Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/59/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015200440 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Fulcová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1015200440.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: G 3 Plus, s.r.o., Šoltésova 421, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 36 316 202, zastúpený advokátskou kanceláriou: IKRÉNYI & REHÁK, s.r.o., Šoltésovej 2, 811 08 Bratislava, IČO: 36 854 808, proti žalovanému: Národný bezpečnostný úrad, Budatínska 30, P.O.BOX 16, 850 07 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného č. SP- OBP-946-8/2015-C zo dňa 08.01.2015, takto r o z h o d o l : Správny súd žalobu o d m i e t a. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Správnou žalobou podanou na tunajšom súde dňa 16.03.2015 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti opatrenia žalovaného č. SP-OBP-946-8/2015-C zo dňa 08.01.2015 označeného ako „žiadosť o nahliadnutie do bezpečnostného spisu - odpoveď“, ktorým žalovaný nevyhovel žiadosti právneho zástupcu žalobcu zo dňa 24.10.2014, doručenej na Najvyšší súd SR dňa 27.10.2014 k sp. zn. 8Sž 26/2013, o nahliadnutie do spisu týkajúceho sa bezpečnostnej previerky žalobcu a súčasne neudelil súhlas s jednorazovým oboznámením sa právneho zástupcu žalobcu s bezpečnostným spisom žalobcu vedeným pod č. SP-OBP-946/2012-A podľa § 35 ods. 3 zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Žalobca žiadal o umožnenie nahliadnutia a oboznámenia sa s obsahom spisu v súvislosti s rozhodnutím žalovaného č. SP-BP-946-2/2013-C zo dňa 12.06.2013, ktorým žalovaný rozhodol, že žalobca nespĺňa podmienku priemyselnej bezpečnosti, nemožno ho považovať za bezpečnostne spoľahlivého, a to z dôvodu existencie údajných vzťahov s osobami z prostredia organizovaného zločinu, v dôsledku čoho mu nevydal potvrdenie o priemyselnej bezpečnosti. Žalobca žiadal napadnuté opatrenie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. 2. K žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 21.09.2015. Vo vyjadrení uviedol, že v období od 16.10.2012 do 12.06.2013 podľa § 45 ods. 2 zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vykonal bezpečnostnú previerku žalobcu. Rozhodnutím č. SP-BP-946-2/2013-C zo dňa 12.06.2013 žalovaný rozhodol, že žalobcu nemožno podľa § 49 ods. 2 písm. c) zákona č. 215/2004 Z. z. považovať za bezpečnostne spoľahlivého z dôvodu existencie obchodných a majetkových vzťahov s osobami z prostredia organizovaného zločinu a žalobca nesplnil podmienku na vydanie potvrdenia o priemyselnej bezpečnosti a z uvedeného dôvodu žalovaný ukončil bezpečnostnú previerku. Proti rozhodnutiu č. SP-BP-946-2/2013-C zo dňa 12.06.2013 podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol Výbor Národnej rady Slovenskej republiky na preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu na schôdzi konanej dňa 24.09.2013 rozhodnutím č. CRD-1509-5/2013-VPRNBU zo dňa 24.09.2013 tak, že odvolanie žalobcu zamietol. Žalobca napadol toto rozhodnutie na Najvyššom súde SR žalobou, ktorou sa domáhal jeho preskúmania a zrušenia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím č. SP-BP-946-2/2013- C zo dňa 12.06.2013. V rámci konania na Najvyššom súde Slovenskej republiky, ktoré prebiehalo pod sp. zn. 8Sž/26/2013, si najvyšší súd spolu s vyjadrením k žalobe vyžiadal aj bezpečnostný spis žalobcu. Žalobca v priebehu konania listom zo dňa 24.10.2014 požiadal Najvyšší súd SR o nahliadnutie do jeho bezpečnostného spisu. Nakoľko podľa názoru najvyššieho súdu bezpečnostný spis žalobcu nepatrí do jeho pôsobnosti, zaslal ho spolu so žiadosťou žalobcu žalovanému za účelom zabezpečenia nahliadnutia. Žalovaný listom č. SP-OBP-946-8/2015-C zo dňa 08.01.2015 (žalobou napadnuté opatrenie) žiadosti žalobcu z 24.10.2014 nevyhovel a neudelil súhlas právnemu zástupcovi žalobcu a žalobcovi s oboznámením sa s bezpečnostným spisom žalobcu. Žalovaný následne vrátil bezpečnostný spis späť Najvyššiemu súdu SR. Rozsudkom č. k. 8Sž/26/2013-80 zo dňa 26.02.2015, právoplatným dňa 13.04.2015, Najvyšší súd Slovenskej republiky žalobu žalobcu zamietol. Podľa názoru žalovaného z uvedeného rozsudku vyplýva, že Najvyšší súd SR nemal pochybnosti o zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SP-OBP-946-8/2015-C zo dňa 08.01.2015, ktoré je predmetom preskúmania tunajším súdom a ani o zákonnosti rozhodnutia Výboru NR SR na preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu o odvolaní č. CRD-1509-5/2013-VPRNBU zo dňa 24.09.2013 a prvostupňového rozhodnutia č. SP-BP-946-2/2013-C zo dňa 12.06.2013 vo veci ukončenia bezpečnostnej previerky. 3. Žalovaný považoval žalobu za neprípustnú, keďže napadnuté rozhodnutie bolo imanentnou súčasťou konania na Najvyššom súde SR, a nie Národného bezpečnostného úradu, a teda pasívne legitimovaným subjektom v predmetnom konaní nemôže byť NBÚ. Zároveň mal za to, že zákonnosť procesného postupu NBÚ v konaní o ukončení bezpečnostnej previerky žalobcu a zákonnosť rozhodnutia NBÚ v danej veci č. SP-OBP-946-2/2013-C zo dňa 12.06.2013, vrátane rozhodnutia riaditeľa NBÚ č. SP- OBP-946-8/2015-C zo dňa 08.01.2015 o nevyhovení a neudelení súhlasu advokátskej kancelárii a žalobcovi s oboznámením sa s bezpečnostným spisom žalobcu, už bolo predmetom preskúmania najvyšším súdom v konaní sp. zn. 8Sž 26/2013, v ktorom najvyšší súd nezistil žiadne procesné a vecné pochybenia výboru, ani NBÚ a žalobu žalobcu rozsudkom č. k. 8Sž/26/2013-80 zo dňa 26.02.2015 zamietol. Žalovaný tiež namietal, že napadnuté rozhodnutie nepodlieha preskúmavacej právomoci súdov v rámci správneho súdnictva. 4. Za účelom overenia tvrdenia žalovaného, že vo veci preskúmania rozhodnutia pred tunajším súdom už bolo právoplatne rozhodnuté rozsudkom Najvyššieho súdu SR č. k. 8Sž/26/2013-80 zo dňa 26.02.2015, ktoré je obsiahnuté v jeho písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 25.09.2015, si správny súd vyžiadal z Najvyššieho súdu SR jeho súdny spis. Najvyšší súd SR reagoval na žiadosť zaslaním rozsudku č. k. 8Sž/26/2013-80 zo dňa 26.02.2015 s vyznačenou doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti. Z uvedeného rozsudku vyplýva, že účastníkmi v konaní vedenom na Najvyššom súde SR pod sp. zn. 8Sž 26/2013 boli G 3 Plus, s.r.o., IČO: 36 316 202 v pozícii žalobcu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky na preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu v pozícii žalovaného. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie výboru č. CRD-1509-5/2013- VPRNBU zo dňa 24.09.2013, ktorým zamietol odvolanie žalobcu podané proti rozhodnutiu Národného bezpečnostného úradu č. SP-BP-946-2/2013-C zo dňa 12.06.2013, podľa ktorého žalobca nespĺňa podmienku na vydanie potvrdenia o priemyselnej bezpečnosti z dôvodu existencie obchodných a majetkových vzťahov s osobami z prostredia organizovaného zločinu, čo sa považuje za bezpečnostné riziko, a preto sa nepovažuje za bezpečnostne spoľahlivú osobu. Najvyšší súd SR žalobu žalobcu zamietol. Podľa odôvodnenia rozsudku senát najvyššieho súdu zistil z bezpečnostného spisu NBÚ, že právny zástupca žalobcu požiadal o nahliadnutie do spisu. Riaditeľ NBÚ listom zo dňa 08.01.2015 oznámil právnemu zástupcovi žalobcu, že jeho žiadosti nevyhovuje a súčasne neudeľuje súhlas s jednorazovým oboznámením sa s bezpečnostným spisom žalobcu vedeným pod č. SP-OBP-946/2012-A právnemu zástupcovi žalobcu podľa § 35 ods. 3 zákona č. 215/2004 Z. z. z dôvodu, že bezpečnostný spis je utajovanou skutočnosťou stupňa utajenia Dôverné, a to z dôvodu, že vedúci, do pôsobnosti ktorých patria utajované skutočnosti, súhlas s jednorazovým oboznámením sa s utajovanými skutočnosťami neudelili. K námietke žalobcu, že v iných veciach NBÚ povolil advokátovi nahliadnuť do bezpečnostného spisu, najvyšší súd uviedol, že ku každému prípadu treba pristupovať individuálne od prípadu k prípadu. Dôvodil, že posúdenie otázky bezpečnostnej spoľahlivosti je vecou správnej úvahy správneho orgánu, ktorá musí byť podložená skutkovými zisteniami a musí vychádzať zo zákonných medzí. Podľa názoru Najvyššieho súdu SR žalovaný vo svojom rozhodnutí neprekročil zákonom povolené medze správnej úvahy, keď na základe zistení, ktoré sú zdokumentované v administratívnom spise, dospel k záveru, že rozhodnutie NBÚ č. SP-BP-946-2/2013-C zo dňa 12.06.2013 je v súlade so zákonom. Najvyšší súd SR tiež vo svojom rozhodnutí uviedol, že z obsahu spisového materiálu, súčasťou ktorého je aj utajovaný spis, je nesporne zrejmé, že v súdnom konaní obsahom administratívneho spisu bolo preukázané, že vykonané dokazovanie bolo náležite vyhodnotené a v hodnotení dôkazov najvyšší súd nezistil právne pochybenie ani logické nesprávnosti ani takú vadu konania, ktorá by mala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. 5. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 6. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 7. Podľa § 3 ods. 1 písm. b) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka. 8. Podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP, opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. 9. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú o ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 10. Podľa § 7 písm. e) SSP, správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. 11. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). 12. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná. 13. Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 14. Správny súd v súlade s ust. § 97 SSP skúmal splnenie zákonných procesných podmienok, aby mohol vo veci konať a rozhodnúť. 15. V preskúmavanej veci je kľúčovou otázka prípustnosti preskúmateľnosti napadnutého podania žalovaného označeného ako „žiadosť o nahliadnutie do bezpečnostného spisu - odpoveď“, ktorým žalovaný nevyhovel žiadosti právneho zástupcu žalobcu zo dňa 24.10.2014, doručenej na Najvyšší súd SR dňa 27.10.2014 k sp. zn. 8Sž 26/2013, o nahliadnutie do spisu týkajúceho sa bezpečnostnej previerky žalobcu a súčasne neudelil súhlas s jednorazovým oboznámením sa právneho zástupcu žalobcu s bezpečnostným spisom žalobcu. 16. V prvom rade je potrebné zdôrazniť, že v správnom súdnictve je právo na prístup k súdnemu preskúmaniu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy na základy správnej žaloby determinované princípom generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia alebo opatrenia orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté, okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje (§ 7 SSP). Nie je pritom rozhodujúce, ako je napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie formálne označené, ani to, či pri jeho vydaní procesne postupoval správny orgán podľa zákona č. 71/1967 Z. z. o správnom konaní (Správny poriadok) alebo podľa iného právneho predpisu. Pri posudzovaní prípustnosti súdneho preskúmania rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy je správny súd povinný posúdiť, či sa žalobou napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie nedotýka základných práv alebo slobôd účastníka konania, ktoré mu zaručuje Ústava Slovenskej republiky alebo príslušná medzinárodná zmluva o ľudských právach a základných slobodách. V takých prípadoch totiž vylúčenie súdneho preskúmania rozhodnutia správneho orgánu nemožno uplatniť. O takýto prípad však v prejednávanej veci nejde. 17. Podľa názoru krajského súdu podanie žalovaného označeného ako „žiadosť o nahliadnutie do bezpečnostného spisu - odpoveď“ nie je rozhodnutím ani opatrením orgánu verejnej správy v administratívnom konaní, ktoré by zakladalo, menilo, rušilo alebo deklarovalo práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti žalobcu alebo sa ich priamo dotýkalo. Ide o opatrenie procesnej povahy, ktoré samo osebe nemôže mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu, preto je zo súdneho preskúmania v správnom súdnictve vylúčené podľa § 7 písm. e) SSP. Podľa Správneho súdneho poriadku je neprípustnosť súdneho preskúmania žalobou napadnutého opatrenia orgánu verejnej správy dôvodom pre odmietnutie žaloby. Keďže správny súd dospel k záveru, že napadnutý správny akt žalovaného zákon zo súdneho preskúmania vylučuje, postupoval podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP a žalobu žalobcu odmietol. 18. Záverom súd dodáva, že sa nezaoberal obsahom žaloby, keďže žalobnými námietkami vo veci samej by sa mohol zaoberať až po splnení podmienky, že preskúmavané opatrenie je rozhodnutím, ktoré podlieha súdnemu prieskumu v správnom súdnictve. Súd pri svojom rozhodnutí vyjadroval aj k rozhodnutiu NS SR, č. k. 8Sž 26/2013-80 zo dňa 26.02.2015. 19. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko žaloba bola odmietnutá. 20. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.