Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/2314/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012211141 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Krišková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1012211141.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Kriškovej a členov senátu Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Otílie Belavej, v právnej veci žalobcu: HESIA, spol. s r.o., IČO: 35 748 401, Agátová 22, 844 04 Bratislava, zast.: JUDr. Peter Arendacký, advokát, Čapkova 2, 811 04 Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, Tomášikova 46, 832 05 Bratislava, za účasti: CCS-Cargo Customs Service, s.r.o., Gajova 13, 811 09 Bratislava, IČO: 35 746 793, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. B/2012/11470/OBO zo dňa 25.10.2012, v spojení s opravným rozhodnutím žalovaného č. B/2012/11470-1/OBO zo dňa 05.11.2012, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie Okresného úradu Bratislava č. B/2012/11470/OBO zo dňa 25.10.2012 v spojení s opravným rozhodnutím Okresného úradu Bratislava č. B/2012/11470-1/OBO zo dňa 05.11.2012 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Krajský súd v Bratislave priznáva žalobcovi voči žalovanému právo na úplnu náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : I. Rozhodnutia a konanie správnych orgánov 1. Rozhodnutím starostu Mestskej časti Bratislava - Dúbravka č. SU- 11512/3502/1/2012/DP/Ma zo dňa 19.07.2012 bola dodatočne povolená stavba "Dostavba skladového hospodárstva, areál Technického skla, Dúbravka, Bratislava" SO 05 Spevnené plochy pre stavebníka CCS-Cargo Customs Service so sídlom v Bratislave. Predmetné rozhodnutie bolo žalobcovi, ako účastníkovi stavebného konania, doručené na adresu jeho sídla tzv. obyčajnou zásielkou uložením dňa 26.07.2012. Splnomocnenec žalobcu prevzal zásielku dňa 06.08.2012. Dňa 13.08.2012 žalobca nahliadol do spisu a odvolanie podal osobne na správny orgán dňa 20.08.2012. Žalovaný bol toho názoru, že odvolanie bolo podané po zákonnej 15 dňovej lehote, keďže mal za to, že rozhodnutie bolo žalobcovi doručené fikciou dňa 30.07.2012, t.j. tretí deň od uloženia zásielky (26.07.2012) a lehota na podanie odvolania mu uplynula dňa 14.08.2012. Žalovaný postupoval podľa § 24 ods. 2 správneho poriadku a rozhodnutím č. B/2012/11470/OBO zo dňa 25.10.2012 v spojení s opravným rozhodnutím č. B/2012/11470-1/OBO zo dňa 05.11.2012 odvolanie žalobcu z dôvodu oneskoreného podania zamietol. II. Žaloba 2. Žalobca považoval napadnuté rozhodnutie za nezákonné, žiadal ho zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Mal za to, že správny orgán nedoručoval rozhodnutie vydané v stavebnom konaní do vlastných rúk v súlade s § 25 správneho poriadku, považoval ho nesprávne za fikciou doručenú zásielku, a preto nesprávne vyhodnotil odvolanie podané dňa 20.08.2012 (podané v rámci 15 dňovej lehoty od reálneho prevzatia zásielky dňa 06.08.2012) ako oneskorené. 3. Poukázal na to, že použitie fikcie doručenia uplynutím troch dní od uloženia zásielky, ktorá spočíva v tom, že adresát sa o jej obsahu nedozvedel, je v prípade doručovania zásielky obyčajným doručovaním neprípustné. V prípade obyčajného doručovania je možné v správnom konaní zásielku považovať za doručenú až vtedy, keď sa o jej obsahu adresát skutočne dozvedel, resp. keď ju prevzal. III. Vyjadrenie žalovaného a pribratého účastníka 4. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním doručeným súdu dňa 15.01.2013. Uviedol, že správny poriadok výstižne a jednoznačne ustanovuje spôsob doručovania dôležitých písomností právnickým osobám. To, že ide o doručovanie do vlastných rúk nemožno v prípade právnických osôb chápať vždy doslovne, nakoľko písomnosti sa spravidla doručujú na adresu právnickej osoby, nie na adresu jej konateľa alebo inej oprávnenej osoby. Skutočnosť, že žalobca prevzal písomnosť v odbernej lehote na pošte nemá na zákonom stanovený spôsob doručovania dôležitých písomností v správnom konaní žiadny vplyv. 5. Pribratý účastník konania sa na pojednávaní stotožnil s názorom žalovaného, pričom poukázal na skutočnosť, že žaloba je postavená výlučne na procesnej otázke súvisiacej s doručovaním napadnutého rozhodnutia. IV. Rozhodnutie súdu 6. V danej veci tunajší súd rozhodol rozsudkom č.k. 6S/2314/2012-22 zo dňa 30.05.2014, ktorým žalobu zamietol a žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal. Stotožnil sa s postupom správnych orgánov a doručovanie považoval za riadne vykonané tretím dňom od uloženia na pošte 26.07.2012, t. j. dňom 30.07.2012. Uviedol, že pokiaľ by mal súd akceptovať námietku žalobcu, že vo veci bola formálne nesprávne doručovaná predmetná zásielka, bolo by potrebné vysporiadať sa aj s otázkou, či formálne zopakovanie administratívneho konania predstavuje pre účastníka vo vzťahu k skutkovej stránke veci, reálnu možnosť dosiahnuť rozhodnutie v jeho prospech. 7. O odvolaní žalobcu proti uvedenému rozsudku súdu, ktorého argumentačným základom boli žalobné dôvody, rozhodol Najvyšší súd SR, ako súd odvolací, uznesením sp.zn. 2Sžo/45/2015 zo dňa 24.05.2017 tak, že rozsudok tunajšieho súdu č.k. 6S/2314/2012-22 zo dňa 30.05.2014 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší súd uviedol, že zásielka obsahujúca rozhodnutie vydané v stavebnom konaní bola nesprávne doručovaná ako iná zásielka, teda nie do vlastných rúk a zároveň v rozpore s tým žalovaný nedôvodne považoval za preukázaný spôsob doručenia fikciou doručenia v zmysle § 24 ods. 2 správneho poriadku, t. j. na základe postupu určeného pre doručovanie zásielok do vlastných rúk. Krajský súd podľa jeho názoru nevyhodnocoval námietky žalobcu poukazujúce na rozdielnosť úpravy doručovania zásielok do vlastných rúk a iných zásielok a neriešil tiež otázku osobitnej úpravy doručovania právnickým osobám. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžo/13/2011 zo dňa 20.09.2011, podľa ktorého písomnosti určené do vlastných rúk adresované orgánom a právnickým osobám sa doručujú ich zamestnancom povereným prijímať písomnosti. Ak nie je určený zamestnanec na prijímanie písomností, doručí sa písomnosť určená do vlastných rúk tomu, kto je oprávnený za orgán alebo právnickú osobu konať. K otázke vyhodnotenia toho, či by prípadné zopakovanie konania predstavovalo pre žalobcu vo vzťahu k skutkovej stránke veci reálnu možnosť dosiahnuť rozhodnutie v prospech žalobcu uviedol, že táto časť odôvodnenia je absolútne nepreskúmateľná, nakoľko súd nie je oprávnený nahrádzať rozhodovaciu činnosť orgánov verejnej správy. Vzhľadom na uvedené najvyšší súd napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom bolo úlohou krajského súdu vec opätovne prejednať a vydať nové rozhodnutie, ktorého súčasťou bude odôvodnenie rozhodnutia spĺňajúce požiadavky kladené právnou úpravou ako aj ustálenou judikatúrou. V. Posúdenie veci 8. Krajský súd v Bratislave preskúmal napadnuté rozhodnutie v rámci žalobných dôvodov (§ 182 SSP), ako aj v intenciách záverov odvolacieho súdu a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je nutné zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. 9. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 10. Podľa § 6 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 11. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 12. Podľa § 24 ods. 1 správneho poriadku dôležité písomnosti, najmä rozhodnutia, sa doručujú do vlastných rúk adresátovi alebo osobe, ktorá sa preukáže jeho splnomocnením na preberanie zásielok. 13. Podľa § 24 ods. 2 správneho poriadku ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do troch dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel. 14. Podľa § 24 ods. 3 správneho poriadku ak adresát bezdôvodne odoprel písomnosť prijať, je doručená dňom, keď sa jej prijatie odoprelo; na to musí doručovateľ adresáta upozorniť. 15. Podľa § 24 ods. 4 správneho poriadku ak má účastník konania, ktorý sa zdržiava v cudzine alebo tam má sídlo, opatrovníka alebo zástupcu v tuzemsku, doručí sa písomnosť tomuto opatrovníkovi alebo zástupcovi. 16. Podľa § 25 ods. 1 správneho poriadku písomnosti určené do vlastných rúk adresované orgánom a právnickým osobám sa doručujú ich zamestnancom povereným prijímať písomnosti. Ak nie je určený zamestnanec na prijímanie písomností, doručí sa písomnosť určená do vlastných rúk tomu, kto je oprávnený za orgán alebo právnickú osobu konať. 17. Podľa § 25 ods. 2 správneho poriadku ak nemožno doručiť písomnosť právnickej osobe na adresu, ktorú uviedla alebo je známa, ani na adresu jej sídla uvedenú v obchodnom registri alebo v inom registri, v ktorom je zapísaná, a jej iná adresa nie je správnemu orgánu známa, písomnosť sa považuje po troch dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky správnemu orgánu za doručenú, a to aj vtedy, ak ten, kto je oprávnený konať za právnickú osobu, sa o tom nedozvie. 18. Podľa § 25 ods. 3 správneho poriadku ak nemožno doručiť písomnosť podnikateľovi - fyzickej osobe na adresu, ktorú uviedla alebo je známa, ani na adresu jej miesta podnikania uvedenú v živnostenskom registri alebo v inom registri, v ktorom je zapísaná, a jej iná adresa nie je správnemu orgánu známa, písomnosť sa považuje po troch dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky správnemu orgánu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa podnikateľ - fyzická osoba o tom nedozvie. 19. Súd v konaní zistil, že žalobca ako účastník stavebného konania z titulu vlastníctva susediaceho pozemku podal odvolanie proti rozhodnutiu starostu Mestskej časti Bratislava-Dúbravka č. SU- 11512/3502/1/2012/DP/Ma zo dňa 19.07.2012, ktorým bola dodatočne povolená stavba "Dostavba skladového hospodárstva, areál Technického skla, Dúbravka, Bratislava" SO 05 Spevnené plochy pre stavebníka CCS-Cargo Customs Service so sídlom v Bratislave. Toto rozhodnutie bolo žalobcovi doručované na adresu jeho sídla tzv. obyčajnou zásielkou. V administratívnom spise sa nachádza doručenka, z ktorej vyplýva uloženie predmetnej zásielky dňa 26.07.2012, ako aj prevzatie splnomocneným zástupcom žalobcu dňa 06.08.2012. Odvolanie žalobca podal osobne dňa 20.08.2012. 20. S doručovaním sa v práve spájajú významné dôsledky. Doručovanie rozhodnutí v správnom konaní má vplyv na splnenie procesných podmienok odvolacieho konania, ako aj konania následného súdneho prieskumu správnych rozhodnutí v správnom súdnictve. Ak nebolo rozhodnutie správne doručené podľa zákonných predpisov, s takouto vadou sú spojené závažné procesnoprávne následky, nemôže začať plynúť lehota na podanie odvolania alebo žaloby a rozhodnutie nemôže nadobudnúť právoplatnosť, pretože doručenie rozhodnutia vo veci samej je nevyhnutným predpokladom právoplatného skončenia veci. Kvalifikovanou formou doručovania je doručovanie do vlastných rúk, pri ktorom písomnosť môže prevziať len adresát a možnosť doručiť písomnosť náhradnému prijímateľovi je vylúčená, okrem splnomocnenca na preberanie zásielok. Ak písomnosť prevzal niekto iný ako osoba oprávnená podľa zákona na prevzatie písomnosti určenej do vlastných rúk, písomnosť nie je možné považovať za doručenú a takéto doručenie inej osobe, nemôže mať účinky riadneho doručenia, a to ani v prípade, keby sa jej prostredníctvom písomnosť do rúk účastníka dostala. Správnosť doručenia preukazuje správny orgán, spravidla doručenkami. 21. V správnom konaní je otázka doručenia do vlastných rúk upravená v ustanovení § 24 a § 25 správneho poriadku. Z ustanovenia § 24 ods. 1 správneho poriadku vyplýva, že rozhodnutia sa doručujú do vlastných rúk adresátovi alebo osobe, ktorá sa preukáže jeho splnomocnením na preberanie zásielok. Ustanovenie § 25 ods. 1 správneho poriadku upravuje doručovanie písomností určených do vlastných rúk adresovaných orgánom a právnickým osobám, a to komu je možné takéto písomnosti účinne odovzdať. V takom prípade platí, že písomnosti určené do vlastných rúk adresované orgánom a právnickým osobám sa doručujú ich zamestnancom povereným prijímať písomnosti. Ak nie je určený zamestnanec na prijímanie písomností, doručí sa písomnosť určená do vlastných rúk tomu, kto je oprávnený za orgán alebo právnickú osobu konať. 22. Zásadnou právnou otázkou v danom prípade je posúdenie, či správny orgán doručoval predmetné rozhodnutie zákonným spôsobom a zároveň, či následne žalovaný pri posudzovaní včasnosti podaného odvolania žalobcu správne použil inštitút tzv. fikcie doručenia. Súd s ohľadom na závery vyslovené v rozhodnutí Najvyššieho súdu (viď bod 7 tohto rozsudku) konštatuje, že rozhodnutie správneho orgánu v stavebnom konaní bolo potrebné doručiť žalobcovi ako účastníkovi stavebného konania v súlade s § 25 ods. 1 správneho poriadku do vlastných rúk a až po aplikácii tohto spôsobu doručenia rozhodnutia správneho orgánu bolo možné pri posudzovaní včasnosti podaného odvolania uplatniť tzv. fikciu doručenia, a to za splnenia podmienok uvedených v § 25 ods. 2 správneho poriadku. Žalovaný teda zásielku doručoval nesprávne ako inú zásielku (nie ako zásielku do vlastných rúk), pre ktorú nie je prípustná aplikácia fikcie doručenia podľa §§24 a 25 správneho poriadku. Nesprávne zvolená forma doručovania správneho orgánu nemôže byť na ťarchu žalobcu. Ak bola zásielka raz doručovaná žalobcovi ako iná zásielka (teda nie do vlastných rúk) a on si ju ako takú prevzal, potom sa žalobca legitímne domnieval, že dňom doručenia je deň, keď si zásielku skutočne prevzal, teda 06.08.2012. Lehota 15 dní na podanie odvolania teda uplynula dňa 21.08.2012. Žalobca podal odvolanie dňa 20.08.2012. Vzhľadom na uvedené teda musí byť odvolanie žalobcu považované za podané včas. 23. Nakoľko správny orgán nepostupoval pri doručovaní zásielky zákonným spôsobom a následne žalovaný nesprávne posúdil spôsob a účinky doručenia predmetného rozhodnutia, zaťažil svoje rozhodnutia vadou nezákonnosti, a preto bolo potrebné jeho rozhodnutia o zamietnutí odvolania žalobcu ako oneskorene podaného zrušiť a vec žalovanému vrátiť na ďalšie konanie. 24. Žalovaný, viazaný v tomto rozsudku vysloveným právnym názorom súdu, bude postupovať v naznačenom smere. V ďalšom konaní bude potrebné riadne sa zaoberať dôvodmi odvolania, toto meritórne preskúmať a následne rozhodnúť o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu starostu Mestskej časti Bratislava-Dúbravka č. SU- 11512/3502/1/2012/DP/Ma zo dňa 19.07.2012. 25. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP a vzhľadom na úspech v konaní bol žalobcovi tento nárok priznaný, pričom podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením. 26. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 S.s.p., § 145 ods. 2 písm. c/ SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 S.s.p. uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).