Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/187/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014201418 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1014201418.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcov: 1) I.. T. F., narodený XX.X.XXXX, bytom v B. XXX, 2) I.. A. F., narodená XX.X.XXXX, bytom v B. XXX, obaja právne zastúpení spoločnosťou Advokátska kancelária Roman Gašparík, s.r.o., IČO: 47253347, so sídlom v Bratislave, Bernolákova 6, za ktorú koná advokát Mgr. Roman Gašparík, LL.M., proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom v Bratislave, Tomášikova 46, za účasti ďalších účastníkov: 1) Mgr. R. Komárová, bytom v Q., A. 7, 2) F. C., bytom v B. XXX, 3) L. C., bytom v Q., M. XX, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OVBP2-2014/35330/ JAN-2 zo dňa 17.6.2014, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalovanému a ďalším účastníkom sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. Obec Kalinkovo ako príslušným stavebný úrad rozhodnutím č. 127-10-K-13-Kš zo dňa 10.10.2013 podľa § 88 ods. 1 písm. b/ a § 88a ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len SZ alebo stavebný zákon) vydala dodatočné povolenie stavby „D. dom G. XX/XXX s garážou“, umiestnenej na pozemku parcela č. XXX/ X, k.ú. Kalinkovo, stavebníčke R. B. (ďalšia účastníčka v prvom rade). 2. Žalovaný napadnutým rozhodnutím č. OU-BA-OVBP2-2014/35330/JAN-2 zo dňa 17.6.2014 zamietol odvolanie žalobcov v prvom a druhom rade a prvostupňové rozhodnutie stavebného úradu č. 127-10- K-13-Kš zo dňa 10.10.2013 potvrdil. Uviedol, že riešenie podľa predloženej projektovej dokumentácie spĺňa požiadavky týkajúce sa verejného záujmu, predovšetkým z hľadiska ochrany životného prostredia, ochrany zdravia a života ľudí, zodpovedá všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu a stavebný úrad zapracoval do napadnutého rozhodnutia aj podmienky určené dotknutými orgánmi. Stavebníčka zrealizovala stavbu rodinného domu a garáže v rozpore s už vydaným stavebným povolením, ktoré v tom čase ešte nenadobudlo právoplatnosť, nakoľko pôvodné stavebné povolenie neobsahovalo stavbu garáže. Svoju žiadosť o dodatočné stavebné povolenie doplnila o súhlasné stanoviská dotknutých orgánov (Obvodný úrad životného prostredia Senec, úsek odpadového hospodárstva č. ŽP/ OH/592/2013 Po zo dňa 21.2.2013, Obvodný úrad životného prostredia Senec, úsek ochrany prírody a krajiny č. ŽP/591/13 - ochr.prír. - Do zo dňa 25.2.2013, Obec B., súhlas na vybudovanie malého zdroja znečisťovania č. KA 181-OcÚ/Má/2013 zo dňa 22.4.2013, Západoslovenská energetika, a.s., zo dňa 28.8.2006, dokumentácia o protipožiarnej bezpečnosti stavby). Dôkazné bremeno, že existencia nepovolenej stavby alebo stavby uskutočňovanej v rozpore so stavebným povolením nie je v rozpore s verejným záujmom, je na vlastníkovi stavby, ktorý sa dopustil porušenia zákona. Vlastník si musí sám a na vlastné náklady zaobstarať všetky potrebné doklady (rozhodnutia, stanoviská a vyjadrenia dotknutých orgánov). Rozhodnutím o dodatočnom povolení stavby sa dodatočne legalizuje už postavená stavba a v konaní mu predchádzajúcom stavebný úrad zisťuje, či dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom a osobitnými predpismi. Predmetná stavba nie je v rozpore s územným plánom obce B. - v lokalite, kde je postavená, sa odporúča výstavba rodinného domu v existujúcej zástavbe. Žalobcovia mali možnosť nahliadnuť do administratívneho spisu a do podkladov rozhodnutia, no svoje právo nevyužili. Projektová dokumentácia sa všetkým účastníkom konania spolu s rozhodnutím nedoručuje - podľa § 67 ods. 1 SZ ju vlastní stavebník, obec a vlastník stavby, ak nie je stavebníkom. Pri určovaní odstupových vzdialeností medzi objektmi platný územný plán obce B. odkazuje na príslušné normy a predpisy, najmä na vyhlášku Ministerstva životného prostredia SR č. 532/2002 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie (ďalej len vyhláška č. 532/2002 Z.z.). Stavba je svojou časťou, ktorá má funkciu garáže, postavená vo vzdialenosti 2,00 m od spoločnej hranice s pozemkom parc. č. XXX/X, ktorý je vo vlastníctve žalobcov, čím nedošlo k porušeniu § 6 ods. 1, ods. 3 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. V tejto časti stavby sa nachádza garáž, ktorá nie je obytnou miestnosťou a z podaného odvolania žalobcov vyplýva, že ich rodinný dom je umiestnený vo vzdialenosti 6,8 m od spoločnej hranice s pozemkom parc. č. XXX/X vo vlastníctve stavebníčky. Z uvedených hodnôt vyplýva, že vzdialenosť medi oboma rodinnými domami je 8,80 m, čo je v súlade s vyhláškou č. 532/2002 Z.z. Nebol daný dôvod na osobitné posudzovanie požiadaviek na denné osvetlenie a presvetlenie a zachovanie pohody bývania, pretože boli splnené požiadavky na odstup stavby podľa § 6 ods. 3 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. Svetlotechnický posudok je potrebné vypracovať v prípadoch, ak ide o iné riešenia vzdialenosti rodinných domov, ako sú uvedené v § 6 ods. 3, ods. 4 citovanej vyhlášky, o čo v predmetnej právnej veci nejde. Podmienky zabezpečenia pohody bývania zo stavebného zákona ani z vyhlášky č. 532/2002 Z.z. nevyplývajú. Pokiaľ však vlastník susednej nehnuteľnosti tvrdí, že budúca stavba negatívne zasiahne do jeho pohody bývania, mal by preukázať skutočnosti, ktoré by jeho tvrdenie preukazovali. Záverom žalovaný konštatoval, že v konaní a rozhodovaní stavebného úradu nebolo zistené také porušenie hmotnoprávnych a procesnoprávnych predpisov, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie dodatočného stavebného povolenia. II. Žaloba 3. Žalobcovia sa včas podanou žalobou domáhajú preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OVBP2-2014/35330/JAN-2 zo dňa 17.6.2014, jeho zrušenia spolu s prvostupňovým rozhodnutím č. 127-10-K-13-Kš zo dňa 10.10.2013 a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie; uplatnili si nárok na náhradu trov konania. Namietali, že žalovaný sa nevysporiadal so všetkými ich námietkami, pričom nie všetky ich námietky sa týkali vzdialenosti stavby od spoločnej hranice pozemkov parc. č. XXX/X a XXX/X. Správne orgány oboch stupňov nepreukázali, že dodatočné stavebné povolenie nie je vydané v rozpore s cieľmi územného plánovania. Podľa všeobecne záväzného nariadenia obce B. majú byť stavby umiestnené minimálne v 5 m vzdialenosti od hranice a určenie stavebnej čiary má byť 4 m dovnútra stavebného pozemku, čo nebolo dodržané. 4. Žalobca v prvom rade najskôr súhlasil s umiestnením stavby na pozemku parc. č. XXX/X vo vzdialenosti 2 m od hranice pozemku (čo uviedol na pojednávaní dňa 17.8.2006), o jeden deň neskôr (18.8.2006) už súhlasil s umiestnením stavby vo vzdialenosti 3 m od hranice pozemku. Po zistení zámerov stavebníčky súhlasil s umiestnením stavby vo vzdialenosti 5 m a po vydaní stavebného povolenia (19.9.2006) súhlasil s umiestnením stavby vo vzdialenosti 5,8 m od hranice pozemku. Obaja žalobcovia trvajú na tom, že určenie vzdialenosti 2 m od hranice susedného pozemku parc. č. XXX/ X ako aj určenie stavebnej čiary vo vzdialenosti 3,5 m dovnútra stavebného pozemku od hranice s pozemkom parc. č. XXX/X. nie je v súlade s dokumentáciou schválenou obecným zastupiteľstvom v B. vo VZN, ktoré určuje minimálne 5 m vzdialenosť nehnuteľnosti na parcele č. XXX/X od hranice s parcelou č. XXX/X a určenie stavebnej čiary 4 m dovnútra stavebného pozemku. 5. V podmienkach na umiestnenie stavby vyjadrených v rozhodnutí Okresného úradu v Senci zo dňa 29.6.1998 o umiestnení stavby rodinného domu na parcele č. XXX/X pre ich rodinný dom s garážou je stavebná čiara určená 6 m dovnútra stavebného pozemku na priečelie garáže. Autor územného plánu obce B. v predmetnej veci tým, že v pláne zástavby určil na pozemku parc. č. XXX/X stavebnú čiaru vo vzdialenosti 4 m a nie vo vzdialenosti 6 m, nevytvoril jednotnú líniu umiestnenia stavieb na susediacich pozemkoch. Uvedeným postupom sa posunula aj vzdialenosť od hranice stavby umiestnenej na pozemku parc č. XXX/X (stavebníčka R. B.) od hranice pozemku parc. č. XXX/X (žalobcovia) o 2 m, t.j. na vzdialenosť 5 m. Negatívny dopad posunutia stavebnej čiary na pozemkoch parc. č. XXX/X a XXX/X je výraznejší pri obytnej časti stavby na parc. č. XXX/X, pretože je oproti garáži posunutá od stavebnej čiary dozadu o 1,5 m a je umiestnená vo vzdialenosti 7,6 m od stavebnej čiary. 6. Poukázali na to, že počas stavebného dozoru konaného dňa 5.12.2006 bolo stavebníčke R. B. nariadené zastavenie stavebných prác, pretože boli vykonávané v rozpore so stavebným povolením. Žalobcovia preto žiadajú o pokračovanie v konaní podľa § 88a ods. 2 SZ a odstránenie stavby, resp. časti stavby presahujúcej vzdialenosť uvedenej vo VZN č. 11 obce B.. Súhlasia síce, že stavba spĺňa pri schválení vzdialeností požiadavky vyhlášky č. 532/2002 Z.z. aj územného plánu, no zastávajú názor, že pri rozhodovaní o umiestnení stavby nie je možné vychádzať len z vyhlášky bez priamej nadväznosti na VZN č. 11, ktorým bol vyhlásený územný plán obce B.. III. Vyjadrenie žalovaného 7. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu zamietnuť. V podrobnostiach sa pridržiaval odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a zdôraznil, že rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby má konštitutívne účinky, ktorým sa samotný právny stav zakladá, keďže sa v ňom určujú podmienky prípustnosti stavby, ktorá bola už sčasti realizovaná, ale bez právoplatného stavebného povolenia. Riešenie podľa predloženej dokumentácie spĺňa požiadavky týkajúce sa verejných záujmov - ochrana životného prostredia, zdravia a života ľudí a protipožiarnej ochrany. 8. K odstupovej vzdialenosti rodinného domu stavebníčky od pozemku žalobcov uviedol, že v platnom územnom pláne obce B., v bode 2.17 odkazuje na príslušné normy a predpisy upravujúce vzdialenosti stavieb v závislosti od ich druhu a výšky, a to najmä s poukazom na vyhlášku č. 532/2002 Z.z. Vzdialenosť medzi oboma rodinnými domami je 8,8 m, podmienky ustanovenia § 6 ods. 1 a ods. 3 citovanej vyhlášky teda boli dodržané. Keďže sa pre územie, kde sa nachádza pozemok parc. č. XXX/X v k.ú. B., nemusí vypracovať územný plán zóny, v ktorom by sa stanovili zásady a regulatívy umiestňovania stavieb na jednotlivých pozemkoch, umiestnenie predmetnej stavby 2 m od spoločnej hranice pozemkov je v súlade s vyhláškou č. 532/2002 Z.z. a stavebným zákonom. 9. Žalobcovia sa k vyjadreniu žalovaného písomne nevyjadrili. IV. Ďalší účastníci konania 10. Ďalší účastníci konania sa k žalobe ani k vyjadreniu žalovaného písomne nevyjadrili. V. Verejné vyhlásenie rozsudku 11. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 491 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení zákona č. 88/2017 Z.z. (ďalej len SSP) v spojení s § 9 ods. 1 SSP a § 246 ods. 1, § 246a ods. 1 prvá veta zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadku v znení účinnom do 30.6.2016 (ďalej len OSP) rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa 30.5.2018 postupom podľa § 137 ods. 4 SSP, s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu minimálne päť dní vopred. Žalobcovia, žalovaný ani ďalší účastníci nežiadali nariadiť vo veci pojednávanie (§ 182 ods. 1 písm. g/ SSP, § 105 ods. 1 písm. a/ SSP). 12. Okrem uvedeného súd poukazuje aj na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj len ESĽP) vo veci Varela Assalino proti Portugalsku zo dňa 25.4.2002, č. sťažnosti 64336/01, v zmysle ktorého ESĽP nedospel k záveru, že článok 6 Dohovoru vždy zahŕňa právo na verejné pojednávanie bez ohľadu na povahu otázky, ktorá má byť vyriešená; je legitímne, keď vnútroštátne orgány berú do úvahy požiadavky efektivity a hospodárnosti konania [rozsudok Jan-Ake Andersson proti Švédsku zo dňa 29.10.1991, séria A č. 212-B, s. 45, § 27; rozsudok Allan Jacobsson proti Švédsku (č. 2) zo dňa 19.2.1998, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I, s. 168, § 46; rozsudok Schuler-Zgraggen proti Švajčiarsku z 24.júna 1993, séria A č. 263, s. 19, § 58]. V konaní, v ktorom sa majú riešiť iba právne otázky, postačuje preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie a pre spor z nich vyplývajúci sa javia byť výhodnejšie skôr písomné vyjadrenia ako ústne prednesy. V predmetnom konaní sa správny súd (ktorý nie je súdom skutkovým, ale preskúmava zákonnosť napadnutého rozhodnutia, teda jeho právnu stránku) na základe predloženého administratívneho spisu zameral na skúmanie právnej otázky a správnosť aplikácie ustanovení stavebného zákona a vyhlášky č. 532/2002 Z.z., preto aj v tomto konaní možno postupovať podľa záverov ESĽP vyjadrených vo vyššie citovaných rozhodnutiach a vo veci rozhodnúť bez nariadenia pojednávania. VI. Relevantné právne predpisy 13. Podľa § 491 ods. 1, ods. 2 SSP ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (ods. 1). Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba (ods. 2). 14. Podľa § 88 ods. 1 písm. b/ SZ stavebný úrad nariadi vlastníkovi stavby odstránenie stavby postavenej bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním alebo bez písomného oznámenia stavebného úradu podľa § 57 ods. 2 pri stavbách, ktoré treba ohlásiť; odstránenie stavby sa nenariadi iba v prípadoch, keď dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejným záujmom. 15. Podľa § 88a ods. 1 SZ ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými predpismi. Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané, stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk podľa § 140b a podkladov predložených v stavebnom konaní. 16. Podľa § 88a ods. 4 SZ v rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby stavebný úrad dodatočne povolí už vykonané stavebné práce a určí podmienky na dokončenie stavby alebo nariadi úpravy už realizovanej stavby. 17. Podľa § 88a ods. 5 SZ ak sa v konaní o dodatočnom povolení stavby preukáže rozpor s verejnými záujmami alebo stavebník v určenej lehote nesplní podmienky rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby. 18. Podľa § 6 ods. 1 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. vzájomné odstupy stavieb musia spĺňať požiadavky urbanistické, architektonické, životného prostredia, hygienické, veterinárne, ochrany povrchových a podzemných vôd, ochrany pamiatok, požiarnej bezpečnosti, civilnej ochrany, požiadavky na denné osvetlenie a preslnenie a na zachovanie pohody bývania. Odstupy musia umožňovať údržbu stavieb a užívanie priestorov medzi stavbami na technické alebo iné vybavenie územia a činnosti, ktoré súvisia s funkčným využívaním územia. 19. Podľa § 6 ods. 3 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. ak rodinné domy vytvárajú medzi sebou voľný priestor, vzdialenosť medzi nimi nesmie byť menšia ako 7 m. Vzdialenosť rodinných domov od spoločných hraníc pozemkov nesmie byť menšia ako 2 m. 20. Podľa § 6 ods. 4 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. v stiesnených územných podmienkach možno vzdialenosť medzi rodinnými domami znížiť až na 4 m, ak v žiadnej z protiľahlých častí stien nie sú okná obytných miestností; v týchto prípadoch sa nevyžaduje dodržanie vzdialeností od spoločných hraníc pozemkov podľa odseku 3. VII. Posúdenie veci správnym súdom 21. Predmetom súdneho prieskumu v predmetnej právnej veci je rozhodnutie stavebného úradu o dodatočnom povolení stavby rodinného domu s garážou pre stavebníčku R. B., ktoré bolo potvrdené napadnutým rozhodnutím žalovaného. Spornou skutočnosťou medzi účastníkmi bola najmä vzdialenosť dodatočne povolenej stavby od spoločnej hranice pozemku žalobcov a stavebníčky a vzdialenosť od rodinného domu žalobcov ako aj súlad dodatočne povolenej stavby s verejným záujmom. 22. Z odsekov 1 a 2 ustanovenia § 88a SZ vyplýva, že dôkazné bremeno preukázať, že ďalšia existencia nepovolenej stavby alebo stavby uskutočňovanej v rozpore so stavebným povolením nie je v rozpore s verejnými záujmami, spočíva na vlastníkovi stavby, keďže sa dopustil porušenia zákona (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8 Sžo 125/2010 zo dňa 28.4.2011 publikovaný pod číslom R 101/2012). Vlastník stavby si sám a na vlastné náklady musí zaobstarať všetky potrebné doklady, t.j. rozhodnutia, stanoviská a vyjadrenia dotknutých orgánov. Verejným záujmom sa v tejto súvislosti rozumejú záujmy chránené osobitnými zákonmi, všeobecne záväznými vyhláškami, nariadeniami, záväznými časťami slovenských technických noriem a pod. Posúdenie súladu s nimi vykonáva príslušný prvostupňový orgán štátnej správy, ktorým je stavebný úrad. Musí posúdiť najmä súlad s platnou územnoplánovacou dokumentáciou z hľadiska súladu s funkčným využitím, určené záväzné limity a regulatívy, ktoré vykonáva obec. Rozsah požadovaných dokladov nie je taxatívne vymedzený, ale stavebný úrad pri ich určení vychádza predovšetkým z ustanovenia § 126 SZ, ktoré sa týka ochrany zložiek životného prostredia a iných osobitných záujmov podľa toho, o aký druh stavby ide, na aký účel sa má stavba užívať, ktoré záujmy budú stavbou dotknuté, kde je stavba umiestnená, či sú v predmetnom území vyhlásené ochranné pásma, a pod. 23. Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané (o čo ide aj v predmetnej právnej veci), stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk podľa § 140b a podkladov predložených v stavebnom konaní. V konaní o dodatočnom povolení stavby je pre stavebný úrad stanovisko dotknutého orgánu na súlad alebo nesúlad nepovolenej stavby s verejnými záujmami záväzné (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Sžo 248/2008 zo dňa 23.6.2009). Novelou stavebného zákona realizovanou zákonom č. 479/2005 Z.z. sa osobitne upravil postup v konaní o dodatočnom povolení stavby začatej bez právoplatného stavebného povolenia; v týchto prípadoch sa nevyžadujú nové doklady o súlade stavby s verejnými záujmami, ale platia tie, ktoré stavebník predložil na riadne stavebné konanie. 24. V prvom rade je potrebné pripomenúť, že žalobcovia v žalobe vyjadrili súhlas s tým, že dotknutá stavba spĺňa požiadavky vyhlášky č. 532/2002 Z.z. aj územného plánu obce B., no zastávajú názor, že pri rozhodovaní o umiestnení stavby nie je možné vychádzať len z vyhlášky bez priamej nadväznosti na VZN č. 11, ktorým bol vyhlásený územný plán obce Kalinkovo. Žalobca v prvom rade počas administratívneho konania súhlasil s umiestnením stavby na pozemku parc. č. XXX/X vo vzdialenosti 2 m od hranice pozemku (17.8.2006), o jeden deň neskôr (18.8.2006) už súhlasil s umiestnením stavby vo vzdialenosti 3 m od hranice pozemku. Po zistení zámerov stavebníčky súhlasil s umiestnením stavby vo vzdialenosti 5 m a po vydaní stavebného povolenia (19.9.2006) súhlasil s umiestnením stavby vo vzdialenosti 5,8 m od hranice pozemku. 25. Vyhláška č. 532/2002 Z.z., na ktorú odkazuje aj územný plán obce B., ktorého záväzná časť je vyhlásená vo VZN č. 11, v ustanovení § 6 ods. 3 určuje minimálnu vzdialenosť medzi susediacimi rodinnými domami 7 m, pričom minimálna vzdialenosť rodinných domov od spoločných hraníc pozemkov nesmie byť menšia ako 2 m. Dodatočne povolená stavba spolu s garážou určené minimálne limity spĺňa. Z administratívneho spisu vyplýva, že je umiestnená na pozemku parc. č. XXX/X vo vzdialenosti 2 m od spoločnej hranice s pozemkom žalobcov s parcelným č. XXX/X a vzdialenosť medzi dodatočne povolenou stavbou s garážou a rodinným domov žalobcov je 8,8 m (t.j. rodinný dom stavebníčky Daniely B. je od spoločnej hranice pozemku umiestnený vo vzdialenosti 2 m a rodinný dom žalobcov je od spoločnej hranice pozemku umiestnený vo vzdialenosti 6,8 m). Navyše, najbližšia časť dodatočne povoleného rodinného domu stavebníčky R. B. plnú funkciu garáže, nie je obytnou časťou rodinného domu a negatívne vizuálne alebo úžitkovo neovplyvňuje užívanie rodinného domu žalobcov. V zmysle územného plánu obce B. je dodatočne povolená stavba s garážou situovaná v oblasti určenej na zástavbu rodinnými domami. Ani jeden z dotknutých orgánov, ktoré podali záväzné stanoviská podľa § 140b SZ, nenamietali nesúlad už postavenej stavby s verejným záujmom, pričom ich stanoviská sú pre stavebný úrad záväzné. 26. Dôkazné bremeno v súvislosti s preukazovaním naplnenia požiadaviek verejného záujmu nesie stavebník, v tomto prípade R. B., ktorá ho uniesla a preukazovala ho práve stanoviskami dotknutých orgánov. Úlohou stavebného úradu je vyhodnotiť súlad stavby s verejným záujmom na základe stavebníkom predložených stanovísk dotknutých orgánov, odôvodniť ho a nie ho iniciatívne preukazovať, ako sa domnievajú žalobcovia. Stavebný úrad aj žalovaný sa správne zaoberali súhlasnými stanoviskami dotknutých orgánov a dospeli k záveru, že riešenie podľa predloženej projektovej dokumentácie spĺňa požiadavky týkajúce sa verejného záujmu, predovšetkým záujmu na ochrane životného prostredia, ochrane zdravia a života ľudí, súladu so všeobecnými technickými požiadavkami na výstavbu. 27. Súhlas žalobcov s umiestnením stavby sa vyžaduje len pri menšej vzdialenosti ako je určená v § 6 ods. 3 vyhlášky č. 532/2002 Z.z., teda pri umiestnení stavby menej ako 2 m od spoločnej hranice pozemkov, resp. menej ako 7 m medzi jednotlivými stavbami vzhľadom na obmedzenie komfortu z toho vyplývajúceho. Žalobca v prvom rade vyjadroval svoj súhlas s umiestnením stavby v rozsahu väčšej vzdialenosti od spoločnej hranice pozemkov ako je určená vyhláškou (3 m, 5 m, 5,8 m), preto sa bez ďalšieho nemôže domáhať naplnenia tejto svojej požiadavky, ktorá nespôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. 28. Nemožno považovať za relevantný ani argument žalobcov, že v stavebnom povolení z roku 1998, ktorý sa vzťahuje na ich rodinný dom, bola „stavebná čiara“ určená 6 m dovnútra stavebného pozemku na priečelie garáže a v predmetnej právnej veci bola „stavebná čiara“ určená vo vzdialenosti 4 m a nie vo vzdialenosti 6 m, čím sa nevytvorila jednotná línia umiestnenia stavieb na susediacich pozemkoch. Stavebný zákon ani vyhláška č. 532/2002 Z.z. takúto podmienku na umiestnenie stavieb nekladú; evidentne umiestnená a dodatočne povolená stavba spĺňa urbanistickú a architektonickú podmienku vyplývajúcu z 6 ods. 1 vyhlášky č. 532/2002 Z.z., keďže nešlo o prekážku identifikovanú stavebným úradom brániacu umiestneniu stavby a jej budúcemu užívaniu. Navyše, podmienky na umiestnenie stavieb v roku 1998 nemožno bez ďalšieho porovnávať s podmienkami na umiestnenie stavieb v roku 2014 aj vzhľadom na zmenenú právnu úpravu - v roku 1998 bola účinná vyhláška Ministerstva životného prostredia SR č. 192/1994 Z.z. o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu, v roku 2014 bola účinná vyhláška č. 532/2002 Z.z. a každá z nich upravovala iné podmienky umiestňovania stavieb. Ani táto námietka žalobcov nebola spôsobilá spochybniť zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného a stavebného úradu. 29. Vychádzajúc z uvedených skutočností, citovaných právnych predpisov a judikatúry Najvyššieho súdu SR správny súd dospel k záveru, že správne orgány oboch stupňov dostatočne zistili skutkový stav, vychádzali zo stanovísk dotknutých orgánov, podmienky nimi vyžadované zapracovali do rozhodnutia, správne sa vysporiadali so súladom dodatočne povolenej stavby s verejným záujmom a vec správne právne posúdili v intenciách stavebného zákona a vyhlášky č. 532/2002 Z.z. V ich konaní sa nevyskytli vady, ktoré by mali negatívny vplyv na zákonnosť ich rozhodnutí. Správny súd preto žalobu žalobcov v prvom a druhom rade zamietol ako nedôvodnú podľa § 190 SSP. 30. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože nezistil podmienky, na základe ktorých to možno spravodlivo požadovať. Žalovanému nevznikli ani trovy právneho zastúpenia. Správny súd rozhodol aj o náhrade trov konania ďalších účastníkov administratívneho konania, hoci by tak mohol urobiť aj samostatným uznesením, no z hľadiska hospodárnosti konania o nich rozhodol v tomto rozsudku podľa § 169 SSP a ďalším účastníkom náhradu trov konania nepriznal, pretože od nich nevyžadoval splnenie takej povinnosti, ktorá by im spôsobila vznik trov konania. 31. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jeden mesiac od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).