Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/247/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014201954 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 04. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1014201954.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu: Ing. P. J., narodený XX.XX.XXXX, bytom v I., F. XX, zastúpený advokátom JUDr. Václavom Jaroščiakom, so sídlom v Žiline, M. Rázusa 14, proti žalovanému: Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Námestie SNP 33, za účasti: Mesto Žilina, so sídlom v Žiline, Námestie obetí komunizmu 1, 2) Rímskokatolícka cirkev, farnosť Žilina, so sídlom v Žiline, Katedrálne námestie 25/3, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. MK 1775/2014-221/15598 zo dňa 12.9.2014, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného Ministerstva kultúry Slovenskej republiky č. MK 1775/2014-221/15598 zo dňa 12.9.2014 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi sa p r i z n á v a úplná náhrada trov konania voči žalovanému, o výške ktorej rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. Pamiatkový úrad SR rozhodnutím č. PÚ-09/0824-10/4908/KOW zo dňa 30.7.2009: A. vyhlásil ochranné pásmo nehnuteľnej národnej kultúrnej pamiatky Kostol s areálom (sv. Štefan Kráľ), Žilina, Závodská cesta, zapísanej v Ústrednom zozname pamiatkového fondu pod č. XXXX/X- X, parcelné č. XXXX, XXXX, XXXX - katastrálne územie Žilina. Zároveň vymedzil hranice územia s detailnou špecifikáciou pozemkov a ich parcelných čísel, B. vymedzil podmienky ochrany v okolí a v prostredí nehnuteľnej národnej kultúrnej pamiatky v bodoch a/ až h/. 2. Žalovaný napadnutým rozhodnutím č. MK 1775/2014-221/15598 zo dňa 12.9.2014 zmenil rozhodnutie Pamiatkového úradu SR č. PÚ-09/0824-10/4908/KOW zo dňa 30.7.2009 vo výrokovej časti tak, že opísal vymedzenie hranice ochranného pásma a určil podmienky ochrany ochranného pásma v bodoch 1 až 8 podľa § 18 ods. 2 zákona č. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 49/2002 Z.z.). K námietkam žalobcu uviedol, že označenie listu žalovaného č. MK 1775/2014-221/12083 zo dňa 9.7.2014 bolo nasledovné: „Žilina, ochranné pásmo nehnuteľnej národnej kultúrnej pamiatky Kostol s areálom (sv. Štefan kráľ), doplnenie podkladu na vydanie rozhodnutia, zmena rozsahu ochranného pásma“ a značenie ďalšieho listu žalovaného č. MK 1775/2014-221/12580 zo dňa 17.7.2014 bolo: „Žilina, ochranné pásmo národnej kultúrnej pamiatky Kostol s areálom (sv. Štefan kráľ) - oznámenie o predĺžení lehoty na vydanie rozhodnutia v správnom konaní - zaslanie“ a z ich obsahu vyplýva, že ide o jedno konanie v jednej veci. O pochopení predmetu konania žalobcom svedčí aj skutočnosť, že v písomnom vyjadrení č. A. 14127 zo dňa 31.7.2014 vecne argumentoval k ochrannému pásmu národnej kultúrnej pamiatky. Chybou v písaní sa v liste žalovaného zo dňa 9.7.2014 v poslednom odseku objavila formulácia o pamiatkovej zóne. V súvislosti s námietkou žalobcu k definovaniu výhľadov na národnú kultúrnu pamiatku Kostol s areálom (sv. Štefan kráľ) v Žiline poukázal na bod 2 podmienok ochrany ochranného pásma, v zmysle ktorých sa má zachovať možnosť nerušených lokálnych priehľadov na kultúrnu pamiatku a jej areál, zachovaných v pohľadových situáciách - pohľadový kužeľ 1: zo severovýchodu a východu, z trasy Závodskej cesty smerom do mestskej časti Závodie a z priestranstiev vo východnej časti územia ochranného pásma. Námietku žalobcu považoval za bezpredmetnú, pretože sa neupravuje severo-južný pohľad, ktorý je možný len z dvora priemyselného objektu žalobcu. Zábery č. 10-11 odborného dokumentu preukazujú, že tento pohľad nie je realizovaný z objektu žalobcu. Pamiatkový úrad SR vyhlasuje ochranné pásmo v celospoločenskom verejnom záujme, po verifikácii, posúdení a so zdôraznením pamiatkových hodnôt a kvalít prostredia kultúrnej pamiatky. Je prirodzené, že významné prostredie s národnou kultúrnou pamiatkou je potrebné zachovať, chrániť a jeho využívanie usmerňovať primerane k jeho doterajším funkciám a možnostiam, s ohľadom na urbanistické, architektonicko-historické, krajinné a spoločenské hodnoty. Poukázal na § 18 ods. 2, § 27 zákona č. 49/2002 Z.z. Vyhlásenie ochranného pásma nehnuteľnej národnej kultúrnej pamiatky má za cieľ usmerniť rozvoj jej prostredia alebo okolia, má skôr urbanistický charakter a ciele v dosiahnutí vyváženého urbanistického rozvoja územia. Ochrana bezprostredného okolia je priestor v okruhu 10 metrov od nehnuteľnej národnej kultúrnej pamiatky a slúži najmä na prísnejšie presadzovanie architektonického rozvoja tohto územia, resp. na posúdenie obnovy národnej kultúrnej pamiatky a jej stavby. Vzhľadom na znenie § 32 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len SP) a na rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 4S/90/2010-51 zo dňa 22.11.2013 žalovaný požiadal Pamiatkový úrad SR o doplnenie návrhu na vyhlásenie ochranného pásma Kostol s areálom (sv. Štefan kráľ), Žilina; pri spracovaní aktualizovaného odborného podkladu ku dňu 22.5.2014 boli zistené skutočnosti, ktoré jednoznačne deklarovali zmenu skutkových okolností od času spracovania pôvodného odborného dokumentu Návrh na vyhlásenie ochranného pásma nehnuteľnej národnej kultúrnej pamiatky Kostol s areálom (sv. Štefan kráľ), Žilina (...) dátum spracovania: rok 2009. Preto žalovaný považoval námietku žalobcu o zabezpečení nového dôkazu v odvolacom konaní za bezpredmetnú. Neakceptoval návrh žalobcu na zmenu časti výroku prvostupňového rozhodnutia (B-f sever): „v prípade zámeru umiestnenia novostavby na nezastavaných pozemkoch alebo na mieste existujúcich alebo dočasných stavieb, výška stavby v časti pri Závodskej ceste max. 2 nadzemné podlažia s limitom výšky rímsy cca 6,2 m.“ Dôvodom je potreba ochrany kultúrneho dedičstva v zmysle zákona č. 49/2002 Z.z. II. Žaloba 3. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. MK 1775/2014-221/15598 zo dňa 12.9.2014, jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie; uplatnil si nárok na náhradu trov konania. Podľa jeho názoru bol napadnutým rozhodnutím ukrátený na svojich právach, rozhodnutie považuje za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Namietal, že napadnutým rozhodnutím nebolo rozhodnuté o celom predmete konania, pretože z jeho znenia vyplýva, že sa ním mení celý výrok prvostupňového rozhodnutia a je nahradený výrokom druhostupňového rozhodnutia; v tom prípade vzniká otázka, či vôbec došlo k vyhláseniu ochranného pásma nehnuteľnej kultúrnej pamiatky Kostol s areálom (sv. Štefan kráľ), Žilina, Závodská cesta. Bez akéhokoľvek skutkového a právneho odôvodnenia žalovaný zmenil prvostupňové rozhodnutie v časti vymedzenia hranice ochranného pásma, tak že ho rozšíril severným smerom o parcely č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/ XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/ XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX,XXXX/XX, XXXX/XX,XXXX/XX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX/X a XXXX/X a zúžil o parcely č. XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX a XXXX. 4. Výrok podľa prvej pomlčky bodu 6 v časti podmienok ochrany ochranného pásma podľa § 18 ods. 2 zákona č. 49/2002 Z.z. je svojou podstatou stavebnou uzáverou. Okrem toho, výrok podľa druhej pomlčky je v rozpore s výrokom podľa prvej pomlčky. Žalovaný však vôbec nevysvetľuje vzťah svojho odôvodnenia k rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 4S/90/2010-51 zo dňa 22.11.2013. V rozhodnutí nie je definované, aká vzdialenosť od Závodskej cesty sa považuje za vzdialenejšiu (výrok podľa tretej pomlčky). Pýta sa, prečo by stavby vo výške 6,2 m v korune muriva do vzdialenosti 50 m od trasy cesty (cca 65-70 m) od murovaného plota kultúrnej pamiatky prestavovali zahltenie prostredia vo vizuálnom vzťahu s kultúrnou pamiatkou. Prečo by znamenali zaťaženie územia v bezprostrednom okolí kultúrnej pamiatky vo vzdialenosti do 10 m od kultúrnej pamiatky. Prečo a ako by vo vzdialenosti od 30 m do 70 m od plota kultúrnej pamiatky spôsobili vznik neprimeraných objemovo-priestorových prvkov, ktoré by potlačili jej stále zachovávanú dominantnosť a priestorovú izolovanosť. 5. Podľa jeho názoru naďalej absentuje stanovisko príslušného stavebného úradu (obce) k vyhláseniu ochranného pásma podľa § 18 ods. 2 zákona č. 49/2002 Z.z. Žalovaný síce uviedol, že novým podkladom pre rozhodnutie bolo aj vyjadrenie stavebného úradu Mesta Žilina č. 11378/2014-29055/2014-OS-KRE zo dňa 9.6.014; podľa názoru žalobcu však toto stanovisko nemožno považovať za stanovisko obce, ktoré má na mysli citované ustanovenie. 6. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí odkazuje na mapovú prílohu, ktorá však nie je obsahom samotného rozhodnutia, aspoň nie jeho vyhotovenia, ktoré mu bolo doručené, preto rozhodnutie považuje za nepreskúmateľné. 7. Z hľadiska § 27 ods. 2 zákona č. 49/2002 Z.z. uviedol, že objekt na parc. č. XXXX/XX je od hranice územia (murovaného plota) kultúrnej pamiatky vzdialený cca 18-20 m, teda ďaleko za hranicou zákonom určeného bezprostredného okolia kultúrnej pamiatky. Z tohto pohľadu obmedzenie výstavby nad výšku 3,1 m na parc. č. XXXX/XX je priamo v rozpore so zákonom. Obdobne je obmedzenie výstavby výškou 6,2 m v tzv. vzdialenejšej časti od Závodskej cesty. Nerozumie predloženiu materiálu „Odborný podklad aktualizovaný podľa stavu území k XX.X.XXXX“ v odvolacom konaní, ktorý spracoval Pamiatkový úrad SR. Ide o novú skutočnosť (dôkaz), ktorý žalovaný zohľadnil pri prijatí napadnutého rozhodnutia a ktorý mení hranice v porovnaní s pôvodným stavom. Poukázal na to, že tento materiál vypracoval prvostupňový správny orgán, no s poukazom na § 11 ods. 2 písm. b/ zákona č. 49/2002 Z.z. ho mal vypracovať skôr krajský pamiatkový úrad. V minulosti žalobca nadobudol pozemky a stavby v severnej časti na podnikateľské účely a rozvoj svojich podnikateľských aktivít, ktoré plánoval realizovať v súlade so stavom a možnosťami ich zástavby, prestavby, a pod. Podľa platného územného plánu mesta Žilina je toto územie vhodné na využitie na podnikateľské účely a aktivity „ľahký priemysel“. Už v čase jeho kúpy aj v čase rozhodovania o určení rozsahu ochranného pásma sa v jeho tesnej blízkosti nachádzali ďalšie priemyselné objekty. Režim, určený napadnutým rozhodnutím, obmedzuje jeho vlastnícke právo. Rešpektuje vyhlásenie ochranného pásma, no nesúhlasí so stanovenými podmienkami určenými na realizáciu ďalšej zástavby. III. Vyjadrenie žalovaného 8. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu zamietnuť. Zopakoval, že v zmysle rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 4S/90/2010-51 zo dňa 22.11.2013 bol povinný sa vysporiadať s námietkami žalobcu k obmedzeniu výšky nových stavieb v severnej zóne ochranného pásma, mal definovať vzdialenejšie územie od Závodskej cesty s povolenou výstavbou do 2 m, mal určite a zrozumiteľne určiť predmetné obmedzenie. Poukázal na § 15 ods. 2 zákona č. 49/2002 Z.z., ktorý oprávňuje pamiatkový úrad spracovať podklady na vyhlásenie veci za kultúrnu pamiatku, rozhoduje v prvom stupni a do jeho vecnej pôsobnosti patrí aj ochrana pamiatkového fondu. Na účely vyhlásenia ochranného nehnuteľnej kultúrnej pamiatky teda bolo možné analogicky aplikovať § 15 ods. 2 zákona č. 49/2002 Z.z. a pamiatkový úrad bol oprávnený vypracovať dokument „Ochranné pásmo nehnuteľnej národnej kultúrnej pamiatky Kostol s areálom (sv. Štefan kráľ) č. ÚZPF 1428/1-8 podľa stavu vo vymedzenom území k 22.5.2014“. Z uvedeného dôvodu považuje námietku žalobcu za neopodstatnenú. V citovanom dokumente sa uvádza, že „územie v okolí kultúrnej pamiatky malo do obdobia dvadsiatych rokov 20.storošia charakter extravilánu medzi vlastným mestom Žilina a obcou Závodie. Areál kostola v dolnom povodí toku Rajčianky obklopovala poľnohospodárska pôda, príp. nivy, lúky a pasienky bez akejkoľvek trvalej zástavby. Súčasná trasa Závodskej cesty je starou - historickou cestou medzi uvedenými sídlami. Kostol v období stredoveku i raného novoveku mal funkciu kostola pre okolité obce, prípadne vykonávali tu liturgické obrady v období poľných prác. (...) Zmeny v území okolo kultúrnej pamiatky Kostola sv. Štefana kráľa, najmä zástavba, umiestňovaná prakticky od obdobia 1. ČSR (Štefánikove kasárne), v štyridsiatych a päťdesiatych rokov (obytná zástavba Škultétyho ulice) a potom v období socializmu vcelku rešpektovala situáciu kostola a zachovávala potrebný územno-priestorový odstup. Túto zásadu treba vzhľadom na situáciu kultúrnej pamiatky rešpektovať v prípade budúcich možných zámerov rozvoja. (...) Protiľahlé nárožie Závodskej cesty a Škultétyho ulice tvorí dvojpodlažná budova s obchodmi (farby - laky) postavená na pôdoryse tvaru „L“ (parc. č. 3830). (...) Objekt sa uplatňuje vo vizuálnych (pohľadových) vzťahoch kostola a jeho prostredia, tvorí záver pohľadových kužeľov v smere od severovýchodu na západ. Prípadné neusmernené zmeny v usporiadaní západnej časti územia ochranného pásma (napr. výstavba objemovo a priestorovo preexponovaných objektov) môžu narušiť vnímanie kultúrnej pamiatky v rámci jej okolia a prostredia. (...) Výstavba objektov na Závodskej ceste (v rozsahu vyznačenom v grafickej prílohe, približne 50 m od trasy cesty) by znamenala zahltenie prostredia v úzkom priestorovo-vizuálnom vzťahu s kultúrnou pamiatkou; znamenala by zaťaženie územia v bezprostrednom okolí kultúrnej pamiatky a vznik neprimeraných objemovo-priestorových prvkov, ktoré by potlačili jej stále zachovávanú dominantnosť a priestorovú izolovanosť.“ Jeho súčasťou sú aj mapové podklady, s ktorými mal žalobca možnosť sa oboznámiť. 9. Mesto Žilina ako stavebný úrad nemalo námietky k ochrannému pásmu nehnuteľnej národnej kultúrnej pamiatky. Súčasťou napadnutého rozhodnutia nie sú mapové prílohy, pretože jeho výroková časť obsahuje presný a jednoznačný výpočet pozemkov: sú v ňom uvedené všetky pozemky, ktoré sa stávajú súčasťou ochranného pásma s presným opisom hraníc. Žalobca svoje tvrdenia neopiera o žiaden odborný posudok, ktorý by z pohľadu ochrany pamiatkového fondu obsiahnutého v zákone č. 49/2002 Z.z. spochybňoval rozsah a podmienky ochrany vyhláseného ochranného pásma. 10. Ustanovenie § 27 ods. 2 zákona č. 49/2002 Z.z., na ktoré sa žalobca odvoláva, nadobudlo účinnosť dňa 1.7.2014, teda až po vydaní rozhodnutia Pamiatkového úradu SR č. PÚ-09/0824-10/4908/KOW zo dňa 30.7.2009, ktoré bolo predmetom preskúmavania v odvolacom konaní. Pri zmene alebo zrušení právneho predpisu sa právne vzťahy, ktoré vznikli za platnosti a účinnosti skoršieho právneho predpisu naďalej spravujú právnym predpisom, za účinnosti ktorého vznikli, ak neskorší právny predpis neurčuje inak. K rovnakému záveru dospel aj Krajský súd v Bratislave v citovanom rozsudku č.k. 4S/90/2010-51 zo dňa 22.11.2013. 11. Ďalší účastníci sa k žalobe ani k vyjadreniu žalovaného písomne nevyjadrili. IV. Replika žalobcu 12. Žalobca v písomnej replike k vyjadreniu žalovaného zotrval na argumentoch uvedených v žalobe. Vyjadrenie žalovaného hodnotil ako účelové, ktoré nemá oporu v skutkovom a právnom stave veci. Nestotožnil sa so záverom žalovaného o nemožnosti aplikácie § 27 ods. 2 zákona č. 49/2002 Z.z., pretože nevznikol právny vzťah pred účinnosťou nového právneho predpisu; inak povedané, z neprávoplatného prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu ešte nevznikol žiadny právny vzťah. 13. Žalovaný ani ďalší účastníci sa k replike žalobcu písomne nevyjadrili. V. Pojednávanie 14. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 491 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení zákona č. 88/2017 Z.z. (ďalej len SSP) v spojení s § 9 ods. 1 SSP a § 246 ods. 1, § 246a ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení účinnom do 30.6.2016 rozhodol vo veci na pojednávaní rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa 4.4.2018 v prítomnosti žalobcu, jeho právneho zástupcu a povereného zástupcu žalovaného. VI. Relevantné právne predpisy 15. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a/ SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. 16. Podľa § 15 ods. 2 zákona č. 49/2002 Z.z. krajský pamiatkový úrad alebo pamiatkový úrad vypracuje podklady na vyhlásenie veci za kultúrnu pamiatku z vlastného podnetu alebo na podnet právnickej osoby alebo fyzickej osoby, v odôvodnených prípadoch v spolupráci s vedeckými pracoviskami Slovenskej akadémie vied a ďalšími odbornými a vedeckými inštitúciami. 17. Podľa § 18 zákona č. 49/2002 Z.z. ochranné pásmo je územie vymedzené na ochranu a usmernený rozvoj prostredia alebo okolia nehnuteľnej kultúrnej pamiatky, pamiatkovej rezervácie alebo pamiatkovej zóny (ods. 1). Ochranné pásmo vyhlasuje na základe stanoviska obce pamiatkový úrad rozhodnutím, v ktorom vymedzí jeho územie a podmienky ochrany. Účastníci konania o vyhlásení ochranného pásma sú upovedomení o začatí konania formou verejnej vyhlášky. Doručenie rozhodnutia o vyhlásení ochranného pásma sa vykoná verejnou vyhláškou (ods. 2). 18. Podľa § 44 ods. 4, ods. 5 zákona č. 49/2002 Z.z. na konanie vo veciach ochrany pamiatkového fondu sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak odsek 5 neustanovuje inak. Ak je v správnom konaní počet účastníkov konania väčší ako desať, správny orgán môže doručovať písomnosti účastníkom konania verejnou vyhláškou (ods. 4). Na vydávanie záväzných stanovísk a stanovísk podľa tohto zákona sa nevzťahuje všeobecný právny predpis o správnom konaní (ods. 5). 19. Podľa § 46 SP rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 20. Podľa § 47 ods. 1, ods. 2 SP rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu (ods. 1). Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon (ods. 2). 21. Podľa § 59 ods. 1, ods. 2 SP odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni (ods. 1). Ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí (ods. 2). 22. Podľa § 60a SP ustanovenia prvej až tretej časti sa primerane vzťahujú aj na konanie o odvolaní. VII. Posúdenie veci správnym súdom 23. Predmetom preskúmania správnym súdom je rozhodnutie žalovaného č. MK 1775/2014-221/15598 zo dňa 12.9.2014, ktorým zmenil rozhodnutie Pamiatkového úradu SR č. PÚ-09/0824-10/4908/KOW zo dňa 30.7.2009 vo výrokovej časti tak, že opísal vymedzenie hranice ochranného pásma a určil podmienky ochrany ochranného pásma v bodoch 1 až 8 podľa § 18 ods. 2 zákona č. 49/2002 Z.z., z hľadiska námietok formulovaných v žalobe žalobcu (§ 134 ods. 1 SSP). 24. Žalobca namieta, že žalovaný v odvolacom konaní nerozhodol o celom predmete konania. Účelom odvolacieho administratívneho konania je preskúmanie správnosti a zákonnosti rozhodnutia prvostupňového orgánu. Druhostupňový správny orgán preskúmava prvostupňové rozhodnutie v celom rozsahu, teda celý výrok spolu s odôvodnením, vrátane konania, ktoré mu predchádzalo súc viazaný zásadou, že v odvolacom konaní nemôže rozhodovať o veci, ktorá nebola predmetom rozhodnutia v prvom stupni. Celý rozsah prieskumu znamená, že odvolací orgán nie je viazaný len námietkami a návrhmi odvolateľa, ale musí napadnuté rozhodnutie preskúmať vo všetkých jeho častiach a s ohľadom na všetky podklady, hľadiská a náležitosti, ktoré sa so zreteľom na § 47 SP uplatňujú pri tvorbe rozhodnutia. Vec posudzuje nielen zo stránky právnej, ale aj skutkovej. Nie je preto vylúčené, aby v odvolacom konaní bolo vykonané ďalšie dokazovanie (a to aj na návrh účastníkov konania), s ktorým však musia byť účastníci konania oboznámení podľa § 33 ods. 2 SP. Odvolanie podľa SP je vybudované na apelačnom princípe a druhostupňový správny orgán je v zásade oprávnený rozhodnúť vo veci sám cestou zmeny prvostupňového rozhodnutia po samostatnom zhodnotení skutkovej a právnej stránky veci. Pri zmene rozhodnutia môže ísť buď o čiastočnú zmenu alebo o úplnú zmenu, kedy odvolací orgán svojím rozhodnutím nahrádza v celom rozsahu prvostupňové rozhodnutie. Ak dochádza len k čiastočnej zmene rozhodnutia (za situácie, že výroky sú samostatné a vzájomne oddeliteľné), je nevyhnutné, aby to odvolací orgán výslovne a bez akýchkoľvek pochybností vo výroku svojho rozhodnutia špecifikoval, o zmenu ktorého výroku prvostupňového rozhodnutie ide - v takej situácii je nevyhnutné uviesť, ktorá časť prvostupňového rozhodnutia sa mení a ktorá zostáva nedotknutá, teda v ktorej časti odvolací orgán odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. 25. V predmetnej právnej veci žalovaný v druhostupňovom rozhodnutí zmenil výrokovú časť prvostupňového rozhodnutia č. PÚ 09/0824-10/4908/KOW zo dňa 30.7.2009 a opísal vymedzenie hraníc ochranného pásma a podmienok ochrany ochranného pásma podľa § 18 ods. 2 zákona č. 49/2002 Z.z. bez toho, aby vyhlásil ochranné pásmo nehnuteľnej národnej kultúrnej pamiatky. Žalovaný si však neuvedomil, že podmienkou sine qua non pre vymedzenie hraníc ochranného pásma nehnuteľnej kultúrnej pamiatky a podmienok ochrany ochranného pásma je samotné vyhlásenie ochranného pásma nehnuteľnej kultúrnej pamiatky podľa § 18 ods. 2 citovaného zákona. Podľa názoru správneho súdu má byť v zmysle citovaného zákonného ustanovenia dodržaná nasledovná postupnosť krokov (až splnením jedného kroku možno pristúpiť k realizácii ďalšieho): a. vyhlásenie ochranného pásma konkrétne určenej nehnuteľnej kultúrnej pamiatky, pamiatkovej rezervácie alebo pamiatkovej zóny, b. vymedzenie územia ochranného pásma nehnuteľnej kultúrnej pamiatky, pamiatkovej rezervácie alebo pamiatkovej zóny, a c. vymedzenie podmienok ochrany ochranného pásma. Žalovaný však v napadnutom rozhodnutí, ktorým v celom rozsahu zmenil prvostupňové rozhodnutie Pamiatkového úradu SR, nevyhlásil ochranné pásmo nehnuteľnej kultúrnej pamiatky, ale len vymedzil územie ochranného pásma a podmienky jeho ochrany. Ak však nebolo vyhlásené samotné ochranné pásmo nehnuteľnej kultúrnej pamiatky a táto nehnuteľná kultúrna pamiatka zostala vo výroku druhostupňového rozhodnutia nepomenovaná, nebol dôvod na vymedzenie územia jej ochranného pásma a podmienok ochrany. Žalovaný pritom vo výroku rozhodnutia nešpecifikoval, žeby sa zmena prvostupňového rozhodnutia vzťahovala len na niektorú jeho časť. Uvedená vada spôsobuje nezákonnosť rozhodnutia žalovaného pre podstatné porušenie ustanovenia o konaní majúce za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. 26. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí opäť nešpecifikoval pojem „vzdialenejšie územie“ od trasy Závodskej cesty, kde sú prípustné maximálne dve nadzemné podlažia s najviac 6,2 m v korune muriva (odsek 6 písm. a/ tretia odrážka podmienok ochrany ochranného pásma podľa § 18 ods. 2 zákona č. 49/2002 Z.z.), čo mu už vytýkal Krajský súd v Bratislave v rozsudku č.k. 4S/90/2010-51 zo dňa 22.11.2013. Tento pojem je neurčitý, kvantitatívne nedefinovaný a nie je charakterizovaný ani v zákone č. 49/2002 Z.z., na ktorý by bolo možné s jeho definíciou odkázať. Ak žalovaný tento pojem v rozhodnutí použil, bol povinný ho určito a jasne špecifikovať, čo sa nestalo. V tejto časti ide o nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného pre nedostatok odôvodnenia, čo má negatívny vplyv na zákonnosť jeho rozhodnutia. 27. Správny súd poukazuje aj na rozpor medzi vyjadrením žalovaného k žalobe o nemožnosti aplikácie § 27 ods. 2 zákona č. 49/2002 Z.z. a napadnutým rozhodnutím, v ktorom citoval § 27 ods. 2 zákona č. 49/2002 Z.z. a vyjadroval sa k ochrane bezprostredného okolia národnej kultúrnej pamiatky. Ťažiskom prieskumu správnym súdom je žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, vyjadrenie je jeho procesným právom priznaným Správnym súdnym poriadkom, preto správny súd dospel k záveru, že žalovaný aplikoval ustanovenie § 27 ods. 2 zákona č. 49/2002 Z.z. v napadnutom rozhodnutí, no bližšie sa vo vzťahu k „bezprostrednému okoliu“ a „vzdialenejšiemu územiu“ nevyjadril. 28. Na druhej strane, správny súd vyhodnotil námietku žalobcu o absencii stanoviska stavebného úradu za neopodstatnenú. Je nepochybné, že žalovaný si po zrušení rozhodnutia rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 4S/90/2010-51 zo dňa 22.11.2013 vyžiadal od stavebného úradu (Mesta Žilina) stanovisko k ochrannému pásmi nehnuteľnej kultúrnej pamiatky. Mesto Žilina ako kompetentný orgán v stanovisku č. 14434/2014-35239/2014-OS-DUD zo dňa 21.7.2014 nemalo námietky k ochrannému pásmu nehnuteľnej kultúrnej pamiatky a odporúčalo do podmienok ochrany zapracovať podmienky z hľadiska umiestňovania reklamných, informačných a propagačných zariadení a z hľadiska oplocovania pozemkov. Žalovaný preto postupoval správne, keď takéto vyjadrenie stavebného úradu považoval za podklad svojho rozhodnutia. Uvedená námietka žalobcu je bezpredmetná. 29. Rovnako nebolo pochybením, že v odvolacom konaní Pamiatkový úrad SR spracoval odborné stanovisko na vyhlásenie veci za kultúrnu pamiatku nazvané „Ochranné pásmo nehnuteľnej národnej kultúrnej pamiatky Kostol s areálom (sv. Štefan kráľ) Žilina, Závodská cesta, č. ÚZPF 1428/1-8, odborný podklad aktualizovaný podľa stavu v území k 22.5.2014“, pretože ho na to oprávňuje § 15 ods. 2 zákona č. 49/2002 Z.z. Žalobca mal možnosť sa s týmto podkladom oboznámiť pred vydaním rozhodnutia žalovaného a vyjadriť sa k nemu, preto nemožno dospieť k záveru o porušení jeho práva podľa § 33 ods. 2 SP. 30. Vychádzajúc z uvedených skutočností a citovaných právnych predpisov aj vzhľadom na pochybenia žalovaného spočívajúce v nerozhodnutí o celom predmete konania, keď nevyhlásil ochranné písmo nehnuteľnej národnej kultúrnej pamiatky a vo výroku svojho rozhodnutia ju nešpecifikoval, nedefinoval pojem „vzdialenejšie územie“ z hľadiska podmienok zastavanosti okolia nehnuteľnej národnej kultúrnej pamiatky, dospel správny súd k záveru, že žalovaný porušil ustanovenia o konaní pred ním (§ 59 v spojení s § 60a SP) a svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnil, preto správny súd postupoval podľa § 191 ods. 1 písm. d/, písm. g/ SSP a napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 4 SSP. V ďalšom konaní žalovaný rozhodne o celom predmete konania a svoje rozhodnutie odôvodní, tak aby spĺňalo podmienky § 47 ods. 3 SP a ním použité pojmy („vzdialenejšie územie“) určitým a jasným spôsobom špecifikuje. 31. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu (§ 191 ods. 6 SSP). 45. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 SSP a úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči neúspešnému žalovanému. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). 46. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jeden mesiac od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).