Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/122/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200984 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Krišková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1014200984.5 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Kriškovej a členov senátu Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Otílie Belavej v právnej veci žalobcu: SD - spoločnosť, s. r. o, IČO: 31 390 927, Bardošova 20, 831 01 Bratislava, zast.: ŘEHÁK & TISOŇ, spol. s r. o., Komenského 437/62, 909 01 Skalica, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100301/1/144731/2014/5098 zo dňa 19.03.2014, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 1100301/1/144731/2014/5098 zo dňa 19.03.2014 zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Krajský súd v Bratislave priznáva žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : I. Konanie a rozhodnutia správnych orgánov 1. Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty (ďalej aj ako „správca dane“ alebo „prvostupňový orgán“) vykonal u žalobcu ako platiteľa dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za kontrolované zdaňovacie obdobie august 2009, o výsledku ktorej vyhotovil protokol č. 9900403/1/149646/2012 zo dňa 17.02.2012 (ďalej len „protokol“), ktorý bol spolu s výzvou na vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole doručený žalobcovi dňa 20.02.2012. Dňa 01.03.2012 doručil žalobca správcovi dane vyjadrenie k protokolu, na základe ktorého správca dane vypracoval k protokolu dodatok. Prerokovanie protokolu spolu s dodatkom sa so zástupcom žalobcu uskutočnilo dňa 03.03.2012, pričom zástupca žalobcu protokol a dodatok k nemu odmietol podpísať. 2. Správca dane v priebehu daňovej kontroly zistil, že nadmerný odpočet v kontrolovanom zdaňovacom období august 2009 vznikol z dôvodu nákupu tovaru (farebných kovov - hliníkových ingotov, medených katód, medeného drôtu, zinku atď.) hlavne od tuzemských dodávateľov (platiteľov), pričom žalobca si z nákupu tovaru uplatnil právo na odpočítanie dane. Žalobca deklaroval, že nakúpený tovar následne dodal oslobodený od dane z tuzemska do iného členského štátu pre nadobúdateľa identifikovaného pre daň v inom členskom štáte, resp. dodal tovar oslobodený od dane pri vývoze tovaru do tretieho štátu, resp. dodal tovar svojim odberateľom v tuzemsku. Zo šetrení preverovaných slovenskou daňovou správou a zahraničnou daňovou správou (odpovede na dožiadania, informácie získané prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií) vyplynulo, že predmetné obchody (nákup a predaj tovaru, ktorý bol určený na prepracovanie) žalobca uskutočňoval v rámci reťazca. To znamená, že ten istý tovar bol dodávaný medzi viacerými podnikateľmi a bol prepravovaný od nákupu u prvého dodávateľa k poslednému odberateľovi v reťazci. Správca dane preveroval reálnosť predmetných zdaniteľných obchodov (dodávok tovaru) v rámci celého reťazca, pričom sa zameral na pohyb tovaru, t.j. reálnosť prepravy tovaru a podmienky prepravy tovaru z dôvodu posúdenia miesta dodania tovaru v zmysle § 13 ods. 1 písm. a/ a c/ zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o DPH“), a tým aj vznik daňovej povinnosti v tuzemsku. 3. V následnom vyrubovacom konaní, v ktorom správca dane zhodnotil vykonané dôkazy, bol vydaný dodatočný platobný výmer č. 9900403/1/578575/2012 zo dňa 22.03.2012, ktorým správca dane podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov (ďalej len „zákon č. 511/1992 Zb.“) v nadväznosti na § 165 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (ďalej len „daňový poriadok“) nepriznal žalobcovi nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie august 2009 v sume XXX.XXX,XX Eur a určil mu vlastnú daňovú povinnosť za uvedené zdaňovacie obdobie v sume XXX.XXX,XX Eur. Po odvolaní žalobcu vydal žalovaný napadnuté rozhodnutie, ktorým rozhodnutie správcu dane potvrdil. II. Žaloba 4. Žalobca považoval rozhodnutia vydané v oboch stupňoch za nezákonné, žiadal ich zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Uviedol, že po skončení predmetnej daňovej kontroly, ani v nadväzujúcom vyrubovacom konaní správca dane nevykonal žiadny z dôkazov navrhnutých žalobcom vo vyjadrení k protokolu. Podobne postupoval aj žalovaný v odvolacom konaní, kedy nevykonal žiadny z dôkazov navrhnutých v podanom odvolaní. Mal za to, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a za nepostačujúce považoval aj zistenie skutkového stavu. Zároveň považoval rozhodnutia správnych orgánov za čiastočne nezrozumiteľné a v tejto súvislosti poukázal na sústavné používanie pojmov „pohyblivá dodávka“, „nepohyblivá dodávka“, „preprava za prepravnú trasu“ a pod. 5. Dôvodil, že v zdaňovacom období august 2009 bol účastníkom obchodov, ktoré podľa zistení správnych orgánov zahŕňali odoslanie tovaru medzi tromi i štyrmi členskými štátmi Európskej únie, pričom s tovarom obchodovalo postupne za sebou niekoľko subjektov pochádzajúcich z rôznych štátov únie i mimo nej. Napriek tomu, že tieto obchody obsahovali množstvo medzinárodných prvkov a obchodné transakcie mali výrazný intrakomunitárny charakter, žalovaný podľa žalobcu celkom ignoroval usmernenia, ktoré pre interpretáciu Smernice Rady 2006/112/ES z 28.11.2006 o spoločnom systéme DPH, a teda interpretáciu zákona o DPH, ktorý túto smernicu implementuje, vo veciach miesta dodania s ohľadom na intrakomunitárny obchod vytýčil vo svojich rozsudkoch Európsky súdny dvor (ďalej len „ESD“). Žalovaný podľa žalobcu nezohľadňoval tie skutočnosti, aké mal zohľadňovať aj napr. podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/12/2010. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozsudky ESD vo veci C-245/04 EMAG Handel Eder OHG a C-430/09 Euro Tyre Holding BV. 6. Uviedol, že nevykonal dopravu predmetného tovaru z územia členského štátu, ani neobstarával jeho prepravu a ani nijako neznášal náklady s tým spojené. Tovar bol na územie SR prepravený v mene a na účet inej osoby, ktorej totožnosť žalobcovi nie je známa. Podľa zistení správnych orgánov dodávateľ žalobcu taktiež neobstarával prepravu tovaru a ani neuskutočňoval jeho dopravu na územie SR. Taktiež správne orgány nezistili, že by dopravu tovaru uskutočnil alebo prepravu tovaru na územie SR obstaral odberateľ žalobcu. Podľa zistení správnych orgánov bol tovar na počiatku odoslaný z územia Holandska a Poľska na územie Českej republiky a následne bol odoslaný z územia Českej republiky na územie Slovenska, o čom svedčia medzinárodné nákladné listy CMR. Podľa zistení správnych orgánov sa tovar skutočne nachádzal na území SR, kde bol aj vyložený. Z okolností je podľa žalobcu zrejmé, že odoslanie tovaru na územie SR obstaral niektorý z ďalších účastníkov na seba nadväzujúcich transakcií (kúp tovaru), ktorý však v časovej postupnosti nadobúdal tovar ešte pred bezprostredným dodávateľom žalobcu. Odoslanie tovaru sa tak musí pripísať dodaniu, ktoré predchádza dodaniu tovaru od bezprostredného dodávateľa žalobcu, v dôsledku čoho sa dodanie tovaru platiteľovi uskutočňuje v štáte určenia zásielky, t.j. v Slovenskej republike a je teda s prihliadnutím na ostatné okolnosti predmetom dane podľa § 2 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH. 7. Žalovaný sa ďalej stotožnil so skutkovými zisteniami správcu dane, podľa ktorých tovar, ktorý bol predmetom zdaniteľného obchodu, nebol primárny kovový materiál - medené katódy, ale kovový šrot. Žalobca namietal, že žalovaný k týmto zisteniam dospel bez vykonania navrhovaných dôkazov. Podľa žalobcu sú žalovaný i správca dane povinní pre nedostatok odborných znalostí na ustálenie skutkového stavu ustanoviť znalca. Správne (daňové) orgány nie sú spôsobilé posúdiť fyzikálne (vrátane mechanických) a chemické vlastnosti kovových výrobkov, aby mohli rozhodnúť, či sú alebo nie sú vhodné na dané použitie a či teda sú alebo nie sú v danej situácii odpadom. Zároveň správne orgány nijako nevysvetlili, na základe akých konkrétnych vecných kritérií a dôkazov dospeli k záveru, že predmetný tovar bol kovovým šrotom (odpadom) už v čase, keď ho žalobcov dodávateľ predal žalobcovi. Znalecké dokazovanie žalovaný odmietol s odôvodnením, že tovar už bol roztavený v taviacich peciach. Z uvedených dôvodov napadnuté rozhodnutie, ako aj rozhodnutie správcu dane, podľa žalobcu ako nezákonné neobstoja. III. Vyjadrenie žalovaného 8. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním doručeným súdu dňa 18.07.2014, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť, prípadne konanie zastaviť z dôvodu zmeškania lehoty na podanie žaloby. Zdôraznil, že napadnuté rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 16.04.2014 a lehota dvoch mesiacov na podanie žaloby uplynula dňa 16.06.2014. Keďže žalobca podal žalobu až dňa 18.06.2014, podľa žalovaného zmeškal zákonom stanovenú lehotu na podanie žaloby, a preto je potrebné konanie o nej zastaviť. Zároveň dal žalovaný súdu do pozornosti, že k vyjadreniu nemohol predložiť žurnalizovaný spis, nakoľko zo strany tunajšieho súdu nebol žalovanému vrátený spis viažuci sa ku konaniu sp. zn. 5S/313/2012, ktorý priamo súvisí s týmto konaním a ktorý bol súdu predložený spolu s vyjadrením žalovaného zo dňa 13.12.2012. 9. K jednotlivým námietkam žalobcu uviedol, že daňovú kontrolu vykonával správca dane v súlade s § 15 zákona č. 511/1992 Zb., ktorý ňou preveroval nárok uplatnený žalobcom. Z dôvodu, že správca dane vykonával dôkladné preverovanie dodania tovaru v celom jeho reťazci, za účelom preverenia správnosti uplatnenia práva na odpočítanie dane v zmysle § 19 až § 51 zákona o DPH požiadal v tom čase Daňové riaditeľstvo SR o predĺženie lehoty na výkon kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie august 2009. Daňové riaditeľstvo SR v zmysle § 15 ods. 17 zákona č. 511/1992 Zb. vyhovelo žiadosti správcu dane o predĺženie lehoty na výkon kontroly a lehotu na výkon predmetnej kontroly predĺžilo do 29.10.2011, o čom bol žalobca správcom dane upovedomený listom zo dňa 14.04.2010, doručeným dňa 15.04.2010. Z dôvodu zaslania žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií správca dane vydal dňa 11.08.2010 rozhodnutie o prerušení predmetnej daňovej kontroly, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 16.08.2010. Po prijatí odpovedí k žiadostiam o medzinárodnú výmenu informácií (dňa 05.05.2011) pominuli prekážky, pre ktoré sa predmetná kontrola prerušila a správca dane vo výkone kontroly pokračoval. O tejto skutočnosti bol žalobca upovedomený listom zo dňa 09.05.2011, doručeným dňa 12.05.2011. Žalovaný poukázal na to, že postup správcu dane bol žalobcom napadnutý na Krajskom súde v Bratislave podaním žaloby na nečinnosť správcu dane, ktorý bola krajským súdom zamietnutá ako nedôvodná. 10. V súvislosti s pojmami „pohyblivá a nepohyblivá dodávka“ žalovaný uviedol, že pri posudzovaní správnosti uplatnenia práva na odpočítanie dane v prípade dodania tovaru v rámci reťazového obchodu je nevyhnutné určiť miesto dodania tovaru. Pokiaľ je s dodaním tovaru spojená jeho preprava, miestom dodania tovaru je podľa § 13 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa odoslanie alebo preprava tovaru osobe, ktorej má byť tovar dodaný, začína uskutočňovať „pohyblivá dodávka“. Ak sa tovar dodáva bez odoslania alebo prepravy, miestom dodania je podľa § 13 ods. 1 písm. c/ zákona o DPH miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa jeho dodanie uskutočňuje „nepohyblivá dodávka“. Žalovaný aj správca dane použili tieto pojmy za účelom jednoznačného objasnenia určenia miesta dodania tovaru a vzniku daňovej povinnosti podľa zákona o DPH. 11. Dôvodil, že dôkladné preverenie všetkých skutočností súvisiacich so zdaniteľnými obchodmi správca dane vykonával a žalovaný posudzoval z dôvodu správneho posúdenia vzniku daňovej povinnosti v tuzemsku v zmysle § 19 a § 2 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH u platiteľov dane - obchodných partnerov žalobcu, a tým správnosti uplatnenia práva na odpočítanie dane v zmysle § 19 až § 51 zákona o DPH žalobcom. Preverovaním bolo zistené, že tovar bol fyzicky naložený na vozidlo mimo územia Slovenska (v Belgicku, resp. v inom členskom štáte mimo Slovenska) a fyzicky vyložený mimo Slovenska (v Maďarsku). Z uvedeného podľa žalovaného vyplýva, že doklady predložené žalobcom za prepravu tovaru (faktúry za prepravu od slovenského špeditéra a CMR doklady za časť prepravnej trasy) neprezentovali skutkový stav, boli len formálne, pretože k fyzickému nakladaniu a vykladaniu tovaru počas celej prepravnej nedochádzalo. To znamená, že sa jednalo o jedinú prepravu toho istého tovaru v rámci Spoločenstva (t.j. pohyblivú dodávku) a táto preprava mohla byť pripočítaná iba jednej z dodávok, ktorá samotná mohla byť oslobodená od dane, t.j. žalobca nemal právo na odpočítanie dane z nákupu tovaru v tuzemsku. Uvedené je podľa žalovaného v súlade s rozhodnutím ESD vo veci C-245/04 EMAG Handel Eder a výklad žalobcu v tomto smere žalovaný nepovažoval za správny. 12. Správca dane preveroval uskutočnenie dodávok tovaru tak, ako ich predložil žalobca. Pri preverovaní kvality materiálu nebolo potrebné ustanoviť znalca a ani správca dane, resp. žalovaný sa do polohy znalca nestavali. Pri prijatí záveru vychádzali z vykonaného dokazovania a vyjadrení žalobcu. Žiaden z preverovaných účastníkov predmetného obchodu nepredložil žiaden certifikát, resp. iný dokument, ktorý by potvrdil, že sa nejedná o „Cu-odpad“, resp. „Cu-šrot“. Povinnosťou správcu dane nie je vyhľadávať a zisťovať skutočnosti, ktoré by daňový subjekt mohol uplatniť pri nárokovaní nadmerného odpočtu, ale je povinnosťou správcu dane tieto nároky prejednať a umožniť daňovému subjektu preukázať existenciu nároku dôkazmi. Žalobca podľa žalovaného nepredložil dôkazy, ktoré by uskutočnenie zdaniteľného obchodu potvrdzovali. IV. Konanie na správnom súde 13. V súvislosti so žalobcom uplatneným nadmerným odpočtom DPH za zdaňovacie obdobie august 2009 už bolo daňovými orgánmi raz rozhodnuté a ich rozhodnutia boli na základe žaloby žalobcu predmetom súdneho prieskumu v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 5S/313/2012. Súd rozsudkom č.k. 5S/313/2012-108 zo dňa 26.11.2013, právoplatným dňa 30.01.2014, zrušil rozhodnutie žalovaného č. 1020501/1/1075186/2012 zo dňa 11.07.2012 podľa § 250j ods. 3 OSP a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Uvedeným rozhodnutím žalovaný potvrdil dodatočný platobný výmer správcu dane č. 9900403/1/578575/2012 zo dňa 22.03.2012, ktorým správca dane podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. v nadväznosti na § 165 ods. 5 daňového poriadku nepriznal žalobcovi nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie august 2009 v sume XXX.XXX,XX Eur a určil mu vlastnú daňovú povinnosť za uvedené zdaňovacie obdobie v sume XXX.XXX,XX Eur (viď bod 3 tohto rozsudku). 14. Súd v rozsudku uvedenom v predchádzajúcom bode konštatoval, že žalovaný predložil administratívny spis, ktorý tvoria iba fotokópie z jednotlivých dokladov, predložené listiny nie sú žurnalizované a spisový materiál nie je úplný. Chýbajú prílohy č. 37 a č. 38, ako aj vyjadrenie žalovaného zo dňa 13.12.2012. V dokladoch, ktoré predložil žalovaný ako prílohy svojho vyjadrenia sa nenachádzajú zoznamy registratúrnych záznamov, ktoré majú tvoriť spis predmetnej daňovej kontroly, nadväzujúceho vyrubovacieho a odvolacieho konania a spisový obal obsahujúci položkovitý zoznam čísel a druhov týchto záznamov. Súd dospel k záveru, že spis nie je vyhotovený v súlade Registratúrnym poriadkom a registratúrnym plánom daňových orgánov č. 7/2007/500. Uvedené procesné pochybenie žalovaného malo za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia podľa § 250j ods. 3 OSP. Súd vyslovil právny názor, že je zákonnou povinnosťou žalovaného bez meškania predložiť administratívny spis spolu so spismi správneho orgánu prvého stupňa a pri jeho predkladaní je potrebné rešpektovať uvedené, pretože úplný, žurnalizovaný a originálny spisový materiál vo veci zlepšuje procesné podmienky pre efektívne vedenie súdneho preskúmavacieho konania. Uvedený rozsudok bol žalovanému bez administratívneho spisu doručený dňa 30.01.2014. V. Posúdenie veci 15. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10 a 13 ods. 3 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je nutné zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. 16. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 17. Podľa § 177 ods. 1 správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 18. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. 19. Podľa § 250j ods. 3 OSP účinného v čase rozhodovania žalovaného, súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak bolo rozhodnutie vydané na základe neúčinného právneho predpisu alebo rozhodnutie je nepreskúmateľné pre neúplnosť spisov správneho orgánu alebo z dôvodu, že spisy neboli predložené. Súd zruší rozhodnutie správneho orgánu a konanie zastaví, ak rozhodnutie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený. Rozsahom a dôvodmi žaloby v týchto prípadoch nie je súd viazaný. 20. Podľa § 250j ods. 7 OSP účinného v čase rozhodovania žalovaného, správne orgány sú viazané právnym názorom súdu. 21. Podľa § 491 ods. 1 SSP ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 22. Podľa § 191 ods. 6 SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu. 23. Podľa ustálenej súdnej praxe je povinnosťou žalovaného predložiť súdu kompletný, žurnalizovaný administratívny spis, na základe ktorého súd môže posúdiť postup správneho orgánu a všetky podklady rozhodujúce pre vydanie rozhodnutia. V prípade, že žalovaný správny orgán vôbec nepredloží svoj administratívny spis, prípadne predloží neúplný spis, alebo len fotokópiu spisu, súd nemôže náležite preskúmať, či správny orgán postupoval a rozhodol v súlade alebo v rozpore so zákonom. Súdu v takom prípade chýbajú základné informácie o rozhodujúcich skutočnostiach majúcich vplyv na rozhodnutie o veci. Za takej situácie súd v správnom súdnictve nemôže posúdiť, či rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo zo správneho alebo nesprávneho posúdenia veci, či zistenie skutkového stavu žalovaným zodpovedá obsahu spisu, či je dostačujúce pre posúdenie veci (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžf/41/2011 zo dňa 25. 09. 2012). Preto je pri nepredložení administratívneho spisu, pri predložení nekompletného administratívneho spisu alebo len fotokópie administratívneho spisu rozhodnutie žalovaného správneho orgánu nepreskúmateľné, čo samo osebe zakladalo dôvod na zrušenie napadnutých rozhodnutí správneho orgánu a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie pre nepreskúmateľnosť (viď § 250j ods. 3 OSP). To bol aj prípad žalovaného, ktorému krajský súd v rozsudku opísanom v bode 13 tohto rozsudku uložil povinnosť bez meškania predložiť administratívny spis spolu so spismi správneho orgánu prvého stupňa a pri jeho predkladaní rešpektovať názor súdu. 24. Žalovaný vydal napadnuté rozhodnutie zo dňa 19.03.2014 za účinnosti OSP, kedy nepredloženie kompletného administratívneho spisu bolo samostatným dôvodom na zrušenie rozhodnutia správneho orgánu pre jeho nepreskúmateľnosť. Žalovaný si však pred rozhodnutím vo veci nevyžiadal od súdu administratívny spis týkajúci sa danej veci. To znamená, že žalovaný nedisponoval v čase vydania napadnutého rozhodnutia administratívnym spisom, čo aj sám potvrdil vo svojom vyjadrení zo dňa 15.07.2014 (viď bod 8 tohto rozsudku). Žalovaný teda rozhodol o odvolaní žalobcu proti dodatočnému platobnému výmeru č. 9900403/1/578575/2012 zo dňa 22.03.2012 bez administratívneho spisu, čiže bez akéhokoľvek podkladu pre rozhodnutie. V administratívnom spise sa nachádzajú všetky podklady pre rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ktorého postup a zákonnosť konania mal žalovaný svojím rozhodnutím posudzovať. Keďže pri svojom rozhodovaní žalovaný administratívnym spisom nedisponoval, nemohol ani vyhodnotiť zákonnosť postupu správcu dane pred vydaním napadnutého dodatočného platobného výmeru. Súd tento postup žalovaného nemôže považovať za správny a zákonný. 25. Navyše, keďže žalovaný v čase vydania napadnutého rozhodnutia vôbec nedisponoval administratívnym spisom, neodstránil ani jeho vady, ktoré mu boli vytýkané súdom, t.j. nerešpektoval právny názor súdu vyslovený v rozsudku č.k. 5S/313/2012-108 zo dňa 26.11.2013. Súd pri opätovnej kontrole zákonnosti rozhodnutia žalovaného musí na uvedenú skutočnosť prihliadnuť a napadnuté rozhodnutie žalovaného opätovne zrušiť bez meritórneho prejednania veci. 26. Záverom súd poukazuje na to, že žaloba žalobcu bola podaná v čase účinnosti OSP, ktorý v § 250b ods. 1 ustanovoval lehotu na podanie žaloby, a to dva mesiace od doručenia rozhodnutia správneho orgánu, pokiaľ osobitný zákon neustanovoval niečo iné. Išlo o zákonnú lehotu, ktorej zmeškanie nebolo možné odpustiť. Súd uvádza, že táto lehota je procesného charakteru, čo znamená, že je zachovaná aj v prípade, ak žalobca podá žalobu v tejto lehote na pošte. V danom prípade bolo napadnuté rozhodnutie žalovaného doručené žalobcovi dňa 16.04.2014 a žalobca podal žalobu na pošte dňa 16.06.2014, t.j. v posledný deň lehoty na podanie žaloby, čiže včas. 27. Nad rámec uvedeného ohľadom merita veci súd dáva do pozornosti, že v obdobnej veci tých istých účastníkov už rozhodoval Krajský súd v Bratislave vo veciach sp.zn. 6S 100/2013 a sp.zn. 2S/44/2014. Rozhodnutie sp.zn. 2S/44/2014 bolo potvrdené Najvyšším súdom SR rozhodnutím sp.zn. 4Sžf77/2015. 28. V ďalšom konaní bude povinnosťou žalovaného riadiť sa právnym názorom súdu vysloveným v tomto rozsudku, opätovne vo veci rozhodnúť, tentokrát na základe úplného, riadne žurnalizvaného administratívneho spisu. V prípade opätovného nerešpektovania právneho názoru súdu, môže súd aj bez návrhu uložiť žalovanému pokutu. 29. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).