Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/1/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015200009 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Mališová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1015200009.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Mališovej a členiek senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Marty Barkovej, v právnej veci žalobcu: Rozhlas a televízia Slovenska, Mlynská dolina, Bratislava, IČO: 47 232 480, proti žalovanej: Rada pre vysielanie a retransmisiu, Palisády 36, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. RL/038/2014 zo dňa 07.10.2014, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalovanej súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : I. Administratívne konanie 1.Z administratívneho spisu súd zistil, že žalovaná listom č. 547/SKO/2014 zo dňa 07.07.2014 začala voči vysielateľovi Rozhlas a televízia Slovenska správne konanie vo veci možného porušenia § 16 ods. 3 písm. a) zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z.z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 308/2000 Z.z.) v súvislosti s tým, že dňa 24.04.2014 v čase od cca 21:58 hod. odvysielal v rámci programovej služby Jednotka v programe Reportéri príspevok „Nanútený správca“, ktorým mohlo dôjsť k porušeniu povinnosti zabezpečiť všestrannosť informácií a názorovú pluralitu v rámci vysielanej programovej služby. Žalovaná požiadala žalobcu, aby v lehote najneskôr 10 dní odo dňa doručenia tohto oznámenia sa vyjadril k predmetu správneho konania, zaslal svoje stanovisko, prípadne navrhol dôkazy v zmysle Správneho poriadku. 2. Žalobca zaslal dňa 21.08.2014 žalovanej vyjadrenie, v ktorom uviedol, že cieľom reportáže nebolo v žiadnom prípade poškodiť akýkoľvek subjekt, ale poukázať na reálny stav problémov v správcovských spoločnostiach, špecificky vo veľkých domoch, ktoré sa stavajú najmä v Bratislave a ktorého príkladom je práve objekt na ulici Jégeho. Zastával názor, že vytvoril dostatočný priestor všetkým dotknutým subjektom, menovite niekoľkým sťažujúcim sa vlastníkom bytov, zástupcovi vlastníkov, predstaviteľke developera a rovnako správcovskej spoločnosti na Jégeho ulici. Veľký priestor bol venovaný aj nezávislým odborníkom z oblasti správy bytov a nebytových priestorov. Žalobca uviedol, že písomné vyjadrenie správcovskej spoločnosti bolo v príspevku zverejnené v obraze, kamera snímala stanovisko spôsobom, že jednotlivé vyjadrenia boli čitateľné. Z časových dôvodov je v praxi televízneho vysielania zaužívané pri takomto type reakcie osloveného subjektu, že vysielateľ v komentári charakterizuje obsah stanoviska a použije záber naň, čo sa aj v prípade napadnutého príspevku udialo. Na základe uvedených skutočností mal za to, že urobil všetky úkony vedúce k zabezpečeniu objektívneho pohľadu na sprostredkovanú problematiku a navrhol konanie zastaviť, pretože odpadol dôvod konania začatého na podnet správneho orgánu. 3. Zo zápisnice o hlasovaní žalovanej zo dňa 07.10.2014 je zrejmé, že bolo prijaté uznesenie, ktorým rozhodla, že žalobca porušil povinnosť ustanovenú v § 16 ods. 3 písm. a) zákona č. 308/2000 Z. z. 4. Napadnutým rozhodnutím č. RL/038/2014 zo dňa 07.10.2014 žalovaná ako orgán príslušný podľa § 4 ods. 1 až 3 a § 5 ods. 1 písm. g), písm. h) zákona č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii postupom podľa § 71 zákona č. 308/2000 Z. z. rozhodla, že účastník správneho konania č. 547/SKO/2014 Rozhlas a televízia Slovenska porušil povinnosť ustanovenú v § 16 ods. 3 písm. a) zákona č. 308/2000 Z. z. tým, že dňa 24.04.2014 v čase od cca 21:58 hod. odvysielal v rámci programovej služby Jednotka v programe Reportéri príspevok „Nanútený správca“, ktorým došlo k porušeniu povinnosti zabezpečiť všestrannosť informácií a názorovú pluralitu v rámci vysielanej programovej služby, keďže v príspevku absentovali závažné a relevantné informácie, t. j. vyjadrenia dotknutej strany, správcovskej spoločnosti Jégeho správcovská a.s., k závažným tvrdeniam, ktoré na adresu tejto spoločnosti zazneli v rámci príspevku, pričom tieto vyjadrenia neodzneli ani následne, v relevantnej časovej súvislosti v iných programoch v rámci danej televíznej programovej služby, za čo žalobcovi bola uložená podľa § 64 ods. 1 písm. a) zákona č. 308/2000 Z. z. sankcia - upozornenie na porušenie zákona s tým, že podľa § 64 ods. 5 zákona č. 308/2000 Z. z. uložením sankcie nezaniká povinnosť, za ktorej porušenie sa sankcia uložila. Rada svoje rozhodnutie zdôvodnila, špecifikovala cieľ § 16 ods. 3 písm. a) zákona č. 308/2000 Z. z. a uviedla, že jej úlohou je zabezpečenie všestrannosti informácií a názorovej plurality, ktoré budú sprostredkované verejnosti. II. Žaloba 5. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 09.01.2015 domáhal preskúmania zákonnosti a následne zrušenia rozhodnutia žalovanej č. RL/038/2014 zo dňa 07.10.2014, ktorým bola žalobcovi uložená podľa § 64 ods. 1 písm. a) zákona č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii sankcia - upozornenie na porušenie zákona. 6. Uviedol, že predmetným rozhodnutím žalovaná rozhodla, že žalobca porušil povinnosť ustanovenú v § 16 ods. 3 písm. a) zákona č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii tým, že dňa 24.04.2014 v čase od cca 21:58 hod. odvysielal v rámci televíznej programovej služby Jednotka v programe Reportéri príspevok „Nanútený správca“, ktorým došlo k porušeniu povinnosti zabezpečiť všestrannosť informácií a názorovú pluralitu. 7. Žalobca namietal nezákonnosť tohto rozhodnutia z dôvodu, že rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zastával názor, že žalovaná posudzovanému obsahu predmetného príspevku odmietla uznať privilégium informácií vo verejnom záujme, pričom jediný argument žalovanej v rámci posudzovania merita veci bola skutočnosť, že diskusia nezostala vo všeobecnej a abstraktnej rovine. Podľa názoru žalobcu je zrejmé, že príspevok, ktorý v prevažnej miere popisuje problémy vlastníkov bytov so správcom ich objektu, pričom však tieto konkrétne problémy zasadzuje do kontextu celospoločenskej problematiky vlastníkov (najmä nových) bytov so správcami ich nehnuteľností, nie je možné posudzovať inak ako informovanie vo verejnom záujme. Fakt, že príspevok skutočne prispieval k debate celospoločenského významu je zrejmý zo samotného prepisu/ popisu skutkového stavu, keďže príspevok riešil také otázky, ako legislatívna povinnosť vlastníkov bytov k novostavbe, pristúpiť k zmluve o správe so správcom, ktorého vyberá developer, legislatívne možnosti a požiadavky na výmenu správcu, riziká predraženia služieb správcu aj cez iné položky, ako len odmena za správu, zákonné povinnosti správcu atď., pričom tieto otázky boli navyše analyzované nezávislými odborníkmi danej oblasti, ktorí neboli v predmetnom spore žiadnym spôsobom zainteresovaní. 8. Poukázal na to, že informácie vo verejnom záujme požívajú vo všeobecnosti vyššiu mieru ochrany, než „bežné“ informácie nepresahujúce súkromný rámec. Uviedol, že tento princíp v odbornej literatúre tiež nazývaný „privilégium informácií vo verejnom záujme“ sa konkrétne prejavuje pri skúmaní proporcionality v užšom zmysle, kde sa na opodstatnenie obmedzenia slobody pri informáciách vo verejnom záujme vyžaduje podstatný zásah do iného chráneného práva a slobody spôsobilého na obmedzenie slobody prejavu. 9. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaná nesprávne právne posúdila otázku miery intenzity uloženej sankcie, pretože v napadnutom rozhodnutí explicitne uviedla, že minimálna intenzita uloženej sankcie tiež vyplýva z jej výlučne výchovného charakteru v podobe poskytnutia návodu ako postupovať v obdobných prípadoch v budúcnosti. Poukázal na to, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia akýkoľvek výchovný aspekt v tomto rozhodnutí chýba. Jediná konkrétna skutočnosť, ktorú je možné z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyčítať je výtka, že žalobca nesprostredkoval divákom celé stanovisko protistrany, hoci ho mal k dispozícii (e-mail, ktorý sa na krátky časový úsek objavil na obrazovke). Bol presvedčený, že žalovaná žiadnym spôsobom však nekonkretizovala, v čom absencia podrobného sprostredkovania všetkých skutočností uvedených v stanovisku protistrany spôsobila, že žalobca nezabezpečil pri danej téme pluralitu a všestrannosť názorov. Taktiež v napadnutom rozhodnutí úplne absentuje zdôvodnenie, prečo argumenty protistrany, ktoré boli v príspevku explicitne uvedené, nepostačovali na zabezpečenie názorovej plurality a všestrannosti informácií. 10. Tvrdil, že žalovaná nezistila dostatočne skutkový stav, pretože ako z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a aj z obsahu administratívneho spisu a výpočtu podkladov pre rozhodnutie vo veci samej vyplýva, žalovaná v tomto smere (preskúmanie, či žalobca v rámci svojej programovej služby a v relevantnej časovej súvislosti odvysielal podrobnejšie stanovisko strany) nevykonala žiadne zisťovanie. 11. Žalobca mal za to, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nespĺňa zákonné predpoklady, pretože neobsahuje logicky udržateľné argumenty, ktoré žalovanú viedli k záveru, že v predmetnom prípade došlo zo strany žalobcu k porušeniu povinnosti zabezpečiť všestrannosť informácií a názorovej plurality. Namietal, že žalovaná sa nevysporiadala žiadnym spôsobom so skutočnosťami rozhodujúcimi pre posúdenie skutočnosti, či v predmetnom programe došlo k porušeniu povinnosti zabezpečiť v rámci programovej služby všestrannosť informácií a názorovú pluralitu, ako napríklad, ktoré konkrétne informácie z písomného stanoviska protistrany boli v danom prípade významné a rozhodujúce do takej miery, že bez ich sprostredkovania divákom títo nedostali všestranné informácie, na základe akých úvah, resp. dôvodov dospel správny orgán k vyššie uvedenému záveru, na základe akých argumentov dospel k záveru, že argumenty protistrany, ktoré boli v programe explicitne a podrobne divákovi sprostredkované neboli postačujúce pre splnenie povinnosti zabezpečiť všestrannosť informácií. Odôvodnenie žalovanej je podľa názoru žalobcu nepreskúmateľné z nedostatku dôvodov, resp. z nezrozumiteľnosti dôvodov v napadnutom rozhodnutí uvedených. 12. Na základe týchto skutočností žalobca žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť. III. Vyjadrenie žalovanej 13. Žalovaná vo vyjadrení doručenom súdu dňa 03.03.2015 uviedla, že v žiadnom prípade neodmietla zohľadniť verejný záujem na odvysielaní informácií v príspevku, ale odmietla tvrdenie, že tento verejný záujem môže ospravedlniť názorovú nevyváženosť príspevku, ktorého predmetom bola jednoznačne konkrétna právnická osoba. Poukázala na to, že pokiaľ ide o údajný význam predmetného príspevku v kontexte širšej celospoločenskej diskusie, v takom prípade stručné všeobecné zhodnotenie existujúceho právneho rámca bolo skutočne súčasťou odvysielaných informácií, a preto nemôže byť spor o tom, že ťažisko príspevku spočívalo jednoznačne v prezentovaní sťažností na konkrétnu správcovskú spoločnosť. V súvislosti s odvolávaním sa žalobcu na informácie všeobecného charakteru, ako na podstatu odvysielania tohto príspevku uviedla, že tieto slúžili v zásade iba ako úvod pred nastolením špecifickej témy novostavby na Jégeho ulici. 14. V súvislosti s tvrdením žalobcu, že sankcia uložená napadnutým rozhodnutím nespĺňa svoj výchovný účel, žalovaná konštatovala, že jej úlohou nie je v nijakom prípade zasahovať do redakčnej nezávislosti vysielateľov a zo svojej pozície diktovať obsah vysielania regulovaných subjektov. Rovnako činnosť žalovanej nemôže nahrádzať činnosť vysielateľov pri ich autonómnom rozhodovaní o podobe a o spôsobe spracovania vlastných programov. Mala za to, že už zo samotného výroku napadnutého rozhodnutia je zjavné, v čom sa žalobca dopustil nezákonného konania, pričom odôvodnenie napadnutého rozhodnutia tieto skutočnosti ďalej objasňuje. V nijakom prípade však nemôže byť konkrétnym návodom do budúcnosti. V súvislosti s tým, že žalovaná v odôvodnení rozhodnutia konštatovala, akým spôsobom bolo možné v konkrétnom prípade zachovať zákonnosť sankcionovaného programu pri naplnení deklarovaného úmyslu vysielateľa uviedla, že vždy ide iba o príklad s odporúčanou hodnotou, nikdy nie o imperatívny pokyn regulačného orgánu. Poukázala na to, že výchovná funkcia sankcie - upozornenie na porušenie zákona v každom prípade jednoznačne spočíva v negatívnom vymedzení aplikovanom na konkrétny prípad, čiže v špecifikácii konania, ktoré je z hľadiska príslušných ustanovení zákona o vysielaní a retransmisii neprípustné. Žalovaná ďalej uviedla, že nie je jej úlohou, aby regulovanému subjektu vysvetľovala, ktoré časti zo stanoviska protistrany zodpovedajú obvineniam, ktoré sú súčasťou odvysielaného obsahu. Na základe prepisu/popisu skutkového stavu je však z pohľadu žalovanej nepochybné, že prezentované časti vyjadrenia dotknutej strany nezodpovedali v plnej miere predchádzajúcim vyjadreniam na adresu dotknutej správcovskej spoločnosti, čo môže byť dôsledkom účelového selektívneho prístupu redaktora zodpovedného za spôsob spracovania príspevku alebo následkom skutočnosti, že dotknutá osoba sa k daným otázkam jednoducho nevyjadrila, o čom ale žalobca v príspevku neinformoval. Konštatovala, že v prejednávanej veci uložila sankciu s jednoznačne miernejším, prakticky takmer nulovým dopadom, a to práve z hľadiska reputácie vysielateľa, a preto odmietla účelovosť tvrdenia žalobcu, že nesprávne právne posúdila mieru intenzity uloženej sankcie, a to jednak prehliadnutím negatívnych dopadov a uvedením pozitívnych aspektov, ktoré však v skutočnosti v uvedenej sankcii absentujú. Okrem toho žalovaná poukázala na zmätočnosť prvého žalobného dôvodu, z ktorého v konečnom dôsledku nie je jasné, či žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci, alebo nesprávne vyhodnotenie intenzity sankcie. 15. Žalovaná vo vzťahu k námietke nedostatočného zistenia skutkového stavu uviedla, že zisťovala, či existujú ďalšie skutočnosti, ktoré by mala vziať pri skúmaní súladu predmetného odvysielaného obsahu s § 16 ods. 3 písm. a) citovaného zákona do úvahy a pretože takéto skutočnosti neexistovali, nemôžu existovať ani príslušné podklady. Uviedla, že to však neznamená, že žalovaná nevykonáva sústavný a dôkladný monitoring vysielania žalobcu, na základe ktorého nezaznamenala, že by žalobca v primeranej časovej súvislosti odvysielal relevantné informácie k danej téme. Konštatovala, že skutkový stav, ktorý zisťovala jednoznačne nepreukázal, že by v súvislosti s témou činnosti dotknutej správcovskej spoločnosti došlo vo vysielaní programovej služby Jednotka v relevantnom časovom období a relevantnom rozsahu k odvysielaniu informácií, ktoré by zabezpečili všestranné informovanie o danej veci. Keďže ako podklad pre predmetné rozhodnutie neexistovali žiadne ďalšie relevantné skutočnosti, a ich existenciu netvrdil ani žalobca, pričom z predmetu správneho konania bolo zrejmé, že sa žalovaná bude zaoberať a posudzovať programovú službu ako celok, podkladom pre napadnuté rozhodnutie boli v konečnom dôsledku len záznam vysielania predmetného programu, prepis/popis skutkového stavu a písomné vyjadrenia žalobcu k predmetu správneho konania. 16. Nesúhlasila s námietkou o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia, pretože žalovaná sa náležite vysporiadala so všetkými relevantnými tvrdeniami žalobcu a svoje rozhodnutie zrozumiteľne vysvetlila. V súvislosti s prezentovaním písomného stanoviska dotknutej spoločnosti v rámci príspevku zdôraznila, že ide iba o jeden z možných spôsobov, ako mohol žalobca zabezpečiť všestrannosť informácií a názorovú pluralitu v rámci programovej služby Jednotka. Uviedla, že keďže nebol zistený, a ani sám žalobca v rámci správneho konania neuviedol iný spôsob, ktorým mohlo dôjsť k vyváženiu obvinení namierených voči dotknutej spoločnosti, žalovaná v napadnutom rozhodnutí konštatovala, že konkrétne priestor určený na prezentáciu e-mailu predmetnej spoločnosti, na ktorý odkázal žalobca vo svojom vyjadrení zaslanom v správnom konaní, nebol z hľadiska splnenia povinnosti podľa § 16 ods. 3 písm. a) citovaného zákona dostatočný, pričom však uviedla aj dôvody, pre ktoré k tomuto záveru dospela. Žalovaná konštatovala, že vymenúvať v rozhodnutí všetky možné spôsoby zabezpečenia všestrannosti informácií a názorovej plurality v rámci programovej služby, je prakticky ťažko uskutočniteľné a z hľadiska postavenia a úloh žalovanej by to bolo aj neúčelné a neprimerané. 17. Žalovaná vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhla žalobu zamietnuť. IV. 18. Krajský súd v Bratislave po preskúmaní zákonnosti rozhodnutia žalovaného rozsudkom č. k. 1S/1/2015-47 zo dňa 11.03.2016 žalobu podľa §250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP) zamietol. 19. Najvyšší súd Slovenskej republiky predmetné rozhodnutie krajského súdu rozhodnutím sp. zn. 5Sžo/39/2016 zo dňa 30.11.2017 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd konštatoval, že pokiaľ sa krajský súd v rámci súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia a postupu predchádzajúceho jeho vydaniu, bez ďalšieho uspokojil so závermi a tvrdeniami žalovanej bez toho, aby sám tieto tvrdenia vyhodnotil oboznámením sa s obrazovo-zvukovým záznamom, je potrebné jeho rozhodnutie považovať za predčasné a vychádzajúce z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci. V ďalšom konaní odvolací súd zaviazal krajský súd, aby si od žalovaného správneho orgánu vyžiadal príslušný obrazovo- zvukový záznam z vysielania, následne sa s ním riadne oboznámil a súčasne vo veci opätovne rozhodol. V. Právna úprava 20. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok - ďalej len SSP) po doložení obrazovo-zvukového záznamu žalovanou opätovne preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie v rozsahu a dôvodoch v žalobe uvedených ako i v intenciách zrušujúceho rozhodnutia najvyššieho súdu, vec prejednal na nariadenom pojednávaní (ust. § 107 ods. 1 SSP) a rozhodol tak, že žalobu ako nedôvodnú zamietol. 21. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok. 22. Podľa § 491 ods. 1 SSP,, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 23. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 24. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 25. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii, na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem ustanovení § 23 v časti nesprístupnenia zápisníc o hlasovaní a § 49, 53, 54, 56 až 68 zákona o správnom konaní. 26. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii, poslaním rady je presadzovať záujmy verejnosti pri uplatňovaní práva na informácie, slobody prejavu a práva na prístup ku kultúrnym hodnotám a vzdelaniu a vykonávať štátnu reguláciu v oblasti vysielania, retransmisie a poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie. 27. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii, rada dbá o uchovávanie plurality informácií v spravodajských reláciách vysielateľov, ktorí vysielajú na základe zákona alebo na základe licencie podľa tohto zákona. Dohliada na dodržiavanie právnych predpisov upravujúcich vysielanie, retransmisiu a poskytovanie audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie a vykonáva štátnu správu v oblasti vysielania, retransmisii a poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie v rozsahu vymedzenom týmto zákonom. 28. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii, rada je právnická osoba so sídlom v Bratislave. Pri výkone štátnej správy v oblasti vysielania, retransmisie a poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie má postavenie orgánu štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou v rozsahu vymedzenom týmto zákonom a osobitnými predpismi. 29. Podľa § 5 ods. 1 písm. g) zákona č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii, do pôsobnosti rady v oblasti výkonu štátnej správy patrí dohliadať na dodržiavanie povinnosti podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov. 30. Podľa § 5 ods. 1 písm. h) zákona č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii, do pôsobnosti rady v oblasti výkonu štátnej správy patrí ukladať sankcie vysielateľom, prevádzkovateľom retransmisie a poskytovateľom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, ako aj tým, ktorí vysielajú alebo prevádzkujú retransmisiu bez oprávnenia. 31. Podľa § 16 ods. 3 písm. a) zákona č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii, vysielateľ je povinný zabezpečiť všestrannosť informácií a názorovú pluralitu v rámci vysielanej programovej služby. 32. Podľa § 64 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii, za porušenie povinnosti uloženej týmto zákonom alebo osobitnými predpismi rada ukladá tieto sankcie: a) upozornenie na porušenie zákona b) odvysielanie oznamu o porušení zákona c) pozastavenie vysielania alebo poskytovania programu alebo jeho časti d) pokutu e) odňatie licencie za závažné porušenie povinnosti. VI. Právne posúdenie veci 33. Úlohou súdu v predmetnej veci bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. RL/038/2014 zo dňa 07.10.2014, ktorým žalovaná uložila žalobcovi podľa § 64 ods. 1 písm. a) zákona č. 308/2000 Z. z. sankciu - upozornenie na porušenie zákona z dôvodu, že dňa 24.04.2014 v čase od cca 21:58 hod. odvysielal v rámci programovej služby Jednotka v programe Reportéri príspevok „Nanútený správca“, ktorým došlo k porušeniu povinnosti zabezpečiť všestrannosť informácií a názorovú pluralitu v rámci vysielanej programovej služby, keďže v príspevku absentovali závažné a relevantné informácie, t. j. vyjadrenia dotknutej strany, správcovskej spoločnosti Jégého správcovská a.s., k závažným tvrdeniam, ktoré na adresu tejto spoločnosti zazneli v rámci príspevku, pričom tieto vyjadrenia neodzneli ani následne v relevantnej časovej súvislosti v iných programoch v rámci danej televíznej programovej služby. 34. V zmysle zákona č. 308/2000 Z. z. verejnosť má právo na pluralitu informácií, čo vyplýva aj z judikatúry ESĽP, ktorý vyslovil názor, že občanom ako pasívnym recipientom informácií musí byť umožnené prijímať rozmanité informácie, aby si spomedzi nich mohli vybrať a utvoriť si pre danú otázku svoj vlastný názor, pričom práve pluralita myšlienok a informácií je to, čo robí demokratickou spoločnosťou demokratickou (Case of Cetin and others v. Turkey, Applications nos. 40153/98 and 40160/98, bod č. 64). 35. Účelom ust. § 16 ods. 3 písm. a) zákona č. 308/2000 Z. z. je zabezpečenie všestrannosti informácií a vytvorenie objektívneho priestoru pre pluralitu názorov v rámci vysielanej programovej služby, aby nedochádzalo k presadzovaniu jednostranných názorov, komentárov, postojov, či čiastočných informácií. Povinnosťou vysielateľa je poskytnúť divákovi aj odlišný názor a v prípade, že ide o konflikt medzi dotknutými stranami, je vysielateľ povinný sprostredkovať divákovi takýto odlišný názor dotknutej strany, pričom takýto odlišný názor nemusí byť uvedený v rámci toho istého programu, stačí, aby bol uvedený v rámci programovej služby, avšak treba dbať aj na časový horizont. 36. Pri preskúmavaní žalobou napadnutého rozhodnutia krajský súd zo zvukovo-obrazového záznamu ako aj z prepisu/popisu skutkového stavu obsahujúceho príspevok „Nanútený správca“, odvysielaný dňa 24.04.2014 v čase od cca 21:58 hod. v rámci programovej služby Jednotka v programe Reportéri, mal za preukázané, že v rámci príspevku trvajúceho približne 13 minút, ktorý bol z podstatnej časti venovaný sťažnostiam časti vlastníkov na spoločnosť Jégeho správcovská a. s., pozostával priestor na vyjadrenie menovanej spoločnosti iba v zobrazení písomného stanoviska, ktoré v tejto veci správcovská spoločnosť poskytla, trvajúceho pár sekúnd. 37. Pojmy všestrannosť informácií a názorová pluralita nie je možné explicitne definovať pre otvorený okruh prípadov, keďže jednotlivé informácie a vyjadrenia je nutné vnímať v kontexte ich použitia, a to aj s prihliadnutím na osoby, ktoré dostanú v konkrétnom príspevku priestor na vyjadrenie. V danom prípade ich žalovaná v napadnutom rozhodnutí interpretovala. Žalovanej je v zmysle § 64 ods. 1 písm. a) zákona č. 308/2000 Z.z. ustanovená povinnosť upozorniť vysielateľa na porušenie zákona. Upozornenie je sankciou preventívneho charakteru a je predpokladom uloženia pokuty za druhovo zhodné protiprávne správanie vysielateľa vytýkané v upozornení. Žalovaná musí v upozornení identifikovať, akým konaním vysielateľa došlo k porušeniu povinnosti. Je potrebné zdôrazniť, že upozornenie na porušenia zákona sa netýka a neplní funkciu k už odvysielanému programu, ale k druhovo rovnakým programom do budúcnosti. Týmto postupom Rada dáva na vedomie, že do budúcnosti bude považovať takýto postup za dôvod na uloženie sankcie, ide o tzv. „sankciu“ s prospektívnym účinkom (pozri rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Sžo/50/2013 zo dňa 20.08.2014). 38. Vzhľadom na zákonné vymedzenie povinnosti vysielateľa všeobecnými pojmami bolo právom žalovanej a vlastne aj nevyhnutnosťou, zvoliť kritériá pre posudzovanie plnenia základných povinností vysielateľa a tým naplniť všeobecné zákonné definície konkrétnym obsahom. S ohľadom na obsah pojmov, všestrannosť informácií a názorovú pluralitu, žalovaná správne vyhodnotila posudzovaný príspevok ako nespĺňajúci požadované atribúty všestrannosti informácií a plurality názorov, keďže v príspevku absentovali vyjadrenia dotknutej strany, správcovskej spoločnosti. 39. Žalovaná sa podľa názoru súdu dostatočným spôsobom vysporiadala s odôvodnením, že v odvysielanom príspevku absentovali relevantné informácie druhej strany, na adresu ktorej zazneli závažné tvrdenia. V konaní bolo nesporné, že žalobca nezabezpečil odvysielanie vyjadrenia dotknutej správcovskej spoločnosti ani následne v relevantnej časovej súvislosti v iných programoch v rámci danej televíznej programovej služby. 40. V napadnutom rozhodnutí sa žalovaná zaoberala a vysporiadala aj s otázkou, prečo vyhodnotila priestor určený na prezentáciu e-mailu správcovskej spoločnosti, z hľadiska splnenia povinnosti podľa § 16 ods. 3 písm. a) citovaného zákona, ako nedostatočný. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd námietku žalobcu týkajúcu sa nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia považoval za nedôvodnú. 41. V súvislosti s odvolávaním sa žalobcu na informácie vo verejnom záujme súd uvádza, že už zo samotnej skutočnosti, že zákonodarca stanovil povinnosť vysielateľov zabezpečiť objektívnosť a nestrannosť spravodajských programov vyplýva, že „verejný záujem“ na odvysielanie určitých informácií, nemôže byť všeobecným argumentom automaticky odôvodňujúcim akékoľvek porušenie zákona č. 308/2000 Z. z.. Uvedené sa taktiež vzťahuje aj na všeobecnú publicistiku s poukazom na povinnosť zabezpečiť všestrannosť informácií a názorovú pluralitu v rámci vysielanej programovej služby, tak ako je to aj v predmetnej veci. Preto z tohto dôvodu je nepochybné, že zohľadnenie verejného záujmu na odvysielaní určitých informácií a vyvažovanie tohto verejného záujmu s verejným záujmom na dodržiavaní zákona č. 308/2000 Z. z., týkajúcich sa obsahovej regulácie vysielania audiovizuálnych médií je v každom prípade imanentnou súčasťou každého obdobného rozhodovania Rady. Je potrebné prisvedčiť v tomto smere konštatácii žalovanej, že táto v žiadnom prípade neodmietla zohľadniť verejný záujem na odvysielaní informácií príspevku, ale odmietla tvrdenie, že tento verejný záujem môže ospravedlniť názorovú nevyváženosť príspevku, ktorého predmetom bola jednoznačne konkrétna právnická osoba. Vzhľadom na uvedené súd nemohol súhlasiť s námietkou žalobcu, že rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože žalovaná posudzovanému obsahu predmetného príspevku odmietla uznať privilégium informácií vo verejnom záujme. 42. Krajský súd takisto ako neopodstatnenú vyhodnotil aj námietku žalobcu, že zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo rozhodnutie žalovanej, je nedostačujúce na zistenie veci. V tejto súvislosti sa súd stotožnil s argumentáciou žalovanej v tom smere, že nemohla predložiť dôkaz o neexistencii dôkazu, keďže skutkový stav, ktorý zisťovala jednoznačne nepreukázal, že by v súvislosti s témou činnosti dotknutej správcovskej spoločnosti došlo vo vysielaní programovej služby Jednotka v relevantnom časovom období a v relevantnom rozsahu k odvysielaniu informácií, ktoré by zabezpečili všestranné informovanie o danej veci. Žalovaná pri rozhodovaní mohla vychádzať len zo záznamu vysielania predmetného programu, prepisu/popisu skutkového stavu a písomného vyjadrenia žalobcu k predmetu správneho konania, pretože ako podklad pre napadnuté rozhodnutie neexistovali žiadne iné relevantné skutočnosti, a ich existenciu netvrdil ani žalobca, pričom z predmetu správneho konania muselo byť zrejmé, že žalovaná sa bude zaoberať a posudzovať programovú službu ako celok. 43. Súd je toho názoru, že uložená sankcia - upozornenie na porušenie zákona, má v danom prípade výchovný charakter a ako bolo už vyššie uvedené, prospektívny účinok s cieľom, aby žalobca v budúcnosti zabezpečil objektivitu a nestrannosť svojich odvysielaných príspevkov tak, aby recipient si z plurality informácií vytvoril svoj vlastný názor o odvysielanej veci. 44. Krajský súd v Bratislave po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia a po oboznámení sa s pripojeným administratívnym spisom konštatoval, že žalovaná v dostatočnej miere zistila skutkový stav veci, na ktorý správne aplikovala ustanovenia zákona č. 308/2000 Z. z. Rozhodnutie žalovanej má všetky náležitosti ustanovené v § 47 Správneho poriadku, nevykazuje formálne ani obsahové nedostatky a je riadne odôvodnené. Žalobcove námietky vznesené v žalobe vyhodnotil krajský súd ako nedôvodné, ktoré nemajú vplyv na rozhodnutie žalovanej. 45. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel krajský súd k záveru o zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia, a preto žalobu v zmysle § 190 SSP zamietol. 46. O náhrade trov konania vrátane odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 168 SSP, avšak vo veci úspešnej žalovanej žiadne trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnila, a preto jej súd náhradu trov konania nepriznal. 47. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 2 SSP). V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.