Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 16Co/71/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 0018201976 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mario Dubaň ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:0018201976.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Maria Dubaňa a sudcov JUDr. Romana Majerského a JUDr. Ivany Štiftovej v právnej veci žalobcu: P.. N. Q., P. XXA, W., zastúpeného JUDr. Milan Ficek, advokát s. r. o., Žilinská 14, Bratislava, proti žalovanému: RDL INVEST s. r. o., Vyšehradská 37, Bratislava, v spore o zaplatenie 8.000 eur s prísl. o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V č.k. 50C/13/2018-85, zo dňa 2.5.2018, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . II. Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým žalobca žiadal, aby súd zriadil záložné právo k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území A. O., E. T. D., E. X., N. na D. Q. Č.. XXXX, vedenom Okresným úradom X., katastrálny odbor, ako parcely registra „I. Č. XXXX/XXX E. Q.P. XXXX m2, druh pozemku: ostatná plocha, č. XXXX/XXX E. Q. XXX P., druh pozemku: ostatná plocha, č. XXXX/XXX E. Q. XXX P., T. F.: E. F., Č.. XXXX/XXX E. Q. XXX P.2., T. F.: E. F., Č.. XXXX/XXX E. Q. XXX P.2., T. F.: E.S. F., Č.. XXXX/XXX E. Q.P. XXX P.2., T. F.: E. F., Č.. XXXX/XXX E. Q. XXX P.2., T. F.: E. F., Č.. XXXX/XXX E. Q. XXX P.2., T. F.: E. F., Č.. XXXX/XXX E. Q.P. XXX P.2., T. F.: E. F., Č.. XXXX/XXX E. Q. XXX P., T. F.: E. F., Č.. XXXX/XXX E. Q. XXX P.2., T. F.: E. F., Č.. XXXX/XXX E. Q.P. XXX P.2., T. F.: E. F., Č.. XXXX/XXX E. Q. XXX P.2., T. F.: E. F., Č.. XXXX/XXX E. Q. XXX P.2., T. F.: E. F., Č.. XXXX/XXX E. Q.P. XXX P.2., T. F.: E. F., Č.. XXXX/XXX E. Q. XXX P.2., T. F.: E. F., Č.. XXXX/XXX E. Q. XXX P.2., T. F.: E. F., Č.. XXXX/XXX E. Q.P. XXX P.2., T. F.: E.A. F., Č.. XXXX/XXX E. Q. XXX P.2., T. F.: E. F., Č.. XXXX/XXX E. Q. XXX P.2., T. F.: E. F., Č.. XXXX/XXX E. Q.P. XXX P.2., T. F.: E. F., Č.. XXXX/XXX E. Q. XXX P.2., druh pozemku: ostatná plocha, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve žalovaného, a to v prospech žalobcu, za účelom zabezpečenia jeho pohľadávky vyplývajúcej z Dohody o ukončení Zmluvy o budúcej zmluve o prevode vlastníctva k pozemku a rodinnému domu a vzájomnom finančnom vyporiadaní z 27.2.2018 vo výške X.XXX eur s prísl. a zmluvnej pokuty X.XXX eur a úrokov z omeškania. 2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou 6.4.2018 domáha, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy X.XXX eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 16.3.2018 do zaplatenia a na náhradu trov konania; žalobu odôvodnil tým, že 23.1.2017 uzatvoril so žalovaným Rezervačnú zmluvu, ktorej predmetom bol záväzok žalobcu uhradiť rezervačný poplatok vo výške X.XXX eur za rezerváciu prevodu vlastníckeho práva k pozemku parcely H. „. Č.. XXXX/XXX, druh pozemku: ostatné plochy o výmere XXX m2, zapísaný na liste vlastníctva Č.. XXXX vedenom na Okresnom úrade X., katastrálny odbor, pre okres X., E. T. D., O. Ú. A. O., na ktorom mal byť postavený H. T.. Následne 14.2.2017 uzatvorili žalobca ako budúci kupujúci a žalovaný ako budúci predávajúci zmluvu o budúcej zmluve o prevode vlastníctva k pozemku a rodinnému domu, na základe ktorej žalovaný na žalobcu ako kupujúceho mal previesť vlastnícke právo k pozemku parcela č. XXXX/XXX a k rozostavanému rodinnému domu, ktorý mal byť postavený na predmetnom pozemku. V zmysle čl. I ods. 3 predmetnej zmluvy žalobca uhradil žalovanému zálohu na kúpnu cenu X.XXX eur s tým, že kúpna cena bola stanovená vo výške XXX.XXX eur, na ktorej úhrade sa dohodli tak, že 1. časť kúpnej ceny predstavovala rezervačný poplatok X.XXX eur, ktorý žalobca uhradil dňa 23.1.2017 a 2. časť vo Q.O. XX.XXX eur uhradil žalobca bankovým prevodom dňa 26.4.2017, všetko s odkazom na čl. III ods. 2 zmluvy o budúcej zmluve o prevode vlastníctva k pozemku a rodinnému domu, keď zvyšok kúpnej ceny XXX.XXX eur mal byť uhradený cez hypotekárny úver. Podľa čl. III ods. 4 predmetnej zmluvy sa žalovaný zaviazal uhradiť zmluvnú pokutu vo výške X.XXX eur, ak v lehote 10 pracovných dní od dokončenia rodinného domu v stave „holodom“ nedôjde k uzavretiu riadnej kúpnej zmluvy. Žalobcovi ako budúcemu kupujúcemu vzniklo právo odstúpiť od zmluvy o budúcej zmluve s tým, že pri odstúpení bol žalovaný súčasne povinný vrátiť aj zálohu na kúpnu cenu X.XXX eur, a preto vzhľadom na výrazné meškanie výstavby rodinného domu, sa žalobca a žalovaný dohodli na uzavretí dohody o ukončení Zmluvy o budúcej zmluve o prevode vlastníctva k pozemku a rodinnému domu a vzájomnom finančnom vyporiadaní uzavretej 27.2.2018, tak že žalovaný mal vrátiť žalobcovi XX.XXX eur, t.j. súčet zálohy X.XXX eur a druhej časti kúpnej I. XX.XXX eur spolu so sumou vo výške X.XXX eur, ako finančnou kompenzáciou žalobcu, všetko najneskôr do 15.3.2018, avšak žalovaný uhradil žalobcovi iba sumu XX.XXX eur, pre ktorý dôvod si uplatňuje istinu vo výške X.XXX eur, zmluvnú pokutu vo výške X.XXX eur, spolu so zákonným úrokom z omeškania, keď v súvislosti s výškou zmluvnej pokuty, žalobca poukázal na jej adekvátnu výšku vzhľadom na skutočnosť, že mu vznikli náklady vo výške približne X.XXX eur, ktoré by nemal, ak by mu žalovaný odovzdal nehnuteľnosť riadne a načas, čo dokladoval faktúrami a výpismi z účtu. 3. Súčasne so žalobou podal žalobca návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorý odôvodnil tým, že na liste vlastníctva Č.. XXXX zo dňa 4.4.2018 je už vyznačená plomba na základe návrhu na vklad Q. - XXXX/XXXX a v prípade predaja predmetných nehnuteľností by nemusela byť jeho pohľadávka vôbec uspokojená, nakoľko z webstránky finstat.sk vyplýva, že žalovaný nemá podané daňové priznanie za rok 2017 a v roku 2016 bol v strate X.XXX B.; k návrhu pripojil rezervačnú zmluvu, výpis z účtu s prevodom sumy X.XXX eur na účet žalovaného, zmluvu o budúcej zmluve o prevode vlastníctva k pozemku a rodinnému domu zo 14.2.2017, infoemail so správou banky o prevode sumy XX.XXX eur na účet žalovaného, dohodu o ukončení zmluvy o budúcej zmluve o prevode vlastníctva k pozemku a rodinnému domu a vzájomnom finančnom vyporiadaní z 27.2.2018, infoemail so správou banky o prevode X. XX.XXX B., Q. N. D. Q. Č.. XXXX, C. Č.. XXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXX, Q. N. Ú.S. F. Ú. predmetných faktúr, faktúru č. C. X/XXXX, Q. N. Ú. K. a výpis zo stránky finstat.sk žalovaného. 4. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého uznesenia (§ 393 ods. 2 C.s.p.) súd prvej inštancie ozrejmil, že zabezpečovacie opatrenie je novým inštitútom civilného sporového procesu, ktorý má posilniť istotu veriteľa, že v prípade úspechu v konaní, si bude môcť svoju judikovanú pohľadávku voči dlžníkovi uspokojiť výkonom záložného práva, teda až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 344 zakotvuje, že ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie, teda navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia musí v návrhu na jeho zriadenie hodnoverne preukázať dôvodnosť a existenciu svojho nároku voči žalovanému a taktiež existenciu predpokladu, že budúca exekúcia bude zmarená. Z charakteru zabezpečovacieho opatrenia zároveň vyplýva, že pred jeho nariadením, nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie; je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o potrebe jeho nariadenia. V návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia musí navrhovateľ jednoznačne vymedziť predmet, vo vzťahu ku ktorému žiada zriadiť záložné právo a musí osvedčiť obavu, že exekúcia bude ohrozená. S poukazom na § 344 v spojení s § 326 ods. 1 C.s.p. musí navrhovateľ opísať skutočnosti, ktoré osvedčujú dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má v konaní poskytnúť ochrana, preto zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nie je možné poskytnúť ochranu prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia; nebude možné zasiahnuť do majetkových práv subjektu, hoci len zriadením sudcovského záložného práva v prípade, ak základ nároku nie je minimálne osvedčený, pričom túto skutočnosť je súd povinný vyhodnotiť s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu. Zabezpečovacie opatrenie môže slúžiť len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky, ktorá môže vzniknúť na základe rôznych právnych titulov. V návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, by mala byť konkrétne peňažná pohľadávka špecifikovaná tak, aby bolo možné identifikovať, že tento peňažný nárok trvá a je dôvodný. Bez osvedčenia dôvodnosti a trvania peňažného nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a vo vzťahu ku ktorému môže byť ohrozená exekúcia, nemôžu byť splnené podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Zriadením zabezpečovacieho opatrenia sa má odvrátiť možnosť zmarenia uspokojenia peňažnej pohľadávky v exekučnom konaní. Okrem existencie nároku musí však žalobca osvedčiť, že existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Z hľadiska osvedčenia relatívnych skutočností by mal žalobca súdu poskytnúť dôkazy, ktoré jednoznačne osvedčia potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie. Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia súd musí vždy zvážiť, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu). Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, musí súd zohľadniť uvedenú zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť zjavný nepomer; súd by mal aj v tomto prípade rešpektovať zásadu a požiadavku proporcionality. 5. Súd prvej inštancie sa síce stotožnil s tvrdením žalobcu, že sledovaný účel (zabezpečenie splatnej peňažnej pohľadávky) je možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, avšak ako ďalej konštatoval, táto skutočnosť nič nemení na potrebe existencie zákonných predpokladoch, za splnenia ktorých možno zabezpečovacie opatrenie nariadiť; jedným z nich je aj existencia obavy, že exekúcia bude ohrozená, ktorá musí byť osvedčená objektívne nielen tvrdením žalobcu o jeho obave, a preto dostatočným dôvodom obavy budúceho zmarenia exekúcie nemusí byť nedostatok finančných prostriedkov, napr. že spoločnosť je v strate za rok 2016 vo výške X.XXX eur, čo môže aj znamenať, že žalovaný síce nemá dlhy na odvodoch ako vyplýva z lustrácie súdu (konajúci súd nad rámec svojich povinností vykonal dokazovanie výpisom z obchodného registra žalovaného, výpisom z čiastočného listu vlastníctva Č.. XXXX, lustráciou exekučných konaní tunajšieho súdu a iných súdov, lustráciou v zozname dlžníkov Sociálnej poisťovni, zdravotných poisťovniach Union zdravotná poisťovňa, a.s., Dôvera, a.s., Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. , z ktorých súd zistil, že žalovaný nie je v konkurze ani v likvidácii, nenachádza sa v zozname dlžníkov vyššie uvedených subjektov), ale je v strate t.j. nemôže si vyplatiť dividendu za rok 2016 alebo podiel na zisku za rok 2016, to avšak neznamená, že je dlžníkom. Otázka prečo je žalovaný v strate môže byť aj problematikou jeho účtovných operácií, pričom nepodanie daňového priznania za rok 2017, môže znamenať odklad, o ktorý žalovaný s najväčšou pravdepodobnosťou požiadal, a tiež nezakladá dôvodnú obavu o marenie výkonu exekúcie. 6. Ďalej dôvodil, že pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, je potrebné prihliadať aj na zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej slúži zabezpečovacie opatrenie a požiadavku proporcionality s odkazom na skutočnosť, že na výpise z liste vlastníctva č. XXXX je vyznačená plomba na základe návrhu na vklad Q. - XXXX/XXXX, keď pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia. Uviedol, že plomba sa vyznačuje na liste vlastníctva alebo v pozemkovej knihe a signalizuje, že právo zapísané v katastri je dotknuté ďalšou právnou zmenou; má preventívny účinok s tým, že Okresný úrad, katastrálny odbor, vyznačí plombu najneskôr v nasledujúci pracovný deň od doručenia podania akým je zmluva, či verejná listina. Poukázal na skutočnosť, že súhrnná hodnota pozemkov zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, ku ktorým žalobca žiadal zriadiť sudcovské záložné právo výrazne prevyšuje hodnotu pohľadávky žalobcu voči žalovanému, a preto návrh na vydanie takto formulovaného zabezpečovacieho opatrenia je nedôvodný, nakoľko obmedzuje momentálne vlastnícke právo žalovaného k ostatným pozemkom, okrem parcely č. XXXX/XXX E. Q. XXX m2, ktorá bola predmetom rezervačnej zmluvy a následne zmluvy o budúcej zmluve o prevode vlastníctva k pozemku a rodinnému domu. Súd prvej inštancie uviedol, že ak by nariadil zabezpečovacie opatrenie na základe tohto odôvodnenia návrhu, potom by s každou žalobou o zaplatenie prichádzalo do úvahy aj automatické právo navrhovať (a teda nariadiť) zabezpečovacie opatrenie, čím by zjavne bola porušená aj zásada proporcionality, pričom takýto záver je zjavne nežiaduci a nezodpovedá zákonným predpokladom pre jeho nariadenie, resp. podstate zabezpečovacieho opatrenia. Konštatoval, že ak chcel žalobca mať svoju pohľadávku zo zmluvy zabezpečenú záložným právom na nehnuteľnostiach vo vlastníctve, resp. spoluvlastníctve žalovaného, mohol uvedenú eventualitu ako právny inštitút zakomponovať do zmluvy o budúcej zmluve o prevode vlastníctva k pozemku a rodinnému domu, napr. uzatvorením zmluvy o zriadení záložného práva, avšak len k pozemku, ktorého vlastníkom sa zamýšľal stať, t.j. parcela registra „I. Č.. XXXX/XXX E. Q. XXX m2, tak aby bola zachovaná zásada proporcionality a skutočnosť, že tak neurobil, nemôže nahrádzať návrhom na zriadenie sudcovského záložného práva len s odôvodnením, že má splatnú pohľadávku, žalovaný vlastní nehnuteľný majetok, na ktorom aktuálne viazne plomba a domáha sa svojho práva žalobou spolu so zabezpečovacím opatrením na všetky pozemky, ktoré sú momentálne vo vlastníctve žalovaného. Na uvedenom základe za použitia § 343 ods. 1, 344, § 324 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, § 328 ods. 1 a § 329 ods. 1, ods. 2, ods. 3 C.s.p. návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol. O trovách konania s poukazom na § 262 ods. 1 C.s.p. nerozhodol, nakoľko o trovách zabezpečovacieho opatrenia rozhodne v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 7. Proti uzneseniu podal žalobca odvolanie a žiadal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť a návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovieť. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov odvolania (§ 393 ods. 2 C.s.p.) možno konštatovať, že v ňom namietal skutočnosť, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci; uviedol, že ak sa súd prvej inštancie domnieval, že uplatnený návrh je v rozpore so zásadou proporcionality, mohol vydať zabezpečovacie opatrenie na jedno, či viac pozemkov a vo zvyšku návrh zamietnuť, keďže plomba na liste vlastníctva č. XXXX jasne naznačuje, že prebieha katastrálne konanie a ide o vklad jedine vlastníckeho alebo záložného práva, čím sa mu v ktoromkoľvek prípade výrazne zhorší pozícia na vymoženie jeho pohľadávky, nakoľko na žalovaného nie je napísaný žiaden iný majetok. Uviedol, že zriadením sudcovského záložného práva nedochádza k obmedzeniu vlastníckeho práva žalovaného, len je ním zabezpečená pohľadávka, aby nedošlo k ohrozeniu výkonu rozhodnutia, keď zámerom zákonodarcu bolo, aby nedošlo k obmedzeniu s možnosťou nakladať so svojím majetkom, ako to bolo v prípade neodkladného (predtým predbežného opatrenia). Sudcovské záložné právo má prinútiť dlžníka uhradiť svoj dlh veriteľovi; súd má v prvom rade skúmať, či peňažný nárok žalobcu trvá a je dôvodný, čo v tomto prípade je, avšak miesto toho sa súd prvej inštancie zaujímal o potencionálne závery, ktoré sám nemal za preukázané, no ohrozil tým vymoženie jeho pohľadávky, keďže kým rozhodne odvolací súd, je dosť pravdepodobné, že už katastrálne konanie prebehne. Skutočnosť, že žalovaný nie je dlžníkom v poisťovniach a nie je ani v likvidácii neznamená, že po predaji predmetných nehnuteľností bude mať majetok, ktorým by sa mohol uspokojiť, a keďže žalovaný do dnešného dňa dobrovoľne dlžnú sumu neuhradil, je možné očakávať, že si ju bude musieť vymáhať núteným výkonom súdneho rozhodnutia. Uviedol, že osvedčil existujúci peňažný nárok ako aj to, že exekúcia môže byť ohrozená, keďže na majetku žalovaného prebieha katastrálne konanie o povolenie vkladu, či už vlastníckeho alebo záložného práva a ako dôkaz predložil výpis z aktuálneho listu vlastníctva, čo jednoznačne preukazuje, že exekúcia by mohla byť zmarená. 8. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v zmysle § 379, § 380 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 9. Podľa § 343 ods. 1 C.s.p. zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 10. Podľa § 343 ods. 2 C.s.p. záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. 11. Podľa § 343 ods. 3 C.s.p. výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. 12. Podľa § 344 C.s.p. ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie. 13. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 14. Podľa § 326 ods. 1 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 15. Zabezpečovacie opatrenie spolu s neodkladným opatrením je jedným z nových procesných inštitútov upravených v Civilnom sporovom poriadku (zákon č. 160/2015 Z. z., účinný od 1.7.2016), ktoré je potrebné odlišovať od inštitútu predbežného opatrenia upraveného Občianskym súdnym poriadkom (zákon č. 99/1963 Zb. účinný do 30.6.2016) ako dočasného, provizórneho prostriedku ochrany, nakoľko nie je obligatórne viazaný na konanie vo veci samej (§ 336 ods. 1 C.s.p.) môže byť nariadené aj po skončení konania vo veci samej (porovnaj § 338 C.s.p. s § 74 ods. 1, § 102 ods. 1 v spojení s § 77 ods. 1 O.s.p). Nová právna úprava Civilného sporového poriadku v § 324 ods. 3 zároveň vytvára medzi zabezpečovacím opatrením a neodkladným opatrením vzťah subsidiarity, keďže neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 16. Zákonnými predpokladmi pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sú okrem návrhu na jeho nariadenie, existencia spôsobilého predmetu záložného práva, skutočnosť, že zabezpečovacie opatrenie bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku a existencia obavy, že exekúcia bude ohrozená. 17. Konanie o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je ovládané dispozičnou zásadou, a preto je možné ho nariadiť iba na návrh, ktorý musí spĺňať nielen všeobecné náležitosti podania v zmysle § 127 C.s.p. a všeobecné náležitosti žaloby v zmysle § 132 C.s.p., ale aj osobitné náležitosti vyplývajúce z § 343 C.s.p. v spojení s § 344 a § 326 ods. 1 C.s.p. spočívajúce v presnom označení predmetu, vo vzťahu ku ktorému sa žiada zriadiť záložné právo a osvedčení dôvodnej obavy z ohrozenia exekúcie. Nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyžaduje, aby navrhovateľ preukázal a osvedčil existenciu hmotnoprávneho nároku (pomeru, vzťahu) medzi stranami, ohľadne ktorého má byť záložné právo zriadené. 18. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení zabezpečovacieho opatrenia teda súd poskytne osvedčenému nároku oprávneného účastníka ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda, že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť, nie sú celkom nepochybné. Nariadením zabezpečovacieho, rovnako ako je tomu pri neodkladnom opatrení, sa neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. 19. V konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia dôkazná povinnosť smeruje k osvedčeniu tých procesných a hmotnoprávnych skutočností, ktorých pravdepodobnosť môže vyústiť do záveru o legálnosti (potrebe, naliehavosti, primeranosti) nariadenia zabezpečovacieho opatrenia. Unesenie dôkazného bremena v tomto konaní teda predpokladá len to, aby navrhovateľ súdu aspoň navrhol dôkazy základného významu pre osvedčenie nároku, ktorý má byť chránený zabezpečovacím opatrením, ako i dôkazy na osvedčenie naliehavosti v dôsledku obavy z ohrozenia exekúcie. 20. Ohrozenie exekúcie sa vzťahuje na vykonateľné súdne rozhodnutie alebo iný exekučný titul vo veci samej, avšak jeho existencia nie je v čase rozhodovania o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zákonnou podmienkou úspešnosti návrhu. Súd môže zabezpečovacím opatrením poskytnúť ochranu navrhovateľovi z dôvodu ohrozenia exekúcie aj vtedy, ak je nárok, ktorého uspokojenie má byť predmetom ohrozenej exekúcie ešte v štádiu prebiehajúceho konania a v odôvodnených prípadoch nemusí byť takáto pohľadávka ani riadne uplatnená žalobou. 21. Obava z ohrozenia exekúcie je odôvodnená najmä v prípadoch, keď nositeľ hmotnoprávnej povinnosti realizuje faktické alebo práve úkony s kvantitatívnym dopadom na exekvovateľný majetok (zmenšenie majetku) alebo podľa okolností prípadu aj s kvalitatívnym dopadom na tento majetok (zmena zloženia majetku, štruktúry, likvidity, zníženie speňažiteľnosti) smerujúcim k sťaženiu alebo úplnému zmareniu budúcej exekúcie. 22. Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia musí súd vždy zvážiť, či v jeho dôsledku zásah do práv dotknutej strany je primeraný navrhovateľom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu) a skúmať aj to, či návrh je prípustný z hľadiska ústavno- procesných princípov platných v civilnom procese, či je opodstatnený z hľadiska ochrany ústavou zaručených práv a slobôd, ktoré by mohli byť dotknuté výrokom zabezpečovacieho opatrenia. 23. V posudzovanom spore žalobca ako navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia skutkovými tvrdeniami a predloženými dôkazmi osvedčil existenciu hmotnoprávneho vzťahu medzi sporovými stranami spočívajúcom v peňažnej pohľadávke žalobcu voči žalovanému na základe Dohody o ukončení Zmluvy o budúcej zmluve o prevode vlastníctva k pozemku a rodinnému domu a vzájomnom finančnom vyrovnaní z 27.2.2018 vo výške X.XXX eur, ako aj existenciu spôsobilého predmetu záložného práva - nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX pre O. Ú.N. A. O. vo vlastníctve žalovaného, pričom obava, že exekúcia bude ohrozená bola dostatočne spoľahlivo preukázaná plombou vyznačenou na liste vlastníctva č. XXXX na N. Q. - XXXX/XXXX, ktorá vyjadruje začatie konania o zmene práva k nehnuteľnosti, čím môže dôjsť k zmenšeniu majetku žalovaného. 24. Odvolací súd v názorovej zhode so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva k celkovo 22 pozemkom zapísaným na liste vlastníctva Č.. XXXX vo vlastníctve žalovaného je v zjavnom rozpore so zásadou primeranosti (proporcionality), ktorá vyjadruje, že iba v nevyhnutnej miere má byť dočasným opatrením súdu zasiahnuté do práv dotknutej strany sporu, pričom sa nestotožnil s námietkou žalobcu v podanom odvolaní, že ak bol súd prvej inštancie názoru, že návrh je v rozpore so zásadou proporcionality, mal nariadiť zabezpečovacie opatrenie iba na jeden, či viac pozemkov a návrhu vo zvyšnej časti zamietnuť, nakoľko žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, neposkytol súdu prvej inštancie žiadne skutkové tvrdenia ani dôkazy, ktorými by osvedčoval hodnotu jednotlivých pozemkov zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX vo vlastníctve žalovaného, čím zmaril možnosť rozhodnúť o jeho návrhu v súlade so zásadou proporcionality, čo aj len čiastočne, pričom je potrebné zdôrazniť, že dôkazné bremeno v tomto ohľade zaťažuje výlučne žalobcu, po následkom zamietajúceho rozhodnutia o jeho návrhu. 25. Vo vzťahu k podmienkam upraveným v § 343 ods. 1 C.s.p. považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že aj v prípade, ak by sa stotožnil s právnou argumentáciou žalobcu v podanom odvolaní, že návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je možné, čo aj len čiastočne vyhovieť, bránila by tomu v odvolacom konaní objektívna skutočnosť, že žalovaný už nie je vlastníkom nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, nakoľko na základe kúpnej zmluvy pod Q.-XXXX/XXXX zo dňa 4.5.2018, je ich vlastníkom obchodná spoločnosť ISMONT, s.r.o. 26. Na uvedenom základe odvolací súd po vecnom a právnom zhodnotení relevantných skutočností napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. 27. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanému priznal proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mal vo veci plný úspech. 28. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).