Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/41/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012200192 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1012200192.7 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu: PPC Power, a.s., IČO: 36822621, so sídlom v Bratislave, Magnetová 12, zastúpeného spoločnosťou Škubla & Partneri s.r.o., IČO: 36861154, so sídlom v Bratislave, Digital Park II, Einsteinova 25m za ktorú koná advokát Mgr. Martin Škubla, proti žalovaným: 1) Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom v Banskej Bystrici, Lazovná 63, 2) Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty, so sídlom v Bratislave, Radlinského 37, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného 1/ pôvodne Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky č. I/221/23911-134832/2011-990423-r zo dňa 16.12.2011 a rozhodnutia žalovaného 2/ č. 500/230/26885/11/Ral zo dňa 13.12.2011, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaných pôvodne Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky č. I/221/23911-134832/2011-990423-r zo dňa 16.12.2011 ako aj rozhodnutia Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty č. 500/230/20749/11/Ral zo dňa 5.10.2011 a č. 500/230/26885/11/Ral zo dňa 13.12.2011 z r u š u j e a vec v r a c i a orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. Žalobcovi sa p r i z n á v a úplná náhrada trov konania voči žalovaným v prvom a druhom rade. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívnych konaní A. Konanie č. I/221/23911-134832/2011-990423 1. Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, Sekcia kvality životného prostredia, Odbor ochrany ovzdušia a zmeny klímy, dňa 2.6.2008 potvrdilo, že žalobca má pre päťročné obchodovateľné obdobie 2008-2012 pridelené emisné kvóty oxidu uhličitého v množstve 3 456 660t pre prevádzku: Paroplynový cyklus, Magnetová 12, Bratislava. Emisné kvóty mu boli pridelené ako povinnému účastníkovi schémy obchodovania na základe záväzného Národného plánu prideľovania kvót pre skleníkové plyny a 1/5 z celkového množstva mu mala byť vždy do 28.februára každého roku obchodovateľného obdobia zapísaná na účet povinného účastníka schémy obchodovania. 2. Žalobca dňa 26.5.2011 požiadal žalovaného 2/ o stanovenie preddavkov na daň z emisných kvót podľa § 66 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení účinnom do 31.12.2011 (ďalej len DP) a § 51b ods. 8 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení účinnom do 30.6.2012 (ďalej len zákon č. 595/2003 Z.z.) za zdaňovacie obdobie prvého polroka 2011 v sume 0,- €. Preddavok na daň považoval za nekonformný s právom Európskej únie - so Zmluvou o fungovaní Európskej únie a Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES z 13.10.2003 o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v spoločenstve, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 96/61/ES, publikovanou v mimoriadnom vydaní Úradného vestníka EÚ v slovenskom jazyku: kapitola 15, zväzok 007, na stranách 631-646 (ďalej len Smernica 2003/87/ES). 3. Žalovaný 2/ rozhodnutím č. 500/230/14167/11/Ral zo dňa 27.6.2011 určil žalobcovi preddavok na daň z emisných kvót v zdaňovacom období 2011 na prvý polrok v sume 300.000,- € so splatnosťou 30.6.2011. Postupoval podľa § 51b zákona č. 595/2003 Z.z. a § 66 ods. 3 DP. Žalobca preddavok zaplatil dňa 28.7.2011. 4. Žalobca dňa 5.9.2011 požiadal žalovaného 2/ o vrátenie zaplateného preddavku na daň z emisných kvót, ktorý mu bol určený rozhodnutím č. 500/230/14167/11/Ral zo dňa 27.6.2011. Argumentoval nesúladom preddavku na daň s právom Európskej únie. 5. Žalovaný 2/ ako prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. 500/230/20749/11/Ral zo dňa 5.10.2011 nevyhovel žiadosti žalobcu o vrátenie zaplatených preddavkov na daň z emisných kót v sume 300.000,- €. Poukázal na § 51b ods. 10 zákona č. 595/2003 Z.z. a § 66 DP, v zmysle ktorých si môže žalobca započítať preddavok na daň v sume 300.000,- € na úhradu dane z emisných kvót za rok 2011. 6. Žalovaný 1/ ako druhostupňový správny orgán rozhodnutím č. I/221/23911-134832/2011-990423-r zo dňa 16.12.2011 potvrdil prvostupňové rozhodnutie č. 500/230/20749/11/Ral zo dňa 5.10.2011 ako skutkovo a právne správne. Uviedol, že pri rozhodovaní o žiadosti žalobcu o vrátenie preplatku na dani z emisných kvót bolo povinnosťou správcu dane postupovať podľa platných právnych predpisov upravujúcich daň z emisných kvót aj podľa predpisov upravujúcich postup pri vrátení preplatku na dani. Argument žalobcu, že správca dane mal postupovať eurokonformne, neakceptoval. V kompetencii daňových orgánov nie je posudzovať súlad zákonov upravujúcich daň z emisných kvót s právom Európskej únie, ich povinnosťou je dodržiavať vnútroštátne zákony v ich platnom znení. V prípade, že v súčasnosti platné právne predpisy budú legislatívnym procesnom v budúcnosti zmenené, budú daňové orgány podľa nich postupovať. B. Konanie č. 500/230/26885/11/Ral 7. Žalobca dňa 26.5.2011 požiadal žalovaného 2/ o stanovenie preddavkov na daň z emisných kvót podľa § 66 ods. 3 DP a § 51b ods. 8 zákona č. 595/2003 Z.z. za zdaňovacie obdobie druhý polrok 2011 v sume 0,- €. Aj v tomto prípade považoval preddavok na daň za nekonformný s právom Európskej únie - so Zmluvou o fungovaní Európskej únie a Smernicou 2003/87/ES. 8. Žalovaný 2/ rozhodnutím č. 500/230/26885/11/Ral zo dňa 13.12.2011, právoplatným dňa 20.12.2011, určil žalobcovi preddavok na daň z emisných kvót v zdaňovacom období 2011 na druhý polrok v sume 300.000,- € so splatnosťou 2.1.2012. Postupoval podľa § 51b zákona č. 595/2003 Z.z. a § 66 ods. 3 DP. C. Spojenie vecí 9. Krajský súd v Bratislave uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 14.9.2016 spojil veci vedené pod sp. zn. 2S/41/2012 (o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného 1/ č. I/221/23911-134832/2011-990423-r zo dňa 16.12.2011 spolu s prvostupňovým rozhodnutím žalovaného 2/ č. 500/230/20749/11/Ral zo dňa 5.10.2011) a sp. zn. 2S/42/2012 (o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného 2/ č. 500/230/26885/11/Ral zo dňa 13.12.2011) na spoločné konanie podľa § 65 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení zákona č. 88/2017 Z.z. (ďalej len SSP). II. Zhrnutie argumentov žalobcu 10. Žalobca sa včas podanými žalobami domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného 1/ č. I/221/23911-134832/2011-990423-r zo dňa 16.12.2011 a žalovaného 2/ č. 500/230/26885/11/Ral zo dňa 13.12.2011, ich zrušenia (v prípade žalovaného 1/ aj zrušenia prvostupňového rozhodnutia žalovaného 2/ č. 500/230/20749/11/Ral zo dňa 5.10.2011) a vrátenia veci prvostupňovému správnemu orgánu, t.j. žalovanému 2/ na ďalšie konanie; uplatnil si nárok na náhradu trov konania. Namietal, že daň z emisných kvót aj preddavok na daň bránia riadnemu fungovaniu systému obchodovania s emisnými kvótami a sú v rozpore so Zmluvou o fungovaní Európskej únie aj s ustanoveniami Smernice 2003/87/ES. Napadnutými rozhodnutiami bol ukrátený na svojich právach na znižovanie emisií, na zachovanie integrity vnútorného trhu a podmienok hospodárskej súťaže, na práve znižovania emisií skleníkových plynov finančne a ekonomicky vhodným spôsobom, na práve ochrany hospodárskeho rozvoja a zamestnanosti, na práve slobodne sa usadiť a na práve bezodplatného pridelenia emisných kvót. 11. Rozhodnutia žalovaných považuje za nezákonné, vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože nesprávne (euronekonformne) interpretovali právnu normu, podľa ktorej rozhodli. Podľa jeho názoru mali žalovaní vychádzať z eurokonformného výkladu § 51b zákona č. 595/2003 Z.z. a DP, mali mu stanoviť nulovú výšku preddavkov na daň v súlade s právom Európskej únie a ak mu napriek tomu určili preddavky na daň v inej sume, mali mu ich po zaplatení vrátiť podľa § 63 ods. 4 DP, tak ako to žiadal. Žalovaný 1/ takto nekonal, preto je jeho rozhodnutie nezákonné. 12. Zmluva o fungovaní Európskej únie a s ňou súvisiace právo Európskej únie majú prednosť pred vnútroštátnym právom členských štátov, tak ako to vyjadruje čl. 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a judikatúra Súdneho dvora Európskej únie. Povinnosť harmonického výkladu vnútroštátneho práva so Smernicami vyplýva aj pri výklade vnútroštátneho práva, ktoré neslúži na vykonanie Smernice - § 51b zákona č. 595/2003 Z.z. neslúži na transpozíciu Smernice 2003/87/ES, ale je s ňou v rozpore; Smernica bola implementovaná do zákona č. 572/2004 Z.z. o obchodovaní s emisnými kvótami a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného do 31.12.2012, ktorý bol zrušený zákonom č. 414/2012 Z.z. o obchodovaní s emisnými kvótami a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.1.2013. Keďže štát nemá právo daň z emisií vyberať pre jej rozpor s právom Európskej únie, nemá ani právo určovať preddavky na daň a daňovník nemá povinnosť preddavky na daň platiť. Žalovaný 1/ mal preto povinnosť podľa § 63 ods. 4 DP rozhodnúť o vrátení zaplatených preddavkov na daň. 13. Hlavným cieľom deklarovaným v Smernici 2003/87/ES je podstatné zníženie emisií skleníkových plynov, tak aby boli dodržané záväzky Spoločenstva a členských štátov v súvislosti s Kjótskym protokolom. Hlavným nástrojom je systém obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov Spoločenstva. Preto Smernica podporuje investície do energeticky účinnejších technológii (odsek 20 Preambuly Smernice). účelom je, aby spoločnosti, ktoré takto investujú, mali prebytočné kvóty, ktoré môžu predať na trhu v Európskej únii. V zmysle § 51b zákona č. 595/2003 Z.z. sa má platiť daň z prevedených emisných kvót vo výške 80% a preddavky na daň sa platia polročne, čo je podľa žalobcu v rozpore s cieľom Smernice 2003/87/ES. Uplatnenie 80% dane na odhadovanú hodnotu prevedených kvót a nespotrebovaných kvót, ale nie spotrebovaných kvót, je podľa jeho názoru v rozpore s cieľom Smernice. Spoločnosti by mali väčšiu motiváciu kvóty spotrebovať a nezaplatiť daň, než investovať do úspory energie a kvóty predať alebo ich odložiť na ďalšie obdobie, keďže daň z prevedených kvót by mohla dosiahnuť alebo prevýšiť skutočnú cenu, ktorú za kvóty dostanú. Samotná daň aj preddavky ho odrádzajú od investovania do energeticky úsporných technológií a vytvárania prebytočných emisných kvót, ktoré by mohol ponúknuť na predaj v Slovenskej republike alebo v Európskej únii. Väčšina prebytočných kvót sa však predáva mimo Slovenskej republiky prostredníctvom systému obchodovania s emisnými kvótami v Európskej únii, uplatnenie preddavkov na daň a samotnej dane vo výške 80% bráni obchodovaniu s emisnými kvótami zo Slovenskej republiky do iných členských štátov. Môže ísť o opatrenie zhodné s cieľom, ktoré je však podľa čl. 30 Zmluvy o fungovaní Európskej únie zakázané. Ďalej ide o narušenie hospodárskej súťaže a vytváranie nerovnakých podmienok, keďže slovenským spoločnostiam sa vytvárajú dodatočné náklady v porovnaní so spoločnosťami v iných členských štátov Európskej únie, ktoré ponúkajú emisné kvóty na predaj na trhu s emisiami. To sa odrazí vo vyššej cene emisných kvót, ktoré na trh dodávajú slovenské spoločnosti a aj v dynamike ponuky a dopytu. 14. Pre výpočet preddavkov podľa § 51b ods. 7 zákona č. 595/2003 Z.z. je potrebné určiť priemernú cenu emisných kvót za rok 2010, ktorú zverejňuje Ministerstvo financií Slovenskej republiky. Ministerstvo sa však rozhodlo zobrať ako indikátor trhových cien trh burzy BlueNext v Paríži, ktorá predstavuje len 10% trhu emisných kvót (burza ECX/ICE pokrýva 80% - 90% trhu). Týmto určovaním cien ministerstvo koná nad rámec zverených kompetencií, pretože v zmysle § 51b ods. 12 zákona č. 595/2003 Z.z. môže zverejňovať len ceny emisných kvót, nie ich aj určovať. Do základu pre výpočet preddavkov na daň tak vstupuje priemerná cena, ktorá zohľadňuje trh nie úplne relevantný pre určenie priemerných cien. 15. Samotná 80% daňová sadzba je veľmi vysoká a odvádza sa zo základu dane, ktorý závisí od predpokladanej priemernej trhovej ceny, ktorá však nemusí odzrkadľovať skutočne zaplatenú cenu. Môže sa stať, že daňovník zaplatí daň, ktorá bude vyššia ako cena, ktorú v skutočnosti dostal za obchodovanie s emisnými kvótami. Žalobca by prakticky platil za emisné kvóty žalovanému, čo je v rozpore s bezodplatným prideľovaním kvót vyplývajúcim z čl. 10 Smernice a z § 9 ods. 2 zákona č. 572/2004 Z.z. Platením dane a preddavkov na daň sa odníme vlastníkovi žalobcu z iného členského štátu časť hodnoty ich investície do spoločnosti žalobcu (žalobca je dcérskou spoločnosťou PPC Energy Group, a.s., so sídlom v Cyperskej republike). 16. Poukázal na list Európskej komisie zo dňa 18.5.2011 zverejnený na stránke www.energetickyinstitut.sk <http://www.energetickyinstitut.sk>, v ktorom sú uvedené výhrady voči dani z emisných kvót. III. Vyjadrenie žalovaných 17. Žalovaní 1/ a 2/ v písomných vyjadreniach navrhli žaloby žalobcu zamietnuť. 18. Žalovaný 1/ sa v podrobnostiach pridržiaval odôvodnenia napadnutého rozhodnutia č. I/221/23911-134832/2011-990423-r zo dňa 16.12.2011 a doplnil, že pri rozhodovaní o žiadosti žalobcu o vrátenie preplatku na dani z emisných kvót bolo povinnosťou správcu dane (žalovaného 2/) postupovať podľa platných právnych predpisov upravujúcich daň z emisných kvót a postup pri vrátení preplatku na dani. K rozporu postupu žalovaného 1/ aj žalovaného 2/ s právnymi predpismi Európskej únie uviedol, že pri rozhodovaní bolo povinnosťou správcu dane postupovať podľa platných právnych predpisov upravujúcich daň z emisných kvót a postup pri vrátení preplatku na dani, preto správca dane vydal rozhodnutie na základe zákona č. 333/2011 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva v znení neskorších predpisov, zákona č. 479/2009 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákona č. 595/2003 Z.z. a DP. Neakceptoval argument žalobcu, že mal postupovať eurokonformne, pretože v kompetencii daňových orgánov nie je posudzovať súlad zákonov upravujúcich daň z emisných kvót s právom Európskej únie; ich povinnosťou je dodržiavať zákony Slovenskej republiky v ich platnom znení. Jeho rozhodnutie č. I/221/23911-134832/2011-990423-r zo dňa 16.12.2011 ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č. 500/230/20749/11/Ral zo dňa 5.10.2011 boli vydané v súlade so zákonmi Slovenskej republiky, a preto sú zákonné. 19. Žalovaný 2/ sa v podrobnostiach tiež pridržiaval odôvodnenia napadnutého rozhodnutia č. 500/230/26885/11/Ral zo dňa 13.12.2011 a uviedol, že rozpor dane z emisných kvót s právom Európskej únie je len názorom žalobcu a nevyslovil ju žiaden kompetentný orgán. Správny orgán má reálnu možnosť uplatniť európsky výklad vnútroštátneho práva len vtedy, keď mu toto dáva priestor na správnu úvahu. Ak ide o kogentné právne normy, správny orgán si sám nemôže vytvoriť úsudok o tom, že vnútroštátny predpis je v rozpore s európskym právom bez toho, žeby to konštatoval vnútroštátny všeobecný súd, ústavný súd alebo Súdny dvor Európskej únie. Dovtedy nemá inú možnosť, ako aplikovať vnútroštátny právny predpis, konkrétne § 51b zákona č. 595/2003 Z.z. Určenie výšky preddavku na daň je bežnou rozhodovacou praxou správcov dane a v tomto prípade boli zohľadnené dôvody uvádzané v žiadosti žalobcu a v jej prílohe. Žalobca zaplatil preddavky na daň za oba polroky 2011, teda súhlasil s ich výškou. Napadnuté rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, preto považuje námietku žalobcu za irelevantnú. 20. Žalovaný 2/ ďalej uviedol, že žalobca vykázal základ dane z prevedených (predaných) emisných kvót v množstve 436 980 merných jednotiek v sume 5.197.551,07 €. Tento základ dane bol znížený pripočítaním nespotrebovaných emisných kvót v množstve -204 312 merných jednotiek v sume -2.666.455,48 €. Žalobca teda nevykázal kladný základ dane za nespotrebované emisné kvóty, ale iba základ dane za prevedenie (predaj) emisných kvót nad rámec usporených kvót. Žalobca nepredával emisné kvóty z dôvodu ich nadbytku, ale v marci 2011 predal emisné kvóty v množstve 233 664 merných jednotiek; dňa 28.4.2011 musel emisné kvóty nakúpiť v množstve 198 083 merných jednotiek za účelom ich odovzdania za rok 2010 v zmysle zákona. Napriek tomu, že Smernica umožňuje účastníkom schémy obchodovania s emisnými kvótami benefitovať z predaja ušetrených kvót, neobmedzuje právo členských štátov prijať opatrenia, ktoré môžu znížiť tento zisk. Právna úprava neohrozuje environmentálny cieľ Smernice, ktorý spočíva v podpore znižovania emisií. Zdôraznil, že úspora emisných kvót nepodlieha zdaňovaniu. Zostatok nespotrebovaných emisných kvót mohol ich držiteľ znížiť na nulu podaním žiadosti o zrušenie emisných kvót. Ak tak držiteľ urobí, neplatí daň z nespotrebovaných emisných kvót, čím je naplnený cieľ Smernice. Pokiaľ si držiteľ ponechal zostatok nespotrebovaných emisných kvót, urobil tak dobrovoľne, pretože je to preňho ekonomicky výhodnejšie. Výnosy (príjmy) z predaja emisných kvót sú oslobodené od dane z príjmov podľa § 9 ods. 2 písm. x/ zákona č. 595/2003 Z.z. a nedochádza k duplicitnému zdaňovaniu. Zdaňovanie prevedených emisných kvót je zdanením komerčnej činnosti podnikateľského subjektu, z ktorej vykazuje zisk. Vo veci ŠKO- ENERGO a Iberdrola (rozsudky Súdneho dvora Európskej únie C-43/14, C-566,567,580,640/11) ide o zdanenie pridelených kvót a spotrebovaných kvót, preto ich nemožno použiť v tejto veci, keďže Slovenská republika nepostihuje daňovou povinnosťou pridelenie emisných kvót ani spotrebovanie emisných kvót. 21. Žalovaný 2/ poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžnz/2/2015 zo dňa 25.5.2016, ktorým zamietol žalobu žalobcu o ochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy v identickej právnej veci. IV. Prerušenie konania, podanie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru EÚ a rozhodnutie Súdneho dvora EÚ o položenej prejudiciálnej otázke 22. Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 2S/41, 42/2012-217 zo dňa 15.2.2017 predložil Súdnemu dvoru Európskej únie prejudiciálnu otázku podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v nasledovnom znení: „Majú sa ciele a zásady Smernice č. 2003/87/ES o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v spoločenstve, ktorou sa mení a dopĺňa Smernica Rady 96/61/ES (ďalej len Smernica), najmä (i) cieľ zníženia emisií prostredníctvom zlepšenia technológií (čl. 1 a preambula č. 2 a 20), (ii) cieľ zachovania hospodárskeho rozvoja a zachovania integrity vnútorného trhu a zachovania podmienok hospodárskej súťaže (preambula č. 5 a 7), (iii) cieľ zachovania finančne a ekonomicky výhodných podmienok znižovania emisií (čl. 1), zásada istoty prevádzkovateľov definovaných v čl. 3(f), spočívajúca v tom, že prevádzkovatelia sa majú právo v zmysle čl. 9 spoliehať na nemennosť Národného alokačného plánu po dobe neskôr ako 18 mesiacov pred začiatkom príslušného obdobia (t.j. pre obdobie 2008 až 2012 najneskôr do 30. júna 2006), (iv) požiadavka, že emisné kvóty sa majú prideľovať bezodplatne (čl. 10), (v) právo osôb uvedených v druhom pododseku čl. 13(3), aby im boli vydané náhradné emisné kvóty, ktorých boli držiteľmi a ktoré členské štáty nezrušia v súlade s prvým pododsekom čl. 13(3), vykladať v tom zmysle, že im odporuje vnútroštátna právna úprava členského štátu, ktorá ukladá prevádzkovateľom definovaným v čl. 3(f) Smernice zdaňovaným na území tohto členského štátu povinnosť platiť osobitnú daň, (i) ktorej právny základ spočíva v tom, že sa zdaňuje nakladanie s emisnými kvótami (nespotrebovanie, predaj) bez ohľadu na to, či pri takomto nakladaní nadobudne prevádzkovateľ zisk, (ii) pričom tieto emisné kvóty boli týmto prevádzkovateľom pridelené na základe Národného alokačného plánu, ktorý bol členským štátom predložený Európskej komisii na obdobie rokov 2008-2012 na základe čl. 9 Smernice (t.j. bol oznámený Európskej komisii a členským štátom podľa čl. 9(1) Smernice a nebol Európskou komisiou zamietnutý v zmysle čl. 9(3) Smernice) a ktorý stanovuje v zmysle čl. 10 Smernice, že pre päťročné obdobie začínajúce 1. januára 2008 sa prideľuje 100% emisných kvót bezodplatne, (iv) pričom sadzba tejto dane predstavuje 80 % zo základu dane z emisných kvót, ktorý sa zistí ako súčet násobkov prevedených (predaných) emisných kvót v jednotlivých kalendárnych mesiacoch a priemernej trhovej ceny emisných kvót za kalendárny mesiac predchádzajúci mesiacu, v ktorom sa uskutočnil ich prevod, a násobku nespotrebovaných emisných kvót a priemernej trhovej ceny emisných kvót za príslušný kalendárny rok, (v) pričom priemerné trhové ceny sa vypočítavajú ako jednoduchý aritmetický priemer cien posledného uskutočneného obchodu v dni na burze (t.j. daň sa odvíja nie od ceny, za ktorú sa emisné kvóty v skutočnosti predali)?“ 23. Krajský súd v Bratislave následne uznesením č.k. 2S/41, 42/2012-227 zo dňa 15.2.2017 prerušil konanie do rozhodnutie Súdneho dvora EÚ o položenej prejudiciálnej otázke. 24. Súdny dvor EÚ vo veci rozhodol rozsudkom C-302/17 zo dňa 12.4.2018 tak, že „Smernica 2003/87/ES Európskeho parlamentu a Rady z 13. októbra 2003, o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v spoločenstve, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 96/61/ES, sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ako je vnútroštátna právna úprava dotknutá vo veci samej, ktorá zdaňuje bezodplatne pridelené emisné kvóty skleníkových plynov, ktoré podniky podliehajúce systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov predali alebo nevyužili, vo výške 80 % ich hodnoty.“ V odôvodnení uviedol, že Slovenská republika zaviedla do svojho právneho poriadku s účinnosťou od 1. januára 2011 daň z emisných kvót. Základom dane bola hodnota prevedených emisných kvót, t. j. kvót zapísaných daňovníkovi, ktoré následne previedol, a hodnota nespotrebovaných kvót, t. j. kvót, ktoré neboli vrátené na pokrytie skutočných emisií. Tak hodnota prevedených emisných kvót, ako aj hodnota nespotrebovaných emisných kvót boli určené podľa priemernej trhovej ceny emisných kvót. Daň sa platila za roky 2011 a 2012 so sadzbou 80 %. Táto daň bola splatná v nasledujúcom kalendárnom roku, ale počas príslušného zdaňovacieho obdobia boli splatné dva preddavky vypočítané na základe odhadovanej výšky daňovej povinnosti. Toto zdanenie bolo zrušené 30. júna 2012. Ako vyplýva z článku 1 smernice 2003/87, táto smernica zriaďuje v Spoločenstve systém obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov na podporu znižovania týchto emisií finančne a ekonomicky výhodným spôsobom. Navyše v súlade s článkom 10 smernice 2003/87 členské štáty prideľujú najmenej 90 % kvót bezodplatne na obdobie piatich rokov začínajúce 1. januára 2008. Bezodplatné prideľovanie emisných kvót je prechodným opatrením, ktorého cieľom je zabrániť strate konkurencieschopnosti podnikov v dôsledku zavedenia systému obchodovania s emisnými kvótami (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 17. októbra 2013, Iberdrola a i., C-566/11, C-567/11, C-580/11, C-591/11, C-620/11 a C-640/11 <https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC %3A2013%3A660&locale=sk>, EU:C:2013:660 <https://eur-lex.europa.eu/legal-content/redirect/? urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A660&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab>, bod 45 <https://eur-lex.europa.eu/legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC %3A2013%3A660&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=>). Je pravda, že žiadne ustanovenie smernice 2003/87 výslovne neobmedzuje právo členských štátov prijať opatrenia, ktoré môžu ovplyvniť hospodárske dôsledky využitia takýchto kvót (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 17. októbra 2013, Iberdrola a i., C-566/11, C-567/11, C-580/11, C-591/11, C-620/11 a C-640/11 <https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC %3A2013%3A660&locale=sk>, EU:C:2013:660 <https://eur-lex.europa.eu/legal-content/redirect/? urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A660&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab>, bod 28 <https://eur-lex.europa.eu/legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC %3A2013%3A660&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=>, ako aj z 26. februára 2015, ŠKO-Energo, C-43/14 <https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC %3A2015%3A120&locale=sk>, EU:C:2015:120 <https://eur-lex.europa.eu/legal-content/redirect/? urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A120&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab>, bod 19 <https://eur-lex.europa.eu/legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC %3A2015%3A120&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=>). Súdny dvor tak rozhodol, že členské štáty môžu v zásade právne upraviť spôsob, akým sa hodnota emisných kvót bezodplatne pridelených výrobcom prenesie na spotrebiteľov (rozsudky zo 17. októbra 2013, Iberdrola a i., C-566/11, C-567/11, C-580/11, C-591/11, C-620/11 a C-640/11 <https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC %3A2013%3A660&locale=sk>, EU:C:2013:660 <https://eur-lex.europa.eu/legal-content/redirect/? urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A660&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab>, bod 29 <https://eur-lex.europa.eu/legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC %3A2013%3A660&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=>, ako aj z 26. februára 2015, ŠKO-Energo, C-43/14 <https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC %3A2015%3A120&locale=sk>, EU:C:2015:120, bod 20 <https://eur-lex.europa.eu/legal-content/ redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC %3A2015%3A120&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=>). Prijatie takýchto opatrení však nesmie ohroziť ciele smernice 2003/87 (rozsudky zo 17. októbra 2013, Iberdrola a i., C-566/11, C-567/11, C-580/11, C-591/11, C-620/11 a C-640/11 <https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC %3A2013%3A660&locale=sk>, EU:C:2013:660 <https://eur-lex.europa.eu/legal-content/redirect/? urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A660&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab>, bod 30 <https://eur-lex.europa.eu/legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC %3A2013%3A660&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=>, ako aj z 26. februára 2015, ŠKO-Energo, C-43/14 <https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC %3A2015%3A120&locale=sk>, EU:C:2015:120 <https://eur-lex.europa.eu/legal-content/redirect/? urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A120&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab>, bod 21 <https://eur-lex.europa.eu/legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC %3A2015%3A120&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=>). V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že smernica 2003/87 pri dosahovaní svojho cieľa znižovania emisií skleníkových plynov finančne a ekonomicky výhodným spôsobom vychádza z hospodárskej hodnoty kvót, aby viedla podniky k znižovaniu svojich emisií a v tejto súvislosti zavádza systém obchodovania s emisnými kvótami. Podniky tak môžu využiť emisné kvóty, ktoré im boli pridelené, alebo ich predať, na základe ich trhovej hodnoty a ziskov, ktoré tak môžu dosiahnuť (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 17. októbra 2013, Iberdrola a i., C-566/11, C-567/11, C-580/11, C-591/11, C-620/11 a C-640/11 <https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC %3A2013%3A660&locale=sk>, EU:C:2013:660 <https://eur-lex.europa.eu/legal-content/redirect/? urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A660&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab>, body 47 <https://eur-lex.europa.eu/legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC %3A2013%3A660&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=>, 49 <https://eur-lex.europa.eu/ legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC %3A2013%3A660&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=>, ako aj 55). Pre riadne fungovanie tohto systému je teda potrebné, aby zaťaženie hospodárskej hodnoty týchto emisných kvót členským štátom neviedlo k obmedzovaniu podpory znižovania emisií skleníkových plynov až do tej miery, že by bola úplne potlačená (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 17. októbra 2013, Iberdrola a i., C-566/11, C-567/11, C-580/11, C-591/11, C-620/11 a C-640/11 <https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC %3A2013%3A660&locale=sk>, EU:C:2013:660, bod 58 <https://eur-lex.europa.eu/legal-content/ redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC %3A2013%3A660&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=>). Slovenská daň, o ktorú ide vo veci samej, zaťažuje vo výške 80 % hodnotu bezodplatne pridelených emisných kvót skleníkových plynov, ktoré neboli využité alebo boli predané. Odobratím takmer celej hospodárskej hodnoty emisných kvót táto daň vedie k úplnému potlačeniu stimulačných mechanizmov, na ktorých je postavený systém obchodovania s emisnými kvótami, a v dôsledku toho k potlačeniu stimulov určených na podporu zníženia emisií skleníkových plynov. Podniky, ktorým sa odoberie 80 % hospodárskej hodnoty emisných kvót, stratia takmer všetky stimuly investovať do opatrení na zníženie svojich emisií, ktoré by im umožnili dosiahnuť zisk z predaja svojich nevyužitých kvót. Preto je potrebné konštatovať, že dôsledkom tohto zdanenia je potlačenie zásady bezodplatnosti prideľovania emisných kvót skleníkových plynov upravenej v článku 10 smernice 2003/87 a ohrozenie cieľov sledovaných touto smernicou. 25. Po rozhodnutí Súdneho dvora Európskej únie Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 2S/41, 42/2012-339 zo dňa 18.4.20108 pokračoval v konaní, keďže odpadol dôvod na jeho prerušenie. V. Pojednávanie 26. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 491 ods. 1 SSP v spojení s § 9 ods. 1 SSP a § 246 ods. 1, § 246a ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení účinnom do 30.6.2016 rozhodol na pojednávaní dňa 13.6.2018 rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil v prítomnosti právneho zástupcu žalobcu a poverených zástupcov žalovaných 1/ a 2/. VI. Relevantné právne predpisy 27. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a/ SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. 28. Podľa § 42 ods. 13 zákona č. 595/2003 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2013 správca dane vráti do 30 dní odo dňa podania žiadosti daňovníka zaplatené preddavky na daň, ak daňovníkovi nevznikla povinnosť platiť preddavky na daň podľa tohto zákona, alebo rozdiel zaplatených preddavkov na daň, ak daňovník zaplatil preddavky na daň v sume vyššej, akú bol povinný zaplatiť podľa tohto zákona. Na postup správcu dane sa pri vrátení takto zaplatených preddavkov alebo rozdielu zaplatených preddavkov na daň použijú ustanovenia osobitného predpisu. 29. Podľa § 51b ods. 2 zákona č. 595/2003 Z.z. v znení účinnom do 30.6.2012 predmetom dane z emisných kvót sú zapísané emisné kvóty v rokoch 2011 a 2012. 30. Podľa § 51b ods. 5 zákona č. 595/2003 Z.z. v znení účinnom do 30.6.2012 sadzba dane z emisných kvót je 80% zo základu dane z emisných kvót podľa odsekov 3 a 4. 31. Podľa § 51b ods. 8 zákona č. 595/2003 Z.z. v znení účinnom do 30.6.2012 daňovník platí polročné preddavky na daň z emisných kvót na rok 2011 vo výške jednej polovice predpokladanej dane, a to v lehote do 30. júna 2011 a do 31. decembra 2011. Predpokladanú daň vypočíta sadzbou dane podľa odseku 5 zo sumy vyčíslenej ako násobok priemernej trhovej ceny emisných kvót za rok 2010 a zapísaných emisných kvót na rok 2011 znížených o skutočne spotrebované emisné kvóty v roku 2010 a o úsporu spotrebovaných emisných kvót vyčíslenú podľa osobitného predpisu. 32. Podľa § 51b ods. 8 zákona č. 595/2003 Z.z. v znení účinnom do 30.6.2012 ak zaplatené preddavky na daň z emisných kvót sú nižšie ako daň z emisných kvót vypočítaná v daňovom priznaní na daň z emisných kvót, daňovník je povinný zaplatiť rozdiel v lehote na podanie daňového priznania podľa odsekov 6 a 7. Ak zaplatené preddavky na daň z emisných kvót sú vyššie ako daň z emisných kvót vypočítaná v daňovom priznaní na daň z emisných kvót, rozdiel sa považuje za daňový preplatok podľa osobitného predpisu. 33. Podľa § 63 ods. 1 DP daňový preplatok (ďalej len "preplatok") je suma platby, ktorá prevyšuje splatnú daň. 34. Podľa § 63 ods. 4 DP ak nemožno preplatok použiť podľa odsekov 2 a 3, správca dane na žiadosť daňového subjektu tento preplatok použije na úhradu inej dane alebo ho vráti, ak je väčší ako 3,31 eura. Ak osobitný zákon neustanovuje inak, správca dane vráti preplatok do jedného mesiaca od doručenia žiadosti o jeho vrátenie; preplatok na dani z príjmov za príslušné zdaňovacie obdobie sa vráti najskôr po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania podľa osobitného zákona, najneskôr však do 40 dní odo dňa vzniku preplatku. Ak sa žiadosti o vrátenie preplatku vyhovie v plnom rozsahu, správca dane rozhodnutie nevydáva. Preplatok nemožno vrátiť, ak žiadosť o jeho vrátenie bola podaná po zániku práva vyrubiť daň alebo rozdiel dane (§ 45). Žiadosť o vrátenie preplatku alebo o jeho preúčtovanie nepodlieha správnym poplatkom. 35. Podľa § 66 ods. 3 DP správca dane na základe žiadosti daňového subjektu môže určiť platenie preddavkov na daň aj z iných dôvodov, ako je uvedené v osobitnom predpise. Daňový subjekt spolu so žiadosťou predloží analýzu finančnej a ekonomickej situácie, ktorá bude preukazovať aj dôvod požadovaného spôsobu platenia preddavkov na daň. Platenie preddavkov na daň aj z iných dôvodov, ako je uvedené v osobitnom predpise, môže určiť správca dane aj z vlastného podnetu. 36. Podľa čl. 7 ods. 2 Ústavy SR Slovenská republika môže medzinárodnou zmluvou, ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo na základe takej zmluvy preniesť výkon časti svojich práv na Európske spoločenstvá a Európsku úniu. Právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Prevzatie právne záväzných aktov, ktoré vyžadujú implementáciu, sa vykoná zákonom alebo nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2. VII. Posúdenie veci správnym súdom 37. V predmetnej právnej veci ide o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaných 1/ a 2/ o nevyhovení žiadosti žalobcu o vrátenie zaplateného preddavku na daň z emisných kvót za prvý polrok 2011 a o určení preddavku na daň z emisných kvót za druhý polrok 2011. Rozhodujúcim pre právne posúdenie veci je rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie o prejudiciálnej otázke (C-302/17), ktorú mu položil Krajský súd v Bratislave v predmetnej právnej veci podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. 38. Ako už bolo uvedené, Súdny dvor Európskej únie v rozsudku C-302/17 rozhodol o výklade Smernice 2003/87/ES, tak že: „Smernica 2003/87/ES Európskeho parlamentu a Rady z 13. októbra 2003, o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v spoločenstve, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 96/61/ES, sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ako je vnútroštátna právna úprava dotknutá vo veci samej, ktorá zdaňuje bezodplatne pridelené emisné kvóty skleníkových plynov, ktoré podniky podliehajúce systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov predali alebo nevyužili, vo výške 80 % ich hodnoty.“ Bráni teda slovenskej právnej úprave obsiahnutej v § 51b zákona č. 595/2003 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2011 do 30.6.2012 a v § 66 ods. 3 DP, ktoré boli aplikované v predmetnej právnej veci na určenie preddavku na daň z emisných kvót za oba polroky 2011 a na nevyhovenie žiadosti žalobcu o vrátenie zaplateného preddavku na túto daň. Závery rozsudku Súdneho dvora Európskej únie C-302/17 je potrebné interpretovať tak, že ak nebolo možné vyberať daň z emisných kvót, nebolo možné určovať ani preddavky na túto daň za zdaňovacie obdobie roka 2011 (argumentum a maiori ad minus). 39. Správny súd zdôrazňuje, že rozsudky Súdneho dvora Európskej únie týkajúce sa prejudiciálnych otázok sú spolu s výkladom alebo posúdením platnosti práva Únie, ktoré sa v ňom nachádzajú, záväzné pre vnútroštátny súd, ktorý podal prejudiciálnu otázku (rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Benedetti, 52/76, 3.2.1977, Zb. s. 163, bod 26), ako aj pre súdy, ktoré budú rozhodovať v tej istej veci (rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Milch, Fett a Eierkontor, 29/68, 24.6.1969, Zb. s. 165, bod 2). Súdny dvor výkladom úniového ustanovenia objasňuje zmysel a pôsobnosť vykladaného ustanovenia už od okamihu, kedy toto ustanovenie nadobudlo účinnosť. Súdnym dvorom interpretované ustanovenie musia vnútroštátne súdy aplikovať aj na právne vzťahy, ktoré vznikli alebo boli založené pred vynesením prejudiciálneho rozsudku. Prejudiciálny rozsudok teda nemá konštitutívny, ale len deklaratórny charakter a pôsobí ex tunc (rozsudky Súdneho dvora Európskej únie vo veciach Kempter, C-2/06, 12.2.2008, Zb. s. I-411, bod 35; Kühne a Heitz, C-453/00, 13.1.2004, Zb. s. I-837, bod 21; Blaizot, 24/86, 2.2.1988, Zb. s. 379, bod 27). Inými slovami, Smernicu 2003/87/ES je potrebné vykladať v duchu rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie C-302/17 už odo dňa jej účinnosti, t.j. odo dňa 25.10.2003 (čl. 32 Smernice); pre Slovenskú republiku odo dňa 1.5.2004, kedy sa stala členským štátom Európskej únie. Z uvedeného dôvodu bolo nevyhnutné aplikovať na žalobcov prípad a na určenie preddavkov na daň z emisných kvót za prvý a druhý polrok 2011 európske právo (Smernicu 2003/87/ES) a určiť nulové preddavky na daň. Ak už preddavok daňové orgány určili vo vyššej sume ako 0,- € a žalobca ho zaplatil, žalovaný 1/ bol povinný mu ho vrátiť podľa § 42 ods. 13 zákona č. 595/2003 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2013 aj podľa § 63 ods. 4 DP, pretože mu nevznikla povinnosť na jeho zaplatenie. 40. Súdny dvor Európskej únie už skôr vykladal pojem bezodplatnosť pridelených emisných kvót stanovený v článku 10 Smernice 2003/87/ES v tom zmysle, že nebráni len priamemu stanoveniu ceny za pridelenie emisných kvót, ale aj následným odvodom vyberaným za ich pridelenie, Odvody sa nevyberajú, ak prevádzkovatelia elektrární predajú bezodplatne pridelené kvóty na sekundárnom trhu (rozsudky vo veciach Iberdrola a i. C-566, 567, 580, 591, 620, 640/11; ŠKO-ENERGO C-43/14). Slovenský zákon č. 572/2004 Z.z. v ustanovení § 9 ods. 2 v znení účinnom do 28.2.2011 upravoval výlučne bezodplatné pridelenie kvót účastníkom schémy obchodovania prevádzkujúcich prevádzky podľa § 24 ods. 1 písm. a/ tohto zákona, ktorým je aj žalobca. Bezodplatne sa prideľovali kvóty aj novým účastníkom schémy obchodovania, odplatné pridelenie kvót sa uskutočňovalo len v prípade, keď v rezerve kvót zostali nepridelené kvóty a štát ich mohol predať na dražbe. Správny súd sa nestotožnil s námietkou žalovaného 2/, že sa na vec nevzťahujú rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veciach ŠKO-Energo C-43-14 a Iberdrola a i. C-566,11, C-567/11, C-580/11, C-591/11, C-620,/11 a C-640/11, pretože aj Súdny dvor ich použil v rozhodnutím C-302/17 vzťahujúcom sa na prejednávanú vec. 41. Je nepochybné, že právo Európskej únie (komunitárne právo) má podľa čl. 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky a štátne orgány členských štátov sú povinné ho prednostne aplikovať bez ohľadu na právne odvetvie (verejné právo, súkromné právo a podobne). Zároveň je nespochybniteľná povinnosť štátnych orgánov konať na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, vyplývajúca z čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. V zmysle čl. 288 Zmluvou o fungovaní Európskej únie na účely výkonu právomocí Únie inštitúcie prijímajú nariadenia, smernice, rozhodnutia, odporúčania a stanoviská. Nariadenie má všeobecnú platnosť; je záväzné vo svojej celistvosti a je priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch. Smernica je záväzná pre každý členský štát, ktorému je určená, a to vzhľadom na výsledok, ktorý sa má dosiahnuť, pričom sa voľba foriem a metód ponecháva vnútroštátnym orgánom. Rozhodnutie je záväzné v celom rozsahu; rozhodnutie, ktoré označuje tých, ktorým je určené, je záväzné len pre nich. Odporúčania a stanoviská nie sú záväzné. 42. Smernice majú priamy účinok v členských štátoch Európskej únie, ak sú súčasne (kumulatívne) splnené nasledovné podmienky (ktoré vyplývajú napríklad z rozsudkov Súdneho dvora Európskej únie vo veciach C-168/95, C-41/74): a. uplynula transpozičná lehota, b. smernica nie je transponovaná včas, v celom rozsahu alebo je transponovaná chybne, c. ustanovenia smernice zakladajúce právo pre jednotlivca alebo povinnosť pre členský štát sú dostatočne jasné, presné a nepodmienené, d. priama aplikácia nesmie mať za následok uloženie povinnosti fyzickej osobe alebo právnickej osobe. Hoci sú nariadenia priamo uplatniteľné, a preto môžu mať vzhľadom na svoju povahu priame účinky, neznamená to, že ostatné kategórie aktov nemôžu mať nikdy obdobné účinky. Bolo by nezlučiteľné so záväzným účinkom, ktorý smernici priznáva článok 288, aby bolo možné v zásade vylúčiť možnosť dotknutých osôb domáhať sa povinnosti, ktorú smernica ukladá. Najmä vtedy, keď orgány Spoločenstva zaviazali smernicou členské štáty správať sa určitým spôsobom, by potrebný účinok takéhoto aktu bol oslabený, ak by sa jednotlivcom bránilo domáhať sa ho na súdoch a ak by sa vnútroštátnym súdom bránilo odvolávať sa naň ako na súčasť práva Spoločenstva. V každom jednotlivom prípade treba preskúmať, či sú povaha, systematika a znenie predmetného ustanovenia spôsobilé vyvolať priamy účinok na vzťahy medzi členskými štátmi a jednotlivcami (rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-41/74). 43. Je nevyhnutné si uvedomiť, že prednostnú aplikáciu práva Európskej únie vo vnútroštátnom práve sú povinné realizovať nielen súdy (rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Simmenthal C-106/77), ale aj orgány verejnej správy príslušného štátu v rámci ich právomocí (rozsudky Súdneho dvora Európskej únie vo veciach C-118/00, C-302/97, čl. 2 ods. 2 v spojení s čl. 7 ods. 2 druhá veta Ústavy Slovenskej republiky). Platí pritom nevyvrátiteľná právna domnienka znalosti právne záväzných aktov, ktoré v boli v úradnom vestníku uverejnené. 44. Súdny dvor Európskej únie v rozhodnutí C-106/77 konštatoval, že existencia komunitárnych noriem spôsobuje automaticky neuplatniteľnosť ľubovoľného ustanovenia národného práva, a má za následok neplatnosť schválenia každého nového národného zákona, ktoré je v nesúlade s komunitárnym právom. Každý národný súd musí v rámci svojej jurisdikcie uplatniť komunitárne právo v jeho celej súvislosti a chrániť práva, ktoré priznáva jednotlivcom a musí primerane zanedbať každé ustanovenie národného práva, ktoré s ním môže byť v nesúlade, bez ohľadu na to, či bolo prijaté pred alebo po komunitárnom ustanovení. 45. V zmysle zásady prednosti práva Európskej únie pred vnútroštátnym právom, vrátane judikatúry Súdneho dvora Európskej únie, vyjadrenej v čl. 7 ods. 2 druhá veta Ústavy Slovenskej republiky sú orgány verejnej moci členských štátov Európskej únie povinné vykladať všetky vnútroštátne ustanovenia eurokonformným spôsobom tak, aby ich aplikácia prispela k realizácii požiadavky na zabezpečenie účinnej súdnej a správnej ochrany práv, ktoré fyzickým a právnickým osobám vyplývajú z komunitárneho právneho poriadku, pričom právo Európskej únie má v prípade kolízie jeho právnych noriem s právnymi normami členského štátu prednosť pred vnútroštátnymi právnymi normami. Niet pochybností ani o tom, že rozpor v rozhodnutiach vnútroštátneho orgánu členského štátu s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie zakladá zodpovednosť členského štátu za škodu, ktorá jednotlivcovi vznikla porušením práva Európskej únie. 46. Transpozičná lehota pre Slovenskú republiku uplynula dňa 1.5.2004, kedy sa stala členským štátom Európskej únie. Na Slovensku bola Smernica 2003/87/ES transponovaná do zákona č. 572/2004 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť dňom 1.11.2004 a bol zrušený zákonom č. 414/2012 Z.z. s účinnosťou od 1.1.2013 (naposledy uvedený zákon je naďalej účinný). Citované zákony svojimi cieľmi a úpravou obchodovania s emisnými kvótami nevykazujú nesúlad so Smernicou 2003/87/ES. 47. Na druhej strane nemožno v súvislosti s obchodovaním s emisnými kvótami ignorovať znenie ustanovenia § 51b zákona č. 595/2003 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2011 do 30.6.2012 (aplikovaného správnymi orgánmi oboch stupňov), navyše s tým, že citovaného ustanovenie nereflektovalo na Smernicu 2003/87/ES, ktorá do zákona č. 595/2003 Z.z. nebola prebratá. Ustanovenie § 51b zákona č. 595/2003 Z.z. upravujúce daň z emisných kvót bolo do tohto zákona zavedené zákonom č. 548/2010 Z.z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len zákon č. 548/2010 Z.z.), v rámci legislatívneho procesu bolo jeho znenie navrhnuté až v druhom čítaní legislatívneho procesu (celkovo sú na pôde Národnej rady Slovenskej republiky tri čítania k návrhom zákonov) poslancami Národnej rady Slovenskej republiky bez špecifikovania konkrétnych dôvodov zavedenia novej právnej úpravy dane z emisných kvót a bez odôvodnenia jej súladu alebo nesúladu so Smernicou 2003/87/ES. Dôvodová správa k pozmeňujúcemu návrhu poslancov obsahuje len prepis ustanovenia § 51b a postup pri určovaní preddavkov na daň a samotnej dane. Prezident Slovenskej republiky zákon č. 548/2010 Z.z. nepodpísal, vrátil ho parlamentu a navrhol ho prijať s jeho pripomienkami, ktoré sa týkali práve zavedenia dane z emisných kvót a jej nesúladu so Smernicou 2003/87/ES s poukazom na cieľ smernice (ktorým je znižovanie emisií skleníkových plynov prostredníctvom zavádzania nových technológií); podľa jeho názoru zavedenie dane z emisných kvót vo výške 80% zo základu dane nepredstavuje podporu znižovania emisií skleníkových plynov; novú daň bolo potrebné podrobne odôvodniť v rámci legislatívneho procesu na pôde parlamentu, čo sa nestalo. Veto prezidenta Slovenskej republiky bolo v parlamente prelomené a právna úprava dane z emisných kvót bola prijatá. 48. Ustanovenie § 51b zákona č. 595/2003 Z.z. bolo napokon zrušené zákonom č. 189/2012 Z.z. ktorým sa dopĺňa zákon č. 609/2007 Z.z. o spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu a o zmene a doplnení zákona č. 98/2004 Z.z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon č. 189/2012 Z.z.) s účinnosťou od 30.6.2012 s odôvodnením, že sa ruší daň z emisných kvót a výnosy plynúce z predaja emisných kvót budú súčasťou základu dane z príjmov, zdania sa sadzbou 19%, tak ako pred zavedením dane z emisných kvót. Ak daňovník zaplatil preddavky na daň z emisných kvót, mal sa uplatniť postup podľa § 42 ods. 13 zákona č. 595/2013 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2013, t.j. vrátenie zaplateného preddavku na daň, ak daňovníkovi nevznikla povinnosť zaplatiť preddavky na daň. 49. Posúdením podmienok priamej aplikovateľnosti smerníc v členskom štáte Európskej únie správny súd dospel k záveru, že tieto sú splnené: a. Smernica 2003/87/ES mala byť z hľadiska jej cieľa a účelu transponovaná do slovenského právneho poriadku do 1.5.2004, transpozičná lehota teda v čase zavedenia dane z emisných kvót a v čase rozhodovania žalovaných uplynula, b. z hľadiska cieľov a zámerov obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov (najmä s cieľom ich znižovania vyjadreným v čl. 10) nebola citovaná smernica transponovaná do zákona č. 595/2003 Z.z. správne, pretože sa ním zaviedla nová daň, ktorá zdaňovala bezodplatne pridelené emisné kvóty, ktoré podniky podliehajúce systému obchodovania s emisnými kvótami predali alebo nevyužili, vo výške 80% ich hodnoty; na tento rozpor poukazoval aj prezident Slovenskej republiky, keď zákon č. 548/2010 Z.z. nepodpísal a vrátil ho parlamentu na nové prerokovanie; inými slovami, námietka nesúladu § 51b zákona č. 595/2003 Z.z. so Smernicou 2003/87/ES nebola v čase rozhodovania žalovaných nová, c. ustanovenia Smernice 2003/87/ES dostatočne jasne, presne a nepodmienene vyjadrujú svoj cieľ znižovať emisie skleníkových plynov, d. priama aplikácia Smernice 2003/87/ES nemá za následok uloženie povinnosti fyzickej osobe alebo právnickej osobe, v tomto prípade žalobcovi. 50. Žalovaní 1/ a 2/ boli teda v prípade žalobcu povinní prednostne aplikovať Smernicu 2003/87/ ES, keďže vo veci išlo o daň z emisných kvót a o preddavky na daň, ktoré ako možné opatrenia neboli Smernicou určené a ktoré potláčajú stimulačné mechanizmy, na ktorých je postavený systém obchodovania s emisnými kvótami, a na znižovaní emisií skleníkových plynov. Odobratím takmer celej hospodárskej hodnoty emisných kvót táto daň vedie k úplnému potlačeniu stimulačných mechanizmov, na ktorých je postavený systém obchodovania s emisnými kvótami, a v dôsledku toho k potlačeniu stimulov určených na podporu zníženia emisií skleníkových plynov. Podniky, ktorým sa odoberie 80 % hospodárskej hodnoty emisných kvót, stratia takmer všetky stimuly investovať do opatrení na zníženie svojich emisií, ktoré by im umožnili dosiahnuť zisk z predaja svojich nevyužitých kvót. Preto je potrebné konštatovať, že dôsledkom tohto zdanenia je potlačenie zásady bezodplatnosti prideľovania emisných kvót skleníkových plynov upravenej v článku 10 smernice 2003/87 a ohrozenie cieľov sledovaných touto smernicou. Z princípu prednosti práva Európskej únie teda vyplýva pre správny súd aj pre správne orgány oboch stupňov povinnosť neaplikovať žiadne vnútroštátne ustanovenie, ktoré je v rozpore s právom Európskej únie (rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-106/77), v tomto prípade ustanovenie § 51b zákona č. 595/2003 Z.z., ktoré bolo v rozpore s cieľom a zásadami citovanej smernice, najmä s cieľom zníženia emisií prostredníctvom zlepšenia technológií, zachovania hospodárskeho rozvoja a zachovania integrity vnútorného trhu a hospodárskej súťaže, zachovania finančne a ekonomicky výhodných podmienok znižovania emisií. Ak napriek týmto záverom správne orgány oboch stupňov postupovali výlučne podľa vnútroštátnej úpravy a žalobcovi určili preddavok na daň z emisných kvót za prvý aj druhý polrok 2011 po 300.000,- €, a za prvý polrok 2011 mu zaplatený preddavok nevrátili, pochybili a svoje rozhodnutia zaťažili vadou nezákonnosti, pretože prednostne neaplikovali právo Európskej únie, tak ako im to ukladá čl. 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Inými slovami, vec nesprávne právne posúdili. 51. Neobstoja námietky žalovaných, že vo veci bez ďalšieho postupovali podľa vnútroštátneho práva a že nie sú oprávnení skúmať súlad vnútroštátneho práva s právom Európskej únie. Čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky nemožno vykladať izolovane od iných ustanovení Ústavy Slovenskej republiky, v tomto prípade od čl. 7 ods. 2, najmä s ohľadom na členstvo Slovenskej republiky v Európskej únii od 1.5.2004 a s ohľadom na princíp prednosti práva Európskej únie pred zákonmi Slovenskej republiky. Preto aj keď čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky zaväzuje orgány štátu postupovať na základe a v medziach Ústavy Slovenskej republiky, ktorá v čl. 7 ods. 2 zakotvuje princíp prednosti práva Európskej únie pred zákonmi Slovenskej republiky, bolo ich povinnosťou postupovať podľa práva Európskej únie po vyhodnotení podmienok pre jeho priamu aplikáciu na území Slovenskej republiky. Je pravdou, že do kompetencie žalovaných nepatrí podávať prejudiciálne otázky Súdnemu dvoru Európskej únie podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, no rozpor vnútroštátneho práva s právom Európskej únie možno riešiť aj bezprostrednou priamou aplikáciou práva Európskej únie za predpokladu, že komunitárne právo jasne, presne a nepodmienene zakladá právo fyzických a právnických osôb, čo sa v tomto prípade stalo. Nič preto nebránilo žalovaným priamo aplikovať ciele a zásady Smernice 2003/87/ES na prípad žalobcu. 52. Sumarizujúc správny súd uvádza, že žalobou napadnuté rozhodnutia: - žalovaného 1/ č. I/221/23911-134832/2011-990423-r zo dňa 16.12.2011 a jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie žalovaného 2/ č. 500/230/20749/11/Ral zo dňa 5.10.2011, a - žalovaného 2/ č. 500/230/26885/11/Ral zo dňa 13.12.2011, vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, čo je dôvodom na ich zrušenie podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP. V prípade napadnutého rozhodnutia žalovaného 1/ je daný dôvod na zrušenie aj u rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu. 500/230/20749/11/Ral zo dňa 5.10.2011, ktoré trpí rovnakou vadou nezákonnosti ako druhostupňové rozhodnutie. Po zrušení napadnutých rozhodnutí správny súd vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa (ktorým je žalovaný 2/) na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 3 písm. a/ SSP. 53. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu (§ 191 ods. 6 SSP). V ďalšom konaní správny orgán opätovne vec posúdi, bude sa zaoberať zákonnosťou vyberania preddavku na daň z emisných kvót podľa § 51b zákona č. 595/2003 Z.z. v znení účinnom do 30.6.2012 za súčasnej aplikácie záverov rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-302/17 a záverov správneho súdu vysloveným v tomto rozsudku. 54. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 SSP a úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči neúspešným žalovaným. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). 55. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).