Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/83/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015200580 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Krišková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1015200580.6 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Kriškovej a členov senátu Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Otílie Belavej, v právnej veci žalobcu: Retail Value Stores, a.s., IČO: 47 256 770, Panónska cesta 16, 851 04 Bratislava, zast.: JUDr. Michal Matulník, advokát, s.r.o., Kýčerského 5, 811 05 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, Dobrovičova 12, 812 66 Bratislava, za účasti: MAJA, s.r.o., IČO: 36 468 614, Andyho Warhola 831/38, 068 01 Medzilaborce, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 4956/2014-420 zo dňa 18.03.2015, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR č. 4956/2014-420 zo dňa 18.03.2015 zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Krajský súd v Bratislave priznáva žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : I. Konanie a rozhodnutia správnych orgánov 1. Minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR (ďalej aj len „minister“) poveril zamestnancov žalovaného vykonaním kontroly zameranej na dodržiavanie ustanovení zákona č. 362/2012 Z. z. o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, ktorých predmetom sú potraviny v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 362/2012 Z. z.“), a to najmä na ustanovenie § 4 ods. 4 písm. f/, písm. s/, písm. t/, písm. y/, písm. z/ vo väzbe na vybraných dodávateľov za obdobie rokov 2013 a 2014 (poverenie č. 15/2014 zo dňa 11.02.2014; č.j. 1998/2014-020). Kontrola sa začala dňa 14.02.2014 a o jej výsledku bol spísaný Protokol č. 1998/2014-020/14125/2014 zo dňa 22.05.2014. Kontrolóri zistili, že žalobca v obchodnom vzťahu so spoločnosťou MAJA, s.r.o. so sídlom Andyho Warhola 831/38, 068 01 Medzilaborce, IČO: 36 468 614, porušil zákon č. 362/2012 Z. z. a jeho ustanovenia § 4 ods. 4 písm. t/, písm. y/; nariadili mu upustiť od konania, ktoré napĺňa skutkovú podstatu neprimeraných podmienok v obchodnom vzťahu so spoločnosťou MAJA, s.r.o. Správne konanie vo veci správneho deliktu sa začalo z dôvodu porušenia ustanovení § 4 ods. 4 písm. t/, písm. y/ zákona č. 362/2012 Z. z., ktoré vyplývajú z protokolu o výsledku kontroly. 2. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR ako prvostupňový správny orgán rozhodlo, že žalobca sa dopustil správneho deliktu uplatnenia neprimeranej podmienky vo svoj prospech podľa § 8 ods. 1 zákona č. 362/2012 Z. z., konkrétne ustanovenia § 4 ods. 4 písm. t/ - dojednanie zmluvnej pokuty, ktorej výška je zjavne neprimeraná s ohľadom na hodnotu a význam porušenej zmluvnej povinnosti, ktorej splnenie je zabezpečené touto zmluvnou pokutou vo vzťahu k účastníkovi konania MAJA, s.r.o. a uplatnením neprimeranej podmienky vo svoj prospech dňa 16.12.2013 za obdobie od 28.02.2013 do 16.12.2013 v zmysle § 4 ods. 4 písm. y/ zákona č. 362/2012 Z. z. - snaha o získanie akéhokoľvek prospech od dodávateľa, ktorá nezodpovedá žiadnej skutočne poskytnutej obchodnej službe, vo vzťahu k účastníkovi konania MAJA, s.r.o., uzatvorenom na základe Zmluvy o kúpe a predaji tovaru Potraviny na rok 2013 zo dňa 28.02.2013 (ďalej len „Zmluva“). Za správny delikt uložilo žalobcovi pokutu v sume 37.200 Eur podľa § 8 ods. 2 zákona č. 362/2012 Z. z. (rozhodnutie č. 3776/2014-024 zo dňa 29.09.2014). Ministerstvo v rámci správnej úvahy dospelo k záveru, že je naplnená skutková podstata správneho deliktu podľa § 4 ods. 4 písm. y/ zákona č. 362/2012 Z. z. (tak ako to bolo konštatované v protokole o výsledku kontroly), pretože mal snahu o získanie akéhokoľvek prospechu od dodávateľa, ktorá nezodpovedá žiadnej skutočne poskytnutej obchodnej službe vo vzťahu k hodnote poskytnutej služby. Správny orgán posudzoval či faktúra č. S162746 zo dňa 16.12.2013 vo výške 11.000 Eur za porušenie bodu 5.5.2. Zmluvy vykazuje znaky neprimeranej podmienky v obchodnom vzťahu medzi žalobcom a dodávateľom MAJA, s.r.o. „V prípade potravinárskych výrobkov bude mať tovar požadované vlastnosti po dobu stanovenú na tovare alebo jeho obale. Potravinárske výrobky budú dodané žalobcovi tak, aby ku dňu ich dodania uplynula maximálne 1/3 doby použiteľnosti (maximálnej trvanlivosti výrobku vyznačenej na obale výrobku). Zároveň sa spoločnosť MAJA s.r.o., zaviazala, že pri každom dodaní tovaru bude informovať žalobcu o tom, kedy (dátum) bol tovar (jednotlivé tovary/výrobky) vyrobený, a zároveň, kedy mu uplynie doba použiteľnosti. V prípade, ak spoločnosť MAJA, s.r.o., poruší svoju povinnosť podľa predchádzajúcej vety, bude povinná za každé porušenie zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške uvedenej v prílohe č. 3 Zmluvy, ktorá ustanovuje zmluvnú pokutu v sume 100 Eur za porušenie povinnosti podľa bodu 5.5.2 Zmluvy. Správny orgán poukázal na ďalšie ustanovenie bodu 5.6.1. Zmluvy podľa ktorého „na povinnosť uvádzať na dodacom liste dátum, kedy bol tovar vyrobený a dátum, kedy tovaru uplynie doba použiteľnosti, sa neviaže žiadna sankcia a neumožňuje žalobcovi udeľovať zmluvné pokuty za nesplnenie tejto povinnosti“. Podľa bodu 5.5.4. Zmluvy „tovar dodaný v rozpore s podmienkami tejto zmluvy, za ktorú bola uložená pokuta, sa bude považovať za tovar s vadami.“ Podľa bodu 5.4.3. Zmluvy „v prípade vád, ktoré budú zjavné pri dodaní tovaru, bude žalobca reklamovať vady tovaru na dodacom liste a na základe vlastného rozhodnutia je oprávnený uplatniť nároky zo zodpovednosti za vady, vrátane odmietnutia tovaru a jeho vrátenia spoločnosti MAJA, s.r.o.“ Žalobca od platnosti Zmluvy až do udelenia pokuty (t.j. 16.12.2013) neupozornil dodávateľa MAJA, s.r.o. na neplnenie podmienok zmluvy, plnenie povinnosti nevyžadoval, resp. ho nevyzval na odstránenie tohto porušenia, keďže takto dodaný tovar sa podľa uvedenej Zmluvy považoval za tovar s vadami. Žalobca počas celej doby dodávok neodmietol preberanie tovaru z dôvodu porušenia Zmluvy alebo z dôvodu vád tovaru podľa § 436 Obchodného zákonníka a bodu 5.5.4. Zmluvy, prevzatý tovar ponúkol na predaj konečnému spotrebiteľovi a mal z neho majetkový prospech. Podľa názoru ministerstva mal žalobca vedomosť o dátume výroby a dátume použiteľnosti dodaných tovarov z karty tovaru a dodacieho listu, avšak z konania žalobcu je zrejmé, že mu nezáležalo na skutočnom plnení povinností zabezpečených zmluvnou pokutou podľa bodu 5.5.2. Zmluvy, ale svoje právo zo zmluvnej pokuty uplatnil spôsobom, ktorý viedol k získaniu majetkového prospechu a ktorý prevyšoval hlavný majetkový prospech zo zmluvného vzťahu. 3. Rovnakým postupom dospelo aj k záveru o porušení ustanovenia § 4 ods. 4 písm. t/ zákona č. 362/2012 Z. z., ktoré bolo konštatované v protokole o výsledku kontroly, nakoľko zmluvné pokuty dojednané v prílohe č. 3 Zmluvy v obchodnom vzťahu medzi žalobcom a spoločnosťou MAJA, s.r.o. sú zjavne neprimerané s ohľadom na hodnotu a význam porušenej zmluvnej povinnosti uvedenej v bode 4.3. „Dodávateľ (spoločnosť MAJA, s.r.o.) je oprávnený započítať si oproti pohľadávkam žalobcu svoje pohľadávky, iba ak sú písomne potvrdené žalobcom, resp. ak sú priznané právoplatným rozhodnutím príslušného orgánu. Dodávateľ je oprávnený zriadiť záložné právo na pohľadávky voči žalobcovi iba s predchádzajúcim písomným súhlasom žalobcu. Za porušenie povinností uvedenej v tomto článku 4.3. zaplatí spoločnosť MAJA, s.r.o. žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške uvedenej v Prílohe č. 3 Zmluvy, t. j. 3.400 Eur.“ Ministerstvo uviedlo, že výška zmluvnej pokuty podľa bodu 4.3. Zmluvy vo výške 3.400 Eur je zjavne neprimeraná hodnote a významu porušenej zmluvnej povinnosti, keďže nezohľadňuje výšku započítanej pohľadávky zo strany spoločnosti MAJA, s.r.o. Z podkladov pre vydanie rozhodnutia vyplýva, že priemerná hodnota faktúr za dodanie tovaru dosahuje 459,25 Eur s DPH (priemer celkového počtu 62 faktúr podľa interného zoznamu). Zmluvná pokuta dohodnutá týmto spôsobom predstavuje podľa fakturovaných súm rozpätie od 112% až do 8.744% fakturovanej sumy, ktorá by v kontrolovanom období mohla byť predmetom zápočtu pohľadávky. Výška zmluvnej pokuty predstavuje 740% z priemernej hodnoty faktúr. 4. Minister konajúc o rozklade žalobcu rozhodnutím č. 4956/2014-420 zo dňa 18.03.2015 rozhodol tak, že výrokovú časť rozhodnutia Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR číslo 3776/2014-024 z 29.09.2014 podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku zmenil nasledovne: „Spoločnosť Retail Value Stores, a.s., IČO: 47 256 770, Panónska cesta 16, 851 06 Bratislava (podľa výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I. od 01.02.2015 je spoločnosť Retail Value Stores, a.s., Panónska cesta 16, 851 04 Bratislava, IČO: 47 256 770 univerzálnym právnym nástupcom spoločnosti Retail Value Stores, a.s., IČO: 43 768 083), sa dopustila správneho deliktu podľa § 8 ods. 1 zákona č. 362/2012 Z. z. o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, ktorých predmetom sú potraviny, a to uplatnením si neprimeranej podmienky vo svoj prospech v období od 28. februára 2013 do 31. decembra 2013 podľa § 4 ods. 4 písm. h/ zákona č. 362/2012 Z. z. o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, ktorých predmetom sú potraviny - požadovanie dodatočného peňažného plnenia alebo nepeňažného plnenia po prevzatí potraviny, v obchodnom vzťahu so spoločnosťou MAJA, s.r.o., IČO: 36 468 614, Andyho Warhola 831/38, 068 01 Medzilaborce, uzatvorenom na základe Zmluvy o kúpe a predaji tovaru potraviny z 28. februára 2013. Za správny delikt uvedený vo výroku tohto rozhodnutia sa spoločnosti Retail Value Stores, a.s., IČO: 47 256 770, Panónska cesta 16, 851 04 Bratislava ukladá podľa § 8 ods. 2 zákona č. 362/2012 Z. z. o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, ktorých predmetom sú potraviny pokuta vo výške 37.200 Eur.“ 5. Minister rozhodol na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej (rozkladovej) komisie a v odôvodnení samotného druhostupňového rozhodnutia sa formálne uvádza názor osobitnej (rozkladovej) komisie, nie názor druhostupňového orgánu kompetentného na rozhodnutie o rozklade. V odôvodnení rozhodnutia sa uvádza, že osobitná (rozkladová) komisia preskúmala rozkladom napadnuté rozhodnutie a dospela k záveru, že preukázanými konaniami žalobcu nedošlo k naplneniu skutkových podstát vymedzených v ust. § 4 ods. 4 písm. t/ a písm./ y zákona č. 362/2012 Z.z., ale došlo k naplneniu skutkovej podstaty neprimeranej podmienky vymedzenej v § 4 ods. 4 pís. h/ zákona č. 362/2012 Z. z., ktorá je v obchodnom vzťahu medzi odberateľom a dodávateľom potravín zakázaná. Osobitná (rozkladová) komisia po opätovnom posúdení všetkých okolností preto dospela k záveru, že žalobca tým, že od platnosti Zmluvy až do uplatnenia zmluvnej pokuty za porušenie zmluvných podmienok podľa bodu 5.5.2., t.j. do 16.12.2013, neupozornila spoločnosť MAJA, s.r.o. na neplnenie podmienok zmluvy, plnenie povinností nevyžadovala, resp. nevyzvala spoločnosť MAJA, s.r.o. na odstránenie tohto porušenia, nevykonala smerom k tejto spoločnosti žiaden úkon, ktorým by reklamovala, namietala, alebo akokoľvek spochybňovala kvalitu a upozorňovala na vady dodaného tovaru, keďže takto dodaný tovar ďalej predávala konečným spotrebiteľom, ako tovar bez akýchkoľvek kvalitatívnych alebo právnych vád napriek tomu, že podľa bodu 5.5.4. Zmluvy mal byť takýto tovar vrátený dodávateľovi, naplnil uplatňovaním a vymáhaním zmluvnej pokuty skutkovú podstatu správneho deliktu neprimeranej podmienky vymedzenej v § 4 ods. 4 písm. h/ zákona č. 362/2012 Z.z. Osobitná (rozkladová) komisia navrhla rozhodnutie ministerstva č. 3776/2014-024 zo dňa 29.09.2014 zmeniť tak, že v súvislosti s identifikovaným porušením zákona č. 362/2012 Z. z. žalobcu treba zmeniť právnu kvalifikáciu tohto skutku vo výrokovej časti uvedeného rozhodnutia a žalobcu uznala vinným zo spáchania iného správneho deliktu podľa § 4 ods. 4 písm. h zákona č. 362/2012 Z. z. a žalobcovi uložiť pokutu vo výške 37.200 Eur, pretože je podľa jej názoru primeraná, zodpovedá zákonnému rozsahu pokuty (1.000 Eur až 300.000 Eur) a súhlasí s ňou. Osobitná rozkladová komisia uviedla, že žalobca účelovo neupozornil spoločnosť MAJA, s.r.o., na dlhodobé porušovanie zmluvnej povinnosti uvádzať dátum výroby dodaných tovarov počas deviatich mesiacov, t.j. od 28.02.2013 do 16.12.2013. Ak by žalobca mal odôvodnenú obavu, že bude zo strany ministerstva udelená pokuta za správny delikt dohodnutia neprimeranej podmienky podľa § 4 ods. 4 písm. u/ bod 2 zákona č. 362/2012 Z.z., upozornil by spoločnosť MAJA, s.r.o. na nedodržiavanie podmienok Zmluvy bez zbytočného odkladu, t.j. požadoval by uvedené údaje, aby mohol dodaný tovar predávať ďalej v súlade nielen zo zákonom č. 362/2012 Z.z., ale aj s ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi upravujúcimi bezpečnosť potravín. K námietke zaujatosti vznesenej žalobcom proti ministrovi U., osobitná (rozkladová) komisia uviedla, že tento návrh bol vybavený neformálnym spôsobom, a to listom ministerstva z 05.12.2014 označený ako Oznámenie skutočnosti. II. Žaloba 6. Žalobca považoval rozhodnutia vydané v oboch stupňoch za nezákonné, žiadal ich zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Uviedol, že záväzok dodávateľa (MAJA, s.r.o.) informovať ho o skutočnostiach uvedených v bude 5.5.2 Zmluvy (informačná povinnosť) má svoje opodstatnenie v obchodnej rovine aj v rovine plnenia zákonných povinností. Z ustanovenia § 12 ods. 1 písm. p/ zákona č. 152/1995 Z.z. o potravinách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 152/1995 Z.z.“), ako aj z § 4 ods. 4 písm. u/ bod 2 zákona č. 362/2012 Z.z. je zrejmé, že bez toho, aby žalobca poznal dátum výroby tovaru, nie je schopný postupovať spôsobom súladným s uvedenými zákonmi. Ak nedisponuje informáciou o dátume výroby tovaru (teda o začiatku plynutia doby expirácie) a má len informáciu o skončení doby spotreby, nedokáže stanoviť jednotlivé časti časového úseku, t.j. 1/3 a 3 doby spotreby. Ak má vykonať nejakú povinnosť uloženú zákonom č. 362/2012 Z.z., napr. po uplynutí 3 doby spotreby, musí vedieť tento moment určiť, musí teda poznať, kedy doba spotreby začala plynúť a kedy sa končí. Ak má zákonnú povinnosť nakladať kvalifikovaným spôsobom s tovarom, ktorého trvanlivosť je viac ako štyri dni, musí vedieť, či daný tovar má trvanlivosť štyri dni alebo viac, no nedozvie sa ju len z dátumu expirácie. Preto do Zmluvy zahrnul bod 5.5.2 upravujúci informačnú povinnosť dodávateľa. V tomto prípade si však dodávateľ tovaru nesplnil informačnú povinnosť, porušil Zmluvu a žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. V priebehu celého administratívneho konania túto skutočnosť nikto nespochybňoval. Keďže dodávateľ zmluvnú pokutu nezaplatil na základe vystavenej faktúry v lehote splatnosti, vyzval ho listom na zaplatenie zmluvnej pokuty, no bezúspešne. Preto vykonal jednostranné započítanie vzájomných pohľadávok podľa § 580 Občianskeho zákonníka a čl. IV. bod 4.12 Zmluvy. 7. Dôvodil, že zmluvnú pokutu už z jej samotnej podstaty nie je možné považovať za peňažné plnenie, ani za nepeňažné plnenie, a teda jej legitímnym uplatnením nemohol spáchať správny delikt podľa § 4 ods. 4 písm. h/ zákona č. 362/2012 Z.z. Ak by bolo možné zmluvnú pokutu považovať za peňažné plnenie podľa § 2 písm. d/ zákona č. 362/2012 Z.z., potom by každá zmluvná pokuta bola týmto zákonom zakázaná. Takýto záver však zo zákona č. 362/2012 Z.z. nevyplýva a zmluvnú pokutu ani nezakazuje - v ustanovení § 4 písm. t/ kvalifikuje neprimerané zmluvné pokuty, o čo však podľa jeho názoru v tejto veci nejde. 8. Ďalej žalobca uviedol, že podľa § 8 ods. 1 zákona č. 362/2012 Z.z. sa kvalifikovaný subjekt môže dopustiť správneho deliktu len tak, že niečo vo svoj prospech dohodne, nie že vo svoj prospech niečo uplatní, ako to tvrdí žalovaný. Ani správny orgán ani dodávateľ nespochybňujú, že Zmluva bola platne uzatvorená, že obsahuje platné ustanovenie o informačnej povinnosti dodávateľa, o zmluvnej pokute a že žalobca si nárok uplatnil riadne a včas. 9. Namietal tiež, že v súvislosti s jednou kontrolou mu bolo doručených 19 protokolov o vykonanej kontrole a následne doposiaľ 8 oznámení o začatí správneho konania. Tento postup ministerstva považuje za svojvoľný, protizákonný a protiústavný zásah do jeho práv. Rozhodnutie vydať pre každé, jednou kontrolou identifikované, porušenie zákona samostatný protokol a na základe neho začať samostatné správne konanie v snahe uložiť čo najvyššiu pokutu, je protiústavné. Poukázal na mediálne výstupy ministra ešte pred ukončením kontroly, ktorý takýto postup avizoval. Podľa názoru žalobcu § 6 ods. 7 zákona č. 362/2012 Z.z. a § 13 ods. 1 zákona č. 10/1996 Z.z. o kontrole v štátnej správe (ďalej len „zákon č. 10/1996 Z.z.“) vylučujú vydať v jednej kontrole viac ako jeden protokol. V súvislosti s procesným postupom správnych orgánov namietal, že sa nemohol vyjadriť ku všetkým podkladom rozhodnutia, konkrétne k vyjadreniu dodávateľa MAJA, s.r.o. V administratívnom konaní vzniesol námietku predpojatosti voči ministrovi pD., s ktorou sa v napadnutom rozhodnutí vysporiadal sám minister (namietaný), a to nadmieru stručne konštatovaním, že návrh bol vybavený neformálnym spôsobom - listom z 05.12.2014 označeným ako Oznámenie skutočnosti. Mal za to, že o jeho rozklade rozhodoval subjekt, ktorý mal byť pre predpojatosť vylúčený z prejednania a rozhodovania v predmetnej veci. V tejto súvislosti uviedol, že ak správny orgán nerozhodol o námietke zaujatosti, jedná sa o vadu, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia. 10. Záverom dôvodil nepreskúmateľnosťou napadnutého rozhodnutia, pretože z neho nevyplýva, akého správneho deliktu sa mal dopustiť (teda akým spôsobom si mal dohodnúť akú neprimeranú podmienku), ani kto a ako vlastne vyhodnotil námietku predpojatosti voči ministrovi. Za nepreskúmateľnú považoval aj tú časť napadnutého rozhodnutia, ktorá sa týka uloženej pokuty. V tejto súvislosti poukázal na to, že pokuta podľa prvostupňového rozhodnutia, ktoré konštatovalo spáchanie dvoch správnych deliktov, zostala v druhostupňovom rozhodnutí, ktoré konštatovalo spáchanie už len jedného, naviac iného správneho deliktu, nezmenená. Zdôraznil, že v iných, no obsahovo takmer identických, prvostupňových rozhodnutiach mu boli zo strany ministerstva uložené pokuty napríklad v sume 16.600 Eur (rozhodnutie č. 3781/2014-024 zo dňa 29.9.2014) alebo v sume 265.000 Eur (rozhodnutie č. 3733/2014-024 zo dňa 29.9.2014). III. Vyjadrenie žalovaného 11. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním doručeným súdu dňa 27.05.2015, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. V podrobnostiach sa pridržiaval odôvodnenia žalobou napadnutého rozhodnutia. Podľa jeho názoru bolo nepochybne preukázané, že si žalobca v obchodnoprávnom vzťahu s dodávateľom MAJA, s.r.o., uplatnil neprimeranú podmienku vo svoj prospech podľa § 4 ods. 4 písm. h/ zákona č. 362/2012 Z. z. vo forme dodatočného peňažného plnenia po prevzatí potraviny vystavením faktúry č. S162746 zo dňa 16.12.2013 na sumu 11.100 Eur. Poukázal na bod 5.5.2. Zmluvy, podľa ktorého dodávateľ je povinný dodávať žalobcovi tovar tak, aby ku dňu jeho dodania uplynulo maximálne 1/3 doby jeho použiteľnosti a zároveň pri každom dodaní tovaru bol dodávateľ povinný informovať žalobcu v písomnej forme o tom, kedy bol tovar vyrobený, v prípade porušenia povinnosti bola dohodnutá zmluvná pokuta pre prípad porušenia bodu 5.5.2. Zmluvy vo výške 100 Eur za každé porušenie povinnosti. Podľa žalovaného nepravdepodobné, že by žalobca nevyužil svoje právo na reklamovanie vád tovaru a po dobu deviatich mesiacov by uvádzal na trh tovar s vadami a vystavoval by sa riziku uloženia pokuty podľa zákona č. 362/2012 Z. z. 12. Poukázal na to, že žalobca mal možnosť výberu medzi uložením zmluvnej pokuty a odmietnutím prevzatia tovaru s vadami. Žalobca však účelovo uplatnil uloženie zmluvnej pokuty, z ktorej mal majetkový prospech a neupozornil dodávateľa na vady a neplnenie zmluvných podmienok. Uložená zmluvná pokuta je zjavne neprimeraná, keďže porušením zmluvnej povinnosti nedošlo k vzniku škody - žalobca predával potraviny za takú istú predajnú cenu ako potraviny, pri ktorých absentuje porušenie zmluvnej povinnosti. Len žalobca mal zmluvne zakotvenú možnosť uloženia zmluvnej pokuty, pričom aj jej spôsob zapracovania do Zmluvy bol na úkor slabšej strany - dodávateľa MAJA, s.r.o. Žalobca účelovo uplatnil zmluvnú pokutu v decembri, kedy bolo zrejmé, že dodávateľ nebude môcť vypovedať Zmluvu. 13. Zdôraznil, že či už ako kontrolný orgán a následne ako vecne príslušný správny orgán dostatočne preukázal, že žalobca konal v rozpore so zákonom č. 362/2012 Z.z. Je zrejmé, že žalobca naplnil znaky skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 8 ods. 1 uvedeného zákona, za čo mu bola uložená pokuta v rozpätí určenom v § 8 ods. 2 zákona č. 362/2012 Z.z. Prvostupňové rozhodnutie bolo zmenené, nakoľko zistené protiprávne konanie žalobcu prvostupňový orgán zaradil pod nesprávnu skutkovú podstatu (§ 4 ods. 4 písm. t/ a y/ namiesto § 4 ods. 4 písm. h/ zákona č. 362/2012 Z.z.). Žalovaný ako druhostupňový orgán dospel k záveru, že žalobca uplatňovaním a vymáhaním zmluvnej pokuty naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu neprimeranej podmienky vymedzenej v § 4 ods. 4 písm. h/ zákona č. 362/2012 Z.z. Predovšetkým s ohľadom na skutočnosť, že žalobca neupozornil dodávateľa na neplnenie podmienok Zmluvy, nevyzval ho na odstránenie tohto porušenia a nevykonal v tomto smere voči dodávateľovi žiadny úkonu, ktorým by reklamoval, namietal alebo akokoľvek spochybňoval kvalitu a upozorňoval na vady dodávaného tovaru. Žalovaný konštatoval, že zmenou výroku prvostupňového rozhodnutia nedošlo k porušeniu zásady dvojinštančnosti správneho konania, pretože zmena výroku rozhodnutia bola uskutočnená výlučne na základe dokazovania vykonaného ešte pred vydaním prvostupňového rozhodnutia. Pri vydaní druhostupňového rozhodnutia bolo vychádzané z tých istých výsledkov kontroly neprimeraných podmienok v obchodných vzťahoch, ako aj z tých istých rozhodných dôkazov, z ktorých vychádzal aj prvostupňový orgán. 14. Podľa žalovaného bolo pri zisťovaní, objasňovaní a sankcionovaní postupované plne v súlade s platnými ustanoveniami správneho poriadku. Výška uloženej pokuty bola posúdená podľa dostupných skutkových okolností a pokuta vo výške 37.200 Eur je pokutou primeranou identifikovanému porušeniu zákona č. 362/2012 Z.z. Pokuta bola uložená v dolnej časti rozpätia zákonnej sadzby z dôvodu, že požadovanie dodatočného peňažného plnenia alebo nepeňažného plnenia po prevzatí potraviny je takého charakteru, že môže s vysokou pravdepodobnosťou spôsobiť zneužitie ekonomického postavenia žalobcu na vnútornom trhu s potravinami. K namietanej predpojatosti ministra pD., žalovaný uviedol, že táto námietka žalobcu bola vybavený neformálnym spôsobom, a to listom zo dňa 05.12.2014. Poukázal pritom na § 9 správneho poriadku, v zmyslé ktorého z prejednania a rozhodnutia vo veci je vylúčený zamestnanec správneho orgánu, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho nepredpojatosti. Minister však nie je zamestnancom ministerstva. IV. Posúdenie veci 15. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10 a 13 ods. 3 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je vecne správne. 16. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 17. Podľa § 177 ods. 1 správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 18. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. 19. Podľa § 1 zákona č. 362/2012 Z. z. tento zákon upravuje vymedzenie neprimeraných podmienok v obchodných vzťahoch (ďalej len „neprimeraná podmienka“), ktorých predmetom je potravina alebo služba spojená s predajom potraviny, kontrolu neprimeraných podmienok, konanie vo veciach neprimeraných podmienok. 20. Podľa § 2 písm. d/ a písm. e/ zákona č. 362/2012 Z. z. na účely tohto zákona sa rozumie peňažným plnením platba poskytnutá dodávateľom alebo odberateľom súvisiaca s dodaním potraviny vrátane platby na obchodné aktivity odberateľa potraviny, najmä zľavy, dary, bonusy, rabaty, skontá (písm. d/), nepeňažným plnením iné plnenie ako plnenie podľa písmena d/ súvisiace s dodaním potraviny, najmä vecné dary a služby, marketingová aktivita na podporu pri otvorení novej prevádzkarne, rozvoz potraviny zo skladov odberateľa do jeho prevádzkarní (písm. e/). 21. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 362/2012 Z. z. dohodnúť neprimeranú podmienku medzi odberateľom a dodávateľom sa zakazuje. 22. Podľa § 4 ods. 4 písm. h/ zákona č. 362/2012 Z. z. za neprimeranú podmienku sa považuje aj požadovanie dodatočného peňažného plnenia alebo nepeňažného plnenia po prevzatí potraviny. 23. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 362/2012 Z. z. kontrolu neprimeraných podmienok vykonáva Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky. 24. Podľa § 6 ods. 7 zákona č. 362/2012 Z. z. kontrola sa ukončí záznamom o vykonanej kontrole, ak neboli zistené porušenia tohto zákona (písm. a/), protokolom o vykonanej kontrole, ktorý obsahuje opatrenia na odstránenie zistených porušení tohto zákona (písm. b/). 25. Podľa § 6 ods. 8 zákona č. 362/2012 Z. z. na výkon kontroly sa vzťahujú primerane ustanovenia osobitného predpisu, ak odseky 1 až 7 neustanovujú inak. (Osobitným predpisom sú ustanovenia § 8 až § 15 zákona č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe). 26. Podľa § 8 ods. 1 až ods. 3 zákona č. 362/2012 Z. z. správneho deliktu sa dopustí právnická osoba alebo fyzická osoba - podnikateľ, ktorá v obchodnom vzťahu dohodne vo svoj prospech neprimeranú podmienku uvedenú v § 4 ods. 2 až 4 (ods. 1). Ministerstvo uloží pokutu za správny delikt od 1.000 Eur do 300.000 Eur (ods. 2). Ministerstvo spolu s pokutou určí lehotu na odstránenie neprimeranej podmienky (ods. 3). 27. Podľa § 9 ods. 3 zákona č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe kontrolu vykonávajú zamestnanci orgánu kontroly na základe písomného poverenia vedúceho orgánu kontroly alebo ním splnomocneného zástupcu, ak osobitný predpis neustanovuje inak. 28. Podľa § 13 ods. 1 zákona č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe o výsledku vykonanej kontroly, ktorou boli zistené nedostatky, vypracujú pracovníci kontroly protokol, ktorý obsahuje najmä označenie orgánu kontroly, ktorý kontrolu vykonal, označenie kontrolovaného subjektu, meno, priezvisko a titul pracovníkov kontroly, ktorí kontrolu vykonali, miesto a čas vykonania kontroly, predmet kontroly, kontrolované obdobie, preukázané kontrolné zistenia, zoznam príloh protokolu, dátum vypracovania protokolu, dátum oboznámenia vedúceho kontrolovaného subjektu s protokolom, vlastnoručné podpisy pracovníkov kontroly, podpis vedúceho kontrolovaného subjektu, ktorý bol s protokolom oboznámený, prílohy k protokolu, správu o zistenej nezrovnalosti, ak kontrolou zistený nedostatok je nezrovnalosťou podľa osobitného predpisu. 29. Podľa § 13 ods. 2 zákona č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe pri kontrole, ktorej predmet je osobitý alebo náročný a vyžaduje zaznamenať stav predmetu kontroly priamo na mieste v určenom čase, vypracujú pracovníci kontroly za účasti zamestnancov, ktorí sú za príslušný úsek zodpovední, alebo ďalších zamestnancov, priebežný protokol (písm. a/), zaznamenať stav časti predmetu kontroly z dôvodu potreby osobitného postupu pri kontrole alebo osobitného spôsobu riešenia zistených nedostatkov, vypracujú pracovníci kontroly čiastkový protokol (písm. b/). 30. Podľa § 13 ods. 4 zákona č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe ak sú proti kontrolným zisteniam podané opodstatnené námietky podľa § 11 ods. 2 písm. e/, pracovníci kontroly vypracujú dodatok k protokolu, ktorý je jeho súčasťou. Pri jeho vypracovaní sa postupuje primerane podľa odseku 1. 31. Podľa § 13 ods. 8 zákona č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe kontrola je skončená prerokovaním protokolu. Protokol sa považuje za prerokovaný aj vtedy, ak sa vedúci kontrolovaného subjektu bezdôvodne nedostaví na prerokovanie protokolu alebo odmietne podpísať zápisnicu o prerokovaní protokolu. Tieto skutočnosti pracovníci kontroly uvedú v zápisnici o prerokovaní protokolu. Kontrola, z ktorej sa vypracúva záznam, je skončená jeho podpísaním pracovníkmi kontroly a odovzdaním vedúcemu kontrolovaného subjektu. 32. Podľa článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd z 3. septembra 1953 („Dohovor“), 1.) Každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prerokovaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď počas celého, alebo časti procesu v záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej spoločnosti alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života účastníkov, alebo, v rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by vzhľadom na osobitné okolnosti verejnosť konania mohla byť na ujmu záujmom spravodlivosti, 2.) Každý, kto je obvinený z trestného činu, a považuje za nevinného, dokiaľ jeho vina nebola preukázaná zákonným spôsobom. 3.) Každý, kto je obvinený z trestného činu má tieto minimálne práva: a) byť bez meškania a v jazyku, ktorému rozumie, podrobne oboznámený s povahou a dôvodom obvinenia proti nemu; b) mať primeraný čas a možnosti na prípravu svojej obhajoby; c) obhajovať sa osobne alebo pomocou obhajcu podľa vlastného výberu, alebo pokiaľ nemá prostriedky na zaplatenie obhajcu, aby sa mu poskytol bezplatne, ak to záujmy spravodlivosti vyžadujú; d) vyslúchať alebo dať vyslúchať svedkov proti sebe a dosiahnuť predvolanie a výsluch svedkov vo svoj prospech za rovnakých podmienok, ako svedkov proti sebe; e) mať bezplatnú pomoc tlmočníka, ak nerozumie jazyku používanému pred súdom alebo týmto jazykom nehovorí. 33. V predmetnej právnej veci ide o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu o uložení sankcie za spáchanie správneho deliktu podľa § 4 ods. 4 písm. h/ zákona č. 362/2012 Z.z. Súd zistil, že prvostupňové rozhodnutie bolo žalovaným zmenené, pričom zmenil výrokovú časť prvostupňového rozhodnutia a to tak, že uložil žalobcovi pokutu za to, že sa mal dopustiť správneho deliktu podľa ustanovenia § 8 ods. 1 uplatnením neprimeranej podmienky vo svoj prospech v zmysle ustanovenia § 4 ods. 4 písm. h) zákona č. 362/2012 Z.z.. Výšku uloženej pokuty ponechal nezmenenú. Rozhodnutie žalobca označil za nepreskúmateľné. Súd v tomto smere prisvedčil žalobcovi, keď sa mu napadnuté rozhodnutie žalovaného javí ako nepreskúmateľné a to v časti výšky uloženej pokuty. Žalovaný ponechal výšku uloženej pokuty v identickej výške, pričom z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, či potvrdzuje pokutu uloženú prvostupňovým orgánom, alebo ukladá pokutu novú za správny delikt tak, ako ho identifikoval vo výroku svojho rozhodnutia. (Na strane 19 napadnutého rozhodnutia žalovaného tento uvádza, že osobitná rozkladová komisia opätovne posúdila všetky okolnosti a podľa jej názoru pokuta vo výške 37 200 euro je pokutou primeranou.) Pri zmene správneho rozhodnutia možno od druhostupňového organu verejnej správy spravodlivo požadovať, aby sa zdržal svojvôle a aby prvostupňové rozhodnutie zmenil tam, kde existuje pre takú zmenu zákonný základ spočívajúci v nedostatočnej, neprimeranej aplikácii zákona správnym organom prvého stupňa. Teda tam, kde prvostupňový organ nedostatočne ochránil verejný záujem reprezentovaný zákonom, chybne ustanovil skutkový stav, neuplatnil všetky relevantné právne normy alebo očividne svojvoľne ich interpretoval na prospech protiprávne sa správajúceho subjektu práva. K rozhodnutiu meniacemu prvostupňové správne rozhodnutie v odvolacom konaní nevyhnutne patri riadne odôvodnenie všetkých relevantných skutkových okolnosti aj aplikovanej právnej úpravy. Právo na odôvodnenie rozhodnutia možno označiť za implikované právo v základnom práve na ochranu iným ako súdnym organom Slovenskej republiky (čl. 46 ods. 1 ústavy). V judikatúre najvyššieho sudu sa toto pravo označuje aj za pravo implikované v prvkoch materiálneho právneho štátu zahŕňajúcich pravo na dobru správu veci verejných (rozsudok 8 Sžo 12/2009 zo 17. decembra 2009; 8 Sžo 440/2009 z 18. marca 2010; 1 Sžr 54/2013 z 19. marca 2013). Tento princíp vzhľadom na uvedené v tomto bode rozsudku žalovaným dodržaný nebol. 34. K samotnej zmenenej skutkovej podstate správneho deliktu, § 4 ods. 4 písm. h/ zákona č. 362/2012 Z.z., v zmysle ktorého za neprimeranú podmienku sa považuje aj požadovanie dodatočného peňažného plnenia alebo nepeňažného plnenia po prevzatí potraviny súd uvádza nasledovné. Žalovaný sa nevysporiadal so skutočnosťou, či zmluvná pokuta ako taká predstavuje peňažné plnenie podľa citovaného ustanovenia zákona č. 362/2012 Z.z. a podľa § 2 písm. d/ tohto zákona. Zmluvná pokuta je vo všeobecnosti prostriedkom zabezpečenia záväzkov, ktorý vzniká na základe právneho úkonu (dohody) medzi dvoma a viacerými subjektmi. Ide o účastníkmi zmluvného vzťahu dohodnutú peňažnú sumu, ktorú sa dlžník (subjekt porušujúci zmluvu) zaväzuje zaplatiť druhej zmluvnej strane v prípade porušenia jeho zmluvnej povinnosti. Povinný účastník zmluvného vzťahu je zaviazaný zmluvnú pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zaplatenia zmluvnej pokuty sa oprávnený subjekt môže domáhať už len na základe toho, že došlo ku skutočnosti, pre ktorú bola pokuta dohodnutá. Právna úprava poskytuje účastníkom dohody o zmluvnej pokute značnú dispozičnú voľnosť z hľadiska práv a povinností z nej vyplývajúcich (§ 544 a nasl. OZ v spojení s § 1 ods. 2 ObZ). Možnosť moderácie zmluvnej pokuty súdom zákon pripúšťa len v prípade jej neprimeranej výšky (§ 545a OZ, § 301 ObZ); otázka neprimeranej výšky zmluvnej pokuty však nie je predmetom tohto preskúmavacieho konania. Zmluvná pokuta má prevenčnú funkciu, represívnu aj reparačnú funkciu (Luby, Š.: Prevencia a zodpovednosť v občianskom práve II. Vydavateľstvo SAV, Bratislava 1958, s. 398 a nasl.). Žalovaný sa v uvedenom kontexte nevysporiadal s tým, či zmluvnú pokutu možno považovať za „dodatočné“ peňažné plnenie alebo „dodatočné“ nepeňažné plnenie po prevzatí potraviny. Vysvetlenie pojmov „dodatočné peňažné plnenie“ za dodané potraviny vo vzťahu k zmluvnej pokute zo strany orgánov verejnej správy oboch stupňov absentuje, pričom ide o základný prvok skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 4 ods. 4 písm. h/ zákona č. 362/2012 Z.z. aj v nadväznosti na § 2 písm. d/ tohto zákona. 35. Žalobca namietol vyhotovenie viacerých protokolov ako výstupov z jednej daňovej kontroly v dôsledku čoho mala byť porušená tzv. absorpčná zásada pri uložení pokuty. Zákon č. 362/2012 Z.z. ani zákon č. 10/1996 Z.z. výslovne neupravujú počet protokolov vyhotovených z jednej kontroly začatej na základe jedného poverenia. Naopak, orgány verejnej správy sú povinné riadiť sa zásadami správneho konania. Zásady určitého konania je možné definovať ako základné myšlienky, idey, ktoré vystihujú jeho podstatu a v konečnom dôsledku slúžia k naplneniu jeho cieľa. Tieto sú buď explicitne vyjadrené v príslušnej právnej norme, alebo vyplývajú z jednotlivých konkrétnych ustanovení s tým, že ich zovšeobecnenie a obsah dotvára a vysvetľuje právna veda príslušného právneho odvetvia, prípadne administratívna a súdna prax. 36. Jednou zo základných zásad správneho konania je zásada hospodárnosti konania a zásada rýchlosti. Zásada hospodárnosti sa vykladá prevažne spolu so zásadou rýchlosti, s ktorou tvorí takmer nerozlučnú dvojicu. Zásada hospodárnosti (procesnej ekonómie) vedie k použitiu jednoduchých, účinných prostriedkov, ktoré zbytočne nezvyšujú náklady a zároveň vedú k správnemu rozhodnutiu. To je možné dosiahnuť racionálnym a efektívnym konaním správneho orgánu, výberom optimálnych nástrojov bez opakovaného zaobstarávania dôkazov a výsluchu svedkov ale aj postúpením (§ 8 SP), dožiadaním (§ 44 ods. 2 SP), autoremedúrou (§ 57 ods.1 SP), uložením poriadkových opatrení (§ 45 SP) a pod. Nakoľko trovy konania v súlade s § 31 ods. 1-4 SP znášajú správne orgány, účastníci konania a zúčastnené osoby, resp. tí, ktorí ich zapríčinili, zásada hospodárnosti sa primerane vzťahuje nielen na správne orgány, ale aj na všetky osoby participujúce na konaní. Postup správneho orgánu pri výkone kontroly je preto nutné nahliadať s ohľadom na racionalitu, rýchlosť a hospodárnosť konania. V prejednávanej veci sa kontrola u žalobcu realizovala na základe poverenia č. 15/2014 zo dňa 11.2.2014 so začatím kontroly dňa 14.2.2014. Minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR poveril zamestnancov žalovaného vykonaním kontroly zameranej na dodržiavanie ustanovení zákona č. 362/2012 Z. z. o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, ktorých predmetom sú potraviny v znení neskorších predpisov, a to najmä na ustanovenie § 4 ods. 4 písm. f/, písm. s/, písm. t/, písm. y/, písm. z/ vo väzbe na vybraných dodávateľov za obdobie rokov 2013 a 2014 Na základe tejto jednej kontroly a výsledkov v nej zistených boli vypracované minimálne štyri protokoly, ktoré boli podkladom rozhodnutí preskúmavaných Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 2S/48/2016, 2S/49/2016, 2S/15/2016 a 6S/83/2015. Postup správneho orgánu prvého stupňa, keď po začatí kontroly zistil, že dodávateľov žalobcu spĺňajúcich uvedené podmienky je viac a rozdelil kontrolu na viac dielčích, je možné považovať za hospodárne konanie v súlade s logikou. V opačnom prípade by mohlo dochádzať k ujme jednotlivých dodávateľov v dôsledku nepredvídateľných prieťahov (nesúčinnosti) pri zisťovaní a objasňovaní deliktov u iných dodávateľov tak, ako sme toho analogicky svedkami aj v iných administratívnych konaniach, napríklad v pri vykonávaní daňovej kontroly. Tu tiež možno pozorovať rozdelenie výstupov z jednej začatej kontroly na viac protokolov. (spravidla logicky rozdelené na kalendárne mesiace). 37. V súvislosti s uvedeným postupom správneho orgánu (viac protokolov z jednej začatej kontroly) vystala otázka aplikácie všeobecných zásad trestného konania na konanie správnych orgánov. Žalobca namietol, že v jeho prípade malo dôjsť k aplikácii absorpčnej zásady a uložiť mu trest iba za jeden, najprísnejšie postihnuteľný delikt. 38. Je nepochybné, že právna teória v rámci verejnoprávnej zodpovednosti za protispoločenské konanie rozoznáva trestné činy, priestupky, iné správne delikty, v ďalšej špecifikácii ešte správne disciplinárne delikty a správne delikty poriadkové. Deliktom je len také porušenie povinnosti (konanie alebo opomenutie), ktoré konkrétny zákon takto označuje. Rozlišovacím kritériom medzi jednotlivými druhmi deliktov podľa závažnosti je miera ich typovej spoločenskej nebezpečnosti, vyjadrenej v znakoch skutkovej podstaty, u iných správnych deliktoch a disciplinárnych deliktoch ešte aj okruh subjektov, ktoré sa deliktu môžu dopustiť. Formálne označenie určitého typu protispoločenského konania a tomu zodpovedajúcemu zaradeniu medzi trestné činy, priestupky, iné správne delikty a z toho vyvodené následky v podobe sankcií, vrátane príslušného konania, či už ide o oblasť súdneho alebo správneho trestania, je len vyjadrením reálnej trestnej politiky štátu, teda reflexia názoru spoločnosti na potrebnú mieru ochrany jednotlivých vzťahov a záujmov (rozsudky ESĽP vo veci Öztürk proti Nemeckej spolkovej republike z 21. februára 1984, č. sťažnosti 8544/79, Escoubet proti Belgicku, z 28. októbra 1999, č. sťažnosti 26780/95, Zolotukhin proti Rusku z 10. februára 2009, č. sťažnosti 14939/03). 39. S ohľadom na nedostatok špeciálnej úpravy pre administratívne trestanie, je pri súbehu viacerých správnych deliktov namieste úvaha o zabezpečení práv žalobcu ako práv obvineného v trestnom konaní a to aplikácii pravidiel pre ukladanie úhrnného trestu podľa Trestného zákona. 40. Otázkou aplikácie zásad trestného konania v správnom konaní sa podrobne zaoberal Nález Ústavného súdu SR č. I.US 505/2015-55 zo dňa 13. januára 2016. (V uvedenej veci ústavný súd posudzoval prípustnosť trestnoprávnej zásady reformatio in peius v konaní o ochrane hospodárskej súťaže.) 41. Ústavný súd tu uviedol, že aj keď ESĽP interpretoval slovenský zákon o priestupkoch ako zákon náležiaci do odvetvia trestného práva, interpretácia právneho poriadku Slovenskej republiky nemôže byť taká extenzívna, aby sa jej pomocou vyvodilo, že uloženie sankcie podľa akéhokoľvek zákona má povahu trestnoprávnej sankcie a patri do odvetvia trestného práva. „Materiálny právny štát sa nezakladá na zdanlivom dodržiavaní práva či na formálnom rešpektovaní jeho obsahu spôsobom, ktorý predstiera súlad právne významných skutočnosti s právnym poriadkom. Podstata materiálneho právneho štátu spočíva v uvádzaní platného práva do súladu so základnými hodnotami demokraticky usporiadanej spoločnosti a následné v dôslednom uplatňovaní platného práva bez výnimiek založených na účelových dôvodoch.“ (PL. US 17/08.) Inak povedané, materiálny právny štát je štátom, v ktorom sa právo dôsledne uplatňuje. Ukladanie sankcie za protiprávne správanie je nevyhnutnou súčasťou riadenia spoločnosti prostredníctvom právneho poriadku, lebo tak sa zabezpečuje uplatnenie práva. Sama okolnosť, že subjekt práva, ktorý sa správal protiprávne, bol postihnutý sankciou, neumožňuje uloženie sankcie kvalifikovať ako trestnoprávny postih. Donucovanie k správaniu určenému zákonom najskôr formou hrozby sankcie a neskôr dôvodným uložením sankcie nemožno stotožňovať s trestnoprávnym donútením. 42. Otázkou, či sa budú aj v správnom trestaní aplikovať zásady trestného práva pre ukladanie trestov sa už zaoberal Ústavný súd SR, ako aj ESĽP. ESĽP v rozsudku Engel and Others v. the Netherlands, seria A, č. 22) určil, že takýmto spôsobom je nutné postupovať v prípade, ak delikt, za ktorý bol uložený trest v správnom konaní bude mať povahu tzv. "trestného" deliktu podľa článku 6 Dohovoru. Rozsah garantovaných práv "obvineného" je pritom zachovaný len v prípade, ak Engelove kritériá preukážu "trestný charakter deliktu". 43. V rámci Dohovoru, ktorý predstavuje najvýznamnejší medzinárodný dokument ochrany ľudských práv, má v súvislosti so správnym trestaním najväčší význam čl. 6 (právo na spravodlivé súdne konanie). Napriek tomu, že text Dohovoru používa len pojem trestný čin, ESĽP v záujme zabezpečenia ochrany ľudských práv a základných slobôd prostredníctvom svojej judikatúry interpretuje pojmy trestná vec, trestné konanie, potrestanie a trestný čin autonómne, to znamená, že uvedeným pojmom pripisuje odlišný význam ako jednotlivé členské štáty. Autonómnosť výkladu uvedených pojmov má za následok, že pod trestnou vecou sa rozumie aj taká vec, ktorá v zmysle vnútroštátnych trestnoprávnych kódexov sa za trestnú nepovažuje. Takýto výklad pojmov podľa Dohovoru je významný, nakoľko právna úprava deliktov v členských štátoch Rady Európy nie je totožná a hranice medzi trestným a iným právnym sankcionovaním môžu byť v jednotlivých štátoch upravené odlišne. 44. Pri rozhodovaní, či ide o „trestné“ delikty podľa čl. 6 dohovoru, ESĽP prihliada na tri kritéria, ktoré definoval ESĽP v rozsudku Engel and Others v. the Netherlands, seria A, č. 22 nasledovne: 1. Kvalifikácia skutku podľa vnútroštátneho práva. Tá je však iba východiskom úvah Súdu a rozhodujúci význam má iba vtedy, ak je skutok kvalifikovaný ako trestný aj vo vnútroštátnom práve. V rámci tohto kritéria Súd prihliada na právo ostatných zmluvných štátov (porovnávacie hľadisko). Väčšiu váhu majú ďalšie dve kritéria, ktoré Sud používa alternatívne a každé z nich môže samo osebe rozhodnúť, že ide o „trestný“ čin v zmysle článku 6 Dohovoru (Repik, B. Ľudské práva v súdnom konaní. Bratislava : MANZ 1999, s. 66). Aplikácia tejto podmienky v prejednávanom prípade nepripadá do úvahy. 2. Druhé kritérium sa týka povahy deliktu. V tejto súvislosti ESĽP posudzuje, či objekt skutkovej podstaty deliktu chráni všeobecný záujem spoločnosti a zároveň či sa ho môže dopustiť každý. Tieto kategórie sú typické pre trestné právo. Na druhej strane stojí ochrana partikulárneho objektu, ktorý delikt chráni, pričom subjekt, ktorý sa ho môže dopustiť, spravidla patrí do osobitnej skupiny subjektov (ide najmä o disciplinárne delikty). V tomto prípade nepôjde o trestné obvinenie. Ďalšou skúmanou hodnotou v rámci druhého kritéria je povaha sankcie, ktorá je za delikt uložená. Ak je jej účelom potrestať osobu (represia) alebo odradiť od opätovného páchania deliktu (prevencia), pôjde o trestné obvinenie. Naopak, ak je účelom sankcie náhrada škody (reparácia), o trestné obvinenie nepôjde. Aby sme jednoznačne mohli prísť k záveru, že článok 6 Dohovoru je aplikovateľný, predmetná právna norma stanovujúca delikt musí byť všeobecná a určovať preventívno-represívnu sankciu. Ak je však právna norma určená len vymedzenej skupine osôb, musíme skúmať povahu sankcie. Všeobecným subjektom však budú napr. súťažitelia v hospodárskej súťaži, manažéri pri bankových či burzových obchodoch, daňové subjekty pri daňových deliktoch, účastníci kartelovej dohody a i. 3. Tretie kritérium sa týka povahy a závažnosti sankcie. V rámci neho sa skúmajú otázky súvisiace so samotnou sankciou, akými sú napr. výška pokuty za delikt, či je spáchanie deliktu spojené so zákazom činnosti alebo aj pozbavením osobnej slobody, resp. iné negatívne následky pre delikventa. Dôležitou informáciou v celom zisťovaní je sankcia, ktorá potenciálne hrozí, resp. hrozila za konkrétny delikt, a ktorá musí dosiahnuť dostatočný stupeň závažnosti (objektívne hľadisko). Závažnosť sankcie však nie je pre ESĽP vždy rozhodujúca. Niekedy sankcia aj napriek tomu, že nemá represívno-preventívny účel, môže byť trestná a bude sa na ňu vzťahovať článok 6 Dohovoru, a to v prípade, ak má závažné dôsledky pre jednotlivca. Teda dôsledky pre jednotlivca budú tým kritériom, ktoré rozhodne o aplikácii garancií čl. 6 a nie povaha sankcie (subjektívne hľadisko). 45. Podľa druhého klasifikačného kritéria ESĽP vo veci Engel relevantné je rozlíšenie medzi preventívno represívnym a reparačným účelom sankcie. V rámci tohto kritéria očividne treba relativizovať, lebo sankcia je svojou podstatou vždy postihom za protiprávne správanie. Preto účel sankcie závisí od toho, na čo sankcia slúži predovšetkým. Či ide dominantne o nápravu (reparáciu) a až potom o represiu alebo či napráva je v úzadí, pripadne o ňu nejde vôbec.( I.US 505/2015-55) 46. Aplikáciou druhého klasifikačného kritéria ESĽP vo veci Engel, súd teda zistil, v prípade porušení zákona č. 362/2012 Z. z. a jeho ustanovení § 4 ods. 4 v prejednávanej veci, úlohou sankcie je predovšetkým napraviť narušenie rovnováhy v obchodných vzťahoch, ktorých predmetom sú potraviny, pre ktoré sú praktiky dojednávanie neprimeraných podmienok neprijateľné. Povaha sankcie za dojednávanie neprimeraných podmienok je teda sankciou, ktorá nemá prioritne preventívno-represívny charakter, ale sleduje predovšetkým reparačný účel sankcie. Pokuta, ktorú žalobcovi uložilo Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, nebola teda v zmysle uvedeného trestnou sankciou. 47. V zmysle názoru ústavného súdu (Nález ÚS I. US 505/2015-55), každé právne odvetvie ustanovuje vlastné sankcie slúžiace na uplatnenie právnych noriem naležiacich do daného právneho odvetvia. Bez sankcie nemožno uplatniť zákonnú ani zmluvnú zodpovednosť za protiprávne správanie. Sama okolnosť, že zákon dovoľuje postihnúť protiprávne správanie finančnou sankciou v značnej výške (od 1000 - 300 000 Eur), nie je dôkazom o porušení Dohovoru neprimerane vysokou sankciou. 48. Z dôvodov uvedených v bodoch 35-47 tohto rozsudku plynie záver, že v danom prípade, v zmysle judikatúry ESĽP (Engel vs. Holandsko), ako aj aktuálnej judikatúry Ústavného súdu SR (Nález ÚS I. US 505/2015-55) z 13.01.2016 správne orgány oboch stupňov nepochybili, keď v danom prípade vyhotovili viac protokolov a nepristúpili k aplikácii absorpčnej zásady. Tejto námietke žalobcu teda súd neprisvedčil. 49. Na doplnenie súd uvádza, že so zreteľom na spomenutý účel ukladania trestov v správnom a v trestnom konaní, je skutočne namieste podrobiť každý jednotlivý prípad správneho trestania testu podľa prípadu Engel ešte predtým, ako sa pristúpi k aplikácii zásad trestania v trestnom konaní. Automatickou aplikáciu absorpčnej zásady bez všetkého v tomto prípade môže byť daná možnosť žalobcu kalkulovať s výsledkom kontroly - výškou uloženej pokuty a získať tak prospech (ktorý je spravidla v rozpore s verejným záujmom, ktorý chráni hmotnoprávna úprava). Teda žalobca by mohol dojednávať neprimerané podmienky bez obmedzenia s vedomím, že postihnutý v danom období môže byť iba za jeden takýto prípad. A keďže účelom kontroly je hlavne zamedziť takémuto správaniu odberateľov, takto uložená sankcia (s použitím absorpčnej zásady) by nesplnila svoj reparačný účel (protiprávne konanie by pokračovalo). 50. Správny súd sa nestotožnil s námietkou žalobcu o vylúčení ministra z konania a rozhodnutia o podanom rozklade podľa § 61 ods. 2 SP. Podľa § 9 SP môže byť v administratívnom konaní vylúčený len konkrétny zamestnanec správneho orgánu. Z tohto dôvodu nie je možné použiť ustanovenia o vylúčení v prípadoch, keď ako správny orgán vystupuje jediná fyzická osoba, ktorá navyše nemá postavenie zamestnanca správneho orgánu; preto neprichádza do úvahy vylúčenie vedúceho ústredného orgánu štátnej správy pri rozhodovaní o rozklade (Košičiarová, S.: Správny poriadok. Komentár, Heuréka, Šamorín 2013, s. 44 a nasl.; Sobihard, J.: Správny poriadok. Komentár, IURA EDITION, Bratislava 2005, s. 51 a nasl.). Zamestnancom správneho orgánu sa rozumie osoba, ktorá je v pracovnoprávnom, služobnom alebo štátnozamestnaneckom vzťahu k správnemu orgánu. Minister ako vedúci ústredného orgánu štátnej správy nie je zamestnancom ministerstva v pracovnoprávnom, služobnom, štátnozamestnaneckom ani obdobnom vzťahu, je členom vlády, ktorý stojí na čele ministerstva (§ 3 zákona č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov), je menovaný prezidentom SR na návrh predsedu vlády. Ministerstvo je úradom predstavujúcim súhrn osobných a vecných prostriedkov zorganizovaných do jedného celku za účelom výkonu určitého vymedzeného úseku verejnej správy. Ministerstvo je organizované monokraticky; vedené je členom vlády menovaným prezidentom na návrh predsedu vlády (nález Najvyššieho správneho súdu č. 302/46-7 zo dňa 23.10.1947 publikovaného v Bohuslavovej zbierke nálezov Najvyššieho správneho súdu vo veciach administratívnych pod číslom Boh. A 1729/47 30296, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Sžo 72/2007 zo dňa 31.1.2008). Navyše, v prípade vylúčenia ministra z konania a rozhodovania o rozklade Správny poriadok neupravuje postup ani subjekt, ktorý by o podanom rozklade rozhodol. (KS BA 2S 48/2016) 51. Na základe uvedeného správny súd konštatuje, že žalobou napadnuté rozhodnutie ministra je nepreskúmateľné v časti výšky uloženej pokuty pre nedostatok dôvodov a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v časti kvalifikácie správneho deliktu, čo je dôvodom na jeho zrušenie, podľa § 191 ods. 1 písm. c/ a d/ SSP a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. Úlohou správneho orgánu v novom konaní bude postupovať v naznačenom smere. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu § 191 ods. 6 SSP). 52. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).