Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/49/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015200333 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1015200333.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a členov senátu JUDr. Andrey Kriškovej a JUDr. Otílie Belavej, v právnej veci žalobcu: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, IČO: 00 603 481, Primaciálne námestie 1, 814 99 Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, Odbor opravných prostriedkov, referát katastra nehnuteľností, Ružová dolina 27, 821 09 Bratislava, za účasti: Slovenský pozemkový fond, Búdková 36, 817 15 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. Co-5/2015-IBa zo dňa 20.01.2015, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Žalovanému a pribratému účastníkovi súd právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. V zákonnej lehote podanou žalobou zo dňa 09.02.2015 sa domáhal žalobca preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. Co-5/2015- IBa vydaného dňa 20.01.2015 a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie Priebeh administratívneho konania a rozhodnutia správnych orgánov. 2. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že v návrhu registra obnovenej evidencie pozemkov v k. ú. Y. je vlastnícke právo k pozemku určeného operátu, ktoré je predmetom tohto konania (p. č. X- XXX/X - ostatné plochy o výmere 228 m2), zapísané v prospech Slovenskej republiky v podiele 1/1, v správe Slovenského pozemkového fondu (ďalej len SPF). Voči zverejnenému návrhu doručil žalobca Komisii na obnovu evidencie pozemkov a právnych vzťahov k nim (ďalej len komisia ROEP) námietku, v ktorej žiadal o zmenu vlastníka predmetného pozemku v jeho prospech. Dôvodom mala byť skutočnosť, že ide o pozemok konfiškovaný podľa nariadenia č. 104/1945 Zb., avšak s neprideleným konfiškátom a podľa vyhlášky č. 158/1959 Ú. v. s ním nakladal národný výbor a následne podľa § 2 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 138/1991 Zb.”) predmetné pozemky prešli do vlastníctva žalobcu. 3. O námietkach žalobcu rozhodol prvostupňový správny orgán - Okresný úrad Bratislava, katastrálny odbor, rozhodnutím č. C-231/14/ROEP/Ružinov zo dňa 12.11.2014 tak, že námietke žalobcu voči zápisu vlastníckeho práva k posudzovanému pozemku nevyhovel, pričom dôvodil tým, že predmetný pozemok tvorí poľnohospodársku pôdu a je súčasťou poľnohospodárskeho pôdneho fondu a potom je v súlade s § 1 a § 17 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov vo vlastníctve Slovenskej republiky v správe SPF. 4. V dôsledku odvolania zo dňa 27.11.2014 podaného žalobcom vo veci rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím č. CO-5/2015-IBa zo dňa 20.01.2015 tak, že zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie vydané v prvom stupni Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia po stručnom opise obsahu prvostupňového rozhodnutia a odvolania žalobcu voči nemu uviedol, že predpokladom prechodu vlastníctva veci z majetku štátu na obce je vlastníctvo Slovenskej republiky a existencia práva hospodárenia národného výboru k 24.11.1990, čo žalobca v konaní nepreukázal (nepredložil žiadne hospodárske zmluvy). V danom prípade nepochybne ide o majetok Slovenskej republiky, vychádzajúc z konfiškačných rozhodnutí je potrebné ho zapísať do vlastníctva Slovenskej republiky a vzhľadom na druh pozemku v správe SPF. Žaloba 5. Žalobca považoval napadnuté rozhodnutie žalovaného za nezákonné. Namietal nesprávne právne posúdenie veci žalovaným pri rozhodovaní o jeho námietke, v ktorej žiadal o zmenu vlastníka predmetného pozemku. 6. Po stručnom opise priebehu správneho konania a obsahu vydaných preskúmavaných rozhodnutí dôvodil, že dotknutý pozemok bol podľa zápisu v pozemkovoknižnej vložke (ďalej len PKV) č. XXX, pôvodné k. ú. V. zapísaný ako vlastníctvo Y. J. a jeho manželky, ktorým bol na základe rozhodnutia konfiškačnej komisie č. 1437/a/1946-I a č. 1437/b/1946-I zo dňa 30.08.1946 skonfiškovaný. 7. Žalobca poukázal na právny názor Najvyššieho súdu SR - rozhodnutie sp. zn. 3 Cdo 7/02, z ktorého je zrejmé, že z ust. § 2 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. je prechod majetku na obce viazaný na súčasné splnenie dvoch podmienok, musí ísť 1/ o inú ako hnuteľnú vec patriacu orgánom miestnej štátnej správy, ku ktorej 2/ patrilo právo hospodárenia národným výborom, bez rozlíšenia stupňa práva hospodárenia - dočasnosti, resp. trvalosti. Mal za to, že požiadavka žalovaného o preukázanie hospodárenia k danému pozemku národným výborom hospodárskou zmluvou bola neopodstatnená, nakoľko národný výbor nemohol spísať hospodársku zmluvu sám so sebou. Zároveň poukázal na to, že predmetný pozemok je súčasťou územia, na ktorom bola riadne zriadená záhradkárska alebo chatová osada. 8. Záverom uviedol, že v konaní nebolo žiadnym dôkazom preukázané existencia prekážky uvedenej v § 3 písm. c) zákona č. 138/1991 Zb. a daný pozemok prešiel v zmysle § 2 ods. 1, 7 zákona č. 138/1991 Zb. v spojení s § 1 vyhlášky č. 158/1959 Ú. v. ako nepridelený konfiškát, s ktorým národný výbor k 01.05.1991 hospodáril do jeho vlastníctva. Vyjadrenie žalovaného 9. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 14.04.2015 a navrhol ju ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že vznesená námietka žalobcu na zápis vlastníctva k dotknutému pozemku v jeho prospech bola prerokovaná na zasadnutí komisie ROEP dňa 04.11.2014, a na základe jej záverov prvostupňový správny orgán považoval námietku žalobcu za nedôvodnú. 10. V žalobe podané námietky žalovaný považoval za nedôvodné s tým, že z ust. § 1 a § 3 vyhlášky č. 158/1959 Ú. v. a § 2 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. vyplýva, že predpokladom na prechod vlastníctva veci z majetku štátu na obce je vlastníctvo Slovenskej republiky a existencia práva hospodárenia národného výboru k 24.11.1990. Zo spisového materiálu vyplývalo, že v prípade predmetného pozemku ide o majetok Slovenskej republiky a vychádzajúc z konfiškačných rozhodnutí bolo potrebné pozemky zapísať do vlastníctva Slovenskej republiky v správe SPF (vzhľadom na druh pozemku). Uviedol, že vlastnícke právo žalobcu k predmetnému pozemku nemožno automaticky odvodzovať z konfiškačného rozhodnutia v spojení s vyhláškou č. 158/1959 Ú. v. s poukazom na § 2 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. bez preukázania hospodárenia národným výborom. Zdôraznil, že v PKV č. XXX k. ú. V. nebol vyznačený prechod vlastníckeho práva k pozemku na československý štát a jedinými listinami preukazujúcimi prechod vlastníckeho práva na štát boli konfiškačné rozhodnutia. Dôvodil, že účelom zákona č. 180/1995 Z. z. je v konaní o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim zistiť dostupné údaje o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim a na ich základe zostaviť a schváliť register obnovenej evidencie pozemkov. Predmetom konania sú pozemky vymedzené plošne vlastníckymi vzťahmi alebo držbou, ktoré nie sú evidované alebo sú evidované neúplne podľa osobitných predpisov v súbore geodetických informácií a v súbore popisných informácií, ak v uvedenom zákone nie je ustanovené inak. 11. Uviedol, že nevyhnutným predpokladom prechodu vlastníctva poľnohospodárskych nehnuteľností zo štátu na obec v zmysle zákona č. 138/1991 Zb. je existencia práva hospodárenia, a teda trvalej správy, ktorá patrila príslušnému národnému výboru k 24.11.1990. Správu národného výboru konštituoval zákon č. 279/1949 Zb. o finančnom hospodárení národných výborov. V zmysle § 29 ods. 1 tohto zákona národné výbory spravovali národný majetok zverený do ich správy príslušným ústredným úradom po dohode s ministerstvami vnútra a financií. Tento poľnohospodársky majetok však národné výbory nemali v trvalej správe, a teda im mohol byť zverený len do dočasnej správy v zmysle vyhlášky č. 507/1950 Ú. v.. Do trvalej správy národných výborov mohol prejsť až po 01.09.1959 v zmysle vyhlášky č. 158/1959 Ú. v. o správe neprideleného poľnohospodárskeho majetku nadobudnutého z pozemkových reforiem. V prípade zapísania takýchto pozemkov v pozemkovej knihe na Československý štát v správe ONV - odborov poľnohospodárstva, ich mali národné výbory k 24.11.1990 iba v dočasnej správe, a preto neprešli do vlastníctva obcí. Do trvalej správy mohol byť zverený národným výborom poľnohospodársky majetok ústredným úradom, najmä Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy alebo keď po 01.09.1959 prešiel do ich správy podľa vyhlášky č. 159/1959 Ú. v. Takéto prevody však boli zaznamenané v pozemkovej knihe s odkazom na § 3 už skôr citovanej vyhlášky. Takýto zápis však v PKV č. XXX k. ú. V. nie je. 12. Dôvodil, že Hospodársky zákonník a vyhláška č. 119/1988 Zb. určovali, že právo hospodárenia s poľnohospodárskymi pozemkami k 24.11.1990 vykonávali štátne organizácie, ktorých predmetom činnosti bola poľnohospodárska výroba. Národným výborom mohlo toto právo patriť len v prípadoch uvedených v § 8 ods. 2 a § 10 ods. 1 vyššie uvedenej vyhlášky. Zdôraznil, že o tejto skutočnosti nie sú žiadne dôkazy. Mal za to, že ak nie je možné preukázať právo hospodárenia k 24.11.1990 štátnou organizáciou, ktorej predmetom činnosti bola poľnohospodárska výroba, platí, že pozemky dočasne spravoval okresný, resp. obvodný národný výbor (§ 59 ods. 3 Hospodárskeho zákonníka). Dočasná správa však nezakladá prechod pozemkov z vlastníctva štátu do vlastníctva obce. Uvedené sa však vôbec netýkalo predmetného pozemku, nakoľko tento neprešiel do dočasnej tobôž do trvalej správy národného výboru vzhľadom na absenciu zápisu vlastníckeho práva na československý štát v správe národného výboru v PKV. 13. Záverom žalovaný poukázal na ustálenú judikatúru vo veciach prechodu majetku štátu na obce (rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. Mcdo/55/01, Mcdo/56/01, 4 Cdo/46/01, 2Cdo/115/02, 2Cdo/48/2005 a Krajského súdu v Bratislave 9 Co/285/2013). Vyjadrenie Slovenského pozemkového fondu 14. Slovenský pozemkový fond sa ako pribratý účastník vyjadril k žalobe podaním zo dňa 01.02.2018 a navrhol ju zamietnuť. Uviedol, že v administratívnom konaní (konanie o ROEP) bola preukázaná konfiškácia majetku pôvodných vlastníkov, evidovaných v pozemkovej knihe a vzhľadom na existenciu konfiškačného rozhodnutia a charakter predmetného pozemku (poľnohospodárska pôda) bol správne predmetný pozemok zapísaný s poukazom na § 17 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb. do vlastníctva Slovenskej republiky so správou SPF. 15. Mal za to, že žalobca existenciu práva hospodárenia národného výboru k rozhodnému dňu 24.11.1990 len tvrdil, pretože predpokladaná správa konfiškovaného majetku národným výborom nebola k predmetnému pozemku v pozemkovej knihe nikdy zapísaná a posledný evidovaný zápis vlastníckeho práva bol v prospech pôvodných vlastníkov - Y. J. s manželkou. Žalobca v konaní ROEP nepreukázal žiadnym spôsobom (hospodárskymi, resp. nájomnými zmluvami s inými subjektmi), že ním tvrdené právo hospodárenia s daným pozemkom aj skutočne vykonával. 16. Záverom uviedol, že žalovaný správne zistil, že predmetný pozemok reg. E p. č. X-XXX/X, ostatné plochy o výmere 228 m2, je vzhľadom na preukázanú konfiškáciu vo vlastníctve Slovenskej republiky a vzhľadom na druh pozemku, podľa stavu reg. C - záhrada bola správa k nemu zapísaná v prospech SPF. Posúdenie skutkových tvrdení a právnej argumentácie. 17. Krajský súd v Bratislave ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 11 ods. 1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo na nariadenom pojednávaní konanom za prítomnosti všetkých procesných strán a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo vydané v súlade so zákonom a žalobné námietky neodôvodňovali jeho zrušenie. 18. Žaloba bola podaná tunajšiemu súdu počas platnosti a účinnosti Občianskeho súdneho poriadku - O.s.p. (zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov), ktorý v piatej časti upravoval problematiku súdneho preskúmania rozhodnutí orgánov verenej správy. Tento zákon bol v časti týkajúcej sa správneho súdnictva s účinnosťou od 01.07.2016 nahradený Správnym súdnym poriadkom - SSP. Obidva tieto zákony obdobne upravujú otázky vymedzenia rozsahu rozhodnutí správnych orgánov, ktoré podliehajú súdnemu preskúmaniu na návrh účastníka správneho konania. 19. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 20. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 21. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 22. Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 23. Podľa § 491 ods. 2 SSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. 24. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z. v konaní o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim (ďalej len „konanie“) sa zisťujú dostupné údaje o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim a na ich základe sa zostavuje a schvaľuje register obnovenej evidencie pozemkov (ďalej len „register“). 25. Podľa § 1 ods. 5 zákona č. 180/1995 Z. z. predmetom konania sú pozemky vymedzené plošne vlastníckymi vzťahmi alebo držbou, ktoré nie sú evidované alebo sú evidované neúplne podľa osobitných predpisov v súbore geodetických informácií a v súbore popisných informácií (ďalej len „pozemok“), ak v tomto zákone nie je ustanovené inak. 26. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z. podklady potrebné na zostavenie registra sa zisťujú z údajov poskytnutých nájomcami pozemkov, pozemkovými spoločenstvami alebo inými oprávnenými osobami, z katastrálneho operátu, štátnych archívov, z listín predložených účastníkmi konania, z výpovedí svedkov a z iných dôkazov získaných najmä pri prešetrovaní v obci. 27. Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z. z. správny orgán zabezpečí zostavenie návrhu registra na základe údajov zistených podľa odseku 1 a ďalších podkladov. Priebeh hraníc pozemkov v prírode sa spravidla nezisťuje. 28. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z. správny orgán uverejní návrh registra počas 30 dní na verejné nahliadnutie na obvyklom mieste v obci (jej časti) spolu s poučením o možnosti podať námietky. Komisia súčasne doručí do vlastných rúk každému účastníkovi, ktorého miesto trvalého pobytu alebo sídlo je známe, výpis z návrhu registra týkajúci sa pozemkov, ktoré sú podľa zistených údajov v jeho vlastníctve alebo v správe spolu s poučením o možnosti podať námietky. Komisia spolu s výpisom z návrhu registra doručí účastníkovi výzvu na zaplatenie príspevku na finančné zabezpečenie konania podľa § 10 ods. 2 a 4. Neznámych vlastníkov a vlastníkov, ktorých miesto trvalého pobytu alebo sídlo nie je známe, zastupuje fond alebo správca, ak ide o lesné pozemky; komisia doručí fondu alebo správcovi výpis z návrhu registra. Ak komisia nezačne doručovať výpisy z návrhu registra do siedmich dní odo dňa uverejnenia návrhu registra, výpisy z návrhu registra doručí správny orgán. 29. Podľa § 7 ods. 3 zákona č. 180/1995 Z. z. správny orgán zašle námietky komisii do 15 dní od uplynutia lehoty uvedenej v § 7 ods. 2. Námietky posúdi komisia do 30 dní od doručenia správnym orgánom, ktorá si na tento účel vyžiada vyjadrenie toho, koho práva boli námietkou dotknuté, a svedecké výpovede osôb oboznámených s miestnymi pomermi, a svoje stanovisko zašle správnemu orgánu do 15 dní odo dňa ich prerokovania na zasadnutí komisie; ak komisia v tejto lehote stanovisko nezašle, správny orgán rozhodne aj bez stanoviska komisie. Proti rozhodnutiu o schválení registra nie je možné podať odvolanie. Obdobne sa postupuje v prípade návrhov podľa § 11 až 12. Rozhodnutie o schválení registra sa doručuje verejnou vyhláškou. 30. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. majetok obce tvoria nehnuteľné veci a hnuteľné veci vrátane finančných prostriedkov, ako aj pohľadávky a iné majetkové práva, ktoré sú vo vlastníctve obce podľa tohto zákona alebo ktoré nadobudne obec do vlastníctva prechodom z majetku Slovenskej republiky na základe tohto zákona alebo osobitného predpisu, alebo vlastnou činnosťou. 31. Podľa § 1 vyhlášky č. 158/1959 Ú. v. pôdohospodársky majetok, ktorý štát nadobudol podľa predpisov o konfiškácii a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku alebo podľa predpisov o pozemkových reformách a ktorý sa doteraz podľa týchto predpisov nepridelil a ani nie je v správe organizácií štátneho socialistického sektora, spravujú okresné národné výbory, v obvode ktorých je tento majetok, a to podľa predpisov o správe národného majetku [vládne nariadenie č. 81/1958 Zb. o správe národného majetku, vyhláška č. 205/1958 Ú. l. (Ú. v.), ktorou sa vykonáva vládne nariadenie o správe národného majetku]. 32. Podľa § 3 vyhlášky č. 158/1959 Ú. v. výkonný orgán okresného národného výboru ihneď zistí majetok, ktorý podľa tejto vyhlášky spravujú okresné národné výbory a pri nehnuteľnom majetku navrhne pozemno-knižnému súdu pozemno-knižné usporiadanie s odvolaním sa na túto vyhlášku. 33. Podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č. 119/1988 Zb. nehnuteľný národný majetok s príslušenstvom okrem budov a stavieb, pri ktorých nie je záujem, aby zostali v celospoločenskom vlastníctve, sa môže bezplatne odovzdať do trvalého užívania iným socialistickým organizáciám než štátnym (ďalej len "trvalý užívateľ"). 34. Úlohou súdu v danom prípade je preskúmať zákonnosť postupu oboch správnych orgánov pri vydávaní preskúmavaných rozhodnutí ako aj zákonnosť týchto rozhodnutí v zmysle žalobnej námietky - nesprávneho právneho posúdenia veci. 35. Správny súd v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správnych orgánov podľa SSP je povinný posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či náležite zistil vo veci skutkový stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi ako aj dôkazmi nachádzajúcimi sa v administratívnom spise a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci súdneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe z hľadiska toho, či takéto namietané procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe realizovanom v zákonom stanovenej lehote je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré musí mať zákonom predpísané náležitosti. Každé rozhodnutie správneho orgánu musí spĺňať všetky zákonom naň kladené formálne náležitosti, t. j. musí byť vydané v písomnej forme, vecne príslušným správnym orgánom. Musí vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať všetky zákonom požadované náležitosti. 36. Primárnou otázkou v tomto prípade sa súdu javí výklad ustanovenia § 2 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. Žalobca totiž tvrdí, že pozemok ktorý je predmetom tohto konania, je zapísaný v PKV č. XXX. v prospech Československý štát - Obvodný národný výbor Bratislava. Tento zápis v pozemkovoknižnej vložke podľa žalobcu preukazuje správu predmetného pozemku bývalým Obvodným národným výborom a mal teda, podľa citovaného § 2 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb., ako pozemok, ku ktorému mal právo hospodárenia národný výbor, prejsť do jeho vlastníctva. 37. V prvom rade považoval súd za potrebné zamerať sa na výklad ustanovenia § 2 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. a objasniť, či pojem právo hospodárenia v sebe zahŕňa iba pojem trvalá správa, alebo ide o správu ako takú, teda nielen správu trvalú, ale aj správu dočasnú. Predpokladom prechodu poľnohospodárskych pozemkov do vlastníctva obcí je totiž vlastníctvo Slovenskej republiky a existencia práva hospodárenia, ktoré patrilo národnému výboru k rozhodnému obdobiu, t. j. k 24.11.1990. 38. V právnej teórii aj v judikatúre súdov existujú v danej súvislosti dva protichodné názory na výklad pojmu právo hospodárenia, pričom každý z účastníkov sa odvolával na tú časť judikatúry, ktorá podporuje jeho právny názor. Krajský súd sa stotožnil s argumentáciou vyslovenou v judikatúre súdov, na ktorú poukázal žalovaný (napr. rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. MCdo/55/01, MCdo/56/01, 4 Cdo/46/01, 2Cdo/115/02, 2Cdo/48/2005, rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 9Co/285/2013-193, rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S 44/2015) a domnieva sa, že je potrebné rozlišovať medzi dočasnou správou majetku a hospodárením. 39. S poukazom na judikatúru Najvyššieho súdu SR (napr. sp. zn. 4 Cdo 46/01 zo dňa 25.09.2002) možno konštatovať, že správu národného majetku národnými výbormi konštituoval zákon č. 279/1949 Z. z., ktorého ustanoveniami neboli dotknuté predpisy o majetku skonfiškovanom. Vtedajšie národné výbory nemali majetok v trvalej správe, mohol im byť zverený len do dočasnej správy podľa zákona č. 507/1950 Z. z. Do trvalej správy národných výborov mohol takýto majetok prejsť až po 01.09.1959 v zmysle vyhlášky č. 158/1959 Ú. v. V danom prípade nie je v pozemkovej knihe zápis o trvalej správe národného výboru k predmetnému majetku, ktorý by sa odvolával na § 3 vyhlášky č. 158/1959 Ú. v. 40. Inštitút práva hospodárenia s národným majetkom upravoval ku dňu 24.11.1990 Hospodársky zákonník a vyhláška č. 119/1988 Zb., ktorá v § 4 stanovila, že právo hospodárenia patrí tej organizácii, ktorá je poverená úlohami, na plnenie ktorých národný majetok slúži, pokiaľ nie je touto vyhláškou alebo osobitným predpisom ustanovené inak. Národným výborom mohlo patriť právo hospodárenia len v prípadoch uvedených v § 8 ods. 2 a § 10 ods. 1 vyhlášky č. 119/1988 Zb. Žalobca o tejto skutočnosti v správnom konaní nepredložil žiadne dôkazy. 41. Zásadný rozdiel medzi dočasnou správou majetku a hospodárením spočíva v tom, že pod dočasnou správou sa chápe iba činnosť smerujúca k ochrane a udržiavaniu zvereného majetku, zatiaľ čo pod pojmom hospodárenie sa chápe aj účelné využívanie majetku na jeho hospodársky účel, pričom toto využívanie smeruje k jeho zveľaďovaniu a zisku. Súd zastáva názor, že hospodárenie je možné iba v režime trvalej správy, za splnenia podmienky, že účel zvereného majetku je v súlade s predmetom činnosti správcu. V prípade poľnohospodárskeho majetku v dočasnej správe národného výboru preto nie sú splnené podmienky pre prechod vlastníctva ex lege do majetku obce. 42. Krajský súd je toho názoru, že vlastnícke právo žalobcu k predmetnému pozemku nemožno odvodzovať zo zápisu v pozemkovoknižnej vložke bez preukázania trvalého hospodárenia národným výborom, nakoľko pre prechod vlastníctva na obec sa vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok, ktorými sú vlastníctvo Slovenskej republiky k dotknutému majetku a existencia práva hospodárenia národného výboru k 24.11.1990. Aj v prípade, ak by dotknutý pozemok mal národný výbor v správe a dal ho do užívania fyzickej osobe, išlo by v prípade národného výboru vždy len o dočasné užívanie a nie trvalú správu. 43. Vzhľadom na to, že žalobca nepreukázal, že by ku dňu nadobudnutia účinnosti zákona č. 138/1991 Zb. vykonával právo hospodárenia k predmetnému pozemku, neprešiel tento do vlastníctva obce podľa zákona č. 138/1991 Zb. Vlastníctvo prechádza podľa uvedeného zákona len v prípade splnenia zákonných podmienok, čo sa v konaní ROEP nepreukázalo. 44. Z vyššie uvedeného vyplýva, že v katastri nehnuteľností bol správne vykonaný zápis vlastníckeho práva k dotknutému pozemku v prospech Slovenskej republiky, v správe Slovenského pozemkového fondu. 45. Vzhľadom na uvedené dospel Krajský súd v Bratislave k záveru, že žalobu je potrebné podľa § 190 SSP zamietnuť, nakoľko preskúmavané rozhodnutia boli vydané v súlade so zákonom a námietky žalobcu neodôvodňovali ich zrušenie. 46. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 168 a § 169 SSP a žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania, nakoľko toto právo mu v systéme správneho súdnictva zásadne neprináleží, žiadne trovy konania mu ani nevznikli, ide o štátny orgán. Pribratému účastníkovi súd právo na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko nebola splnená žiadna z podmienok ich prípadného priznania podľa § 169 SSP. 47. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).