Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/748/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011899136 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Floreková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1011899136.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobcu : BYTOSPOL S.S., s.r.o., Bratislava, Drieňova 11, IČO : 35 774 363, zastúpená JUDr. Štefanom Čakvárim, advokátom, AK Vazovova 9/A, Bratislava, proti žalovaným : 1. W. O., K.. XX. X. XXXX, O., I. XX, 2. H. E., K.. X. X. XXXX, O. O., I. XX, 3. U. E., K.. XX. X. XXXX, O. O., I. XX, 4. Q. Z., K.. XX. X. XXXX, O. O., I. XX, 5. S. Z., K.. XX. X. XXXX, O. O., I. XX, 6. H.. A. Z., K.. XX. X. XXXX, O. Š., W. XX, 7. O. S., K.. X. X. XXXX, O. O., I. XX, 8. Q. S., K.. XX. X. XXXX, bytom O., I.H. XX, 9. V.. Q. Q., K.. XX. X. XXXX, O. O., I. XX, 10. Y. Q., K.. X. XX. XXXX, O. O., I. XX, 11. J. Q., K.. XX. XX. XXXX, O. O., I. XX, 12. U. V., K.. X. X. XXXX, O. O., I. XX, 13. H.. Q. W., K.. XX. X. XXXX, O. O. Č. XX, 14. Q. Š., K.. X. XX. XXXX, O. O., I. XX, 15. S. Š., K.. XX. X. XXXX, bytom O., I.H. XX, žalovaní 1 až 10, 12, 14 a 15 zastúpení JUDr. Pavlom Čičmancom, advokátom, AK Prievozská 14/A, Bratislava, o vydanie bezdôvodného obohatenia, na odvolanie žalovaných 1 až 12, 13, 14 a 15 proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 30. 4. 2014 č.k. 21C/226/2002 - 596, takto r o z h o d o l : Odvolací súd p r i p ú š ť a späťvzatie žaloby v časti týkajúcej sa žalovaných Y. Q. a J. Q., rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo vzťahu k žalovaným 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 12, 14, 15 p o t v r d z u j e. Odvolacie konanie o odvolaní žalovaného 13 z a s t a v u j e. Žalobca m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % voči žalovaným 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 12, 13, 14, 15. Žalobcovi sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovaným Y. Q. a J. Q. n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : 1/ Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej 1 W. O. povinnosť zaplatiť žalobcovi 909,75 EUR (27.407,-Sk) so 17,6% úrokom z omeškania ročne zo sumy 279,46 EUR (8.419,-Sk) od 16.6.2001 do zaplatenia, zo sumy 630,62 EUR (18.988,-Sk) od 16.6. 2002 do zaplatenia, všetko do 15 dní po právoplatnosti rozsudku. Žalovaným 2 H. E. a žalovanej 3 U. E. uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne 2.097,79 EUR (63.198,-Sk) so 17,6% úrokom z omeškania ročne, zo sumy 715,69 EUR (21.561,-Sk) od 16.6. 2001 do zaplatenia, zo sumy 1.382,10 EUR (41.637,-Sk) od 16.6. 2002 do zaplatenia, všetko do 15 dní po právoplatnosti rozsudku. Žalovaným 4 Q. Z. a žalovanej 5 S. Z. uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne úrok z omeškania vo výške 17,6% ročne zo sumy 1.111,37 EUR (33.481,-Sk) od 16.6.2002 do 13.4.2006, všetko do 15 dní po právoplatnosti rozsudku. Žalovanej 6 H.. A. Z. uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.432,68 EUR (43.161,-Sk) so 17,6% úrokom z omeškania ročne, zo sumy 483 EUR (14.551,-Sk) od 16.6. 2001 do zaplatenia, zo sumy 949,68 EUR (28.610,-Sk) od 16.6. 2002 do zaplatenia, všetko do 15 dní po právoplatnosti rozsudku. Žalovaným 7 O. S.R. a žalovanej 8 Q. S. uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne 1.970 EUR (59.367,-Sk) so 17,6% úrokom z omeškania ročne, zo sumy 620,76 EUR (18.701,-Sk) od 16.6. 2001 do zaplatenia, zo sumy 1.349,86 EUR (40.666,-Sk) od 16.6. 2002 do zaplatenia, všetko do 15 dní po právoplatnosti rozsudku. Žalovanej 9 V.. Q. Q. uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 692,13 EUR (20.876,-Sk) so 17,6% úrokom z omeškania ročne od 16.6. 2002 do zaplatenia, všetko do 15 dní po právoplatnosti rozsudku. Žalovaným 10 Y. Q. a žalovanej 11 J. Q. uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne 1.026,32 EUR (30.919,-Sk) so 17,6% úrokom z omeškania ročne, zo sumy 335,89 EUR (10.119,-Sk) od 16.6.2001 do zaplatenia, zo sumy 690,43 EUR (20.800,-Sk) od 16.6.2002 do zaplatenia, všetko do 15 dní po právoplatnosti rozsudku. Žalovanému 12 U. V. uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 887,24 EUR (26.729,-Sk) so 17,6 % úrokom z omeškania ročne, zo sumy 291,44 EUR (8.780,-Sk) od 16.6. 2001 do zaplatenia, zo sumy 595,80 EUR (17.949,-Sk) od 16.6. 2002 do zaplatenia, všetko do 15 dní po právoplatnosti rozsudku. Žalovanému 13 H.. Q. W. uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 17,6% ročne, zo sumy 494,39 EUR (14.894,-Sk) od 16.6. 2001 do 26.5. 2006, zo sumy 980,85 EUR (29.549,-Sk) od 16.6. 2002 do 26.5. 2006, všetko do 15 dní po právoplatnosti rozsudku. Žalovaným 14 Q. Š. a žalovanej 15 S. Š. uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne 1.580,02 EUR (47.660,-Sk) so 17,6% úrokom z omeškania ročne, zo sumy 406,53 EUR (12.247,-Sk) od 16.6. 2001 do zaplatenia, zo sumy 1.175,50 EUR (35.413,-Sk) od 16.6. 2002 do zaplatenia, všetko do 15 dní po právoplatnosti rozsudku. Napokon si vyhradil právo rozhodnúť o trovách konania do 30 dní po právoplatnosti tohto rozhodnutia. 2/ V odôvodnení svojho (v poradí druhého) rozhodnutia uviedol, že sa žalobca žalobným návrhom doručeným súdu dňa 15.11.2002 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaných na vydanie bezdôvodného obohatenia, a to spolu s príslušenstvom a trovami konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalovaní sú vlastníkmi bytov a nebytových priestorov nachádzajúcich sa v obytnom dome v O. na I. ul. č. XX-XX. Žalobca vykonáva správu tohto domu počnúc dňom 01. 03. 2000, hoci časť vlastníkov, t. j. žalovaní, žalobcu za správcu bytového domu neuznávajú. Neuznaním žalobcu za správcu bytového domu a skutočnosťou, že na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 11C/349/00 prebieha konanie o určenie neplatnosti zmluvy o výkone správy so žalobcom, odôvodňujú neplatenie pravidelných mesačných platieb do fondu údržby a opráv ako aj neplatenie platieb za poskytované služby. Zo strany žalovaných dochádza neplatením za poskytované a odoberané služby k bezdôvodnému obohateniu či obohacovaniu, pretože v skutočnosti poskytované služby prijímajú, avšak náklady na tieto im poskytnuté služby neplatia. Ostatní platiaci užívatelia bytov tak boli nútení vytvoriť si osobitný fond, nakoľko ak by neboli uhradené dodávky za média, bol by od dodávky médií odstavený celý dom. Vo vyššie uvedenej právnej veci rozhodol prvýkrát súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 21C/226/02 - 273, ktorým vyhovel žalobe žalobcu a žalovaných zaviazal na úhradu dlžných súm. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 3Co 101/08 - 321 rozsudok prvoinštančného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konania. Zo zmluvy o výkone správy zo dňa 26.2. 2000 súd zistil, že žalobca zabezpečuje počnúc dňom 1. 3. 2000 pre vlastníkov bytov v obytnom dome I. XX, XX, XX, XX, v Bratislave, súp. č. H. XXX, číslo parcely: XXXXX/X,X,X,X, výmera: XXXX Q.X plnenia spojené s užívaním bytov a správou spoločných (nebytových) častí predmetného domu. Z 91 zmlúv o výkone správy s vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome na I.H. XX - XX vyplýva, že 91 vlastníkov uzavrelo so žalobcom individuálne zmluvy o výkone správy. Z kúpnej zmluvy na dodávku tepla zo dňa 17. 03. 2000 vyplýva, že dodávateľ tepla Prvá ružinovská spoločnosť a.s. sa zaviazala dodať priamemu odberateľovi tepla BYTOSPOL S.S. spol. s.r.o., t. j. žalobcovi, teplo pre zmluvný objekt I. XX-XX. Zo zmluvy č. XXXX o dodávke pitnej vody z verejného vodovodu zo dňa 03. 03. 2000 vyplýva, že Vodárne a kanalizácie Bratislava, š.p. sa ako dodávať zaviazali dodávať odberateľovi , t. j. I. XX-XX v zast. žalobcom, pitnú vodu z verejného vodovodu a odvádzať odpadové vody verejnou kanalizáciou a prečistiť ich v čistiarni odpadových vôd. Zo zmluvy o odvádzaní zrážkových vôd zo dňa 14. 03. 2000 vyplýva, že Vodárne a kanalizácie Bratislava, š.p. ako dodávateľ sa zaviazali odvádzať zrážkové vody verejnou kanalizáciou z odberného miesta - nehnuteľnosti vo vlastníctve (správe) odberateľa, t. j. I. XX-XX v zastúpení žalobcom. 3/ Zo zmluvy o dielo zo dňa 28. 02. 2000 uzavretej medzi TERMO - H.. Q. I. ako zhotoviteľom a žalobcom ako objednávateľom vyplýva, že zhotoviteľ sa zaviazal k zabezpečeniu stálej havarijnej službe pre správu a údržbu 112 bytových jednotiek: I. Č.. XX - XX. Zo zmluvy o dielo uzavretej medzi žalobcom ako objednávateľom a Bytoservis spol. s.r.o. ako zhotoviteľom vyplýva, že zhotoviteľ sa zaviazal zabezpečovať prevádzku výťahov inštalovaných v objekte I. XX-XX. Zo zmluvy na vykonávanie upratovacích a čistiacich prác zo dňa 15. 03. 2000 vyplýva, že bola uzatvorená medzi žalobcom ako objednávateľom a Š. U. a jej predmetom bolo vykonávanie upratovacích a čistiacich prác v spoločných priestoroch domu určeného objednávateľom na I. T.. XX-XX. Zo Zmluvy o odvoze a zneškodňovaní odpadu č. XXXXXX uzatvorenej medzi OLO - Odvoz a likvidácia odpadu, a.s. ako dodávateľom a žalobcom ako odberateľom vyplýva, že predmetom zmluvy je zhromažďovanie, odvoz a zneškodňovanie komunálneho odpadu odberateľa z I. XX-XX. Zo zmlúv na úhradu dodávky elektrickej energie uzatvorených medzi Západoslovenské energetické závody, štátny podnik a žalobcom vyplýva, že bola dohodnutá dodávka elektrickej energie pre ul. I. XX-XX. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalovaní spotrebúvajú služby a média zabezpečované pre bytový dom na Trenčianskej č. 58 až 64 žalobcom, avšak za tieto plnenia neuhrádzajú žalobcovi žiadne platby už od roku 2000, t. j. takmer 15 rokov. Z uvedeného dôvodu sú zameškané platby týchto 15 neplatičov uhrádzané zo spoločných finančných prostriedkov ostatných platiacich vlastníkov, aby sa tak predišlo odpojeniu bytového domu od dodávok príslušných služieb a médií. Žalovaní v konaní tvrdili, že platby uhrádzajú Prvej ružinovskej spoločnosti a.s., ktorú považujú za správcu bytového domu; túto skutočnosť v konaní nijako nepreukázali a ani fakt, že by menovaná spoločnosť akýmkoľvek spôsobom spravovala predmetný bytový dom. Žalovaní v konaní ani netvrdili, že by to bola práve Prvá ružinovská spoločnosť, a.s., ktorá by im služby a médiá dodávala a nijako nesporovali, že jediným dodávateľom služieb a médií pre bytový dom je žalobca. Žalobca vykonáva správu bytového domu na I. T.. Č.. XX-XX na základe Zmluvy o výkone správy zo dňa 26.2.2000, pričom platnosť tejto zmluvy je predmetom konania vedeného Okresným súdom Bratislava II pod sp. zn. 11C/349/00, ktoré však doposiaľ nebolo právoplatne skončené. Z uvedeného dôvodu, nakoľko doposiaľ nebola právoplatne vyhlásená neplatnosť zmienenej zmluvy, hľadí sa na ňu ako by bola platná. Žalobca teda v súčasnosti je jediným správcom bytového domu, ktorý de iure aj de facto vykonáva správu bytového domu na I. T.. Č.. XX-XX, a teda jeho aktívna legitimácia v tomto spore je aj bez ďalšieho daná. Tento záver súdu plne korešponduje s princípom spravodlivosti, keď len s poukazom na skutočnosť, že bola spochybnená platnosť zmluvy o výkone správy (o ktorom návrhu doposiaľ nebolo právoplatne rozhodnuté) nie je možné prijať záver o tom, že by správca v zmysle tejto zmluvy nemohol aj naďalej vykonávať správu domu, a tým zabezpečovať plnenia a služby pre bytový dom, v ktorom žijú a bývajú aj ostatní vlastníci bytov a nebytových priestorov, ktorí túto zmluvu nespochybňujú. Hoci súd považuje individuálne zmluvy o výkone správy uzatvorené s 91 vlastníkmi za právne neúčinné, nakoľko popierajú väčšinový systém v zmysle zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a tiež obchádzajú účel tohto zákona, nie je bez významu skutočnosť, že 91 z celkového počtu 112 vlastníkov uznáva žalobcu za správcu ich bytového domu. Títo vlastníci už 15 rokov doplácajú na skutočnosť, že odporcovia nerešpektujú väčšinovú vôľu ostatných vlastníkov a súčasný právny stav na ich úkor zneužívajú. Je právom žalovaných namietať platnosť zmluvy cestou súdu, samotné spochybnenie platnosti zmluvy neznamená, že žalovaní nemajú povinnosť uhrádzať platby za služby a média, ktoré im žalobca práve v zmysle tejto zmluvy dodáva a ktoré oni spotrebúvajú. Súd prvej inštancie dodal, že žalovaní týmto svojím konaním v rozpore s dobrými mravmi zasahujú do práv a oprávnených záujmov ostatných vlastníkov. Súd prvej inštancie teda považoval aktívnu legitimáciu žalobcu v tomto konaní za nesporne danú, nakoľko on ako jediný v súčasnosti existujúci správca bytového domu na I. Č.. XX -XX môže uplatňovať prostredníctvom súdu práva vlastníkov bytov a nebytových priestorov voči neplatičom, t. j. žalovaným a to na základe zmluvy o výkone správy zo dňa 26. 02. 2000, o ktorej neplatnosti doposiaľ nebolo právoplatne rozhodnuté. Nakoľko žalovaní neuhrádzajú za poskytované služby a médiá žalobcovi ako ich dodávateľovi a v súčasnosti jedinému správcovi bytového domu na I. Č.. XX -XX príslušné platby (takmer 15 rokov), v dôsledku čoho vznikol žalovaným v roku 2000 a 2001 (tieto roky sú predmetom tohto konania) nedoplatok, vo výške, ktorý v tomto konaní žalovaní nijako nespochybnili, považoval súd prvej inštancie výšku uplatneného nároku voči jednotlivým žalovaným za nespornú a teda preukázanú. S poukazom na uvedené preto priznal žalobcovi nároky voči jednotlivým žalovaným tak ako boli uplatnené, nakoľko je nepochybné a z vykonaného dokazovania preukázané, že žalobcovia platby za tieto služby a médiá neuhrádzajú, hoci ich už 15 rokov spotrebúvajú a užívajú, čo v tomto konaní ani sami žalovaní nespochybnili. Pokiaľ ide o úroky z omeškania, tieto súd priznal žalobcovi odo dňa vzniku omeškania, t.j. v prípade nedoplatku za r. 2000 od 16. 6. 2001 do zaplatenia a v prípade nedoplatku za r. 2001 odo dňa 16. 6. 2002 do zaplatenia, v zmysle žalobného návrhu. Nakoľko žalovaní 4., 5. a 13 už nedoplatky, ktoré sú predmetom tohto konania uhradili, súd prvej inštancie priznal žalobcovi v dôsledku ich omeškania priznal len úroky z omeškania za obdobie odo dňa vzniku omeškania, do dňa kedy svoje záväzky riadne uhradili. Pokiaľ ide o prekážku litispendencie, táto v konaní zistená nebola, nakoľko predmetom ostatných konaní vedených tunajším súdom pod sp. zn. 18C/166/2001, 20C/57/2001, 11C/108/2001, 14C/103/2001, 15C/104/2001, 19C/106/2001, 20C/91/2001, 14C/61/2001, 16C/79/2001, 18C/64/2001 je zaplatenie zálohových platieb za rok 2000, pričom v tomto konaní, ide o zaplatenie nedoplatkov za roky 2000 a 2001. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie ust. § 151 ods. 3 O.s.p. a vyhradil si rozhodnúť o trovách konania do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 4/ Uvedený rozsudok napadli v odvolacej lehote žalovaní, v celom rozsahu, domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Žalovaní poukazovali na ust. § 1, § 2, § 3 O.s.p., v ktorých je upravené postavenie súdov a účastníkov v občianskom súdnom konaní, najmä ich práva a povinnosti pri náležitom zisťovaní skutkového stavu, pri hodnotení dôkazov, aby tak bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov za súčasného rešpektovania základných práv a slobôd fyzických osôb a právnických osôb. Odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vyššie uvedené kritériá nespĺňa; interpretačný a hodnotiaci prístup súdu prvej inštancie k získaným dôkazom v danom prípade nie je reálnym naplnením obsahu základného práva na ochranu tak, ako ho Európsky súd pre ľudské práva a Ústavný súd SR vymedzili vo svojej stabilizovanej judikatúre. Súd prvej inštancie sa neriadil právnym názorom odvolacieho súdu, vyjadrením v zrušujúcom uznesení Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3Co/101/2008 zo dňa 23. 5. 2008, v ktorom mu uložil ustáliť si okruh účastníkov, doplniť dokazovanie na zistenie skutočností, čo je predmetom konania vo veciach sp. zn. 18C/166/2001, 20C/57/2001, 11C/108/2001, 14C/103/2001, 15C/104/2001, 19C/106/2001, 14C/61/2001, 16C/79/2001, 18C/64/2001, ďalej výsledky dokazovania náležite zhodnotiť a po opätovnom rozhodnutí vo veci rozhodnutie náležite odôvodniť tak, aby bolo presvedčivé, preskúmateľné, pričom každý výrok musí mať svoj obsah v odôvodnení. Žalovaní vytýkali súdu prvej inštancie, že uznesením zo dňa 14. 7. 2010 sp. zn. 21C/226/2002 pripustil, aby do konania vstúpil ďalší účastník na strane žalovaného - J. Q., K.. XX. XX. XXXX, bytom O., I. XX, ako žalovaná 13, nakoľko žalovaný Y. Q., označovaný pôvodne ako žalovaný 8, potom 12 a v čase podania odvolania ako žalovaný 10, darovacou zmluvou, ktorej vklad bol povolený dňa 3. 8. 2004, previedol byt č. 8 na I. XX v Bratislave, na nového vlastníka J. Q.. Pretože príslušný katastrálny úrad zapísal zmenu vlastníckeho práva k uvedenej nehnuteľnosti bez zákonom požadovanej prílohy, ktorou je vyhlásenie správcu o tom, že vlastník bytu má k bytu vysporiadané všetky záväzky a nakoľko nového vlastníka zaväzujú aj právne úkony týkajúce sa domu, spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, príslušenstva a pozemku, vykonané pred prevodom alebo prechodom vlastníctva k bytu, podľa záverov súdu prvej inštancie vznikla solidárna zodpovednosť bývalého a súčasného vlastníka za vzniknutý dlh. Žalovaní s takýmto záverom nesúhlasia; v priebehu konania došlo u žalovaného 10 k prevodu práv i vecí, o ktoré sa vedie spor na inú osobu, než účastníka prebiehajúceho konania a pretože išlo o sukcesiu do celej sféry právneho postavenia, išlo o univerzálnu sukcesiu, ktorá spôsobila u žalovaného 10 aj stratu spôsobilosti byť účastníkom konania. Súd prvej inštancie ustálil okruh účastníkov konania na strane žalovaných v rozpore s právnym názorom vyššie označeného zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu. Súd prvej inštancie ďalej nedoplnil dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisov sp. zn. 18C/166/2001, 20C/57/2001, 11C/108/2001, 14C/103/2001, 15C/104/2001, 19C/106/2001, 14C/61/2001, 16C/79/2001, 18C/64/2001, sp. zn. 18C/166/2001, 20C/57/2001, 11C/108/2001, 14C/103/2001, 15C/104/2001, 19C/106/2001, 14C/61/2001, 16C/79/2001, 18C/64/2001, ale ani so spisom sp. zn. 11C/349/2000, ktoré majú pre konečné rozhodnutie súdu dôležitý význam. Aj napriek tomu prvoinštančný súd v tomto smere návrh na doplnenie dokazovania pripojením spisu sp. zn. 11C/349/2000 zamietol. Osobitne žalovaní v odvolaní vytýkali súdu prvej inštancie, že svoje rozhodnutie náležite neodôvodnil. Žalovaní nesúhlasili so záverom súdu prvej inštancie, že v konaní nebola zistená nimi uplatňovaná námietka litispendencie, lebo predmetom konaní vedených pred okresným súdom pod sp. zn. 18C/166/2001, 20C/57/2001, 11C/108/2001, 14C/103/2001, 15C/104/2001, 19C/106/2001, 14C/61/2001, 16C/79/2001, 18C/64/2001, sp. zn. 18C/166/2001, 20C/57/2001, 11C/108/2001, 14C/103/2001, 15C/104/2001, 19C/106/2001, 14C/61/2001, 16C/79/2001, 18C/64/2001, je zaplatenie zálohových platieb za rok 2000, pričom v prejednávanej právnej veci ide o zaplatenie nedoplatkov za roky 2000 a 2001. Tento právny záver súdu svedčí o tom, že súd sa s vyššie citovanými spismi vôbec neoboznámil. Inak by totiž zistil, že na základe žalôb žalobcu sa voči žalovaným vedú na tom istom súde konania o plnenie tak z titulu vyúčtovania za roky 2000 ako aj z titulu nezaplatenia zálohových platieb za rok 2001. O rovnakú vec ide vtedy, ak ide v neskoršom konaní o ten istý nárok alebo stav, o ktorom bolo už začaté iné konanie a týka sa rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Ten istý predmet konania je daný aj vtedy, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových stvrdení (z toho istého skutku), ktorými bol uplatnený. V prerokovanej veci ide o rovnakú vec, v ktorej právny základ i predmet konania sú totožné. 5/ Žalovaní ďalej poukazovali na to, že negatívne dôsledky porušenia procesných ustanovení v procese dokazovania po vrátení veci na nové konanie a rozhodnutie sa najpresvedčivejšie premietli do rozhodnutia súd prvej inštancie o prejudiciálnej otázke - platnosti zmluvy o výkone správy zo dňa 26. 2. 2000. Medzi žalovanými a žalobcom neboli uzavreté žiadne individuálne zmluvy o výkone správy, preto ich žalobca nepredložil. Žalobcom predložená zmluva o výkone správy zo dňa 26. 2. 2000 je podľa žalovaných neplatná ex tunc, lebo predchádzajúca Zmluva o výkone správy uzavretá so správcom Prvá ružinovská spoločnosť a.s. dňa 26. 3. 1998 a Zmluva o výkone správy uzavretá so správcom Bytový podnik m.č. Y.Ž. P. 23. 6. 1998, boli ukončené v rozpore s ust. § 8 ods. 3, § 14 ods. 1, ods. 2 zák. o vlastníctve bytov, ako aj čl. III bod 6 a 8 a čl. VI bod 1 podpísaných zmlúv o výkone správy. S argumentáciou žalovaných v tomto smere sa súd prvej inštancie nijako nevysporiadal, čo činí napadnutý rozsudok nepreskúmateľným. Súd prvej inštancie sa len oboznámil s obsahom so zmluvou zo dňa 26. 2. 2002, bez toho, aby sa oboznámil s celým spisom sp. zn. 11C/349/2000 a aktívnu legitimáciu žalobcu založil na princípe spravodlivosti (dôvodil, že ak bola spochybnená platnosť zmluvy o výkone správy, nemožno prijať záver, že by správca v zmysle tejto zmluvy nemohol aj naďalej vykonávať správu domu a tým zabezpečovať plnenia a služby pre bytový dom, v ktorom žijú aj ostatní vlastníci bytov a nebytových priestorov, ktorí predmetnú zmluvu nespochybňujú), ďalej na preukázanej skutočnosti, že 91 z celkového počtu 112 vlastníkov uznáva žalobcu za správcu ich bytového domu, ďalej že na konaní žalovaných v rozpore s dobrými mravmi zasahujúcimi do práv a oprávnených záujmov ostatných vlastníkov. Trvali na tom, že samotní vlastníci bytov a nebytových priestorov obytného domu na I.H. XX - XX B. O., aj keď odstúpili neplatne od zmluvy o výkone správy s predchádzajúcim správcom, a to členmi výboru vlastníkov bytov a nebytových priestorov k 29. 2. 2000, a to odstúpením vypracovaným 27. 2. 2000, toto doručovali dňa 31. 1. 2000 správcovi Prvá ružinovská spoločnosť, a.s. Bratislava, lebo ho považovali za posledného legitímneho správcu, ktorým aj bol a stále aj je. Vo vyššie označených súdnych konaniach vedených pod sp. zn. 18C/166/2001, 20C/57/2001, 11C/108/2001, 14C/103/2001, 15C/104/2001, 19C/106/2001, 14C/61/2001, 16C/79/2001, 18C/64/2001, sp. zn. 18C/166/2001, 20C/57/2001, 11C/108/2001, 14C/103/2001, 15C/104/2001, 19C/106/2001, 14C/61/2001, 16C/79/2001, 18C/64/2001, súd prvej inštancie konania prerušil, do právoplatného skončenia konania vedeného pod sp. zn. 11C/349/2000, t.j. do právoplatného skončenia sporu o základnej otázke - či je žalobca platným správcom obytného domu na Trenčianskej 58 - 64 v Bratislave. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku opätovne nevyplýva, na základe čoho dospel súd prvej inštancie ku kladnému záveru o aktívnej vecnej legitimácii žalobcu a ako sa vysporiadal s argumentmi žalovaných v tomto konaní. Napokon žalovaní poukazovali v odvolaní na to, že predložili súdu sumárnu analýzu platieb, z ktorej vyplýva, že žalovaní od r. 2000 vždy prispievali na náklady spojené s prevádzkou, údržbou a opravami spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, príslušenstva, prípadne pozemku, pričom tieto preddavky poukazovali správcovi, ktorému svedčí platná zmluva o výkone správy, a to i napriek tomu, že im správca nedoručoval v zmysle § 8 ods. 2 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov do 31. 5. Nasledujúceho roku správy o svojej činnosti za predchádzajúci rok, týkajúce sa domu, najmä o finančnom hospodárení domu, ani v rozpore s uloženou povinnosťou vo vzťahu k žalovaným nevykonal za žalované obdobie vyúčtovanie fondu prevádzky, údržby a opráv, úhrad za plnenia rozúčtované za jednotlivé byty a nebytové priestory v dome. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva, na základe čoho dospel súd prvej inštancie k záveru o tom, že žalovaní sú neplatiči, na ktorých 15 rokov ostatní vlastníci bytov a nebytových priestorov doplácajú, že existujúci právny chaos zneužívajú. Napokon vytkli súdu prvej inštancie, že jeho rozhodnutie o priznaní úrokov z omeškania nemá svoj obsah v odôvodnení. 6/ Na odvolanie žalovaných sa žalobca nevyjadril. 7/ Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok účinného od 1.7.2016 (ďalej len „CSP“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 8/ Podľa § 470 ods. 2 prvá veta CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pre dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 9/ Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP (t.j. v celom rozsahu), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaných nemožno priznať úspech, pričom voči žalovaným Y. Q., J. Q. je nutné konanie zastaviť; voči žalovanému H.. Q. W. je nutné zastaviť odvolacie konanie. 10/ Písomným podaním doručeným prvoinštančnému súdu dňa 23. 10. 2015 ( č.l. 620 spisu ), t.j. po vydaní napadnutého rozsudku, vzal žalobca žalobu späť voči žalovaným Y. Q. (zomrelému 8. 12. 1947) a J. Q. späť, nakoľko sa dohodli na mimosúdnom vyriešení sporu. Na žiadosť odvolacieho súdu o vyjadrenie, či so späťvzatím žaloby súhlasí, žalovaná J. Q. nereagovala. 11/ Podľa § 370 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. 12/ Podľa § 370 ods. 2 CSP súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. 13/ Vzhľadom na dispozitívny úkon žalobcu, spočívajúci v späťvzatí žaloby voči Y. Q. a J. Q., ako aj skutočnosť, že odvolací súd na svoju výzvu neobdržal žiadnu reakciu, a teda neboli uvedené žiadne vážne dôvody nesúhlasu so späťvzatím žaloby, odvolací súd zmysle citovaného ust. § 370 ods. 1, 2 CSP späťvzatie žaloby pripustil, rozsudok súdu prvej inštancie v časti vo vzťahu k Y. Q. a J. Q. zrušil a konanie v uvedenej časti zastavil. 14/ Pokiaľ ide o žalovaného 13 H.. Q. W., právny zástupca žalovaných podal odvolanie aj v jeho mene, hoci nedisponoval plnou mocou vystavenou H.. Q. W., ktorá by ho oprávňovala na zastupovanie žalovaného 13 v konaní, a teda ani podanie odvolania. Súd prvej inštancie vyzval ako právneho zástupcu žalovaných, tak aj samotného žalovaného 13, aby súdu predložili písomnú plnú moc, ktorá oprávňovala právneho zástupcu na zastupovanie žalovaného 13 v konaní, na ktorú žalovaný 13 nereagoval nijako (doručenka pripojená na č.l. 615 spisu); právny zástupca žalovaných súdu prvej inštancie oznámil, že splnomocnenie žalovaného 13 nemôže predložiť z dôvodu, že tento na jeho výzvy nereaguje (č.l. 613 spisu). Odvolací súd vzhľadom na uvedené odvolacie konanie o odvolaní žalovaného 13 zastavil, na základe ust. § 161 ods. 3 CSP (v spojení s § 378 ods. 1 CSP), podľa ktorého ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý možno odstrániť, súd urobí vhodné opatrenia na jeho odstránenie. Pritom spravidla nemôže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok procesnej podmienky odstrániť, súd konanie zastaví. 15/ Vo vzťahu k ostatným žalovaným odvolací súd vyhodnotil rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne. Prvoinštančný súd sa správne vysporiadal s námietkou litispendencie, keď túto nepredstavujú súdne konania vedené na tamojšom súde prvej inštancie pod sp. zn. 18C/166/2001, 20C/57/2001, 11C/108/2001, 14C/103/2001, 15C/104/2001, 19C/106/2001, 14C/61/2001, 16C/79/2001, 18C/64/2001, sp. zn. 18C/166/2001, 20C/57/2001, 11C/108/2001, 14C/103/2001, 15C/104/2001, 19C/106/2001, 14C/61/2001, 16C/79/2001, 18C/64/2001, a to vzhľadom na rozdielny predmet konania. Kým v súdenej právnej veci sa žalobca domáha plnenia, predstavujúceho nedoplatky za poskytnuté a žalovanými prijaté médiá a služby, vyplývajúce z ročného vyúčtovania nákladov za byty v rokoch 2000 a 2001, predmetom žalovanými namietaných súdnych konaní sú zálohové platby za užívanie bytu a služby s tým spojené na rok 2000. 16/ Podľa § 159 CSP, začatie konania bráni tomu, aby o tom istom spore prebiehalo na súde iné konanie. Ak na súde prebieha o tom istom spore iné konanie, súd zastaví konanie, ktoré sa začalo neskôr. 17/ Citované zákonné ustanovenie § 159 CSP bráni tomu, aby o rovnakej veci prebiehali súčasne dve alebo viaceré konania. O rovnakú vec ide vtedy, ak je predmetom konania rovnaký nárok alebo stav, o ktorom sa vedie iné konanie, týka sa rovnakého predmetu konania a rovnakých osôb (strán sporu). Totožný predmet konania je daný vtedy, ak totožný nárok alebo stav, vymedzený žalobným petitom, vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení (z rovnakého skutku) a je založený na rovnakom právnom dôvode. Litispendencia je procesnou prekážkou konania, ktorú musí súd z úradnej povinnosti odstrániť, a to bez zreteľa na to, kedy túto prekážku zistí alebo kedy táto prekážka vznikla. V takom prípade konanie vždy zastaví podľa § 159 CSP; zastaví konanie o návrhu, ktorý bol podaný neskôr. Hoci súdená právna vec ako aj vyššie označené súdne spory (ktorých predmetom je úhrada preddavkových platieb za rok 2000) vychádzajú sčasti z rovnakých skutkových okolností, tieto nie sú rovnaké bezozvyšku a líšia sa tiež právnym dôvodom, na základe ktorého sú nároky uplatňované. Nárok na zaplatenie preddavku (zálohy) a nárok na zaplatenie skutočne vynaložených nákladov spája spoločný účel, a to poskytnutie peňažnej úhrady za poskytnuté služby a plnenia. Do akej miery preddavok pokrýva cenu poskytnutej služby či plnenia, ukáže práve až vykonané ročné vyúčtovanie nákladov; oba nároky teda nespočívajú na výlučne rovnakých skutkových okolnostiach. Odvolací súd sa tak stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v danom prípade prekážka litispendencie nevznikla, a nebol tak daný dôvod na zastavenie konania v súdenej právnej veci. 18/ V prípade prejudiciálnej otázky týkajúcej sa (ne)platnosti zmluvy o výkone správy zo dňa 26. 2. 2000 oprel súd prvej inštancie svoj záver o platnosti tejto zmluvy (a tým aj vecnej aktívnej legitimácii žalobcu, ktorú tým mal za preukázanú) o závery, že počas trvania prvoinštančného konania nebolo rozhodnuté o tom, žeby predmetná zmluvy o výkone správy trpela neplatnosťou. Ďalej zohľadňoval skutočnosť, že z celkového počtu 112 vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome na I. XX - XX v O. konanie žalobcu ako správcu bytového domu akceptuje, nemá námietky proti výkone správy žalobcom. Odvolací súd k tomu poznamenáva, že žalovanými tvrdený domnelý správca - Prvá ružinovská spoločnosť, a.s., žiadnu správu vo vzťahu k bytom a nebytovým priestorom na I. XX - XX B. O. nevykonáva, čo potvrdzujú žalovaní aj v odvolaní, keď priznávajú, že tento správca neposkytuje žiadne služby, nezabezpečuje dodávku žiadnych médií, nevykonáva pravidelné ročné zúčtovanie, ani správu o finančnom hospodárení domu a pod. tieto uvedené činnosti zabezpečuje žalobca. Súd prvej inštancie preto nepochybil, pokiaľ nevyčkal do právoplatného skončenia veci vednej na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 11C/349/2000 a otázku platnosti zmluvy o výkone správy posudzoval sám. 19/ Čo sa týka úrokov z omeškania, tieto priznal súd prvej inštancie žalobcovi počnúc 16. 6. Jednak od roku 2001 a ďalej od 16. 6. 2002, keď vzal zreteľ na skutočnosť, že žalovaní sa s peňažným plnením dostali do omeškania. Omeškanie žalovaných vyvodil súd prvej inštancie zo skutočnosti, že v ročnom vyúčtovaní nákladov za užívanie jednotlivých bytov, ktoré žalobca vyhotovil ku dňu 31. 5. príslušného roku, boli dlžní vlastníci bytov a nebytových priestorov (s vykázanými nedoplatkami) vyzvaní k úhrade nedoplatkov do 15 dní od ich doručenia; do omeškania sa tak dlžníci dostali od nasledujúceho, t.j. 16. - teho dňa v júni príslušného roku. 20 / Odvolací súd z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP), vo vzťahu k žalovaným, okrem žalovaných 9, 10, voči ktorým bolo konanie zastavené z dôvodu späťvzatia žaloby a v prípade žalovaného 13, vo vzťahu ku ktorému bolo odvolacie konanie nutné zastaviť, keďže sa nepodarilo odstrániť odstrániteľný nedostatok procesnej podmienky konania, spočívajúci v chýbajúcej plnej moci na zastupovanie. 21/ O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % voči žalovaným 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 12, 13, 14 a 15, a to vzhľadom na úspech žalobcu v odvolacom konaní, a to vrátane žalovaného 13 (odvolacie konanie v jeho prípade bolo zastavené), keďže procesnú zodpovednosť za zastavenie konania v súlade s § 256 ods. 1 CSP nenesie žalobca (§ 255 ods. 1, § 256 ods. 1, v spojení s § 396 ods. 1 CSP). O výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne vyšší súdny úradník súdu prvej inštancie samostatným uznesením, po právoplatnosti tohto rozhodnutia. Nakoľko si žalobca nárok na náhradu trov odvolacieho konania výslovne neuplatňoval voči žalovaným 10 a 11, odvolací súd mu nárok na ich náhradu nepriznal. 22/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods.2 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods.2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods.1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 CSP).