Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Sp/35/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201262 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Jurgošová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1013201262.6 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Jurgošovou v právnej veci navrhovateľa: X/ Q. U., bytom Y. X, O., 2/ H.. S. U., bytom Y. X, O., obaja právne zastúpení: Advokátska kancelária Zuzana Papšíková, s.r.o., so sídlom Jégeho 8, Bratislava, 3/ H.. U.. X. O., Q. XX, O., 4/ H.. U.. U. O., Q. XX, O., obaja právne zastúpení: AKAK s.r.o., advokátska kancelária, Slowackého 56, Bratislava, proti odporcovi: Okresný úrad Bratislava, katastrálny odbor, so sídlom Ružová dolina 27, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. V - 9125/13 zo dňa 30.05.2013, takto r o z h o d o l : Súd návrh navrhovateľov 3/, 4/ na prerušenie konania zamieta. Súd napadnuté rozhodnutie odporcu č. V - 9125/13 zo dňa 30.05.2013 potvrdzuje. Navrhovateľom 1/, 2/, 3/, 4/ právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím č. V - 9125/13 zo dňa 30.05.2013 odporca v súlade s § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len „katastrálny zákon“) zamietol návrh na vklad vecného bremena do katastra nehnuteľností na základe zmluvy o vecnom bremene uzatvorenej medzi navrhovateľmi 1/ a 2/ ako povinnými z vecného bremena a navrhovateľmi 3/ a 4/ ako oprávnenými z vecného bremena. Návrh na vklad sa týkal nehnuteľností v Bratislave, v katastrálnom území W. Q., vedených na liste vlastníctva číslo XXXX - pozemku registra C KN parcelné číslo XXXX/X, záhrady o výmere 876 m2, pozemku registra C KN parcelné číslo XXXX/XX, záhrady o výmere 403 m2, pozemku registra C KN parcelné číslo XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 287 m2 a na liste vlastníctva č. XXXX - stavba so súpisným číslom XXXX na pozemku registra C KN parc. č. XXXX/XX. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že obsahom vecného bremena bola povinnosť vlastníkov zaťažených nehnuteľností strpieť na zaťažených nehnuteľnostiach - pozemok C KN parcelné č. XXXX/X - záhrady o výmere 876 m2, pozemok C KN parcelné č. XXXX/XX - záhrady o výmere 403 m2 a pozemok C KN parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 287 m2 právo prechodu a prejazdu peši, motorovými a nemotorovými dopravnými prostriedkami, právo stavby, právo uloženia inžinierskych sietí, právo uloženia stavby zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie W. Q., právo užívania nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie W. Q. oprávnenými z vecného bremena a každými ďalšími vlastníkmi stavby so súpisným číslom XXXX na pozemku C KN parc. č. XXXX/XX. Podľa aktuálnych údajov listu vlastníctva č. XXXX Q. U. a H.. S. U. neboli vlastníkmi vyššie uvedených pozemkov, a teda neboli ani oprávnení s nimi nakladať. Navrhovatelia 1/ - 4/ podali proti rozhodnutiu odvolanie, ktorým sa domáhali zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci odporcovi na ďalšie konanie. Z obsahovo totožného odvolania navrhovateľov 1/ a 2/ vyplýva, že nadobudli vlastnícke právo na základe dohody o výkone záložného práva priamym predajom zo dňa 02.04.2013 uzavretej medzi navrhovateľmi 3/ a 4/ ako záložnými dlžníkmi a Y. Q. ako záložným veriteľom a navrhovateľmi 1/ a 2/ ako kupujúcimi. Rozhodnutím Správy katastra pre Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu zo dňa 17.04.2013, číslo vkladu V 7828/13 bol povolený vklad nehnuteľností do katastra nehnuteľností v katastrálnom území W. Q.. Podľa výpisu z elektronického listu vlastníctva uverejnenom na portáli www.katasterportal.sk bol ako vlastník zapísaný Q.Á. J., Y. XXXX/X, O., ktorý mal nadobudnúť vlastnícke právo k vyššie špecifikovaným nehnuteľnostiam z titulu darovacej zmluvy zo dňa 27.05.2013. Za účelom zistenia skutočností týkajúcich sa tohto prevodu navrhovatelia 1/ a 2/ kontaktovali príslušnú správu katastra, ktorá im odmietla poskytnúť akékoľvek informácie pretože neboli účastníkmi konania. Následne na to podali podnet na protest prokurátora proti zápisu, ktorým bol povolený vklad na Q. J.. Táto osoba je synom Q.. J. V., ktorá bola navrhovateľkou v konaní o určenie vlastníckeho práva, ktoré bolo zapísané v poznámke na liste vlastníctva č. XXXX. Navrhovatelia 1/ a 2/ poukázali na skutočnosť, že v čase nadobudnutia vlastníckeho práva boli dobromyseľní, neboli účastníkmi súdneho konania (Krajský súd v Bratislave sp. zn. 9Co/337/2012, Okresný súd Bratislava I sp. zn. 11C/14/2006), a preto rozhodnutie súdu pre nich nemôže byť záväzné. Navrhovatelia 3/ a 4/ zotrvali na argumentácii odvolania podaného navrhovateľmi 1/ a 2/. Konštatovali, že povinní z vecného bremena nepreviedli žiadnou zmluvou vlastnícke právo na Q. J., nemajú vedomosť kedy došlo k podpisu darovacej zmluvy a ani kto bol darca. Navrhovatelia 3/ a 4/ uviedli, že rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 23.09.2011, č.k. 11C/14/2006-341 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 21.03.2013, č.k. 9Co/159/2012-403 mal vady a bol nezapísateľný (nebol vkladu schopnou listinou) nakoľko nespĺňa požiadavky § 34 a nasl. v spojení s § 42 katastrálneho zákona (v záhlaví aj vo výroku rozhodnutia absentuje rodné číslo Q.. J. V.). Tým, že odporca povolil vklad vlastníckeho práva na základe darovacej zmluvy, kde ako obdarovaný vystupuje Q. J., ignoroval vady predmetných rozsudkov. Uviedli, že rozsudky vytvárajú právne účinky len vo vzťahu medzi Q.. J. V. a navrhovateľmi 3/ a 4/ a nemôžu vplývať na vlastnícke práva povinných z vecného bremena, ktorí sú oprávnení vlastníci nehnuteľností. Odporca vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 27.06.2013 v plnom rozsahu zotrval na argumentácii, obsiahnutej v odôvodnení rozhodnutia. Navrhovatelia 3/ a 4/ písomným podaním dňa 30.04.2018 navrhli súdu, aby predmetné konanie prerušil v zmysle ust. § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. až do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I. pod sp. zn. 11C/14/2006, t.j. konanie o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Svoj návrh odôvodnili tým, že dňa 01.03.2018 bol vyhlásený rozsudok, ktorým súd žalobu zamietol a rozsudok doposiaľ odporcom nebol doručený. Zároveň uviedol, že vo vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam je vedené konanie na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 9C/118/2015. Okresný súd Bratislava I. vydal dňa 09.05.2017 rozsudok č.k. 9C/118/2015-148. Proti tomuto rozsudku bolo podané odvolanie, ktoré doposiaľ nie je právoplatne skončené. V zmysle § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p., pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet. Prerušenie konania v zmysle ust. § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. je tzv. fakultatívnym prerušením konania. Je na úvahe súdu, či konanie z tohto dôvodu preruší alebo urobí iné vhodné opatrenia a konanie bude pokračovať. Základnou zásadou uplatňovanou pri rozhodovaní o prerušení konania z dôvodu ust. § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. je zásada hospodárnosti a tiež posúdenie skutočnosti, či by v prípade, ak by o podstatnej otázke, ktorá má význam pre rozhodnutie súdu, bolo rozhodnuté neskôr ako vo veci samej, bol založený dôvod na obnovu konania podľa § 228 ods. 1 O.s.p.. S poukazom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 11C/14/2006 a 9C/118/2015 sa nerieši otázka, ktorá by mohla mať význam pre rozhodnutie súdu v tomto konaní. Súd má za to, že z tohto dôvodu nie je potrebné čakať na právoplatné skončenie veci sp. zn. 11C/14/2006 a 9C/118/2015. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že nie je daný dôvod na prerušenie konania v zmysle ust. § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p., a tak návrh navrhovateľov 3/ a 4/ na prerušenie konania zamietol. Krajský súd v Bratislave ako súd miestne a vecne príslušný vec prejednal na nariadenom pojednávaní, preskúmal napadnuté rozhodnutie i konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že opravnému prostriedku navrhovateľov nemožno vyhovieť a napadnuté rozhodnutie je potrebné potvrdiť. Podľa § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. V zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 180/2013 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov s účinnosťou odo dňa 01.10.2013 obvodné úrady zriadené podľa predpisov účinných do 30.09.2013 sú okresné úrady podľa tohto zákona a podľa ods. 4 citovaného ustanovenia pôsobnosť obvodného úradu životného prostredia, obvodného pozemkového úradu, obvodného lesného úradu, obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie a správy katastra ustanovená osobitnými predpismi prechádza na okresný úrad. Podľa § 5 ods. 1 katastrálneho zákona v znení platnom do 30.09.2013 vklad je úkon správy katastra; vkladom vzniká, mení sa alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam. Podľa § 28 ods. 1 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 28 ods. 2 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 28 ods. 3 katastrálneho zákona právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení. Podľa § 29 katastrálneho zákona vklad podľa § 28 možno vykonať iba na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra. Podľa § 30 ods. 2 katastrálneho zákona konanie o povolení vkladu sa začína na návrh účastníka konania. Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne. Podľa § 41 ods. 1 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam sa vpisujú do listu vlastníctva a do súboru popisných informácií katastra; tým sa stávajú hodnovernými, prípadne aj záväznými údajmi katastra. Podľa § 41 ods. 2 katastrálneho zákona práva k tej istej nehnuteľnosti sa zapisujú v poradí, v akom sa správe katastra doručili zmluvy, verejné listiny alebo iné listiny o vzniku, zmene alebo zániku práva k nehnuteľnosti na zápis do katastra. Podľa § 34 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“) právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Podľa § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe. Podľa ust. § 151o ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Ak dochádza k zriadeniu vecného bremena zmluvou, táto zmluva vzhľadom na závažnosť tohto právneho úkonu a z dôvodu právnej istoty musí mať písomnú formu. Ide o dvojstranné právne dojednanie, pre uzavretie ktorého platia všeobecné ustanovenia o zmluvách (§ 43 až 46 OZ) a právnych úkonoch (§ 34 a nasl., § 37 až 39 OZ). Právne následky takto zriadeného vecného bremena nastanú až vkladom do katastra nehnuteľností (§ 28 a nasl. katastrálneho zákona). V zmluve treba dostatočne presne vymedziť rozsah a obsah práv a povinností vyplývajúcich z vecného bremena, najmä spôsob jeho výkonu, ako aj geodeticky vyjadriť presné označenie nehnuteľnosti spolu s identifikáciou podľa stavu katastra ku dňu vzniku zmluvy. Pri zmluvnom zriadení vecného bremena pôsobiaceho in personam možno dohodnúť časové obmedzenie jeho trvania. Predmetom súdneho prieskumu v tomto konaní je posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia odporcu, ktorým zamietol návrh na vklad vecného bremena týkajúci sa nehnuteľností vedených na liste vlastníctva číslo XXXX a XXXX, okres Bratislava I, katastrálne územie W. Q., a to v rozsahu dôvodov podaného odvolania navrhovateľov. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu odporcu súd zistil nasledovné skutočnosti: dňa 29.04.2013 bol odporcovi doručený návrh na vklad vecného bremena na základe zmluvy o vecnom bremene uzatvorenej medzi navrhovateľmi 1/ a 2/ ako povinnými z vecného bremena a navrhovateľmi 3/ a 4/ ako oprávnenými z vecného bremena. Návrh na vklad sa týkal nehnuteľností v Bratislave, v katastrálnom území W. Q., vedených na liste vlastníctva číslo XXXX - pozemku registra C KN parcelné číslo XXXX/X, záhrady o výmere 876 m2, pozemku registra C KN parcelné číslo XXXX/XX, záhrady o výmere 403 m2, pozemku registra C KN parcelné číslo XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 287 m2 a na liste vlastníctva č. XXXX - stavba so súpisným číslom XXXX na pozemku registra C KN parc. č. XXXX/XX. Inštitút vkladu je založený na základe konštitutívnosti, čo znamená, že zmluvné práva k nehnuteľnostiam vznikajú, menia sa a zanikajú vkladom do katastra. Odporca je ako orgán štátnej správy súčasťou výkonnej moci štátu a je v jeho kompetencii rozhodovať, či sú splnené podmienky na povolenie zápisu práv k nehnuteľnostiam do katastra na základe vkladu práv k nehnuteľnostiam. Na konanie o povolenie vkladu je príslušný okresný úrad (predtým správa katastra), v ktorého územnom obvode sa nachádza nehnuteľnosť. Vkladové konanie ako návrhové správne konanie sa začína na návrh účastníka konania, pričom katastrálny zákon zakotvuje obligatórne náležitosti návrhu, ktoré má účastník vkladového konania spolu s návrhom na povolenie vkladu predložiť. V priebehu vkladového konania správny orgán posudzuje podstatné náležitosti listín aj podľa príslušného zmluvného typu a to z hľadiska kritérií, ktoré sú uvedené v § 31 ods. 1 katastrálneho zákona a predmetnú zmluvu posudzuje aj v intenciách § 42 ods. 1, 2 uvedeného zákona. V danom prípade sa súd stotožňuje s právnym názorom správneho orgánu, že neboli splnené podmienky na zápis vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Správa katastra pri rozhodovaní o povolení vkladu záložného práva posudzovala všetky skutočnosti, ktorých posúdenie jej pred povolením vkladu zákon ukladá. Treba tu zdôrazniť, že správa katastra posudzovala uvedené skutočnosti podľa stavu, v akom boli práve v čase ich skúmania pred rozhodnutím o návrhu na vklad, pričom nemohla vychádzať zo stavu, aký tu bol v čase podania návrhu. Preto keď odporca návrh na vklad zmluvy o vecnom bremene zamietol z dôvodu nesplnenia podmienok návrhu na vklad spočívajúceho v skutočnosti, že navrhovatelia 1/ a 2/ v čase posudzovania podmienok neboli vlastníkmi nehnuteľností, rozhodol tak správne a v súlade so zákonom. Z listu vlastníctva č. XXXX vyplývalo, že v čase zápisu návrhu na vklad do katastra nehnuteľností, t.j. ku dňu 30.05.2013 bol vlastníkom predmetných nehnuteľností Q. J., Y. XXXX/X, O., ktoré nadobudol titulom darovacej zmluvy V-8415/13 zo dňa 27.05.2013. Námietky navrhovateľov uvedené v odvolaní proti napadnutému rozhodnutiu odporcu súd nepovažoval za také, ktoré by mohli ovplyvniť posúdenie danej veci. Preto napadnuté rozhodnutie podľa § 250q ods. 3 O.s.p. potvrdil. O náhrade trov konania rozhodol súd § 250k ods. 1 O.s.p. v súlade s § 250l ods. 2 O.s.p. a vo veci neúspešným navrhovateľom právo na náhradu trov konania nepriznal. Odporcovi zákon priznanie trov neumožňuje. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p).