými dôkazmi a ani obsahom spisu vo veci samej totiž nebolo dostatočne osvedčené nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy bez požadovanej úpravy, keď otcom prezentovaný stav maloletého, podloženými staršími lekárskymi správami, z ktorých súd v zásade vychádzal aj pri doterajších opatreniach týkajúcich sa maloletého, je stav dlhodobejší. Zmena zverenia majúca za následok náhlu a radikálnu zmenu výchovného prostredia maloletého, ktoré predstavuje výrazný zásah do potrebnej stability v živote každého dieťaťa je tak mimoriadne závažným zásahom do práv dieťaťa a rodiča, ktorému je dieťa doposiaľ zverené, že súd by pred pristúpením k takémuto opatreniu formou neodkladného zásahu musel mať jednoznačne osvedčenú hrozbu nenapraviteľného následku v prípade zotrvania v doterajšom výchovnom prostredí. V tomto kontexte súd prvej inštancie tiež poukázal na záverečnú správu z nariadeného výchovného opatrenia, v ktorej je jednoznačne konštatované, že aktuálne je citová väzby maloletého výrazne orientovaná na matku, ktorá pre neho predstavuje pocit istoty a bezpečia, hoci mu nedokáže dať jasné hranice vo výchove. Súd prvej inštancie však je toho názoru, že s prihliadnutím na vek a vývinové štádium maloletého je z hľadiska jeho zdravého vývoja dôležité zachovanie predovšetkým jeho emocionálnych istôt a vklad, ktorý do života maloletého dieťaťa môže priniesť otcovská autorita môže byť výraznejšie presadený až po upokojení stále pretrvávajúceho rodičovského konfliktu. Ako sa konštatuje v psychologických odporúčaniach, rodičia by mali povýšiť prežívanie dieťaťa nad svoj záujem a svoje prežívanie a akceptovať potreby dieťaťa, jeho vývinové potreby a stabilitu výchovného prostredia (§ 24 ods. 3 Zákona o rodine) a predovšetkým sa snažiť z vlastnej iniciatívy stabilizovať ich vzájomné vzťahy a nepresadzovať nástojčivo svoj záujem nad záujem dieťaťa. 7. Súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia poukázal tiež na to, že vzhľadom na okolnosti prípadu by neodkladné vylúčenie matky zo života dieťaťa, resp. zásadná eliminácia jej prítomnosti v živote maloletého, k čomu navrhovaná neodkladná úprava fakticky smeruje, bolo predčasným a navyše kontraproduktívnym opatrením, nakoľko práve takéto rozhodnutie by v konečnom dôsledku mohlo viesť k ešte závažnejšej ujme na psychike dieťaťa vzhľadom na zatiaľ otázne závery uskutočňovaného znaleckého dokazovania. Vzhľadom na záverečnú správu z nariadeného výchovného opatrenia sa javí skôr ako účelné pristúpiť v pokračovaní v psychologickej intervencie v zmysle odporúčaní Linky detskej istoty n.o. formou ďalšieho výchovného opatrenia, keď aj vzhľadom na podaný návrh na neodkladnú úpravu je zrejmé, že doterajšie výchovné opatrenie v stanovenom rozsahu nebolo zatiaľ dostatočne efektívne a od rodičov zrejme nemožno očakávať vlastnú iniciatívu v smere odporúčaných krokov za účelom zlepšenia ich rodičovských kompetencií. Za týmto účelom súd prvej inštancie opätovne z úradnej povinnosti pristúpi k začatiu konania o nariadení ďalšieho výchovného opatrenia. 8. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CSP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu. 9. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie v celom rozsahu podal odvolanie otec z dôvodov, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP). V odvolaní uviedol, že k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia priložil lekárske správy, dokumentujúce postupne sa zhoršujúci psychický stav dieťaťa. Zo správy Národného ústavu detských chorôb jednoznačne vyplýva, že zdravotný stav dieťaťa sa v poslednom období zhoršil. V odvolacom konaní otec predložil doplnenie správy o zdravotnom stave dieťaťa zo dňa 17.05.2018, z ktorej vyplýva, že pobyt u matky má na zdravie dieťaťa negatívny dopad, pričom podľa názoru otca sa dá na základe skúseností predpokladať, že tento stav sa bude naďalej zhoršovať s trvalými následkami na dieťati. Podľa názoru zdravotníckeho zariadenia je potrebné urýchlene prehodnotiť otázku zmeny výchovného prostredia maloletého. V rámci konania vedeného pod sp. zn.17P/15/2O16, v ktorom sa rieši, okrem iného, aj otázka zmeny zverenia maloletého, prebieha znalecké dokazovanie a reálne predloženie znaleckého posudku je otázkou mesiacov, počas doby ktorej súd o veci nebude môcť rozhodovať z objektívnych dôvodov. Ďalej otec v odvolaní nesúhlasí s konštatovaním súdu prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia, že „vzhľadom na okolnosti prípadu by neodkladné vylúčenie matky zo života dieťaťa, resp. zásadná eliminácia jej prítomnosti v živote maloletého, k čomu navrhovaná neodkladná úprava fakticky smeruje, bolo predčasným a navyše kontraproduktívnym opatrením, nakoľko práve takéto rozhodnutie by v konečnom dôsledku mohlo viesť k ešte závažnejšej ujme na psychike dieťaťa“. Takéto odôvodnenie zamietavého rozhodnutia súdu prvej inštancie podľa názoru odvolateľa nie je ničím podložené. Argumentuje, že realizácia navrhovaného neodkladného opatrenia by zásadne neeliminovala matku v živote maloletého, nakoľko otec dieťaťa sa návrhom nedomáhal zákazu styku maloletého s matkou. Naopak, predpokladal, že v prípade nariadenia neodkladného opatrenia ostane styk dieťaťa s matkou neupravený a je si vedomý následkov, ktoré sú spôsobované znemožňovaním styku dieťaťa s rodičom, v osobnej opatere ktorého dieťa nie je, pretože je s touto situáciou sám aktuálne konfrontovaný, nakoľko matka zabraňuje maloletému v styku s otcom, z čoho pramenia aj popisované psychické problémy dieťaťa. Otec sa svojho práva na styk s maloletým musí domáhať súdne v konaní Okresného súdu Bratislava V, sp.zn. 2Em/3/2017. Tento spis navrhuje pripojiť pre účely odvolacieho konania. Podnet, na základe ktorého otec podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, bola správa Národného ústavu detských chorôb a v nej vyjadrené konštatovanie o potrebe zmeny výchovného prostredia dieťaťa v záujme nezhoršovania jeho psychického zdravia. Otec je toho názoru, že pre správny psychosexuálny vývoj dieťaťa je potrebná hlavne riadna výchova, neobmedzovaný kontakt s rodičmi a blízkymi osobami a snaha tých, ktorí sa podieľajú na výchove dieťaťa, eliminovať negatívne vplyvy, ktoré by na dieťa mohli nepriaznivo vplývať. Snaha o zachovanie duševného zdravia dieťaťa, resp. o nezhoršovanie jeho zdravotného stavu je prvoradou povinnosťou rodičov. Z uvedených dôvodov navrhuje, aby Krajský súd v Bratislave napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrhu na neodkladné opatrenie vyhovie. 10. Matka maloletého sa k odvolaniu písomne vyjadrila, pričom uviedla, že uznesenie súdu prvej inštancie považuje za správne a hlavne v záujme maloletého syna. Súdne konania na Okresnom súde Bratislava V. prebiehajú v podstate od roku 2008 nepretržite až doteraz, a to výlučne z podnetov samotného otca maloletého, na čo matka reaguje pri vyostrených situáciách, hlavne pri vnímaní týchto samotným S., protinávrhmi na zmiernenie neúnosnej situácie. Otec sa snaží za každú cenu, aj napriek protestnému odmietaniu styku samotným maloletým výrazne od roku 2016, pri každej príležitosti ho atakovať svojou predstavou, že maloletý S. už každú chvíľu bude u neho natrvalo. S. je z uvedených tvrdení otca nešťastný, nedokáže sa s týmto vysporiadať a prejavuje svoj nesúhlas tak, ako toto v súčasnosti prežíva. Matka uvádza, že jej snahou je a vždy bolo, aby styk maloletého Mirka s otcom prebiehal štandardne, bez akýchkoľvek výčitiek a nátlaku, nakoľko spoločné prežívanie a pocity sklamania zdieľa spolu s maloletým. K aktuálnemu stavu v prežívaní maloletého Mirka a realizovanie styku s otcom uviedla, že maloletý navštevuje krúžok sokoliarov, spolu s otcom sa zložili na kúpu dravca, ktorého má umiestneného o svojho otca. Táto skutočnosť je dôvodom, prečo sa momentálne darí S. bez väčších protestov a výhrad pripraviť na stretnutie s otcom. Podľa názoru matky maloletého je to však skôr z pocitu zodpovednosti S. k svojmu novému „priateľovi“, ako z lásky k otcovi. Matka navrhuje, aby Krajský súd v Bratislave v celom rozsahu potvrdil odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne a odvolanie otca zamietol. 11. Úrad práce sociálnych vecí a rodiny sa nevyjadril k odvolaniu otca. 12. Krajský súd v Bratislave preskúmal vec, v ktorej nebol viazaný rozsahom ani dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66 C.m.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť respektíve zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné. Uznesenie súdu prvej inštancie odvolací súd v celom rozsahu potvrdil, pretože je vo výroku vecne správne, a keďže sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi (skutkovými a právnymi) uznesenia ako správnymi, toto uznesenie už ďalšie dôvody neobsahuje (§ 387 ods. 1, 2 C.s.p.). 13. Podľa § 324 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie (ods. 1). Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd (ods. 2). Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (ods. 3). 14. V zmysle § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V ods. 2 tohto ustanovenia pod písm. a) až h) zákon demonštratívne vymenúva možné obsahy neodkladných opatrení. 15. Podľa § 326 ods. 1 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 16. Podľa § 329 ods. 1 C.s.p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 17. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 18. V zmysle § 331 C.s.p. návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným účastníkom až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí, ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené (ods. 1). 19. Účelom neodkladného opatrenia je dočasne upraviť pomery účastníkov, či už pred začatím konania alebo v priebehu konania. Možno ho nariadiť len vtedy, respektíve dovtedy, kým nie sú dané podmienky pre konečné rozhodnutie vo veci. Zásadne sa ním neprejudikuje právo účastníkov a tretích osôb. Stráca svoje opodstatnenie akonáhle súd poskytne ohrozenému alebo porušenému právu definitívnu ochranu. Musí byť pritom daná aspoň naliehavá potreba predbežnej úpravy a nárok musí byť osvedčený. 20. Neodkladné opatrenie je v zásade prípustné iba v dvoch prípadoch, a to pri potrebe bezodkladne upraviť pomery a pri obave, že exekúcia bude ohrozená. V mimosporových konaniach je umožnené súdu nariadiť neodkladné opatrenie aj v prípadoch verejného záujmu ako najširšej kategórie pokrývajúcej záujem štátu. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia môže súd rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. V konaní o prejednaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na včasné zabezpečenie neodkladnej úpravy nie je nevyhnutné vykonať dôkazy ako v konaní vo veci samej, na ich nariadenie je postačujúce, ak účastník osvedčí potrebu nevyhnutnej neodkladnej ochrany práv a právom chránených záujmov a tiež je splnená zákonná podmienka nariadenia neodkladného opatrenia, ak sa osvedčí alebo preukáže aspoň jeden z vyššie uvedených dôvodov na jeho nariadenie. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bolo totožný s výrokom vo veci samej. 21. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ako aj v odvolaní proti napadnutému uzneseniu otec argumentuje potrebou zmeny zverenia maloletého do jeho osobnej starostlivosti s odôvodnením, že pobyt u matky má na zdravie maloletého negatívny dopad a tento stav sa bude naďalej zhoršovať s trvalými následkami, a preto je potrebné prehodnotiť otázku zmeny výchovného prostredia maloletého. V odvolaní otec neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali opodstatnenosť bezodkladnej zmeny zverenia maloletého do jeho osobnej starostlivosti. Na podporu svojich tvrdení predložil len doplnenie správy zdravotníckeho zariadenia, ktorá obsahuje záver o potrebe urýchlene prehodnotiť otázku zmeny výchovného prostredia maloletého. 22. Súd prvej inštancie v danom prípade návrhu otca nevyhovel, nakoľko mal za to, že na vydanie navrhovaného neodkladného opatrenia týkajúceho sa zmeny zverenia maloletého neodkladnou úpravou neboli splnené podmienky, keďže neboli dané základné predpoklady naliehavosti dočasnej úpravy právnych pomerov k maloletému S.. Súd prvej inštancie správne vychádzal zo skutočností nachádzajúcich sa v spise a existujúcich v čase jeho rozhodnutia a na ich základe aj dospel k správnym záverom. Ako vecne a právne správne uznesenie súdu prvej inštancie odvolací súd potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku). Až v konečnom rozhodnutí vo veci samej po vykonaní dokazovania formou nariadeného znaleckého dokazovania súd prvej inštancie určí, konkrétny rozsahu, resp. zmenu styku otca s maloletým, prípadné zverenie do osobnej starostlivosti, výšku výživného. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že za danej situácie, kedy maloletý trpí zdravotnými problémami psychického charakteru, a to práve v dôsledku konfliktného vzťahu medzi rodičmi, nemohol súd prvej inštancie rozhodnúť o zmene zverenia maloletého do osobnej starostlivosti otca tak, ako to otec navrhoval v rámci návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko takéto rozhodnutie bez podrobnejšej analýzy danej situácie by nemuselo byť v prospech maloletého a bolo by predčasným rozhodnutím. V prebiehajúcom konaní vo veci samej o zmenu úpravy styku a výživného súd prvej inštancie pristúpil aj vzhľadom na protichodné tvrdenia rodičov a negatívny psychický stav maloletého k nariadeniu znaleckého dokazovania, účelom zistenia ktorého je, či správanie sa maloletého, jeho odmietavé správanie voči otcovi v prítomnosti matky, psychické problémy a pod. sú v priamej príčinnej súvislosti so správaním otca, alebo naopak, tento stav dieťaťa je zapríčinený hoc aj nevedomým vplyvom matky. Závery posudku odhalia reálny stav a súd prvej inštancie bude môcť rozhodnúť spôsobom, ktorý bude predovšetkým rešpektovať potreby maloletého a bude v jeho záujme. 23. Pokiaľ otec v podanom odvolaní namietal, že súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko návrhom sa nedomáhal zákazu styku maloletého s matkou a naopak, predpokladal, že v prípade nariadenia neodkladného opatrenia ostane styk dieťaťa s matkou neupravený, námietka otca je neopodstatnená, nakoľko súd prvej inštancie posudzoval v tomto konaní návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti otca a nerozhodoval o zákaze styku maloletého s matkou. Súd prvej inštancie len vyvodil záver, že v prípade, ak by vyhovel návrhu otca, došlo by tým k eliminácii styku matky s maloletým, čo by nebolo vhodné vzhľadom na aktuálny stav, kedy je maloletý citovo naviazaný predovšetkým na matku. Odvolací súd dopĺňa, že v takomto prípade by nebol súdom upravený styk matky s maloletým. Komunikácia medzi rodičmi je sťažená, čo sa konštatuje aj v správe po realizácii odborného poradenstva v špecializovanom zariadení. Odvolací súd zdôrazňuje, že podľa posledného vyjadrenia matky sa však otec s maloletým synom stretáva a príprava na stretnutia maloletého s otcom aktuálne prebieha relatívne bez problémov. 24. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací dospel k záveru, že v danom prípade za tohto skutkového stavu nebolo preukázané splnenie zákonných podmienok pre vydanie navrhovaného neodkladného opatrenia, a preto napadnuté uznesenie, ktorým súd prvej inštancie zamietol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia, ako vecne a právne správne potvrdil ( § 387 ods. 1, 2 C.s.p). 25. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).