Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/278/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 0018202173 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 07. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrícia Železníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:0018202173.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: H. Y. F., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov: matka - X. E., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom Q.. F. č. XX, XXX XX U. zastúpená JUDr. Luciou Anovčinovou, advokátkou so sídlom Štefánikova č. 5, 811 06 Bratislava, a otec - F.-H. F., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom Q. spolková republika, Y., F.. XX, občan Nemeckej spolkovej republiky, zastúpený Mgr. Marcel Baker, advokát so sídlom Hviezdoslavovo nám. č. 17, 811 02 Bratislava, v konaní o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V zo dňa 18.05.2018, č.k. 22P/40/2018-10, takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti m e n í tak, že otec je povinný na maloletého H. Y. F., nar. XX.XX.XXXX platiť výživné vo výške XXX eur mesačne, ktoré je povinný platiť k rukám matky vždy do 15-teho dňa v mesiaci počnúc vykonateľnosťou tohto uznesenia, a to až do vykonateľnosti meritórneho rozhodnutia o rozsahu vyživovacej povinnosti otca na maloletého vo veci samej vedenej na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 17P/309/2016. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava V uznesením zo dňa 18.05.2018, č.k. 22P/40/2018-10, nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil otcovi povinnosť platiť na výživu maloletého H. Y. F., nar. XX.XX.XXXX, sumu XXX eur mesačne, počnúc vykonateľnosťou uznesenia a to až do vykonateľnosti meritórneho rozhodnutia o rozsahu vyživovacej povinnosti otca vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 17P/309/2016, vo zvyšku návrh matky zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu. 2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 324 ods. 1, 2, 3, § 325 ods. 1, 2 písm. d), § 329 § 330 ods. 1, § 332 ods. 1, § 333 a § 334 Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.) a § 2 ods. 1, § 360 a § 366 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len C.m.p.) považujúc dočasnú úpravu pomerov účastníkov za účelom zabezpečenia výživného na maloleté dieťa v nevyhnutnej miere za potrebnú. Návrh matky považoval za dôvodný čiastočne, zaviazal otca povinnosťou prispievať na výživu maloletého výživným v nevyhnutnej miere odo dňa vykonateľnosti rozhodnutia a vo zvyšku návrh matky zamietol. Za dostatočne osvedčené považoval okolnosti, že rodičia maloletého spolu nežijú, maloletý sa fakticky od narodenia nachádza v osobnej starostlivosti matky, ktorú skutočnosť otec rešpektuje. Matka, tak v súčasnosti zabezpečuje starostlivosť o dieťa, disponuje plnými rodičovskými právami, bez toho, že by jej bolo v ich realizácii zo strany otca akýmkoľvek spôsobom bránené, preto návrh v časti zverenia do jej osobnej starostlivosti nespĺňa podmienky ust. § 367 C.m.p.. Pokiaľ ide o dôvodnosť návrhu v časti určenia výživného na maloletého mal súd prvej inštancie z obsahu spisového materiálu vrátane vyjadrenia otca za to, že otec si vyživovaciu povinnosť k maloletému riadne neplní, keď za riadne a včasné plnenie vyživovacej povinnosti rozhodne nemožno považovať sporadické naturálne, resp. vecné plnenia pri príležitostiach sviatkov a nepravidelných návštev. Pri určení nevyhnutného rozsahu výživného zo strany otca súd zohľadňoval fakt, že otec je oficiálne nezamestnaný s uvádzaným príjmom vo forme sociálnych dávok v jeho domovskej krajine - v Spolkovej republike Q. za účelom zabezpečenia životného minima. Vychádzajúc však z oficiálnych zdrojov na internete zistenej výšky minimálnej mzdy v Q. (aktuálne X.XXX eur) pri porovnaní s pomerom minimálnej mzdy a životného minima na území Slovenskej republiky mal súd prvej inštancie za to, že v schopnostiach a možnostiach otca je prispievať na výživu maloletého sumou predstavujúcej čiastke cca X eur denne, čo je aj za zohľadnenia podielu matky na výžive maloletého suma skutočne pokrývajúca iba základné odôvodnené potreby dieťaťa v predškolskom veku. Zdôraznil, že takto určeným výživným sa zabezpečujú len najzákladnejšie potreby maloletého dieťaťa nevyhnutné pre jeho prežitie a ostatné náklady spojené s jeho výživou budú zohľadnené až pri určení výživného v rozhodnutí vo veci samej. Objasnil, že súd v tejto súvislosti nevykonáva dokazovanie, nezisťuje teda dôkladne pomery rodičov a odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, nakoľko takéto dokazovanie by prekračovalo rámec konania o nariadenie neodkladného opatrenia. O trovách konania rozhodol podľa § 52 C.s.p. 3. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie otec. Odvolaciemu súdu navrhol uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť a návrh matky zamietnuť. Uviedol, že v danom prípade neboli splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia. Mal za to, že v konaní vo veci samej bola preukázaná jeho vôľa podieľať sa na výžive maloletého ako aj na osobnom styku s ním. Zdôraznil, že od roku 2016 mu matka bráni v styku s maloletým, nepozná jej aktuálnu adresu, kde by tak, ako v minulosti mohol maloletému posielať vecné plnenia. Takýmto spôsobom mu matka znemožňuje dobrovoľne si plniť jeho vyživovaciu povinnosť. Uviedol, že určená výška výživného predstavuje pre neho neprimeranú finančnú záťaž, keď pri jej plnení a vzhľadom na svoje ťažké zdravotné postihnutie nebude schopný pokrývať svoje nevyhnutné výdavky. Namietal, že súd pri posúdení výšky jeho príjmu, ktorý predstavuje XXX,XX eur neprihliadal na jeho výdavky na nevyhnutné životné potreby. Mal za to, že v danom prípade neboli splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, lebo neexistuje konkrétne ohrozenie práv maloletého. Namietal matkou vyčíslené výdavky na maloletého v konaní vo veci samej, ktoré sú podľa jeho názoru nadbytočné a nezodpovedajú reálnym finančným možnostiam rodičov. Poukázal na svoj jediný príjem vo forme sociálnych dávok a výšku svojich mesačných výdavkov na zabezpečenie bývania, stravy liekov a pod.. 4. Matka vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu otca prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne navrhla uznesenie súdu prvej inštancie ako správne potvrdiť. Zotrvala na tvrdeniach uvedených vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a zdôraznila, že otec o maloletého neprejavuje skutočný záujem a svoju vyživovaciu povinnosť k maloletému si riadne neplní. Maloletého na Slovensku navštevuje veľmi sporadicky, počas vianočných sviatkov 2017 napriek svojmu prísľubu ani neprišiel. Namietala, že otec doposiaľ nijako nepreukázal, že by nemohol z dôvodu svojho zdravotného stavu vykonávať naďalej prácu kuchára čo i len brigádnicky a nebyť tak odkázaný iba na sociálne dávky. Poukázala na svoju výlučnú osobnú starostlivosť o maloletého a výšku mesačných nákladov na potreby maloletého. 5. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65 a § 66 Zák. č. 161/15 Z.z. C.m.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 Zák. č. 160/2015 Z.z. C.s.p. vyhodnotiac odvolanie otca ako nedôvodné. 6. Odvolací súd konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie podľa príslušných ustanovení C.m.p. a C.s.p. uložil otcovi povinnosť platiť výživné na maloleté dieťa v nevyhnutnej miere až do vykonateľnosti meritórneho rozhodnutia vo veci samej vedenej na súde prvej inštancie pod sp. zn. 17P/309/2016. 7. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 8. Odvolací súd pripomína, že neodkladné opatrenie, tak ako každé rozhodnutie súdu, musí vychádzať z pomerov a okolností jestvujúcich v čase rozhodovania. Pri určení výživného formou procesného inštitútu neodkladného opatrenia je potrebné zdôrazniť, že ustanovenie § 366 C.m.p. umožňuje takýmto spôsobom nariadiť platenie výživného výlučne len v nevyhnutnej miere, teda v rozsahu nevyhnutnom pre zabezpečenie základných existenčných potrieb dieťaťa. Rozhodujúcim kritériom nie je absencia spolužitia rodičov a maloletých detí v jednej domácnosti, ale skutočnosť, akou mierou participujú rodičia na uspokojovaní odôvodnených potrieb maloletých detí. 9. Odvolací súd po preskúmaní prejednávanej veci rovnako ako súd prvej inštancie dospel k záveru o splnení podmienok dočasnej úpravy výživného pre maloleté dieťa. Prebiehajúce konanie vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému doposiaľ dostatočne preukazuje neplnenie si vyživovacej povinnosti otca na maloletého v dostatočnom rozsahu a v pravidelne opakujúcich sa plneniach. Uvedené matkou tvrdené a doposiaľ aj súdom prvej inštancie zistené skutočnosti otec svojim odvolaním nevyvrátil a ani nespochybnil. Skutočnosť, že otec sa na výžive maloletého nepodieľa vyplýva priamo z jeho argumentácie uvedenej v odvolaní. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie mal za to, že boli splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, pričom všetky námietky, ktoré otec uviedol v odvolaní bude môcť uplatniť v konaní vo veci samej, v ktorej súd prvej inštancie vykoná dokazovanie na preukázanie všetkých skutočností, na základe ktorých potom určí konečnú výšku výživného podľa kritérií hmotnoprávneho predpisu. K dôvodom odvolania otca odvolací súd dodáva, že tieto nemajú vplyv na správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, keďže v ňom neboli uvedené žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie. 10. Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku podľa § 388 C.s.p. zmenil iba po formálnej stránke, keďže odvolaním napadnutý výrok uznesenia neobsahoval spôsob platenia určeného výživného na maloletého a to určením, že otec je povinný platiť výživné na maloletého vždy do 15 dňa v mesiaci k rukám matky. 11. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 52 C. m.p.. 12. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).