Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/267/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014202041 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Mališová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1014202041.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Mališovej a členiek senátu JUDr. Anny Peťovskej, PhD. a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobcu: Lesoochranárske zoskupenie VLK, občianske združenie, Tulčík 26, IČO: 313 03 862, zastúpený JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou, Štúrova 20, Košice, proti žalovanému: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, Dobrovičova 12, Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 4063/2014-720 zo dňa 02.10.2014, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, č. 4063/2014-720 zo dňa 02.10.2014 v spojení s rozhodnutím Okresného úradu Prešov, sp. zn. OU-PO-OOP4-2014/015070-4 MAP zo dňa 16.06.2014 z r u š u j e podľa § 191 ods. 1 písm. d), f) SSP a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi súd priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1.Z obsahu administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že listom zo dňa 21.3.2013 prvostupňový správny orgán oznámil dotknutým orgánom štátnej správy, právnickým osobám a fyzickým osobám, ktorých práva môžu byť vyhotovením programu starostlivosti o lesy dotknuté, že vyhotovovateľ plánu vypracoval správy o doterajšom hospodárení a o určení zásad na vyhotovenie programu starostlivosti o lesy pre lesný celok: Lesy Prešov, Neštátne lesy na Lesnom hospodárskom celku Prešov, Mestské lesy Prešov. 2. Vyzval dotknuté osoby na predloženie pripomienok k správam o hospodárení a požiadaviek na vypracovanie pokynov v určenej lehote. Dotknuté osoby boli informované, že do predmetných správ môžu nahliadnuť v sídle správneho orgánu. Prerokovanie správ a predložených pripomienok stanovil na deň 30.04.2013. Informoval, že o výsledku prerokovania bude vyhotovený protokol, ktorý bude obsahovať pokyny na vyhotovenie programu starostlivosti o lesy a termín jeho predloženia na správnom orgáne. Upozornil, že konanie o vyhotovení programu starostlivosti o lesy sa začína dňom vyhotovenia protokolu a na pripomienky a požiadavky uplatnené po jeho vyhotovení sa nebude prihliadať. V spise sa nachádzajú stanoviská dotknutých orgánov. Oznam bol zaslaný dotknutým orgánom a vyvesený na úradnej tabuli v súlade so zverejneným rozdeľovníkom. 3. Listom zo dňa 03.04.2014 dal správny orgán možnosť účastníkom konania, zúčastneným osobám a dotknutým orgánom vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia vo veci schválenia programu starostlivosti o lesy a kategorizácie lesov na Lesnom celku Lesy Prešov, Neštátne lesy na Lesnom hospodárskom celku Prešov, Mestské lesy Prešov a navrhnúť doplnenie podkladu rozhodnutia do 25.04.2014. 4. V stanovenom termíne boli doručené viaceré stanoviská a pripomienky, ktoré sa týkali vyhotovenia programu starostlivosti o lesy vyššie uvedeným lesným celkom Lesy Prešov, Neštátne lesy na Lesnom hospodárskom celku Prešov, Mestské lesy Prešov a to stanovisko Obvodného úradu životného prostredia v Prešove, odboru ochrany prírody, vybraných zložiek životného prostredia a odvolacích konaní kraja zo dňa 22.04.2013, stanovisko Slovenského vodohospodárskeho podniku ŠP Košice zo dňa 11.04.2013 ako aj pripomienky podané žalobcom zo dňa 09.04.2013, zhrnuté do 15 bodov. Podaním zo dňa 25.04.2014, doručeným správnemu orgánu dňa 05.05.2014, žalobca správnemu orgánu predložil svoje vyjadrenie k podkladom rozhodnutí vo veci schválenia programu starostlivosti o lesy a kategorizácie lesov na lesnom celku lesy Prešov, neštátne lesy na lesnom hospodárskom celku Prešov a mestské lesy na lesnom hospodárskom celku Prešov, v ktorom požadoval vrátiť návrh programu starostlivosti o lesy a kategorizácie lesov na lesnom celku lesy Prešov vyhotovovateľovi na dopracovanie. 5. V spise sa nachádza Protokol o výsledku prerokovania správy o doterajšom hospodárení a určení zásad na vyhotovenie programu starostlivosti o lesy a stanovení pokynov na vyhotovenie programu starostlivosti o lesy pre obhospodarovateľov lesa v rámci lesného celku Mestské lesy Prešov na obdobie rokov 2014 - 2023 zo dňa 30.4.2013. 6. Spis obsahuje vyjadrenie a odborné stanovisko odboru starostlivosti o životné prostredie Okresného úradu Prešov zo dňa 09.05.2014, v ktorom bolo konštatované, že schválením programu starostlivosti o lesy a kategorizácie lesov pre lesný celok Lesy Prešov a lesný celok Neštátne lesy na lesnom hospodárskom celku Prešov nie je predpoklad ich významného vplyvu na územia európskeho významu SKUEV0322 Fintické svahy, SKUEV323 Demjatské kopce, SKUEV0332 Čergov a chránené vtáčie územie Čergov, ktoré sú zaradené do sústavy chránených území NATURA 2000 ako aj to, že k schváleniu programu starostlivosti o lesy a kategorizácie lesov pre lesný celok Lesy Prešov, Neštátne lesy na Lesnom hospodárskom celku Prešov, Mestské lesy Prešov nemá zásadné pripomienky. 7. Dňa 13.06.2014 Okresný úrad Prešov vydal rozhodnutie, ktorým podľa § 16 ods. 1 zákona o lesoch boli vyhlásené na Lesnom celku Mestské lesy Prešov, ochranné lesy podľa § 13 ods. 2 zákona o lesoch na obdobie platnosti programu starostlivosti o lesy na roky 2014 - 2023, podľa § 13 ods. 2 písm. a) zákona o lesoch na výmere 24,70 ha, v dielcoch č. XXX-XXX,XXXX, podľa § 13 ods. 2 písm. d) zákona o lesoch na výmere 36,85 ha v dielcoch č. XXX-XXX,XXX,XXX,XXXX. Celková výmera ochranných lesov tak dosiahla 61,55 ha. V odôvodnení predmetného rozhodnutia uviedol, že vyhotovovateľ programu starostlivosti o lesy predložil jeho návrh na základe prieskumu prírodných pomerov na predmetnom územní v roku 2013. V rámci protokolu zo dňa 30.4.2013 bol daný predbežný súhlas s návrhom na vyhlásenie ochranných lesov. 8. Následne bolo vydané rozhodnutie Okresného úradu Prešov, sp. zn. OU-PO-OOP4-2014/015070-4 MAP zo dňa 16.06.2014, ktorým schválil podľa § 41 ods. 13 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších právnych predpisov na lesnom celku Mestské lesy Prešov program starostlivosti o lesy na roky 2014-2023 na celkovej výmere 1332,67 ha lesných pozemkov. Rozhodnutie bolo doručené žalobcovi prostredníctvom jeho právnej zástupkyne dňa 24.06.2014. Podaním doručeným správnemu orgánu dňa 16.07.2014, podal žalobca odvolanie, ktoré neobsahovalo odôvodnenie vo veci. Žalobca v doplnenom odvolaní až podaním doručeným správnemu orgánu dňa 18.08.2014 uviedol, že prvostupňový správny orgán vyjadril názor, že napriek tomu, že sa na predmetnom území nachádzajú biotopy európskeho významu, či územia európskeho významu, v súčasnosti ide o lesy hospodárske s primárnou funkciou produkcie drevnej hmoty, pričom podľa žalobcu je uvedený názor správneho orgánu prvého stupňa v rozpore s § 1 ods. 2 zákona o lesoch, v ktorom je definovaný účel zákona, ktorý predstavuje zachovávanie, zveľaďovanie a ochranu lesov ako zložky životného prostredia a prírodného bohatstva krajiny, naplnenie ich nenahraditeľných funkcií, zabezpečovanie diferencovaného, odborného a trvalo udržateľného hospodárenia v lesoch. Poukázal na to, že odborné stanovisko vydané podľa ustanovenia § 28 ods. 4 ZOPK je významným pre rozhodnutie, či sa navrhovaná činnosť bude posudzovať podľa zákona číslo 24/2006 Z.z., ale nevypovedá nijakým spôsobom o tom, aké modely hospodárenia je potrebné schváliť, aby bol naplnený zmysel a účel ochrany biotopov európskeho významu a zmysel a účel území európskeho významu. Mal za to že orgán prvého stupňa sa nevyrovnal s vyjadrením žalobcu zo dňa 25.04.2014, v ktorom poukázal na navrhované manažmentové opatrenia, ktorými sa má dosiahnuť podľa odbornej organizácie ochrany prírody naplnenie účelu, pre ktoré boli územia európskeho významu, nachádzajúce sa na predmetnom lesnom celku vyhlásené. Poukázal na to, že neprispôsobenie modelov hospodárenia nepriaznivému stavu biotopov európskeho významu nie je v súlade so záujmami ochrany prírody a krajiny a ani s ustanoveniami zákona o lesoch. 9. Žalovaný vydal dňa 02.10.2014 napadnuté rozhodnutie sp. zn. 4063/2014-720, v ktorom poukázal na priebeh správneho konania a vyjadril sa k jednotlivým námietkam žalobcu. Uviedol, že v súlade s Pracovnými postupmi Hospodárskej úpravy lesov č. A/2008/1611, schválenými ministerstvom pôda č. 455/2009-710 z 09.01.2009, rámcové plánovanie je súčasťou správy o hospodárení a je pre zásady vyhotovenia PSoL smerodajné. Modely hospodárenia sú spolu s rámcovým plánovaním hlavným realizačným výstupom komplexného zisťovania stavu lesov. Poukázal na to, že prvostupňový orgán plne zohľadňoval záujmy ochrany prírody, o čom svedčí aj list Okresného úradu Prešov, odboru starostlivosti o životné prostredie zo dňa 09.05.2014 s vyjadrením, v ktorom je uvedené, že vyhotovovateľ primerane zapracoval záujmy ochrany prírody a krajiny v predmetnom území a k schváleniu PSoL a kategorizácie lesov lesnom celku Mestské lesy Prešov nemá zásadné pripomienky a odborným stanoviskom, v ktorom je uvedené, že schválením PSoL a kategorizácie lesov pre lesný celok Mestské lesy Prešov nie je predpoklad významného vplyvu na územia európskeho významu SKUEV0322 Fintické svahy, SKUEV323 Demjatské kopce, SKUEV0332 Čergov a chránené vtáčie územie Čergov. K ďalšej výhrade žalobcu uviedol, že všetky lesy plnia ekologické funkcie najmä pôdoochrannú, vodoochrannú a klimatickú a tieto funkcie rešpektuje aj časová a ťažbová úprava lesa hospodárskej úpravy lesa. Časová úprava lesa rieši časový rámec plánovania ťažbových a pestovateľských zásahov do lesných porastov, tak aby sa dosiahli požadované ciele hospodárenia, ktorými sú okrem iných aj udržanie zdravotného stavu a vitality lesných ekosystémov, udržanie a podpora produkčných funkcií lesov, udržanie, ochrana a primeraný rozvoj biologickej diverzity lesných ekosystémov a udržanie a primeraný rozvoj ochranných funkcií lesov. Ťažbová úprava lesa určuje objem ťažby (obnovnej aj výchovnej) a jej plynulosť tak, aby sa zabezpečila dlhoročná vyrovnanosť objemu ťažieb dreva pri optimálnom využívaní produkčného potenciálu lesných porastov a ich trvalom plnení ostatných (mimoprodukčných) funkcií lesa. Žalovaný ďalej poukázal nato, že v procese prípravy a vyhotovenia PSoL pre lesný celok Mestské lesy Prešov nebol orgánu štátnej správy lesného hospodárstva predložený žiadny návrh na vyhlásenie lesov osobitného určenia, v ktorých by sa mal uplatniť osobitný spôsob obhospodarovania, ktorý žalobca požadoval pre biotopy európskeho a národného významu a chránené územia európskeho alebo národného významu zaradené do sústavy chránených území NATURA 2000. V procese komplexného zisťovania stavu lesa boli pred každú kategóriu lesa navrhnuté a protokolom schválené modely hospodárenia a indikátory, ktoré obsahujú aj stupne ochrany podľa tretej časti zákona o OPaK a tieto boli pre vyhotovovateľa PSoL záväzné. V prípade, že žalobca trvá v konkrétnych JPRL na odlišnom spôsobe hospodárenia, môže zvážiť postup podľa § 43 ods. 2 písm. a) zákona o lesoch a pre tieto požiadať o zmenu kategorizácie lesov na lesy osobitného určenia. Podľa jeho názoru bolo prvostupňové rozhodnutie vydané v súlade so zákonom a odvolanie žalobcu vyhodnotil ako neopodstatnené. II. Žaloba 10. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 09.12.2014 sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného, sp. zn. 4063/2014-720 zo dňa 02.10.2014, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Okresného úradu Prešov, sp. zn. OU-PO-OOP4-2014/015070-4 MAP zo dňa 16.06.2014. 11. Uviedol, že prvostupňovým rozhodnutím bol schválený v zmysle § 41 ods. 13 zákona o lesoch návrh Programu starostlivosti o lesy (ďalej len PSoL) pre Lesný celok (LC) Mestské lesy Prešov, s dobou platnosti 2014 - 2023 na celkovej výmere 1332,67 ha lesných pozemkov, ktorý vypracoval vyhotovovateľ Slovenská lesnícka spoločnosť a.s., Banská Bystrica s rozsahom úloh bližšie špecifikovaných vo výroku dotknutého rozhodnutia. 12. Podľa názoru žalobcu, rozhodnutie žalovaného ako i prvostupňového orgánu sú nezákonné z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu a z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. V konaní a vo vydaných rozhodnutiach boli porušené ust. § 3 ods.1, 4, § 32 ods. 1, 2, § 46, § 47 ods. 1 až 3 zákona číslo 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len správny poriadok). 13. Bol presvedčený, že v konaní boli porušené jeho práva ako účastníka konania zakotvené v čl. 46 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. 14. Uviedol, že vo svojom odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu namietal, že prvostupňový správny orgán sa nevysporiadal s vyjadrením žalobcu k podkladom rozhodnutia, ktoré podal dňa 25.04.2014, a v ktorom poukázal na to, že program starostlivosti o lesy, je nástrojom na trvalo udržateľné hospodárenie v lesoch. Už vo svojom vyjadrení k podkladom rozhodnutia zo dňa 25.04.2014 poukázal na skutočnosť, že z vyjadrenia Obvodného úradu životného prostredia, odboru ochrany prírody, vybraných zložiek životného prostredia a odvolacích orgánov kraja zo dňa 22.04.2013 vyplýva, že na území, pre ktoré sa schvaľuje program starostlivosti, sa nachádzajú maloplošné chránené územia. Konštatoval, že v uvedenom vyjadrení upozornil orgán ochrany prírody na výskyt viacerých biotopov európskeho a národného významu. Bol názoru, že z napadnutého rozhodnutia nie je možné urobiť iný záver ako taký, že žalovaný, ale ani správny orgán prvého stupňa sa stavom biotopov európskeho významu, vrátane prioritných biotopov nezaoberali a námietku žalobcu nezohľadnili. S odkazom na rozhodnutie žalovaného, v ktorom ohľadne názoru žalobcu, že niektoré z lesných porastov majú byť posudzované, resp. režim hospodárenia v nich z hľadísk rešpektujúcich záujmy ochrany prírody a krajiny, dôvodil, že zo žiadneho z ustanovení zákona o lesoch, ani iného právneho predpisu nevyplýva, že by jediným nástrojom, ktorým je možné dosiahnuť rešpektovanie záujmov ochrany prírody a krajiny pri schvaľovaní PSoL, je vyhlásenie lesov za lesy osobitného určenia. Ďalej uviedol, že žalovaný sa nevyrovnal s námietkou žalobcu spočívajúcou v tom, že PSoL je podľa § 54 ods. 4 ZOPK, dokumentom v starostlivosti a tento charakter má za následok, že pri rozhodovaniach podľa ZOPK sú opatrenia realizované na základe PSoL posudzované ako také, ktoré boli schválené v procese, v ktorom boli zohľadnené záujmy ochrany prírody a krajiny. 15. Na základe uvedených dôvodov žalobca žiadal, aby súd rozhodnutie žalovaného ako i jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. III. Vyjadrenie žalovaného 16. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 23.02.2015 uviedol, že voči prvostupňovému správnemu rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 16.06.2014, ktorým OÚ OOP v PO schválil podľa § 41 ods. 13 zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch v znení neskorších právnych predpisov na lesnom celku Mestské lesy Prešov program starostlivosti o lesy na roky 2014-2023. Žalovaný zistil, že žalobca odvolanie podal v zákonnej lehote na vecne príslušný správny orgán, ktorý po doručení odvolania postupoval v zmysle § 56 a § 57 ods. 2 zákona o správnom konaní. OÚ OOP v PO listom zo dňa 17.07.2014 oboznámil účastníka konania (Technické služby mesta Prešov, a.s.) o obsahu podaného odvolania a vyzval ho, aby sa k nemu vyjadril, pričom k podanému odvolaniu sa nikto v lehote nevyjadril. Žalovaný mal za to, že preskúmal riadne postup OÚ OOP v PO pred vydaním samotného napadnutého rozhodnutia, ktoré bolo vydané v rámci konania o schválení programu o starostlivosti o lesy v LC Mestské lesy Prešov. Z uvedeného dôvodu preto žalovaný preskúmal, či vyhotovovateľ programu starostlivosti o lesy postupoval v súlade s § 41 ods. 6 zákona o lesoch. Vyhotovovateľ PSoL postupoval v súlade s § 41 ods. 6 zákona o lesoch, keď OLÚ v PO predložil správu o doterajšom hospodárení a určení zásad na vyhotovenie programu starostlivosti v LC Mestské lesy Prešov. 17. OLÚ v PO následne postupoval v intenciách § 41 ods. 8 zákona o lesoch, keď oznámil listom č. 13/00126-MZ zo dňa 21.03.2013 dotknutým orgánom štátnej správy, právnickým osobám a fyzickým osobám, ktorých práva mohli byť vyhotovením programu starostlivosti o lesy dotknuté, aby sa vyjadrili k správe o hospodárení v LC Mestské lesy Prešov. Súčasne žiadal, aby sa vyjadrili k vyhotoveniu programu starostlivosti o lesy v lehote do pätnásť dní od doručenia tohto oznámenia a zároveň určil aj termín, t.j. 30.04.2013 ústneho prerokovania Zásad pre vypracovanie PSoL v rámci Mestské lesy Prešov. 18. V tomto termíne boli OLÚ v PO doručené viaceré stanoviská a pripomienky, ktoré sa týkali vyhotovenia programu starostlivosti o lesy vyššie uvedenému LC Mestské lesy Prešov. - stanovisko bývalého Obvodného úradu životného prostredia v Prešove, odboru ochrany prírody, vybraných zložiek životného prostredia a odvolacích konaní kraja zo dňa 22.04.2013 - stanovisko Slovenského vodohospodárskeho podniku ŠP Košice zo dňa 11.04.2013 - pripomienky podané žalobcom zo dňa 09.04.2013. 19. Výsledkom ústneho prerokovania zásad pre vypracovanie PSoL v rámci LC Mestské lesy Prešov bolo aj to, že OLÚ v PO postupoval v súlade s § 41 ods. 10 zákona o lesoch, keď o výsledkoch prerokovania správy o hospodárení a pripomienok a požiadaviek týkajúcich sa vyhotovenia PSoL v LC vyhotovil Protokol, ktorý obsahoval pokyny na vyhotovenie programu starostlivosti o lesy v LC Mestské lesy Prešov a termín, do ktorého vyhotovovateľ musel predložiť návrh PSoL. Jedným z takýchto pokynov bolo aj to, že vyhotovovateľ PSoL uplatní pri vypracovaní návrhu PSoL požiadavky uvedené v stanovisku OÚ ŽP, odboru OPVZŽ a odvolacích konaní kraja č. 2013/1444-7018/KM zo dňa 22.04.2013 a následne po predložení od OÚ ŽP, odboru OPVZŽ a odvolacích konaní kraja poskytne vyhotovovateľovi PSoL zoznam biotopov európskeho a národného významu v elektronickej podobe. 20. Okrem vyššie uvedených skutočností sa OLÚ v PO v rámci Protokolu (bod 29) vysporiadal aj s pripomienkami žalobcu zo dňa 09.04.2013, o čom svedčí samotný Protokol o výsledku prerokovania Správy o doterajšom hospodárení a určení zásad na vyhotovenie PSoL v rámci LC Mestské lesy Prešov č. 13/00173/3-MZ zo dňa 30.04.2013. 21. Na základe týchto skutočností OÚ OOP v PO začal konanie vo veci schvaľovania PSoL v LC Mestské lesy Prešov a postupoval podľa § 41 ods. 13 zákona č. 326/2005 Z.z.. 22. Žalovaný uviedol, že vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, ako aj to, že OÚ OOP v PO postupoval v súlade s pokynmi OÚ ŽP, odboru OPVZŽ zo dňa 09.05.2014 č. OU-PO- OSZP1-2014/015557-4, a preto svojim rozhodnutím zo dňa 02.10.2014 č. 4063/2014-720 odvolanie žalobcu zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil. 23. Žalovaný ohľadne vysporiadania sa s námietkami žalobcu po preskúmaní žalobných dôvodov konštatoval, že žalobca opätovne a takým istým spôsobom napáda aj rozhodnutie samotného žalovaného správneho orgánu č. 4063/2014-720 zo dňa 02.10.2014. 24. K námietke žalobcu, že prvostupňový správny orgán sa nevysporiadal s vyjadrením žalobcu k podkladom rozhodnutia, ktoré podal dňa 25.04.2014, a v ktorom poukázal na to, že program starostlivosti o lesy je nástrojom na trvalo udržateľné hospodárenie v lesoch, žalovaný opakovane zdôraznil, že s uvedenými pripomienkami sa OÚ OOP v PO v odôvodnení svojho rozhodnutia dostatočným spôsobom vysporiadal v jednotlivých bodoch, o čom svedčí samotné rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu (strana 3-5 rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu). 25. Uviedol, že OÚ ŽP, odbor OPVZŽ a odvolacích konaní odporúčal, aby Všeobecná časť návrhu programu starostlivosti o lesy pre najväčšieho obhospodarovateľa v LC obsahovala poskytnutý zoznam biotopov európskeho a národného významu v elektronickej podobe, resp. tabuľkovú prílohu, v ktorej bude uvedený výskyt lesných biotopov európskeho významu a prioritných biotopov. S poukazom na § 41 ods. 13 zákona č. 326/2005 Z.z. dodal, že sa môže proti rozhodnutiu o schválení PSoL odvolať len účastník konania a to len v tej časti, ktorá sa ho týka. 26. K námietke žalobcu, týkajúcej sa „nepriaznivého - neprimeraného stavu uvedených biotopov, vyhodnotených na webovej stránke Európskej únie“, žalovaný uviedol, že rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán, a to v zmysle § 32 ods. 2 správneho poriadku, a preto uvedenú námietku považoval žalovaný za irelevantnú. I napriek tejto skutočnosti žalovaný zdôraznil, že zákon č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny síce definuje biotopy európskeho a národného významu, ale nezaraďuje ich v rámci územnej ochrany do stupňov ochrany, ktoré sa v rámci komplexného zisťovania stavu lesov využívajú ako indikátory pri tvorbe modelov hospodárenia. Zdôraznil, že vyhotoviteľ PSoL konal v súlade s čl. 2 ods. 3 Smernice Rady č. 92/43/EHS zo dňa 21.05.1992 a bral do úvahy hospodárske, sociálne, kultúrne požiadavky a regionálne a miestne charakteristiky vo vzťahu k danému LC Mestské lesy Prešov. 27. Vo vzťahu k ďalšej námietke žalobcu vo veci „modelu hospodárenia“, žalovaný podotkol, že návrh hospodárskych opatrení pre konkrétne jednotky priestorového rozdelenia lesa bol vypracovaný individuálne podľa podmienok konkrétneho stanovišťa, zohľadnením príslušného stupňa ochrany a teda zohľadnením biotopov európskeho a národného významu. 28. Žalovaný dodal, že k návrhu v zmysle § 16 ods. 3 zákona č. 326/2005 Z.z. lesy osobitného určenia vyhlasuje orgán štátnej správy na úseku lesného hospodárstva na návrh vlastníka, správcu, právnickej osoby, fyzickej osoby alebo orgánu štátnej správy na úseku ochrany prírody, avšak zo strany žalobcu ani zo strany iných účastníkov konania alebo zúčastnených osôb k návrhu nedošlo. 29. Žalovaný bol presvedčený, že správne orgány vytvorili žalobcovi v rámci konania o schválení PSoL v LC Mestské lesy Prešov dostatočný priestor a umožnili mu v každom jednotlivom štádiu správneho konania uplatňovanie jeho procesných práv a so všetkými ním vznesenými námietkami sa riadne zaoberali a vysporiadali. 30. Podľa názoru žalovaného, žalobca sa nesnaží pozitívne chrániť životné prostredie, ale snaží sa hľadať iba formálne nedostatky postupu správnych orgánov, ktoré ho žiadnym spôsobom nemohli ukrátiť na jeho dotknutých záujmoch. Ak by došlo k zrušeniu napadnutých rozhodnutí, mohlo by to v konečnom dôsledku ovplyvniť účastníkov konania, ktorí boli rozhodnutiami priamo dotknutí. Poukázal na právny názor prijatý Najvyšším súdom Slovenskej republiky, v zmysle ktorého sa rozhodnutie nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka. IV. 31. Krajský súd v Bratislave po preskúmaní zákonnosti rozhodnutia žalovaného rozsudkom č. k. 1S/267/2014-60 zo dňa 28.01.2016 žalobu podľa §250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP) zamietol. 32. Najvyšší súd Slovenskej republiky predmetné rozhodnutie krajského súdu rozhodnutím sp. zn. 2Sžo/36/2016 zo dňa 13.06.2018 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dôvodom zrušenia rozhodnutia krajského súdu bola jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov. Odvolací súd vytýkal krajskému súdu, že sa dôsledne nezaoberal a nevysporiadal s námietkou žalobcu, že žalovaný ale ani správny orgán prvého stupňa sa stavom biotopov európskeho významu, vrátane prioritných biotopov nezaoberali, námietku žalobcu nezohľadnili a rozhodnutie o schválení PSoL vydali bez toho, aby bol stav týchto biotopov zistený spoľahlivo, keďže len takéto zistenie môže byť podkladom pre vecne správne rozhodnutie. Aj podľa názoru najvyššieho súdu bez dostatočného zodpovedania vyššie uvedenej námietky nie je možné zaujať stanovisko, či došlo k predpísaniu takého modelu hospodárenia, ktorý by zabránil zničeniu biotopov európskeho významu, vrátane prioritných biotopov, či ich uvedeniu do nepriaznivého stravu. V ďalšom konaní odvolací súd zaviazal krajský súd vec prejednať v intenciách platnej judikatúry najvyššieho a ústavného súdu, vysporiadať sa aj s odvolacími dôvodmi žalobcu a vydať rozhodnutie, ktoré bude aj riadne odôvodnené. V. Právna úprava 33. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok - ďalej len SSP) po opätovnom preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia v rozsahu a dôvodoch v žalobe uvedených ako i v intenciách zrušujúceho rozhodnutia najvyššieho súdu, vec prejednal na nariadenom pojednávaní (ust. § 107 ods. 1 SSP) a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. 34. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej SSP). 35. Podľa ust. § 491 ods. 1 SSP ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 36. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 37. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 38. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu správneho orgánu, sa postupuje podľa ustanovení tretej časti SSP o správnych žalobách. 39. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch, účelom tohto zákona je a) zachovanie, zveľaďovanie a ochrana lesov ako zložky životného prostredia a prírodného bohatstva krajiny na plnenie ich nenahraditeľných funkcií, b) zabezpečenie diferencovaného, odborného a trvalo udržateľného hospodárenia v lesoch, c) zosúladenie záujmov spoločnosti a vlastníkov lesov, d) vytvorenie ekonomických podmienok na trvalo udržateľné hospodárenie v lesoch. 40. Z hľadiska kategorizácie, sa lesy podľa § 12 zákona o lesoch členia na ochranné lesy, lesy osobitného určenia a hospodárske lesy. 41. Podľa § 13 ods. 1 a 2 zákona o lesoch v účinnom znení, ochranné lesy sú lesy, ktoré boli za také vyhlásené a ktorých funkčné zameranie vyplýva z prírodných podmienok. V týchto lesoch sa musí hospodáriť tak, aby plnili účel, na ktorý boli vyhlásené. 42. Za ochranné lesy možno vyhlásiť a) lesy na mimoriadne nepriaznivých stanovištiach, ako sú najmä sutiny, strže, strmé svahy so súvislo vystupujúcou materskou horninou, nespevnené štrkové nánosy, rašeliniská, mokrade a inundačné územia vodných tokov, b) vysokohorské lesy pod hornou hranicou stromovej vegetácie, ktoré plnia funkciu ochrany nižšie položených lesov a pozemkov, lesy na exponovaných horských svahoch pod silným nepriaznivým klimatickým vplyvom a lesy znižujúce nebezpečenstvo lavín, c) lesy nad hornou hranicou stromovej vegetácie s prevládajúcim zastúpením kosodreviny, d) ostatné lesy s prevažujúcou funkciou ochrany pôdy. 43. Podľa § 15 zákona o lesoch, hospodárske lesy sú lesy, ktoré nie sú ochrannými lesmi alebo lesmi osobitného určenia a ktorých účelom je produkcia dreva a ostatných lesných produktov pri súčasnom zabezpečovaní mimoprodukčných funkcií lesov. 44. Podľa § 16 ods. 1 a 2 zákona o lesoch, ochranné lesy vyhlasuje rozhodnutím orgán štátnej správy lesného hospodárstva na návrh vyhotovovateľa programu starostlivosti ( § 42) na dobu platnosti programu starostlivosti o lesy (§ 40). 45. V ochranných lesoch možno schváliť osobitný režim hospodárenia, len ak tým nedôjde k obmedzeniu a ohrozeniu účelu, na ktorý boli vyhlásené. 46. Podľa § 36 zákona o lesoch, na účely tohto zákona sa odborným hospodárením v lesoch rozumie povinnosť obhospodarovateľa lesa zabezpečiť hospodárenie podľa programu starostlivosti o lesy alebo výpisu z neho prostredníctvom odborného lesného hospodára. 47. Podľa § 37 ods. 1 cit. zákona, na pozemku podľa § 3 ods. 1 písm. f) (lesné pozemky) sa odborné hospodárenie v lesoch prostredníctvom odborného lesného hospodára zabezpečuje a) po jeho zaradení do lesného celku a vypracovaní programu starostlivosti o lesy alebo b) po schválení projektu starostlivosti o lesný pozemok vypracovaného právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá má živnostenské oprávnenie na vyhotovovanie programov starostlivosti o lesy. 48. Podľa § 40 ods. 1 zákona, program starostlivosti o lesy (ďalej len "program starostlivosti") je nástrojom štátu, vlastníka, správcu a obhospodarovateľa lesa na trvalo udržateľné hospodárenie v lesoch. 49. Podľa § 41 ods. 8, 9, 10, 11, 13, 14, 15 zákona o lesoch, orgán štátnej správy lesného hospodárstva bezodkladne oznámi dotknutým orgánom štátnej správy, právnickým osobám a fyzickým osobám, ktorých práva môžu byť vyhotovením programu starostlivosti dotknuté, že do správy o hospodárení môžu nahliadnuť a zároveň ich vyzve na predloženie pripomienok k správe o hospodárení a požiadaviek na vypracovanie pokynov na vyhotovenie programu starostlivosti v lehote do 15 dní od doručenia oznamu. V ozname uvedie dátum prerokovania správy o hospodárení a predložených pripomienok a požiadaviek, ktoré sa uskutoční najneskôr do siedmich dní od posledného dňa lehoty, určenej na ich predloženie. 50. O výsledkoch prerokovania správy o hospodárení a pripomienok a požiadaviek podľa odseku 8 sa vyhotoví protokol, ktorý obsahuje pokyny na vyhotovenie programu starostlivosti a termín predloženia návrhu programu starostlivosti orgánu štátnej správy lesného hospodárstva najneskôr do 15. decembra posledného roku platnosti programu starostlivosti. 51. Konanie o vyhotovení programu starostlivosti sa začína dňom vyhotovenia protokolu podľa odseku 9. Na pripomienky a požiadavky podľa odseku 8 uplatnené po vyhotovení protokolu sa neprihliada. 52. Vyhotovovateľ programu starostlivosti je pri vyhotovení programu starostlivosti povinný postupovať podľa pokynov na vyhotovenie programu starostlivosti obsiahnutých v protokole podľa odseku 9. 53. Návrh programu starostlivosti schvaľuje orgán štátnej správy lesného hospodárstva po záväznom vyjadrení dotknutých orgánov štátnej správy, ktorým kontrolujú splnenie pripomienok a požiadaviek uplatnených podľa odseku 8, rozhodnutím ktorého prílohou je program starostlivosti. Ak predložený návrh obsahuje nedostatky, ktoré zabraňujú jeho schváleniu, vráti ho vyhotovovateľovi programu starostlivosti a určí požiadavky alebo podmienky, po splnení ktorých možno program starostlivosti predložiť na jeho schválenie. O schválení programu starostlivosti rozhodne najneskôr do jedného roka od začatia konania o vyhotovení programu starostlivosti; ministerstvo môže v odôvodnených prípadoch túto lehotu predĺžiť. Účastníkom konania a zúčastneným osobám sa doručuje len oznámenie o schválení programu starostlivosti. Odvolanie proti rozhodnutiu o schválení programu starostlivosti nemá odkladný účinok; účastník konania sa môže odvolať len v tej časti, ktorá sa ho týka. 54. Hospodárske opatrenia v období od skončenia platnosti programu starostlivosti do schválenia návrhu programu starostlivosti navrhuje vyhotovovateľ programu starostlivosti a odsúhlasuje ich orgán štátnej správy lesného hospodárstva po prerokovaní s vlastníkom, správcom a obhospodarovateľom lesa a s dotknutými orgánmi štátnej správy. 55. Na konanie podľa odsekov 8, 9 a 14 sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. 56. Podľa § 67 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6 zákona o lesoch, na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. 57. Ak je v rámci postupov alebo konaní podľa tohto zákona viac ako 50 dotknutých fyzických osôb alebo právnických osôb, účastníkov konania alebo zúčastnených osôb, oznámenia, rozhodnutia a iné písomnosti sa im doručujú verejnou vyhláškou. 58. U právnických osôb, ktoré hospodária s lesným majetkom právnických osôb alebo fyzických osôb, sa za účastníka konania podľa tohto zákona považuje len ich štatutárny orgán. 59. Ak združenie s právnou subjektivitou nie je účastníkom správneho konania, je zúčastnenou osobou, ak predmet jeho činnosti súvisí s využívaním a ochranou lesného majetku a ak písomne oznámi svoju účasť v konaní najneskôr do 7 dní od upovedomenia o začatom konaní podľa odseku 5. 60. Združenie podľa odseku 4 môže písomne požiadať orgán štátnej správy lesného hospodárstva, aby ho upovedomil o začatých správnych konaniach, v ktorých môžu byť dotknuté jeho záujmy. Žiadosť musí obsahovať najmä názov združenia, jeho sídlo, identifikačné číslo, meno a priezvisko osoby oprávnenej konať v mene občianskeho združenia a určenie konania, o ktorého začatí chce byť združenie upovedomené, vrátane uvedenia záujmov, ktoré by mohli byť týmto konaním dotknuté. 61. Orgán štátnej správy lesného hospodárstva, ktorému žiadosť podľa odseku 5 bola doručená, je povinný upovedomiť združenie podľa odseku 4 o začatých správnych konaniach, v ktorých môžu byť dotknuté jeho záujmy, a to najneskôr do siedmich dní odo dňa začatia konania alebo odo dňa doručenia žiadosti, ak sa konanie už začalo. 62. Podľa § 6 ods. 1, 2 zákona č. 543/2002 Z. z. ochrana prírodných biotopov je súbor opatrení potrebných na zachovanie alebo obnovu priaznivého stavu biotopov európskeho významu a biotopov národného významu. Ak orgán ochrany prírody a krajiny vo vyjadrení podľa § 9 ods. 1 upozorní, že činnosťou, ku ktorej sa dáva vyjadrenie, môže dôjsť k poškodeniu alebo zničeniu biotopu európskeho významu alebo biotopu národného významu, je na uskutočnenie tejto činnosti potrebný súhlas orgánu ochrany prírody. 63. Podľa § 9 ods. 1 písm. m/ zákona č. 543/2002 Z. z. orgán ochrany prírody je dotknutým orgánom v konaniach podľa osobitných predpisov vo veciach ochrany prírody a krajiny, najmä ak ide o schválenie alebo zmenu programu starostlivosti o lesy. VI. Právne posúdenie veci 64. Krajský súd po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia ako aj konania, ktoré vydaniu rozhodnutia predchádzalo v intenciách námietok (žalobných i odvolacích) vznesených žalobcom dospel k záveru, o potrebe zrušenia žalobou napadnutých rozhodnutí. 65. Krajský súd z obsahu administratívneho spisu zistil skutkový stav veci uvedený v I. časti tohto rozhodnutia - Priebeh administratívneho konania. 66. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. 67. Podstatou žalobných námietok žalobcu bola skutočnosť, že žalovaný a ani správny orgán prvého stupňa sa stavom biotopov európskeho významu, vrátane prioritných biotopov a ich ochranou nezaoberali. Uviedol, že už vo svojom vyjadrení k podkladom rozhodnutia zo dňa 25.04.2014 poukázal na skutočnosť, že z vyjadrenia Obvodného úradu životného prostredia, odboru ochrany prírody, vybraných zložiek životného prostredia a odvolacích orgánov kraja zo dňa 22.04.2013 vyplýva, že na území, pre ktoré sa schvaľuje program starostlivosti, sa nachádzajú maloplošné chránené územia, v ktorom orgán ochrany prírody upozornil na výskyt viacerých biotopov európskeho a národného významu, napr. biotop dubovo - hrabové lesy lipové, biotop kyslomilné bukové lesy alebo prioritný biotop európskeho významu lipovo-javorové sutinové lesy a iné. Žalobca odvolávajúc sa na stav uvedených biotopov vyhodnotených na webovej stránke Európskej únie, poukázal na to, že viaceré z biotopov európskeho významu nachádzajúcich sa na predmetnom lesnom celku, sa nachádzajú v nepriaznivom - neprimeranom stave. Zároveň argumentoval, že za tohto stavu nemôže byť neprispôsobenie modelov hospodárenia nepriaznivému stavu biotopov európskeho významu, vrátane prioritných biotopov, súladné so záujmami prírody a krajiny, ale ani s konkrétnymi ustanoveniami zákona o lesoch. 68. Žalovaný vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu ohľadne zlého stavu biotopov len konštatoval, že z uvedenej webovej stránky nie je možné zistiť kto, kedy a či vôbec posudzoval stav biotopov na LC mestské lesy Prešov a či hodnotenie za celé Slovensko zodpovedá hodnoteniu aj na tomto území. Vzhľadom na to, nemá táto informácia pre konajúci orgán konkrétnu výpovednú hodnotu a je pre riešenie daného územia nepoužiteľná. 69. Jedným zo základných atribútov zákonnosti rozhodnutia je jeho preskúmateľnosť, pretože len, ak je rozhodnutie náležite a v súlade s procesnými normami odôvodnené, možno preskúmať a posúdiť, či bolo vydané v súlade so zákonom. Podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa § 47 ods. 1 až 3 správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Účelom odôvodnenia je zhrnúť a zhodnotiť všetky skutočnosti, ktoré sú podkladom pre výrok rozhodnutia. Preto správny orgán v odôvodnení rozhodnutia musí uviesť nielen hodnotenie dôkazov ktoré vykonal, ale reagovať aj na pripomienky, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, i keď ich pri svojom rozhodovaní nebral do úvahy, lebo odôvodnenie má poskytnúť skutkovú a právnu oporu výroku rozhodnutia. V odôvodnení je nevyhnutné opísať podstatu veci, realizovať rozbor dôkazov a ostatných podkladov pre rozhodnutie, správny orgán musí reagovať na pripomienky a návrhy účastníkov konania, na ich vyjadrenia k podkladom rozhodnutia a musí sa vysporiadať aj s prípadnými rozpormi jednotlivých dôkazov. Následne sa musia uviesť závery o tom, ktoré skutočnosti sa považujú za nepochybne zistené, musí sa posúdiť ich právny význam a vysloviť úsudok o predmete konania a zdôvodniť použitie právnej normy a konkrétneho ustanovenia súvisiaceho s predmetom konania. (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3Sžo/90/2014 zo dňa 02.12.2014). 70. Žalovaný ani správny orgán prvého stupňa nepostupovali v zmysle uvedených zásad. Žalovaný sa v dostatočnej miere nevysporiadal s námietkou žalobcu, keď žalobca poukázal na to, že viaceré z biotopov európskeho významu nachádzajúcich sa na predmetnom lesnom celku, sa nachádzajú v nepriaznivom - neprimeranom stave a žalovaný tvrdil, že táto informácia pre konajúci orgán nemá konkrétnu výpovednú hodnotu a je pre riešenie daného územia nepoužiteľná, a to bez bližšieho zdôvodnenia svojho záveru. V tejto súvislosti súd konštatuje, že webová stránka Európskej únie, z ktorej žalobca vychádzal, nemôže byť jediným podkladom k stavu biotopov nachádzajúcich sa v danej lokalite. Za tejto situácie nebolo možné vzhľadom na absenciu dôvodov v rozhodnutí vo vzťahu k námietke žalobcu, preskúmať, či stav týchto biotopov bol spoľahlivo zistený a v nadväznosti na to posúdiť vhodnosť predpísaného modelu hospodárenia. 71. V zmysle ustanovenia § 41 ods. 13 zákona o lesoch návrh PSL schvaľuje orgán štátnej správy lesného hospodárstva po záväznom vyjadrení dotknutých orgánov štátnej správy. Účelom tohto ustanovenia je predísť takým opatreniam v lesných celkoch, ktoré by mali nepriaznivý vplyv na životné prostredie a to tak, že je proces schválenia návrhu PSoL viazaný na vyjadrenie orgánu ochrany prírody podľa § 9 ods. 1 písm. m/ zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o OPaK“) a vydanie záväzného stanoviska podľa § 28 ods. 4 zákona o OPaK. V preskúmavanom prípade OU OOP požiadal Okresný úrad Prešov, odbor starostlivosti o životné prostredie v zmysle vyššie uvedeného procesného postupu o vyjadrenie, ako aj o odborné stanovisko, ktoré mu bolo doručené 12.05.2014. Z predmetného listu Okresného úradu Prešov, odbor starostlivosti o životné prostredie vyplýva, že z hľadiska súvislej európskej sústavy chránených území NATURA 2000, LC Lesy Prešov a LC Neštátne lesy na LHC Prešov zasahujú do územia európskeho významu SKUEVO322 Fintické svahy, SKUEV323 Demjatské kopce, SKUEV0332 Čergov a do chráneného vtáčieho územia Čergov. V uvedenom stanovisku okresný úrad v sídla kraja, ako príslušný orgán štátnej správy na úseku ochrany prírody a krajiny uviedol, že podľa odborného stanoviska Štátnej ochrany prírody SR, Regionálneho centra ochrany prírody v Prešove č. RCOP PO/570/2014 zo dňa 28.04.2014, nebude mať schválenie PSoL a kategorizácie lesov významný vplyv na územia európskeho významu SKUEVO322 Fintické svahy, SKUEV323 Demjatské kopce, SKUEV0332 Čergov a chránené vtáčie územie Čergov, ktoré sú zaradené do sústavy chránených území NATURA 2000. Žalovaný rovnako aj prvostupňový správny orgán v rozhodnutí na námietku žalobcu týkajúcu sa povinnosti zohľadniť v rozhodnutí o schválení PSoL záujmy ochrany prírody a krajiny, uviedol, že tieto plne zohľadňoval s tým, že poukázal na uvedené stanovisko. 72. Krajský súd poznamenáva, že predmetná otázka je významná, keď samotný zákon o lesoch dáva skúmaniu tejto otázky dôležitosť tým, že obligatórnou súčasťou procesného postupu je vyžiadanie si odborného stanoviska orgánu ochrany prírody. Z podkladov, ktoré mal žalovaný v zmysle obsahu administratívneho spisu k dispozícii nie je jednoznačné, na základe akých skutočností dospel správny orgán k úvahe, že v prípade návrhu PSoL, ktorý bol predmetom schvaľovania a kategorizácie lesov pre LC Lesy Prešov, LC Neštátne lesy na LHC Prešov nie je predpoklad ich významného vplyvu na územia európskeho významu SKUEVO322 Fintické svahy, SKUEV323 Demjatské kopce, SKUEV0332 Čergov a chránené vtáčie územie Čergov, ktoré sú zaradené do sústavy chránených území NATURA 2000. 73. V administratívnom spise sa odborné stanovisko Štátnej ochrany prírody SR, Regionálneho centra ochrany prírody v Prešove č. RCOP PO/570/2014 zo dňa 28.04.2014, nenachádza a z podkladov k rozhodnutiu, ako aj samotného rozhodnutia správneho orgánu nevyplýva zdôvodnenie, ako dospel k tejto úvahe, ktorá bola zásadná pre vydanie konečného rozhodnutia a to aj vo vzťahu k žalobnej námietke ohľadne stavu a ochrany biotopov európskeho významu, vrátane prioritných biotopov. 74. Pokiaľ správny orgán nahradil správnu úvahu len strohým konštatovaním bez odôvodnenia zapadajúceho do logických súvislostí a úvah, nie je možné považovať tvrdené skutočnosti za odôvodnené. Krajský súd nepopiera, že oblasť povolenej voľnej úvahy (správne uváženie) je v správnom práve pomerne široká. Správny orgán však nemôže rozhodovať celkom podľa svojej ľubovôle. Žalovaný založil svoju správnu úvahu na skutočnostiach, ktoré nepodporil náležitým zdôvodnením, preto bude potrebné, aby túto doplnil tak, aby nebola pochybnosť v tom, na základe akých skutočností založil svoj právny záver. V prípade, že dospeje k rovnakému právnemu záveru, v záujme presvedčivosti odôvodnenia správneho rozhodnutia, bude nevyhnutné, aby žalovaný v odôvodnení tohto rozhodnutia zrozumiteľne vysvetlil ako, a na základe ktorých skutočností a dôkazov dospel k svojmu záveru. 75. Vzhľadom na skutočnosť, že v administratívnom spise sa odborné stanovisko Štátnej ochrany prírody SR, Regionálneho centra ochrany prírody v Prešove č. RCOP PO/570/2014 zo dňa 28.04.2014 nenachádza a žalovaný sa odvolával na stanovisko ako podklad k rozhodnutiu, súd konštatoval, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, nemá v ňom oporu. 76. Krajský súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti považoval žalobu za dôvodnú a rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím v súlade s ust. § 191 ods. 1 písm. d), f) SSP zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 77. Podľa § 191 ods. 6, veta prvá SSP, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. 78. O náhrade trov konania rozhodol súd v zmysle § 167 ods. 1 SSP tak, že správny súd priznal žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, vrátane trov odvolacieho konania vzhľadom ku skutočnosti, že žalobca mal vo veci plný úspech. Podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 79. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.