Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/92/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200734 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Šebestová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1014200734.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dáši Filovej a členov senátu JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Evy Fulcovej, v právnej veci žalobcu: GENERIX, a. s., Karadžičova 10, 821 08 Bratislava, zastúpený: JUDr. N. M., AK FELIX NEUPAUER & PARTNERS, Karadžičova 10, 821 08 Bratislava, proti žalovanému: Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Žellova 2, 829 24 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. R. zo dňa 07.03.2014, takto r o z h o d o l : Žaloba sa z a m i e t a. Žalobcovi sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : 1. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou rozhodnutím č. R. zo dňa 12.02.2013 zastavil konanie vo veci nároku žalobcu na zaplatenie poplatku z omeškania podľa § 23 ods. 2 Zákona č. 273/1994 Z. z. vo výške 0,2% za každý deň omeškania v sume XX.XXX,XX,- € za obdobie od 19.12.2002 do 04.06.2009. 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia úrad vychádzal z ustanovenia § 18 ods. 1 písm. a/ bod 3./ Zákona č. 581/2004 Z. z., z ktorého vyplýva, že úrad vydáva platobné výmery len na návrh zdravotnej poisťovne. V zmysle § 77a ods. 3 vyššie uvedeného zákona, nárok na pohľadávky na poistnom na zdravotné poistenie môže zdravotná poisťovňa uplatniť podaním návrhu na vydanie platobného výmeru na úrade. Podľa § 77a ods. 4 vyššie uvedeného zákona sa správne konanie začína na návrh zdravotnej poisťovne. Návrh na vydanie platobného výmeru v zmysle uvedeného nemôže podať iný subjekt, v danom prípade navrhovateľ a to ani v prípade, ak na navrhovateľa bola pohľadávka postúpená. Na základe uvedených skutočností Zákon č. 581/2004 Z. z. nie je daná pôsobnosť úradu, aby v predmetnej veci konal s obchodnou spoločnosťou, ktorá nezískala povolenie na vykonávanie verejného zdravotného poistenia. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ nie je spôsobilý byť účastníkom konania, nakoľko je obchodnou spoločnosťou bez platného povolenia na vykonávanie verejného zdravotného poistenia. 3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu orgánu verejnej správy podal navrhovateľ rozklad, ktorý bol prvostupňovému orgánu verejnej správy doručený dňa 18.03.2013. Navrhovateľ v rozklade uviedol, že JUDr. A. B., správca konkurznej podstaty Perspektívy Družstevnej zdravotnej poisťovne v likvidácii Bratislava, zaradil súbor pohľadávok perspektívy DZP na zaplatenie dlžných poistných, prirážkach k poistnému, poplatkov z omeškania a poplatkov za nesplnenie oznamovacej povinnosti do konkurznej podstaty úpadcu, pričom legislatíva platná a účinná v čase vyhlásenia konkurzu na majetok perspektívy DZP v čase zahrnutia predmetných pohľadávok do súpisu majetku konkurznej podstaty, ako aj v čase ich postúpenia nevylučovala tieto pohľadávky z konkurznej podstaty úpadcu. 4. Predsedníčka úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou ako druhostupňový orgán verejnej správy vydala rozhodnutie č. R. zo dňa 07.03.2014, v ktorom uviedla, že navrhovateľ nie je oprávnený domáhať sa na úrade vydania platobného výmeru na poplatok z omeškania, pretože nie je zdravotnou poisťovňou a súhlasila s právnym názorom orgánu verejnej správy prvého stupňa. Vydať platobný výmer na dlžné poistné alebo poplatok z omeškania mohla do 31.12.2004 len zdravotná poisťovňa podľa Zákona č. 273/1994 Z. z. a od 01.01.2005 Úrad podľa Zákona č. 581/2004 Z. z., len na základe návrhu uplatnenom zdravotnou poisťovňou. Na základe uvedených skutočností predsedníčka úradu dospela k záveru, že úrad nemá zákonom zverenú právomoc rozhodovať o úrokoch z omeškania podľa občianskeho zákonníka a to ani v prípade, ak by takýto nárok uplatnil aktívne legitimovaný účastník konania a preto potvrdila správnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa, ktorý konanie zastavil. 5. Keďže navrhovateľ s druhostupňovým rozhodnutím orgánu verejnej správy nesúhlasil, podal na správnom súde včas správnu žalobu. II. Žalobné dôvody 6. Včas podanou žalobou na tunajšom súde dňa 12.05.2014 sa žalobca domáhal, aby súd preskúmal zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. R. XXX/XXXXX/XXXX/R zo dňa 07.03.2014, ktorým zamietol rozklad žalobcu a rozhodnutie R. XXX/XXXXX/XXXX/R zo dňa 12.02.2013 vydané prvostupňovým správnym orgánom, ktorým sa zastavuje konanie podľa ust. § 30 ods. 1 písm. a/ Správneho poriadku vo veci nároku navrhovateľa na zaplatenie poplatku z omeškania podľa § 23 ods. 2 zákona č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 273/1994 Z. z.) vo výške 0,2% za každý deň omeškania v sume XX.XXX,XX eur za obdobie 19.12.2002 až 04.06.2009, a ktorým sa zastavuje konanie podľa ust. § 30 ods. 1 písm. e/ Správneho poriadku vo veci nároku vo veci uplatnenia úroku z omeškania podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v sume XX.XXX,XX eur za obdobie 19.12.2002 až 04.06.2009 potvrdil. 7. Žalobca v žalobe uviedol, že pred vydaním rozhodnutia žalovaným sa žalovaný so svojou žiadosťou obrátil na Najvyšší súd Slovenskej republiky o rozhodnutie sporu o právomoc medzi súdom a žalovaným podľa ustanovenia § 8a O.S.P, keďže žalovaný už v tomto konaní argumentoval, že platobný výmer môže vydať len na návrh zdravotnej poisťovne a že len zdravotná poisťovňa je oprávnená uplatniť nárok na poistné a poplatok z omeškania, pričom návrh na vydanie platobného výmeru nemôže podať iný subjekt a to ani v prípade, ak by na tento subjekt bola pohľadávka postúpená. Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore o právomoc Uznesením sp. zn. 6 Rks 1/2010 zo dňa 21.04.2010 rozhodol, že ,,na rozhodnutie o nároku žalobcu na zaplatenie poplatku z omeškania podľa § 23 ods. 2 zákona č. 273/1994 Z. z. je daná právomoc Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.“. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa s argumentáciou žalovaného nestotožnil a tým de facto pripustil, že aktívne legitimovaný na uplatnenie nárokov zo zdravotného poistenia môže byť inter alia aj žalobca, ktorý nie je zdravotnou poisťovňou a je subjektom práva súkromného. V odôvodnení predmetného uznesenia uviedol skutočnosť, že ,,charakter pohľadávky vyplývajúci z práva verejného sa nezmenil ani tým, že sa pohľadávky postúpili na iný subjekt, ako aj, že o tomto nároku v zmysle § 85h ods. 3 zákona č. 581/2004 Z. z. má právo rozhodnúť Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou“. Ďalej Najvyšší súd uvádza, že ,,pokiaľ zákonodarca určil orgán, ktorý je v rámci vymedzenej pôsobnosti oprávnený rozhodovať o právach a povinnostiach vyplývajúcich z predchádzajúceho zákona a súčasne ho poveril výkonom dohľadu nad verejným zdravotným poistením, preto tento orgán je oprávnený a súčasne povinný konať o uplatnených nárokoch bez ohľadu na to, kto si tento nárok uplatnil, ak orgán zákonom určený na výkon dohľadu nad verejným zdravotným poistením, by nekonal v rozsahu zákonom vymedzených oprávnení, porušoval by nielen princíp kontinuity a legality verejnej správy, ale najmä ústavou zaručené práva osôb, ktorých záležitosti je povolaný riešiť“. Napriek vyššie uvedenému, žalovaný podľa ustanovenia § 30 ods. 1 písm. a) a písm. e) správneho poriadku rozhodnutím rozhodol o zastavení konania bez meritórneho prejednania veci. Vzhľadom na túto skutočnosť, žalobca uviedol, že stráca akúkoľvek možnosť domáhať sa vymožiteľnosti platne nadobudnutých práv a dochádza tak odopretiu spravodlivosti. 8. Žalobca poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 255/2010 zo dňa 30.06.2011, v ktorom sa uvádza, že ,,orgánom verejnej moci a predovšetkým všeobecným súdom nemožno tolerovať pri interpretácii zákonných ustanovení prílišný formalistický postup, ktorý vedie k zjavnej nespravodlivosti. Všeobecný súd nie je absolútne viazaný doslovným znením zákona, ale môže a musí sa od neho odchýliť, pokiaľ to vyžaduje účel zákona, história jeho vzniku, systematická súvislosť alebo niektorý z ústavnoprávnych princípov“. Žalobca má za to, že aj rozhodnutie žalovaného je príliš formalistické. Žalovaný konanie zastavil z dôvodu, že žalobca nie je účastníkom konania (nakoľko nie je zdravotnou poisťovňou) a nejde o konanie, ktoré môže začať správny orgán a vo veci úroku z omeškania nie je príslušný na konanie a vec nemôže postúpiť príslušnému orgánu. Tým sa žalobca ocitol v situácii, že neexistuje orgán, ktorý by jeho vec meritórne prejednal a poskytol tak ochranu žalobcovmu právu, čo je v rozpore nielen s princípmi právneho a demokratického štátu ale aj s Európskym dohovorom o ľudských právach a v neposlednom rade aj Ústavou SR. Podľa názoru žalobcu tým súčasne došlo aj k porušeniu jeho práv garantovaných čl. 20 ods. 1 Ústavy SR ako aj čl. 1 Prvého dodatkového protokolu k Európskemu dohovoru o ľudských právach. Jedným z dôvodov, prečo žalovaný zastavil konanie je, že žalobcu nepovažuje za účastníka konania. Avšak podľa ustanovenia § 18 zákona č. 581/2004 Z. z. je práve žalovanému daná pôsobnosť vo veciach verejného zdravotného poistenia a výlučne žalovanému prináleží vydávať platobné výmery. 9. Žalobca ďalej namietal, že žalovaný v rozhodnutí vôbec nezohľadnil skutočnosti týkajúce sa právoplatných rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky svedčiace o tom, že k platnému postúpeniu pohľadávok došlo. Žalobca uviedol, že z argumentácie žalovaného je možné vyvodiť záver, že na jednej strane tvrdí, že nemožno pripustiť, aby vzhľadom na verejnoprávny charakter pohľadávok sa žalobca stal majiteľom pohľadávok na poistnom a poplatku z omeškania a teda, aby si žalobca úhradu takejto pohľadávky ponechal pre vlastnú potrebu, no na strane druhej uvádza, že ak by ich nadobudol predpísanými platobnými výmermi, tak by si ich pre svoju vlastnú potrebu ponechať mohol. V takomto prípade de facto pripustil, že poistné a poplatok z omeškania môže byť príjmom súkromného subjektu. Poukazuje taktiež na skutočnosť, že postúpenie pohľadávok bolo odplatné. Účelovosť tvrdení žalovaného je teda zjavná aj z toho, že napriek názoru žalovaného, že prijímanie platieb za poistné a poplatku z omeškania je v rozpore s účelom zákona, de facto má za to, že prijímanie týchto platieb na základe dobrovoľného plnenia dlžníkmi alebo na základe predpísaného poistného a poplatku z omeškania platobnými výmermi, je v súlade so zákonom. Žalobca v tejto súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že v konaní vedenom Najvyšším súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. 1 Obo 1/2011 vo veci navrhovateľa Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., IČO: 35 937 874 proti žalobcovi, o určenie neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 15.01.2013 rozhodol tak, že zmenil napadnutý rozsudok prvého stupňa a žalobu zamietol. Žalobca zdôraznil skutočnosť, že predmetom postúpenia pohľadávok na základe napadnutej zmluvy o postúpení pohľadávok, boli pohľadávky z osobitného účtu prerozdelenia povinného zdravotného poistenia spolu s úrokmi z omeškania. V danom prípade mal Najvyšší súd Slovenskej republiky tiež za to, že došlo k platnému postúpeniu pohľadávok a pritom ani jedna z týchto postúpených pohľadávok nebola predpísaná platobným výmerom. Žalobca v tejto súvislosti tiež zdôraznil, že postúpenie pohľadávok PERSPEKTÍVY DZP bolo dokonca odsúhlasené právoplatným a vykonateľným opatrením konkurzného Krajského súdu v Bratislave sp. zn.: 7K 70/01 zo dňa 22.06.2005. 10. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný zastavil konanie z dôvodu, že žalobca nie je zdravotnou poisťovňou a nemôže byť účastníkom konania. Podľa názoru žalobcu, žalovaný zvolil príliš formalistický prístup bez ohľadu na ďalšie skutočnosti, čím podľa názoru žalobcu inter alia došlo k rozporu s princípmi spravodlivosti a teda k porušeniu základných práv a slobôd. Žalovaný pritom v rozhodnutí uviedol, že k postúpeniu pohľadávok nemohlo a nemalo dôjsť, no na strane druhej žalobca uviedol niekoľko dôležitých skutočností, že k platnému postúpeniu došlo, čo v konečnom dôsledku bolo potvrdené aj právoplatnými súdnymi rozhodnutiami. Žalobca ďalej poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Obo 10/2009, 2 Obo 11/2009-514 zo dňa 27.05.2009, ktoré obsahovalo obdobnú právnu argumentáciu ako rozhodnutie žalovaného. Nálezom Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 182/2010-44 zo dňa 20.10.2010 však bolo toto rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Obo 10/2009, 2 Obo 11/2009-514 zo dňa 27.05.2009 zrušené ako ústavne nekonformné. 11. Žalobca zároveň poukazuje aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 268/2011-38 zo dňa 23.11.2011, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky taktiež zrušil rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16 Co 154/2010-70 zo dňa 14.10.2010, v ktorom sa konštatovalo, že postúpenie pohľadávok odporuje zákonu a teda je neplatné a taktiež, že správcovi neprináležalo oprávnenie postúpiť pohľadávku z poistného na zdravotné poistenie a z poplatkov na iný subjekt, ako ústavne nekonformný. 12. Žalobca považuje za nevyhnutné uviesť aj to, že pohľadávky, ktoré boli na žalobcu postúpené vznikli PERSPEKTÍVE DZP. Pohľadávky na poistnom a poplatku z omeškania sú pohľadávkami, ktoré vznikli a na ktoré PERSPEKTÍVE DZP vznikol nárok. Žalobca má za to, že v dôsledku postupu žalovaného sa dlžníci PERSPEKTÍVY DZP dostali do výhodnejšej pozície oproti všetkým ostatným poistencom iných zdravotných poisťovní, nakoľko iné zdravotné poisťovne sú oprávnené poistné a poplatky z omeškania vymáhať, no v prípade bývalých poistencov PERSPEKTÍVA DZP, ktorí si svoje zákonné povinnosti riadne a včas nesplnili, sa zjavne jedná poskytnutie ,,platobnej imunity“ zo strany žalovaného, v dôsledku čoho de facto dochádza k hromadnému odpusteniu dlhov dlžníkom PERSPEKTÍVA DZP. Žalobca tiež nesúhlasí, s názorom žalovaného, ktorý uviedol vo svojom rozhodnutí, že žalobcom uplatňovaná pohľadávka na poplatku z omeškania v sume XX.XXX,XX Eura za obdobie 20.05.2000-16.06.2009 nebola na žalobcu správcom konkurznej podstaty PERSPEKTÍVA DZP vôbec postúpená. Žalobca uviedol, že s právnym názorom žalovaného nemožno súhlasiť, nakoľko z predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávok nevyplýva, že by predmetom postúpenia nebolo celé príslušenstvo, resp. že by bolo úmyslom PERSPEKTÍVY DZP postúpiť len časť príslušenstva pohľadávky. Práve naopak, zo Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 07.07.2005 vyplýva, že pohľadávky boli postúpené podľa „Stavu účtovnej evidencie úpadcu po pobočkách“ a ako vyplýva aj z uznesenia o zrušení konkurzu, bol speňažený všetok majetok úpadcu, a preto nemožno prijať argumentáciu žalovaného, že by došlo k postúpeniu len časti príslušenstva pohľadávok a zvyšná časť bola naďalej majetkom PERSPEKTÍVY DZP. 13. S poukazom na vyššie uvedené žalobca žiadal, aby súd rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. III. Vyjadrenie žalovaného 14. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe doručenom tunajšiemu súdu dňa 11.04.2013 uviedol, že namieta vyššie uvedené skutočnosti žalobcu a pridržiava sa svojho rozhodnutia platobného výmeru a správny orgán, resp. predsedníčka úradu ako druhostupňový správny orgán postupovali v súlade so zákonom č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. 15. K námietke žalobcu, že žalovaný rozhodol o zastavení správneho konania podľa ust. § 30 ods. 1 písm. a) a písm. e) správneho poriadku bez meritórneho prejednania veci žalovaný uviedol, že postupoval v súlade s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Rks 1/2010 zo dňa 21.04.2010, v odôvodnení ktorého uviedol, že aktívna legitimácia žalobcu môže byť posudzovaná až v konaní v merite veci. Na základe názoru Najvyššieho súdu SR žalovaný posudzoval aktívnu legitimáciu v správnom konaní a rozhodol, že žalobca nie je aktívne legitimovaným, byť účastníkom v konaní, a preto konanie, okrem iného, zastavil podľa § 30 ods. 1 písm. a) správneho poriadku. Uviedol, že žalobca nesprávne posúdil argumentáciu žalovaného v súvislosti s podaním návrhu na vybavenie platobného výmeru subjektom súkromného práva. Žalobca v celom konaní poukazuje na skutočnosť, že návrh na vydanie platobného výmeru, okrem platiteľa poistného, môže podať iba zdravotná poisťovňa § 18 ods. 1 písm. a) bod 3 zákona č. 581/2004 Z. z., ktorej postavenie je charakterizované v ust. § 2 ods. 1 zákona č. 581/2004 Z. z., aj keď ide o subjekt práva súkromného, pričom žalobca nemá postavenie zdravotnej poisťovne. Žalovaný poukázal aj na to, že zákon č. 273/1994 Z. z. v § 25a umožňoval zdravotnej poisťovni postúpiť pohľadávku na poistnom a poplatku z omeškania za stanovených podmienok. Keďže právna úprava zákona č. 273/1994 Z. z. účinná do 31.12.2004 umožňovala postúpiť pohľadávku zdravotnej poisťovne, avšak neumožňovala postupníkovi domáhať sa u zdravotnej poisťovne vydania platobného výmeru podaním návrhu na vydanie platobného výmeru, postupovaná pohľadávka mala byť predpísaná platobným výmerom vydaným zdravotnou poisťovňou, nakoľko len v takom prípade bola právne vymožiteľná. Žalovaný uviedol, že v prípade, ak by došlo k postúpeniu pohľadávky podľa zákona č. 273/1994 Z. z., pričom pohľadávka nebola predpísaná platobným výmerom a dlžník by pohľadávku postupníkovi dobrovoľne neuhradil, postupník pohľadávky by nemohol úspešne vymôcť zaplatenie pohľadávky, nakoľko by nemal exekučný titul. Uvedené však nebráni tomu, aby dlžník postupníkovi pohľadávky predmetnú pohľadávku dobrovoľne uhradil. 16. Žalovaný ďalej uviedol, že v čase postúpenia predmetných pohľadávok dňa 07.07.2005 neexistoval v oblasti verejného práva právny predpis, ktorý by definoval všeobecné podmienky pre postúpenie pohľadávok na poistnom a poplatku z omeškania a teda by umožnil postúpenie týchto pohľadávok. Vzhľadom na to, že pohľadávky na poistnom sú pohľadávkami z práva verejného a nakladanie s nimi sa spravuje právom verejným, nemožno na postúpenie pohľadávok aplikovať právnu úpravu postúpenia pohľadávok podľa práva súkromného, ak to príslušný predpis práva verejného výslovne ustanovuje. Keďže zákon č. 581/2004 Z. z. postúpenie pohľadávok na poistnom a poplatku z omeškania zdravotnej poisťovni v čase postúpenia predmetných pohľadávok v § 6 a ani iných ustanoveniach neupravoval, zdravotná poisťovňa nebola oprávnená podľa zákona č. 581/2004 Z. z. postúpiť takúto pohľadávku na tretiu osobu. Až zákonom č. 530/2007 Z. z. bolo s účinnosťou od 01.01.2008 doplnené do zákona č. 581/2004 Z. z. ust. § 85g, ktoré umožnilo postúpenie niektorých pohľadávok zdravotnej poisťovne za presne určených podmienok. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 21.06.2011, sp. zn. 4 Obo 52/2009-350 musia mať osoby, ktoré takto nadobúdajú právo v konkurznom konaní, istotu, že ich dobromyseľne nadobudnuté právo bude chránené a nebude dotknuté ani prípadnými chybami konkurzného konania. Žalovaný zastáva názor, že takéto nadobudnutie pohľadávky však nezakladá aktívnu legitimáciu navrhovateľa na vydanie platobného výmeru. 17. Žalovaný taktiež zotrváva na svojom názore, že žalobcom uplatňovaná pohľadávka na poplatku z omeškania v sume 2692,16 Eur za obdobie 20.08.2001-27.03.2009 nebola na žalobcu správcom konkurznej podstaty PERSPEKTÍVY DZP vôbec postúpená. Ako vyplýva zo zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 07.07.2005, predmetom postúpenia bola len pohľadávka na poplatku z omeškania za obdobie odo dňa omeškania do 20.08.2001. Predmetom zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 07.07.2005 nebola pohľadávka na poplatku z omeškania za obdobie odo dňa omeškania do dňa zaplatenia pohľadávky na poistnom a teda predmetom postúpenia nebola pohľadávka za obdobie 20.08.2001-27.03.2009. Špecifikácia pohľadávky a jej príslušenstva v danom prípade bola výslovne vymedzená v zmluve o postúpení pohľadávok, z ktorej je zrejmé, že predmetom postúpenia bola len pohľadávka na poplatku z omeškania za obdobie odo dňa omeškania do 20.08.2001. 18. Žalovaný ďalej argumentoval, že v prípade, ak by úrad pripustil právny výklad, podľa ktorého navrhovateľ ako postupník pohľadávky aktívne legitimovaný podať návrh na vydanie platobného výmeru, účastníkom správneho konania by sa stal okrem platiteľa poistného aj subjekt práva súkromného. Vzhľadom na to, že vzťah medzi zdravotnou poisťovňou a platiteľom poistného je vzťah verejnoprávny, v ktorom zdravotná poisťovňa vyberá a vymáha verejnoprávne pohľadávky zdravotnej poisťovne, nemožno pripustiť, aby účastníkom tohto verejnoprávneho vzťahu bol namiesto zdravotnej poisťovne súkromnoprávny subjekt, ktorý by vybraté poistné a poplatok z omeškania nepoužil na účel uvedený v zákone, t.j. na úhradu zdravotnej starostlivosti, ale tieto prostriedky by si ponechal pre svoju vlastnú potrebu. 19. Žalovaný s poukazom na vyššie uvedené žiadal, aby Krajský súd v Bratislave žalobu žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie pod č. DK 301/00027/13R zo dňa 07.03.2013. IV. Právne posúdenie krajského súdu 20. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1, § 246a ods. 1 OSP) preskúmal rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 247 ods. 1 a nasledujúcich OSP a dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť a preto rozsudkom č. k. 5S/92/2014-33 zo dňa 19.05.2015 žalobu zamietol a žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. 21. Proti tomuto rozhodnutiu Krajského súdu v Bratislave podal žalobca odvolanie, v ktorom uviedol, že nesúhlasil s právnymi závermi krajského súdu a o odvolaní Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol uznesením sp. zn. 3Sžo/301/2015 zo dňa 26.04.2017 tak, že zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S 92/2014-33 zo dňa 19.05.2015 v spojení s opravným uznesením Krajského súdu Bratislava č. k. 5S 92/2014-76 zo dňa 05.10.2015 a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že konajúci súd procesne pochybil, nakoľko nepribral do preskúmavajúceho konania účastníka konania v zmysle § 250 ods. 1 OSP a to Nemocnicu s poliklinikou Svätého Jakuba n. o. Bardejov. 22. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 5S 92/2014-83 zo dňa 12.09.2017 pribral do konania účastníka administratívneho konania NsP Svätého Jakuba n. o. Bardejov. 23. K 01.07.2016 bol prijatý správny súdny poriadok. Podľa prechodných ustanovení § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté podľa tretej časti OSP predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že súd rozhodol danú vec už podľa Správneho súdneho poriadku. 24. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 182 SSP) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy boli v súlade so zákonom. Súd rozhodol o žalobe bez nariadenia pojednávania rozsudkom, keďže boli splnené podmienky uvedené v ust. § 137 ods. 4 SSP. 25. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb, zákonnosť rozhodnutia orgánov verejnej správy, opatrenie orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú o ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 26. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatrení orgánu verejnej správy 27. Úlohou súdu v danej veci bolo preskúmať rozhodnutie žalovaného č. DK301/00027/2013 zo dňa 07.03.2014, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil správnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa č. DK301/00027/2013 zo dňa 12.02.2013, ktorým zastavil správne konanie vo veci nároku na zaplatenie poplatku z omeškania podľa § 23 ods. 2 Zákona č. 273/1994 Z. z. 28. Podľa § 18 ods. 1 písm. a/, bod 3./ Zákona č. 581/2004 Z. z. Zdravotná poisťovňa uplatňuje na úrade nárok na dlžné poistné, nárok na poplatok z omeškania z neodvodeného alebo oneskorene odvedeného poistného na zdravotné poistenie, na ktoré mala zdravotná poisťovňa nárok podľa predpisov účinných do 31. decembra 2004. 29. Podľa § 85h ods. 2 zákona č.581/2004 Z. z. Zdravotná poisťovňa vymáha pohľadávky na poistnom vrátane poplatku z omeškania z neodvedeného alebo oneskorene odvedeného poistného na zdravotné poistenie, na ktoré mala zdravotná poisťovňa nárok podľa predpisov účinných do 31. decembra 2004, na základe právoplatného rozhodnutia úradu. 30. Podľa § 85h ods. 3 zákona č. 581/2004 Z. z. Úrad vydáva platobné výmery vo veciach poplatkov z omeškania, ak ide o pohľadávky na poistnom vyplývajúce z neodvedeného alebo oneskorene odvedeného poistného na zdravotné poistenie, na ktoré mala zdravotná poisťovňa nárok podľa predpisov účinných do 31. decembra 2004. 31. Podľa § 77 ods. 1 zákona č. 581/2004 Z. z. Na konanie a rozhodovanie úradu sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. 32. Podľa § 77a ods. 1 zákona č. 581/2004 Z. z. Na konanie a rozhodovanie o pohľadávkach z verejného zdravotného poistenia sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. 33. Podľa § 77a ods. 2 zákona č. 581/2004 Z. z. Ustanovenie odseku 1 sa použije rovnako na rozhodovanie o pohľadávkach na poistnom a poplatkoch z omeškania, ktoré bol platiteľ poistného povinný uhradiť podľa osobitného zákona. 34. Podľa § 77a ods. 3 zákona č. 581/2004 Z. z. Nárok na pohľadávky podľa odsekov 1 a 2 môže zdravotná poisťovňa uplatniť podaním návrhu na vydanie platobného výmeru na úrade. Podanie je možné vykonať písomnou alebo elektronickou formou. Spôsob a náležitosti elektronickej formy podania určí úrad. 35. Podľa § 77a ods. 4 zákona č. 581/2004 Z. z. Konanie sa začína na návrh zdravotnej poisťovne. Ak zdravotná poisťovňa uplatňuje pohľadávku voči právnickej osobe, návrh musí obsahovať obchodné meno alebo názov, sídlo alebo miesto podnikania a identifikačné číslo, ak je pridelené. Ak zdravotná poisťovňa uplatňuje pohľadávku voči fyzickej osobe, návrh musí obsahovať meno, priezvisko, trvalý pobyt a rok narodenia; ak ide o fyzickú osobu oprávnenú na podnikanie, aj obchodné meno, miesto podnikania a identifikačné číslo, ak je pridelené. O začatí konania úrad účastníkov konania neupovedomuje. 36. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 581/2004 Z. z. Zdravotná poisťovňa je akciová spoločnosť so sídlom na území Slovenskej republiky založená na účely vykonávania verejného zdravotného poistenia na základe povolenia na vykonávanie verejného zdravotného poistenia. 37. Podľa § 32 ods. l správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si zaobstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov. 38. Podľa § 31 ods. 2 správneho poriadku a § 31 ods. 1 písm. d) a ods. 4 zákona č. 581/2004 Z. z. v spojení s vyhláškou MZ SR č. 765/2004 Z. z. o výške úhrady za úkony Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou v znení neskorších predpisov úrad vyberá úhradu za vydanie rozhodnutia o pohľadávke na poistnom uplatnenej zdravotnou poisťovňou, poistencom a platiteľom poistného. 39. Podľa § 23 ods. 2 zákona č. 273/1994 Z. z. správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. 40. Podľa § 23 ods. 3 cit. Zákona pre splatnosť poplatku z omeškania, spôsob jeho platenia, vymáhania, premlčania a vracania preplatku a poplatku z omeškania platia primerane ustanovenia druhej časti tohto zákona. 41. Podľa § 23 ods. 4 cit. Zákona, príslušná poisťovňa predpíše platiteľovi poplatok z omeškania platobným výmerom. 42. Podľa Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 7.7.2005 uzavretej medzi správcom konkurznej podstaty PERSPEKTÍVA DZP a spoločnosťou ZH Kredit s.r.o., Bratislava, predmetom postúpenia pohľadávok bol súbor pohľadávok úpadcu PERSPEKTÍVA DZP voči zdravotníckym zariadeniam v celkovej výške XX.XXX.XXX,- Sk. Z prílohy tejto zmluvy vyplýva, že jednotliví dlžníci a výška dlžnej istiny sú presne špecifikovaní. Ako vyplýva z prílohy k Zmluve o postúpení pohľadávok, predmetom postúpenia bola pohľadávka voči platiteľovi poistného vo výške XX.XXX,XX €. Z toho bola pohľadávka na poistnom vo výške X.XXX,- € predpísaná platobným výmerom č. XXX/XX a pohľadávka na poplatku z omeškania vo výške XX.XXX,- € predpísaná platobným výmerom č. XXXX/XX. Platobným výmerom č. XXXX/XX bol predpísaný poplatok z omeškania za obdobie odo dňa omeškania platiteľa poistného odo dňa vydania platobného výmeru do dňa vydania platobného výmeru, t. j. do 18.12.2002. 43. K námietke žalobcu, že tento je aktívne legitimovaný na podanie návrhu na vydanie platobného výmeru, súd uvádza, že podľa jeho názoru žalobca nie je oprávnený domáhať sa na úrade vydania platobného výmeru na dlžné poistné, alebo poplatku z omeškania, pretože nie je zdravotnou poisťovňou. Vydať platobný výmer na dlžné poistné alebo poplatok z omeškania mohla do 31.12.2004 len zdravotná poisťovňa podľa zákona č. 273/1994 Z. z. a od 1.1.2005 úrad podľa zákona č. 581/2004 Z. z. a to len na základe návrhu uplatnenom zdravotnou poisťovňou. 44. Je pravdou, že zákon č. 273/1994 Z. z. v ust. § 25a umožňoval zdravotnej poisťovni postúpiť pohľadávku na poistnom a poplatku z omeškania za stanovených podmienok. Podľa tohto ustanovenia mohla zdravotná poisťovňa postúpiť pohľadávku na poistnom, pohľadávku na prirážke k poistnému, pohľadávku na poplatku z omeškania, pohľadávku na poplatku za nesplnenie oznamovacej povinnosti a pohľadávku na pokute okrem pohľadávok zrušenej poisťovne tretej osobe s písomným súhlasom Ministerstva zdravotníctva a Ministerstva financií a po predchádzajúcom súhlase príslušnej správnej rady. Právna úprava zákona č. 273/1994 Z. z. účinná do 31.12.2004 umožňovala postúpiť pohľadávku zdravotnej poisťovne, ale neumožňovala postupníkovi domáhať sa u zdravotnej poisťovne vydania platobného výmeru podaním návrhu na vydanie platobného výmeru. Postupovaná pohľadávka mohla byť predpísaná platobným výmerom vydaným zdravotnou poisťovňou, nakoľko len v takom prípade bola právne vymožiteľná. Platobný výmer na dlžné poistné a poplatok z omeškania bola počas platnosti a účinnosti zákona č. 273/1994 Z. z. povinná vydávať len zdravotná poisťovňa. 45. K námietke žalobcu, že z ust. § 25a ods. 1 zákona č. 273/1994 Z. z. vyplýva, že tento pripúšťa výnimku z pohľadávok, na ktoré sa zákonné podmienky postúpenia ani podmienky upravujúce časové hľadisko vzniku týchto pohľadávok nevzťahujú, keďže PERSPEKTÍVA DZP bola zrušená právoplatnosťou rozhodnutia Ministerstva zdravotníctva SR, a preto správca konkurznej podstaty mohol postúpiť predmetné pohľadávky bez právneho obmedzenia v podobe podmienok predpísania platobného výmeru súd uvádza, že tento právny názor vychádza z nesprávneho právneho posúdenia ust. § 25a ods. 1 zákona č. 273/1994 Z. z. Predmetné ustanovenie umožňovalo zdravotnej poisťovni postúpiť pohľadávku na poistnom, pohľadávku na prirážke k poistnému, pohľadávku na poplatku z omeškania, pohľadávku na poplatku za nesplnenie oznamovacej povinnosti a pohľadávku na pokute okrem pohľadávok zrušenej poisťovne po splnení podmienok uvedených v tomto ustanovení. Z uvedeného vyplýva, že v prípade, ak bola zdravotná poisťovňa zrušená, nebola podľa zákona č. 273/1994 Z. z. oprávnená pohľadávky postúpiť vôbec. 46. K námietke žalobcu, že na právne posúdenie otázky, či pohľadávky boli postúpené v súlade so zákonom, je potrebné aplikovať právnu úpravu obsiahnutú v zákone č. 585/2004 Z. z., súd uvádza, že tento právny názor nie je možné akceptovať. V čase postúpenia predmetných pohľadávok dňa 7.7.2005 neexistoval v oblasti verejného práva právny predpis, ktorý by definoval všeobecné podmienky pre postúpenie pohľadávok na poistnom a poplatku z omeškania a teda by umožnil postúpenie takýchto pohľadávok. Vzhľadom k tomu, že pohľadávky na poistnom, sú pohľadávky z práva verejného a nakladanie s nimi sa spravuje právom verejným, nemožno na postúpenie pohľadávok aplikovať právnu úpravu postúpenia pohľadávok podľa práva súkromného, ak to príslušný právny predpis výslovne neustanovuje. Zákon č. 581/2004 Z. z. v znení účinnom od 1.1.2005 v ust. § 2 ods. 5 ustanovil, že „zdravotná poisťovňa nesmie vykonávať inú činnosť, ako činnosť podľa ust. § 6.“ Keďže zákon č. 581/2004 Z. z. postúpenie pohľadávok na poistnom a poplatku z omeškania zdravotnej poisťovne, v čase postúpenia predmetných pohľadávok neupravoval, zdravotná poisťovňa nebola podľa tohto zákona oprávnená postúpiť takúto pohľadávku na tretiu osobu. Toto postúpenie bolo umožnené až zákonom č. 530/2007 s účinnosťou od 1.1.2008. Keďže ani právna úprava zákona č. 581/2004 Z. z. neumožňuje postupníkovi pohľadávky vzniknutej podľa zákona č. 273/1994 Z. z. domáhať sa na úrade vydania platobného výmeru, je zrejmé, že pohľadávka, ktorú v rámci konkurzného konania správca konkurznej podstaty PERSPEKTÍVY DZP postúpil navrhovateľovi, mala byť predpísaná platobným výmerom zdravotnej poisťovne pred jej postúpením, nakoľko len v takom prípade ju môže postupník právne vymáhať. 47. Súd mal ďalej za preukázané, že zo Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 7.7.2005 vyplýva, že uplatňovaná pohľadávka na poplatku z omeškania v sume XX.XXX,XX,- € za obdobie od 19.12.2002 do 04.06.2009 nebola na žalobcu správcom konkurznej podstaty riadne postúpená. Ako vyplýva z prílohy zmluvy, predmetom pohľadávky bola pohľadávka na poplatku z omeškania za obdobie odo dňa omeškania do 18.12.2002. Predmetom zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 7.7.2005 nebola pohľadávka na poplatku z omeškania za obdobie odo dňa omeškania, do dňa zaplatenia pohľadávky na poistnom a teda predmetom postúpenia nebola pohľadávka za obdobie od 19.12.2002-04.06.2009. 48. K námietke žalobcu, že tento je vo veci aktívne legitimovaný a v tejto súvislosti poukazuje na text uznesenia NS SR 6Rks 1/2010, súd uvádza, že s touto nie je možné sa stotožniť. Uznesenie NS SR 6Rks 1/2010 zo dňa 21.4.2010 je uznesením, v ktorom bol riešený spor o právomoc medzi súdmi a Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Z textu predmetného uznesenia č. l. 8 vyplýva: „NS SR nemohol prihliadnuť na námietku Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, že úrad môže vydať platobný výmer len na návrh zdravotnej poisťovne, a teda nárok na poplatok z omeškania podľa § 85h ods. 3 č. 581/2004 Z. z. môže na úrade uplatniť len zdravotná poisťovňa, ako aj, že návrh na vydanie platobného výmeru nemôže podať iný subjekt. Uvedená námietka sa týka aktívnej legitimácie žiadateľa (žalobcu), ktorá môže byť posudzovaná až v konaní v merite veci, a preto nemôže byť predmetom v spore o právomoc medzi súdom a orgánom štátnej správy v zmysle ust. § 8a OSP." 49. Z vyššie uvedeného vyplýva, že v predmetnom uznesení NS SR neriešil otázku aktívnej legitimácie žalobcu vo veci podávania, resp. uplatňovania nárokov na poplatky z omeškania podľa § 85h ods. 3 zákona č. 581/2004 Z. z. 50. V tejto súvislosti súd upozorňuje aj na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, konkrétne rozsudok NS SR 7Sžso 20/2012 zo dňa 24.3.2013, z ktorého vyplýva právny názor: „Uplatniť na úrade pohľadávku na poistnom môže len zdravotná poisťovňa, pričom definíciu zdravotnej poisťovne obsahuje ust. § 2 ods. 1 zákona o zdravotných poisťovniach. Zdravotná poisťovňa podľa uvedeného ustanovenia je akciová spoločnosť so sídlom na území SR založená na účely vykonávania verejného zdravotného poistenia, na základe povolenia na vykonávanie verejného zdravotného poistenia." 51. Na námietku žalobcu, že z ust. § 25a ods. 1 citovaného zákona vyplýva, že tento pripúšťa výnimku z pohľadávok, na ktoré sa zákonné podmienky postúpenia ani podmienky upravujúce časové hľadisko vzniku týchto pohľadávok nevzťahujú, keďže Perspektíva DZP bola zrušená právoplatnosťou rozhodnutia MZ SR, a preto správca konkurznej podstaty mohol postúpiť predmetné pohľadávky bez právneho obmedzenia v podobe podmienok predpísania platobného výmeru, súd udáva, že s týmto názorom nie je možné sa stotožniť, nakoľko názor žalobcu vychádza z nesprávnej aplikácie ust. § 25a ods. 1 citovaného zákona. Predmetné ustanovenie umožňovalo zdravotnej poisťovni postúpiť pohľadávku na poistnom, pohľadávku na prirážke k poistnému, pohľadávku na poplatku z omeškania, pohľadávku za nesplnenie oznamovacej povinnosti a pohľadávku na pokute okrem pohľadávok zrušenej poisťovne po splnení podmienok uvedených v tomto ustanovení. Z uvedeného vyplýva, že v prípade, ak zdravotná poisťovňa zrušená nebola, nie je oprávnená postúpiť pohľadávky vôbec. 52. K námietke žalobcu, že tento je vo veci aktívne legitimovaný a v tejto súvislosti poukazuje na text uznesenia NS SR 6Rks 1/2010, súd uvádza, že s touto nie je možné sa stotožniť. Uznesenie NS SR 6Rks 1/2010 zo dňa 21.4.2010 je uznesením, v ktorom bol riešený spor o právomoc medzi súdmi a Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Z textu predmetného uznesenia č. l. 8 vyplýva: „NS SR nemohol prihliadnuť na námietku Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, že úrad môže vydať platobný výmer len na návrh zdravotnej poisťovne, a teda nárok na poplatok z omeškania podľa § 85h ods. 3 č. 581/2004 Z. z. môže na úrade uplatniť len zdravotná poisťovňa, ako aj, že návrh na vydanie platobného výmeru nemôže podať iný subjekt. Uvedená námietka sa týka aktívnej legitimácie žiadateľa (žalobcu), ktorá môže byť posudzovaná až v konaní v merite veci, a preto nemôže byť predmetom v spore o právomoc medzi súdom a orgánom štátnej správy v zmysle ust. § 8a OSP." 53. Z vyššie uvedeného vyplýva, že v predmetnom uznesení NS SR neriešil otázku aktívnej legitimácie žalobcu vo veci podávania, resp. uplatňovania nárokov na poplatky z omeškania podľa § 85h ods. 3 zákona č. 581/2004 Z. z. 54. V tejto súvislosti súd upozorňuje aj na rozhodovaciu činnosť NS SR, konkrétne rozsudok NS SR 7Sžso 20/2012 zo dňa 24.3.2013, z ktorého vyplýva právny názor: „Uplatniť na úrade pohľadávku na poistnom môže len zdravotná poisťovňa, pričom definíciu zdravotnej poisťovne obsahuje ust. § 2 ods. 1 zákona o zdravotných poisťovniach. Zdravotná poisťovňa podľa uvedeného ustanovenia je akciová spoločnosť so sídlom na území SR založená na účely vykonávania verejného zdravotného poistenia, na základe povolenia na vykonávanie verejného zdravotného poistenia." 55. Na námietku žalobcu, že z ust. § 25a ods. 1 citovaného zákona vyplýva, že tento pripúšťa výnimku z pohľadávok, na ktoré sa zákonné podmienky postúpenia ani podmienky upravujúce časové hľadisko vzniku týchto pohľadávok nevzťahujú, keďže Perspektíva DZP bola zrušená právoplatnosťou rozhodnutia MZ SR, a preto správca konkurznej podstaty mohol postúpiť predmetné pohľadávky bez právneho obmedzenia v podobe podmienok predpísania platobného výmeru, súd udáva, že s týmto názorom nie je možné sa stotožniť, nakoľko názor žalobcu vychádza z nesprávnej aplikácie ust. § 25a ods. 1 citovaného zákona. Predmetné ustanovenie umožňovalo zdravotnej poisťovni postúpiť pohľadávku na poistnom, pohľadávku na prirážke k poistnému, pohľadávku na poplatku z omeškania, pohľadávku za nesplnenie oznamovacej povinnosti a pohľadávku na pokute okrem pohľadávok zrušenej poisťovne po splnení podmienok uvedených v tomto ustanovení. Z uvedeného vyplýva, že v prípade, ak zdravotná poisťovňa zrušená nebola, nie je oprávnená postúpiť pohľadávky vôbec. 56. K námietke žalobcu, že na právne posúdenie otázky, či pohľadávky boli postúpené v súlade so zákonom, je potrebné aplikovať právnu úpravu obsiahnutú v zákone č. 585/2004 Z. z., súd uvádza, že tento právny názor nie je možné akceptovať. V čase postúpenia predmetných pohľadávok neexistoval v oblasti verejného práva, právny predpis, ktorý by definoval všeobecné podmienky pre postúpenie pohľadávok na poistnom a poplatku z omeškania, a teda by umožnil postúpenie takýchto pohľadávok. Vzhľadom k tomu, že pohľadávky na poistnom, sú pohľadávky z práva verejného a nakladanie s nimi sa spravuje právom verejným, nemožno na postúpenie pohľadávok aplikovať právnu úpravu postúpenia pohľadávok podľa práva súkromného, ak to príslušný právny predpis výslovne neustanoví. Zákon č. 581/2004 Z. z. v znení účinnom od 1.1.2005 v ust. § 2 ods. 5 stanovuje, že: „Zdravotná poisťovňa nesmie vykonávať inú činnosť ako činnosť podľa ust. § 6". 57. Keďže zákon č. 581/2004 Z. z. postúpenie pohľadávok na poistnom a poplatku z omeškania zdravotnej poisťovne v čase postúpenia predmetných pohľadávok neupravoval, zdravotná poisťovňa nebola podľa tohto zákona oprávnená postúpiť takúto pohľadávku na tretiu osobu. Toto postúpenie bolo umožnené až zákonom č. 530/2007 Z. z. s účinnosťou od 1.1.2008. Keďže ani právna úprava zákona č. 581/2004 Z. z. neumožňuje postupníkovi pohľadávky vzniknutej podľa zákona č. 273/1994 Z. z. domáhať sa na úrade vydania platobného výmeru, je zrejmé, že pohľadávka, ktorú v rámci konkurzného konania správca konkurznej podstaty Perspektíva DZP postúpil navrhovateľovi, mala byť predpísaná platobným výmerom zdravotnej poisťovne pred jej postúpením, nakoľko len v takomto prípade ju môže postupník právne vymáhať. 58. Súd dáva do pozornosti rozhodnutie tunajšieho súdu č. k. 1S 166/2013-112 zo dňa 10. septembra 2015, týkajúce sa právneho problému, ktorý je totožný v tomto konaní, ktorým žalobu žalobcu zamietol. Toto rozhodnutie bolo preskúmané Najvyšším súdom Slovenskej republiky, ktorý rozsudkom sp. zn. 10Sžso 78/2015 zo dňa 26.10.2016 rozhodol tak, že potvrdil správnosť rozsudku Krajského súdu v Bratislave, č. k. 1S/166/2013-112. 59. Vzhľadom na uvedené, krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci dospel k záveru, že orgány verejnej správy dostatočne zistili skutkový stav veci a tento aj po právnej stránke správne posúdili. Súd má za to, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj orgánu verejnej správy prvého stupňa bolo z pohľadu žalobných dôvodov v súlade so zákonom a nakoľko námietky žalobcu neodôvodnil zrušenie napadnutého rozhodnutia, žalobu v celom rozsahu podľa § 190 SSP zamietol. 60. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že neúspešnému žalobcovi právo na ich náhradu nepriznal. 61. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 S.s.p. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.