Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Scud/9/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200477 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 09. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Malichová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1014200477.7 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Blankou Malichovou, v právnej veci navrhovateľky: G. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. X,, XXXX E., A. republika, zastúpená: JUDr. Miroslavou Čapkovou, advokátkou so sídlom Námestie sv. Anny 21, 911 01 Trenčín, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o invalidný dôchodok, na odvolanie navrhovateľky proti rozhodnutiu odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 02. 04. 2014 takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 02. 04. 2014 v spojení s rozhodnutím zo dňa 12. júna 2017, zo dňa 22. júna a 23. júna 2017 p o t v r d z u j e. Návrh na vykonanie znaleckého dokazovania z a m i e t a. Navrhovateľke právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : 1. Rozhodnutím zo dňa 02.04.2014 bola podľa ust. § 73, § 112 ods. 4 a 6 a § 82 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „ZSP“) navrhovateľke od 04.02.2014 znížená suma invalidného dôchodku na sumu 226,30 eur mesačne. V odôvodnení rozhodnutia odporkyňa odkázala na posúdenie zdravotného stavu navrhovateľky posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne pobočka Bratislava, ktorý zaznamenal v lekárskej správe zo dňa 19.03.2014, s vyhodnotením poklesu schopnosti navrhovateľky vykonávať zárobkovú činnosť v miere 65 %, od 30. mája 2011. Odporkyňa uviedla, že posudkový záver posudkového lekára vychádzal zo skutočností preukázaných počas konania o zmene sumy invalidného dôchodku, ktorú určila v súlade s ust. § 73 ods. 2 ZSP, ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, aktuálnej dôchodkovej hodnoty a percentuálneho poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Nárok na invalidný dôchodok vznikol navrhovateľke dňa 04.02.2005. K spôsobu výpočtu hodnoty priemerného osobného mzdového bodu a rokov obdobia dôchodkového poistenia spolu s pripočítaným obdobím, odkázala na svoje podrobné vysvetlenie v rozhodnutí o priznaní invalidného dôchodku zo dňa 16.05.2008. Uviedla, že hodnota priemerného osobného mzdového bodu je 0,7249 a počet rokov obdobia dôchodkového poistenia, spolu s pripočítaným obdobím sa vypočíta z obdobia 15 647 dní uvedených v rozhodnutí o priznaní dôchodku. Suma aktuálnej dôchodkovej hodnoty na rok 2011 - 9,5756 eur, bola určená opatrením Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny SR č. 497/2010 Z.z., ktorým bola určená aktuálna dôchodková hodnota platná k 30.05.2011. Výsledkom uvedeného je suma invalidného dôchodku 193,50 eur mesačne, ako súčin priemerného osobného mzdového bodu 0,7249 x 42,8685 rokov obdobia dôchodkového poistenia spolu s pripočítaným obdobím x aktuálna dôchodková hodnota 9,5756 x 65 %. K tejto sume patrí podľa us. § 82 ZSP suma zvýšenia 5,20 eur mesačne a suma zvýšenia 9,70 eur mesačne. Podľa ust. § 82 a § 293ce ZSP, patrí k tejto sume ďalšia suma zvýšenia 10,10 eur mesačne a podľa § 82 ZSP ďalšia suma 7,80 eur mesačne. Odporkyňa doplnila, že dôchodok sa zníži odo dňa nasledujúceho po dni, ktorým uplynulo obdobie, za ktoré sa už vyplatil a že súčasťou odôvodnenia rozhodnutia je aj posudok posudkového lekára Sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne pobočka Bratislava, ktorý tvorí II časť lekárskej správy zo dňa 19.03.2014. 2. Proti tomuto rozhodnutiu podala navrhovateľka odvolanie, v ktorom sa odvolala na dôvody svojho predchádzajúceho odvolania zo dňa 21.01.2014, podaného proti rozhodnutiu odporkyne zo dňa 02.12.2013, v ktorom uviedla, že jej zdravotný stav sa od poslednej posudkovej kontroly Sociálnej poisťovne zo dňa 30.05.2011 zhoršil. Poukázala na dopravnú nehodu, s následkom vážneho poranenia pravej hornej a dolnej končatiny a chronického poškodenia chrbtice, ktorú mala dňa 27.12.2010, v dôsledku ktorej jej cestovanie spôsobuje problémy, na dlhšie trasy potrebuje chodiace pomôcky a pri bežných denných činnostiach pomoc druhej osoby. Do pozornosti dala posledné vyšetrenie magnetickej rezonancie v novembri 2013, poukazujúce na ireverzibilné zmeny medzistavcového priestoru, pre ktoré sa pripravuje na operáciu - spondyloplastiku štvrtého a piateho driekového stavca, Sjögrenov syndróm a Polyglobuliu vera, kvôli ktorej podstupuje mesačne intravenóznu liečbu a ktoré významne sťažujú až zabraňujú možnosti zamestnať sa. Ďalej poukázala na posledné očné vyšetrenie, ktoré preukázalo obojstrannú dakryostenózu - upchávanie oboch slzných kanálikov, ktoré sú pravidelne prepchávané s následnou bolesťou očí, prechádzajúcou do migrén. Navrhovateľka uviedla, že jej zdravotný stav sa v posledných troch rokoch výrazne zhoršil a vykonávanie akejkoľvek, aj ľahkej robotníckej činnosti, je v jej prípade nemožné. Okrem fyzických zdravotných problémov sa borí aj s psychickými následkami dopravnej nehody a podrobuje sa medikamentóznej anxiolytickej liečbe. V odvolaní zo dňa 30.05.2014 doplnila, že jej zdravotný stav sa sústavne zhoršuje, ani medicína nepozná príčiny vzniku Sjögrenovho syndrómu, aj toho času má ústa plné aftov a jazyk tak citlivý, že jej strava je len tekutá. 3. Rozhodnutie odporkyne zo dňa 02.12.2013, ktoré navrhovateľka napadla svojim prvým odvolaním, bolo zrušené rozhodnutím odporkyne zo dňa 05.04.2014 a nahradené napadnutým rozhodnutím zo dňa 02.04.2014. 4. V podaní zo dňa 05.01.2015, ktoré bolo súčasne ospravedlnením z pojednávania vytýčeného na deň 10.02.2015 a žiadosťou o prejednanie veci v neprítomnosti, sa navrhovateľka opäť odvolala na svoje prvé odvolanie a doplnila, že dňa 05.06.2014 sa podrobila lekárskemu vyšetreniu vo Viedni a zdravotná dokumentácia bola zaslaná odporkyni. Uviedla, že za pol roka sa jej zdravotný stav len zhoršil. 5. Rozsudkom č.k. 8Scud 9/2014-25 zo dňa 10.02.2015, Krajský súd v Bratislave rozhodnutie odporkyne zo dňa 02.04.2014 ako vecne správne potvrdil. Proti rozsudku podala už právne zastúpená navrhovateľka odvolanie, v ktorom namietala nedostatočné zistenie skutkového stavu a nesprávne posúdenie jej zdravotného stavu odporkyňou a aj konajúcim súdom. Navrhovateľka odporkyni vytkla neexistenciu dôvodov a zákonných predpokladov na zníženie jej invalidného dôchodku a krajskému súdu, že sa touto vadou rozhodnutia odporkyne nezaoberal. Podľa jej názoru, v posúdení zdravotného stavu absentuje posúdenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (ďalej len „MPSVZČ“) tak, ako to má na mysli ust. § 71 ZSP. Uviedla, že posudkový lekár mal k dispozícií jej zdravotnú dokumentáciu, jasne preukazujúcu zhoršenie jej zdravotného stavu, jej ochoreniami sa zjavne komplexne nezaoberal a pri posúdení jej zdravotnej dokumentácie pochybil. Opätovne poukázala na Sjögrenov syndróm, ktorého samotná existencia a liečba vyvoláva ďalšie komplikácie, ako sekundárnu osteoporózu či renálnu tubulárnu acidózu a teda prekvapujúci je posudok posudkového lekára o zlepšení jej zdravotného stavu, ktorý sa objektívne i subjektívne zhoršil. Vyslovila názor, že ani súd sa s jej zdravotným stavom riadne neoboznámil a nevykonal potrebné dokazovanie a poukázala aj na to, že pri poberateľovi invalidného dôchodku s diagnózou, pri ktorej je možnosť zlepšenia zdravotného stavu, sa prehodnocuje priznanie MPSVZČ a to po prvom roku a podľa druhu diagnózy. V prípade trvalého stavu sa následné prehodnocovanie nerobí a vjej prípade ide o trvalý, resp. zhoršujúci sa stav a teda poisťovňa prehodnocovanie vôbec robiť nemala. Prvostupňovému súdu vytkla, že sa absolútne nevysporiadal s posúdením jej zdravotného stavu, so správnosťou záverov napadnutého rozhodnutia odporkyne, svoje závery vôbec nezdôvodnil, a pre uvedené rozsudok trpí vadou nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, vedúcich k potvrdeniu napadnutého rozhodnutia. Rozsudok žiadala zmeniť tak, že zruší napadnuté rozhodnutie odporkyne a vec jej vráti na ďalšie konanie. 6. Vo vyjadrení zo dňa 23.03.2015, odporkyňa odvolacím dôvodom navrhovateľky vytkla neuvedenie nových skutočností, spochybňujúcich úplnosť, objektivitu a presvedčivosť posudkov posudkových lekárov Sociálneho poistenia, ktoré by ich závery spochybnili alebo vyvrátili, skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia navrhovateľky boli dostatočne ozrejmené, zo skutkového hľadiska sú úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, ako aj zdravotnou dokumentáciou, sú bez nejasností a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú. Na ďalšie dokazovanie preto nebol daný dôvod. 7. Uznesením NS SR sp.zn. 7So/34/2015 zo dňa 29.10.2015, bol rozsudok tunajšieho súdu zo dňa 10.02.2015 zrušený a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. Odvolací súd konštatoval, že bolo porušené právo navrhovateľky na spravodlivý súdny proces, jeho záver o správnosti rozhodnutia odporkyne bol predčasný, nakoľko z rozsudku nebolo možné zistiť na akom skutkovom základe súd rozhodoval a akými skutkovými okolnosťami a právnymi predpismi sa pri rozhodovaní riadil. Krajskému súdu vytkol i nepreskúmanie všetkých odporkyňou vydaných rozhodnutí. 8. Dňa 12.05.2016 doručila odporkyňa súdu vyjadrenie, spolu s vyjadrením navrhovateľky zo dňa 14.03.2016, v ktorom poukázala na neuvedenie žiadnych nových skutočností, ktoré by spochybňovali úplnosť, objektivitu a presvedčivosť posudkov posudkových lekárov Sociálneho poistenia vykonaných v tomto konaní a pochybnosti navrhovateľky o nesprávnom posúdení jej zdravotného stavu považovala za neodôvodnené, vyvolané len jej subjektívnym presvedčením. V pripojenom doplnení vyjadrenia, navrhovateľka poukázala na obsah svojich vyjadrení v rámci odvolaní, ktorých sa v celom rozsahu pridržiavala a doplnila, že neustále je konfrontovaná s bolesťou vyvolanou viacerými vážnymi diagnózami a jej zdravotný stav sa neustále zhoršuje. Navrhovateľka v tomto svojom podaní zopakovala argumentáciu z odvolania podaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave, č.k. 8Scud/9/2014-25 zo dňa 10.02.2015 a doplnila, že posudkový lekár úplne odmieta uznať závažnosť nielen rozhodujúceho, ale aj ostatných zdravotných postihnutí, ktoré ovplyvňujú jej MPSVZČ. V ďalšom konaní žiadala o prehodnotenie zdravotného stavu znaleckým dokazovaním. Dňa 05.10.2016 doručila navrhovateľka súdu návrh na vykonanie dokazovania, kde za účelom znaleckého dokazovania žiadala ustanoviť znalca z odboru reumatológie a chirurgie a uviedla zoznam otázok, ktoré navrhla znalcovi položiť. Na základe názoru súdu o predčasnosti vykonania znaleckého posudku, keďže zdravotný stav navrhovateľky nebol posúdený za jej prítomnosti odbornými lekármi ako prísediacimi pri posudzovaní jej zdravotného stavu, listom zo dňa 14.02.2018 bol odporkyni zaslaný posudkový spis so žiadosťou o znovu posúdenie zdravotného stavu navrhovateľky, za jej osobnej účasti a za prítomnosti prísediaceho lekára so špecializáciou ortopédia, reumatológia a neurológia. Z lekárskej správy zo dňa 31.05.2018 vystavenej posudkovým lekárom odporkyne a prísediacim internistom vyplýva, že posúdenie zdravotného stavu navrhovateľky bolo vykonané v jej neprítomnosti, nakoľko na predvolanie prevzaté dňa 07.05.2018 zaslala dňa 18.05.2018 mailom oznámenie, že na pojednávanie sa nedostaví. 9. Odporkyňa vo vyjadrení zo dňa 28.06.2018 dala súdu na vedomie, že rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 12.06.2017 bol navrhovateľke podľa § 70 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 439/2004 Z.z. a podľa článku 46 ods. 1 Nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnané osoby, samostatne zárobkovo činné osoby a členov ich rodín pohybujúcich sa v rámci spoločenstva, od 04.02.2005 zvýšený invalidný dôchodok na sumu 3 654 Sk mesačne, podľa § 82 a § 293az ods. 4 zák. č. 461/2003 Z.z. v znení zák. č. 449/2008 Z.z. jej bol od 04. júla 2005 zvýšený invalidný dôchodok na sumu 3 978 Sk mesačne, podľa § 82 zák. č. 461/2003 Z.z. a v súlade s opatrením Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny SR č. 229/2006 Z.z., ktoré ustanovuje percento zvýšenia dôchodkovej dávky od 01.07.2006 jej bol zvýšený invalidný dôchodok na sumu 4 215 Sk mesačne, podľa § 82 zák. č. 461/2003 Z.z v znení zákona č. 310/2006 Z.z. a v súlade s opatrením Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny SR č. 229/2007 Z.z., ktoré ustanovuje percento zvýšenia dôchodkovej dávky od 01.07.2007 jej bol zvýšený invalidný dôchodok na sumu 4 479 Sk mesačne. Záväzným podkladom pre vydanie rozhodnutia bol posudok posudkového lekára Sociálnej poisťovne pobočka Prešov zo dňa 09.02.2005, podľa ktorého je navrhovateľka invalidná s MPSVZČ 60 %, ktorý tvoril aj prílohu rozhodnutia zo dňa 02.05.2005, ktorým jej bol priznaný invalidný dôchodok od 04.02.2005. Suma invalidného dôchodku sa zvýšila po započítaní vymeriavacieho základu za obdobie od 8. júla 2004 do 31. augusta 2004. Rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX 0 zo dňa 22.06.2017 bol navrhovateľke podľa § 73, § 112 ods. 4 a § 82 zák. č. 461/2003 Z.z. zvýšená suma invalidného dôchodku od 13.12. 2007 na 7 514 Sk mesačne, podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. a v súlade s opatrením Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny SR č. 136/2008 Z.z., ktoré ustanovuje percento zvýšenia dôchodkovej dávky od 01.07.2008 jej bol zvýšený invalidný dôchodok na sumu 4 890 Sk mesačne. Podľa § 293ar ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. v znení zák. č. 659/2007 Z.z. navrhovateľke k 01.01.2009 patrí invalidný dôchodok v sume 262,00 eur mesačne, podľa § 82 ZSP a v súlade s opatrením Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny SR č. 229/2006 Z.z., ktoré ustanovuje percento zvýšenia dôchodkovej dávky od 01.07.2009 jej bol zvýšený invalidný dôchodok na sumu 280,30 eur mesačne. Záväzným podkladom pre vydanie rozhodnutia bol posudok posudkového lekára Sociálnej poisťovne pobočka Humenné zo dňa 13.12.2007, podľa ktorého je navrhovateľka invalidná s MPSVZČ 75 %, od 13.12.2007. Rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX 0 zo dňa 23.06.2017 bola navrhovateľke podľa § 73, § 112 ods. 4 a 6 a § 82 zák. č. 461/2003 Z.z. znížená suma invalidného dôchodku od 04.02. 2014 na 227,10 eur mesačne, pretože podľa posudku posudkového lekára Sociálnej poisťovne pobočky Bratislava, zo dňa 19.03.2014 navrhovateľka je invalidná s MPSVZČ 65 % od 30.05.2011. MPSVZČ navrhovateľky sa nezmenila ani po poslednom posúdení jej zdravotného stavu dňa 31.05.2018. 10. Krajský súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný (§ 244, § 246 ods. 1 a § 246a ods. 1 O.s.p.) podľa § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok vo veci konal podľa doterajších právnych predpisov, napadnuté rozhodnutie odporkyne v spojení so zmenovými ako i konanie ktoré mu predchádzalo, preskúmal v súlade s ust. § 250l ods. 1 O.s.p. v rozsahu a medziach dôvodov odvolania, oboznámil sa s pripojenými listinnými dôkazmi, písomnými podaniami, s obsahom administratívneho spisu najmä s lekárskymi správami posudkových lekárov sociálneho poistenia, ktorí vyhodnocovali stav zdravotných ťažkostí navrhovateľky od jej invalidizácie až po súčasnosť a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporkyne zo dňa 02. 04. 2014 v spojení s rozhodnutím zo dňa 12. júna 2017, zo dňa 22. júna a 23. júna 2017 je vecne správne a preto ho potvrdil (ust. § 250q ods. 3 O.s.p.). 11. Podľa § 491 ods. 1, 2 Správneho súdneho poriadku, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. 12. Podľa § 492 ods. 1, 2 Správneho súdneho poriadku, konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. Odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. 13. Z ust. § 71 ods. 1 a 2 ZSP vyplýva, že poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako o 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. Pokles pracovnej schopnosti poistenca sa posudzuje na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie, zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov. Prihliada sa na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 4). Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú, ale pokles pracovnej schopnosti priznaný pre rozhodujúce zdravotné postihnutie možno zvýšiť, najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, prípadne je tento dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí, podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa druhu zdravotného postihnutia orgánov a systémov je uvedená v percentách v prílohe č. 4 cit. zákona (§ 71 ods. 5, 6, 7 a 8 ZSP). 14. Podľa § 73 ods. 2 ZSP, suma invalidného dôchodku poistenca, ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70%, sa určí ako súčin percentuálneho poklesu schopnosti poistenca vykonávať zárobkovú činnosť, priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako. 15. Podľa ust. § 112 ods. 4 ZSP dávka sa vypláca vo vyššej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu dávky. 16. Podľa všeobecného posudkového hľadiska kapitoly XV., prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti sa určí podľa poruchy funkcie svalov na jednotlivých končatinách a na trupe - analogicky k nasledujúcim uvedeným pohybovým obmedzeniam a obrnám. Samotné postihnutie svalov (bez ohľadu na etiológiu), ak nemá vplyv na výkonnosť organizmu a pracovné zaradenie, posudkovo sa nehodnotí. Treba prihliadnuť aj na zvláštne poruchy, ako sú nedostatočné telesné proporcie (napr. chondrodystrofia), deformácie končatín, poruchy kĺbových funkcií, svalových funkcií a statiky, neurologické poruchy. Taktiež treba vziať do úvahy stupeň adaptácie a kompenzácie poruchy. Podľa odd. D, položky 1, písm. b/ Svalové dystrofie, myopatie, spinálne svalové atrofie a príbuzné syndrómy, myozitídy, systémové ochorenia spojivového tkaniva (lupus erytematosus, dermatomyozitída, systémová skleróza - Behcetova choroba, Sjögrenov syndróm, sklerodermia a ostatné, stredne závažné poruchy s podstatným 60 - 70 % obmedzením pohyblivosti a obmedzením výkonnosti organizmu možno pokles schopnosti zárobkovej činnosti pre systémové ochorenia spojivového tkaniva (lupus erytematosus a ostatné) a ich ľahké poruchy vyjadriť v rozpätí 30-40%, stredne závažné poruchy v rozpätí 60-70%. Miera poklesu zárobkovej činnosti sa určí bez ohľadu na etiológiu ochorenia, s ohľadom na výslednú poruchu funkcie, pohyblivosti a výkonnosti. 17. Posúdenie dlhodobosti nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov na pracovnú schopnosť občana vyžaduje odborné lekárske znalosti, preto vo veciach sociálneho poistenia je takéto dokazovanie zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia (§ 153 ods. 5 ZSP). 18. Posudkový lekár pri výkone lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje s praktickým lekárom, ošetrujúcim lekárom a s revíznym lekárom zdravotnej poisťovne. Posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia môže posúdiť dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav poistenca v prítomnosti prísediaceho lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore (§ 153 ods.8 ZSP). Posudkoví lekári túto posudkovú lekársku činnosť vykonávajú vo veciach sociálneho poistenia aj pre účely súdneho konania. 19. Z ust. § 209 ods. 1-4 ZSP vyplýva, že rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. V odôvodnení rozhodnutia má organizačná zložka Sociálnej poisťovne uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodovala. 20. Údaje o zdravotnom stave poistenca sú chránenými osobnými údajmi, preto ich konkrétny výpočet a zhodnotenie nesubsumuje odôvodnenie rozhodnutia odporkyne, ktoré je verejnou listinou, ale je súčasťou obsahu posudku posudkového lekára, ktorý tvorí prílohu rozhodnutia odporkyne. V ňom musia byť zhrnuté všetky rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa aktuálneho zdravotného stavu poistenca a jeho vplyvu na jeho pracovnú schopnosť tak, aby bol spôsobilým podkladom na preskúmanie vecnej správnosti a teda zákonnosti rozhodnutia odporkyne. 21. Podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd v čl. 6 ods. 1 zaručuje právo na spravodlivé súdne konanie, neustanovuje ale žiadne pravidlá pre prípustnosť dôkazov alebo spôsob, ktorým majú byť posúdené. Význam dôkazov a potrebnosť ich vykonania sú otázky, ktorých posúdenie je zásadne v právomoci toho orgánu, ktorý rozhoduje o merite návrhu - inými slovami, právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03). Nevykonanie určitého dôkazu môže mať za následok len neúplnosť skutkových zistení (vedúcu prípadne k vydaniu nesprávneho rozhodnutia), nie však procesnú vadu v zmysle § 237 O.s.p. (viď R 37/1993). 22. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). 23. Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. 24. Z ust.§ 195 ods.1 a 2 ZSP vyplýva organizačnej zložke Sociálnej poisťovne povinnosť postupovať pred vydaním rozhodnutia tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci a na ten účel má obstarať potrebné podklady na rozhodnutie. Podklady sú najmä návrhy, podania a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti. 25. Podľa ust.§ 196 ods.1 ZSP dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne. 26. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa vyjadruje v percentách. Určuje, nakoľko následkom zdravotného postihnutia poklesla schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravým občanom rovnakého veku, vzdelania a pracovných skúseností. Rozhodujúcim na určenie miery poklesu schopnosti zárobkovej činnosti je funkčný stav organizmu, ktorý sa zistí na základe predložených lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie a na základe funkčných vyšetrení a ich záverov. Posúdením funkčného stavu organizmu sa zistia zostávajúce telesné, duševné a zmyslové schopnosti, ktoré možno využiť pri vykonávaní vhodnej práce a ktoré možno skvalitniť rehabilitáciou, alebo rozšíriť rekvalifikáciou. Pri odporúčaní vhodnej práce (pri pracovnej rekomandácii) sa dbá na to, aby navrhovaná práca nezhoršovala zdravotný stav, ale prispela k udržaniu alebo rozvoju schopností zárobkovej činnosti. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa určuje aj so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí, ktoré nesúvisia s rozhodujúcim zdravotným postihnutím. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti zárobkovej činnosti na ostatné ochorenia sa nesčítavajú. Na ostatné ochorenia, ktoré nie sú rozhodujúcim zdravotným postihnutím, ale svojou podstatou ovplyvňujú funkčný stav organizmu, je možné zvýšiť percentuálnu mieru poklesu schopnosti zárobkovej činnosti najviac o 10%. V prípade, že v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne v rámci kontrolnej lekárskej prehliadky, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. 27. Miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti sa v takýchto prípadoch určí podľa funkčného postihnutia pohybu v kĺboch v súvislosti so záťažou na príslušný kĺb a vplyvu na ostatné systémy a orgány. Pri zistení pohybových a degeneratívnych zmien treba porovnať, či ich rozsah a výskyt presahujú zmeny typické pre porovnateľnú vekovú kategóriu. Samotné röntgenologicky zistené degeneratívne zmeny nezapríčiňujú pokles schopnosti zárobkovej činnosti, rovnako ako skutočnosť, či bola vykonaná operácia na končatine alebo na chrbtici, alebo súvislosť s úrazom. Pri chronických zápaloch kĺbov treba popri poruche funkcie prihliadnuť tiež na aktivitu chorobného procesu. Pri celkovej osteoporóze či osteomalácii (napr. pri hormonálnych poruchách, gastrointestinálnych resorpčných poruchách, pri poškodení obličiek) je miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti závislá od rozsahu a stupňa patologických zmien skeletu a z nich vyplývajúcej poruchy funkcie. Miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti pri poraneniach svalov a šliach sa určí podľa miery funkčnej poruchy, podľa postihnutia krvného a lymfatického systému. Pri poraneniach fascie sa môžu objaviť ruptúry svalov, ktoré sú však len zriedkavo príčinou poklesu schopnosti zárobkovej činnosti. 28. Krajský súd pri rozhodovaní preskúmaval opravným prostriedkom napadnuté rozhodnutie zo dňa 02.04.2014. Pri rozhodovaní vo veci vychádzal aj z obsahu pôvodne odvolaním napadnutého rozhodnutia zo dňa 02.12.2013, ktoré ale nebol dôvod, pre jeho zrušenie rozhodnutím zo dňa 05.04.2014 a nahradenie novým, zo dňa 02.04.2014, preskúmavať. Obidvoma rozhodnutiami odporkyňa od 04.02.2014 znížila navrhovateľke sumu invalidného dôchodku, rozhodnutím zo dňa 02.12.2013 na sumu 166 eur mesačne a preskúmavaným, zo dňa 02.04.2014 na sumu 226,30 eur mesačne. Odporkyňa v rozhodnutí poznamenala, že jeho súčasťou je aj obsah pripojeného odborného posudku o invalidite zo dňa 19.03.2014, v ktorom sú uvedené všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli podkladom na vyhotovenie posudkového záveru o tom, že navrhovateľka je podľa § 71 ods. 1 ZSP naďalej invalidná, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 65 %, od 30.05.2011. Súd v zmysle kritérií stanovených zákonom, posúdil aj odborné lekárske posudky o invalidite a dospel k záveru, že predložené posudky tieto kritéria spĺňajú, nakoľko zdravotný stav navrhovateľky zhodnotili posudkoví lekári z dostupných listinných dôkazov objektívne, vytvoriac spoľahlivý podklad pre zhodnotenie miery poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Po oboznámení sa s lekárskymi správami zistil, že navrhovateľka bola informovaná o všetkých skutočnostiach týkajúcich sa posúdenia jej zdravotného stavu a miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, určenej na 65 %. K osobnej anamnéze posudkoví lekári uviedli, že navrhovateľka sa od roku 2000 lieči na primárny Sjögrenov syndróm (s očnými a kĺbovými príznakmi), sek. polyglobúliu, lymfocytárnu intersticiálnu pneumopatiu, sek. leukopéniu, bolesť chrbta, obojstrannú koxartrózu ll. stupňa. Dňa 27.12.2010 bola zrazená autom a utrpela zlomeninu predkolenia pravej nohy a zlomeninu pravej ruky. Vo formulári E 213 z 21.08.2012 je uvedené, že navrhovateľka môže pracovať na niekoľkohodinový pracovný úväzok s bežnými prestávkami, vykonávať duševnú prácu, ľahké práce v sede, vyhýbať sa stredne ťažkým až ťažkým činnostiam, čo sa vzťahuje iba na poúrazový stav, ktorý bol ešte v roku 2010. Od 06/2012 má minimálne obmedzenia, čo zodpovedá invalidite s MPSVZČ 45%. Zlomeniny boli dobre zhojené, pohyb v pravom ramennom kĺbe mierne obmedzený (vyšetrenie zo dňa 21.08.2012). Pohyb v bedrových kĺboch obmedzený len v koncovej polohe, pohyb v ľavom kolene obmedzený pri flexii v koncovej polohe. Reflexy na horných a dolných končatinách sú obojstranne živé, výbavné. Chronické diagnózy sú krčné a lumbálne bolesti chrbtice bez dráždenia nervových koreňov, poúrazová omartróza pravého ramenného kĺbu, začínajúca polyartróza drobných kĺbov rúk, počiatočná koxartróza. Subjektívne ťažkosti uvedené v lekárskom posudku sú: bolesti v oboch kolenách, bedrách, v pravom ramene s obmedzenou pohyblivosťou, poruchy spánku z dôvodu bolesti, bolesti očí pre epiforu. Navrhovateľka k odvolaniu doložila tieto odborné lekárske nálezy: Interné vyšetrenie z 13.01.2014 Z: Pacientka trpí Sjögrenovým syndrómom a takisto hypertóniou. Kvôli polyglobúlii potrebuje už dlhé roky púšťanie žilou, ktoré sa vykonáva asi v mesačných intervaloch. MRI driekovej časti chrbtice z 21.11.2013 Z: Spondylolistesis Vera II. stupňa L4/L5. Erozívna osteochondróza spondylóza a drobná retrospondylóza. Anterolistéza L4 II. Pseudoprotrúzia so širokou bázou. Zúženie neuroforamina a dekonfigurácia nervového koreňa L4 vľavo výraznejšia ako vpravo. Mierne fazetové artrózy. Očné vyš. Zo 16.01.2014 Z: Hyperopia, astigmatizmus, presbyopia, ortofória, syndróm Sicca, rec. Dacryostenóza na oboch stranách, Sjögrenov syndróm, epifora. 29. Za rozhodujúce určili posudkoví lekári zdravotné postihnutie zaradené do Kapitoly XV - choroby podporného a pohybového aparátu, Oddiel D položky 1, písm. b/ Svalové dystrofie, myopatie, spinálne svalové atrofie a príbuzné syndrómy, myozitídy, systémové ochorenia spojivového tkaniva (lupus erytematosus, dermatomyozitída, systémová skleróza - Behcetova choroba, Sjögrenov syndróm, sklerodermia a ostatné, stredne závažné poruchy s podstatným 60 - 70 % obmedzením pohyblivosti a obmedzením výkonnosti organizmu. Pokles schopnosti zárobkovej činnosti pre systémové ochorenia spojivového tkaniva (lupus erytematosus a ostatné) a ich ľahké poruchy možno vyjadriť v rozpätí 30-40%, stredne závažné poruchy v rozpätí 60-70%. Miera poklesu zárobkovej činnosti sa určí bez ohľadu na etiológiu ochorenia, s ohľadom na výslednú poruchu funkcie, pohyblivosti a výkonnosti, ktorú posudkoví lekári určili na 60 %. Pre iné zdravotné postihnutie zvýšili MPSVZČ o 5 % na 65 %. Týmto lekárskym posudkom bola MPSVZČ navrhovateľky zvýšená zo 45 % (podľa zdravotného posúdenia zo dňa 17.10.2013) na 65 %. 30. Na základe vyjadrenia navrhovateľky, ako aj jej návrhu na vykonanie znaleckého dokazovania, ktoré súd vyhodnotil ako predčasné, bol zdravotný stav navrhovateľky posúdený opätovne, dňa 31.05.2018, za prítomnosti odborného lekára - internistu. Zdravotný stav navrhovateľky bol posúdený v jej neprítomnosti, nakoľko i napriek doručenému predvolaniu dňa 07.05.2018 sa na posúdenie nedostavila, čo dňa 18.05.2018 oznámila mailom. Zo záverov aj tohto posúdenia vyplýva nezmenená MPSVZČ vo výške 60% za rozhodujúce zdravotné postihnutie a 5 % za iné zdravotné postihnutia. Z celkového posudku, okrem rekapitulácie predchádzajúceho posudzovania zdravotného stavu navrhovateľky vyplýva, že na základe požiadavky tunajšieho súdu, na posúdenie zdravotného stavu v prítomnosti prísediaceho lekára so špecializáciou ortopédia, reumatológia a neurológia a za osobnej účasti navrhovateľky, boli lekári pozvaní na 31.05.2018 a navrhovateľka dňa 07.05.2018 prevzala doručenku o predvolaní na tento termín. Dňa 21.05.2018 doručila e-mail, v ktorom oznámila, že sa z vážnych zdravotných dôvodov na posudzovanie nedostaví (potvrdenie ošetrujúceho lekára nedoručila). Z pozvaných prísediacich lekárov sa dostavila internistka‚ (reumatológia je z okruhu interného lekárstva), neurológ dňa 30.05.2018 a ortopéd sa dňa 31.05.2018 ospravedlnili z dôvodu neodkladných pracovných povinností. Posudková lekárka uviedla, že zabezpečiť súčasnú prítomnosť viacerých odborných lekárov na jeden termín je problematické, a takou je aj účasť samotnej navrhovateľky, ktorá sa od roku 2011 opakovane na posúdenie zdravotného stavu nedostavuje, ani nedoložila žiadne odborné lekárske nálezy, súvisiace s rozhodujúcim zdravotným postihnutím, ktoré by boli podkladom k posúdeniu jej zdravotného stavu odbornými lekármi v jej neprítomnosti. Z uvedených dôvodov nie je možné objektívne posúdenie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu navrhovateľky a ostáva posudkový záver z 19.03.2014. 31. Na pojednávanie určené na termín 05.09.2018 sa navrhovateľka bez ospravedlnenia nedostavila. 32. Rezumáciou obsahu spisu súd zistil, že napadnuté rozhodnutie zo dňa 02.04.2014 č. XXX XXX XXXX X právne podriadené ust. § 73 § 112 ods. 4 a 6 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, ktorým odporkyňa znížila navrhovateľke od 04.02.2014 sumu invalidného dôchodku, pretože miera jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť poklesla z pôvodných 75% na 65%, nevykazuje znaky nedostatočnosti, arbitrárnosti či nepreskúmateľnosti. Základ pre závery odporkyne poskytlo posúdenie posudkových lekárov Sociálnej poisťovne v konaní predchádzajúcom vydaniu napadnutého rozhodnutia, na základe predložených odborných nálezov a bez osobného vyšetrenia navrhovateľky. V lekárskych posudkoch zo dňa 19.03.2014 a aj na žiadosť súdu vykonaného posúdenia dňa 31.05.2018, bol prijatý zhodný záver, že zdravotný stav navrhovateľky vykazuje mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 65% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie posudkoví lekári určili zdravotné postihnutie zaradené do Kapitoly XV - choroby podporného a pohybového aparátu, Oddielu D - choroby svalov, pod položkou 1 - Sjögrenov syndróm, pís. b - stredne závažné poruchy, s podstatným obmedzením pohyblivosti a obmedzením výkonností organizmu 60%. Na ostatné ochorenia, ktoré nie sú rozhodujúcim zdravotným postihnutím a svojou podstatou neovplyvňujú funkčný stav organizmu, percentuálnu mieru poklesu schopnosti zárobkovej činnosti (ktorá môže byť najviac 10%) navýšili o 5%. Na posudkové konania sa navrhovateľka nedostavovala, a nové skutočnosti, ktoré by pri dovtedajšom posudzovaní jej zdravotného stavu neboli známe a zhodnotené a mohli skutkové vyhodnotenia ovplyvniť v jej prospech, posudkoví lekári ani pri opätovnom posudzovaní nezistili a nemohol ich zistiť ani súd, nakoľko pojednávaní súdu sa navrhovateľka rovnako nezúčastňovala a už známe listinné dôkazy zmenám nenasvedčovali. V podanom opravnom prostriedku síce svoje subjektívne námietky čo do nesúhlasu s posúdením zdravotného stavu uvádzala, no neprodukovala žiadne dôkazy, ktoré by mohli vyvolať zmenu v posudkových záveroch, nakoľko predložené lekárske nálezy a zdravotná dokumentácia neboli spôsobilé ovplyvniť, resp. zmeniť výsledky odbornej posudkovej činnosti lekárov odporkyne, ktorí sa v lekárskych správach podrobne, v súlade s ust. § 209 ods. 4 ZSP, vysporiadali s jej zdravotným stavom i zdravotnými problémami, ona ako už bolo uvedené, sama neprodukovala žiadne dôkazy a ani neprezentovala žiadne argumenty svedčiace v prospech zmeny v posudkových záveroch a z ničoho nebolo možné vyvodiť záver o pochybení alebo zanedbaní povinnosti posudkových lekárov. Predložené lekárske správy a nálezy v prvotnom posudzovaní nevytvorili dostatočný podklad na spochybnenie zmeny určenia vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť ako odporkyňou určenej, v rozsahu 65%. Z uvedeného možno uzavrieť, že navrhovateľka v konaní o opravnom prostriedku nepreukázala, že jej zdravotný stav neodôvodňuje zmenu určenia miery poklesu u rozhodujúceho zdravotného postihnutia a ani vo forme iných, ňou uvádzaných zdravotných problémov, tvoriacich sekundárne postihnutie. Naopak, posudky posudkových lekárov súd považoval za presvedčivé a nevnášajúce pochybnosti o komplexnom zhodnotení jej zdravotného stavu, riadne odôvodňujúce a posudzujúce závažnosť jej zdravotného postihnutia a obsahujúce logické úsudky a dôvody, ktoré viedli k záverom o rozhodujúcom zdravotnom postihnutí navrhovateľky ako aj o miere poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Ani odporkyni dokladané lekárske správy nepreukázali pochybenia v posudkových záveroch, odôvodňujúce vyššiu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť ako na dolnej hranici priznaných 60%, pri rozhodujúcom zdravotnom postihnutí. 33. Na základe uvedeného možno teda skonštatovať, že záver o poklese pracovnej schopnosti navrhovateľky prijali posudkoví lekári na podklade potrebných odborných lekárskych nálezov, ktoré zobrali do úvahy komplexne a bez rozporov. Ich posudkové stanoviská boli zdôvodnené v súlade s aktuálne zistenými a objektivizovanými zdravotnými ťažkosťami navrhovateľky, posudkovými a zákonnými kritériami a na základe platnej právnej úpravy. Správny súd nezistil žiadnu takú skutočnosť, ktorá by závery posudkových lekárov spochybnila a s ohľadom na uvedené konštatuje, že konanie odporkyne, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia bolo v súlade so zákonom a zákonné a vecne správne bolo i napadnuté rozhodnutie. 34. Do iných veličín vstupujúcich do výpočtu sumy invalidného dôchodku navrhovateľka pochybnosti nevniesla a preto týmito sa súd nezaoberal. 35. Na základe skutkového zistenia, že pokles pracovnej schopnosti navrhovateľky pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je 65 %, krajský súd rozhodnutie odporkyne ako zákonné a vecne správne potvrdil. 36. Z pohľadu komplexnosti posúdenia veci súd dopĺňa, že posudkoví lekári pri posudzovaní zdravotného stavu postupujú okrem zákona o sociálnom poistení aj podľa prílohy č. 4 k tomuto zákonu, ktorá je rozdelená do príslušných kapitol podľa ochorení jednotlivých orgánov a miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách je podľa druhu zdravotného postihnutia uvedená v týchto kapitolách. Súd považuje za potrebné ešte zdôrazniť, že v prípade zmeny vo vývoji zdravotného stavu navrhovateľky a na základe nových či aktuálnych lekárskych nálezov, môže opätovne odporkyňu požiadať o nové posúdenie jej zdravotného stavu (§ 71 ods. 10 ZSP). 37. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia dospel súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporkyne je vecne správne a preto ho podľa § 250q ods. 3 O.s.p. potvrdil. 38. Krajský súd rozhodol o trovách konania podľa ustanovenia § 250l ods. 2 v spojení s ustanovením §250k ods. 1 O.s.p., a keďže navrhovateľka v konaní úspech nemala, právo na náhradu trov konania jej nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní, odo dňa jeho doručenia, cestou podpísaného súdu na Najvyšší súd SR, v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v ustanoveniach § 205 ods. 2 O.s.p.. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.