Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 15Co/231/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 0018202597 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:0018202597.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov senátu JUDr. Evy Mészárosovej a JUDr. Silvie Walterovej v právnej veci žalobcu: P.. K. L. , narodený dňa XX.X.XXXX, bytom W., O. č. XX, zastúpený Dvořák Hager & Partners, advokátska kancelária, s. r. o., Bratislava, Cintorínska č. 3/a, IČO: 36 659 746, za ktorú konajú Mag. Bernhard Hager, LL.M. a JUDr. Stanislav Dvořák,, Ph.D., LL.M, proti žalovanej: U. M. narodená dňa XX.X.XXXX, bytom W., O. č. XX, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 31. mája 2018, č.k. 12 C 18/2018-34, takto r o z h o d o l : I. Uznesenie Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 31. mája 2018, č.k. 12 C 18/2018-34, p o t v r d z u j e . II. Žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa žalobca domáhal, aby súd zakázal žalovanej nakladať s nehnuteľnosťami nachádzajúcimi sa v okrese Bratislava V, Obec BA-m.č. F., katastrálne územie F. a zapísané na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, a to: a) nebytový priestor - rezidenčný apartmán č. Y zapísaný pod por. č. XXX, nachádzajúci sa vo vchode O. X,XX, na 4. poschodí, o celkovej výmere XX,X m2 v stavbe Polyfunkčného objektu „Q.“, súp. č. XXXX, postavený na parcele registra C č. XXXX/X, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria o veľkosti XXXX m2, pozostávajúci z jednej miestnosti a príslušenstva a k nemu prislúchajúci spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach, zariadeniach a príslušenstve Polyfunkčného objektu a spoluvlastnícky podiel k pozemkom zastavaným Polyfunkčným objektom - parcela registra C č. XXXX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXX m2, parcela registra C č. XXXX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a na priľahlých pozemkoch registra C parcela č. XXXX/X, druh pozemku ostatné plochy o výmere XXXX m2, parcela č. XXXX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXX m2, parcela č. XXXX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parcela č. XXXX/ X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parcela č. XXXX/XX, druh pozemku ostatné plochy o výmere XX m2 o veľkosti XXXX/XXXXXXX, spoluvlastnícky podiel o veľkosti XXXX/ XXXXXXX na stavbe - Budova protipožiarnej ochrany so súp. č. XXXX postavenej na parcele reg. C č. XXXX/X zapísanej na LV č. XXXX; b) nebytový priestor - garáž č. X (garážové státie č. XXX) v spoluvlastníckom podiele X/XX, zapísaný pod por. č. XXX, nachádzajúci sa v Bratislave na O. ul. X,XX, 2. posch., súp. č. XXXX, na parcele reg. C č. XXXX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o veľkosti XXXX m2 a k nemu prislúchajúci spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach, zariadeniach a príslušenstve Polyfunkčného objektu a spoluvlastnícky podiel k parceliam zastavaným Polyfunkčným objektom - reg. C č. XXXX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXX m2, a reg. C č. XXXX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a na priľahlých pozemkoch reg. C parcela č. XXXX/X, druh pozemku ostatné plochy o výmere XXXX m2, parela. č. XXXX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXX m2, parcela č. XXXX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parcela č. XXXX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parcela č. XXXX/XX, druh pozemku ostatné plochy o výmere XX m2 o veľkosti X/XX z XXXXXX/XXXXXXX, spoluvlastnícky podiel o veľkosti X/XX z XXXXXX/XXXXXXX na stavbe - Budova protipožiarnej ochrany so súp. č. XXXX postavenej na parcele reg. C č. XXXX/X zapísanej na LV č. XXXX; c) nebytový priestor - garáž č. X (garážové státie č. XXX) v spoluvlastníckom podiele X/ XX, zapísaný pod por. č. XXX, nachádzajúci sa v Bratislave na ul. O. č. X,XX, 2. posch., súp. č. XXXX, na parcele reg. C č. XXXX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o veľkosti XXXX m2 a k nemu prislúchajúci spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach, zariadeniach a príslušenstve Polyfunkčného objektu a spoluvlastnícky podiel k pozemkom zastavaným Polyfunkčným objektom reg. C parcela č. XXXX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXX m2, a reg. C parcela č. XXXX/X, druh pozemku, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a na priľahlých pozemkoch reg. C parcela č. XXXX/X, druh pozemku ostatné plochy o výmere XXXX m2, reg. C parcela č. XXXX/ X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXX m2, reg. C parcela č. XXXX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, reg. C parcela č. XXXX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, reg. C parcela č. XXXX/XX, druh pozemku ostatné plochy o výmere XX m2 o veľkosti X/XX z XXXXXX/XXXXXXX, spoluvlastnícky podiel o veľkosti X/XX z XXXXXX/XXXXXXX na stavbe - Budova protipožiarnej ochrany so súp. č. XXXX postavenej na pozemku reg. C parcela č. XXXX/X zapísanej na LV č. XXXX, t. j. zakázal nehnuteľnosti predať, darovať alebo zaťažiť záložným právom alebo inou ťarchou a robiť právne úkony voči Okresnému úradu Bratislava, katastrálny odbor, smerujúce k zápisu zmeny vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam alebo k zaťaženiu nehnuteľností. Zároveň sa voči žalovanej domáhal náhrady trov konania. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil právne ustanoveniami § 324 ods. 1, ods. 3, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, ods. 2, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, ods. 2, § 331 ods. 1 C.s.p. a vecne tým, že návrh na dočasnú úpravu pomerov strán, ktorý podal žalobca (bez podania žaloby vo veci samej), nepovažoval, so zreteľom na okolnosti sporu, za dôvodný. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že žalovaná v súčasnosti vykonáva akékoľvek úkony smerujúce k prevodu vlastníckeho práva predmetných nehnuteľností na tretiu osobu. Navyše podľa údajov poskytnutých žalobcom, by sa žalovaná v predmetnom byte mala zdržiavať aj spolu s ich maloletým dieťaťom a je teda nepravdepodobné, že by bez možnosti iného bývania (keďže súd prvej inštancie inú adresu jej pobytu nezistil) žalovaná túto nehnuteľnosť prevádzala alebo mala v úmysle previesť na tretiu osobu. Súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobca dôvodil, že jeho postavenie by sa bez nariadenia tohto neodkladného opatrenia výrazne sťažilo a žiadal poskytnúť zo strany súdu právnu ochranu jeho vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti uviedol, že darovacia zmluva je dvojstranný bezodplatný konsenzuálny právny úkon spočívajúci v bezplatnom prenechaní daru na jednej strane a bezplatné prijatie daru na strane druhej. Pod bezodplatnosťou je potrebné rozumieť plnenie poskytované bez akejkoľvek majetkovej hodnoty, teda nielen peňažné plnenie. Ak je predmetom daru nehnuteľnosť, darovacia zmluva musí byť písomná. Všetky tieto podmienky darovacia zmluva uzatvorená medzi žalobcom a žalovanou, podľa názoru súdu prvej inštancie, spĺňa. Žalobca neplatnosť právneho úkonu darovania nenamieta. Súd prvej inštancie preto nevidel žiaden taký dôvod, pre ktorý by postavenie žalobcu malo byť zamietnutím jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sťažené, keďže žalobca sa dobrovoľne, slobodne, vážne a bez omylu rozhodol svoje vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam previesť na žalovanú, navyše sa v zmluve zaviazal nielen podať návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, ale aj znášať správne poplatky s týmto súvisiace. Preto bol súd prvej inštancie toho názoru, že žalobcovi musí byť, rovnako ako súdu, zrejmé, že vlastníčkou nehnuteľností je podľa stavu v čase rozhodovania nepochybne žalovaná, t.j. práve jej prislúcha právo na ochranu jej vlastníctva. Žalobca teda nijako nepreukázal dôvod, pre ktorý by bolo potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi ním a žalovanou. Dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca opiera len o skutočnosť, že došlo k naplneniu rezolutívnej podmienky uvedenej v čl. 2 ods. 2 darovacej zmluvy. Súd prvej inštancie pripustil, že vo všeobecnosti pri uzatváraní konkrétnej zmluvy môžu medzi účastníkmi existovať také okolnosti a vzťahy, že už v štádiu kontraktácie bude aspoň jeden z nich vedieť, že v prípade nesplnenia dojednaných záväzkov druhým zmluvným partnerom nebude mať záujem na ďalšom trvaní zmluvy a pre tento prípad si môžu dohodnúť rozväzovaciu podmienku. Zároveň však konštatoval, že je potrebné, rovnako z dôvodu ochrany vlastníckeho práva žalobkyne k predmetným nehnuteľnostiam, posúdiť, za akých okolností došlo k uzavretiu darovacej zmluvy, z akého dôvodu a akou pohnútkou sa žalobca riadil pri rozhodovaní naložiť s nehnuteľnosťami týmto spôsobom, a zároveň posúdiť prejav vôle zmluvných strán ohľadom rezolutívnej podmienky, čo však výraznou mierou presahuje predmet dokazovania v rámci rozhodovania o neodkladnom opatrení. Podľa názoru súdu prvej inštancie žalobcovi nič nebráni využiť ďalšie možné právne inštitúty vyplývajúce z ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré, vzhľadom na právne zastúpenie žalobcu advokátskou kanceláriou, nekonkretizoval. 2. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca dôvodiac, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Podľa žalobcu už len samotná možnosť žalovanej previesť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam osvedčuje nutnosť dočasnej úpravy pomerov medzi stranami a naliehavosť a nevyhnutnosť takéhoto opatrenia. Žalobca poukázal na to, že v konaní o vydanie neodkladného opatrenia postačuje pre vydanie rozhodnutia len osvedčenie skutočností preň významných, keď v konaní vo veci samej je potrebné ich preukázanie. Cieľom neodkladných opatrení je dočasná úprava pomerov s cieľom umožniť ničím nerušené judikovanie vo veci samej. Dočasné rozhodnutie môže slúžiť aj ako záruka efektívnosti budúceho výkonu rozhodnutia. Povinnosť nenakladať s vecami možno nariadiť len účastníkovi konania, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Podmienkou nariadenia neodkladného opatrenia je existencia bezprostredne hroziacej ujmy, teda nutnosť dočasnej úpravy pomerov. Žalobca má za to, že v návrhu dostatočne osvedčil možnú existenciu práva vo veci samej (pravdepodobnosť nároku), a to vzhľadom na rozväzovaciu podmienku v darovacej zmluve a uvedenie dôvodov, pre ktoré došlo k zániku účinkov darovacej zmluvy. Žalobca sa nestotožnil s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie, podľa ktorého je nepravdepodobné, že by žalovaná byt prevádzala, keď sa v ňom zdržiava spolu s dieťaťom, považoval ho za rozporuplné, keď súd prvej inštancie vychádzal z textu darovacej zmluvy a nie z aktuálnych skutkových okolností, keď jedno z dvoch darovaných garážových státí by žalovaná mohla predať alebo inak s ním nakladať (pri použití analógie s odôvodnením súdneho rozhodnutia), keď z údajov uvádzaných žalobcom v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevyplýva, či žalovaná sama alebo s dieťaťom býva v byte, či využíva jedno alebo dve garážové státia, či vlastní motorové vozidlo, keď nezistenie inej adresy pobytu žalovanej súdom prvej inštancie neznamená, že sa nemôže zdržiavať aj mimo Slovenskej republiky, keď skutočnosť, či sa žalovaná zdržiava v byte, nie je pre nariadenie neodkladného opatrenia relevantná, keďže sa v ňom môže zdržiavať aj po prevode vlastníctva na tretiu osobu, príp. prenajať časť bytu, prenajať jedno alebo obidve garážové státia. Z uvedeného podľa žalobcu vyplýva, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. K tvrdeniu súdu prvej inštancie, že nepreukázal, že žalovaná vykonáva úkony smerujúce k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, uviedol, že ak žalovaná nemá úmysel nehnuteľnosti previesť na inú osobu, resp. inak s nimi nakladať, potom zásah do jej vlastníckeho práva v podobe zákazu bude len formálny a nebude mať na žalovanú reálny dopad. Ak takýto úmysel žalovaná má, je daná bezprostredná hrozba ujmy. Podľa žalobcu si je žalovaná vedomá naplnenia rozväzovacej podmienky v darovacej zmluve a momentálne jej nič nebráni v tom, aby nehnuteľnosti previedla na tretiu osobu. V tomto smere má nariadenie neodkladného opatrenia preventívnu funkciu, môže byť zabezpečená dočasná ochrana práv žalobcu, ktoré sú predmetom konania vo veci samej. Žalobca osvedčil zásah do svojich práv, pričom nariadením neodkladného opatrenia nedôjde k neprimeranému obmedzeniu práv žalovanej, vzhľadom na mieru a rozsah obmedzenia práv žalobcu. Žalobca poukázal na to, že pre hospodárnosť konania vo veci samej je potrebné, aby bol zachovaný okruh účastníkov v konaní, zmenou okruhu účastníkov by sa súdne konanie predĺžilo. Podľa žalobcu bol naplnený zákonný dôvod pre nariadenie neodkladného opatrenia a to dočasne upraviť pomery medzi stranami sporu. Odvolateľ navrhol odvolaciemu súdu rozhodnutie súdu prvej inštancie zmeniť a nariadiť neodkladné opatrenie v zmysle návrhu. 3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu ku dňu rozhodnutia odvolacieho súdu nevyjadrila. 4. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 380 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. (Civilný sporový poriadok, účinný od 1.7.2016) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je vecne správne a odvolaniu žalobcu nie je možné priznať úspech. 5. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 6. Podľa § 325 ods. 1, ods. 2 písm. d/ C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 7. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, či žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), či uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáha (princíp efektívnosti), či navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 C.s.p.). 8. Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí súd opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. Rozhodujúce skutočnosti musí žalobca náležitým spôsobom osvedčiť. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. 9. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá však musí byť objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak jeho navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. 10.1. V posudzovanej veci sa žalobca domáha nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd žalovanej zakázal nakladať s dotknutými nehnuteľnosťami. V odvolaní vytýkal súdu prvej inštancie, že vykonaním dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj nesprávne vec právne posúdil. 10.2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že žalovaná sa na základe darovacej zmluvy uzatvorenej dňa 1.12.2011 a dodatku č. 1 k darovacej zmluve uzatvoreného dňa 17.1.2012 stala vlastníčkou dotknutých nehnuteľností, vklad vlastníckeho práva bol povolený rozhodnutím Správy katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu zo dňa 19.1.2012, číslo vkladu V XXXXX/XX. Vlastnícke právo žalovanej potvrdzuje aj výpis z LV číslo XXXX pre okres Bratislava V, Obec: Ba-m.č. F., katastrálne územie F.. 10.3. Žalobca v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia tvrdí, že došlo k naplneniu rozväzovacej podmienky dohodnutej v darovacej zmluve, v dôsledku čoho žalovaná už nie je vlastníčkou dotknutých nehnuteľností. Nariadenie neodkladného opatrenia, s poukazom na naplnenie rezolutívnej podmienky, odôvodnil potrebou bezodkladne upraviť pomery z dôvodu, že má skutočnú, oprávnenú a dôvodnú obavu, že žalovaná vo vzťahu k dotknutým nehnuteľnostiam vykoná také úkony, ktorých cieľom je previesť vlastnícke právo. 11. Inštitút neodkladného opatrenia je inštitút mimoriadny a výnimočný, prichádzajúci do úvahy až za stavu reálneho ohrozenia osvedčeného nároku žalobcu podloženého konkrétnymi skutočnosťami. Žalobca preto, ak má byť úspešný, musí uviesť v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia také skutočnosti, ktoré reálnu hrozbu jeho nároku potvrdia. Odvolací súd, zhodne so súdom prvej inštancie, je toho názoru, že v prejednávanom prípade žalobca neosvedčil reálnu hrozbu ujmy, na odstránenie ktorej ako jediný prostriedok môže slúžiť navrhované neodkladné opatrenie, nepreukázal, že žalovaná podniká kroky smerujúce k nakladaniu s dotknutými nehnuteľnosťami a že dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv alebo hrozí zhoršenie jeho postavenia v takej miere, že je potrebný zásah súdu. Dôvodil len možným správaním žalovanej, avšak neosvedčeným a nepodloženým žiadnymi dôkazmi. Pre naplnenie zákonnej podmienky nariadenia neodkladného opatrenia a to osvedčenia reálne hroziacej ujmy nestačí len skutočnosť, že žalovaná má, ako vlastníčka podľa listu vlastníctva, možnosť nakladania s vlastnenými nehnuteľnosťami. 12. Odvolací súd sa nestotožňuje s tvrdením žalobcu, podľa ktorého súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď konštatoval, že je nepravdepodobné, že by bez možnosti iného bývania (keďže súd prvej inštancie inú adresu jej pobytu nezistil) žalovaná túto nehnuteľnosť prevádzala alebo mala v úmysle previesť na tretiu osobu. Odvolací súd poukazuje na to, že sám žalobca, v súlade s § 133 ods. 1 C.s.p., v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ako adresu pobytu žalovanej uviedol adresu, ktorá sa zhoduje s adresou, na ktorej sa nachádzajú darované nehnuteľnosti. Odvolací súd lustráciou v registri obyvateľov zistil, že žalovaná má na žalobcom uvedenej adrese evidovaný prechodný pobyt a to od 4.2.2014 až do 4.2.2019. Totožnú adresu má žalovaná uvedenú aj v darovacej zmluve ako aj na v liste vlastníctva č. XXXX. Na výzvu odvolacieho súdu, aby žalobca oznámil súdu adresu trvalého pobytu žalovanej, resp. kde sa žalovaná fyzicky zdržiava, žalobca nereagoval; nesplnil si svoju povinnosť tvrdenia aj v tom, či žalovaná v čase podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bola nositeľkou priezviska v návrhu uvedeného, resp. či v priebehu konania priezvisko nezmenila. 13. Pokiaľ ide o námietku nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie odvolací súd uvádza nasledovné. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Súd prvej inštancie v prejednávanej veci použil správny právny predpis a podľa názoru odvolacieho súdu ho aj správne interpretoval a vyvodil z neho správne právne závery. 14. Odvolací súd považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie za vecne a právne správne, preto zo všetkých uvedených dôvodov uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. 15. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. l, § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. Žalovanej, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, priznáva náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. V zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 16. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).