Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/49/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015200357 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1015200357.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, IČO: 00603481, so sídlom v Bratislave, Primaciálne námestie 1, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, Odbor opravných prostriedkov, Referát katastra nehnuteľností, IČO: 42131111, so sídlom v Bratislave, Staromestská 6, za účasti ďalšieho účastníka: Slovenský pozemkový fond, IČO: 17335345, so sídlom v Bratislave, Búdková 36, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. Co 103/2014-IBa zo dňa 12.1.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Účastníkom sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. Okresný úrad Bratislava, katastrálny odbor, ako prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. C-71/2014/ROEP/PE zo dňa 27.10.2014 nevyhovel námietke žalobcu podľa § 7 ods. 3 zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 180/1995 Z.z.) voči zápisu vlastníckeho práva k pozemku určeného operátu parcela registra E č. XXXX., orná pôda vo výmere XXXX m2 v k.ú. R., v návrhu registra vedeného v prospech E. E. a manželky J. E., rodenej J., každý v podiele 1 k celku, v správe Slovenského pozemkového fondu, titulom Zmluvy zo dňa 13.11.1940 (GA. Engerau 465) a D XXX/XX-X (R. XXX pod B X/a, b). Žalobca žiadal zapísať vlastnícke právo k uvedenej nehnuteľnosti vo svoj prospech do výlučného vlastníctva, pretože uvedená nehnuteľnosť bola konfiškovaná na základe nariadenia Slovenskej národnej rady č. 104/1945 Zb. o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov slovenského národa (ďalej len nariadenie č. 104/1945 Zb.), po zrušení výmeru nebol pozemok ďalej pridelený a tak s ním príslušný národný výbor nakladal podľa vyhlášky č. XXX/XXXX Zb.; k X.X.XXXX, t.j. ku dňu nadobudnutia účinnosti zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 138/191 Zb.), sa stal jeho vlastníkom. Prvostupňový správny orgán uviedol, že predmetom registra je len zostávajú časť pozemku parc. č. XXXX vo výmere XXXX m2, ktorá ešte nebola majetkovoprávne usporiadaná, z pôvodnej výmery XXXX m2. V návrhu registra je vlastnícke právo k pozemku parc. č. XXXX vo výmere XXXX m2 zapísané v prospech E. E. a manželky J. E., rodenej J., každý v podiele 1 k celku, v správe Slovenského pozemkového fondu titulom Zmluvy zo dňa 13.11.1940 (GA. Engerau 465) a D 351/28-4 (PKV 385 pod B 1/a, b). Národný výbor v Bratislave uznesením č. 125418/VIII-1946 zo dňa 15.1.1947 rozhodol podľa § 1 ods. 4 dekrétu prezidenta republiky č. 108/1945 Zb. o konfiškácii nepriateľského majetku a Fondoch národnej obnovy (ďalej len dekrét prezidenta č. 108/1945 Zb.) o konfiškácii nepriateľského majetku H. po splnení podmienok podľa § 1 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 dekrétu prezidenta a dňom 30.10.1945 bol prehlásený za konfiškovaný majetok pozostávajúci z domu s popisným č. XI-XXX a dvora nachádzajúcich sa v Bratislave na A. ulici č. 2; uznesenie je opatrené pečiatkou Národného výboru v Bratislave, konfiškačného odboru a podpisom predsedu národného výboru. Dom s dvorom boli evidované v PK vložke č. XXXX, k.ú. R. ako pozemok parc. č. XXXX . vo výmere 593 m2, na ktorom je dvor a dom s popisným č. XXX vo vlastníctve J. J. a F. J., rodenej X., každý v podiele 1 k celku, titulom Prídelovej listiny zo dňa 14.10.1959 zapísanej pod č.d. XXXX dňa 26.9.1960, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti zapísané v PK vložke č. XXX bývalých vlastníkov E. E. a J. E., rodenej J.. Konfiškačná komisia zriadená podľa § 1 ods. 7 a ods. 8 nariadenia č. 104/1945 Zb. rozhodnutím č. 2911/46-I zo dňa 6.11.1946 rozhodla o konfiškácii pôdohospodárskeho majetku ku dňu 1.3.1945 v rozsahu § 2 nariadenia č. 105/1945 Zb. patriaceho H. E.; toto rozhodnutie nie je opatrené pečiatkou konajúceho orgánu ani podpisom zodpovednej osoby. Výmerom vydaným Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy podľa § 1 ods. 1 nariadenia Slovenskej národnej rady č. 104/1946 Zb. o vydávaní výmerov o vlastníctve pôdy, pridelenej podľa nariadenia č. 104/1945 Sb.n. SNR v znení nariadenia č. 64/1946 Sb.n. SNR (ďalej len nariadenie č. 104/1946 Zb.) bol pozemok parc. č. XXXX vo výmere X,XXXX ha evidovaný v PK vložke č. XXX, k.ú. R., po bývalých vlastníkoch E. E. a J. E., pridelený J. E. s manželkou J., rodenou F., bytom R., J. A. 1; výmer nie je opatrený pečiatkou ani podpisom povereníka. Prídel nehnuteľností bol zrušený rozhodnutím Odboru poľnohospodárstva a lesného hospodárstva Rady ÚNB v Bratislave č. Pôd.-4855/1-1957-1065/57 zo dňa 3.4.1958, pretože prídelcovia sa písomným podaním zo dňa 13.4.1957 prídelu vzdali, teda prídel opustili. Výmery o vlastníctve pôdy vydané podľa § 1 ods. 2 nariadenia č. 104/1946 Zb. sa vzťahovali na nehnuteľnosti konfiškované a následne pridelené podľa nariadenia č. 104/1945 Zb. a boli perfektné vtedy, ak boli opatrené pečiatkou a podpisom povereníka alebo aspoň podpisom povereníka. Ak uvedené náležitosti na listinách chýbajú, ide o neplatné listiny, ktoré nemohli spôsobiť vznik vlastníctva k nehnuteľnostiam v nich uvedeným. Ak prídelca nehospodáril na prídelovom majetku so starostlivosťou riadneho hospodára, Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy mu mohlo do 10 rokov odo dňa ujatia sa držby pridelený majetok odňať a prideliť ho inej osobe (§ 23 nariadenia č. 104/1945 Zb.); vyhláškou č. 507/1950 Zb. prešla právomoc zrušenia prídelových listín na krajské národné výbory. Výmer o vlastníctve pôdy schválený dňa 7.1.1950 pod č. 24/1950 a ani rozhodnutie č. 2911/46-I zo dňa 6.11.1946 o konfiškácii pôdohospodárskeho majetku neobsahujú všetky podstatné náležitosti, čiže nemajú povahu verejnej listiny so všetkými z toho vyplývajúcimi právnymi dôsledkami. Na základe toho prvostupňový správny orgán konštatoval, že pozemok parc. č. 4939 nie je možné zapísať v prospech žalobcu v zmysle § 2 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb., nakoľko nebola preukázaná konfiškácia majetku pôvodných pozemkovoknižných vlastníkov predmetnej nehnuteľnosti uvedených v návrhu registra. 2. Žalovaný rozhodnutím č. Co 103/2014-IBa zo dňa 12.1.2015 zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. C-71/2014/ROEP/PE zo dňa 27.10.2014. Všetky odvolacie námietky žalobcu považoval za nedôvodné a poukázal na to, že v konaní neboli predložené právne relevantné listiny preukazujúce konfiškáciu majetku pôvodného vlastníka E. E.. Uznesenie Národného výboru v Bratislave č. 125418/VIII-1946 zo dňa 15.1.1947 nemožno považovať za konfiškačné rozhodnutie. Rozhodnutím Konfiškačnej komisie č. 2911/46-I zo dňa 6.11.1946 síce došlo ku konfiškácii pôdohospodárskeho majetku ku dňu 1.3.1945 patriacemu H. E., narodenému X.X.XXXX, bytom v R., A. 1, ale predmetné rozhodnutie nie je opatrené pečiatkou ani podpisom zodpovednej osoby. To znamená, že uvedená listina má vady, pre ktoré nemôžu nastať skutočnosti v nej uvedené. Okrem toho sa v predložených listinách uvádza iné meno pôvodného vlastníka: pôvodný vlastník sa volal E. E., v konfiškačnom rozhodnutí sa uvádza H. E. a v uznesení Národného výboru H. E.. Následne vydaný výmer o vlastníctve pôdy pre prídelcu J. E. a majetku J., ktorý sa vzťahoval aj na predmetnú nehnuteľnosť, neobsahuje ani podpis ani pečiatku vydávajúceho orgánu. Výmery o vlastníctve pôdy boli perfektné vtedy, ak boli opatrené pečiatkou a podpisom povereníka alebo aspoň podpisom povereníka. Ak uvedené náležitosti na listinách chýbajú, ide o neplatné listiny, ktoré nemohli spôsobiť vznik vlastníctva k nehnuteľnostiam v nich uvedeným. Prídelca sa prídelu vzdal a rozhodnutím Odboru poľnohospodárstva a lesného hospodárstva Rady ÚNV v Bratislave č. Pôd.-4855/1-1957-1065/57 zo dňa 3.4.1958 bol prídel zrušený. Z ustanovenia § 2 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. vyplýva, že predpokladom prechodu vlastníctva veci z majetku štátu na obec je vlastníctvo Slovenskej republiky a existencia práva hospodárenia národného výboru k 24.11.1990. Predmetné pozemky neprešli do vlastníctva štátu právne relevantným spôsobom, a preto ani nemohli prejsť do vlastníctva žalobcu. Prvostupňový správny orgán vec dôsledne prešetril a správne právne posúdil. II. Žaloba 3. Žalobca sa vo včas podanej žalobe domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. Co 103/2014-IBa zo dňa 12.1.2015, jeho zrušenia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Uviedol, že nepochybne preukázal, že PK parcela č. XXXX v k.ú. Petržalka, zapísaná v PK vložke č. XXX, bola pôvodne vo vlastníctve H. E. a jeho manželky J.. Všetok majetok im bol skonfiškovaný rozhodnutím č. 2711/46-I zo dňa 6.11.1946 podľa dekrétu č. XXX/XXXX Zb. v znení nariadenia č. 64/1946 Zb. z dôvodu, že išlo o osobu nemeckej národnosti. Preto nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že nebola preukázaná konfiškácia majetku. Podstatnou skutočnosťou je podľa jeho názoru to, že k prechodu vlastníckeho práva v prospech štátu došlo titulom konfiškácie, ktorý predchádzal všetkým v napadnutom rozhodnutí opísaným listinám, a preto nie je možné považovať vydané rozhodnutie žalovaného za dostatočné. So skonfiškovaným pozemkom bolo ďalej nakladané ako s neprideleným konfiškátom podľa § 1 vyhlášky č. XXX/XXXX Ú. v. o správe neprideleného pôdohospodárskeho majetku nadobudnutého z pozemkových reforiem („pôdohospodársky majetok, ktorý štát nadobudol podľa predpisov o konfiškácii a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku alebo podľa predpisov o pozemkových reformách a ktorý sa doteraz podľa týchto predpisov nepridelil a ani nie je v správe organizácií štátneho socialistického sektora, spravujú okresné národné výbory, v obvode ktorých je tento majetok, a to podľa predpisov o správe národného majetku [vládne nariadenie č. 81/1958 Zb. o správe národného majetku, vyhláška č. 205/1958 Ú.l. (Ú.v.), ktorou sa vykonáva vládne nariadenie o správe národného majetku]“). S neprideleným konfiškátom bol oprávnený nakladať príslušný národný výbor. Slovenský pozemkový fond nepredložil listiny, z ktorých by bolo možné vyvodiť záver, že pozemky boli len v dočasnej správe národného výboru. 4. Ustanovenie § 2 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. neodkazuje na žiaden právny predpis, podľa ktorého by museli bývalé národné výbory mať majetok v správe, ani nevymedzuje kvalitu správy. Inštitút práva hospodárenia s národným majetkom upravila vyhláška č. 119/1988 Zb. Subjektivitu štátneho pozemkového vlastníctva vyjadroval zápis v evidencii nehnuteľností, kde sa popri zázname, že ide o vlastníctvo Československého štátu, zapísal aj príslušný správca, t.j. národný výbor, ktorému patrilo právo hospodárenia. Týmito skutočnosťami sa žalovaný vôbec nezaoberal, neposúdil ich a ani neuviedol dôvod, ktorý mu bránil uvedené skutočnosti prešetriť. Napokon, svoje dokazovanie zameral na preukázanie, že následný prídel dotknutých pozemkov v prospech Michala E., ktorý bol zrušený, nebol realizovaný na podklade právne perfektných listín, čo žalobca nenamieta. 5. Nepridelený konfiškovaný majetok bol v správe národných výborov a následne prešlo vlastnícke právo k nemu do vlastníctva žalobcu podľa § 2 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. Predložené listiny preukazujú, že ku konfiškácii došlo a že žalovaný neprihliadol na všetky predložené listiny, resp. že predložené dokumenty nesprávne posúdil. III. Vyjadrenie žalovaného 6. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu zamietnuť. V plnom rozsahu sa pridržiaval dôvodov napadnutého rozhodnutia a zdôraznil, že v konaní neboli predložené právne relevantné listiny preukazujúce konfiškáciu majetku pôvodného vlastníka Georga E.. Uznesenie Národného výboru v Bratislave č. 125418/VIII-1946 zo dňa 15.1.1947 nemožno považovať za konfiškačné rozhodnutie. Rozhodnutím Konfiškačnej komisie č. 2911/46-I zo dňa 6.11.1946 síce došlo ku konfiškácii pôdohospodárskeho majetku ku dňu 1.3.1945 patriacemu H. E., narodenému X.X.XXXX, bytom A. 1, R., ale nie je opatrené pečiatkou ani podpisom zodpovednej osoby. To znamená, že uvedená listina má vady, pre ktoré nemôžu nastať skutočnosti v nej uvedené. Upozornil, že v predložených listinách sa nachádza rôzne meno pôvodného vlastníka: E. E., v konfiškačnom rozhodnutí je uvedené H. E. a v uznesení národného výboru H. E.. Následne vydaný výmer pre prídelcov J. E. s manželkou J., ktorý sa okrem iného vzťahoval aj na predmetné nehnuteľnosti, neobsahuje ani podpis, ani počiatku vydávajúceho orgánu. Výmery o vlastníctve pôdy by boli perfektné vtedy, ak by boli opatrené pečiatkou a podpisom povereníka alebo aspoň podpisom povereníka. Ak tieto náležitosti na listinách chýbajú, ide o neplatné listiny, ktoré nemohli spôsobiť vznik vlastníctva k nehnuteľnostiam v nich uvedeným. Prídelca sa prídelu vzdal a rozhodnutím zo dňa 3.4.1958 bol prídel zrušený. 7. Predmetné pozemky teda neprešli do vlastníctva štátu právne relevantným spôsobom, preto nemohli prejsť ani do vlastníctva žalobcu podľa § 2 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. IV. Vyjadrenie ďalšieho účastníka 8. Ďalší účastník konania v písomnom vyjadrení navrhol žalobu zamietnuť. Uviedol, že v administratívnom konaní nebola preukázaná konfiškácia celého pôdohospodárskeho majetku pôvodných vlastníkov vzhľadom na to, že rozhodnutie o konfiškácii pôdohospodárskeho majetku patriaceho H.., narodenému X.X.XXXX., bytom A. 1, R., neobsahovalo pečiatku ani podpis kompetentnej osoby. Toto rozhodnutie nebolo právne perfektné ani z dôvodu nezrovnalosti vzťahujúcej sa k označeniu vlastníka, ktorého meno bolo rozdielne uvedené v pozemkovej knihe v PK vložke č. 385 a v konfiškačnom rozhodnutí. 9. Preukázaná bola len konfiškácia majetku na základe uznesenia Národného výboru v Bratislave č. 125418/VIII-1946 zo dňa 15.1.1947, ktorým bol konfiškovaný dom s popisným č. XI-X47 a dvor na A. ulici č. 2 v U. a bol predmetom prídelového konania. 10. Ak by aj bolo preukázané, že štát so zvyškom predmetného pozemku parcela registra E č. XXXX v rámci pozemkovej reformy nakladal, bola by splnená len jedna z dvoch kumulatívnych podmienok prechodu majetku štátu na obec. Je nesporné, že skonfiškovaný majetok nebol daný do správy národných výborov za účelom vykonávania faktického hospodárenia na pôdohospodárskom majetku štátu národnými výbormi a nevyplýva zo ani zo zápisov v pozemkovej knihe. Posledný evidovaný zápis vlastníckeho práva bol v prospech pôvodných vlastníkov a nie štátu. Preto vzhľadom na nedostatočne preukázanú konfiškáciu pozemku zostalo vlastnícke právo k nemu zachované v prospech pôvodných vlastníkov Georga E. a jeho manželky J., rodenej J.. 11. Žalobca ani žalovaný sa k vyjadreniu ďalšieho účastníka písomne nevyjadrili. V. Pojednávanie 12. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 491 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení zákona č. 88/2017 Z.z. (ďalej len SSP) v spojení s § 246 ods. 1 a § 246a ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení účinnom do 30.6.2016 vo veci rozhodol na pojednávaní dňa 16.5.2018 v prítomnosti poverených zástupcov žalobcu, žalovaného a ďalšieho účastníka konania. VI. Relevantné právne predpisy 13. Podľa § 491 ods. 1, ods. 2 SSP ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (ods. 1). Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba (ods. 2). 14. Podľa § 1 ods. 1 dekrétu prezidenta č. 108/1945 Zb. konfiškuje sa bez náhrady - pokiaľ sa tak už nestalo - pre Československú republiku majetok nehnuteľný aj hnuteľný, najmä i majetkové práva (ako pohľadávky, cenné papiere, vklady, práva nehmotné), ktorý ku dňu faktického skončenia nemeckej a maďarskej okupácie bol alebo ešte je vo vlastníctve: Nemeckej ríše, Kráľovstva maďarského, osôb verejného práva podľa nemeckého alebo maďarského práva, nemeckej strany nacistickej, politických strán maďarských a iných útvarov, organizácií, podnikov, zariadení, osobných združení, fondov a účelových majetkov týchto režimov alebo s nimi súvisiacich, ako aj iných nemeckých alebo maďarských osôb právnických (bod 1.), alebo osôb fyzických národnosti nemeckej alebo maďarskej, s výnimkou osôb, ktoré preukážu, že zostali vernými Československej republike, nikdy sa neprevinili proti národom českému a slovenskému a buď sa aktívne zúčastnili boja za jej oslobodenie, alebo trpeli pod nacistickým nebo fašistickým terorom (bod 2.), alebo osôb fyzických, ktoré vyvíjali činnosť proti štátnej zvrchovanosti, samostatnosti, celistvosti, demokraticko-republikánskej štátnej forme, bezpečnosti a obrane Československej republiky, ktoré na takú činnosť nabádali alebo iné osoby chceli zviesť, zámerne podporovali akýmkoľvek spôsobom nemeckých alebo maďarských okupantov, alebo ktoré v dobe zvýšeného ohrozenia republiky (§ 18 dekrétu prezidenta republiky zo dne 19. júna 1945, č. 16 Zb., o potrestaní nacistických zločincov, zradcov a ich napomáhačov a o mimoriadnych ľudových súdoch) nadržiavali germanizácii alebo maďarizácii na území Československej republiky alebo sa správali nepriateľsky k Československej republike alebo k českému alebo slovenskému národu, ako aj fyzických alebo právnických osôb, ktoré strpeli takú činnosť u osôb spravujúcich ich majetok alebo podnik (bod 3.). 15. Podľa § 1 ods. 3 dekrétu prezidenta č. 108/1945 Zb. o tom, či sú splnené podmienky pre konfiškáciu podľa tohto dekrétu, rozhoduje príslušný okresný národný výbor. Rozhodnutie možno doručiť verejnou vyhláškou, aj keď nie sú splnené predpoklady § 33 vládneho nariadenia zo dňa 13.januára 1928, č. 8 Sb., o konaní vo veciach patriacich do pôsobnosti politických úradov (správnom konaní). Proti rozhodnutiu okresného národného výboru sa možno odvolať na zemský národný výbor (na Slovensku na príslušný orgán Slovenskej národnej rady). Minister vnútra môže spôsob rozhodovania podľa tohto odseku bližšie upraviť smernicami. 16. Podľa § 8 ods. 1 dekrétu prezidenta č. 108/1945 Zb. podľa právoplatných prídelových plánov (§§ 10 až 12) prideľuje malé majetkové podstaty okresný národný výbor, stredné majetkové podstaty zemský národný výbor (na Slovensku príslušný orgán Slovenskej národnej rady) a priemyselný majetok a veľké majetkové podstaty príslušné ministerstvo (na Slovensku v dohode s príslušným povereníctvom Slovenskej národnej rady). 17. Podľa § 1 ods. 1 písm. a/ nariadenia č. 104/1945 Zb. s okamžitou platnosťou a bez náhrady konfiškuje sa pre účely pozemkovej reformy pôdohospodársky majetok na území Slovenska, ktorý je vo vlastníctve osôb nemeckej národnosti bez ohľadu na štátnu príslušnosť. 18. Podľa § 1 ods. 6 nariadenia č. 104/1945 Zb. pre posúdenie príslušnosti k nemeckej alebo maďarskej národnosti je rozhodujúcim najmä jazyk používaný v rodinnom styku, alebo príslušnosť k maďarskej alebo nemeckej politickej strane po 29.septembri 1938, alebo priznanie národnosti pri niektorom sčítaní ľudu po roku 1929. 19. Podľa § 1 ods. 7 nariadenia č. 104/1945 Zb. o tom, ktoré osoby treba považovať za osoby nemeckej či maďarskej národnosti (ods. 5) alebo za zradcov alebo nepriateľov slovenského a českého národa a Československej republiky (ods. 6), či účastinné a iné spoločnosti a právnické osoby spadajú pod ustanovenia ods. 1 písm. d) alebo e), či možno pripustiť výnimky podľa ods. 3 alebo 4, ako i o tom, či sú dané podmienky a či bola zachovaná zásada slušnosti podľa ods. 3a, rozhoduje najneskôr do 30. júna 1948 konfiškačná komisia (v ďalšom texte: Komisia). 20. Podľa § 1 ods. 10 nariadenia č. 104/1945 Zb. rozhodnutím Komisie alebo Sboru povereníkov považuje sa majetok za skonfiškovaný podľa ods. 1, 2, 3 alebo 3a dňom 1. marca 1945. Proti tomuto rozhodnutiu sťažnosť na Najvyšší správny súd sa nepripúšťa. 21. Podľa § 6 ods. 1 nariadenia č. 104/1945 Zb. pôdohospodársky majetok možno prideliť do vlastníctva: deputátnikovi a poľnohospodárskemu robotníkovi vo výmere do 8 ha ornej alebo do 12 ha poľnohospodárskej pôdy, ale najmenej 5 ha ornej pôdy (písm. a/), maloroľníkovi vo výmere doplňujúcej jeho vlastný pozemkový majetok tak, aby vlastnil spolu najviac 8 ha ornej alebo 12 ha poľnohospodárskej pôdy (písm. b/), maloroľníkovi s mnohočlennou rodinou vo výmere doplňujúcej jeho vlastný pozemkový majetok tak, aby vlastnil spolu najviac 10 ha ornej alebo 15 ha poľnohospodárskej pôdy (písm. c/), robotníkovi, úradníkovi a maloživnostníkovi na stavebné ciele vo výmere najviac 0,5 ha alebo na zriadenie ovocnej záhrady vo výmere najviac 1 ha (písm. d/), absolventom nižších poľnohospodárskych škôl najviac vo výmere do 10 ha ornej alebo do 15 ha poľnohospodárskej pôdy, ak chcú sami hospodáriť (písm. e/), obciam a okresom na verejné ciele (písm. f/), stavebným regulačným a okrem toho iným družstvám, ktoré sú zložené z oprávnených uchádzačov podľa písm. a) až c) (písm. g/), priemyselným a iným podnikom alebo ústavom na ciele prevádzkové a sociálne, ak potreba prídelu je náležite odôvodnená a potvrdená Povereníctvom pre priemysel a obchod, poťažne Povereníctvom pre zdravotníctvo alebo Povereníctvom pre sociálnu starostlivosť (písm. h/). 22. Podľa § 23 nariadenia č. 104/1945 Zb. prídelca je povinný na pridelenom majetku hospodáriť so starostlivosťou riadneho hospodára (ods. 1). Ak prídelca nehospodári so starostlivosťou riadneho hospodára, môže mu Povereníctvo Slovenskej národnej rady pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu do 10 rokov odo dňa ujatia sa držby po vypočutí miestnej organizácie Jednotného zväzu slovenských roľníkov a okresného národného výboru pridelený majetok odňať a prideliť ho inej podľa tohto nariadenia kvalifikovanej osobe, o ktorej možno odôvodnene predpokladať, že bude na ňom riadne hospodáriť (ods. 2). 23. Podľa § 1 ods. 2 nariadenia č. 104/1946 Zb. výmer o vlastníctve pôdy je verejnou listinou dokazujúcou vlastnícke právo prídelcu k pridelenej pôdohospodárskej nehnuteľnosti, na základe ktorej príslušný knihovný súd urobí záznam vlastníckeho práva v prospech prídelcu bez podmienky dodatočného ospravedlnenia. 24. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z. podklady potrebné na zostavenie registra sa zisťujú z údajov poskytnutých nájomcami pozemkov, pozemkovými spoločenstvami alebo inými oprávnenými osobami, z katastrálneho operátu, štátnych archívov, z listín predložených účastníkmi konania, z výpovedí svedkov a z iných dôkazov získaných najmä pri prešetrovaní v obci. 25. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z. správny orgán uverejní návrh registra počas 30 dní na verejné nahliadnutie na obvyklom mieste v obci (jej časti) spolu s poučením o možnosti podať námietky. Komisia súčasne doručí do vlastných rúk každému účastníkovi, ktorého miesto trvalého pobytu alebo sídlo je známe, výpis z návrhu registra týkajúci sa pozemkov, ktoré sú podľa zistených údajov v jeho vlastníctve alebo v správe spolu s poučením o možnosti podať námietky. Komisia spolu s výpisom z návrhu registra doručí účastníkovi výzvu na zaplatenie príspevku na finančné zabezpečenie konania podľa § 10 ods. 2 a 4. Neznámych vlastníkov a vlastníkov, ktorých miesto trvalého pobytu alebo sídlo nie je známe, zastupuje fond alebo správca, ak ide o lesné pozemky; komisia doručí fondu alebo správcovi výpis z návrhu registra. Ak komisia nezačne doručovať výpisy z návrhu registra do siedmich dní odo dňa uverejnenia návrhu registra, výpisy z návrhu registra doručí správny orgán. 26. Podľa § 7 ods. 3 zákona č. 180/1995 Z.z. správny orgán zašle námietky komisii do 15 dní od uplynutia lehoty uvedenej v § 7 ods. 2. Námietky posúdi komisia do 30 dní od doručenia správnym orgánom, ktorá si na tento účel vyžiada vyjadrenie toho, koho práva boli námietkou dotknuté, a svedecké výpovede osôb oboznámených s miestnymi pomermi, a svoje stanovisko zašle správnemu orgánu do 15 dní odo dňa ich prerokovania na zasadnutí komisie; ak komisia v tejto lehote stanovisko nezašle, správny orgán rozhodne aj bez stanoviska komisie. Proti rozhodnutiu o schválení registra nie je možné podať odvolanie. Rozhodnutie o námietkach a o schválení registra je preskúmateľné súdom. Obdobne sa postupuje v prípade návrhov podľa § 11 až 12. Rozhodnutie o schválení registra sa doručuje verejnou vyhláškou. 27. Podľa § 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z.z. ak schválený register obsahuje údaje o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim, ktoré sú v rozpore s údajmi podľa § 6 ods. 1, správny orgán po prerokovaní v komisii rozhodne o zmene údajov schváleného registra. Po právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu sa nové údaje zapíšu do katastra nehnuteľností. O zmene možno rozhodnúť do piatich rokov od zápisu údajov registra do katastra nehnuteľností. 28. Podľa § 68 vládneho nariadenia č. 8/1928 Zb. o konaní vo veciach patriacich do pôsobnosti politických úradov (ďalej len nariadenie č. 8/1928 Zb.) každé rozhodnutie sa označuje ako výmer, okrem rozhodnutia uvedeného v § 74 ods. 3, proti ktorému môžu strany podať len námietky podľa § 74 ods. 4 (ods. 1). Rozhodnutie musí obsahovať výrok, a pokiaľ nie je ustanovené inak, odôvodnenie, ako aj, pokiaľ nejde o rozhodnutie ústredného orgánu, poučenie o opravnom prostriedku (ods. 2). V písomnom rozhodnutí sa uvedie úrad, ktorý ho vydáva, uvedený dátum a pripojený podpis úradného orgánu na to oprávneného. Podpis môže byť nahradený overením kancelárie, že vyhotovenie súhlasí s vyhotovením (ods. 3). 29. Podľa § 72 ods. 1 zákona č. 8/1928 Zb. výmer (§ 68 ods. 1) sa vydáva vždy písomne, pokiaľ nie je ustanovené inak. Iné rozhodnutia možno vyhlásiť ústne. Obsah ústneho rozhodnutia sa zapíše do protokolu o konaní, na ktorom bolo rozhodnutie vyhlásené, alebo v samostatnom protokole. Strany môžu žiadať, aby im bolo ústne vyhlásené rozhodnutie doručené písomne. 30. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 138/1991 Zb. majetok obce tvoria nehnuteľné veci a hnuteľné veci vrátane finančných prostriedkov, ako aj pohľadávky a iné majetkové práva, ktoré sú vo vlastníctve obce podľa tohto zákona alebo ktoré nadobudne obec do vlastníctva prechodom z majetku Slovenskej republiky na základe tohto zákona alebo osobitného predpisu, alebo vlastnou činnosťou. 31. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. do vlastníctva obcí prechádzajú z majetku Slovenskej republiky veci, okrem hnuteľností patriacich orgánom miestnej štátnej správy, ku ktorým patrilo ku dňu účinnosti osobitného predpisu právo hospodárenia národným výborom, na území ktorých sa nachádzajú. VII. Posúdenie veci správnym súdom 32. Medzi účastníkmi je spornou otázka nadobudnutia vlastníckeho práva k pozemku parcela registra E č. 4939 vo výmere 4503 m2 v k.ú. Petržalka štátnom a následne žalobcom podľa § 2 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. Pre zodpovedanie tejto otázky je nevyhnutné predbežne posúdiť právnu relevanciu listín predložených žalobcom na preukázanie skonfiškovania dotknutej nehnuteľnosti pôvodným vlastníkom a ich platnosť. 33. Je nepochybné, že v PK vložke č. XXX, . k.ú. R.) bola zapísaná nehnuteľnosť - pozemok parcela registra E č. XXXX. vo výmere 6232 m2 a jeho vlastníkmi boli E. každý v podiele 1 k celku. Ich majetok mal byť predmetom konfiškácie: a. na základe uznesenia Národného výboru v Bratislave č. 125418/VIII-1946 zo dňa 15.1.1947 vydaného podľa § 1 ods. 4 dekrétu prezidenta č. 108/1945 Zb. bol prehlásený za konfiškovaný majetok pozostávajúci z domu s popisným č. XI-247 a dvora nachádzajúcich sa v Bratislave na A.. Uznesenie je opatrené pečiatkou Národného výboru v Bratislave, konfiškačného odboru a podpisom predsedu národného výboru, preto o tejto konfiškácii nevznikli žiadne pochybnosti. Dom s dvorom boli evidované v PK vložke č. XXXX,. k.ú. R. ako pozemok parc. č. XXXX vo výmere 593 m2, na ktorom je dvor a dom s popisným č. XXX vo vlastníctve J. J. a F. J., rodenej X., každý v podiele 1 k celku, titulom Prídelovej listiny zo dňa 14.10.1959 zapísanej pod č.d. XXXX dňa 26.9.1960, b. Konfiškačná komisia zriadená podľa § 1 ods. 7 a ods. 8 nariadenia č. 104/1945 Zb. rozhodla rozhodnutím č. 2911/46-I zo dňa 6.11.1946 o konfiškácii pôdohospodárskeho majetku ku dňu 1.3.1945 v rozsahu § 2 nariadenia č. 105/1945 Zb. patriaceho H. E.; toto rozhodnutie nie je opatrené pečiatkou konajúceho orgánu ani podpisom zodpovednej osoby, c. výmerom (nedatovaným) vydaným Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy podľa § 1 ods. 1 nariadenia č. 104/1946 Zb. bol pozemok parc. č. XXXX vo výmere X,XXXX ha evidovaný v PK vložke č. 385, k.ú. R., po bývalých vlastníkoch E. E. a J. E., pridelený J. E. s manželkou J., rodenou F., bytom R., J. A. 1; výmer nie je opatrený pečiatkou ani podpisom povereníka a nie je v ňom uvedený dátum vydania, d. prídel nehnuteľností bol zrušený rozhodnutím Odboru poľnohospodárstva a lesného hospodárstva Rady ÚNB v Bratislave č. Pôd.-4855/1-1957-1065/57 zo dňa 3.4.1958, pretože prídelcovia sa písomným podaním zo dňa 13.4.1957 prídelu vzdali, teda prídel opustili. 34. Zákon č. 138/1991 Zb. k reálnemu prechodu vlastníckeho práva vyžaduje splnenie viacerých, zákonom presne stanovených podmienok. Ich splnením sa vytvára osobitné právne postavenie určitého druhu majetku, ktorý podlieha režimu prechodu vlastníckeho práva zo štátu na obec. Ustanovenie § 2 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. pre prechod majetku do vlastníctva obcí vyžaduje, aby išlo o: a. majetok štátu, b. ku ktorému patrilo ku dňu účinnosti zákona č. 369/1990 Zb. právo hospodárenia národným výborom, na území ktorých sa nachádzajú. Obe podmienky musia byť splnené kumulatívne, preto nesplnením čo len jednej z nich nedôjde k nadobudnutiu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. 35. Zároveň treba pripomenúť z rímskeho práva prevzatú a stále aktuálnu zásadu (nemo plus iuris ad alium transferre potest, quam ipse habet), v zmysle ktorej z nepráva nemôže vzniknúť právo. V zmysle tejto zásady platne nemôže nadobudnúť vlastnícke právo právny nástupca, ak subjekt, od ktorého odvodzuje (derivatívne) svoje vlastnícke právo k nehnuteľnosti, toto právo nikdy nenadobudol, a teda ho ani nemohol ďalej platne previesť (napríklad rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 307/2013 zo dňa 25.2.2016). 36. Výmery a prídelové listiny ako verejné listiny boli a aj sú v súčasnosti dokladmi o vlastníctve prídelcov k prideleným nehnuteľnostiam a sú vkladuschopnými listinami, spôsobilými pre zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Mimo rámec správneho súdnictva všeobecný súd nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť správneho aktu; môže ho preskúmavať len so zreteľom na to, či ide o akt nulitný (ničotný). Nulitným aktom je správny akt, vydaný absolútne vecne nepríslušným správnym orgánom, z ktorého nevznikajú žiadne právne následky, na rozdiel od aktu neplatného, pri ktorom sa uplatní prezumpcia jeho správnosti až do doby zrušenia jeho účinkov (zrušením alebo zmenením). V súčasnej dobe je možné výmer o vlastníctve pôdy preskúmať len v tom smere, či ho vydal orgán na to kompetentný, čí spĺňa všetky formálne náležitosti, či je dostatočne určitý a jasný a či jeho obsah v zásade možno vyvodiť z konkrétneho predpisu. Samu pravdivosť výmeru a súlad s vtedy platnými a účinnými hmotnoprávnymi predpismi však už v súčasnosti nie je možné preskúmavať (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 123/2003 publikovaný v časopise Zo súdnej praxe pod č. 44/2005). 37. Správny súd preto zisťoval, či predložené listiny (konfiškačné rozhodnutia) spĺňajú formálne náležitosti vyplývajúce z právneho predpisu účinného v čase ich vydania, t.j. z nariadenia č. 8/1928 Zb. Rozhodnutie (výmer) podľa § 68 ods. 2 a ods. 3 citovaného nariadenia musí obsahovať výrok, a pokiaľ nie je ustanovené inak, aj odôvodnenie a poučenie o opravnom prostriedku. V písomnom rozhodnutí sa uvedie úrad, ktorý ho vydáva, dátum a pripojí sa podpis úradného orgánu na to oprávneného. Podpis môže byť nahradený overením kancelárie, že vyhotovenie súhlasí s vyhotovením. 38. Predložené rozhodnutie Konfiškačnej komisie č. 2911/46-I zo dňa 6.11.1946 o konfiškácii pôdohospodárskeho majetku ku dňu 1.3.1945 v rozsahu § 2 nariadenia č. 105/1945 Zb. neobsahuje pečiatku, ani podpis oprávnených osôb, teda člena rady ONV a predsedu. Inými slovami, neobsahuje náležitosti vyplývajúce z citovaného § 68 ods. 2 a ods. 3 nariadenia č. 8/1928 Zb. 39. Rovnakou vadou trpí aj výmer vydaný Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy podľa § 1 ods. 1 nariadenia č. 104/1946 Zb., ktorým bol pozemok parc. č. XXXX vo výmere 0,6232 ha evidovaný v PK vložke č. 385, k.ú. Petržalka, po bývalých vlastníkoch Georga E. a J. E., pridelený J. E. s manželkou J.. Teda absentuje v ňom uvedenie dátumu jeho vydania, pečiatka a podpis zodpovednej osoby, napriek tomu, že to vyžadoval § 68 ods. 2 a ods. 3 nariadenia č. 8/1928 Zb. 40. Možno preto konštatovať, že rozhodnutie Konfiškačnej komisie č. 2911/46-I zo dňa 6.11.1946 aj výmer vydaný Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy nespĺňajú formálne náležitosti vyplývajúce z § 68 ods. 2, ods. 3 nariadenia č. 8/1928 Zb., a preto nebolo možné, aby na základe týchto administratívnych aktov prešlo vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v nich uvedeným na štát. 41. Vyššie uvedený záver vedie ku konštatovaniu, že vo veci absentuje jedna z dvoch kumulatívnych podmienok nadobudnutia vlastníckeho práva žalobcom vyplývajúca z § 2 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb., a to kvalifikované nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam štátom, ktorý ho následne nemohol previesť na žalobcu. Inak povedané, štát nemohol previesť na žalobcu viac práv (vlastníckych práv k nehnuteľnostiam), ako sám mal (nemo ad alium plus iuris transfere potest, quam ipse habet). Žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán postupovali právne správne, keď dospeli k záveru o neperfektnosti predložených listín a o ich nespôsobilosti byť právne relevantným základom nadobudnutia vlastníckeho práva k pozemku parcela registra E č. 4939 vo výmere 4503 m2 štátom a následne ani žalobcom podľa § 2 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. Správne orgány prvého aj druhého stupňa správne právne zamietli námietku žalobcu. Zo skutkového hľadiska sa vecou riadne a podrobne zaoberali a za tým účelom si zadovážili listinné dôkazy, s ktorými sa vysporiadali zákonným spôsobom. 42. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, citované právne predpisy a judikatúru správny súd dospel k záveru, že správne orgány oboch stupňov správne zistili skutkový stav a vec správne právne posúdili. Preto správny súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol podľa § 190 SSP. 43. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 a § 169 SSP a úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, pretože nezistil dôvody na to, aby bolo možné spravodlivo požadovať náhradu vynaložených trov. Od ďalšieho účastníka správny súd nevyžadoval splnenie povinnosti, ktorá by pre neho predstavovala vznik trov konania, preto ani jemu správny súd nepriznal náhradu trov konania. Vzhľadom na to správny súd jedným spoločným výrokom vyslovil, že účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal. 44. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP, § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jeden mesiac od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).