Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/159/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014201264 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1014201264.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave ako správny súd v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a členov senátu JUDr. Andrey Kriškovej a JUDr. Otílie Belavej, v právnej veci žalobcu: APOLLO EQUITY, s.r.o., so sídlom Nové Pálenisko 2, 821 05 Bratislava, IČO: 46 455 698, právne zastúpený: advokátska kancelária JURIKA & KELTOŠ, s.r.o., so sídlom Mickiewiczova 2, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: 1100302/1/228301/2014/5062 zo dňa 15.05.2014, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. V zákonnej lehote podanou žalobou zo dňa 28.07.2014 sa domáhal žalobca zrušenia rozhodnutia žalovaného Číslo: 1100302/1/228301/2014/5062 vydaného dňa 15.05.2014, ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu - Daňového úradu Bratislava (ďalej tiež aj správca dane) Číslo: 9104408/5/625620/2014/NecZ zo dňa 17.02.2014, vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie a priznania náhrady trov konania. Priebeh administratívneho konania a rozhodnutia správnych orgánov. 2. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že správca dane - Daňový úrad Bratislava ako prvostupňový správny orgán vydal dňa 30.11.2011 upovedomenie o vykonaní daňovej kontroly u žalobcu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty (ďalej len DPH) za zdaňovacie obdobie september 2012, daňová kontrola sa začala 14.12.2012. o výsledku kontroly správca dane vyhotovil Protokol č. 9104408/5/5209050/2013/NecZ dňa 21.11.2013, ku ktorému sa vyjadril žalobca. Správca dane vykonal ústne pojednávanie - zápisnica z 17.04.2013 za účasti konateľa žalobcu N. S., opakovane predvolával novú konateľku žalobcu - C. F. N. (nikdy sa nedostavila, žiadne doklady nepredložila), opakovane neúspešne sa snažil o vstup do sídla žalobcu (Nové Pálenisko 2, Bratislava) - ohliadku z vonka uskutočnil 13.03.2014, opakovane neúspešne predvolával konateľov spoločností, ktoré v predchádzajúcich rokoch boli vlastníkmi dane nehnuteľnosti. Spis tiež obsahuje skrátený výpis z hlavnej knihy analytickej evidencie žalobcu, zoznam prijatých faktúr s úhradami žalobcu, niekoľko kópii pokladničných dokladov viacerých spoločností, architektonickú štúdiu, výdavkový pokladničný doklad žalobcu na XX XXX €, odovzdávajúci protokol nehnuteľnosti, faktúru na kúpnu cenu XXX XXX €, kúpne zmluvy týkajúce sa danej nehnuteľnosti uzatvorené medzi spoločnosťami so sídlom Bratislava, Nové Pálenisko 2 - N.F., K..Q..X.., L., K..Q..X.., S. G., K..Q..X.., Y. M., K..Q..X.., B. S., K..Q..X.., Q. M., K..Q..X.., B. G., K..Q..X.., a Q. L. M., F..F..L.., K. V., výpis z obchodného registra týchto spoločností. 3. Prvostupňový správny orgán - Daňový úrad Bratislava svojím rozhodnutím Číslo: 9104408/5/625620/2014 zo dňa 17.02.2014 vyrubil žalobcovi ako platiteľovi DPH za obdobie september 2012 daň vo výške X, XX € a nepriznal žalobcovi nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie september 2012 v sume XX XXX, XX €. 4. Svoje rozhodnutie po stručnom opise priebehu daňovej kontroly a prehľadu vlastníkov dotknutej nehnuteľnosti spolu s uvedením výšky odvedenia dane do štátneho rozpočtu týmito subjektmi odôvodnil tým, že na základe histórie vlastníkov tejto nehnuteľnosti bolo zrejmé, že predmetná nehnuteľnosť zapísaná na LV číslo XXX, parcela číslo X XXX, výmery 25 m2 - zastavané plochy a nádvoria a parcela číslo XXXX vo výmere 1129 m2 - záhrady, katastrálne územie H., obec C. - m. č. Q. bola u týchto daňových subjektov len predmetom na neoprávnené čerpanie peňažných prostriedkov na DPH zo štátneho rozpočtu. Išlo o obchodné spoločnosti: 1/ N., K..Q..X.., sídlo H. S. X, C. - konatelia L. Z. S., M. F. R. Q. (Z.) - nehnuteľnosti nadobudla kúpnou zmluvou zo dňa 12.09.2008 od N. S. za kúpnu cenu X XXX,XX € a predala ich dňa 27.10.2008, 2/ spol. L., K..Q..X.., sídlo H. S. X - konatelia N. S. a Q. P. O. R. (Z.), za kúpnu cenu základ dane XXX XXX, XX € a daň XX XXX,XX €, daň z predaja - X,XX € (uplatnený nadmerný odpočet), táto nehnuteľnosti predala dňa 29.04.2009 3/ spol. Q. L. M., F..F..L.., (V.) v zastúpení L. Z. S. za kúpnu cenu základ dane XXX XXX € a daň XX XXX €, odvedená daň X,XX €. Dňa 1.12.2009 došlo k predaju 4/ spol. S. G., K..Q..X.., sídlo H. S. X - konatelia N. S. a A. F. F. B. (Z.), za kúpnu cenu základ dane XXX € a daň XX €, daň nezaplatená - započítaná s vykázaným na nadmerným odpočtom, dňa 29.04.2010 došlo k predaju 5/ spol. Y. M., K..Q..X.., sídlo H. S. X - konatelia N. S. B. A. F. F. B. (Z.), za kúpnu cenu základ dane XXX XXX € a daň XX XXX €, odvedená daň z predaja pozemku - XX,XX € a táto predala nehnuteľnosti dňa 13.12.2010 6/ spol. B. S., K..Q..X.., sídlo H. S. X - konatelia N. S.E. a A. F. F. B. (Z.), za kúpnu cenu základ dane XXX XXX € a daň XX XXX €, odvedená daň z predaja pozemku - XX,XX €, dňa 28.06.2011 boli nehnuteľnosti predané 7/ spol. Q. M., K..Q..X.., K. H. S. X - konatelia CQ. Z. S. B. A. F. F. B. (Z.), za kúpnu cenu základ dane XXX XXX € a daň XX XXX €, daň odvedená nebola (uplatnený nadmerný odpočet) a dňa 21.09.2012 došlo k posudzovanému predaju nehnuteľnosti 8/ žalobcovi, ktorého konateľom v čase podpisu kúpnej zmluvy bol N. S. v súčasnosti je konateľkou C. F. N. (Z.) za kúpnu cenu - základ dane XXX XXX € a daň XX XXX €, odvedená daň z predaja pozemku - XX €. Daň z predaja dotknutej nehnuteľnosti u daňových subjektov bola vždy znížená o nepreukázané odpočítanie dane z nákupu tovarov a služieb. U všetkých týchto obchodných spoločností došlo po predaji danej nehnuteľnosti k účelovo vykonanej zmene spoločníka (konateľa), ktorý sa na daňový úrad nikdy nedostavil, čím nebolo správcovi dane umožnené overiť rozhodné skutočnosti. 5. Správca dane konštatoval, že mu nie je známa ekonomická činnosť žalobcu a ani miesto skutočného výkonu jeho činnosti, nakoľko sa mu napriek opakovaným pokusom nepodarilo skontaktovať s konateľom žalobcu, nebol mu umožnený vstup do sídla žalobcu (nebolo mu umožnené vykonať miestne zisťovanie) a ani mu neboli predložené žiadané účtovné doklady, z ktorých by mohol zistiť, či daňový subjekt - žalobca vykonáva činnosť podliehajúcu DPH, prípadne činnosť oslobodenú od dane. Pri ohliadke nehnuteľnosti bolo zistené, že žalobca si uplatnil nárok na nadmerný odpočet v rozpore so Zákonom o DPH, nakoľko nakúpený materiál nebol použitý na danú nehnuteľnosť a teda nebolo preukázané jeho použitie na zdaniteľné plnenia. Taktiež konateľ spol. Q. M., K..Q..X.., sa na predvolanie správcu dane nedostavil, nepredložil žiadne doklady, z ktorých by mohol preukázať neodvedenie dane z predaja pozemku. 6. Ďalej správca dane uviedol, že vykonával u žalobcu daňovú kontrolu a viedol dokazovanie, ktorým mohol zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane a týmto dokazovaním bolo zistené, že zo strany žalobcu išlo o ďalšie zneužitie práva čerpania peňažných prostriedkov zo štátneho rozpočtu prostredníctvom DPH. 7. V zmysle zákonných ustanovení Zákona o DPH, právo na odpočítanie dane z tovarov a služieb a z nadobudnutia hmotného majetku má platiteľ dane, ak tieto tovary a služby použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ a nadobudnutie hmotného majetku použije na účely svojho podnikania. Z rozsiahleho dokazovania, ktoré bolo uskutočnené zistil, že dotknutá nehnuteľnosť pre daňové subjekty v reťazci, a tak isto pre žalobcu nebola zakúpená za účelom podnikania, ale len za účelom zneužitia práva na DPH. Žalobca podľa zistení správcu dane nedisponoval žiadnymi finančnými prostriedkami, nevyvíjal žiadnu podnikateľskú činnosť na získanie peňažných prostriedkov na uskutočnenie výstavby projektu tak, ako to prezentoval správcovi dane pri preukazovaní účelu zakúpenia danej nehnuteľnosti. Žalobca v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie september 2012 vykázal nadmerný odpočet vo výške XX XXX,XX €, pričom si uviedol nárok na odpočítanie DPH v sume XX XXX € a pri kontrole správcovi dane predložil pokladničné bloky napríklad za nákup piesku, pohonných hmôt, farbičiek, zošitov, tmelu, sava, odkvapávača, pričom tieto pokladničné bloky neboli očíslované a označené, že by sa jednalo o výdavky žalobcu a v účtovníctve žalobcu k nim nebol vystavený žiadny výdavkový pokladničný doklad. 8. Voči prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie dňa 11.03.2014 (obsiahnuté v zápisnici správcu dane o ústnom pojednávaní), ktoré obsahovalo dôvody identické so žalobnými námietkami. 9. Napadnutým rozhodnutím Číslo: 1100302/1/228301/2014/5062 zo dňa 15.05.2014 žalovaný vyššie opísané prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žaloba. 10. Žalobca považoval obe preskúmavané rozhodnutia za nesprávne a nezákonné a mal za to, že vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, správne orgány dospeli k nesprávnemu posúdeniu skutkového stavu a konania správnych orgánov vykazovali vady, ktoré mohli mať vplyv na ich zákonnosť. 11. Mal za to, že právny záver prezentovaný v preskúmavaných rozhodnutiach o porušení zákona o DPH (§ 49 ods. 1, 2 písm. a/) nebol správny. 12. S poukazom na ustanovenia § 19 ods. 1, § 49 ods. 1, § 49 ods. 1, 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH mal žalobca za nepochybné, že 1/ daňová povinnosť pri pozemku, ktorý bol predmetom kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi ním ako kupujúcim a spol. Q. M., K..Q..X.., ako predávajúcim vznikla dňom odovzdania pozemku do jeho užívania, t. j. dňa 21.09.2012, 2/ predávajúci bol platiteľom dane v zmysle Zákona o DPH, 3/ predávajúci ako platiteľ dane si voči jemu ako nadobúdateľovi pozemku uplatnil daň vo výške XX XXX €, 4/ dňa 21.09.2012 mu vzniklo právo odpočítať daň z predmetného pozemku vo výške XX XXX €, 5/ disponoval faktúrou od spol. Q. M., K..Q..X.., - predávajúceho ako platiteľa dane vyhotovenú v zmysle Zákona o DPH a potom si uplatnil nárok na odpočítanie dane z tejto dodávateľskej faktúry v súlade s podmienkami Zákona o DPH. 13. Napriek vyššie uvedenému správca dane mu predmetné odpočítanie dane nepriznal, pričom z odôvodnenia tohto rozhodnutia nebolo vôbec zrejmé, v čom považoval správca dane jeho konanie za rozporné s § 51 ods. 1 písm. a) v nadväznosti na § 49 ods. 1 ods. 2 písm. a) Zákona o DPH. Vyjadril presvedčenie, že dôvody uvedené v rozhodnutí správcu dane boli nepodložené dohady správcu dane, ktoré nemali oporu v akýchkoľvek relevantných dôkazov a ani v Zákone o DPH, resp. Daňovom poriadku, nakoľko žiadnym spôsobom nepreukazovali opodstatnenosť tohto rozhodnutia. 14. Žalobca mal za to, že preukazovanie splnenia účelu kúpy pozemku inými daňovými subjektmi nemalo žiadnu relevanciu vo vzťahu k nemu a účelu na aký bol predmetný pozemok ním zakúpený. Potom nepriznanie nároku na odpočet dane z dôvodu, že správca dane dospel k záveru, že iné daňové subjekty, ktorým nárok na odpočet priznal, účel nákupu nehnuteľnosti nesplnili, čo bolo možné považovať za zneužitie postavenia správcu dane. 15. Vyjadril presvedčenie, že splnil všetky podmienky Zákona o DPH na uplatnenie nároku na odpočet dane v plnom rozsahu. Zároveň umožnil správcovi dane vykonať daňovú kontrolu a poskytol mu všetky potrebné informácie a doklady preukazujúce jeho nárok. Akékoľvek tvrdenia správcu dane, ktoré sa ho netýkali a za ktoré ako daňový subjekt alebo konateľ nezodpovedal, boli vo vzťahu k posúdeniu oprávnenosti jeho nároku na uplatnenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie september 2012 irelevantné. 16. Žalobca poukázal na to, že v daňovom konaní predložil správcovi dane okrem faktúry vystavenej predávajúcim, odovzdávajúceho protokolu, kúpnu zmluvu, potvrdenie o úhrade kúpnej ceny, list vlastníctva a tieto doklady bez akýchkoľvek pochýb preukázali, že k uskutočneniu fakturovaného plnenia, t. j. k dodaniu nehnuteľností tak ako bolo uvedené na predmetnej faktúre aj skutočne prišlo. On potom svoje dôkazné bremeno uniesol v plnom rozsahu, nakoľko dôkazy, ktorými disponoval správcovi dane predložil a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Konanie predávajúceho v prípade neodvedenia dane z pridanej hodnoty nebolo možné považovať za jeho konanie a nemohlo zakladať porušenie právnych predpisov z jeho strany. 17. Napriek jednoznačne zákonom definovaným podmienkam uplatnenia si nároku na odpočítanie dane, kedy boli tieto podmienky z jeho strany riadne dodržané, porušenie právnych predpisov zo strany iných daňových subjektov nemalo mať vplyv na uplatnenie nároku si odpočítania dane z jeho strany. Výklad zákona podaný správcom dane žalobca považoval za svojvoľný, účelový a vykonaný ústavne nesúladným spôsobom, v rozpore s princípom právnej istoty. 18. Záverom poukázal, že pokiaľ správca dane prezumoval, že hlavným cieľom daňovou kontrolou posudzovaných plnení malo byť získanie daňovej výhody pre žalobcu a preto mu nárok na odpočet dane nepriznal, bol povinný tento svoj záver relevantne preukázať, čo sa však nestalo. 19. Žalobca replikou zo dňa 30.01.2018 zaujal stanovisko k vyjadreniu žalovaného k žalobe a zotrval na svojom doterajšom postoji. Vyjadrenie žalovaného. 20. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 05.09.2014 a navrhol ju ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že trvá na dôvodoch uvedených v svojom napadnutom rozhodnutí, pričom nesúhlasil so žalobnými námietkami, ktoré boli identické ako v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu. 21. Poukázal na to, že správca dane v daňovom konaní nespochybniteľne zistil prevody dotknutej nehnuteľnosti, ktorá od roku 2008 bola predmetom kúpy a predaja celkom 8 spoločností, v ktorých boli konatelia a za spoločnosti pri kúpe a predaji vždy konali manželia L. Z. S., resp. N. S.. 22. Na základe zistenej histórie vlastníkov dotknutej nehnuteľnosť sa žalovanému javilo, že táto nehnuteľnosť u predávajúcich a kupujúcich bola len predmetom na neoprávnené čerpanie peňažných prostriedkov DPH zo štátneho rozpočtu. Daň z predaja nehnuteľnosti u daňových subjektov bola vždy znížená o odpočítanie dane z nákupu tovarov a služieb, pričom tieto zníženia správcovi dane napriek jeho snahe neboli príslušnými spoločnosťami nikdy preukázané. Zo zistení správcu dane bolo jednoznačné, že v dotknutých spoločnostiach išlo o reťazové obchodné transakcie tých istých nehnuteľností a dané spoločnosti boli vždy personálne prepojené a kúpna cena stúpala. 23. Žalovaný mal za to, že len predloženie účtovných a daňových dokladov samo osebe nič nepreukazuje a správca dane musí zistiť, či sú v predložených dokladoch zachytené všetky kroky tvrdenej transakcie a či daňový subjekt je schopný preukázať ako, kedy a za akým účelom sa stali. Preto správca dane sa správne zaujímal o predmet obchodovania a spôsob jeho prevodu ako aj okolnosti predaja a jeho ekonomickú účelnosť. Taktiež skúmal, či dvojstranný právny úkon nesmeroval k obchádzaniu zákona o DPH za situácie, že bol v danej veci navodený stav výhradne pre účely skrátenia dane a motívom obchodovania s danou nehnuteľnosťou všetkými zainteresovanými spoločnosťami (mali sídlo na adrese predmetného pozemku) bolo nárokovanie si odpočítania DPH. V danom prípade išlo o prepojené spoločnosti - išlo o obchod caruselového typu. V danom prípade sa nejadnalo o obchodovanie medzi indiferentnými spoločnosťami, ale o obchodovanie medzi spoločnosťami, v ktorých v čase obchodov bol konateľom niekto z manželov S.. 24. V súvislosti so zamedzením zneužívania DPH žalovaný poukázal na rozsudky Európskeho súdneho dvora vo veciach C- 409/04 T. a C-184/05 T. Pri zdaňovaní platiteľa dane je podstatné, či urobil všetky dostupné opatrenia, aby sa vyhol konaniu, ktoré by mohlo indikovať jeho účasť na daňovom podvode. Daňové orgány v zmysle daňového poriadku majú oprávnenie zisťovať splnenie si zákonných povinností daňovými subjektmi. Bolo v súlade so zákonom požadovať, aby daňový subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie ktoré prijíma, resp. uskutočňuje nebude viesť k jeho účasti na obchode vykazujúcom znaky podvodu. 25. S poukazom na § 24 Daňového poriadku ako aj ustálenú judikatúru žalovaný uviedol, že je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý je iniciátorom odpočítania DPH a ktorý si nárok uplatňuje a preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. 26. V danom prípade žalobca nebol spôsobilý vyvrátiť pochybnosti správcu dane o tom, že zdaniteľné plnenie fakturované predloženou faktúrou nebolo súčasťou caruselového obchodu a preto správca dane bol oprávnený rozšíriť dokazovanie na preukázanie tejto skutočnosti na predchádzajúce dodávateľské subjekty. Akýkoľvek formálne bezchybne vyhotovený doklad, bez príslušného vecného priradenia v súlade so zákonom bez akýchkoľvek pochýb nepreukazuje nič, je nedostatočný. V danom prípade, ak začal správca dane zisťovať okolnosti krátenia dane, aby nebola odvedená do štátneho rozpočtu vo výške prislúchajúcej predajnej cene, došlo v spoločnostiach k zmenám konateľov a spoločníkov (stali sa nimi vždy občania Spojených štátov mexických) a títo nekomunikovali so správcom dane. 27. Záverom žalovaný uviedol, že zistené skutočnosti boli dostatočným podkladom na vyvodenie záveru, že v uvedenom prípade išlo o caruselový obchod, všetci predchádzajúci dodávatelia žalobcu o svojich úmysloch jednoznačne museli vedieť, keďže boli personálne prepojené v osobe ich konateľov (manželov) N. S., resp. L. Z. S.. Posúdenie skutkových tvrdení a právnej argumentácie. 28. Krajský súd v Bratislave ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 11 ods. 1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo na nariadenom pojednávaní konanom v súlade s § 114 SSP v neprítomnosti riadne predvolaných a neospravedlnených oboch procesných strán a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu boli vydané v súlade so zákonom. 29. Žaloba bola podaná tunajšiemu súdu počas platnosti a účinnosti Občianskeho súdneho poriadku - O.s.p. (zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov), ktorý v piatej časti upravoval problematiku súdneho preskúmania rozhodnutí orgánov verenej správy. Tento zákon bol v časti týkajúcej sa správneho súdnictva s účinnosťou od 01.07.2016 nahradený Správnym súdnym poriadkom - SSP. Obidva tieto zákony obdobne upravujú otázky vymedzenia rozsahu rozhodnutí správnych orgánov, ktoré podliehajú súdnemu preskúmaniu na návrh účastníka správneho konania. 30. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 31. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 32. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 33. Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 34. Podľa § 491 ods. 2 SSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. 35. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. 36. Podľa § 24 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. 37. Podľa § 24 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. 38. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu. 39. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. 40. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. 41. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12. 42. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. 43. Úlohou súdu v danom prípade je preskúmať zákonnosť postupu oboch správnych orgánov pri vydávaní preskúmavaných rozhodnutí ako aj zákonnosť týchto rozhodnutí v zmysle žalobných námietok. 44. Súd v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správnych orgánov podľa SSP je povinný posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či náležite zistil vo veci skutkový stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi ako aj dôkazmi nachádzajúcimi sa v administratívnom spise a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci súdneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe z hľadiska toho, či takéto namietané procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe realizovanom v zákonom stanovenej lehote je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré musí mať zákonom predpísané náležitosti. Každé rozhodnutie správneho orgánu musí spĺňať všetky zákonom naň kladené formálne náležitosti, t. j. musí byť vydané v písomnej forme, vecne príslušným správnym orgánom. Musí vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať všetky zákonom požadované náležitosti. 45. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti, znamenajúci porušenie ústavou garantovaného základného práva, majúci za následok nepreskúmateľnosť takéhoto rozhodnutia. 46. Súd uvádza, že nespochybňuje naplnenie dodržania všetkých formálnych náležitosti v zmysle zákona zo strany žalobcu na preukázanie splnenia zákonných podmienok uplatnenia si nároku na odpočet DPH (kúpnu zmluvu, faktúru, návrh a rozhodnutie o povolení vkladu do katastra nehnuteľnosti, doklad o prevode kúpnej ceny) a tým aj formálne splnenie si svojej dôkaznej povinnosti zo strany daňového subjektu (žalobcu). 47. Zároveň však súd musí uviesť, že ak vzniknú dôvodné pochybnosti správcu dane o tom, či k predaju nehnuteľnosti deklarovaným spôsobom skutočne došlo tak, ako to vyplýva z formálnych dokladov predložených žalobcom správca dane má povinnosť uskutočniť šetrenie k zisťovaniu skutkového stavu vedúce k tomu, či predložené doklady daňovým subjektom (žalobcom) odrážajú skutočný priebeh obchodu (predaja pozemku), z ktorého sa uplatňuje nárok na odpočet DPH. Potom daňový subjekt (žalobca) musí preukázať správcovi dane všetky ním vyžadované skutočnosti potrebné pre posúdenie oprávnenosti uplatneného nároku. 48. V daňovom konaní správca dane zistil, že predmetný pozemok so záhradnou chatkou (25 m2- zastavanej plochy) bol v období rokov 2008 až 2012 predmetom opakovanej kúpy (celkovo 8 krát) viacerých obchodných spoločností, ktoré sídlili na tej istej adrese - Nové Pálenisko 2, Bratislava - predmetná chatka. Všetky dotknuté obchodné spoločnosti boli zároveň personálne prepojené v osobe ich konateľov, ktorými boli v čase uskutočnenia predaja nehnuteľnosti manželia N. S. a L. Z. S.. Bezprostredne po predaji vždy došlo k zmene vlastníkov a aj konateľov predaja účastných spoločností - stali sa nimi občania Z. (v jednom prípade V.), ktorí boli a sú nekontaktní. K postupnému predaju predmetných nehnuteľností dochádzalo aj viac krát do roka, pričom zo zistení správcu dane vždy po uskutočnenom predaji došlo k uplatneniu nároku nadmerného odpočtu DPH zo strany nového nadobúdateľa s tým, že predávajúci subjekt buď daň nezaplatil vôbec, resp. daň zaplatil v minimálnej výške (neporovnateľnej s uplatneným nadmerným odpočtom DPH). Celá história zmien vlastníkov nehnuteľnosti za cca 4 roky a postup jej nových vlastníkov nárokujúcich si nemalé sumy odpočtu DPH (radovo v desiatkach tisíc eur) oprávnene vyvolala u správcu dane pochybnosti o dôveryhodnosti predaja medzi spol. Q. M., K.. K..Q..X.., a žalobcom. 49. Správca dane sa opakovane bezúspešne pokúšal o kontakt s konateľmi týchto obchodných spoločností (Q. M., K.. K..Q..X.., a žalobca) za účelom zistenia ich ekonomickej činnosti, okolnosti predaja a jeho ekonomickej účelnosti a preukázania oprávnenosti nárokovania odpočtu DPH žalobcom ako aj oprávnenosť zníženia daňového základu predávajúcim, ktorý preukázateľne namiesto odvedenia dane z predaja nehnuteľnosti vo výške XX XXX €, daň neodviedol (bol uplatnený nadmerný odpočet). Správca dane sa opakovane snažil uskutočniť miestne zisťovanie v sídle žalobcu a zistil, že sa jedná o opustenú dlhšie obdobie nevyužívanú záhradnú chatku (úradný záznam z ohliadky zo dňa 13.03.2014). Malo byť v prvom rade v záujme tak žalobcu, ako aj spol. Q. M., K.. K..Q..X.., preukázať všetky relevantné správcom dane požadované dôkazy, ktoré by vyvrátili pochybnosti a potvrdili oprávnenosť uplatneného nadmerného odpočtu DPH. Postup konateľov týchto spoločností, ktorými boli v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy L. Z. S. a N. S. (v súčasnosti sú nimi A. F. F. B. B. C. F. N. (X. Z.), bol však presne opačný a títo neboli schopní a ani ochotní doklady preukazujúce ekonomickú opodstatnenosť kúpy predložiť. Na opakovanú snahu správcu dane o ich výsluch sa nikdy nedostavili, raz vypočutý v tom čase aktuálny konateľ žalobcu N. S. (výsluch dňa 17.04.2013), ktorý mal podľa vlastných slov viesť aj účtovníctvo žalobcu nedokázal odpovedať na základné otázky ekonomického fungovania spoločnosti a svoje všeobecné tvrdenia nebol schopný nijako preukázať. Je dôvodné sa domnievať, že prijatý záver žalovaného o tom, že ním zistené reťazové predaje tej istej nehnuteľnosti medzi personálne prepojenými obchodnými spoločnosťami mali len jediný cieľ, a to nárokovanie si odpočtu DPH je správny a vyplýva z jeho zistení v daňovom konaní. V prípade, ak by mal žalobca skutočný úmysel tento záver správnych orgánov vyvrátiť bolo v jeho záujme aktívne predkladať dôkazy. Postup v daňovom konaní žalobcu bol však presne opačný, so správcom dane prakticky nekomunikoval, neustále ospravedlňoval svoju neprítomnosť na procesných úkonoch správcu dane, v priebehu daňového konania došlo k zmene konateľa žalobcu - stala sa ním štátna príslušníčka Z. (tak ako v prípade všetkých predchádzajúcich spoločností vlastniacich predmetné nehnuteľnosti). Podľa názoru súdu nie je v danom prípade možné uplatniť si nárok na nadmerný odpočet DPH, ak predchádzajúci subjekt daň neodviedol, resp. nepreukázal opodstatnenie jej neodvedenia. Potom by vznikol rozpor medzi princípom neutrality DPH, ktorá by bola vždy voči štátu len uplatňovaná, ale nikdy by skutočne nedošlo k jej uhradeniu zo strany povinného subjektu. 50. Súd záverom musí konštatovať, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného (ako aj rozhodnutie správcu dane), ktoré bolo predmetom súdneho prieskumu považuje za vecne správne, vychádzajúce z náležite zisteného skutkového stavu, ktorý je riadne zachytený v administratívnom spise, rozhodnutie je primerane odôvodnené a vydané v súlade so zákonom. V konaní správnych orgánov predchádzajúcich vydaniu preskúmavaných rozhodnutí súd nezistil žiadnu vadu, ktorá by mohla mať vplyv na ich zákonnosť a preto podľa § 190 SSP žalobu zamietol. 51. O nároku na náhradu trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 v spojení s §175 ods.1 SSP, avšak vo veci úspešnému žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil, ide o orgán štátnej správy, a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. 52. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2001 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 ods. 2 písm. a/, § 145 ods. 2 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).