Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/44/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015200290 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Mališová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1015200290.5 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave ako správny súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Mališovej a členiek senátu JUDr. Anny Peťovskej PhD. a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobcu: E.. U. U., Š. Č.. XX, XXX XX G., právne zastúpený: Mgr. Andrej Maar, Dunajská 6, 811 08 Bratislava, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave, Krajský dopravný inšpektorát, Špitálska 14, 812 28 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-BA-KDI21-200/2014- P zo dňa 29.12.2014, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave, Krajský dopravný inšpektorát č. KRPZ-BA-KDI21-200/2014-P zo dňa 29.12.2014 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava III, Okresný dopravný inšpektorát č. ORPZ-BAIII-ODI1-182/2014-P-M zo dňa 19.09.2014 z r u š u j e podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Súd p r i z n á v a žalobcovi proti žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : I. Administratívne konanie 1. Dňa 17.04.2014 oznámil Okresnému úradu Bratislava a Miestnemu úradu MČ Bratislava - Staré Mesto zvolávateľ Cyklokoalícia, Karadžičova 6, Bratislava zastúpený žalobcom konanie verejného zhromaždenia dňa 25.04.2014 s názvom „Štvrté narodeniny Critical Mass“ za účelom zlepšenia podmienok cyklistov v meste, propagácie cyklistiky ako rýchlej, ekologickej a zdravej dopravnej alternatívy a oslavy cyklodopravy ako každodennej ekologickej náhrady individuálnej automobilovej dopravy. Podľa § 8 ods. 2 zákona č. 84/1990 Zb. Mestská časť Bratislava - Staré Mesto dňa 23.04.2014 oznámila konanie zhromaždenia a sprievodu - 25.04.2014 Okresnému riaditeľstvu PZ v Bratislave I. 2. Prvostupňovým rozhodnutím Okresný dopravný inšpektorát Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave III č. ORPZ-BAIII-ODI1-182/2014-P-M zo dňa 19.09.2014 rozhodol, že žalobca obvinený z priestupku dňa 25.04.2014 o 18.55 hod. ako nemotorový účastník cestnej premávky, „cyklista“, viedol bicykel neznámej značky ako organizátor cyklistického zhromaždenia v Bratislave z Námestia SNP po trase udanej organizátorom. Počas presunu križovatkou Krížnej a Legionárskej ulice v ich smere jazdy svietil na križovatke riadenej svetelnou signalizáciou signál so zeleným svetlom „Voľno“. Následne na svetelnom signalizačnom zariadení sa zobrazil svetelný signál s červeným svetlom „Stoj“. Organizátor zhromaždenia (žalobca) sa s bicyklom postavil a ostal stáť v strede križovatky Krížnej a Legionárskej ulice, čím znemožnil prejazd cez križovatku ostatným účastníkom cestnej premávky, pričom v ich smere jazdy svietil svetelný signál so zeleným svetlom „Voľno“ a rukou sprava doľava ukazoval ďalším cyklistom nech pokračujú v jazde, ktorí to aj uposlúchli a presúvali sa napriek červenému signálu „Stoj“. Tým umožnil prejazd cyklistom v ich smere jazdy. Následne žalobca počas presunu križovatkou Miletičovej a Záhradníckej ulice v ich smere jazdy svietil na križovatke riadenej svetelnou signalizáciou signál so zeleným svetlom „Voľno“. Následne na svetelnom signalizačnom zariadení sa zobrazil svetelný signál s oranžovým svetlom a následne s červeným svetlom „Stoj“. Organizátor zhromaždenia (žalobca) sa s bicyklom postavil a ostal stáť v strede križovatky Miletičovej a Záhradníckej ulice, čím znemožnil prejazd cez križovatku ostatným účastníkom cestnej premávky, pričom v ich smere jazdy svietil svetelný signál so zeleným svetlom „Voľno“ a rukou sprava doľava ukazoval ďalším cyklistom v sprievode nech pokračujú v jazde, čo títo uposlúchli a presúvali sa na červený signál s červeným svetlom „Stoj“, čím žalobca umožnil plynulý prejazd cyklistom v ich smere jazdy. Uvedené skutočnosti boli zadokumentované hliadkou Fotón 725 digitálnym záznamom, ktorá bola velená ako jedna z hliadok do dohľadu nad verejným zhromaždením a následným presunom cyklistov. 3. Prvostupňový správny orgán konštatoval, že U. U. ako účastník cestnej premávky porušil § 3 ods. 1, ods. 2 písm. a), b), § 4 ods. 2 písm. j) a § 20 ods. 3 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, za čo bol uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. l), a za čo mu podľa § 22 ods. 2 písm. f) zákona o priestupkoch uložil pokutu vo výške 100,- eur. Súčasne bola žalobcovi uložená povinnosť uhradiť trovy konania vo výške 16,- eur. 4. Voči prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, ktoré bolo rozhodnutím žalovaného KRPZ-BA-KDI21-200/2014-P zo dňa 29.12.2014 zamietnuté a bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie s totožným odôvodnením. II. Žaloba 5. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 18.02.2015 domáhal preskúmania zákonnosti a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-BA-KDI21-200/2014-P zo dňa 29.12.2014 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím č. ORPZ-BAIII-ODI1-182/2014-P-M zo dňa 19.09.2014. 6. Žalobca v žalobe uviedol, že Okresné riaditeľstvo PZ Bratislava III, Okresný dopravný inšpektorát, oddelenie bezpečnosti cestnej premávky vydal dňa 19.09.2014 rozhodnutie, v ktorom žalobcu uznal vinným zo spáchania priestupkov podľa § 22 ods. 1 písm. l) zákona o priestupkoch tým, že dňa 25.04.2014 o 18.55 hod. ako nemotorový účastník cestnej premávky, „cyklista“, viedol bicykel neznámej značky ako organizátor cyklistického zhromaždenia v Bratislave z Námestia SNP po trase udanej organizátorom. Počas presunu križovatkou Krížnej a Legionárskej ulice v ich smere jazdy svietil na križovatke riadenej svetelnou signalizáciou signál so zeleným svetlom „Voľno“. Následne sa na svetelnom signalizačnom zariadení zobrazil svetelný signál s oranžovým svetlom a následne s červeným svetlom „Stoj“. Žalobca sa s bicyklom postavil a ostal stáť v strede križovatky Krížnej a Legionárskej ulice, čím znemožnil prejazd cez križovatku ostatným účastníkom cestnej premávky. Následne sa žalobca postavil v strede križovatky Miletičovej a Záhradníckej ulice, čím znemožnil prejazd cez križovatku ostatným účastníkom cestnej premávky. Uvedené skutočnosti boli zadokumentované hliadkou Fotón 725 digitálnym záznamom, ktorá bola velená ako jedna z hliadok do dohľadu nad verejným zhromaždením a následným presunom cyklistov. Žalobcovi z dôvodu, že sa mal dopustiť priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. l) zákona o priestupkoch uložil prvostupňový správny orgán podľa § 22 ods. 2 písm. f) uvedeného zákona pokutu vo výške 100,- eur. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný správny orgán prvostupňové rozhodnutie potvrdil, keď dospel k záveru, že prvostupňové rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom. 7. Žalobca mal za to, že nespáchal priestupok, z ktorého bol uznaný vinným príslušným orgánom, a to z toho dôvodu, že vykonával zákonné práva a povinnosti organizátora riadne ohláseného zhromaždenia s cieľom, aby zhromaždenie prebehlo pokojne, aby sa zabezpečil plynulý prejazd v jednom útvare a aby doň nevnikli žiadne iné osoby. Poznamenal, že právo pokojne sa zhromažďovať garantuje Ústava SR v čl. 28. 8. Podľa názoru žalobcu zo zákona o zhromažďovacom práve vyplýva vzájomná spolupráca pre všetky subjekty, ktoré sa zúčastňujú na príprave, organizovaní a i samotnom priebehu podujatia - zhromaždenia. Účelom nahlásenia zhromaždenia podľa zákona o zhromažďovacom práve je podľa názoru žalobcu nielen formálna registrácia daného zhromaždenia, ale predovšetkým skutočnosť umožniť príslušným orgánom, aby uskutočnili opatrenia, ktoré by mohli zabrániť zvolaniu zhromaždenia, ak by bol jeho účel v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky alebo zákonmi, uskutočnenie takých opatrení, ktoré poskytujú ochranu skupinám organizujúcim zhromaždenie i samotným zhromaždeným, ako aj uskutočnenie opatrení na zabezpečenie verejného poriadku. 9. Žalobca poznamenal, že v prípade, ak zhromaždenie obmedzí dopravu, je potrebné, aby sa konalo v súčinnosti s políciou, ktorá zabezpečí, aby cestná premávka nenarušila zhromaždenie nad dohodnutý rámec, a aby zároveň bola zabezpečená a zaručená bezpečnosť cestnej premávky. Uviedol, že požiadal príslušníkov Policajného zboru SR o súčinnosť jednak písomnou formou - prostredníctvom ohlásenia na Okresnom úrade Bratislava I, ako aj pred začatím zhromaždenia požiadal ústne prítomných príslušníkov Policajného zboru SR o súčinnosť. Situácia, ktorá vznikla a ktorú prvostupňový, ako aj druhostupňový správny orgán označili za priestupok, mala byť podľa názoru žalobcu účinne riešená pomocou prijatých opatrení poriadkových síl, teda prostredníctvom Policajného zboru SR. 10. Žalobca tvrdil, že priestupok, z ktorého bol uznaný za vinného nespáchal, postupoval v súlade so zákonom o zhromažďovacom práve a vykonával svoje zákonné práva a povinnosti. 11. Uviedol, že príslušníci Policajného zboru, ktorí zabezpečovali dohľad nad zhromaždením, konali v rozpore s ustanoveniami zákona o Policajnom zbore, nakoľko ich povinnosťou bolo vyzvať zvolávateľa zhromaždenia, aby navigoval cyklistov takým smerom a spôsobom, ktorý by určili príslušníci Policajného zboru tak, aby nedošlo k blokovaniu dopravy počas presunu cyklistického zhromaždenia. 12. Žalobca zastával názor, že neporušil zákon o cestnej premávke a nie je ho možné uznať vinným zo spáchania priestupkov. Predmetné zhromaždenie bolo vyjadrením slobody zhromažďovania podľa zákona o zhromažďovacom práve, ktoré chráni účastníkov zhromaždenia a vylučuje, aby zhromaždenie bolo porušením zákona, pokiaľ prebieha v intenciách oznámenia a nebolo zakázané. 13. V tejto súvislosti žalobca upozornil na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 193/03-35. 14. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobca zdôraznil, že z jeho strany nedošlo k žiadnemu protiprávnemu konaniu, nie je si vedomý toho, že konal protizákonne alebo, že by sa dopustil akéhokoľvek protiprávneho konania. 15. Žalobca žiadal, aby Krajský súd v Bratislave obidve preskúmavané rozhodnutia zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. III. Vyjadrenie žalovaného 16. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 01.04.2015 zotrval na svojom rozhodnutí tak, ako je uvedené v rozhodnutí o odvolaní. Mal za to, že predmetné rozhodnutie vychádzalo zo spoľahlivo zisteného stavu veci. 17. Žalovaný zastával názor, že zo znenia ust. § 3 zákona č. 84/1990 Zb. o zhromažďovacom práve vyplýva, že ak je dôvodná obava, že zhromaždenie bude zrušené, môže zvolávateľ požiadať obec alebo príslušný útvar Policajného zboru, aby sa zhromaždeniu poskytla ochrana. Z oznámenia konania zhromaždenia a sprievodu zo dňa 25.04.2014 vyplýva, že zvolávateľ nepožiadal podľa § 6 ods. 3 zákona o zhromažďovacom práve mestskú časť o poskytnutie ochrany. Podľa názoru žalovaného si žalobca mylne vysvetľuje dikciu zákona o zhromažďovacom práve, že požiadal príslušníkov Policajného zboru SR o súčinnosť jednak písomnou formou - prostredníctvom ohlásenia na Okresnom úrade Bratislava I a jednak tým, že pred začatím zhromaždenia požiadal ústne prítomných príslušníkov PZ SR o súčinnosť, nakoľko podľa názoru žalovaného z vyššie uvedeného jasne vyplýva, že túto povinnosť mal pred začatím celého konania zhromaždenia a taktiež samotné ohlásenie zhromaždenia mestskej časti Bratislava neznamená, že zvolávateľovi bude automaticky poskytnutá súčinnosť príslušného útvaru Policajného zboru. Námietku žalobcu v tomto prípade žalovaný považoval za irelevantnú, nakoľko skutočnosť oznámenia zhromaždenia mestskej časti Bratislava ho neoprávňuje k porušovaniu a znemožneniu cestnej premávky a k ohrozeniu jej plynulosti a bezpečnosti. 18. Žalovaný sa nestotožnil s námietkami uvádzanými žalobcom. Považoval za potrebné zdôrazniť, že vychádzal zo všetkého, čo v konaní vyšlo najavo, tieto skutočnosti rešpektoval a určil ich vzájomný vzťah. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol všetky podstatné výsledky vykonaných dôkazov. 19. Na základe vyššie uvedeného žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. IV. Konanie na prvostupňovom a druhostupňovom súde 20. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie a žalobu dňa 03.03.2016 rozhodnutím č. k. 1S/44/2015-32 podľa § 250j ods. 1 OSP ako nedôvodnú zamietol. 21. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 5Sžo/43/2016 zo dňa 30.11.2017 rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení rozhodnutia ako odvolací súd uviedol, že odôvodnenie rozsudku krajského súdu nezodpovedá právu účastníka konania na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, keď z obsahu napadnutého rozsudku nevyplýva, že by sa krajský súd nálezom Ústavného súdu č. k. I. ÚS 193/03-35 z 30. marca 2004 vôbec zaoberal. Rovnako sa krajský súd nevysporiadal s námietkou žalobcu, že napriek tomu, že žalobca ako zvolávateľ v oznámení o konaní zhromaždenia výslovne nepožiadal o poskytnutie ochrany zhromaždeniu podľa § 6 ods. 3 zákona o zhromažďovacom práve, boli príslušníci Policajného zboru, ktorí zabezpečovali dohľad nad zhromaždením povinní spolupôsobiť pri ochrane základných práv a slobôd (v tomto prípade pri ochrane práva pokojne sa zhromažďovať) a dohliadať na bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky a spolupôsobiť pri jej riadení (§ 2 ods. 1 písm. a/, j/ a § 9 ods. 1 zákona o Policajnom zbore). Ak teda v posudzovanej veci krajský súd nepreskúmal komplexne žalobcove námietky a nevysporiadal sa s nimi v odôvodnení svojho rozsudku, postupoval nedôsledne. 22. V ďalšom konaní uložil odvolací súd krajskému súdu vysporiadať sa s nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 193/03-35 z 30. marca 2004, najmä preskúmať, či dôvody, ktoré boli uvedené správnym orgánom pri uložení pokuty, možno vzhľadom na význam slobody zhromažďovania, ako aj s prihliadnutím na oprávnenia a povinnosti zvolávateľa zhromaždenia v zmysle zákona o zhromažďovacom práve považovať za relevantné a dostatočné na to, aby odôvodnili potrebu sankcionovať žalobcu uvedeným spôsobom. Ďalej uložil povinnosť prihliadnuť na okolnosti prípadu, keď predmetné zhromaždenie bolo riadne a včas oznámené v súlade so zákonom o zhromažďovacom práve a tiež na to, že v danej veci nikto nespochybnil, že išlo o pokojné zhromaždenie, ktorého účelom bolo formou hromadného prejazdu cyklistov po vopred oznámenej trase poukázať na potrebu zlepšenia podmienok pre cyklistov v meste, spropagovanie cyklistiky ako rýchlej, ekologickej a zdravej dopravnej alternatívy a oslava cyklodopravy ako každodennej ekologickej náhrady individuálnej automobilovej dopravy. Taktiež uložil krajskému súdu sa vysporiadať aj s námietkou žalobcu, že napriek tomu, že žalobca v oznámení o konaní zhromaždenia výslovne nepožiadal o poskytnutie ochrany zhromaždeniu v zmysle § 6 ods. 3 zákona o zhromažďovacom práve, bolo v zmysle § 2 ods. 1 písm. a/, j/ a § 9 ods. 1 zákona o Policajnom zbore povinnosťou príslušníkov Policajného zboru, ktorí zabezpečovali dohľad nad zhromaždením, spolupôsobiť pri ochrane základných práv a slobôd (v tomto prípade pri ochrane práva pokojne sa zhromažďovať) a dohliadať na bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky a spolupôsobiť pri jej riadení. V. Právna úprava 23. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 13 ods. 1 Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP) vec rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 107 ods. 2 SSP) a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. 24. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok. 25. Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 26. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 27. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 28. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd (čl. 46 ods. 2 Ústavy SR). 29. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu správneho orgánu, sa postupuje podľa ustanovení tretej časti S.s.p. o správnych žalobách. 30. Podľa čl. 19 ods. 1 Ústavného zákona č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza listina základných práv a slobôd, právo pokojne sa zhromažďovať je zaručené. 31. Podľa čl. 19 ods. 2 citovaného zákona toto právo možno obmedziť zákonom v prípadoch zhromaždení na verejných miestach, ak ide o opatrenia, ktoré sú v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, ochranu verejného poriadku, zdravia, mravnosti, majetku alebo pre bezpečnosť štátu. Zhromaždenie však nemožno podmieňovať povolením orgánu verejnej správy. 32. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. 33. Podľa čl. 28 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, právo pokojne sa zhromažďovať sa zaručuje. 34. Podľa čl. 28 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podmienky výkonu tohto práva ustanoví zákon v prípadoch zhromažďovania na verejných miestach, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, ochranu verejného poriadku, zdravia a mravnosti, majetku alebo pre bezpečnosť štátu. Zhromaždenie sa nesmie podmieňovať povolením orgánu verejnej správy. 35. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 84/1990 Zb. o zhromažďovacom práve, občania majú právo pokojne sa zhromažďovať. 36. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 84/1990 Zb., výkon tohto práva slúži občanom na využívanie slobody prejavu a ďalších ústavných práv a slobôd, na výmenu informácií a názorov a na účasť na riešení verejných a iných spoločných záležitostí vyjadrením postojov a stanovísk. 37. Podľa § 6 ods. 3 zákona č. 84/1990 Zb., ak je dôvodná obava, že zhromaždenie bude rušené, môže zvolávateľ požiadať obec alebo príslušný útvar Policajného zboru, aby sa zhromaždeniu poskytla ochrana. 38. Podľa § 6 ods. 6 zákona č. 84/1990 Zb., ak sa zvolávateľovi po narušení pokojného priebehu zhromaždenia nepodarí zaistiť nápravu, požiada o potrebnú pomoc obec alebo útvar Policajného zboru. Môže tak urobiť tiež, ak sa účastníci po ukončení zhromaždenia pokojne nerozídu. 39. Podľa § 8 ods. 2 zákona č. 84/1990 Zb., obec je povinná oznámiť Policajnému zboru konanie zhromaždenia, ako aj to, že rozhodla o zákaze zhromaždenia, bezodkladne po doručení oznámenia o konaní zhromaždenia alebo bezodkladne po vydaní rozhodnutia o zákaze zhromaždenia. 40. Podľa § 2 ods. 1 písm. a), j) zák. č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore, policajný zbor plní tieto úlohy: a) spolupôsobí pri ochrane základných práv a slobôd, najmä pri ochrane života, zdravia, osobnej slobody a bezpečnosti osôb a pri ochrane majetku, j) dohliada na bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky a spolupôsobí pri jej riadení. VI. Právne závery správneho súdu 41. Krajský súd po opätovnom preskúmaní žalobou napadnutých rozhodnutí ako aj konania, ktoré vydaniu rozhodnutí predchádzalo v intenciách námietok vznesených žalobcom ako i v súlade so záverom odvolacieho súdu, ktorý je pre súd záväzný, dospel k záveru, že správne orgány vec nesprávne právne posúdili, čo malo za následok vydanie nezákonných rozhodnutí. 42. Krajský súd pri preskúmavaní žalobou napadnutého rozhodnutia z obsahu administratívneho spisu zistil, že žalobca bol ako účastník cestnej premávky správnym orgánom sankcionovaný za porušenie ust. § 3 ods. 1, ods. 2 písm. a), b), § 4 ods. 2 písm. j) a § 20 ods. 3 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, tým, že dňa 25.04.2014 o 18.55 hod. ako nemotorový účastník cestnej premávky, „cyklista“, viedol bicykel neznámej značky ako organizátor cyklistického zhromaždenia v Bratislave z Námestia SNP po trase udanej organizátorom. Počas presunu križovatkou Krížnej a Legionárskej ulice v ich smere jazdy svietil na križovatke riadenej svetelnou signalizáciou signál so zeleným svetlom „Voľno“. Následne na svetelnom signalizačnom zariadení sa zobrazil svetelný signál s červeným svetlom „Stoj“. Organizátor zhromaždenia (žalobca) sa s bicyklom postavil a ostal stáť v strede križovatky Krížnej a Legionárskej ulice, čím znemožnil prejazd cez križovatku ostatným účastníkom cestnej premávky, pričom v ich smere jazdy svietil svetelný signál so zeleným svetlom „Voľno“ a rukou sprava doľava ukazoval ďalším cyklistom nech pokračujú v jazde, ktorí to aj uposlúchli a presúvali sa napriek červenému signálu „Stoj“. Tým umožnil prejazd cyklistom v ich smere jazdy. Následne žalobca počas presunu križovatkou Miletičovej a Záhradníckej ulice v ich smere jazdy svietil na križovatke riadenej svetelnou signalizáciou signál so zeleným svetlom „Voľno“. Následne na svetelnom signalizačnom zariadení sa zobrazil svetelný signál s oranžovým svetlom a následne s červeným svetlom „Stoj“. Organizátor zhromaždenia (žalobca) sa s bicyklom postavil a ostal stáť v strede križovatky Miletičovej a Záhradníckej ulice, čím znemožnil prejazd cez križovatku ostatným účastníkom cestnej premávky, pričom v ich smere jazdy svietil svetelný signál so zeleným svetlom „Voľno“ a rukou sprava doľava ukazoval ďalším cyklistom v sprievode nech pokračujú v jazde, čo títo uposlúchli a presúvali sa na červený signál s červeným svetlom „Stoj“, čím žalobca umožnil plynulý prejazd cyklistom v ich smere jazdy. Uvedené skutočnosti boli zadokumentované hliadkou Fotón 725 digitálnym záznamom, ktorá bola velená ako jedna z hliadok do dohľadu nad verejným zhromaždením a následným presunom cyklistov, za čo sa uznal vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. l) zákona o priestupkoch a podľa § 22 ods. 2 písm. f) zákona o priestupkoch mu bola uložená pokuta vo výške 100,- eur a súčasne uložená povinnosť uhradiť trovy konania vo výške 16,- eur. 43. Právo pokojne sa zhromažďovať je jedným z najdôležitejších politických práv a je podľa čl. 19 ods. 1 zák. č. 23/1991 Zb. zaručené každému. Hoci je toto právo systematicky zaradené k politickým právam je ho potrebné vnímať širšie a to tak, že sa vzťahuje i na zhromaždenia s nepolitickým charakterom. V demokratickom právnom štáte realizácia tohto práva umožňuje tvorbu verejnej mienky, diskusiu a zaoberanie sa všetkými témami, ktoré majú celospoločenský význam, čo z práva zhromažďovať robí jeden z elementov demokracie. Pri realizácii tohto práva nesmie dôjsť k negatívnym zásahom voči jeho účastníkom preto „štát“ musí prijať také legislatívne ako i správne opatrenia k tomu, aby poskytol ochranu pri realizácii tohto práva. Právo pokojne sa zhromažďovať je subjektívne verejné právo t.j. je vynútiteľné voči orgánom verejnej moci, ale zároveň zakladá povinnosť týchto orgánov toto právo ochraňovať. Podľa zákona o zhromažďovaní aj pouličné sprievody a manifestácie sú vždy zhromaždením. Pouličný sprievod možno definovať, ako typ mobilného zhromaždenia v priebehu ktorého sa účastníci organizovane premiestňujú za účelom zvýšenia účinnosti prezentácie účelu zhromaždenia. Za pouličný sprievod možno považovať aj mobilné zhromaždenie účastníkov na bicykloch (bližšie pozri nález ÚS SR 193/03). Pri pouličných sprievodoch, pokiaľ účastníkom nehrozí závažné nebezpečie pre ich zdravie alebo nie je naplnený iný dôvod zákazu zhromaždenia sa počíta s tým, že budú používať nielen chodníky ale i vozovky, či iné plochy, po ktorých sa môžu premiesťovať. Za týmto účelom zákon o zhromažďovaní ukladá povinnosti zvolávateľovi zhromaždenia zabezpečiť riadny priebeh zhromaždenia pomocou usporiadateľov, prípadne polície. 44. V predmetnej veci z obsahu administratívneho spisu vyplynulo, že žalobca oznámil Okresnému úradu Bratislava a Miestnemu úradu MČ Bratislava - Staré Mesto konanie verejného zhromaždenia na trase určenej organizátorom. Toto verejné zhromaždenie nebolo zakázané, pričom žalobca bol zo strany správnych orgánov sankcionovaný ako organizátor cyklistického zhromaždenia za porušenie ustanovení cestného zákona, čo je v demokratickej spoločnosti neprípustné, nakoľko dochádza k neoprávnenému zásahu do práva garantovaného Listinou základných práv a slobôd ako i Ústavou SR a napokon i zákonom o zhromažďovaní. Podľa názoru krajského súdu nemožno konanie žalobcu považovať za priestupok podľa zákona o priestupkoch, ale za konanie, ktorým si plnil svoju zákonnú povinnosť ako zvolávateľ zabezpečiť riadne a nerušené verejné zhromaždenie. 45. Je treba prisvedčiť žalobcovi, že zo zákona o zhromažďovacom práve vyplýva vzájomná spolupráca pre všetky subjekty, ktoré sa zúčastňujú na príprave, organizovaní a i samotnom priebehu podujatia - zhromaždenia a taktiež, keď zhromaždenie obmedzí dopravu, je potrebné, aby sa konalo v súčinnosti s políciou, ktorá zabezpečí, aby cestná premávka nenarušila zhromaždenie nad dohodnutý rámec, a aby zároveň bola zabezpečená a zaručená bezpečnosť cestnej premávky. Táto úloha vyplýva policajnému zboru z ust. § 2 ods. 1 písm. a) zákona o policajnom zbore, podľa ktorého spolupôsobí pri ochrane základných práv a slobôd ako aj z ust. § 1 ods. 2 písm. j), keď je jeho úlohou dohliadať na bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky a spolupôsobiť pri jej riadení. Krajský súd mal za to, že pokiaľ došlo zo strany žalovaného ako i prvostupňového správneho orgánu k sankcionovaniu žalobcu za porušenie ustanovení zákona o cestnej premávke a k uznaniu viny zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. l) zákona o priestupkoch vec po právnej stránke nesprávne posúdili. 46. Vychádzajúc z nálezu Ústavného súdu SR I.ÚS 193/03-35, na ktorý vo svojej žalobe poukázal žalobca a z ktorého možno vychádzať v predmetnej veci, sankcionovanie žalobcu v priamej súvislosti s uskutočnením zhromaždenia, ktorého bol zvolávateľ došlo k obmedzeniu práva sťažovateľa na pokojné zhromaždenie. Žalobca ako zvolávateľ mohol porušiť len svoje povinnosti zvolávateľa zhromaždenia, ktoré mu vyplývajú zo zákona o zhromažďovacom práve a nie z cestného zákona, v tomto rozsahu je potom potrebné zákon o zhromažďovacom práve vo vzťahu k cestnému zákonu považovať za zákon lex specialis a teda príslušný zákonný podklad na obmedzenie slobody zhromažďovania. Porušenie povinnosti zvolávateľa je priestupkom (§14 ods. 1 zák. o zhromažďovacom práve). 47. Taktiež si podľa názoru krajského súdu nemožno zamieňať povinnosť zvolávateľa zhromaždenia zabezpečiť pokojný priebeh zhromaždenia aj poskytnutím ochrany zo strany obce alebo policajného zboru na základe žiadosti (pokiaľ je dôvodná obava, že zhromaždenie bude rušené, alebo sa zvolávateľovi nepodarí zjednať nápravu po narušení verejného zhromaždenia) so žiadosťou o spolupôsobenie pri zabezpečení plynulého prejazdu v jednom útvare, aby doň nevnikli žiadne ďalšie osoby, čím by došlo k narušeniu zmyslu a účelu verejného zhromaždenia, ktorým bolo formou hromadného prejazdu cyklistov po vopred oznámenej trase poukázať na potrebu zlepšenia podmienok pre cyklistov v meste, spropagovanie cyklistiky ako rýchlej, ekologickej a zdravej dopravnej alternatívy a oslava cyklodopravy ako každodennej ekologickej náhrady individuálnej automobilovej dopravy. Zákon o zhromaždovaní ukladá zvolávateľovi zhromaždenia povinnosť riadiť priebeh zhromaždenia tak, aby sa podstatne neodchyľovalo od účelu zhromaždenia uvedeného v oznámení a za tým účelom aj obmedziť cestnú premávku jej plynulosť a bezpečnosť a to najmä za predpokladu absencie plnenia úloh policajného zboru vyplývajúcich mu zo zákona o policajnom zbore. 48. Krajský súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru o nezákonnosti žalobou napadnutých rozhodnutí a rozhodol v zmysle § 191 ods. 1 písm. c) SSP tak, že rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 49. V ďalšom konaní správny orgán vo veci rozhodne v súlade s právnym názorom krajského súdu prezentovaným v odôvodnení tohto rozhodnutia, ktorým je správny orgán v zmysle § 191 ods. 6 SSP v ďalšom konaní viazaný. 50. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, tak, že žalobcovi priznal úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, vrátane trov odvolacieho konania. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd samostatným uznesením v súlade s § 175 SSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. 51. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.