Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/98/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200771 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1014200771.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave ako správny súd v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a sudcov JUDr. Andrey Kriškovej a JUDr. Otílie Belavej v právnej veci žalobkyne: U. D., I. G. XX, XXX XX I., zastúpenej: JUDr. Juraj Hadrbulec, advokát, so sídlom Riečna ul. č. 2, 811 02 Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, odbor opravných prostriedkov, referát pôdohospodárstva, so sídlom Tomášikova 46, 832 05 Bratislava, za účasti: 1/ Slovenský pozemkový fond, Búdková ul. č. 36, 817 15 Bratislava, 2/ Železnice Slovenskej republiky, Bratislava v skrátenej forme "ŽSR" so sídlom Klemensova č. 8, 813 61 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2/18299/2014 zo dňa 28.03.2014, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Žalovanému a pribratým účastníkom súd právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. V zákonnej lehote podanou žalobou zo dňa 14.05.2014 sa domáhala žalobkyňa preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného značka: 2/18299/2014 vydaného dňa 28.03.2014,v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Okresného úradu Bratislava, pozemkový a lesný odbor (ďalej len tiež prvostupňový správny orgán) č. OU-BA-PLO-2014/5603/5356-KKO, Č. k. 1200/1992 zo dňa 11.02.2014. Priebeh administratívneho konania a rozhodnutie správnych orgánov. 2. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že žalobkyňa si podaním zo dňa 18.12.1992 doručeným 21.12.1992 Pozemkovému úradu Bratislava (právnemu predchodcovi Okresného úradu Bratislava, pozemkový a lesný odbor) uplatnila reštitučný nárok na vydanie nehnuteľností - viacerých pozemkov. Prvostupňový správny orgán konal vo veci uplatneného reštitučného nároku žalobkyne, pričom o časti p. č. XXXXX, k. ú. I. - K., v súčasnosti vedenej ako p. č. XXXXX/X o výmere 949 m2 bolo Obvodným pozemkovým úradom v Bratislave vydané dňa 12.05.2010 rozhodnutie zn. 1200/1992, č. j. 1594/2488/2010/D, ktorým zastavil konanie z dôvodu neodstránenia nedostatku návrhu. Voči tomuto prvostupňovému rozhodnutiu žalobkyňa podala odvolanie zo dňa 03.06.2010. Krajský pozemkový úrad (druhostupňový správny orgán) svojim rozhodnutím zo dňa 20.10.2010 vyhovel podanému odvolaniu žalobkyne, vyššie uvedené rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Následne sa v tomto konaní ďalej konalo a žalobkyňa bola vyzvaná na predloženie dohody s povinnou osobou o vydanie nehnuteľností. 3. Dňa 12.05.2010 Obvodný pozemkový úrad v Bratislave vydal rozhodnutie zn.: 1200/1992, č. j. 1594/2489/2010/D, ktorým rozhodol o tom, že žalobkyňa ako oprávnená osoba spĺňa podmienky § 4 ods. 2 a § 6 ods. 1 písm. n) zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 229/1991 Zb.) a nepriznal jej vlastnícke právo k časti pozemku p. č. XXXXX v k. ú. I. - K. o výmere 479 m2, v podiely 1, s tým, že nie je dotknuté jej právo na náhradu v zmysle § 11 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb. Predmetné rozhodnutie bolo dňa 24.05.2010 doručené žalobkyňa a v ten istý deň aj jej právnemu zástupcovi, ktorý ju v konaní zastupoval. Dňa 26.04.2013 žalobkyňa doručila prvostupňovému správnemu orgánu návrh na obnovu vyššie uvedeného správneho konania (Zn.: 1200/1992, č. j. 1594/2489/2010/D). 4. O tomto návrhu na obnovu konania rozhodol prvostupňový správny orgán - Okresný úrad Bratislava, pozemkový a lesný odbor, rozhodnutím č. OU-BA-PLO-2014/5603/5356-KKO, Č. k. 1200/1992 zo dňa 11.02.2014, ktorým nepovolil obnovu konania vo veci nároku na vydanie nehnuteľností: časti p. č. XXXXX, o výmere 479 m2, druh pozemku: vinica, zapísanej v PKV č. XXXX, k. ú. I. - K., uplatneného žalobkyňou a ktoré bolo ukončené rozhodnutím Obvodného pozemkového úradu v Bratislave, ako právneho predchodcu Okresného úradu Bratislava, pozemkový a lesný odbor, č. k. 1200/1992, zn. 1594/08/2489/2010/D zo dňa 12.05.2010. 5. Prvostupňový správny orgán v odôvodnení uviedol, že žalobkyňa dňa 21.12.1992 podala na Pozemkový úrad Bratislava reštitučný nárok k viacerým pozemkov. Dňa 12.05.2010 Obvodný pozemkový úrad v Bratislave vydal rozhodnutie č. k. 1200/1992, zn. 1594/08/2489/2010/D týkajúce sa časti pôvodnej parcely č. XXXXX o výmere 479 m2 (nadobudlo právoplatnosť dňa 26.05.2010). V súčasnosti správny orgán v správnom konaní rozhoduje o druhej časti vyvlastnenej parcely o výmere 949 m2, pričom konanie o tejto časti bude riešené samostatným rozhodnutím. 6. Žalobkyňa písomným podaním zo dňa 23.03.2013 navrhla povolenie obnovy konania týkajúce sa rozhodnutia č. k. 1200/1992, zn. 1594/2489/2010/D zo dňa 12.05.2010 právoplatného dňa 24.06.2010. Správny orgán konštatoval splnenie podmienky dodržania lehoty na podanie návrhu na obnovu konania. Tento návrh prvostupňový správny orgán považoval za nedôvodný, nakoľko z jeho obsahu nevyplývalo, že by v zmysle § 62 ods. 1 písm. a) Správneho poriadku vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie a nemohli sa uplatniť bez zavinenia účastníka konania a žalobkyňa žiadne také skutočnosti a dôkazy neuviedla. K námietke zmätočnosti predmetného rozhodnutia správny orgán uviedol, že dňa 12.05.2010 vydal dve rozhodnutia, pričom každé z nich riešilo inú časť uplatneného reštitučného nároku žalobkyne k p. č. XXXXX. Rozhodnutie č. k. 1200/1992, zn. 1594/2489/2010/D sa týkalo časti pôvodnej parcely č. XXXXX, vo výmere 479 m2 a nepriznalo žalobkyni vlastnícke právo, ale iba právo na náhradu. Pri tomto pozemku boli splnené podmienky na vydanie meritórneho rozhodnutia a toto nadobudlo právoplatnosť dňa 24.06.2010. 7. Toho istého dňa (12.05.2010) bolo vydané rozhodnutie č. 1594/08/2448/2010/D, ktorým sa zastavilo konanie týkajúce sa časti pôvodnej parcely č. XXXXX, výmery 979 m2 a toto rozhodnutie bolo druhostupňovým správnym orgánom (Krajský pozemkový úrad) zrušené a vrátené na ďalšie konanie, v ktorom konaní sa pokračuje. 8. Pri rozhodovaní o povolení obnovy konania pre správny orgán bolo dôležité zistiť, či žalobkyňa predložila dôkazy alebo skutočnosti, ktoré bez vlastnej viny nemohla v pôvodnom konaní uplatniť. Správny orgán uviedol, že žalobkyňa nespochybnila výrok predmetného rozhodnutia ani skutočnosti uvedené v jeho odôvodnení. Preto prvostupňový správny orgán mal za to, že nedošlo k naplneniu dôvodu obnovy konania v zmysle § 62 ods. 1 písm. a) Správneho poriadku, keďže nezistil žiadne skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali podstatný vplyv na rozhodnutie a nemohli sa bez zavinenia účastníkov v pôvodnom konaní uplatniť. 9. V dôsledku odvolania žalobkyne zo dňa 26.02.2014, ktoré bolo odôvodnené identickými skutočnosťami ako boli uvedené v žalobe vo veci rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím, značka: 2/18299/2014 zo dňa 28.03.2014, a to tak, že odvolanie zamietol a v bode 4 tohto rozsudku špecifikované prvostupňové rozhodnutie potvrdil, keďže ustálil, že námietky v odvolaní sú nedôvodné a vyjadril názor, že neboli splnené podmienky na obnovu konania podľa § 62 ods. 1 Správneho poriadku. Žaloba. 10. Žalobkyňa považovala napadnuté rozhodnutie za nezákonné z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci ako aj jeho nepreskúmateľnosti. V úvode žaloby bol opísaný skutkový stav predchádzajúci vydaniu napadnutého rozhodnutia žalovaného, s tým, že žalobkyňa si podaním zo dňa 21.12.1992 uplatnila reštitučný nárok na vydanie nehnuteľností - pozemku p. č. XXXXX/X, výmery 949 m2 v podiele 1/1, v k. ú. I. - K., ktoré konanie sa viedlo pod č. j. 1594/08/2448/2010/D, Zn.: 1200/92, pričom po nahliadnutí do spisu dňa 19.04.2013 zistila, že toto konanie je evidované ako právoplatne skončené (24.06.2010) rozhodnutím zo dňa 12.05.2010. Napriek právoplatnému rozhodnutiu vo veci správny orgán s ňou ďalej vo veci konal (dňa 21.03.2012 jej vrátil na opravu dohodu o vydaní pozemkov). 11. Dňa 12.05.2010 vydal Obvodný pozemkový úrad rozhodnutie, ktorým zastavil konanie zn. 1200/92 týkajúce sa jej ako oprávnenej proti povinnému - Železnice SR o vydanie pozemkov. Žalobkyni nebolo zrejmé ako mohli byť v totožný deň vydané dve rozdielne rozhodnutia, a to jedno, ktorým sa zastavilo konanie z procesných dôvodov a druhé, ktorým sa rozhodlo v merite veci. 12. Proti rozhodnutiu o zastavení konania z 12.05.2010 podala odvolanie, Krajský pozemkový úrad prvostupňové rozhodnutie zrušil a vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. 13. Žalobkyňa sa domnievala, že rozhodnutie z 12.05.2010 o nepriznaní vlastníckeho práva nemohlo byť právoplatné ani zákonné, nakoľko nemožno v jednej veci rozhodnúť dvoma rozdielnymi konečnými rozhodnutiami a navyše vo veci ďalej konať a preto sa žalobkyni celé správne konanie javilo ako zmätočné a ju poškodzujúce. Nestotožnila sa s tvrdením žalovaného, že z jej návrhu na obnovu konania nevyšli najavo nové dôkazy alebo skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na rozhodnutie. V návrhu na obnovu konania poukazovala na zmätočnosť, procesné chyby a protichodné konania štátneho orgánu, ktorý na jednej strane považoval vec za skončenú a zároveň s ňou konal. V rozhodnutí sa žalovaný nijako nevysporiadal so zmätočnosťou celej procesnej situácie a návrh na obnovu konania zamietol len z dôvodu, že nevyšiel najavo nový dôkaz alebo skutočnosť, čím zmaril možnosť domáhať sa ochrany jej práv v obnovenom konaní, v ktorom by boli dodržané všetky procesné postupy. Vyjadrenie žalovaného. 14. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril písomným podaním zo dňa 06.06.2014 a žiadal ju ako nedôvodnú zamietnuť, nakoľko mal za to, že žalobkyňa neuviedla žiadne nové právne skutočnosti alebo dôkazy preukazujúce porušenie platných právnych predpisov zo strany správnych orgánov. 15. Po stručnom opise priebehu správneho konania začatom dňa 21.12.1992 na základe návrhu žalobkyne uviedol, že prvostupňový správny orgán (bývalý Obvodný pozemkový úrad v Bratislave) vydal dňa 12.05.2010 rozhodnutie č. 1594/2489/2010/D (právoplatné dňa 24.05.2010), ktorým žalobkyni nepriznal vlastnícke právo k časti pozemku p. č. XXXXX, o výmere 479 m2, v podiely 1, v k. ú. I. - K.. Zároveň žalobkyňu poučil o tom, aby v zákonnej lehote požiadala Slovenský pozemkový fond o náhradný pozemok. Zároveň v ten istý deň vydal bývalý Obvodný pozemkový úrad v Bratislave aj rozhodnutie č. 1594/2488/2010/D, ktorým zastavil správne konanie k pozemku p. č. XXXXX/X, o výmere 949 m2, v podiely 1, v k. ú. I. - K., nakoľko žalobkyňa v určenej lehote nepredložila dohodu so Železnicami SR. Toto rozhodnutie bolo v dôsledku odvolania žalobkyne zrušené a vrátené na nové konanie a rozhodnutie. Doposiaľ nebolo ukončené právoplatným meritórnym rozhodnutím. 16. Žalovaný poukázal na účel obnovy konania, ktorým je odstránenie nedostatkov rozhodnutia. Mal za to, že predmetné meritórne rozhodnutie č. 1594/2489/2010/D bolo vydané v súlade s platnými právnymi predpismi. Pri vydávaní napadnutého rozhodnutia zo dňa 11.02.2014 prvostupňový správny orgán postupoval v súlade s § 62 v spojení s § 46 Správneho poriadku, vychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci a rozhodnutie malo všetky predpísané náležitosti. V žalobe žalobkyňa neuviedla žiadne nové právne skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by preukazovali porušenie platných právnych predpisov zo strany konajúcich správnych orgánov. Vyjadrenie pribratých účastníkov. 17. Pribratý účastník v 1/ rade sa vyjadril k žalobe písomným podaním zo dňa 13.10.2017 doručeným súdu dňa 19.10.2017 a žiadal ju zamietnuť, pretože preskúmavané rozhodnutie pokladal v celom rozsahu za zákonné. Uviedol, že žalobkyňa v žalobe ako jediný dôvod pre obnovu konania uvádzala zmätočnosť a procesné chyby v konaní predchádzajúcemu vydaniu meritórneho rozhodnutia. Žalobkyňa však neuviedla žiadne relevantné dôvody na obnovu konania v zmysle § 62 Správneho poriadku a v správnom konaní nebola preukázaná ani jedna z podmienok ustanovených vo vyššie uvedenom paragrafe, ktorá by bola zákonným dôvodom na povolenie obnovy konania. Namietané procesné pochybenia žalovaného nemohli zásadne ovplyvniť vydanie meritórneho rozhodnutia, ktoré bolo vydané v prospech žalobkyne. 18. Písomným podaním zo dňa 05.10.2017 pribratý účastník v 2/ rade k podanej žalobe uviedol, že napadnuté rozhodnutie žalovaného považuje za skutkovo a právne správne a preto žalobu pokladá za nedôvodnú. Posúdenie skutkových tvrdení a právnej argumentácie. 19. Krajský súd v Bratislave ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 11 ods. 1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo na nariadenom pojednávaní konanom v zmysle § 114 SSP v prítomnosti procesných strán (žalobkyňa, pribratý účastník - Slovenský pozemkový fond), neprítomní boli žalovaný a pribratý účastník - Železnice Slovenskej republiky (svoju neprítomnosť neospravedlnili) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo vydané v súlade so zákonom a žalobné námietky neodôvodňujú jeho zrušenie. 20. Žaloba bola podaná tunajšiemu súdu počas platnosti a účinnosti Občianskeho súdneho poriadku - O.s.p. (zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov), ktorý v piatej časti upravoval problematiku súdneho preskúmania rozhodnutí orgánov verenej správy. Tento zákon bol v časti týkajúcej sa správneho súdnictva s účinnosťou od 01.07.2016 nahradený Správnym súdnym poriadkom - SSP. Obidva tieto zákony obdobne upravujú otázky vymedzenia rozsahu rozhodnutí správnych orgánov, ktoré podliehajú súdnemu preskúmaniu na návrh účastníka správneho konania. 21. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 22. Podľa § 6 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 23. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 24. Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa odseku 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. 25. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 26. Podľa § 62 ods. 1 Správneho poriadku konanie pred správnym orgánom ukončené rozhodnutím, ktoré je právoplatné, sa na návrh účastníka konania obnoví, ak a/ vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania; b/ rozhodnutie záviselo od posúdenia predbežnej otázky, o ktorej príslušný orgán rozhodol inak; c/ nesprávnym postupom správneho orgánu sa účastníkovi konania odňala možnosť zúčastniť sa na konaní, ak to mohlo mať podstatný vplyv na rozhodnutie a ak sa náprava nemohla urobiť v odvolacom konaní; d/ rozhodnutie vydal vylúčený orgán (§ 9 a 13), ak to mohlo mať podstatný vplyv na rozhodnutie a ak sa náprava nemohla urobiť v odvolacom konaní; e/ rozhodnutie sa opiera o dôkazy, ktoré sa ukázali ako nepravdivé, alebo rozhodnutie sa dosiahlo trestným činom. 27. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu, a to v rozsahu vznesených žalobných námietok. 28. Súd z obsahu podanej žaloby usúdil, že žalobkyňa podanou žalobou namietala nesprávne právne posúdenie veci, resp. nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia. 29. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správnych orgánov podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci súdneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe z hľadiska toho, či takéto namietané procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré musí mať zákonom predpísané náležitosti. Každé rozhodnutie správneho orgánu musí spĺňať všetky zákonom naň kladené formálne náležitosti, t. j. musí byť vydané v písomnej forme, vecne príslušným správnym orgánom. Musí vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať náležitosti určené všeobecnou právnou úpravou správneho konania (§ 46 a § 47 Správneho poriadku) prípadne osobitnými právnymi predpismi na prejednávanú vec sa vzťahujúcimi. Odôvodnenie rozhodnutia musí opisovať a hodnotiť všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre výrok rozhodnutia, primerane sa vysporiadať s návrhmi, námietkami a vyjadreniami účastníkov konania. Medzi výrokom a odôvodnením musí byť logická zhoda. Odôvodnenie musí byť presvedčivé. 30. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti, znamenajúci porušenie ústavou garantovaného základného práva, majúci za následok nepreskúmateľnosť takéhoto rozhodnutia. 31. Inštitút obnovy právoplatne skončeného správneho konania je výnimočným inštitútom (mimoriadnym opravným prostriedkom), ktorý môže byť úspešne uplatnený len v prípade splnenia v zákone (§ 62 ods. 1 Správneho poriadku) presne vymedzených dôvodov. Pri jej uplatnení sa musí vychádzať z toho, že právoplatnosť správnych rozhodnutí je prostriedkom zabezpečujúcim právnu istotu účastníkov konania na úseku verejnej správy. Obnova konania je primárne určená k náprave najmä skutkových omylov. Je vždy na navrhovateľovi obnovy konania, aby niektorý zo zákonných dôvodov preukázal. V danom prípade žalobkyňa nepreukázala, a to ani pri podaní svojho návrhu na obnovu konania a ani v správnej žalobe žiadny z dôvodov na obnovu konania v zmysle § 62 ods. 1 písm. a) až e) Správneho poriadku. Neuviedla žiadne také nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie a zároveň ktoré sa nemohli v pôvodnom konaní uplatniť bez jej zavinenia. Taktiež ani súd žiadne takéto skutočnosti a dôkazy a ani ostatné zákonné predpoklady na povolenie obnovy konania (písm. b/ až e/ citovaného ustanovenia) nezistil. Poukazovanie na zmätočnosť postupu prvostupňového správneho orgánu pri vydávaní dvoch rozdielnych rozhodnutí dňa 12.05.2010 nie je zákonom predpokladaným dôvodom na povolenie obnovy konania. Nadôvažok, súd poukazuje na to, že prvostupňový správny orgán postupoval pri ich vydávaní plne v súlade so zákonom a žiadnu svoju povinnosť neporušil. 32. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu jednoznačne vyplýva, že skutkový stav bol zistený v dostatočnom rozsahu na riadne posúdenie veci. Správny orgán zistil zachovanie lehoty žalobkyne na podanie návrhu na obnovu konania. Zároveň správne orgány zistený skutkový stav, ktorý nebol v rozpore so stavom zachyteným v administratívnom spise správne právne posúdili, keď konštatovali nepreukázanie žiadneho z dôvodov obnovy konania v zmysle § 62 ods. 1 Správneho poriadku, keďže povoliť obnovu konania je možné len v prípade, ak sa preukážu skutočnosti uvedené v § 62 ods. 1 písm. a) až e) Správneho poriadku, čo v danom prípade jednoznačne a nespochybniteľne preukázané žiadnym spôsobom nebolo. Taktiež procesný postup správnych orgánov pri rozhodovaní o návrhu na povolenie obnovy bol plne v súlade so zákonom. 33. V prejednávanej veci je súd názoru, že odôvodnenie napadnutých rozhodnutí poskytuje dostatočný základ na ich vecné preskúmanie. Skutočnosti, ku ktorým správny orgán dospel na základe svojej zákonom povolenej voľnej úvahy, boli v napadnutom rozhodnutí odôvodnené dostatočným spôsobom a rozsahom, pričom žalovaný reagoval a podal zodpovedajúce vysvetlenie na v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu vznesené námietky žalobkyne o zmätočnosti postupu správnych orgánov pri vydávaní svojich dvoch rozhodnutí zo dňa 12.05.2010, ktoré každé z nich sa týkalo iného pozemku žalobkyne a preto mohla nastať situácia, ktorá aj nastala, že o každom z týchto dvoch pozemkov rozhodol prvostupňový správny orgán odlišne. Zastavil konanie o pozemku výmery 949 m2 - rozhodnutie č. 1594/2488/2010/D, čo odôvodnil nepredložením dohody žalobkyne so Železnicami SR a keďže toto konanie doposiaľ nie je právoplatne skončené, pokračuje sa v ňom a žalobkyňa bola vyzývaná konajúcim správnym orgánom. Druhým rozhodnutím č. 1594/2489/2010/D, právoplatným dňa 24.05.2010, správny orgán žalobkyni nepriznal vlastnícke právo k pozemku o výmere 479 m2. Toto rozhodnutie bolo predmetom návrhu žalobkyne na obnovu konania. 34. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, prečo sa žalovaný stotožnil s prvostupňovým rozhodnutím a prečo námietku žalobkyne o zmätočnosti postupu správnych orgánov z hľadiska dôvodnosti návrhu na obnovu konania vyhodnotil ako nepodstatnú. Zároveň podal dostatočné odôvodnenie svojho žalobou vytýkaného procesného postupu pri rozhodovaní o reštitučnom nároku žalobkyne a zrozumiteľne vysvetlil, prečo konanie ohľadom pozemku p. č. XXXXX, o výmere 479 m2 bolo meritórne (právoplatne) rozhodnuté a prečo konanie k pozemku p. č. XXXXX/X, o výmere 949 m2 bolo rozhodnuté procesným rozhodnutím (nie je právoplatné a v konaní sa ďalej pokračuje). Pre súd je rozhodujúce posúdiť, či vydané rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom a v danom prípade, po zohľadnení vyššie uvedených skutočností, súd musí konštatovať, že námietkam žalobkyne nie je možné prisvedčiť. 35. Súd záverom musí konštatovať, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktoré bolo predmetom súdneho prieskumu považuje za vecne správne, vychádzajúce z náležite zisteného skutkového stavu, ktorý je riadne zachytený v administratívnom spise, rozhodnutie je primerane odôvodnené a vydané v súlade so zákonom, v konaní správnych orgánov predchádzajúcich vydaniu preskúmavaných rozhodnutí súd nezistil žiadnu vadu, ktorá by mohla mať vplyv na ich zákonnosť a preto podľa § 190 SSP žalobu zamietol. 36. O nároku na náhradu trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 v spojení s §175 ods.1 SSP, avšak vo veci úspešnému žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil, ide o orgán štátnej správy, a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. Vo vzťahu k pribratým účastníkom 1/, 2/ o nároku na právo na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 169 SSP a nepriznal im právo na náhradu trov konania voči v konaní neúspešnému žalobcovi, nakoľko im žiadne trovy konania nevznikli. 37. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).