Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/67/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 0018201997 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:0018201997.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členiek senátu Mgr. Patrície Železníkovej a JUDr. Ivany Jahnovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: L. M., narodenú dňa XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov: matky - J. K., narodenej dňa XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XX, XXX XX K. a otca - V. M., narodeného XX.X.XXXX, trvale bytom W. P. XX/XX, XXX XX Š., zastúpeného LAWS, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Rajská 7, 811 08 Bratislava, na návrh otca o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 23. apríla 2018, č.k. 59P/136/2018-11, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 23. apríla 2018, č.k. 59P/136/2018-11, mení tak, že otec je oprávnený dočasne sa stretávať s maloletou L. M., narodenou dňa XX.XX.XXXX každý párny kalendárny týždeň v roku v sobotu od 10.00 hod. do nedele do 19.00 hod. a každý nepárny kalendárny týždeň v roku v stredu od 15.00 hod. do 19.00 hod. Otec si maloleté dieťa prevezme a odovzdá v mieste bydliska matky. Matka je povinná maloletú na styk s otcom pripraviť a odovzdať otcovi. II. Neodkladné opatrenie je nariadené do právoplatného skončenia vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava V. pod sp.zn. 59P/136/2018. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava V. uznesením zo dňa 23.04.2018, č.k. 59P/136/2018-1, zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. 2. Súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia uviedol, že návrhom zo dňa 29.03.2018, doručeným súdu prvej inštancie, sa otec domáhal nariadenia neodkladného opatrenia o úprave jeho styku s maloletou L. M., narodenou dňa XX.XX.XXXX, v párnom týždni kalendárneho roka od piatku 15,00 hodiny do nedele do 19,00 hodiny a v každom nepárnom týždni kalendárneho roka v stredu od 15,00 hodiny do 19,00 hodiny s tým, že si maloletú prevezme v mieste jej bydliska a na tom istom mieste ju matke riadne a včas odovzdá. Matka by bola povinná maloletú na styk s ním včas a riadne pripraviť a odovzdať mu ju. Neodkladné opatrenie navrhol nariadiť do právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci samej. Dôvodil tým, že tri roky žil v spoločnej domácnosti s matkou maloletej, ktorá sa v dôsledku hádok aj s maloletou dňa 15.02.2018 odsťahovala. Uviedol, že vzťah medzi ním a maloletou je plný lásky. Má za to, že náhle odtrhnutie maloletej od neho a jej vytrhnutie zo známeho prostredia spoločnej domácnosti, nepochybne na maloletú vplýva negatívne. Tvrdí, že matka odmieta akúkoľvek mimosúdnu dohodu o úprave jeho styku s maloletou. Vyslovil obavu, že v danom prípade môže byť ohrozené ústavou garantované právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť o maloletú a protiprávne zásahy zo strany matky môžu výrazným spôsobom trvalo narušiť vzťah maloletej s ním. 3. Súd prvej inštancie zistil, že na súde pod sp. zn. 59P/62/2018 sa vedie od 21.02.2018 na návrh matky konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej L. M., narodenej dňa XX.XX.XXXX, ktorým matka požaduje zverenie maloletej do svojej osobnej starostlivosti, oprávnenie maloletú zastupovať a spravovať jej majetok a určenie výživného od otca v sume 100,- € mesačne z dôvodu, že s otcom nežije v spoločnej domácnosti od 15.02.2018 a otec sa doposiaľ na výžive maloletej finančne nepodieľa. Vo veci zatiaľ nebolo meritórne rozhodnuté. 4. Návrh na začatie konania vo veci samej, t.j. o úpravu styku otca s maloletou, otec doposiaľ nepodal. Ako prvoradé súd prvej inštancie uviedol, že o úprave styku rodiča s maloletým dieťaťom, s ktorým nežije v spoločnej domácnosti, môže objektívne rozhodnúť len na základe obsiahleho dokazovania zameraného na aktuálne pomery maloletého dieťaťa a jeho rodičov. Najmä v prípade útleho veku maloletého dieťaťa (v ktorom je aj maloletá L.), musí byť venovaná osobitná pozornosť nielen úrovni a kvalite vzájomných vzťahov vybudovaných medzi dieťaťom a rodičom styku sa domáhajúcim, ale tiež schopnosti tohto rodiča primerane veku dieťaťa zabezpečiť osobne jeho opateru. V neposlednom rade musí mať aj súd poznatky o prostredí, v ktorom sa má styk realizovať. Takéto dokazovanie presahuje rámec konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a je možné vykonať ho len v konaní vo veci samej. 5. Pretože konanie o nariadenie neodkladného opatrenia vylučuje dokazovanie vyššie naznačeným smerom, bez ktorého nemožno zistiť, či otcom navrhovaný rozsah a spôsob styku korešponduje aj so záujmami maloletej L., ktorá si s ohľadom na útly vek vyžaduje zvýšenú opateru, súd prvej inštancie návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. 6. Proti tomuto uzneseniu podala včas odvolanie otec, ktorý v rámci odvolania uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Otec má za to, že súd prvej inštancie sa žiadnym spôsobom nevyrovnal s argumentami uvedenými v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Ako sám súd prvej inštancie konštatoval, podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Počas vyhlásenia tohto uznesenia protiprávny stav naďalej pretrváva. Matka maloletej odmieta akúkoľvek komunikáciu s otcom. Obavy aj argumenty z pôvodného návrhu ostali zachované ešte aj v deň podania tohto odvolania. Otec má za to, že súd prvej inštancie sa taktiež nevysporiadal s faktom, že v zmysle v zmysle článku 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky v znení neskorších ústavných zákonov je starostlivosť o deti a ich výchova právom obidvoch rodičov, nielen matky maloletej, a deti majú právo na rodičovskú výchovu taktiež oboch rodičov. V odôvodnení uznesenia v bode 2. súd prvej inštancie uvádza, že otec sa doposiaľ na výžive maloletej finančne nepodieľal, ktoré tvrdenie nie je pravdivé. Súd argumentuje len tým, že otec maloletej v tom čase nemal stabilný príjem. Uvedené už v súčasnosti nie je pravdou, pretože otec maloletej si medzičasom našiel prácu v trvalom pracovnom pomere tak, aby sa mohol maloletej plnohodnotne venovať a podieľať sa na jej výchove. Súd prvej inštancie ďalej vo svojom rozhodnutí vychádza z nesprávneho posúdenia veci pokiaľ tvrdí, že bez rozsiahleho dokazovania nemožno zistiť, či je v záujme maloletej aby sa vídala s otcom! Súd prvej inštancie uvedené tvrdenie vydal bez akéhokoľvek odôvodnenia, pričom toto tvrdenie postráda akúkoľvek logiku. Pri takomto postoji súdu by sa rovnako muselo nahliadať na druhého rodiča a súd by musel konštatovať, že „bez rozsiahleho dokazovania nemožno zistiť, či je v záujme maloletej aby sa vídala s matkou?“ Takýto výklad práva je pritom absolútne neakceptovateľný, a znamenal by stav, kedy by bolo potrebné odňať dieťa obom rodičom, ktorí sa dostanú do sporu ohľadom starostlivosti o maloleté dieťa, a to až do doby, kým súd nepreskúma, či je styk s rodičom v záujme maloletého. Takýto výklad práva nesmie požívať ochranu! Tak ako bolo uvedené v pôvodnom návrhu, matka od 15.02.2018 do dnešného dňa neumožnila otcovi svoju maloletú dcéru vidieť ani sa stretnúť, čím obmedzila a naďalej obmedzuje jeho rodičovské právo ako otca maloletej, ako aj právo maloletej na rodičovskú výchovu od oboch rodičov. V zmysle čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv základných slobôd má každý právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života. Pod rodinným životom treba rozumieť čas strávený s oboma rodičmi. Je potrebné konštatovať, že matka opustila spoločnú domácnosť, z ktorej odniesla maloleté dieťa a neumožňuje otcovi styk s dieťaťom s argumentáciou, že mu styk s dieťaťom umožní, keď jej bude platiť. Matka tak neoprávnene zasahuje do práv vlastného dieťaťa, ktorým je právo na styk s oboma rodičmi. Pritom čím dlhšie bude tento protiprávny stav trvať, tým väčšia je hrozba otupenia citových vzťahov dieťaťa k otcovi. Maloleté dieťa je práve vo veku, kedy si buduje citové väzby na svojich rodičov. Konaním matky je však dieťa vystavené riziku narušenia vzťahu k otcovi. Je preto na mieste aby súd rozhodol tak, že neodkladné opatrenie vydá. Z vyššie uvedených dôvodov preto Krajskému súdu v Bratislave otec navrhol, vzhľadom na uvedený skutkový a právny stav veci, zmysle ustanovenia § 388 Civilného sporového poriadku napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu zmenil a návrhu otca maloletej na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel. 7. Matka ani Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny sa nevyjadrili k odvolaniu otca. 8. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom nebol viazaný rozsahom ani dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku), túto prejednal bez nariadenia pojednávania keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť respektíve zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem,) a dospel k záveru, že odvolanie otca je dôvodné, a uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, čiastočne vyhovel (§ 388 Civilného sporového poriadku). 9. Podľa § 65 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu. 10. Podľa § 66 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný. 11. Podľa § 67 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. 12. Podľa § 367 ods. 3 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené. 13. Podľa § 367 ods. 4 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia súd môže doručiť účastníkom až pri uskutočnení jeho výkonu, ak je predpoklad, že by bol výkon rozhodnutia inak zmarený. Účastníkom, ktorí neboli prítomní pri výkone uznesenia, doručí súd uznesenie spolu so zápisnicou o priebehu výkonu dodatočne. 14. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že maloletá L. má 3 roky a 1 mesiac, pričom z opisu skutkového stavu je zrejmé, že na Okresnom súde Bratislava V. pod sp.zn. 59P/62/2018 prebieha konanie na návrh matky o zverenie maloletej L., o zastupovanie a správu majetku a o výšku vyživovacej povinnosti, ktoré nie je právoplatne skončené. 15. Účelom neodkladného opatrenia je dočasne upraviť pomery účastníkov, či už pred začatím konania alebo v priebehu konania. Možno ho nariadiť len vtedy, respektíve dovtedy, kým nie sú dané podmienky pre konečné rozhodnutie vo veci. Zásadne sa ním neprejudikuje právo účastníkov a tretích osôb. Stráca svoje opodstatnenie akonáhle súd poskytne ohrozenému alebo porušenému právu definitívnu ochranu. Musí byť pritom daná aspoň naliehavá potreba predbežnej úpravy a nárok musí byť osvedčený. 16. Odvolací súd v predmetnej veci poukazuje na čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Treba zdôrazniť, že rodič má právo sa s dieťaťom stýkať, nie je to však jeho povinnosť a nemožno ho k tomu nútiť. V Dohovore o právach dieťaťa v čl. 18 ods. 1 je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem dieťaťa. Pri rozhodovaní o úprave styku by súd preto nemal ignorovať ani záujmy dieťaťa, ale ani opodstatnené pracovné, či iné povinnosti rodičov. Rodičia maloletého dieťaťa by sa v záujme dieťaťa mali predovšetkým na úprave styku rodiča, ktorému dieťa nebolo zverené do starostlivosti, dohodnúť. Až následne, ak takáto dohoda nie je možná, upraví styk rodiča s maloletým dieťaťom súd, pričom je povinný prihliadnuť predovšetkým na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby k rodičom, vývinové potreby a stabilitu výchovného prostredia. 17. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že je nepochybné, že rozchod rodičov a z toho vyplývajúce následky, t.j. rozdelenie domácností rodičov, sťažená komunikácia medzi rodičmi, negatívne vplývajú na maloleté dieťa, a preto aj odvolací súd apeluje na rodičov, aby uprednostnili rodičovskú dohodu ohľadom starostlivosti o maloletú L.. Zákon preferuje dohodu rodičov o úprave styku s maloletými deťmi. O styku rodičov s maloletými deťmi rozhodne súd vtedy, ak sa rodičia o tejto otázke nedohodnú. Zákon nepredpisuje rodičom obsah dohody o úprave ich styku s maloletými deťmi a nepredpisuje pre túto dohodu žiadne náležitosti a neukladá ani žiadne obmedzenia, ako ani nepredpisuje obsah výroku rozhodnutia súdu, ktorým tento rozhodne o úprave styku rodičov s maloletými deťmi, a ani ho iným spôsobom v jeho rozhodovaní o tejto otázke nijako neobmedzuje. 18. V danom prípade odvolací súd uvádza, že boli dané podmienky a predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia s poukazom na skutočnosť, že otec v rámci svojho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedol, že o maloletú dcéru sa tri roky v spoločnej domácnosti s matkou riadne staral, rovnako sa staral aj o potreby matky, pokiaľ nechodila do práce. Odo dňa 15.02.2018 t.j. odo dňa, kedy sa matka odsťahovala zo spoločnej domácnosti, otec s maloletou dcérou nemá upravený žiaden styk, matka mu neumožňuje stretávať sa s maloletou dcérou, pričom vznikajú medzi rodičmi ďalšie rozpory. V tejto súvislosti má odvolací súd iný názor ako súd prvej inštancie, nakoľko maloletá má už 3 roky a 1 mesiac, pričom ide síce o dieťa útleho veku, avšak na druhej strane pokiaľ rodičia spolu žili v spoločnej domácnosti, maloletá by mala byť na otca zvyknutá, a týmto konaním matky, t.j. jej odmietavým postojom k stretávaniu sa otca s maloletou dcérou, by sa dospelo k vážnemu odcudzeniu medzi otcom a maloletou dcérou, čo môže v budúcnosti veľmi negatívne ovplyvniť ich vzájomný vzťah. Skutočnosti tvrdené otcom v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia mohla matka vyvrátiť v rámci svojho vyjadrenia k odvolaniu, ako aj k návrhu na nariadenie odkladného opatrenia, ktorý jej bol riadne doručený dňa 04.06.2018, s poukazom na ustanovenie § 329 ods. 1 CSP. Matka sa však ku skutočnostiam tvrdeným otcom vôbec nevyjadrila. Preto v tomto prípade odvolací súd má za to, že skutočnosti tvrdené otcom, t.j. skutočnosť, že matka neumožňuje otcovi stretávať sa s maloletou dcérou od februára 2018 odôvodňujú nariadenie neodkladného opatrenia. Na základe uvedeného odvolací súd vzhľadom na uvedené zmenil uznesenie súdu prvej inštancie tak, že nariadil neodkladné opatrenie na základe ktorého je otec oprávnený stretávať sa s maloletou L. dočasne a v nevyhnutnom rozsahu t. j. každú párnu sobotu od 10.00 hod. do nedele do 19.00 hod. a každú nepárnu stredu od 15.00 hod. do 19.00 hod., s tým, že otec si maloletú dcéru prevezme a odovzdá v mieste bydliska matky. 19. Odvolací súd má v predmetnej veci za to, že neodkladné opatrenie nie je rozhodnutie vo veci samej, pričom neodkladným opatrením sa v krátkom čase (bez realizácie dokazovania) upravujú vzájomné práva povinnosti na nevyhnutnú dobu. Inak povedané rozhodnutie o neodkladnom opatrení nemôže nahrádzať rozhodnutie vo veci samej a upravovať styk do takých podrobností ako sa navrhuje vo veci samej, nakoľko by sa tým nahradilo rozhodnutie vo veci samej, čo je neprípustné. Neodkladné opatrenie slúžili iba na nevyhnutnú dobu v obmedzenom rozsahu. Z odvolania otca odvolací súd nadobudol dojem, že otec má skutočný záujem o maloletú L., chce sa jej venovať, chce s ňou tráviť svoj čas, čo je pre maloletú veľkým prínosom. V tejto súvislosti je potom treba rozvíjať vzťah otca s maloletou a v konečnom rozhodnutí styk otca s maloletou upraviť (na základe vykonaného dokazovania ) tak, aby bol v záujme maloletej. Preto odvolací súd v tejto súvislosti má za to, že nariadené neodkladné opatrenie, ktorým odvolací súd otcovi dočasne umožnil otcovi stretávať sa s maloletou L. každú párnu sobotu od 10.00 hod. do nedele do 19.00 hod a každú nepárnu stredu od 15.00 hod. do 19 00 hod., s tým, že otec si maloletú dcéru prevezme a odovzdá v mieste bydliska matky, pričom matka je povinná v určenom čase a mieste maloleté dieťa pripraviť a odovzdať otcovi (dočasne t.j. do rozhodnutia vo veci samej) je zatiaľ dostatočnou úpravou styku medzi otcom a dcérou. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd uvádza, že nariadenie neodkladného opatrenia, vo vyššie uvedenom znení je v záujme maloletej L., bez narušenia pocitu domova a istoty, ako aj v súlade s rešpektovaním práva na styk maloletého dieťaťa s druhým rodičom - otcom. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v časti dočasnej úpravy styku otca s maloletou dcérou zmenil ( § 388 8 CSP). 20. Odvolací súd na záver apeluje na oboch rodičov, aby zvážili svoju komunikáciu a snažili sa dohodnúť o výkone práv k maloletej L. hlavne ohľadom rozsahu styku, nakoľko pri viaznucej komunikácii rodičov sa práve maloletá L. stane „nástrojom“ pre ich vzájomný „boj“, z ktorého potom vyplynú vyhrotené situácie negatívne vplývajúce na maloleté dieťa. 21. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).