Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/60/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015200442 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Šebestová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1015200442.2 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Šebestovej a členiek senátu JUDr. Dáši Filovej a JUDr. Evy Fulcovej v právnej veci žalobcu: VVMZ spol. s r.o., Gajova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 31 393 436, zastúpený: Erben & Erben, advokátska kancelária, s.r.o., Mostová 2, 811 02 Bratislava, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, Ružová dolina 10, 821 09 Bratislava, za účasti: Nitriansky samosprávny kraj, Rázusova 2A, 949 01 Nitra, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 13259-6000/2014-ON/400 zo dňa 13.02.2015, takto r o z h o d o l : Žaloba sa z a m i e t a. Žalovanému a účastníkovi konania sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1/ Správny súd z priloženého administratívneho spisu žalovaného zistil, že žalobca dňa 19.12.2014 doručil žalovanému námietky vo veci verejného obstarávania „Štúdia uskutočniteľnosti rozvojových zámerov NSK v rokoch 2014-2020“ s prílohami - oznámenie výsledku vyhodnotenia ponúk z 08.12.2014, internetový výpis z registra záujmových združení právnických osôb združenia Regionálna rozvojová agentúra Komárno z 19.12.2014, zmluva o poskytnutí finančného príspevku na realizáciu činností regionálnej rozvojovej agentúry na rok 2014, internetový výpis z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I z 19.12.2014. Rozhodnutie žalovaného zo dňa 13.02.2015 č. 13259-6000/2014-ON/400, ktorým zastavil konanie o námietkach žalobcu podľa § 139 ods.1 písm. c) zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZVO“). Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 17.02.2015. II. Zhrnutie argumentov žalobcu 2/ Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 16.03.2015 domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. 13259-6000/2014-ON/400 zo dňa 13.02.2015, ktorým zastavil konanie o námietkach navrhovateľa VVMZ spol. s r.o. podľa § 139 ods. 1 písm. c/ ZVO. Žalovaný odôvodnil rozhodnutie tým, že žalobca nepredložil doklad preukazujúci oprávnenie podpisovať námietky podľa § 138 odseku 6 písm. g/ ZVO. Žalobcom bol predložený doklad - výpis z obchodného registra vytlačený z internetu - podľa žalovaného nesplnil požiadavku § 138 ods. 7 písm. c/ ZVO. 3/ Žalobca s rozhodnutím žalovaného nesúhlasil, pretože vychádzalo z nesprávneho výkladu právnych predpisov a nedostatočného odôvodnenia rozhodnutie, z nesprávneho právneho posúdenia vecí, zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo správne rozhodnutie bolo v rozpore s obsahom spisov, rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a v konaní správneho orgánu bola vada, ktorá mala vplyv na zákonnosť napádaného rozhodnutia (§ 250j ods. 2, písmená a, b/, d/ a e/ OSP). 4/ Žalobca v prvom rade uviedol, že § 138 ods. 7 písm. c/ ZVO neupresňuje, aký konkrétny doklad navrhovateľ má priložiť a neobsahuje ani odkaz na iný právny predpis, ktorý by mohol spresniť alebo naznačiť aký doklad navrhovateľ musí priložiť. Žalovaný si teda svojvoľne „domyslel", že jediný doklad, ktorý môže navrhovateľ priložiť, je súdom alebo notárom vystavený výpis z obchodného registra. Tým konal žalovaný v rozpore s čl. 2 ods. 2 a ods. 3, čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, v rozpore s účelom Európskej smernice 89/665/EHS a § 137 ZVO a ďalej, ktorým účelom je právna ochrana uchádzačov efektívnym poskytnutím revíznych postupov a vykonaním efektívneho dohľadu nad verejným obstarávaním. V praxi žalovaný ako prílohu podľa § 138 ods. 7 písm. c/ ZVO akceptuje originál, ale aj kópiu výpisu z obchodného registra, a to bez ohľadu na dátum vystavenia výpisu - lebo zákon taktiež neustanovuje, aký „starý ten dokument" môže byť, a či musí byť podaný ako originál. Podľa stálej rozhodovacej praxe žalovaného, vyžiadanie originálnych alebo overených dokumentov je v rozpore s princípom hospodárnosti vo verejnom obstarávaní. 5/ Žalobca ako prílohu v zmysle § 138 ods. 7 písm. c/ ZVO podal internetový výtlačok výpisu z obchodného registra žalobcu v deň podania námietky. Tento dokument má vyššiu vypovedaciu hodnotu o tom, kto je oprávnený konať za žalobcu, ako starý výpis, alebo kópiu starého výpisu z obchodného registra, lebo obsahuje informáciu, že osoba, ktorá námietku podpísala, bola v deň podania námietok konateľom žalobcu. Žalobca teda legitímne očakával, že ním prezentovaný dokument splnil požiadavku zákona. Dôveryhodnosť výpisu z internetu je možno dokázať aj tým, že iné inštitúcie akceptujú tento výpis pre právne úkony (napr. Slovenska pošta na základe tohto dokumentu vydáva doporučené zásielky). 6/ Žalobca spochybňuje vysvetlenie, že predložený výpis z internetu nesplnil podmienku § 138 ods. 7 písm. c/ ZVO, lebo obsahuje text „Tento výpis má len informatívny charakter a nie je použiteľný pre právne úkony." Prílohy žiadané v § 138 ods. 7 ZVO slúžia na to, aby žalovaný mal informácie, ktoré potrebuje pre spracovanie námietky, informatívny charakter dokumentu presne splní tento účel. Predmetný text nemá žiaden vplyv na oprávnenie konateľa právne zastúpiť spoločnosť, alebo na dôveryhodnosť uvedených údajov, slúži len ako upozornenie, že v prípadoch, keď zákon alebo iný právny predpis vyžaduje originál výpisu, výpis z internetu nestačí pre uznanie (a zápis) právneho úkonu, napríklad pre zápis predaja nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Žalobca platne vykonal právny úkon podania námietky. Slovo „príloha" v § 138 ods. 7 písm. c/ ZVO neznamená právny úkon, ale dokument, teda papier s informáciami. Okrem toho, overenie skutočností v tzv. internetovom výpise z obchodného registra, nemôže byť náhľadom do registra pre žalovaného problém. Kopia výpisu z obchodného registra, ktorú žalovaný v praxi akceptuje ako prílohu, tiež nie je „použiteľná pre právne úkony". V tom zmysle je jasné, že neakceptovanie výpisu z internetu je v rozpore s princípom proporcionality a iba sleduje prílišný formalizmus. 7/ Žalovaný rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca nepredložil výpis z obchodného registra kontrolovanému a že žalovaný nemal preukázané, kto je oprávnený podpísať námietky. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že v ponuke nepredložil kontrolovanému výpis z obchodného registra podľa § 26 ods. 1 písm. f/, lebo je zapísaný na zoznam podnikateľov podľa § 128 a nasl. ZVO. V ponuke žalobca teda uviedol, že je zapísaný v zozname. Podľa § 128 ods. 3 ZVO zápis v zozname nahrádza doklady podľa § 26 ZVO, v tom zmysle žalobca vyžiadaný dokument teda de facto predložil. Totiž, aby žalobca bol zapísaný do zoznamu podnikateľov, musel žalovanému podať žiadosť, ktorá obsahovala okrem iného aj originál výpisu z obchodného registra. Žalovaný mal a má podľa žalobcu žiadaný dokument k dispozícii a preto odôvodnenie rozhodnutia je nesprávne. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho sudu SR sp. zn. 3 Sžf 80/2009. 8/ Účel § 138 ods. 7 písm. c/ ZVO v širšom pomenovaní je predísť iniciovanie konania o námietkach neoprávnenou osobou. Fakt, že námietky boli podpísané oprávnenou osobou, mohol žalovaný vyvodiť z predloženého dokumentu (výpis z internetu). Žalovaný mal aj možnosť si sám zabezpečiť originál výpisu z obchodného registra, ak si myslel, že ho potrebuje. Odôvodnenie rozhodnutia, že žalovaný „nemal preukázané, kto je oprávnený podpísať námietku“, je teda nezmyselné, keďže obchodný register je verejne dostupný. 9/ Žalobca poukázal na nález Ústavného súdu SR III. ÚS 341/07 ako aj na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie a Ústavného Súdu SR, podľa ktorej musia verejné inštitúcie, ako je žalovaný, aplikovať princíp proporcionality. Znamená to (okrem iného), že použitie prostriedkov (postupu) musí byť potrebné a nevyhnutné. Nevyhnutnosť znamená, že cieľ nesmie byť dosiahnutý rovnako účinným, ale menej zaťažujúcim prostriedkom (ÚS SR, sp. zn. PL. US 3/00 z 24.04.2001). Rozhodnutie je teda v rozpore s princípom proporcionality. III. Vyjadrenie žalovaného 10/ Žalovaný vo vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 16.09.2015 uviedol, že napadnuté rozhodnutie, ako aj postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu, sú zákonné, vecne správne a navrhol, aby Krajský súd v Bratislave predmetnú žalobu v plnom rozsahu zamietol. 11/ Žalovaný konštatoval, že v konaní o námietkach žalobcu vec správne právne posúdil a zdôraznil tú skutočnosť, že konanie o námietkach bolo zastavené podľa § 139 ods. 1 písm. c/ ZVO z dôvodu, že doručené námietky neobsahovali všetky náležitosti podľa § 138 ods. 6 a prílohy podľa § 138 ods. 7 ZVO. Vyššie uvedená normatívna úprava ZVO jasne a jednoznačne vymedzuje obsahové náležitosti podaných námietok a ich prílohy, pričom z ust. § 138 ods. 7 písm. c/ ZVO jednoznačne vyplýva, že prílohou podaných námietok je doklad preukazujúci oprávnenie podpisovať námietky podľa § 138 ods. 6 písm. g/ ZVO. Jedinou výnimkou, kedy doklad preukazujúci oprávnenie podpisovať námietky nemusí byť prílohou podaných námietok je podľa § 138 ods. 7 písm. c/ ZVO situácia, kedy bol tento doklad záujemcom resp. uchádzačom predložený verejnému obstarávateľovi resp. obstarávateľovi, napr. v rámci predloženej ponuky alebo žiadosti o účasť a teda je súčasťou kompletnej dokumentácie k verejnému obstarávaniu, ktorú verejný obstarávateľ resp. obstarávateľ po podaní námietok podľa § 138 ods. 10 ZVO predkladá žalovanému na účely rozhodnutia o námietkach ale § 138 ods. 7 písm. c/ ZVO vyžaduje expressis verbis ako prílohu podaných námietok doklad preukazujúci konkrétnu skutočnosť. V tomto prípade meritórna otázka súvisí výlučne s posúdením obsahových náležitostí žalobcom podaných námietok (teda s posúdením splnenia procesných podmienok pre meritórne rozhodnutie veci), pričom elementárnym princípom procesného práva je okrem iného pravidlo, že za úplnosť a perfektnosť návrhu zodpovedá navrhovateľ. Na základe vyššie uvedeného, príloha podľa § 138 ods. 7 písm. c/ ZVO nebola preukázateľne predložená ako príloha námietok podaných žalobcom, v dôsledku čoho bola objektívne naplnená zákonná podmienka pre zastavenie konania podľa § 139 ods. 1 písm. c/ ZVO. 12/ Žalovaný k tvrdeniam žalobcu uvedenými v žalobe konštatoval, že podanie námietok je právnym úkonom, s ktorým ZVO spája určité právne následky. Pri posudzovaní skutočnosti či námietky obsahujú všetky zákonom stanovené náležitosti a prílohy, vrátane dokladu preukazujúceho oprávnenie podpisovať námietky, je preto nevyhnutné vychádzať z charakteru samotných námietok, ktoré sú procesným úkonom navrhovateľa, s ktorým ZVO spája vznik určitých právnych následkov. Za námietky obsahujúce všetky zákonom požadované náležitosti a prílohy preto možno považovať len také námietky, ktoré obsahujú náležitosti a prílohy použiteľné pre právne úkony. Žalovaný za účelom poskytovania informácií širokej verejnosti upozorňuje prostredníctvom svojej webovej stránky navrhovateľov, aby pri podávaní námietok prikladali k námietkam originál alebo úradne overenú fotokópiu výpisu z obchodného registra. Taktiež dodal, že samotné Ministerstvo spravodlivosti SR ako samotný prevádzkovateľ obchodného registra na internete v informáciách o obchodnom registri na internete pre jeho používateľov uvádza, cit.: ,,Ako môžem získať právne použiteľný výpis z obchodného registra? Ak máte záujem o výpis, ktorý je verejnou listinou, je potrebné obrátiť sa so žiadosťou o výpis na príslušný súd, ktorý vedie obchodný register t.j. registrový súd“. Vzhľadom na to, že výpis vytlačený z obchodného registra na internete nie je použiteľný pre právne úkony, nie je použiteľný ani na účely podania námietok, ktoré sú nepochybne právnym úkonom navrhovateľa v konaní o námietkach. V prípade, že žalobca pripojí k námietkam, ktoré sú nepochybne právnym úkonom účastníka konania o námietkach, výpis vytlačený z obchodného registra na internete, ktorý nie je použiteľný pre právne úkony, predmetný výpis z dôvodu jeho nepoužiteľnosti pre právne úkony nemožno považovať za prílohu námietok preukazujúcu oprávnenie podpisovať námietky v zmysle § 138 ods. 7 písm. c/ ZVO. 13/ Žalovaný ďalej uviedol, že žalobou napadnuté rozhodnutie je v plnom súlade s ustálenou rozhodovacou praxou žalovaného, ktorý napr. v konaniach vedených pod č. 246-6000/2012- ON/80, č. 277-6000/2012-ON/94, č. 6212-6000/2012-ON/403, č. 1517-6000/2013-ON/12, č. 13259-6000/2014- ON/400 a č. 843-6000/2015-ON/11 rozhodol o zastavení konania z dôvodu predloženia internetového výpisu z obchodného registra ako prílohy podaných námietok. Zároveň poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S 79/2013-38 zo dňa 08.08.2014, v rámci ktorého sa konajúci súd zaoberal problematikou prílohy podaných námietok podľa § 138 ods. 7 písm. c/ ZVO. 14/ Žalovaný zdôrazňuje skutočnosť, že podľa § 138 ods. 7 písm. c/ ZVO predloženie dokladu preukazujúceho oprávnenie podpisovať námietky podľa odseku 6 písm. g/ je jednou z obligatórnych príloh k námietkam. Nepredloženie uvedeného dokladu spája ZVO v zmysle § 139 ods. 1 písm. c/ ZVO so zastavením konania o námietkach. Z uvedeného dôvodu nie je možné v prípade nepredloženia podstatnej náležitosti námietok vyzvať navrhovateľa na doplnenie jednej zo základných náležitostí stanovených zákonom, ani žalovaný nemôže tento nedostatok nahradiť vlastným skúmaním. V konaní o námietkach sú splnené procesné podmienky len vtedy, ak podanie obsahuje všetky náležitosti a prílohy podľa § 138 ods. 6 a ods. 7 ZVO. V opačnom prípade žalovaný postupuje podľa § 139 ods. 1 písm. c/ ZVO a rozhodnutím konanie o námietkach zastaví. 15/ Žalovaný tvrdí, že je potrebné rozlišovať obligatórne náležitosti námietok a ich príloh podľa § 138 ods. 6 písm. g/ v spojení s § 138 ods. 7 písm. c/ a § 128 a nasl. ZVO. To, že je žalobca držiteľom potvrdenia o zapísaní do zoznamu podnikateľov nijakým spôsobom nekonvaliduje daný skutkový stav, t. j. nepredloženie dokladu v zmysle § 138 ods. 7 písm. c/ ZVO, ktorá je jednou z obligatórnych príloh k námietkam. Je tiež potrebné zdôrazniť, že v dôsledku výkladu uvádzaného žalobcom v žalobe, by podnikateľ zapísaný v zozname podnikateľov nemusel v prípade podania námietok predkladať aj doklad, resp. prílohu námietok podľa § 138 ods. 7 písm. c/ ZVO. Takýto výklad je contra legem, bez akéhokoľvek právneho základu. Podľa § 128 ods. 1 ZVO „Úrad vedie zoznam podnikateľov, ktorí preukázali spôsobilosť na uzavieranie zmlúv alebo rámcových dohôd vo verejnom obstarávaní a ktorí o zapísanie požiadali. Zapísanie v zozname podnikateľov oprávňuje podnikateľa preukázať vo verejnom obstarávaní splnenie podmienok účasti týkajúce sa osobného postavenia podľa § 26 ods. 2 potvrdením úradu.“ Z uvedeného teda vyplýva, že zápis do zoznamu podnikateľov v žiadnom prípade nezakladá právo zapísaného subjektu podávať námietky bez prílohy podľa §138 ods. 7 písm. c/ ZVO. Zároveň je potrebné zdôrazniť to, že pri posudzovaní, či navrhovateľ predložil všetky zákonom stanovené prílohy k námietkam, žalovaný nevykonáva žiadne dokazovanie a absenciu obligatórnej prílohy k námietkam žalovaný nemôže nahradiť vlastným skúmaním, resp. doplnením. Žalovaný v tejto súvislosti poukazuje na rozsudky Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S 79/2013-38 zo dňa 08. 08.2014, 6S 114/2013-65 zo dňa 21.11.2014, 6S 144/2013-89 zo dňa 16.01.2015 a 6S 255/2013-135 zo dňa 17.04.2015, v ktorých konajúci súd skonštatoval cit.: „Konanie o námietkach je pomerne prísne formalizovaným procesom a absencia zákonom požadovaných náležitostí podaných námietok je dôvodom pre obligatórne zastavenie konania. Zákon neukladá povinnosť žalovanému pred vydaním rozhodnutia o námietkach žiadať od navrhovateľa doplnenie námietok v prípade absencie niektorej obligatórnej náležitosti určenej zákonom ani iniciatívne si zabezpečovať doklad, ktorého predloženie vyplýva navrhovateľovi“. 16/ Podľa žalobcu je neakceptovanie výpisu z internetu v rozpore s princípom proporcionality a sleduje iba prílišný formalizmus. Žalovaný sa nestotožnil s argumentáciou žalobcu a poukazuje na to, že proces verejného obstarávania vzhľadom na jeho signifikantný verejnoprávny rozmer predstavuje prísne formalizovaný proces, ktorý má exaktne stanovené inštitúty, procesné štádiá s krátkymi lehotami na uplatnenie práv i vydávanie rozhodnutí a najmä podrobne a presne zákonom stanovené náležitosti úkonov a ich príloh. Žalovaný zaujal taký výklad zákona o verejnom obstarávaní, ktorý plne reflektuje jeho normatívnu úpravu. Rovnaký právny názor o charaktere verejného obstarávania ako prísne formalizovaného procesu zaujal aj NS SR v rozsudku sp. zn. 5Sžf/114/2009 zo dňa 23.08.2012, cit: „V súvislosti s námietkou žalobcu uvedenou v odvolaní proti rozsudku krajského súdu, že sa krajský súd pri výklade zákona o verejnom obstarávaní priklonil k názoru žalovaného a verejného obstarávateľa, ktorí svojim postupom zmarili v rámci užšej súťaže férovú hospodársku súťaž medzi uchádzačmi a že prístupom krajského súdu, žalovaného ako aj verejného obstarávateľa bol preferovaný absurdný formalizmus na úkor princípov a zásad verejného obstarávania, najvyšší súd poukazuje na to, že proces verejného obstarávania je prísne formalizovaný proces, ktorý má presne zákonom stanovené inštitúty, procesné štádia a formu.“ Žalovaný odmieta všetky porušenia uvedené žalobcom. Verejné obstarávanie je založené na princípe rovnakého zaobchádzania, nediskriminácie uchádzačov alebo záujemcov, na princípe transparentnosti, hospodárnosti a efektívnosti. Princíp nediskriminácie a rovnakého zaobchádzania spočíva predovšetkým v tom, že verejný obstarávateľ postupuje voči všetkým uchádzačom rovnako a nemôže žiadneho z uchádzačov priamo alebo nepriamo zvýhodňovať. Princíp transparentnosti predstavuje požiadavku, aby proces verejného obstarávania bol priehľadný a prebiehal predvídateľným spôsobom. IV. Vyjadrenie účastníka administratívneho konania 17./ Správny súd uznesením č.k. 5S 60/2015-38 zo dňa 06.03.2018 pribral do konania účastníka administratívneho konania Nitriansky samosprávny kraj, podľa § 32 ods. 3 písm. a/ SSP. 18/ Účastník administratívneho konania doručil súdu dňa 20.04.2018 vyjadrenie k žalobe, v ktorom uviedol, že ako verejný obstarávateľ zrealizoval verejné obstarávanie na predmet zákazky „Štúdia realizovateľnosti rozvojových zámerov NSK v rokoch 2014-2020“. Je toho názoru, že uvedené verejné obstarávanie bolo zrealizované v súlade s platnou legislatívou a v plnom rozsahu sa stotožnil s výrokom a odôvodnením napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj s jeho vyjadrením k žalobe zo dňa 16.09.2015 a s príslušnou judikatúrou. S poukazom na uvedené navrhol, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. V. Pojednávanie 19/ Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 491 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) v spojení s § 9 ods. 1 SSP a § 246 ods. 1, § 246a ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení účinnom do 30.6.2016 rozhodol na pojednávaní za účasti právneho zástupcu žalobcu, povereného zástupcu žalovaného a splnomocneného zástupcu účastníka, rozsudkom dňa 27.11.208 podľa § 137 ods. 2 a 3 SSP. VI. Relevantné právne predpisy 20/ Podľa ust. § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. 21/ V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. 22/ V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. 23/ Žaloba bola podaná tunajšiemu súdu počas platnosti a účinnosti Občianskeho súdneho poriadku - O.s.p. (zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov), ktorý v piatej časti upravoval problematiku súdneho preskúmania rozhodnutí orgánov verejnej správy. Tento zákon bol v časti týkajúcej sa správneho súdnictva s účinnosťou od 01.07.2016 nahradený Správnym súdnym poriadkom - SSP (zákon č. 162/2015 Z.z.). Oba zákony obdobne upravujú otázky vymedzenia rozsahu rozhodnutí správnych orgánov, ktoré podliehajú súdnemu preskúmaniu na návrh účastníka správneho konania. 24/ Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa odseku 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. 25/ Podľa § 138 ods. 6 ZVO, námietky doručené úradu musia obsahovať a/ identifikačné údaje navrhovateľa, b/ identifikačné údaje kontrolovaného, c/ označenie verejného obstarávania, proti ktorému námietky smerujú, d/ označenie skutočností, proti ktorým námietky podľa odseku 2 smerujú, pričom ak podaniu námietok musí predchádzať doručenie žiadosti o nápravu, námietky nemôžu ísť nad rámec obsahu žiadosti o nápravu, e/ opis rozhodujúcich skutočností a označenie dôkazov, f/ návrh na rozhodnutie o námietkach podľa §139 ods. 2 alebo 3, g/ podpis navrhovateľa alebo osoby oprávnenej konať za navrhovateľa. 26/ Podľa § 138 ods. 7 ZVO, prílohami námietok sú a/ ak ide o námietky podľa odseku 2 písm. a/ až c/, písomné oznámenie o výsledku vybavenia žiadosti o nápravu podľa § 136 ods. 6 písm. a/, písomné oznámenie o zamietnutí žiadosti o nápravu podľa §136 ods. 6 písm. b/ alebo doklad o doručení žiadosti o nápravu, ak ju kontrolovaný v zákonnej lehote nevybavil, b/ doklad o poukázaní kaucie na účet úradu, c/ doklad preukazujúci oprávnenie podpisovať námietky podľa odseku 6 písm. g/, ak nebol predložený kontrolovanému. 27/ Podľa § 139 ods. 1 písm. c/ ZVO, úrad zastaví rozhodnutím konanie o námietkach, ak neobsahujú všetky náležitosti podľa § 138 ods. 6 a prílohy podľa § 138 ods. 7. VII. Posúdenie veci správnym súdom 28/ Úlohou súdu bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. 13259-6000/2014-ON/400 zo dňa 13.02.2015, ktorý podľa § 139 ods. 1 písm. c/ ZVO zastavil konanie o námietkach žalobcu (navrhovateľa) smerujúcich proti vyhodnoteniu ponúk vo verejnom obstarávaní na predmet podlimitnej zákazky „Štúdia uskutočniteľnosti rozvojových zámerov NSK v rokoch 2014-2020“ vyhlásenom verejným obstarávateľom Nitriansky samosprávny kraj, vo Vestníku verejného obstarávania č. 195/2014 zo dňa 07.10.2014 pod značkou 23859-WYS. 29/ Správny súd zastáva názor, že žalobca nepostupoval v súlade s § 138 ods. 7 písm. c/ ZVO, pretože k podaným námietkam pripojil iba internetový výpis z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I. žalobcu zo dňa 19.12.2014, ktorý obsahuje text, cit: „Tento výpis má len informatívny charakter a nie je použiteľný pre právne úkony.“ Podanie námietok je právnym úkonom, s ktorým zákon o verejnom obstarávaní spája určité právne následky. 30/ Podľa krajského súdu v zmysle ust. § 138 ods. 7 písm. c/ ZVO, prílohou podaných námietok je doklad preukazujúci oprávnenie podpisovať námietky podľa § 138 ods. 6 písm. g/ ZVO. Ide o ustanovenie kogentnej povahy, ktoré musí správny orgán, t.j. žalovaný rešpektovať a musí skúmať jeho splnenie. V tomto prípade meritórna otázka súvisí výlučne s posúdením splnenia procesných podmienok pre meritórne rozhodnutie veci, pričom za úplnosť a perfektnosť návrhu zodpovedá žalobca. 31/ Správny súd má za to, že žalovaný postupoval správne, ak rozhodol o námietkach žalobcu tak, že konanie pre nesplnenie zákonom predpísaných formálnych náležitosti zastavil. Bolo totiž povinnosťou žalobcu, resp. navrhovateľa predložiť výpis z obchodného registra ktorým by potvrdil skutočnosť, že osoba, ktorá námietky podpísala, je oprávnená konať za žalobcu, ako štatutár tejto spoločnosti. Nič na tom nemení ani fakt, že tento údaj je verejne dostupný na stránkach obchodného registra. 32/ Správny súd uviedol, že v prípade verejného obstarávania ide zo zákona taxatívne vymedzenú obligatórnu prílohu k námietke uchádzača. Podľa gramatického výkladu tohto ustanovenia má uchádzač okrem iného predložiť aj doklad preukazujúci oprávnenie podpisovať námietky podľa odseku 6 písm. g/, ak nebol predložený kontrolovanému. Najvyšší súd opätovne poukazuje na to, že v zmysle zákona ide o špecifický druh rozhodovania s formálnymi obsahovými náležitosťami, ktoré sú pre posúdenie dôvodnosti námietok uchádzača pre žalovaného rozhodujúce, preto podľa názoru súdu nepostačuje iba prípadný odkaz v rámci dobrej správy na obchodný register, alebo advokátsku komoru. Ustanovenie § 138 ods. 6 písm. g/ zákona o verejnom obstarávaní vyžaduje, aby námietky uchádzača obsahovali podpis žalobcu alebo osoby oprávnenej konať za žalobcu a ust. § 138 ods. 7 písm. c/ zákona o verejnom obstarávaní uvádza, že prílohami námietok je doklad preukazujúci oprávnenie podpisovať námietky podľa ods. 6 písm. g/ zákona o verejnom obstarávaní, ak nebol predložený kontrolovanému, pretože žalobca priložil iba internetový výpis, ktorý nie je použiteľný na právne úkony. 33/ Konanie o námietkach je pomerne prísne formalizovaným procesom a absencia zákonom požadovaných náležitostí podaných námietok je dôvodom pre obligatórne zastavenie konania. Zákon neukladá povinnosť žalovanému pred vydaním rozhodnutia o námietkach žiadať od navrhovateľa doplnenie námietok v prípade absencie niektorej obligatórnej náležitosti určenej zákonom ani iniciatívne si zabezpečovať doklad, ktorého predloženie vyplýva navrhovateľovi. Žalovanému nevyplývala v danom prípade povinnosť osloviť a zabezpečiť si predloženie príslušného aktuálneho dokladu z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, pretože pre právne účely nie je postačujúce len nahliadnutie do výpisu zverejneného obchodným registrom na internete, tak ako to požadoval v žalobe žalobca. Z vyššie citovaných ustanovení ZVO vyplýva, že oprávnenie podpisovať za navrhovateľa musí byť preukázané dokladom, ktorý musí tvoriť prílohu námietok, z ktorého vyplýva toto oprávnenie konateľa spoločnosti, podávajúcej námietky. Z obsahu predloženého administratívneho spisu žalovaného týkajúceho sa konania o námietkach žalobcu ako i z nesporných tvrdení účastníkov konania vyplýva, že žalobca súčasne s predložením námietok k tomuto podaniu nepripojil doklad vyplývajúci zo zákona, takýto doklad nebol predložený ani verejnému obstarávateľovi, a preto žalovaný konal v súlade so zákonom, ak konanie o námietkach zastavil. 34/ Námietku žalobcu, že v ponuke nepredložil kontrolovanému výpis z obchodného registra podľa § 26 ods. 1 písm. f/ ZVO, lebo je zapísaný na zoznam podnikateľov podľa § 128 ZVO a zápis v zozname nahrádza doklady podľa § 26 ZVO, takže žalobca požadovaný dokument de facto predložil, súd vyhodnotil ako nedôvodnú. V tejto súvislosti je potrebné ust. § 138 ods.7 písm. c/ ZVO v časti „ak nebol predložený kontrolovanému“ v spojení s ust. § 138 ods. 9 ZVO, ktoré upravuje obligatórne náležitosti námietok, doručovaných povinne kontrolovanému, pričom námietky doručované kontrolovanému a námietky doručované žalovanému by mali byť totožné a mali by predstavovať len rovnocenné rovnopisy. Keďže žalobca, ako sám uviedol, nepredložil kontrolovanému výpis z obchodného registra (je zapísaný do zoznamu podnikateľov podľa § 128 ZVO), táto skutočnosť nekonvaliduje predloženie prílohy podľa § 138 ods. 7 písm. c/ ZVO. Napriek vyslovenému právnemu názoru v tomto odseku, s odkazom na vyhodnotenie žaloby, nemá táto časť odôvodnenia vplyv na konečné rozhodnutie. 35/ Vzhľadom na vyššie uvedené správny súd konštatuje, že žalovaný postupoval v súlade so zákonom, riadne zistil skutkový stav, vec správne právne posúdil a napadnuté rozhodnutie vydal žalovaný v súlade s ZVO a preto správny súd žalobu žalobcu podľa § 190 SSP zamietol. 36/ O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania, nakoľko si ich neuplatnil. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 169 SSP tak, že účastníkovi konania nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože si ich neuplatnil. 37/ Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).