Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/282/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 0018202403 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 08. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:0018202403.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členiek senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: M. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, štátna občianka Slovenskej republiky, dieťa rodičov: matka - Mgr. X. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. - P., P.O.V. XX, XXX XX V. XX, t.č. bytom I. X/XX, B. R. Y., E. republika, štátna občianka Slovenskej republiky, a otec - Mgr. U. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. XX, XXX XX V., štátny občan Slovenskej republiky, zast. JUDr. Soňou Tóthovouu, advokátkou so sídlom Šafárikovo nám. 2, 811 02 Bratislava, IČO: 43 446 477, v konaní o návrhu otca na zmenu úpravy styku s maloletým dieťaťom, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V zo dňa 11.05.2018, č.k. 59P/173/2018-6, takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvej inštancie sa z r u š u j e a vec sa mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava V uznesením zo dňa 11.05.2018, č.k. 59P/173/2018-6 zastavil konanie o návrhu otca na zmenu úpravy styku s maloletým dieťaťom. O trovách konania rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na ich náhradu. 2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil čl. 8 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 (ďalej len „Nariadenie Brusel IIa), § 9, § 161 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „C.m.p.“), a vecne tým, že nemá právomoc vo veci konať s ohľadom na obvyklý pobyt maloletej v Rakúskej republike. 3. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie otec maloletého žiadajúc, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v zmysle § 389 ods. 1 písm. a/, b/, c/, d/ C.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Súdu prvej inštancie vytkol, že nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ C.s.p.), že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok neprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d/ C.s.p.), že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1 písm. e/ C.s.p.), že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.), že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 C.m.p.). Napadnuté rozhodnutie označil za predčasné, arbitrárne a zjavne neodôvodnené. Namietal, že súd prvej inštancie bez akéhokoľvek dokazovania a zisťovania rozhodujúcich skutočností ustálil obvyklý pobyt maloletej v E. republike, kde žije so svojou matkou. V tomto smere poukázal na judikatúru Súdneho dvora EÚ, podľa ktorej pri zisťovaní obvyklého pobytu maloletého dieťaťa okrem jeho fyzickej prítomnosti v členskom štáte, musia byť zohľadnené ďalšie faktory, z ktorých je možné vyvodiť záver, že táto prítomnosť dieťaťa odzrkadľuje istú mieru začlenenia do sociálneho a rodinného prostredia. Mal za to, že maloletá síce býva s matkou a jej manželom v B. R. Y., avšak všetky jej rodinné a sociálne väzby má podľa jeho názoru na Slovensku. Uviedol, že maloletá má evidovaný trvalý pobyt v Bratislave, maloletá rozpráva po slovensky, maloletá je štátnou občiankou Slovenskej republiky, maloletá síce navštevuje základnú školu v B. (tam rozpráva so spolužiakmi prevažne po slovensky), ale súčasne je maloletá prihlásená aj do základnej školy Y. v Bratislave, maloletá navštevuje pediatričku MUDr. Z. X. so sídlom I. 9, XXX XX V.. Pozornosť odvolacieho súdu upriamil i na skutočnosť, že matka maloletej v roku 2017 kúpila pozemok s chalupou na Slovensku v obci F. L., kde trávi s maloletou všetok voľný čas a kde si ju chodí vyzdvihovať v rámci jeho styku. Tvrdil, že matka maloletej niekoľkokrát pred ním prezentovala svoje plány stavať dom na Slovensku. Vyslovil, že maloletá vykonáva všetky voľnočasové aktivity na Slovensku, navštevuje tu starých rodičov a príbuzných, ako aj ich styk sa realizuje výlučne na Slovensku. Mal za to, že pobyt maloletej v E. republike je iba dočasný, s tým, že počas tohto pobytu je stále zo strany matky maloletej zachovávaná a udržiavaná sociálna, rodinná a geografická príslušnosť k Slovensku. Z uvedených dôvodov uzavrel, že miera začlenenia maloletej do rakúskeho prostredia nie je hlboká, pričom maloletá má vytvorenú podstatnú väzbu k Slovenskej republike, ktorého štátnym občanom je nielen maloletá, ale aj on s matkou maloletej. Podľa jeho názoru založeniu právomoci slovenského súdu svedčí hľadisko vhodnosti i samotný záujem maloletej. Pre prípad, ak by odvolací súd dospel k záveru o obvyklom pobyte maloletej v E. republike, poukázal na čl. 12 ods. 3 Nariadenia Brusel IIa, v zmysle ktorého je možné založiť právomoc slovenského súdu na konanie. V tomto smere uviedol, že maloletá má k Slovensku podstatnú väzbu a s ohľadom na doterajšie správanie sa účastníkov konania možno bez pochýb považovať prijatie právomoci Okresného súdu Bratislava V účastníkmi vo všetkých konaniach týkajúcich sa úpravy práv a povinností k maloletej. Rovnako uviedol, že na Okresnom súde Bratislava V sa v minulosti viedli dve konania týkajúce sa maloletej, ktoré neboli pre nedostatok právomoci zastavené, aj napriek skutočnosti, že v čase ich začatia boli u maloletej rovnaké skutkové okolnosti týkajúce sa jej pobytu ako v tomto konaní. Konkrétne poukázal na konanie vedené na Okresnom súde Bratislava V o úpravu práv a povinností k maloletej vedené pod sp.zn. 20P/36/2016 (začaté na návrh matky) a konanie o osvojenie vedené pod sp.zn. 20P/304/2015 (začaté na návrh manžela matky, konanie zastavené na základe späťvzatia návrhu). Namietal, že súd prvej inštancie maloletej pred rozhodnutím o zastavení konania neustanovil kolízneho opatrovníka, ktorému mal napadnuté rozhodnutie doručovať. 4. Matka sa k odvolaniu otca nevyjadrila. 5. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65, § 66 C.m.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 C.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie otca je čiastočne dôvodné. 6. Podľa článku 8 ods. 1 Nariadenia Brusel IIa, súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania. 7. Podľa článku 8 ods. 2 Nariadenia Brusel IIa, odsek 1 sa uplatňuje s výhradou ustanovení článkov 9, 10 a 12. 8. Podľa článku 12 ods. 3 Nariadenia Brusel IIa, súdy členského štátu majú takisto právomoc v otázkach rodičovských práv a povinností aj v iných konaniach, ako sú konania uvedené v ods. 1. ak: a/ dieťa má vo vzťahu k tomuto členskému štátu podstatnú väzbu, najmä na základe skutočnosti, že jeden z nositeľov rodičovských práv a povinností má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte, alebo že dieťa je štátnym príslušníkom tohto štátu a b/ všetci účastníci konania prijali právomoc súdov výslovne alebo iným jednoznačným spôsobom v čase začatia konania, a ak je to v najlepšom záujme dieťaťa. 9. Podľa § 2 ods. 1 C.m.p., na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 10. Podľa § 161 ods. 1 C.s.p., ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť. 11. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. 12. V predmetnej veci sa otec maloletej návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava V dňa 03.05.2018 domáhal zmeny úpravy styku s maloletou. Z obsahu návrhu otca na začatie konania vyplynulo, že naposledy boli pomery rodičov k maloletej upravené rozsudkom Okresného súdu Bratislava V zo dňa 21.06.2016, č.k. 20P/36/2016-169, právoplatným a vykonateľným dňa 11.07.2016. Z predmetného návrhu taktiež vyplynulo, že maloletá, ktorá bola zverená do osobnej starostlivosti matky, žije s matkou na území E. republiky. 13. S prihliadnutím na uvedené, odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie o povinnosti v každom štádiu konania skúmať podmienky konania, za ktorých môže konať v zmysle § 161 C.s.p., ako aj s tým, že pobyt maloletej v E. republike predstavuje cudzí prvok v súkromnoprávnom vzťahu. Odvolací súd rovnako konštatuje, že súd prvej inštancie pri skúmaní svojej právomoci na konanie v zmysle § 2 ods. 1 C.m.p. v spojení § 161 ods. 1 C.s.p. správne vychádzal zo sekundárneho prameňa EÚ a to z čl. 8 ods. 1 Nariadenia Brusel IIa, avšak jeho záver vyslovený v písomnom vyhotovení napadnutého rozhodnutia o zastavení konania založený na obvyklom pobyte maloletej v E. republike, neobstojí. 14. V prvom rade odvolací súd uvádza, že sa stotožnil s námietkami otca o nedostatočnom zisťovaní rozhodujúcich skutočností pre ustálenie obvyklého pobytu maloletej súdom prvej inštancie. Odvolací súd zastáva názor, že samotný pobyt maloletého dieťaťa na území iného členského štátu EÚ ešte nezakladá jeho obvyklý pobyt na území tohto štátu a preto je súdu prvej inštancie potrebné vytknúť, že za účelom bezpečného zistenia obvyklého pobytu maloletej v danom prípade neurobil žiadne dokazovanie, ako ani v napadnutom rozhodnutí neuviedol na základe akých skutočností ustálil obvyklý pobyt maloletej v E. republike. Pojem obvyklý pobyt nemá legálnu definíciu, ide o pojem práva EÚ, ktorý sa musí vykladať autonómne podľa výkladových pravidiel EÚ - judikatúra SD EÚ. Z rozsudku SD EÚ zo dňa 02.04.2009 vo veci A, C-523/07 vyplynulo, že pojem obvyklý pobyt v zmysle čl. 8 Nariadenia Brusel IIa treba vykladať tak, že mu zodpovedá miesto, ktoré odzrkadľuje istú mieru začlenia dieťaťa do sociálneho a rodinného prostredia. Na tento účel treba vziať do úvahy najmä trvanie, pravidelnosť, podmienky a dôvody pobytu na území členského štátu a presťahovanie rodiny do tohto štátu, štátnu príslušnosť dieťaťa, miesto a podmienky školskej dochádzky, jazykové znalosti, ako aj rodinné a sociálne väzby, ktoré dieťa udržiava v danom štáte. Je na vnútroštátnom súde, aby určil, kde má dieťa obvyklý pobyt, majúc na pamäti všetky osobitné skutkové okolnosti každého jednotlivého prípadu. V prejednávanom prípade z rozhodnutia súdu prvej inštancie pritom nie je zrejmé, či prvoinštančný súd pri rozhodovaní o obvyklom pobyte maloletej zohľadnil tieto jednotlivé kritéria. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa súd prvej inštancie obmedzil len na konštatovanie, že pre posúdenie otázky právomoci súdu je potrebné skúmať obvyklý pobyt maloletého dieťaťa bez ohľadu na miesto jeho prihlásenia k trvalému pobytu, ktorý má len evidenčný charakter, pričom v danom prípade je obvyklým pobytom maloletej E. republika.Z obsahu pripojených súdnych spisov okrem iného vyplýva, že Okresný súd Bratislava V aj napriek vedomosti o pobyte maloletej v E. republike vo veci starostlivosti o maloletú M. konal, a to jednak vo veci úpravy výkonu práv a povinností k maloletej vedenej pod sp.zn. 20P/36/2016 (rozsudkom zo dňa 21.06.2016, č.k. 20P/36/2016-169 bola súdom schválená rodičovská dohoda, maloletá bola zverená matke, otec bol zaviazaný prispievať výživným vo výške XXX,- eur mesačne a bol upravený styk otca s maloletou), jednak vo veci osvojenia maloletej manželom matky vedenej pod sp.zn. 20P/304/2015-73 (uznesením zo dňa 23.11.2017, č.k. 20P/304/2015-73 zastavil konanie z dôvodu späťvzatia návrhu navrhovateľa). Na strane druhej z obsahu spisového materiálu nevyplývajú dôvody, trvanie, pravidelnosť, a podmienky pobytu maloletej či už na území E. republiky či Slovenskej republiky. Ak súd rozhoduje o obvyklom pobyte maloletého dieťaťa, musí dať odpoveď na všetky relevantné otázky, ktoré majú podľa jeho názoru pre vec podstatný význam, a ktoré prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Z uvedených dôvodov odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné. Úlohou súdu prvej inštancie bude doplniť dokazovanie v rozsahu potrebnom pre opätovné ustálenie otázky obvyklého pobytu maloletej, rozhodnúť a odôvodniť rozhodnutie tak, aby zodpovedalo ust. § 220 ods. 2 C.s.p.., tzn. v ňom uviesť stručný a jasný výklad o tom, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov. Rovnako odvolací súd dáva súdu prvej inštancie do pozornosti, že ak by v ďalšom konaní dospel k záveru o obvyklom pobyte maloletej v E. republike, bude povinný pred vyhlásením o nedostatku právomoci na konanie v zmysle čl. 17 Nariadenia Brusel IIa a následným zastavením konania, skúmať v zmysle čl. 8 ods. 2 Nariadenia Brusel IIa možnosť uplatnenia čl. 8 ods. 1 Nariadenia Brusel IIa. 15. Zohľadňujúc uvedené, odvolací súd dospel k záveru, že postupom súdu prvej inštancie došlo v danej veci k porušeniu práva na spravodlivý proces, pretože vyhlásením o nedostatku právomoci súdu a následným zastavením konania, bez riadneho odôvodnenia rozhodnutia sa jeho účastníkom (otcovi a maloletej) znemožnila realizácia ich procesných práv, priznaných im v súdnom konaní za účelom ochrany ich práv a právom chránených záujmov. 16. Argument otca týkajúci sa nesprávneho procesného postupu súdu prvej inštancie tým, že v konaní nebol ustanovený kolízny opatrovník maloletej, odvolací súd vyhodnotil za nedôvodný. Vydanie uznesenia o zastavení konania musí po indikovaní nedostatku právomoci nasledovať bezodkladne. V zmysle výkladového pravidla podľa čl. 3 C.s.p., teda preferencia ústavnokonformného výkladu právnych noriem obsiahnutých v C.s.p. treba pojem „bezodkladne“ vykladať ako „okamžite“. Neexistuje totiž žiadny rozumný dôvod, ktorý by ospravedlňoval nevydanie uznesenia o zastavení civilného súdneho konania okamžite po tom, ako sa v ňom vyskytla neodstrániteľná vada. Strana sporu môže totiž legitímne očakávať vedomosť o neposkytnutí súdnej ochrany čo možno najskôr. Za situácie, kedy súd prvej inštancie dospel k záveru o nedostatku právomoci na konanie, odvolací súd uvádza, že ustanovenie kolízneho opatrovníka maloletej by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. 17. S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. b/ C.s.p. zrušil a v zmysle ust. § 389 ods. 2 C.s.p. mu vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 18. Úlohou súdu prvej inštancie bude vo veci ďalej konať vo vyššie naznačenom smere a opätovne rozhodnúť. V rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhodne súd prvej inštancie podľa § 396 ods. 3 C.s.p. i o náhrade trov celého konania. 19. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).