Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/34/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200260 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Janáková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1014200260.5 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Janákovej a členiek senátu JUDr. Anny Peťovskej, PhD. a JUDr. Zuzany Mališovej, v právnej veci žalobcu: BRASTONE, s.r.o., Bajkalská 9, 831 04 Bratislava, IČO: 46 258 540, zastúpený: JUDr. Ing. Branislav Pecho, PhD., advokát so sídlom Piaristická 2, 949 01 Nitra, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100302/1/600840/2013/857 zo dňa 16.12.2013, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalobcovi súd právo náhradu trov konania voči žalovanému nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Administratívne konanie 1. Daňový úrad Bratislava vykonal u platiteľa dane z pridanej hodnoty (žalobcu) daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2011, o výsledku ktorej vyhotovil protokol č. 9104404/5/2824897/2013/ BosM zo dňa 14.06.2013, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 17.06.2013. Žalobca k zisteniam uvedeným v protokole o výsledku kontroly podal písomné vyjadrenie, ktoré bolo následne prerokované na ústnom pojednávaní dňa 20.08.2013. 2. Počas daňovej kontroly správca dane zistil, že žalobca si v zdaňovacom období IV. štvrťrok 2011 uplatnil nárok na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr vystavených spoločnosťou Q. T. A., s.r.o., I. V. XX/XXXX, K., IČO: XX XXX XXX (ďalej len Q. T. A., s.r.o.) v celkovej čiastke DPH v sume XXX.XXX,XX eura. Jednalo sa o faktúry: 1. č. 20111004 za stroje na rezanie kameňa v sume XXX.XXX,XX eura, 2. č. 20111007 za drevársky stroj olepovačka hrán Olimpic v sume XXX.XXX,XX eura, 3. č. 20111108 za frézovací a formátovací stroj v sume XX.XXX,XX eura, 4. č. 20111109 za pásovú pílu v sume XXX,XX eura, 5. č. 20111110 za valčekové dopravníky v sume XX.XXX,XX eura, 6. č. 20111111 za koľajový dopravník v sume X.XXX,XX eura, 7. č. 20111112 za moriacu a lakovaciu linku v sume XX.XXX,XX eura, 8. č. 20111113 za vysokozdvižný vozík Balcancar v sume XX.XXX,XX eura, 9. č. 20111114 za nanášačku laku v sume XX.XXX,XX eura, 10. č. 20111212 za náhradné diely na drevospracujúce stroje v sume XXX.XXX,XX eura, 11. č. 20111213 za náhradné diely za drevospracujúce stroje v sume XXX.XXX,XX eura. 3. Uvedené faktúry boli vystavené na základe Kúpnych zmlúv uzatvorených medzi predávajúcim Q. T. A., s.r.o. a kupujúcim BRASTONE, s.r.o., t.j. žalobcom zo dňa 14.11.2011 a zo dňa 01.12.2011. 4. Konateľka spoločnosti Q. T. A., s.r.o., (predtým od 14.11.2003 do 17.03.2003 B. R., s.r.o.) B. E. na pojednávaní dňa 19.06.2012 uviedla, že stroje a zariadenia boli nadobudnuté spolu s nehnuteľnosťou v dražbe v Turčianskych Tepliciach cca v roku 2003 a vzhľadom na ich vek boli aj repasované, aby boli prevádzkyschopné s cieľom odpredať ich. Spoločnosť BRASTONE, s.r.o. doposiaľ neuhradila dlžnú sumu za nákup strojov a zariadení spoločnosti Q. T. A., s.r.o. Spoločnosť Q. T. A., s.r.o. a BRASTONE, s.r.o. uzatvorili Zmluvu o odplatnom postúpení pohľadávky zo dňa 10.02.2012 a Dohodu o vzájomnom započítaní záväzkov a pohľadávok zo dňa 26.04.2012. 5. Dňa 04.09.2012 konateľka Q. T. A. predložila správcovi dane: - Kúpnu zmluvu medzi predávajúcim W. W., s.r.o. a kupujúcim B. R., s.r.o. (teraz Q. T. A., s.r.o.) zo dňa 04.01.2008, predmetom ktorej bola lakovacia linka v sume bez DPH - XXX.XXX,- Sk (XX.XXX,XX eura), - Kúpnu zmluvu medzi predávajúcim N. E., spol. s r.o. a kupujúcim N., s.r.o. zo dňa 31.03.2011, - Dodávateľské faktúry od spoločnosti N., s.r.o. za repasovanie lakovacej linky č. 20111128-20111135, 20111221 a 20111222, na ktorých nie je uvedené, že sú to faktúry za repasovanie lakovacej linky a nie je ani známe, kto uvedenú repasáciu vykonal. Nie je na nich uvedený ani dátum uzatvorenia predmetnej Kúpno-predajnej zmluvy a táto ani nebola spoločnosťou Q. T. A., s.r.o. predložená. 6. Keďže prevažujúca časť celého sortimentu drevospracujúcich strojov a zariadení ako aj prídavných zariadení bola nadobudnutá od spoločnosti N., s.r.o., správca dane preveroval ekonomickú činnosť tejto spoločnosti a jej obchodné aktivity v roku 2011 so spoločnosťou Q. T. A., s.r.o. Preverovaním v Obchodnom registri bolo zistené, že spoločnosť N., s.r.o., (predtým N. I., s.r.o., odo dňa zápisu 17.12.2009 do 05.01.2011) zmenila obchodné meno na R. A. s.r.o., sídlo spoločnosti ako aj konateľov z T. E. a B. E. na Š.E. K., R. XXX, R. XXX XX, od 20.06.2012. 7. U spoločnosti N. s.r.o. bola vykonaná daňová kontrola za zdaňovacie obdobie február - december 2011. Konateľka B. E. dňa 27.06.2012 uviedla, že spoločnosť N., s.r.o. nevlastnila v kontrolovanom období (február - december 2011) investičný majetok. Dňa 09.08.2012 uviedla, že v období január - december 2011, keď bola konateľom a spoločníkom spoločnosti N. s.r.o., hlavným predmetom činnosti spoločnosti boli vrtné práce, inžiniersko-geologický prieskum a zakladanie stavieb a spoločnosť vlastnila len staršie vrtné súpravy. O drevospracujúcich strojoch a zariadeniach sa nezmienila. 8. Podľa zistení z miestneho zisťovania vykonaného správcom dane dňa 26.07.2012 v sídle spoločnosti R. A. s.r.o., (do 19.06.2012 N., s.r.o.), na adrese U. XX, K., spoločnosť R. A. s.r.o., nesídlila. 9. Správca dane zistil, že spoločnosti M. E., s.r.o. (predtým N. E., s.r.o.), W. W. s.r.o., R. A. s.r.o. pri svojom vzniku mali rovnaké sídlo: I. V. XX/XXXX, XXX XX K., ako aj štatutárnych zástupcov: X. M. E., s.r.o. (predtým N. E., s.r.o.) - do 29.04.2011 bola konateľkou B. E., od 30.04.2011 až doposiaľ je konateľkou I. M., (písomnosti nepreberá, tieto sa vracajú s odkazom - adresát je neznámy), X. W. W., s.r.o. - do 13.08.2009 konateľ T. E., od 14.08.2009 až doposiaľ je konateľom M. G. a zároveň aj likvidátor (od 19.09.2012), ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že - „Na tejto mojej adrese (O. XXXX/XX, XXX XX O.) žiadna firma nikdy neexistovala, neexistuje a ani nebude existovať. Nie som likvidátorom ani konateľom žiadnej spoločnosti. Nie som si vedomý, že by som nejakú spoločnosť zakladal. Nevykonávam žiadnu ekonomickú činnosť, som na invalidnom dôchodku. Nemám žiadne vedomosti o spoločnosti W. W., s.r.o.“. X. R. A. s.r.o. (predtým N., s.r.o.) - do 19.06.2012 konatelia T. E., B. E., od 20.06.2012 až doposiaľ je konateľom Š. K., (písomnosti nepreberá, tieto sa vracajú s odkazom - adresát je neznámy). 10. Na základe Kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 31.03.2011 spoločnosť N. E., s.r.o. (teraz M. E., s.r.o.) predala spoločnosti N., s.r.o. (ceny sú bez DPH): - olepovačka hrán OLIMPIC - XX.XXX,- eur, - formátovací a frézovací stroj - X.XXX,- eur, - pásová píla - XXX,- eur, - valčekové dopravníky - XX.XXX,- eur, - koľajový dopravník - X.XXX,- eur, - moriaca linka 3 PH - X.XXX,- eur, - vysokozdvižný vozík Balcancar - X.XXX,- eur, - nanášačka laku - X.XXX,- eur, spolu: XX.XXX,- eur, hoci správne má byť čiastka XX.XXX,- eur. Predmetná kúpna zmluva bola podpísaná za spoločnosť N. E., s.r.o. B. E. a za spoločnosť N., s.r.o. T. E.. Konateľka spoločnosti N. E., s.r.o., (teraz M. E., s.r.o.) B. E. dňa 04.04.2011 ukončila svoju funkciu konateľky a novou konateľkou sa dňa 04.04.2011 stala I. M.. Podľa zistení správcu dane spoločnosť N. E., s.r.o. nepodala daňové priznanie dane z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie rok 2011 napriek tomu, že deklaruje predaj drevospracujúcich strojov a zariadení. 11. Následne spoločnosť N., s.r.o. (teraz R. A. s.r.o.) deklarovala predaj drevospracujúcich strojov a zariadení, ako aj prídavných zariadení podľa predložených faktúr spoločnosti Q. T. A., s.r.o., zmluva nebola správcovi dane predložená (ceny sú bez DPH): - olepovačka hrán OLIMPIC - XXX.XXX,XX eura, - formátovací a frézovací stroj - X.XXX,XX eura, - pásová píla - XXX,XX eura, - valčekové dopravníky - XX.XXX,XX eura, - koľajový dopravník - X.XXX,XX eura, - moriaca linka 3 PH - XX.XXX,XX eura, - vysokozdvižný vozík Balcancar - X.XXX,XX eura, - nanášačka laku - XX.XXX,XX eura, spolu: XXX.XXX,XX eura a - prídavné zariadenia k stroju na povrch. úpravu - XXX.XXX,XX eura, - prídavné zariadenia k stroju na povrch. úpravu - XXX.XXX,XX eura, spolu: XXX.XXX,XX eura. Správcovi dane bola predložená iba Kúpna zmluva uzavretá medzi N., s.r.o. a za predaj stroja na rezanie kameňa, ako aj faktúra zo dňa 31.07.2011. Táto bola podpísaná za N., s.r.o. konateľom T. E. a za Q. T. A., s.r.o. konateľkou B. E.. Podľa zistení správcu dane spoločnosť N., s.r.o. nepodala daňové priznanie dane z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie rok 2011 napriek tomu, že deklaruje predaj drevospracujúcich strojov a zariadení. Spoločnosť N., s.r.o. zmenila od 20.06.2012 obchodné meno na R. A. s.r.o., sídlo z I. V. XX/XXXX, K., na U. XX, K. a aj konateľov spoločnosti z B. E. a T. E. na Š. K., R. XXX. Správca dane ďalej zistil, že spoločnosť R. A. s.r.o. podala dňa 28.06.2012 Výkaz ziskov a strát v plnom rozsahu a Výkaz súvaha v plnom rozsahu za rok 2011, čo podpísal konateľ spoločnosti Š. K.. Výkazy sú len podpornými dokladmi k daňovému priznaniu dane z príjmov právnických osôb. Konateľ Š. K. nepreberá písomnosti, tieto sa vracajú s odkazom - adresát neznámy, nekomunikuje so správcom dane, jeho pobyt nie je nikomu známy. 12. Následne spoločnosť Q. T. A., s.r.o. deklarovala predaj drevospracujúcich strojov a zariadení, prídavných zariadení a náhradných dielov spoločnosti BRASTONE, s.r.o. na základe: 1. Kúpnej zmluvy zo dňa 14.11.2011 a vystavených faktúr (ceny sú bez DPH): - olepovačka hrán OLIMPIC - XXX.XXX,XX eura, - formátovací a frézovací stroj - XX.XXX,XX eura, - pásová píla - XXX,XX eura, - valčekové dopravníky - XX.XXX,XX eura, - koľajový dopravník - X.XXX,XX eura, - moriaca linka 3 PH - XX.XXX,XX eura, - vysokozdvižný vozík Balcancar - XX.XXX,XX eura, - nanášačka laku - XX.XXX,XX eura, spolu: XXX.XXX,XX eura 2. Kúpnej zmluvy zo dňa 01.12.2011 a vystavených faktúr (ceny sú bez DPH): - náhradné diely pre drevo-sprac. stroje - XXX.XXX,XX eura, - náhradné diely pre drevo-sprac. stroje - XXX.XXX,XX eura, - prídavné zariadenia pre drevo-sprac. stroje - XXX.XXX,XX eura, spolu: XXX.XXX,XX eura. Faktúra za prídavné zariadenia nebola správcovi dane predložená, ale v Kúpnej zmluve je zahrnutá. 13. Spoločnosť BRASTONE s.r.o. ďalej deklarovala intrakomunitárne dodanie tovaru spoločnosti I. s.r.o., C. G.. XXXX/XX, O. XX, Č.Á. P., IČO: 24 832 031, v zmysle 1. Kúpnej zmluvy č. 09012012-1 uzatvorenej dňa 09.01.2012: - olepovačka hrán OLIMPIC - XXX.XXX,XX eura, - formátovací a frézovací stroj - XX.XXX,XX eura, - pásová píla - XXX,XX eura, - valčekové dopravníky - XX.XXX,XX eura, - koľajový dopravník - X.XXX,XX eura, - moriaca linka 3 PH - XX.XXX,XX eura, - vysokozdvižný vozík Balcancar - XX.XXX,XX eura, - nanášačka laku - XX.XXX,XX eura, spolu: XXX.XXX,XX eura, a 2. v zmysle Kúpnej zmluvy č. 09012012-2 zo dňa 09.01.2012: - náhradné diely pre drevo-sprac. stroje - XXX.XXX,XX eura, - náhradné diely pre drevo-sprac. stroje - XXX.XXX,XX eura, - prídavné zariadenia pre drevo-sprac. stroje - XXX.XXX,XX eura, spolu: XXX.XXX,XX eura. 14. Za deklarované nadobudnutie tovaru spoločnosť I. s.r.o. neuhradila spoločnosti BRASTONE, s.r.o. žiadnu čiastku, čo potvrdila samotná spoločnosť BRASTONE, s.r.o., ako aj konateľ spoločnosti I. s.r.o., Č. P., M. I., v čase predmetného obchodného vzťahu. 15. K uvedenej transakcii spoločnosť BRASTONE, s.r.o. predložila aj znalecké posudky č. 04/2011 a č. 05/2011, obidva zo dňa 26.11.2011. V znaleckom posudku č. 04/2011 bola stanovená všeobecná hodnota jednotlivých strojov a zariadení (bez DPH): - olepovačka hrán OLIMPIC (rok nadobudnutia 1993) - XX.XXX,XX eura, - formátovací a frézovací stroj (rok nadobudnutia 1983) - X.XXX,XX eura, - pásová píla (rok nadobudnutia 1948) - XXX,XX eura, - valčekové dopravníky (rok nadobudnutia 1992) - XX.XXX,XX eura, - koľajový dopravník (rok nadobudnutia 1992) - X.XXX,XX eura, - moriaca linka 3 PH (rok nadobudnutia 1979) - X.XXX,XX eura, - vysokozdvižný vozík Balcancar ( rok nadobudnutia 2004) - XX.XXX,XX eura, - nanášačka laku (rok nadobudnutia 1997) - XX.XXX,XX eura, spolu: XXX.XXX,XX eura. V znaleckom posudku č. 05/2011 bola stanovená všeobecná cena (bez DPH) linky na povrchovú úpravu Eisenmann (rok nadobudnutia 1991) - XXX.XXX,- eura. 16. Za účelom vykonania medzinárodnej výmeny daňových informácií správca dane rozhodnutím zo dňa 18.09.2012 prerušil daňovú kontrolu. 17. Podľa zistení Finančného úradu Českej republiky: „Daňový subjekt I. s.r.o. je nekontaktný, so správcom dane nespolupracuje. Od I. štvrťroka 2012 vrátane nepodáva daňové priznanie k DPH a to ani na výzvy správcu dane. Z dôvodov neplnenia povinností vyplývajúcich zo zákona o DPH mu bola ku dňu 09.10.2012 zrušená registrácia k DPH z úradnej moci. Za toto zdaňovacie obdobie bola správcom dane stanovená daň vo výške nula. Tiež došlo k zmene štatutárneho orgánu spoločnosti - za Vami preverované zdaňovacie obdobie bol jediným konateľom a spoločníkom M. I.N., M. A. B. XXX, Slovenská republika“. 18. Správca dane preverovaním v Obchodnom registri vedenom Mestským súdom v Prahe zistil, že konateľom spoločnosti I. s.r.o. bol v čase uskutočnenia obchodnej transakcie so spoločnosťou BRASTONE, s.r.o., M. I., M. A. B. XXX, Slovenská republika a po zahájení daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti daňového subjektu BRASTONE, s.r.o., spoločnosť I. s.r.o. dňa 06.04.2012 zmenila konateľa na V. S. Y., K., V. X, K. P.. 19. M. I., konateľ spoločnosti I. s.r.o. v čase uskutočnenia deklarovaného obchodu, dňa 07.03.2013 pred Daňovým úradom Bratislava uviedol, že v čase uzatvorenia obchodu (09.01.2012), poznal len p. M. L. (konateľ BRASTONE s.r.o. od 24.08.2012) a vzájomnou komunikáciou zistil, že má na predaj funkčné drevospracujúce stroje, prídavné zariadenia a náhradné diely. Cenová ponuka bola pre neho prijateľná, preto sa dohodli na odpredaji týchto strojov a zariadení, obhliadka bola vykonaná v Turčianskych Tepliciach, termín si nepamätá. Vtedajšiu konateľku spoločnosti T. I. nepoznal vôbec. Následne boli medzi spoločnosťami BRASTONE s.r.o. - zastúpenou vtedajšou konateľkou pani T. I. a I. s.r.o. - zastúpenou M. I. uzatvorené kúpne zmluvy č. 09012012-1, predmetom ktorej boli drevospracujúce stroje a č. 09012012-2, predmetom ktorej boli prídavné zariadenia. Kúpne zmluvy mu boli predložené pánom L. 09.01.2012. Kto zabezpečil prepravu tovaru si nepamätal, stroje a zariadenia prevzal osobne v Lanžhote v dňoch tak, ako je uvedené na prepravných dokladoch CMR. Spoločnosť I. s.r.o. mala na adrese C. G.. XXXX/XX, O. len virtuálne sídlo na preberanie písomností. V Lanžhote mal prenajaté priestory na umiestnenie týchto strojov a zariadení, avšak od koho boli prenajaté si nepamätal, nepamätal si ani adresu prenajímateľa. Uvedené stroje a zariadenia boli uskladnené v týchto priestoroch až do 17.04.2012, kedy ukončil funkciu konateľa v spoločnosti I. s.r.o. Do tohto dňa tieto stroje a zariadenia neboli uhradené spoločnosti BRASTONE, s.r.o. Od 17.04.2012 je konateľom V. S. Y. J. K., ktorému odovzdal všetky doklady, celé účtovníctvo, ako aj drevospracujúce stroje a prídavné zariadenia. Túto spoločnosť predal bezodplatne a tieto stroje a zariadenia podľa neho boli v účtovníctve zahrnuté do majetku spoločnosti. Nepamätal si, či bolo podané daňové priznanie DPH spoločnosti I., s.r.o. za zdaňovacie obdobie I. štvrťrok 2012, alebo či sa dohodol s novým konateľom, že ho podá on. Odberateľské faktúry č.120100001 - 120100010, preberacie protokoly k faktúram, ako aj CMR doklady za prepravu tovaru z Turčianskych Teplíc do Lanžhotu sú mu známe a podpis na nich uznal za svoj. 20. Taktiež spoločnosť BRASTONE s.r.o. v priebehu daňovej kontroly v zmysle Výpisu z Obchodného registra dňa 24.08.2012 zmenila konateľa z T. I.Š. na M. L.. 21. Daňový subjekt BRASTONE, s.r.o. predložil správcovi dane odberateľské faktúry za zahraničnú prepravu tovaru na trase Turčianske Teplice - Lanžhot od sprostredkovateľa prepravy C..L..M.. A., s.r.o., J. XXXX/X, XXX XX A., IČO: XX XXX XXX a samotnú prepravu zabezpečovali prepravné spoločnosti: X. G. Q. V.-P. A., a.s., v skratke G.-P. A., a.s., Ž. XXX/XX, A., IČO: XX XXX XXX (uskutočnenie prepravy na trase Turčianske Teplice - Lanžhot bolo potvrdené dožiadaním DÚ Trnava, pobočka Senica) a X. O. L., V. XXX, IČO: XX XXX XXX (uskutočnenie prepravy na trase Turčianske Teplice - Lanžhot bolo potvrdené dožiadaním DÚ Žilina, pobočka Martin). Trasa jazdy motorového vozidla ŠPZ E. XXXAJ a prívesu/návesu E. XXX S. a motorového vozidla ŠPZ A. XXXB a prívesu/návesu SE XXXYB v čase od 10.01.2012 do 12.01.2012, kedy mal byť deklarovaný tovar prepravený z Turčianskych Teplíc do Lanžhotu spoločnosť, ako aj čas prepravy bol na základe odpovede Daňového úradu pre VDS zo dňa 20.03.2013 potvrdený. 22. Splnomocnená zástupkyňa spoločnosti BRASTONE, s.r.o., T. I. dňa 22.05.2013 pred správcom dane uviedla, že: stroj na rezanie kameňa nadobudnutý od spoločnosti Q. T. A., s.r.o. je zaradený v majetku spoločnosti BRASTONE, s.r.o. a je umiestnený v prenajatých priestoroch na adrese Mlynské Nivy 56, Bratislava. Cena, resp. platba vo výške X.XXX.XXX,XX eura, stanovená dohodou zmluvných strán, za odplatné postúpenie pohľadávky v zmysle Zmluvy o odplatnom postúpení pohľadávky uzatvorenej dňa 10.02.2012 uzatvorenej medzi BRASTONE, s.r.o., (postupca) a Q. T. A., s.r.o. (postupník), nebola uskutočnená, nakoľko následne bola dňa 26.04.2012 uzatvorená Dohoda o vzájomnom započítaní záväzkov a pohľadávok medzi Q. T. A., s.r.o. a BRASTONE, s.r.o., kde sa zmluvné strany dohodli na vzájomnom zápočte záväzkov a pohľadávok. Spoločnosť Q. T. A., s.r.o. mala spoločnosti BRASTONE, s.r.o. do 31.12.2012 uhradiť rozdiel v čiastke XX.XXX,XX eura. T. I. dňa 03.06.2013 predložila Kúpnu zmluvu uzatvorenú medzi kupujúcim BRASTONE, s.r.o. a predávajúcim Q. T. A., s.r.o. zo dňa 10.08.2011 za nákup stroja na rezanie kameňa, kartu dlhodobého majetku a protokol o zaradení majetku. Taktiež predložila príjmový a výdavkový pokladničný doklad bez čísla zo dňa 17.12.2012 na úhradu čiastky XX.XXX,XX eura v zmysle Dohody o vzájomnom započítaní záväzkov a pohľadávok medzi Q. T. A., s.r.o. a BRASTONE, s.r.o. zo dňa 26.04.2012. 23. Pri miestnom zisťovaní dňa 04.06.2013 na adrese Mlynské Nivy 56, Bratislava, správca dane zistil, že stroj na rezanie kameňa je zakonzervovaný, podľa vyjadrenia splnomocnenej zástupkyne spoločnosti BRASTONE, s.r.o., nie sú momentálne žiadne zákazky na využitie tohto stroja napriek tomu, že v Kúpnej zmluve zo dňa 10.08.2011 sa predávajúci spoločnosť Q. T. A., s.r.o., zaviazal objednať si u kupujúceho rezacie práce v objeme XXX.XXX,- eur v priebehu troch nasledujúcich rokov. 24. Na základe takto zisteného skutkového stavu Daňový úrad Bratislava rozhodnutím č. 9104404/5/3997312/2013/BosM zo dňa 2.9.2013 určil žalobcovi podľa ust. § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z.z o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon č. 563/2009 Z.z.“) rozdiel v sume XXX.XXX,- eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2011 s odôvodnením, že platiteľ nemá právo na odpočítanie dane, nakoľko nepreukázal, že zo strany dodávateľa dodanie tovaru bolo uskutočnené v zmysle § 8 zákona o DPH. Daňová povinnosť týmto nevznikla a platiteľ nemá právo na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH. 25. Žalobca proti prvostupňovému rozhodnutiu podal odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 1100302/1/600840/2013/857 zo dňa 16.12.2013 podľa ust. § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a zmenil prvostupňové rozhodnutie tak, že zmenil výšku správcom dane určeného rozdielu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 4. štvrťrok 2011 zo sumy XXX.XXX,XX eura na sumu XXX.XXX,XX eura. Žalobca sa následne podanou žalobou na tunajšom súde domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia, ako aj rozhodnutia ktoré mu predchádzalo. II. Žaloba 26. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 21.02.2014 sa žalobca domáhal, preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100302/1/600840/2013/857 zo dňa 16.12.2013, ktorým bolo zmenené prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 9104404/5/3997312/2013/BosM zo dňa 02.09.2013 tak, že bola znížená výška rozdielu dane z pridanej hodnoty zo sumy XXX.XXX,XX eura na sumu XXX.XXX,XX eura. Súčasne navrhol súdu zrušiť obidve rozhodnutia a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. 27. Uviedol, že napadnuté rozhodnutie a aj prvostupňové rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu je v rozpore s obsahom spisov a je nepostačujúce na posúdenie veci, rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a v konaní sa vyskytla vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. 28. Tvrdí, že žalobca splnil všetky podmienky určené zák. č. 222/2004 Z.z. o DPH na odpočítanie dane. Skutkové zistenia žalovaného žalobca pokladá za nesprávne, neodôvodnené a nezodpovedajúce skutkovému stavu, pričom z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé aké dôkazy viedli žalovaného k jeho vydaniu. Právny poriadok Slovenskej republiky nevyžaduje na právne perfektný prevod vlastníckeho práva iné náležitosti než ktorých splnenie preukázal v konaní pred orgánom verejnej správy žalobca. Žalobca nepochybne preukázal vznik a realizáciu zmluvného vzťahu kúpnej zmluvy, teda uzavretie kúpnej zmluvy, dodanie predmetu kúpy kupujúcemu (listinné dôkazy, vyhlásenia predávajúceho aj kupujúceho o dodaní tovaru, vyhlásenie tretích osôb - prepravcov o dodaní tovaru, fotografie potvrdzujúce dodanie tovaru, potvrdenie spoločnosti Národná diaľničná spoločnosť, a.s. o preprave tovaru) a uhradenie kúpnej ceny, čím svoje dôkazné bremeno vyčerpal. Všetky relevantné právne predpisy neuvádzajú inú podmienku platnosti právneho úkonu a príslušná judikatúra súdov považuje takéto dôkazné prostriedky za plne dostačujúce a preukazujúce vznik a realizáciu kúpy tovaru. 29. Podľa žalobcu argument o dôkaznom bremene daňového subjektu za týchto skutkových okolností neobstojí, nakoľko žalovaný nijak nepreukázal svoje tvrdenia o údajnom nezrealizovaní dodania tovaru. V súvislosti s rozložením dôkazného bremena poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžf/22/2009 a sp. zn. 3Sžf/1/2010, podľa ktorých nie je možné spravodlivo žiadať, aby daňové subjekty sledovali a kontrolovali výrobné a obstarávacie procesy u iných subjektov pred dodaním tovaru, a to najmä z dôvodu, že zákon daňovníkovi nedáva žiadne právne prostriedky na sledovanie týchto procesov u svojich dodávateľov. Žalovaný neuviedol a nepožiadal žalobcu aký iný dôkaz požaduje na preukázanie realizácie obchodu, len skonštatoval, že žalobca nebol spôsobilý vyvrátiť pochybnosti žalovaného o tom, že faktúrami deklarovaný tovar mu bol dodaný. Poukázal, že rozhodnutia orgánu verejnej správy nemôžu byť založené na pochybnostiach a správne rozhodnutie nemožno odôvodniť subjektívnym názorom správcu dane, ktorý nie je možné objektívne vyhodnotiť, resp. následne preskúmať. 30. Žalobca je názoru, že žalovaný napadnuté rozhodnutie odôvodnil na základe nesprávnych, nepravdivých a právne irelevantných tvrdení, keď uviedol, že žalobca v priebehu daňovej kontroly zmenil konateľa, že od prvopočiatku fyzicky nedošlo k reálnemu plneniu, keď poukázal na rozporuplné vyjadrenie konateľa spoločnosti, Q. T. A., s.r.o. ohľadom nadobudnutia strojov a ich repasácie. Irelevantné bolo i tvrdenie správcu dane týkajúce sa spoločností M. E., s.r.o., N., s.r.o., či W. W., s.r.o., či I., s.r.o., či nepodanie daňových priznaní týmito spoločnosťami, nakoľko sa netýkajú tohto realizovaného obchodu a ani zdaňovacieho obdobia a ani nepreukazujú nesprávne a nepravdivé tvrdenia žalovaného o nedodaní tovaru medzi subjektmi Q. T. A., s.r.o. a žalobcom. Tieto tvrdenia žalovaného spôsobujú nezákonné zadržanie finančných prostriedkov žalobcu za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2011, pričom však žalovaný uvedené prostriedky už v plnom rozsahu zúčtoval od spoločnosti Q. T. A. prostredníctvom podaného daňového priznania. Správca dane potvrdil, že spoločnosť Q. T. A., s.r.o. si uplatnila daň na výstupe za deklarovaný predaj drevospracujúcich strojov a zariadení a náhradných dielov, pričom zákon č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty jednoznačne podľa žalobcu v § 79 ods. 1. definuje nadmerný odpočet ako prevýšenie celkovej výšky odpočítateľnej dane za príslušné zdaňovacie obdobie nad celkovou výškou dane za príslušné zdaňovacie obdobie. Preto vznik odpočtu nemôže byť považovaný za neodvedenie dane voči SR a porušenie § 69 ods. 1 zákona. Žalovaný napriek tomu, že kontrolované obdobie bolo IV. štvrťrok 2011, preveroval dodanie drevospracujúcich strojov a zariadení a náhradných dielov spoločnosti I., s.r.o., ktorý sa uskutočnil v I. štvrťroku 2012, čo nebolo predmetom kontrolovaného zdaňovacieho obdobia. Žalobca má za to, že táto skutočnosť nemá vplyv na daňové priznanie podané za IV. štvrťrok 2011, nakoľko v tomto období predmetný tovar bol na území SR a intrakomunitárne dodanie nastalo až v nasledujúcom štvrťroku. Žalobca sa nemôže vyjadriť k nepodaniu daňového priznania za I. štvrťrok 2012 u odberateľa I., s.r.o. a zisťovať túto skutočnosť nie je povinnosťou kontrolovaného subjektu. Žalobca dodal, že v čase uskutočnenia obchodu spoločnosť podnikala, čo potvrdzuje aj protokol a aj bývalý konateľ vo svedeckej výpovedi. Ten potvrdil odkúpenie a prevzatie predmetného tovaru. Správcovi dane boli predložené aj prepravné doklady CMR, odberateľské faktúry, preberacie protokoly, fotografie. Svedok sa vyjadril, že všetky doklady sú mu známe a podpis na nich uznal za svoj. Žalobca má za to, že žalovaný účelovo popiera dôkazy potvrdujúce intrakomunitárne dodanie tovaru napriek tomu, že kontrolovaný subjekt postupoval plne v zmysle § 43 ods. 1 zákona. 31. Správca dane tiež poukázal na údajne nadsadené ceny tovaru, pričom nevzal do úvahy repasáciu strojov predávajúcim Q. T. A., s.r.o. a skutočnosť, že žalobca ďalej predával tovar s ekonomickým profitom, pričom kupujúci a predávajúci pri dohadovaní kúpnej ceny nie sú viazaní znaleckou cenou ale sa uplatňuje trhová cena. Žalobca ďalej tvrdí, že podmienka zaplatenia či už základu dane alebo samotnej dane nie sú určené ako podmienka k uplatneniu nároku na odpočítanie dane a táto požiadavka je nad rámec zákona. Žalobca však aj túto nezákonnú podmienku žalovaného na zaplatenie faktúry splnil na základe Dohody o vzájomnom započítaní záväzkov a pohľadávok zo dňa 10.04.2012. 32. Žalobca namieta, že žalovaný sa nezaoberal viacerými jeho námietkami vznesenými v správnom konaní, okrem iného, že v daňovom konaní nie je prípustná koncentrácia konania a žalovaný sa musí vysporiadať so všetkými námietkami uvedenými v odvolaní. Vo vzťahu k vyhodnoteniu výpovedí konateľov spoločností žalobca poukázal na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie v spojených veciach sp. zn. C-354/03, C-355/3 a C-484/03 Optingen, z ktorého vyplýva, že ,,každé plnenie sa musí posúdiť samo osebe a povaha určeného plnenia v dodávateľskom reťazci nemôže byť zmenená z dôvodu predchádzajúcich alebo nasledujúcich udalostí“. V tejto súvislosti žalobca poukázal na existujúce rozsudky Najvyššieho súdu SR, a to 5Sžf/22/2009 a najmä 3Sžf/1/2010, v ktorom Najvyšší súd SR zaujal k otázke rozloženia daňového bremena názor, že v zásade nie je možné spravodlivo žiadať, aby daňové subjekty sledovali a kontrolovali výrobné procesy a obstarávacie procesy tovarov u iných subjektov pred dodaním tovaru, a to najmä z dôvodu, že zákon nedáva právne prostriedky daňovníkovi na sledovanie týchto procesov u svojich dodávateľov. S dôkazmi a námietkami predloženými žalobcom v odvolacom konaní sa žalovaný vysporiadal podľa žalobcu tak, že usúdil, že žalobca sa zapojil do podvodného konania, teda bol spáchaný trestný čin. Žalobca má za to, že ak žalovaný vyhodnotil skutkový stav a dôkazy ako preukazujúce podvodné konania žalobcu, bol povinný podať trestné oznámenie, pričom daňový úrad nepodal oznámenie o skutočnostiach nasvedčujúcich o spáchaní trestného činu, z čoho vyplýva, že argumentácia a konanie žalovaného je účelové a nezodpovedá princípom právnej istoty. Žalobca je toho názoru, že správca dane vydal rozhodnutie napriek tomu, že nebol riadne zistený skutkový stav v tejto veci. 33. Uviedol, že ukladať povinnosť alebo priznávať práva v zmysle ust. § 63 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. možno len rozhodnutím, ktoré musí byť doručené podľa zákona č. 563/2009 Z.z.. Správca dane je taktiež povinný v zmysle § 68 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z. vydať rozhodnutie do 15 dní odo dňa spísania poslednej zápisnice s daňovým subjektom. Posledná zápisnica bola spísaná dňa 20.08.2013, z čoho jednoznačne vyplýva, že lehota na vydanie rozhodnutia nebola dodržaná a teda rozhodnutie č. 9104404/5/3997312/2013/BosM nebolo vydané riadne a včas, pričom rozhodnutie, ktoré nebolo vydané v zmysle zákona, je považované ako by nebolo vydané vôbec. V súvislosti s tým namieta porušenie správcom dane zásady zákonnosti uvedenej v § 3 ods. 1 daňového poriadku. 34. Žalobca má za to, že z jeho strany boli splnené všetky podmienky k uplatneniu nároku na nadmerný odpočet, predložil všetky potrebné doklady požadované príslušnými právnymi predpismi, faktúry má zaúčtované v účtovníctve a sú vystavené v zmysle príslušných právnych predpisov a uvedené v záznamoch podľa § 70 zákona č. 222/2004 Z.z. 35. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca žiadal tunajší súd aby zrušil rozhodnutie žalovaného č. 1100302/1/600840/2013/857 zo dňa 16.12.2013 a rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 9104404/5/3997312/2013/BosM zo dňa 02.09.2013 podľa § 250j ods. 2 písm. a), b), d) a e), a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. III. Vyjadrenie žalovaného 36. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe doručenom tunajšiemu súdu dňa 18.03.2014 navrhol, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Uviedol, že vo veci dôkazného bremena, ktorým sa žalobca všeobecne zaoberá vo všetkých bodoch žaloby, bolo vydaných množstvo judikátov, ktorých závery vždy závisia od individuálneho posúdenia existujúceho skutkového stavu a poukázal na rozsudok NSSR sp. zn. 2Sžf/4/2009 zo dňa 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR č.k. III. ÚS78/2011-17 zo dňa 23.02.2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že dôkazné bremeno je na daňovom subjekte. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Dôkaznú povinnosť kontrolovaného daňového subjektu správca dane nenahrádza dôkaznou povinnosťou dodávateľských obchodných spoločností až s takými dôsledkami, že eventuálne neunesenie dôkazného bremena z ich strany považoval správca dane za neunesenie dôkazného bremena zo strany daňového subjektu. Keďže žalobca nepreukázal skutočné dodanie tovaru, správca dane bol oprávnený rozšíriť dokazovanie na preukázanie tejto skutočnosti na dodávateľské subjekty a následne zistené skutočnosti dal do súvisu so skutkovými a právnymi závermi. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok NSSR sp. zn. 5Sžf/97/2009, v ktorom je poukázané na zásadu poctivého obchodného styku. 37. K tvrdeniu žalobcu ohľadom predloženia formálne perfektných dokladov žalovaný uviedol, že skutočnosť, že platiteľ dane má faktúry od dodávateľa, ešte nie je relevantný dôkaz o tom, že k dodaniu tovaru, ktorá je uvedená na faktúrach, resp. v kúpnych zmluvách medzi jednotlivými spoločnosťami v skutočnosti reálne došlo, pretože je potrebné, aby boli splnené všetky podmienky na odpočítanie dane ustanovené zákonom č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty a v tejto súvislosti poukázal na rozsudok NS SR 4Sžf/153/2001 zo dňa 28.05.2002. Uviedol, že daňový úrad správne žiadal o preukázanie skutočností, ktoré súvisia s dôkaznou povinnosťou platiteľa dane tak, aby boli obchody preukázané nielen formálne, ale aj vecne. Pokiaľ si teda platiteľ dane uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli uskutočnené. 38. Žalovaný argumentáciu žalobcu, že v dôsledku nedodržania lehoty na vydanie rozhodnutia nebola daňová kontrola ukončená v zákonnej lehote a tým vznikla žalovanému povinnosť vrátiť nadmerný odpočet, pokladá za celkom právne irelevantnú, keďže ukončenie daňovej kontroly nie je v žiadnom prípade závislé od vydania rozhodnutia po kontrole vo vyrubovacom konaní. Skutočnosť, že správca dane expedoval v termíne vydané rozhodnutie na poštovú prepravu na šestnásty a nie na pätnásty deň odo dňa spísania poslednej zápisnice, nemá podľa žalovaného žiaden vplyv na správnosť a zákonnosť rozhodnutia. Nie je to taká vada konania, ktorá by mohla privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre žalobcu a jej dôsledkom nebolo odňatie možnosti domáhať sa preskúmania správneho rozhodnutia odvolacím správnym orgánom. Žalovaný v závere uviedol, že trvá na svojich záveroch uvedených v žalobou napadnutom rozhodnutí, pričom sa vysporiadal so všetkými námietkami uplatnenými žalobcom. IV. Právne posúdenie veci 39. V preskúmavanej veci rozhodol Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 1S/34/2014 - 41 zo dňa 23.04.2015 tak, že žalobu zamietol a žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Voči rozsudku podal žalobca odvolanie o ktorom rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 5Sžf/56/2015 zo dňa 30.05.2017 tak, že rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S/34/2014 - 41 zo dňa 23.04.2015 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s odôvodnením, že krajský súd nepreskúmal komplexne žalobcove námietky a nevysporiadal sa s nimi v odôvodnení svojho rozsudku. 40. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný vo veci podľa ust. § 10 SSP opätovne preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe a v súlade s právnym názorom vysloveným najvyšším súdom v uznesení sp.zn. 5Sžf/56/2015 zo dňa 30.05.2017 na pojednávaní konanom dňa 25.01.2018 dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť. 41. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (SSP). 42. Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 43. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 44. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 45. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd (čl. 46 ods. 2 Ústavy SR). 46. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu správneho orgánu, sa postupuje podľa ustanovení tretej časti SSP o správnych žalobách. 47. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. 1100302/1/600840/2013/857 zo dňa 16.12.2013 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Daňového úradu Bratislava č. 9104404/5/3997312/2013/BosM zo dňa 02.09.2013. 48. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 563/2009 Z.z., pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. 49. Podľa § 3 ods. 2 zák. č. 563/2009 Z.z., správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. 50. Podľa § 3 ods. 3 zák. č. 563/2009 Z.z., správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. 51. Podľa § 3 ods. 5 zák. č. 563/2009 Z.z., správca dane je povinný vykonať úkony pri správe daní aj z vlastného podnetu, ak sú splnené zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj vtedy, ak daňový subjekt nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti. 52. Podľa § 3 ods. 8 zák. č. 563/2009 Z.z., právom aj povinnosťou daňových subjektov a iných osôb podľa § 4 ods. 2 písm. d) pri správe daní je úzko spolupracovať so správcom dane. 53. Podľa § 24 ods. 1 zák. č. 563/2009 Z.z., daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. 54. Podľa § 24 ods. 2 zák. č. 563/2009 Z.z., správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. 55. Podľa § 24 ods. 4 zák. č. 563/2009 Z.z., ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. 56. Podľa § 44 ods. 1 zák. č. 563/2009 Z.z., daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu. 57. Podľa § 45 ods. 1 písm. c) zák. č. 563/2009 Z.z., daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len "kontrolovaný daňový subjekt"), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy dostupné správcovi dane, ktoré sám nemôže predložiť, najneskôr do dňa jej ukončenia. 58. Podľa § 45 ods. 2 písm. e) zák. č. 563/2009 Z.z., kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti: predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia. 59. Podľa § 68 ods. 1 zák. č. 563/2009 Z.z., ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, vyrubovacie konanie začína nasledujúci deň po dni doručenia protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1 a končí dňom doručenia rozhodnutia daňovému subjektu; vyrubovacie konanie nezačne, ak sa výzva podľa § 46 ods. 8 nezasiela. Vyrubovacie konanie po doručení protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý začal daňovú kontrolu. Vyrubovacie konanie po doručení protokolu s výzvou podľa § 49 ods. 1 vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý doručil daňovému subjektu oznámenie podľa § 48 ods. 2. Ak daňovú kontrolu vykonalo finančné riaditeľstvo, vyrubovacie konanie vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá miestne príslušný správca dane. 60. Podľa § 68 ods. 3 zák. č. 563/2009 Z.z., ak daňový subjekt predloží pripomienky a dôkazy v lehote určenej správcom dane vo výzve podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1, dohodne so správcom dane deň prerokovania pripomienok a dôkazov ním predložených; ak sa nedohodnú, určí deň ich prerokovania správca dane. Ak sa daňový subjekt nemôže zúčastniť na prerokovaní, je povinný určiť si na tento účel zástupcu. Správca dane na základe písomného vyjadrenia daňového subjektu a ním predložených dôkazov vykoná dokazovanie alebo miestne zisťovanie. Ak sa daňový subjekt alebo jeho zástupca nezúčastní na prerokovaní pripomienok a dôkazov ním predložených, správca dane spíše o tejto skutočnosti úradný záznam. O priebehu a o výsledkoch dokazovania správca dane spíše s daňovým subjektom zápisnicu podľa § 19, a to aj opakovane; v tom prípade správca dane vydá rozhodnutie do 15 dní odo dňa spísania poslednej zápisnice s daňovým subjektom alebo odo dňa spísania úradného záznamu. 61. Podľa § 65 ods. 6 zák. č. 563/2009 Z.z., lehota na rozhodnutie je zachovaná, ak v posledný deň lehoty daňový subjekt prevezme rozhodnutie u správcu dane alebo ak správca dane odovzdá rozhodnutie na poštovú prepravu prostredníctvom pošty alebo poskytovateľa poštových služieb alebo ak odošle rozhodnutie elektronickými prostriedkami. 62. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH, predmetom dane je a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, b) poskytnutie služby (ďalej len "dodanie služby") za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby. 63. Podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH, dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí, 64. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. 65. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. 66. Podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12, c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a, d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru. 67. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. 68. S ohľadom na vymedzenie žalobných dôvodov pripadlo súdu posúdiť, či správca dane skutkový stav zistil dostatočne a z takto zisteného skutkového stavu vyvodil správne právne závery a vec s ohľadom na takto zistený skutkový stav aj správne právne posúdil. Úlohou súdu bolo tiež posúdiť, či vydané rozhodnutia obsahovali zákonom vyžadované náležitosti a boli dostatočne odôvodnené. 69. Z obsahu administratívneho spisu v preskúmavanej veci mal súd nesporene za preukázané, že na základe zistení správcu dane z daňovej kontroly bol žalobcovi určený rozdiel v sume XXX.XXX,XX eura na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2011 rozhodnutím Daňového úradu Bratislava č. 9104404/5/3997312/2013/BosM zo dňa 02.09.2013 v spojení s rozhodnutím žalovaného č. 1100302/1/600840/2013/857 zo dňa 16.12.2013. 70. Žalobca tvrdil, že splnil všetky podmienky na odpočítanie dane v zmysle zákona o DPH a preukázal vznik a realizáciu zmluvného vzťahu uzavretím kúpnej zmluvy, uhradením kúpnej ceny a inými listinnými dôkazmi, čím svoje dôkazné bremeno vyčerpal. Správcovi dane vytýkal, že svoje závery oprel o irelevantné zistenia, ktoré sa netýkajú žalobcom realizovaného obchodu a ani predmetného zdaňovacieho obdobia a zistenia správcu dane nepreukazujú nedodanie tovaru spoločnosťou Q. T. A., s.r.o. žalobcovi. 71. Vo vzťahu k uvedenej žalobcovej námietke a teda k neuznaniu práva žalobcu na odpočet DPH z nákupu tovarov od jeho dodávateľa správny súd konštatuje, že sa stotožnil so zisteniami správcu dane, ako aj žalovaného a jeho prijatými závermi o porušení ust. § 49 ods. 1 a 2 zákona č. 222/2004 Z.z. V prvom rade je potrebné uviesť, že súd v rámci súdneho prieskumu vychádzal zo zistených pochybností, ktoré vzišli zo záverov správcu dane z vykonaného dokazovania týkajúceho sa dodávky daného tovaru od žalobcovho dodávateľa a jeho následné dodanie českému odberateľovi žalobcom. 72. Súd poukazuje na to, že správca dane za účelom preverenia dodávok deklarovaného tovaru v zmysle žalobcom predložených faktúr uskutočnil rozsiahle dokazovanie, ktorým bolo správcom dane spochybnené reálne dodanie tovaru žalobcovi spoločnosťou Q. T. A., s.r.o. Za účelom zistenia skutkového stavu správca dane najskôr vypočul konateľku žalobcovho dodávateľa Q. T. A., s.r.o. B. E., ktorá sa vyjadrila nielen k predaju tovaru žalobcovi ale predložila aj doklady týkajúce sa nadobudnutia tohto tovaru spoločnosťou Q. T. A., s.r.o. od jej dodávateľov W. W., s.r.o. (kúpna zmluva medzi predávajúcim W. W., s.r.o. a kupujúcim B. R., s.r.o. (teraz Q. T. A., s.r.o.) zo dňa 04.01.2008, predmetom ktorej bola lakovacia linka v sume bez DPH - XX.XXX,XX eura), N., s.r.o. (kúpna zmluva medzi predávajúcim N. E., s.r.o. a kupujúcim N., s.r.o. zo dňa 31.03.2011) a predložila tiež dodávateľské faktúry od spoločnosti N., s.r.o. za repasovanie lakovacej linky. 73. Pre objasnenie treba uviesť, že spoločnosť Q. T. A., s.r.o. nadobudla tovar drevospracujúce stroje a zariadenia (ktorý ďalej dodala žalobcovi) od spoločností N., s.r.o. a W. W., s.r.o. a spoločnosť N., s.r.o. nadobudla tovar od N. E., s.r.o., a preto správca dane opodstatnene preveroval obchodné aktivity spoločnosti N., s.r.o. so spoločnosťou Q. T. A., s.r.o. za účelom zistenia, či obchod predmetom ktorého boli drevospracujúce stroje a zariadenia boli reálne dodané spoločnosťou N. E., s.r.o. spoločnosti N., s.r.o. a táto spoločnosť ako aj W. W., s.r.o. reálne nadobudnutý tovar reálne dodali Q. T. A., s.r.o. a táto spoločnosť ho reálne predala žalobcovi. Výsledkom tohto bolo zistenie, že spoločnosť N., s.r.o. (do 05.01.2011 N. I., s.r.o.) zmenila obchodné meno na R. A. s.r.o., konateľov z T. E. a B. E. na Š. K. a aj sídlo spoločnosti od 20.06.2012. Podľa konateľky B. E. spoločnosť N., s.r.o. nevlastnila v období február - december 2011 investičný majetok a spoločnosť vlastnila len staršie vrtné súpravy, o drevospracujúcich strojoch a zariadeniach sa nezmienila. 74. Ďalším zisťovaním správcu dane, čo je nesporne preukázané i výpismi z obchodného registra, že v období od 17.12.2009 do 29.04.2011 mali spoločnosti N. E., s.r.o. (od 30.04.2011 M. E., s.r.o.), N., s.r.o. a Q. T. A., s.r.o. rovnaké sídlo: I. V. XX/XXXX, K.. Po tomto dátume na tejto adrese mali sídlo Q. T. A., s.r.o. do 05.05.2014 a N., s.r.o. Uvedené spoločnosti a aj spoločnosť W. W., s.r.o. mali aj rovnakých konateľov, a to: - N. E., s.r.o.- B. E. bola konateľkou do 29.04.2011, od 30.04.2011 až doposiaľ je konateľkou I. M., ktorá písomnosti nepreberá a tieto sa vracajú s poukazom „adresát neznámy“, - N., s.r.o. - do 19.06.2012 boli konateľmi T. E. a B. E., od 20.06.2012 je konateľom Š. K., ktorý taktiež písomnosti nepreberá a tieto sa vracajú s poukazom „adresát neznámy“ - W. W., s.r.o. - T. E. bol konateľom do 13.08.2009. M. G. je konateľom od 14.08.2009 a zároveň aj likvidátorom od 19.09.2012. Súčasný konateľ spoločnosti W. W., s.r.o. M. G. vo svojej výpovedi uviedol, že na jeho adrese O. XXXX/XX, O. žiadna firma neexistovala a ani neexistuje, nie je likvidátor a ani konateľ žiadnej spoločnosti, nevykonáva žiadnu ekonomickú činnosť, je na invalidnom dôchodku a nemá žiadne vedomosti o spoločnosti W. W., s.r.o. - Q. T. A., s.r.o. - konateľmi boli T. E. a B. E. do 05.05.2014. 75. Napriek tomu, že žalobca predložil doklady o uskutočnení deklarovaného obchodu, správca dane v súvislosti s predchádzajúcim zistením nadobudol pochybnosti o reálnom uskutočnení obchodu za účelom podnikania a dosiahnutia zisku, a preto podľa názoru súdu správca dane správne aj formou medzinárodnej výmeny daňových informácií ďalej zisťoval, či tovar, ktorý mal nadobudnúť žalobca bol žalobcom reálne dodaný českej obchodnej spoločnosti I. s.r.o. Uvedené preverovanie nie dôležité z pohľadu kedy, resp. v ktorom období sa malo uskutočniť intrakomunitárne dodanie tovaru do Českej republiky žalobcom, ale je dôležité z toho pohľadu, či dodanie tovaru žalobcovi nebol len fiktívny obchod, pretože potvrdením intrakomunitárneho dodania tovaru žalobcom spoločnosťou I. s.r.o., by bolo preukázané aj dodanie tovaru žalobcovi, keďže sa jedná o ten istý tovar. Z odpovede v zmysle medzinárodnej výmeny informácii vyplynulo, že reálnosť dodávky tovaru uvedeného na posudzovaných faktúrach, vyhotovených žalobcom, ktorý mal byť dodaný do Českej republiky - I. s.r.o. nebolo možné preveriť, pretože tento daňový subjekt I. s.r.o. je nekontaktný a od I. štvrťroka 2012 vrátane nepodáva daňové priznanie k DPH. V čase uskutočnenia obchodnej transakcie so spoločnosťou BRASTONE, s.r.o., bol konateľom M. I., ktorý pred Daňovým úradom Bratislava dňa 07.03.2013 síce formálne potvrdil uskutočnenie obchodu, avšak na konkrétne otázky správcu dane už nevedel odpovedať. Pri riadnom výkone podnikateľskej činnosti mu muselo byť známe, od koho mal prenajaté priestory na umiestnenie týchto zakúpených strojov a zariadení, kde boli tieto uskladnené a nepamätal si ani adresu prenajímateľa. Tiež uviedol, že do 17.04.2012 tieto stroje a zariadenia neboli uhradené spoločnosti BRASTONE, s.r.o. Uvedením tejto podstatnej skutočnosti konateľ M. I. spochybnil reálne uskutočnenie intrakomunitárneho dodania tovaru do Českej republiky žalobcom aj napriek tvrdeniu žalobcu, že preprava tovaru sa uskutočnila. K tomuto je však potrebné uviesť, že síce preprava žalobcom uvedenými vozidlami bola potvrdená nielen svedeckými výpoveďami prepravcov, avšak preprava tovaru preukázaná nebola. 76. Podľa názoru súdu z priebehu daňovej kontroly vzišli tak závažné pochybnosti o reálnosti dokladmi žalobcu preukazovaných obchodných dodávok tovarov, že bolo povinnosťou žalobcu preukázať ich skutočné realizovanie aj ďalšími dôkazmi podporujúcimi jeho uplatnený nárok voči správcovi dane. Na tejto skutočnosti nič nemení ani fakt, že tieto pochybnosti nadobudol správca dane až z dokazovania vykonaného s časovým odstupom od uskutočnenia deklarovaného obchodu. Práve naopak, v prípade takto zistených pochybností žalobca mal vyvinúť aktivitu, aby preukázal všetkými možnými priamymi i nepriamymi dôkazmi, že obchod bol skutočne uskutočnený tak, ako bol ním deklarovaný na ním predložených dokladoch. Tiež je potrebné uviesť, že od kontrolovaného zdaňovacieho obdobia IV. štvrťrok 2011 do výkonu daňovej kontroly (20.03.2012 - 20.08.2013) neuplynula až tak dlhá doba, aby žalobca nemohol disponovať žiadnymi podpornými dôkazmi. Je neobvyklé, ak obchodná spoločnosť vykonáva podnikanie za účelom dosiahnutia zisku, aby nebola pri výkone svojej podnikateľskej činnosti obozretná a neuchovala si pre prípad kontroly žiadne dôkazy, resp. dokumentáciu, napr. emailovú komunikáciu, resp. iný spôsob komunikácie so svojimi obchodnými partnermi. Takéto dôkazy by mohli byť spôsobilé vyvrátiť pochybnosť správcu dane a žalobca by tým mohol preukázať i obozretnosť pri výkone podnikania a tiež, že podnikanie vykonáva v súlade so zásadou poctivého obchodného styku. 77. Podľa zákona v daňovom konaní určuje procesný postup daňový orgán, ktorý je povinný vykonať z vlastnej iniciatívy také dôkazy, ktoré môžu prispieť k presnému a úplnému objasneniu veci, a to aj bez návrhu účastníkov konania. Je oprávnený rozhodnúť, ktoré dôkazy a v akom rozsahu vykoná a ktoré skutočnosti stačí osvedčiť inými podkladmi. Hodnotenie vykonaných dôkazov je vecou správnej úvahy správcu dane, ktorý posudzuje, či sa určitá skutočnosť má považovať za dokázanú a vykonané dôkazy postačujú, alebo či je treba obstarať ešte iné podklady pre rozhodnutie. Aj keď dokazovanie v daňovom konaní vedie správca dane, dôkazné bremeno spočíva na daňovom subjekte. V rámci dokazovania posudzuje správca dane závažnosť jednotlivých dôkazných prostriedkov a je tiež v jeho výlučnej právomoci posúdiť vierohodnosť jednotlivých dôkazných prostriedkov a rozhodnúť o tom, či skutočnosti v nich uvedené považuje za preukázané. 78. Dôkazné bremeno v daňovom konaní je primárne na daňovom subjekte - žalobcovi, čo vyplýva z § 24 ods. 1 v spojení § 45 ods. 2 Daňového poriadku a v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona o DPH. Žalobca je tým subjektom, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty), pričom jeho povinnosťou je preukázať, že došlo k dodaniu zdaniteľného obchodu a tento zdaniteľný obchod použije na účely svojho podnikania ako platiteľ. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/4/2009 z 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 78/2011-17 z 23.02.2011). V prípade, že správca dane na základe konkrétnych informácií nadobudne závažné pochybnosti o pravdivosti a hodnovernosti predložených dokladov a vyjadrení daňového subjektu, nemôže ich uznať ako relevantné, kým kontrolovaný daňový subjekt zistené pochybnosti neodstráni. 79. V danom prípade nevychádzal správca dane len z dokladov predložených žalobcom, ale vykonal primerané dokazovanie v zmysle zákona o správe daní formou dožiadaní smerujúcich k prevereniu a získaniu dôkazov o fakturovaných zdaniteľných obchodoch. Iba samotné faktúry, prípadne aj iné doklady vyhotovené žalobcom ako platiteľom dane, na ktorých je uvedená DPH, ešte nezakladajú právo na odpočítanie dane. Technicky je totiž možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na určité plnenie bez ohľadu na to, či takéto plnenie skutočne bolo aj poskytnuté. Takéto doklady je možné vyhotoviť aj v mene inej spoločnosti. Splnenie formálnej stránky je len jednou z podmienok, aby bolo na základe týchto dokladov uznané odpočítanie dane. Doklady však musia byť odrazom reálneho plnenia. Hodnotenie dôkazov správcom dane však neznamená mechanické preberanie informácií, resp. bezvýhradné akceptovanie dokladov a údajov v nich uvedených, ako faktov. 80. Správca dane pri vykonávaní daňovej kontroly v danom prípade postupoval podľa zákona, pričom kládol dôraz na zisťovanie jednotlivých dôkazov, ich hodnotenie a následné zdokumentovanie v protokole. Využil pritom všetky zákonné možnosti pre splnenie účelu daňovej kontroly a eliminovanie daňového úniku v kontrolovanom reťazci. Správca dane umožnil žalobcovi vyjadriť sa ku skutočnostiam týkajúcich sa daňovej kontroly, ako aj o problémoch v rámci dokazovania pravdivosti údajov a zároveň predložiť doklady preukazujúce jeho tvrdenia. Je treba zvýrazniť, že daňový poriadok neukladá správcovi dane získavať dôkazy preukazujúce tvrdenia daňového subjektu, ale vytvoriť daňovému subjektu v priebehu daňovej kontroly priestor pre preukázanie tvrdení, ktoré považuje správca dane za sporné alebo nehodnoverné. 81. Správny súd konštatuje, že obozretnosť žalobcu je na mieste i pri výbere svojich obchodných partnerov, aby sa vyhol podozreniu, že predmetný obchod sa uskutočňuje medzi personálne prepojenými osobami. V súlade so zásadou poctivého obchodného styku si každý starostlivý podnikateľ pred zamýšľaným obchodom preverí svojho obchodného partnera, jeho obchodné aktivity aby získal ucelený obraz o jeho osobe. V neposlednom rade si preverí tiež ako tento dospel, resp. získal tovar, ktorý hodlá zakúpiť. Na tento účel slúži aj verejne dostupný obchodný register, v ktorom zapísané údaje sú platné, pokiaľ sa nepreukáže opak. Informáciou o dodávateľoch Q. T. A., s.r.o. by žalobca nahliadnutím do obchodného registra zistil, že tieto spoločnosti sú prepojené nielen v osobe konateľa ale i miestom sídla. Už len z týchto údajov by žalobca zistil, resp. nadobudol pochybnosť o tom, že obchod ktorý zamýšľa uskutočniť, nemôže požívať právnu ochranu v zmysle zák. o DPH. Preverenie obchodných aktivít svojho obchodného partnera je nevyhnutne potrebné, ak sa obchod realizuje v súlade so zásadou poctivého obchodného styku. Podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k prepojeniu subjektov dochádza s úmyslom zneprehľadniť aktivity, ktorých cieľom je získanie nadmerných odpočtov. K uvedenému pozri rozsudok NS SR sp.zn. 3Sžf/111/2014 zo dňa 06.10.2015. I v rozsudku sp. zn. 5Sžf/97/2009 najvyšší súd poukázal na základnú zásadu obchodného práva, a to poctivého obchodného styku, ale aj na skutočnosť, že súčasným základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti je to, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti musí mať vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie, ale aj o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. Ak takéto vedomosti evidentne chýbajú, potom ide o výkon práva na podnikanie, ktorý nepožíva v zmysle Obchodného zákonníka právnu ochranu. 82. Na personálne prepojenie osôb pri dodaní tovaru žalobcovi správca dane, ako aj žalovaný vyčerpávajúco poukázal na čl. 17 prvostupňového a aj druhostupňového rozhodnutia. Preto žalobcovo tvrdenie, že takéto zistenie správcu dane sa netýka jeho nároku na odpočítanie dane, pretože jeho uskutočnenie zodpovedajúcimi dokladmi aj preukázal, súd považuje za irelevantné. Uskutočnenie obchodu žalobcom nemožno vytrhnúť z kontextu po sebe nasledujúcich transakcií, najmä keď sa jedná o ten istý tovar. 83. Žalobca sa v žalobe odvolával na rozsudky ESD Optingen C-354/03, Fulcrum Electronics C-353/03 a Bond Houde Systems C-484/03, podľa ktorých uplatnenie nároku na odpočítanie dane na vstupe u osôb povinných k dani, ktorých plnenia boli v rámci reťazca poskytnuté s úmyslom dopustiť sa podvodu, alebo pokiaľ ich plnenia nasledovali v dodávateľskom reťazci, kedy tieto osoby o podvodnom konaní nevedeli, alebo nemohli vedieť, nemôže byť týmto osobám odopretý, a že každé plnenie sa musí posúdiť samo osebe a povaha určeného plnenia v dodávateľskom reťazci nemôže byť zmenená z dôvodu predchádzajúcich alebo nasledujúcich udalostí. Súd sa s touto žalobcovou námietkou plne stotožňuje ale len pokiaľ o podvodnom konaní žalobca nevedel alebo nemohol vedieť. Ako už bolo vyššie uvedené, podľa názoru súdu žalobca zanedbal svoju povinnosť preveriť si pred zamýšľaným obchodom obchodné aktivity svojho obchodného partnera, a preto je dôvodné tvrdenie správcu dane, že žalobca mohol vedieť o podvodnom konaní osôb, ktorých plnenia nasledovali v dodávateľskom reťazci. 84. Súd poukazuje na odôvodnenie rozsudku z 21.06.2012 v spojených veciach C-80/11 a C-142/11, kde súdny dvor pripomenul, že boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadným zneužitiam je cieľ uznaný a podporovaný smernicou 2006/112 (pozri najmä rozsudky Halifax zo 07.12.2010, R, C-285/09, bod 36, ako aj z 27.10.2011 Tanoarch, C-504/10, bod 50) a osoby podliehajúce súdnej právomocí sa nemôžu podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom dovolávať noriem práva Únie a ani judikatúry súdneho dvora (pozri najmä rozsudok z 03.03.2005, Fini H, C-32/03, Zb. s. 1-1599, bod 32; Halifax a i., ako aj Kittel a Recolta Recycling, bod 54). Z tohto dôvodu prináleží vnútroštátnym orgánom a súdom zamietnuť priznanie práva na odpočet, ak sa s ohľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne (pozri v tomto zmysle rozsudky Fini H, body 33 a 34; Kittel a Recolta Recycling, ako aj z 29.03.2012, Véleclair, C-414/10, bod 32). 85. Podľa judikatúry súdneho dvora subjekty, ktoré prijmú všetky opatrenia, ktoré je možné dôvodne od nich požadovať, na zabezpečenie, aby ich plnenia neboli poznačené podvodom, bez ohľadu na to, či ide o podvod vo vzťahu k DPH alebo iné podvody, musia mať možnosť spoľahnúť sa na zákonnosť týchto plnení bez toho, aby riskovali, že stratia svoje právo na odpočet DPH zaplatenej na vstupe (pozri rozsudok Kittel a Recolta Recycling, už citovaný, bod 51). Naopak, nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (pozri v tomto zmysle rozsudky z 27.09.2007, Teleos a i., C-409/04 Zb, s. 1-7797, body 65 a 68; Netto Supermarkt, bod 24, ako aj z 21.12.2011, Vlaamse Oliemaatschappij, C-499/10, bod 25). 86. Preto ak správca dane nadobudol závažné pochybnosti o reálnosti preukazovaných obchodných dodávok tovarov žalobcovi, bolo povinnosťou žalobcu preukázať ich skutočné realizovanie ďalšími dôkazmi, čo však tento neučinil, odvolávajúc sa na ním už predložené doklady a námietky o tom, že dôkazné bremeno v danom prípade za jeho dodávateľa a odberateľov nemôže byť na ňom. Súd sa preto jednoznačne stotožnil so záverom žalovaného, že žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno. 87. Ďalej žalobca namietal nesprávnosť vyhodnotenia výsledkov dokazovania, pričom mal za to, že správca dane nad rámec zákona prenášal na neho neprimerané dôkazné bremeno, keď od neho požadoval dôkazy týkajúce sa iných subjektov, ktoré však nemohol zabezpečiť. Mal za to, že vyčerpal svoje dôkazné bremeno tým, že predložil zákonom požadované daňové doklady, kúpnu zmluvu a iné listinné dôkazy, vyhlásenia predávajúceho aj kupujúceho o dodaní tovaru, vyhlásenie tretích osôb - prepravcov o dodaní tovaru, fotografie potvrdzujúce dodanie tovaru, potvrdenie spoločnosti Národná diaľničná spoločnosť, a.s. o preprave tovaru. Na podporu svojej argumentácie poukazoval aj na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžf/22/2009, sp. zn. 3Sžf/1/2010, sp. zn. 2Sžf/35/2010. K uvedeným rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky správny súd uvádza, na právny názor v nich prezentovaný nemožno v preskúmavanej veci prihliadnuť, pretože rozsudok sp. zn. 2Sžf/35/2010 sa týka dĺžky daňovej kontroly, v rozsudku sp. zn. 3Sžf/1/2010 dodávateľ tovaru nevedel preukázať obstaranie dodaného tovaru a v rozsudok 5Sžf/22/2009 sa týka skutočnosti, kedy žalobca nemôže mať vplyv resp. možnosť predložiť dôkazy, čo nie je prípad v preskúmavanej veci, kedy všetky dôkazy predložili konatelia predchádzajúcich spoločností v reťazci dodávateľsko - odberateľských vzťahov, resp. ich zabezpečil správca dane. Znova je potrebné zdôrazniť, že žalobca mohol vedieť o podvodnom konaní týchto spoločností už len tým, že tieto osoby boli personálne prepojené v osobe konateľov, pričom táto informácia je verejne prístupná nahliadnutím do obchodného registra. I v rozsudku sp. zn. 8 Sžf/19/2015 Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že právo nárokované platiteľom dane môže byť odopreté, pokiaľ relevantná hospodárska činnosť nemá žiadne opodstatnenie. 88. Krajský súd v tejto súvislosti musí podčiarknuť to, že samotná existencia formálnych dokladov ešte nepreukazuje reálnu podstatu obchodnej operácie a jej ekonomický účel. Obdobný záver vyplýva aj z preskúmavaných rozhodnutí. Výlučne formálny prístup daňových orgánov k posudzovaniu oprávnenosti nárokov na odpočet DPH by mohol vytvoriť priestor pre zneužívanie práva vyplývajúceho zo zásady neutrality dane z pridanej hodnoty zúčastnenými subjektmi obchodného reťazca. 89. Z obsahu preskúmavaných rozhodnutí nevyplýva, že by orgány daňovej správy od žalobcu požadovali doklady, ktoré by mal on zabezpečiť od ktoréhokoľvek daňového subjektu (svojho dodávateľa alebo odberateľa) v kontrolovanom obchodnom reťazci. Samotná skutočnosť, že tieto doklady boli v rámci dožiadaní preverované, ako i iné súvisiace daňové doklady preukazujúce realizáciu zdaniteľných plnení medzi jednotlivými spoločnosťami zúčastnenými obchodného reťazca neznamená, že bolo povinnosťou žalobcu predkladať v daňovom konaní v súvislosti preverovaním jeho nároku na nadmerný odpočet takéto daňové doklady týkajúce sa iných subjektov. Správca dane nepochybne mal právo preveriť existenciu obchodov a dokazovaním odstrániť vzniknuté pochybnosti, avšak nemal povinnosť žalobcovi napovedať, akým spôsobom má okrem daňových dokladov, ktorých vierohodnosť vo vzťahu k ich obsahu bola vyhodnotením výsledkov rozsiahleho dokazovania spochybnená, preukázať pravdivosť svojich tvrdení, že skutočne k danej obchodnej transakcii došlo tak, ako to deklaroval. Dôkazné bremeno a dôkazy potvrdzujúce, že predmetné obchody sa reálne uskutočnili bolo na žalobcovi. 90. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania, kedy správca dane aplikoval zásadu voľného hodnotenia dôkazov vyplývajúcu zo zákona o správe daní, s prihliadnutím na jeho povinnosť dbať, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, možno konštatovať, že záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolností urobil a žalovaný potvrdil, zodpovedá zásadám logického myslenia a medziam správneho uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH. 91. S poukazom na konkrétnymi zisteniami podložené spochybnenie existencie obchodov, a teda reálnosti deklarovaných zdaniteľných plnení, daňové orgány dospeli k správnemu záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení vyplývajúcich z predložených daňových dokladov. Pokiaľ sa žalobca odvolával na svoje tvrdenie, že pri dodaní tovaru dodávateľom Q. T. A., s.r.o. splnil zákonné podmienky oslobodenia od dane uvedené v ustanovení § 43 zákona č. 222/2004 Z.z., správny súd zdôrazňuje, že dôkazné bremeno o reálnom dodaní tovarov a služieb zaťažuje daňový subjekt - žalobcu. Samotné preukázanie dodávok tovaru a služieb len formálnymi dôkazmi nie je podľa súdu postačujúce. Faktúra je relevantným dokladom, len ak je nepochybné, že sú v nej uvedené údaje odrážajúce skutočne reálne plnenie. To, že určitý doklad má všetky náležitosti účtovného dokladu a je riadne zaúčtovaný v zmysle zákona o účtovníctve, ešte nie je dôkazom o tom, že daňový subjekt je oprávnený uplatniť si odpočítanie dane z tohto dokladu (pozri napr. rozsudok NS SR sp.zn. 5Sžf/11/2014 rozsudok NS SR sp.zn. 5Sžf/101/2013 a rozsudok NS SR sp.zn. 5Sžf/63/2016). Bolo potrebné, aby sám žalobca preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia a starostlivosť, aby zabránil tomu, že sa ocitne v kolotoči fiktívnych zdaniteľných plnení zneužívajúcom právo poskytované zásadou neutrality DPH. 92. K námietke arbitrárnosti rozhodnutia a hodnotenia dôkazov súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Sžf/30/2014 zo dňa 17.02.2015, v ktorom je uvedené, že „zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním, v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností, nakoľko daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii“. 93. Žalobca neuniesol ani v administratívnom ani v súdnom konaní dôkazné bremeno a nebolo možné súhlasiť ani s jeho opakovanými odvolacími námietkami, keď neuviedol žiadne také skutočnosti, s ktorými by sa daňové orgány nevysporiadali. Dôkazné bremeno spočíva na daňovom subjekte a dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú kontrolu daňovníkom deklarovaných skutočností a dokladov. Aj keď faktúry obsahujú po formálnej stránke všetky predpísané náležitosti, pre daňové účely musia byť skutočnosti na nich deklarované aj preukázateľné inými dôkazmi. 94. Súd neprisvedčil ani námietke žalobcu, že napadnuté rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Správca dane ako i žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí podrobne vysporiadali so všetkými námietkami žalobcu a tiež je z neho zrejmé, akými úvahami bol správca dane vedený pri vyhodnocovaní jednotlivých dôkazov osobitne a vo vzájomnej súvislosti. 95. Z neopodstatnenú súd uznal i námietku žalobcu ktorou tvrdil, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné, pretože nebolo vydané riadne a včas, t.j. v zmysle ust. § 68 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z. Z obsahu súdneho a administratívneho spisu mal súd preukázané, že posledná zápisnica o ústnom pojednávaní bola spísaná dňa 20.08.2013. Správca dane vydal prvostupňové rozhodnutie dňa 02.09.2013 a rozhodnutie bolo dané na poštovú prepravu dňa 05.09.2013, t.j. 16. deň odo dňa spísania zápisnice dňa 20.08.2013. Uvedená lehota je procesná lehota a jej prekročenie o 1 deň nemôže spôsobiť nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Uvedený procesný nedostatok nie je takou vadou v konaní pred orgánom verejnej správy, ktorý by mohol spôsobiť nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Zrušenie rozhodnutia len z tohto dôvodu by žalobcovi neprenieslo vecný úspech v konaní, keďže správca dane vec skutkovo i právne správne posúdil. 96. Krajský súd v Bratislave vzhľadom na vyššie uvedené dôvody dospel k záveru, že žalobcove námietky neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia. Postup žalovaného, ako aj preskúmavané rozhodnutie a v ňom prijaté závery boli súladné so zákonom, a preto súd žalobu podľa § 190 SSP zamietol. 97. Krajský súd v Bratislave vzhľadom na vyššie uvedené dôvody dospel k záveru, že žalobcove námietky neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia. Postup žalovaného, ako aj preskúmavané rozhodnutie a v ňom prijaté závery boli súladné so zákonom, a preto súd žalobu podľa § 190 SSP zamietol. 98. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 SSP tak, že žalobcovi ich náhradu nepriznal z dôvodu jeho neúspechu v konaní. 99. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.