Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Sd/281/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012201675 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Barková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1012201675.12 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd") samosudkyňou JUDr. Martou Barkovou, v právnej veci navrhovateľa G. K., I.. XX.XX.XXXX, Z. K. XXXX/X, XXX XX Z., proti odporkyni Sociálnej poisťovni ústredie v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o invalidný dôchodok, takto r o z h o d o l : Krajský súd rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 21.12.2015 p o t v r d z u j e. Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Navrhovateľ podal dňa 12.06.2012, opravný prostriedok zo dňa 31.05.2012, proti rozhodnutiu odporkyne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 18. 05. 2012, ktorým mu bola podľa ustanovení § 70 a § 71 zákona č.461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č.461/2003 Z. z.), zamietnutá žiadosť o invalidný dôchodok zo dňa 27. 04. 2012, a ktoré mu bolo doručené osobne dňa 29.05.2012. Navrhovateľ v podanom opravnom prostriedku namietal zhoršujúci sa zdravotný stav. Odporkyňa rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 30.12. 2015, rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX zo dňa 18. 05. 2012 o zamietnutí žiadosti o priznanie invalidného dôchodku, zrušila podľa ustanovenia § 112 zákona č. 461/2003 Z. z., a súčasne vyhovela opravnému prostriedku navrhovateľa, a to z dôvodov, že jeho zdravotný stav bol opätovne posúdený, a podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne ústredie zo dňa 30. 11. 2015 bol uznaný invalidným podľa ustanovenia § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Odporkyňa rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 21.12.2015, priznala navrhovateľovi invalidný dôchodok od 11. 02. 2015 podľa ustanovení § 70 ods. 1 a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z., a to v sume vo výške 161,20 EUR mesačne. Podľa ustanovenia § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. a § 1 opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 283/2015 Z. z., ktorým sa ustanovuje pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky a percento zvýšenia úrazovej renty, bol navrhovateľovi od 01.01.2016 zvýšený invalidný dôchodok na sumu vo výške 162,20 EUR mesačne. Odporkyňa v uvedenom rozhodnutí uviedla, že podľa ustanovenia § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., nárok na invalidný dôchodok vzniká, ak sa poistenec stal invalidným, získal potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia. Podľa ustanovenia § 72 zákona č. 461/2003 Z. z., navrhovateľ ku dňu vzniku invalidity nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok ani mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Navrhovateľ za invalidného bol uznaný z dôvodu, že má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 50 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a jeho dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bol posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava, a výsledok jeho posúdenia je uvedený v Lekárskej správe - odbornom posudku o invalidite zo dňa 30. 11. 2015. Posudkový záver posudkového lekára sociálneho poistenia vychádzal zo skutočností, ktoré boli preukázané počas konania o priznanie invalidného dôchodku. Odporkyňa ďalej v rozhodnutí uviedla, že ak by v budúcnosti došlo k zhoršeniu jeho zdravotného stavu, ktoré by odôvodňovalo stanovenie vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť alebo zmenu rozhodujúceho zdravotného postihnutia, navrhovateľ má možnosť požiadať o opätovné posúdenie invalidity a zvýšenie sumy invalidného dôchodku. Potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok navrhovateľ pred vznikom invalidity, t. j. pred 11. 02. 2015, získal 9 883 dní obdobia dôchodkového poistenia, presný rozpis je uvedený v priloženom osobnom liste dôchodkového poistenia. Pri posúdení nároku na dôchodok a určení jeho sumy boli zhodnotené všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia, vrátane dôb, ktoré sa za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z. z., považujú. Získanie ďalšieho obdobia dôchodkového poistenia nebolo preukázané. Odporkyňa sa k veci vyjadrila vyjadrením zo dňa 07.01.2016, a v ktorom uviedla, že v dôsledku zmeny v posudkových záveroch posudkových lekárov sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne bol opätovne posúdený nárok navrhovateľa na invalidný dôchodok. V prílohe zaslala krajskému súdu rovnopis rozhodnutia číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 30. 12. 2015, ktorým bolo v súlade s ustanovením § 112 zákona č. 461/2003 Z. z. v rámci autoremedúry zrušené napadnuté rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 18. 05. 2012. Zároveň v prílohe zaslala aj rovnopis rozhodnutia číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 21. 12. 2015, ktorým bol navrhovateľovi podľa ustanovenia § 70 ods. 1 a § 82 zákona v znení neskorších predpisov od 11. 02. 2015 priznaný invalidný dôchodok v sume vo výške 161,20 EUR mesačne. Vzhľadom na uvedené dôvody žiadala, aby krajský súd nové rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 21. 12. 2015 o priznaní invalidného dôchodku ako vecne správne potvrdil. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne navrhovateľom - číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 21.12.2015, (ďalej len „ napadnuté rozhodnutie“), podľa ustanovenia § 250l a nasl. O. s. p., a dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný. Krajský súd v danom prípade postupoval podľa ustanovenia § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, podľa ktorého konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. Podľa § 244 ods.1 O. s. p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa § 244 ods.2 O. s. p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu“). Podľa § 250l ods.1 O. s. p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. Podľa § 250l ods.2 O. s. p., pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a. Krajský súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, právnej zástupkyne odporkyne, podaniami navrhovateľa, písomnými vyjadreniami odporkyne, oboznámil sa so súdnym spisom, s posudkovým spisom, a zistil tento skutkový stav: Krajský súd vo veci nariadil dňa 20.02.2013 pojednávanie, ktoré bolo odročené pre neúčasť navrhovateľa, nariadil dňa 03.04.2013 pojednávanie, ktoré bolo odročené pre neúčasť navrhovateľa, nariadil dňa 29.05.2013 pojednávanie, ktoré bolo odročené pre neúčasť navrhovateľa, nariadil dňa 20.11.2013 pojednávanie, ktoré sa konalo, navrhovateľ trval na podanom opravnom prostriedku, predložil nové lekárske správy a žiadal opätovné posúdenie jeho zdravotného stavu, nariadil dňa 19.03.2014 pojednávanie, ktoré sa konalo, predložil nové lekárske správy a žiadal opätovné posúdenie jeho zdravotného stavu, nariadil dňa 04.05.2016 pojednávanie, ktoré sa konalo, navrhovateľ predložil nové lekárske správy a žiadal opätovné posúdenie jeho zdravotného stavu, nariadil dňa 08.03.2017 pojednávanie, ktoré sa konalo, predložil nové lekárske správy a žiadal opätovné posúdenie jeho zdravotného stavu, nariadil dňa 06.09.2016 pojednávanie, ktoré bolo odročené pre neúčasť navrhovateľa a dňa 10.10.2018 nariadil pojednávanie, na ktoré sa nedostavil navrhovateľ, predvolanie na pojednávanie mal riadne doručené dňa 31.08.2018. Súd zistil z úradného záznamu v spise na č.l. 161 zo dňa 10.10.2018, že neúčasť navrhovateľa na pojednávaní telefonicky ospravedlnil jeho synovec, ktorý požiadal o jeho odročenie, a to z dôvodu ochorenia navrhovateľa, a ktorý zároveň uviedol, že písomný doklad o tejto skutočnosti zašle súdu. Krajský súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti navrhovateľa v súlade s ustanovením § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“), nakoľko v danom prípade neboli splnené podmienky na odročenie pojednávania, pretože navrhovateľ neúčasť na pojednávaní neospravedlnil dôležitým dôvodom. Krajský súd dôvod - telefonické ospravedlnenie synovcom navrhovateľa nepovažoval za dôležitý dôvod v zmysle ustanovenia § 119 Občianskeho súdneho poriadku, pretože navrhovateľ krajskému súdu bez zbytočného odkladu nepredložil žiadny relevantný doklad o svojom tvrdení, a to, že jeho zdravotný stav mu neumožňuje účasť na pojednávaní. Krajský súd podotýka, že vo veci bolo nariadených celkovo 11 pojednávaní, na ktorých sa navrhovateľ viackrát zúčastnil, bol vo veci aj vypočutý a jeho zdravotný stav bol posúdený celkovo 8-krát, z toho 4-krát bol jeho zdravotný stav posúdený zhodne s tým, že miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách bola stanovená na 50 % a dátum vzniku invalidity bol stanovený od 11.02.2015. Pokiaľ by aj navrhovateľ krajskému súdu predložil na pojednávaní dňa 10.10.2018 nové lekárske správy, krajský súd by ich bol povinný už postúpiť odporkyni, ktorá by opätovne posúdila jeho zdravotný stav, a prípadne ak by bol zmenený, vydala by nové rozhodnutie, v ktorom by opätovne posúdila jeho invaliditu a rozhodla o výške sumy invalidného dôchodku, voči ktorému sa je možne odvolať v zmysle zákona č.461/2003 Z. z. len u jej príslušného orgánu, ktorým je jej generálny riaditeľ odporkyne. Právna zástupkyňa odporkyne vzhľadom na zhodné závery posudkových lekárov ako aj doplňujúce zhodnotenie novších lekárskych nálezov žiadala rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 21.12.2015 o priznaní invalidného dôchodku, ako vecne správne potvrdiť. Krajský súd zistil, že navrhovateľ podal dňa 12.06.2012 opravný prostriedok zo dňa 31.05.2012, proti rozhodnutiu odporkyne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 18. 05. 2012, ktorým mu bola podľa ustanovenia § 70 a § 71 zákona č.461/2003 Z. z., zamietnutá žiadosť o invalidný dôchodok zo dňa 27. 04. 2012, a ktoré mu bolo doručené osobne dňa 29.05.2012. Navrhovateľ v podanom opravnom prostriedku namietal zhoršujúci sa zdravotný stav. Krajský súd zistil z rozhodnutia odporkyne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 18. 05. 2012, že odporkyňa zamietla navrhovateľovi žiadosť s poukázaním na ustanovenia § 70 ods. 1, § 71 ods. 1, § 72 zákona č. 461/2003 Z. z. Krajský súd zistil, z rozhodnutia číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 30.12. 2015, že odporkyňa zrušila rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 18. 05. 2012 o zamietnutí žiadosti o priznanie invalidného dôchodku, a to podľa ustanovenia § 112 zákona č. 461/2003 Z. z., a súčasne vyhovela opravnému prostriedku navrhovateľa, z dôvodov, že jeho zdravotný stav bol opätovne posúdený a podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne ústredie zo dňa 30. 11. 2015 bol uznaný invalidným podľa ustanovenia § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Krajský sú zistil z rozhodnutia číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 21.12. 2015, že odporkyňa priznala navrhovateľovi invalidný dôchodok od 11. 02. 2015 v sume vo výške 161,20 EUR mesačne, ktorý bol navrhovateľovi zvýšený od 01.01. 2016 na sumu vo výške 162,20 EUR mesačne. podľa ustanovení § 70 ods. 1 a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. a § 1 opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 283/2015 Z. z., ktorým sa ustanovuje pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky a percento zvýšenia úrazovej renty. Odporkyňa v odôvodnení rozhodnutia uviedla, že podľa ustanovenia § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., nárok na invalidný dôchodok vzniká, ak sa poistenec stal invalidným, získal potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia podľa ustanovenia § 72 zákona č. 461/2003 Z. z. a ku dňu vzniku invalidity nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Navrhovateľ bol za invalidného uznaný z dôvodu, že má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 50 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a jeho dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bol posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava, a výsledok jeho posúdenia je uvedený v Lekárskej správe - odbornom posudku o invalidite zo dňa 30. 11. 2015. Posudkový záver posudkového lekára sociálneho poistenia vychádzal zo skutočností, ktoré boli preukázané počas konania o priznanie invalidného dôchodku. Odporkyňa ďalej v rozhodnutí uviedla, že ak by v budúcnosti došlo k zhoršeniu jeho zdravotného stavu, ktoré by odôvodňovalo stanovenie vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť alebo zmenu rozhodujúceho zdravotného postihnutia, má možnosť požiadať o opätovné posúdenie svojej invalidity a zvýšenie sumy invalidného dôchodku. Potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 45 rokov je najmenej 15 rokov a zisťuje sa z obdobia pred vznikom invalidity. Navrhovateľ pred vznikom invalidity, t. j. pred 11. 02. 2015, získal 9 883 dní obdobia dôchodkového poistenia, presný rozpis je uvedený v priloženom osobnom liste dôchodkového poistenia. Pri posúdení nároku na dôchodok a určení jeho sumy boli zhodnotené všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia (vrátane dôb, ktoré sa za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z. z.. Získanie ďalšieho obdobia dôchodkového poistenia nebolo preukázané. Krajský súd zistil z dávkového spisu odporkyne - z lekárskych posudkov, že zdravotný stav navrhovateľa bol opätovne viackrát posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava. Krajský súd zistil z posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava zo dňa 27.04.2012, že odporkyňa posúdila zdravotný stav navrhovateľa so záverom, že navrhovateľ nie je invalidný podľa ustanovenia § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách bola stanovená na 30 %. Invalidita nevznikla. Krajský súd zistil z posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava zo dňa 15.01.2014, že odporkyňa posúdila zdravotný stav navrhovateľa so záverom, že navrhovateľ nie je invalidný podľa ustanovenia § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách bola stanovená na 30 %. Invalidita nevznikla. Krajský súd zistil z posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava zo dňa 22.10.2014, že odporkyňa posúdila zdravotný stav navrhovateľa so záverom, že navrhovateľ nie je invalidný podľa ustanovenia § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách bola stanovená na 30 %. Invalidita nevznikla. Krajský súd zistil z posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava zo dňa 11.02.2015, že odporkyňa posúdila zdravotný stav navrhovateľa so záverom, že navrhovateľ nie je invalidný podľa ustanovenia § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách bola stanovená na 30 %. Invalidita nevznikla. Krajský súd zistil z posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava zo dňa 30.11.2015, že odporkyňa posúdila zdravotný stav navrhovateľa so záverom, že navrhovateľ je invalidný podľa ustanovenia § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách bola stanovená na 50 %. Dátum vzniku invalidity bol stanovený od 11.02.2015. Krajský súd zistil z posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava zo dňa 12.12.2016, že odporkyňa posúdila zdravotný stav navrhovateľa so záverom, že navrhovateľ je invalidný podľa ustanovenia § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách bola stanovená na 50 %. Dátum vzniku invalidity bol stanovený od 11.02.2015. Krajský súd zistil z posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava zo dňa 10.05.2017, že odporkyňa posúdila zdravotný stav navrhovateľa so záverom, že navrhovateľ je invalidný podľa ustanovenia § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách bola stanovená na 50 %. Dátum vzniku invalidity bol stanovený od 11.02.2015. Krajský súd zistil z posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava zo dňa 07.11.2017, že odporkyňa posúdila zdravotný stav navrhovateľa so záverom, že navrhovateľ je invalidný podľa ustanovenia § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách bola stanovená na 50 %. Dátum vzniku invalidity bol stanovený od 11.02.2015. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona. č. 439/2004 Z. z., poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Podľa § 71 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. Podľa § 71 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z., pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. Podľa § 71 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z., pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. Podľa § 71 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z., miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Podľa § 71 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z., jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z., mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Hodnotenie miery zhoršenia zdravotného stavu vyžaduje odborné lekárske znalosti a vo veciach dôchodkového poistenia je podľa zákona č. 461/2003 Z .z. o sociálnom poistení lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zverená posudkovému lekárovi sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkovému lekárovi sociálneho poistenia ústredia (153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z.). Podľa § 73 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., suma invalidného dôchodku poistenca, ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 %, sa určí ako súčin percentuálneho poklesu schopnosti poistenca vykonávať zárobkovú činnosť, priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako. Podľa § 63 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., priemerný osobný mzdový bod na určenie sumy dôchodkovej dávky sa určí ako podiel súčtu osobných mzdových bodov dosiahnutých v jednotlivých kalendárnych rokoch rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období, ak tento zákon neustanovuje inak. Priemerný osobný mzdový bod sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. Na účely určenia obdobia dôchodkového poistenia sa získané dni dôchodkového poistenia prepočítavajú na roky, ak tento zákon neustanovuje inak. Obdobie dôchodkového poistenia sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. Podľa § 82 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., dôchodkové dávky sa zvyšujú od 1. januára príslušného kalendárneho roka o percento určené ako súčet jednej polovice percenta medziročného rastu spotrebiteľských cien a jednej polovice percenta medziročného rastu priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistených podľa odseku 1. Percento zvýšenia dôchodkovej dávky sa ustanoví opatrením, ktoré vydá ministerstvo podľa údajov štatistického úradu a vyhlási jeho úplné znenie uverejnením v Zbierke zákonov najneskôr do 31. októbra kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku. Dôchodkové dávky, ktoré sú priznané od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka, sa zvyšujú odo dňa ich priznania. Zdravotný stav navrhovateľa bol na základe jeho námietok opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava, a to na základe lekárskych posudkov zo dňa 30.11.2015, zo dňa 12.12.2016, zo dňa 10.05.2017 a zo dňa 07.11.2017, pričom dátum vzniku invalidity bol zhodne stanovený od 11.02.2015 a zhodne bola stanovená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách 50 %. Podľa názoru krajského súdu, posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne pobočka Bratislava, ako aj posudkoví lekári sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne ústredie Bratislava, vo vyššie uvedených lekárskych posudkoch zohľadnili všetky navrhovateľom uvádzané zdravotné ťažkosti a vysporiadali sa s aktuálnymi lekárskymi nálezmi nachádzajúcimi sa v zdravotnej dokumentácii navrhovateľky. Zistenia posudkových lekárov neboli spochybnené ani v súdnom konaní. Závery posudkov posudkových lekárov sú odborné, presvedčivé, náležite zdôvodnené a súd nezistil rozpor medzi ich závermi a zisteným skutočným stavom. Navrhovateľovi bola doba zamestnania a výška zárobkov hodnotená podľa evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia o dobe zamestnania a zárobku, ktoré sú vystavované zamestnávateľskou organizáciou a táto organizácia zodpovedá za správnosť evidenčných podkladov. Evidenčné listy dôchodkového zabezpečenia (poistenia) sú podkladom pre odporkyňu pre hodnotenie doby zamestnania a zárobku. Navrhovateľ pred vznikom invalidity, t. j. pred 11. 02. 2015, získal 9 883 dní obdobia dôchodkového poistenia, presný rozpis je uvedený v priloženom osobnom liste dôchodkového poistenia. Pri posúdení nároku na dôchodok a určení jeho sumy boli zhodnotené všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia, vrátane dôb, ktoré sa za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z. z.. Získanie ďalšieho obdobia dôchodkového poistenia nebolo preukázané. Krajský súd konštatuje, že navrhovateľ má vždy možnosť požiadať odporkyňu, ak by v budúcnosti došlo k zhoršeniu jeho zdravotného stavu, ktoré by odôvodňovalo stanovenie vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť alebo zmenu rozhodujúceho zdravotného postihnutia, o opätovné posúdenie invalidity a zvýšenie sumy invalidného dôchodku. Krajský súd na základe zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že odporkyňa pri priznaní invalidného dôchodku navrhovateľa a jeho výpočte nepochybila a postupovala správne podľa citovaných zákonných ustanovení. Krajský súd na základe vyššie uvedených dôvodov napadnuté rozhodnutie odporkyne - číslo 640 318 7010 0 zo dňa 21.12. 2015 o priznaní invalidného dôchodku podľa § 250q ods. 2 O. s. p. ako vecne správne potvrdil. Krajský súd rozhodol o trovách konania súd podľa ustanovenia § 250k ods. 1 prvej vety O. s. p. v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O. s. p. . Navrhovateľ nebol v konaní úspešný, preto mu trovy konania neprislúchajú a úspešná odporkyňa si trovy konania voči navrhovateľovi neuplatnila. Krajský súd preto nepriznal žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v 3 vyhotoveniach. V odvolaní sa ma popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O. s. p. (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísaný - každý rovnopis vlastnou rukou, pri právnických osobách opatrený podpisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky a datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým že, a) v konaní došlo k vadám uvedeným § 221 ods. 1 O. s. p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 205a ods. 1 O. s. p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Ustanovenie § 205a ods. 1 O. s. p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O. s. p.).Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.