Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Sp/50/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015200941 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Jurgošová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1015200941.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Jurgošovou v právnej veci navrhovateľa: O.. B. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX, XXX XX G., zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Eva Mišíková, s.r.o., so sídlom Partizánska 2, 811 03 Bratislava, proti odporcovi: 5. disciplinárna komisia Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, so sídlom Štúrova 2, 812 85 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č.k.: XV/6 Spr 11/13/1000 zo dňa 15. apríla 2015, takto r o z h o d o l : Súd rozhodnutie odporcu č.k.: XV/6 Spr 11/13/1000 zo dňa 15. apríla 2015 zrušuje podľa § 250j ods. 2 písm. e) O.s.p. a vec vracia odporcovi na ďalšie konanie. Navrhovateľovi súd právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Odporca napadnutým rozhodnutím č.k.: XV/6 Spr 11/13/1000 zo dňa 15.04.2015 rozhodol tak, že navrhovateľ ako prokurátor vykonávajúci funkciu námestníka generálneho prokurátora pre trestný úsek je vinný, že v rozpore so základnými povinnosťami vyplývajúcimi z čl. 2 ods. 2 a čl. 149 Ústavy Slovenskej republiky a povinnosťami prokurátora uvedenými v § 26 ods. 1 písm. a), b), c), d), e), l/ zákona č. 154/2001 Z.z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry (ďalej len „zákon č. 154/2001 Z.z.“) a v rozpore s postupom upraveným v § 17 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre (ďalej len „zákon č. 153/2001 Z.z.“), dňa 18. mája 2012 na Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky (ďalej len „GP SR“), Štúrova 2, Bratislava, na základne žiadosti U.. O. Š., zastupujúcej spoločnosť COMMERCIAL DEVELOPMENT INVESTMENT LTD., so sídlom 15 Stopher House, Webber Street, LONDON SE10RE, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, IČO: 433 55 03 (ďalej len „CDI LTD“), vystupujúcu v procesnom postavení poškodeného v trestnej veci vedenej na Úrade špeciálnej prokuratúry GP SR pod sp. zn. VII/2 Gv 89/10, v rozpore s ustanoveniami § 50 a § 51 zákona č. 301/2005 Z.z. Trestného poriadku, vydal pod sp. zn. XV/3 Spr 300/11 písomný súhlas na prevod nehnuteľností vo vlastníctve spoločnosti GLANCE HOUSE, s.r.o., so sídlom Rázusova 125, Vranov nad Topľou, IČO: 36 796 425 (ďalej len „GLANCE HOUSE, s.r.o.“), zaistených na základe uznesení prokurátorky Úradu špeciálnej prokuratúry, GP SR sp. zn. VII/2 Gv 89/10-10 zo dňa 17.06.2010, sp. zn. VII/2 Gv 89/10-16 zo dňa 09.07.2010 a sp. zn. VII/2 Gv 89/10-63 zo dňa 28.10.2010 o zaistení nároku poškodeného, ktorý súhlas tvoril prílohu návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností vedeného Správou katastra S. pod č.k. K. XXXX/XX, na podklade ktorého došlo k zmene zápisu vlastníckeho práva k zaisteným nehnuteľnostiam zo spoločnosti GLANCE HOUSE, s.r.o., na spoločnosť CDI LTD., teda zavinene porušil povinnosti prokurátora, čím sa dopustil disciplinárneho previnenia podľa § 187 písm. a) spočívajúceho v konaní uvedenom v § 188 písm. a) zákona č. 154/2001 Z.z. za čo sa mu ukladá podľa § 189 ods. 1 písm. f) zákona č. 154/2001 Z.z. disciplinárne opatrenie - zbavenie výkonu funkcie prokurátora. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že disciplinárne konanie sa začalo na základe uznesenia vyšetrovateľky Prezídia Policajného zboru, Národnej kriminálnej agentúry, Národnej protikorupčnej jednotky, expozitúra Bratislava ČVS: PPZ-657/NKA-PK-BA-2012 zo dňa 17.07.2013, ktorým postúpila vec, keďže výsledky vyšetrovania preukazovali, že nejde o trestný čin (prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona) ale o skutok, ktorý by mohol byť prejednaný v disciplinárnom konaní podľa § 187 písm. a) s poukazom na ustanovenie § 188 písm. a) zákona č. 154/2001 Z.z. ako disciplinárne previnenie zavinené porušením povinností prokurátora O.. B. J., námestníka generálneho prokurátora pre trestný úsek GP SR. Bývalá 4. disciplinárna komisia GP SR rozhodnutím zo dňa 29.11.2013 uznala navrhovateľa za vinného z disciplinárneho previnenia podľa § 187 písm. a) spočívajúceho v konaní uvedenom v § 188 písm. a), b) zákona č. 154/2001 Z.z. a uložila mu disciplinárne opatrenie podľa § 189 ods. 1 písm. f) zákona č. 154/2001 Z.z. Krajský súd v Bratislave rozsudkom sp. zn. 9Sp/10/2014 zo dňa 18.12.2014 podľa § 250j ods. 2 písm. e) O.s.p. v odvolacom konaní zrušil citované rozhodnutie a vec vrátil bývalej 4. disciplinárnej komisii na ďalšie konanie, pričom konštatoval, že vo veci rozhodla disciplinárna komisia v nezákonnom zložení, v dôsledku čoho bolo porušené právo navrhovateľa na spravodlivý proces. V ďalšom konaní mal odporca po vykonanom dokazovaní na ústnom pojednávaní, vyhodnotení a posúdení dôkazného stavu za preukázané, že navrhovateľ spáchal skutok tak, ako je uvedený vo výrokovej časti rozhodnutia. Tento skutok zodpovedal všetkým zákonným predpokladom na jeho posúdenie ako disciplinárneho previnenia uvedeného v § 188 písm. a) zákona č. 154/2001 Z.z. Kľúčovým dôkazom bolo samotné vyjadrenie sp. zn. XV/3 Spr 300/11 zo dňa 18.05.2012 a okolnosti jeho vydania. Z jeho obsahu je nepochybne zrejmé, že bolo vyhotovené v prospech subjektu vystupujúceho v procesnom postavení poškodeného v trestnom konaní vedenom na Úrade špeciálnej prokuratúry a za účelom umožnenia prevodu nehnuteľného majetku, ktorý bol v tomto trestnom konaní rozhodnutím dozorujúcej prokurátorky zaistený s tým dôsledkom, že oprávnenie vlastníka nakladať s ním bolo obmedzené. Bolo spracované pre účely katastrálneho konania o návrhu na vklad a malo slúžiť ako podklad pre príslušnú správu katastra za účelom rozhodnutia o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností napriek tomu, že inštitút zaistenia nároku poškodeného v trestnom konaní tak, ako je definovaný v ustanoveniach § 50 a § 51 Trestného poriadku neumožňuje takýmto spôsobom „prekonať“ dispozičné obmedzenia vlastníka vyplývajúce z rozhodnutia o zaistení. Proti rozhodnutiu o zaistení nároku poškodeného je prípustný opravný prostriedok, o ktorom rozhoduje súd, k čomu došlo i v danom prípade, pričom Špecializovaný trestný súd sa stotožnil s existenciou dôvodov na zaistenie nároku poškodeného na predmetnom majetku. Listina vyhotovená navrhovateľom, obsahujúca súhlas s prevodom dotknutého nehnuteľného majetku bola potom v bezprostrednom rozpore s názorom a rozhodnutím súdu a obchádzala jeho dôsledky. Odporca dospel k názoru, že i v dôsledku konania navrhovateľa, ktoré nemá oporu v právnom poriadku Slovenskej republiky bolo spoločnosti, ktorá v danom trestnom konaní vystupovala v procesnom postavení poškodeného (CDI LTD), umožnené v priebehu právoplatne neskončeného trestného konania získať majetok patriaci inej právnickej osobe (GLANCE HOUSE, s.r.o.) a dosiahnuť zmenu zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností. Taktiež je potrebné poznamenať, že poškodená spoločnosť CDI LTD v danom trestnom konaní nevystupovala ako podvedený vlastník predmetných nehnuteľností, ale ako podvedený spoločník v obchodnej spoločnosti GLANCE HOUSE s.r.o., v ktorej vlastníctve nehnuteľnosti boli. Aj v dôsledku postupu navrhovateľa bolo teda spoločnosti CDI LTD umožnené stať sa vlastníkom dotknutých nehnuteľností a ďalej s nimi disponovať. Hoci z obsahu listiny vyhotovenej navrhovateľom vyplývalo, že i v prípade uskutočnenia prevodu ostávajú predmetné nehnuteľnosti naďalej zaistené rozhodnutím prokurátora a zaistenie sa zruší až uznesením vydaným na základe ustanovenia § 51 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku, ide o zavádzajúce konštatovanie z dôvodu, že inštitút zaistenia nemá charakter ťarchy resp. bremena v občianskoprávnom zmysle a teda pri zmene osoby vlastníka nemôže prejsť na nového nadobúdateľa. Zo zákonnej úpravy inštitútu zaistenia nároku poškodeného podľa Trestného poriadku jednoznačne vyplýva, že zaistiť možno len majetok popísaný v ustanoveniach § 50 ods. 1 písm. a) až e), ktorý je určitým spôsobom spojený s osobou obvineného, a preto zaistenie nemôže pôsobiť vo vzťahu k majetku, pri ktorom toto spojenie či súvislosť s osobou obvineného neexistuje či zanikne. Poškodený v rámci inštitútu zaistenia nároku poškodeného nemá priamy dosah na zaistený majetok. Dokonca i v prípade, ak súd v trestnom konaní právoplatne uzná obžalovaného za vinného z trestného činu, zaistenie zanikne uplynutím dvoch mesiacov od právoplatnosti odsudzujúceho rozsudku. V takomto prípade, v závislosti od obsahu výroku rozsudku trestného súdu o náhrade škody je potom poškodený oprávnený v danej lehote využiť ďalšie právne inštitúty súvisiace s výkonom rozhodnutia alebo potrebou dočasnej úpravy pomerov účastníkov tak, aby účinne zabezpečil možnosť uspokojiť sa z majetku, ktorý bol predmetom zaistenia. Z uvedeného vyplýva, že priama dispozícia s takýmto majetkom zo strany poškodeného je vylúčená a ani na základe právoplatného odsudzujúceho rozsudku sa poškodený nestáva vlastníkom zaisteného majetku. Obhajobným tvrdeniam navrhovateľa, že svojim postupom sa snažil napomôcť osobám, ktoré v danom prípade vystupovali ako záujemcovia o nadobudnutie bytov v dotknutom bytovom dome disciplinárna komisia neuverila, pretože nie sú podporené žiadnym konkrétnym dôkazom a takémuto motívu jeho konania nenasvedčoval ani obsah listiny zo dňa 18.05.2012. Zdôraznil, že ani obsah žiadostí spoločnosti CDI LTD, ktorými sa spoločnosť obracala na orgány prokuratúry s požiadavkou odblokovania nehnuteľností, v tomto smere neposkytoval žiadne záruky uspokojenia nárokov zmienených osôb a práve následným prevodom majetku na ďalšiu obchodnú spoločnosť sa situácia a postavenie dotknutých subjektov skôr sťažilo. Navrhovateľ nedokázal pred disciplinárnou komisiou adekvátne vysvetliť, že konal v záujme ochrany práv subjektov, ktoré on sám označil za skutočne poškodených v trestnej veci. Jeho konanie a dôsledky svedčia o tom, že konal v dôkazne spornej situácii, nerešpektujúc princíp prezumpcie neviny, výlučne v prospech jednej zo strán v trestnom konaní, keďže vydal písomný súhlas v čase prebiehajúcich trestných a civilných konaní, v rámci ktorých sú riešené aj predbežné otázky občianskoprávneho charakteru, ktorých vyriešenie je základným predpokladom pre ustálenie osôb, ktoré boli v príslušnom čase oprávnené konať za spoločnosť GLANCE HOUSE, s.r.o., ďalej osôb, ktoré konali protiprávne a osôb, ktoré boli poškodené. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel odporca k záveru, že navrhovateľ vedomým úmyselným konaním vyhotovil listinu, ktorej obsah významným spôsobom odporujúcim zákonnej úprave a názoru súdu zlepšoval postavenie jednej zo strán trestného konania vo veci, kde nedošlo k právoplatnému rozhodnutiu o vine resp. nevine obvinených. Obsah vyhotovenej listiny bol podľa názoru odporcu objektívne spôsobilý zmiasť resp. uviesť do omylu osobu rozhodujúcu o návrhu na vklad a utvrdiť ju v presvedčení, že k prevodu nehnuteľného majetku dochádza s vedomím a dokonca súhlasom najvyššieho orgánu v sústave orgánov prokuratúry, čo zaručoval podpis jedného z jej najvyšších predstaviteľov i skutočnosť, že predmetné vyjadrenie bolo opatrené okrúhlou pečiatkou so štátnym znakom. Z dokazovania vyplynulo, že len vyhotovenie listiny poskytnuté zástupkyni poškodenej spoločnosti, ktoré bolo priložené k návrhu na vklad bolo opatrené pečiatkou so štátnym znakom, a to v rozpore tak so všeobecne záväzným právnym predpisom vzťahujúcim sa na používanie pečiatky so štátnym znakom, ako aj príslušnou internou normou. Zároveň tabuľkový súpis dotknutých nehnuteľností uvedený v liste zo dňa 18.05.2012 bol až nápadne podobný obdobnému súpisu, ktorý je uvedený v príslušnej zmluve o predaji podniku, ktorou podľa svojho vlastného tvrdenia nemal navrhovateľ v čase vyhotovenia listiny disponovať. Svojim konaním navrhovateľ prispel k vzniku nezákonného dôsledku, na ktorom sa podieľal aj konajúci pracovník správy katastra, a ktorého nápravu musela v konečnom dôsledku GP SR zjednať prostredníctvom podania protestu prokurátora proti súvisiacim rozhodnutiam orgánu katastra nehnuteľností a O.. P. J. ako zastupujúci generálny prokurátor písomne zrušil súhlas s prevodom nehnuteľností obsiahnutý v liste vyhotovenom navrhovateľom zo dňa 18.05.2012. V neprospech navrhovateľa vyznieva i skutočnosť, že vo veci konal v neprimeranej lehote a nezabezpečil doručenie inkriminovanej listiny dozorujúcej prokurátorke, ktorá sa o jej existencii dozvedela až po realizácii prevodov dotknutého nehnuteľného majetku a nemohla včas vykonať opatrenia, ktorými by účinne zabránila dôsledkom nezákonného postupu. Navrhovateľ listinu vydal aj napriek vedomosti, že nakladanie s predmetnými nehnuteľnosťami bolo obmedzené predbežným opatrením Krajského súdu v Bratislave na základe uznesenia sp. zn. 2Cob/200/2010-259 zo dňa 12.07.2010, ktorým bolo spoločnosti GLANCE HOUSE, s.r.o. zakázané vykonávať akékoľvek právne úkony s výnimkou úkonov na zabezpečenie riadneho výkonu činnosti, ktoré sú predmetom jej podnikania, okrem iného jej bolo zakázané realizovať akýkoľvek prevod nehnuteľností v jej vlastníctve. Navrhovateľ nereflektoval ani existenciu neprehľadnej, nejednoznačnej a spornej situácie medzi osobami, ktoré v rôznych časových obdobiach vystupovali a konali za spoločnosť GLANCE HOUSE, s.r.o. - U.. O. Š., X. Č.Í., W. Š. a „odobril“ prevod nehnuteľného majetku zo spoločnosti GLANCE HOUSE, s.r.o. na spoločnosť CDI LTD, pričom za obe strany mala v danom prípade konať U.. O. Š.. Pri rozhodovaní o druhu disciplinárneho opatrenia vzal odporca do úvahy rozsah porušených základných povinností prokurátora uvedených v ustanovení § 26 ods. 1 zákona č. 154/2001 Z.z. zo strany navrhovateľa a jeho neprofesionálne správanie vo funkcii námestníka generálneho prokurátora pre trestný úsek, plniaceho v čase neprítomnosti generálneho prokurátora resp. zastupujúceho prvého námestníka generálneho prokurátora úlohy generálneho prokurátora, teda ústavného činiteľa. Podľa názoru odporcu navrhovateľ svojim konaním poškodil prokuratúru ako orgán ochrany práva a zákonnosti, pretože jeho postavenie predpokladalo dôsledné dodržiavanie Ústavy Slovenskej republiky, ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov vzťahujúcich sa na posúdenie a vybavenie podaní procesných strán v predmetnom trestnom konaní vedenom na Úrade špeciálnej prokuratúry GP SR. Obídením zákonného postupu zrušenia alebo obmedzenia zaistenia nároku poškodeného v trestnom konaní vydal listinu s charakterom nulitného právneho aktu a obsahujúcu písomný súhlas na prevod nehnuteľností zaistených uznesením Úradu špeciálnej prokuratúry GP SR v spojení s uznesením Špecializovaného trestného súdu, pričom na takýto postup ho neoprávňoval žiadny právny predpis Slovenskej republiky a naviac, tento postup zvolil bez vedomia prokurátorky špeciálnej prokuratúry vystupujúcej v pozícii orgánu činného v trestnom konaní a prokurátora vykonávajúceho v danom prípade dozor nad dodržiavaním zákonnosti v prípravnom konaní. Pri určení sankcie odporca vychádzal aj z následkov protiprávneho postupu navrhovateľa, ktoré bolo potrebné naprávať ďalšími zásahmi zo strany orgánov prokuratúry prostredníctvom protestov prokurátora, ktoré boli podané proti súvisiacim rozhodnutiam Správy katastra Senec, pričom v čase rozhodovania disciplinárnej komisie podľa obsahu súvisiacich listov vlastníctva boli rozhodnutia o protestoch prokurátora predmetom preskúmania zo strany Krajského súdu v Bratislave, ktorý pozastavil ich účinky, a teda nápravu následkov postupu aj O.. B. J. ešte nemožno považovať za definitívne ukončenú. Priamym dôsledkom konania je i skutočnosť, že zaistené nehnuteľnosti sa v rozpore so zákonnou úpravou dostali do majetkovej dispozície spoločnosti CDI LTD, ktorá tak získala možnosť s týmto majetkom voľne nakladať a tento bol prevedený na spoločnosť GAPEJA, s.r.o., v konkurze a podľa poznámky na súvisiacich listoch vlastníctva je správkyňou konkurznej podstaty evidovaný ako jej súčasť. Pokiaľ ide o pohnútku či motív navrhovateľa, odporca dospel k záveru, že navrhovateľ konal až nekriticky v prospech jednej strany v trestnom konaní. Pri posudzovaní osoby O.. B. J. komisia vychádzala z obsahu služobného hodnotenia, v zmysle ktorého ide o dlhoročného prokurátora s odbornými znalosťami a skúsenosťami, u ktorého sa nevyskytli problémy s dodržiavaním služobnej disciplíny. Komisia tiež vzala do úvahy i aktuálne vnímanie skutku zo strany navrhovateľa, ktorý vo výpovedi uviedol, že svoje konanie nevníma ako protiprávne a necíti sa byť vinný z disciplinárneho previnenia ale vzhľadom na dopady, ktoré predmetná kauza mala na jeho osobu a rodinu, by si rozmyslel, či by znova individuálne učinil takéto dobré skutky. V záverečnej reči pripustil istú neštandardnosť jeho postupu, avšak v zmysle zásady ultima ratio a v dobrej viere s motívom napomôcť osobám, ktoré si predzmluvnili byty v inkriminovanej bytovke. Cieľom bolo, aby sa osoby, ktoré vystupovali v pozícii záujemcov o byty v predmetnom bytovom dome a zložili zálohy, prípadne si za účelom kúpy zobrali hypotéky, dostali k bytom. U mnohých vznikla paradoxná situácia, že staré bývanie už nemali a do nového sa nemohli nasťahovať. Predmetné vyhlásenie nepovažovala komisia za sebareflexiu primeranú protiprávnosti konania navrhovateľa. Deklarovaný motív nebol vykonaným dokazovaním preukázaný a odporca sa nestotožňuje s postojom navrhovateľa, že svojim postupom dopĺňal absentujúcu právnu úpravu v prospech uvedených osôb. Vo včas podanom odvolaní sa navrhovateľ domáhal podľa § 250j ods. 2 písm. e) O.s.p. zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci odporcovi na ďalšie konanie. Mal za to, že konanie pred 5. disciplinárnou komisiou trpí vadou podľa § 221 ods. 1 písm. g) O.s.p., tzn. že konala nesprávne obsadená komisia. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 9Sp/10/2014-163 zo dňa 18.12.2014 zrušil rozhodnutie 4. disciplinárnej komisie pri GP SR, ktorá pôvodne rozhodovala o disciplinárnom previnení navrhovateľa a vec vrátil odporcovi, čiže 4. disciplinárnej komisii na ďalšie konanie. Z odôvodnenia rozsudku vyplývalo, že počas súdneho konania neplynula lehota pre zánik disciplinárnej zodpovednosti navrhovateľa, čo znamená, že zo zákona došlo k prerušeniu disciplinárneho konania. Navrhovateľ zastával názor, že prideliť danú vec disciplinárnej komisii spôsobom rešpektujúcim zásadu náhodného prideľovania veci nebolo možné v čase pred rozhodnutím súdu, t.j. pred 18.12.2014. Po zániku pôvodných disciplinárnych komisií (31.07.2014), a teda aj 4. disciplinárnej komisie, bolo podľa vtedy platného zákona č. 154/2001 Z.z. v spojení s nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL ÚS 105/2011 zo dňa 07.05.2014 zriadených päť nových trojčlenných disciplinárnych komisií dňa 09.10.2014 (kedy došlo k prerozdeleniu neskončených disciplinárnych konaní) a došlo aj k podstatným zmenám obsahu § 192 zákona č. 154/2001 Z.z., ktoré mali významný vplyv i na posúdenie otázky týkajúcej sa možnosti nahradenia predsedu disciplinárnej komisie. Predmetná vec bola pridelená novovymenovanej trojčlennej 4. disciplinárnej komisii spôsobom rešpektujúcim zásadu náhodného prideľovania vecí. Rozsudok Krajského súdu v Bratislave bol stranám doručený v januári 2015, t.j. v čase keď už konajúca 5. disciplinárna komisia v zložení A.. A. Z., O.. K. M., O.. Y. Š., neexistovala, lebo zanikla zo zákona dňa 30.11.2014. Navrhovateľ zastáva názor, že vedenie disciplinárneho konania 5. disciplinárnou komisiou nebolo legitímne ani legálne, čo namietal písomne a aj na ústnom pojednávaní konanom dňa 08.04.2015. Piata disciplinárna komisia GP SR napriek tomu, že prijala záver o jej nepríslušnosti na disciplinárne konanie proti navrhovateľovi, vec prejednala a rozhodla. Navrhovateľ ďalej namietal porušenie zásady kontradiktórnosti konania. Predložil návrh na vykonanie dôkazov výsluchom viacerých svedkov a doplnenie listinných dôkazov, t.j. žiadal z jednotlivých príslušných súdov zabezpečiť a oboznámiť obsah spisov týkajúcich sa konaní o zaistení majetku, resp. predbežných opatrení o zákaze nakladať s nehnuteľnosťami spoločnosti GLANCE HOUSE (Okresný súd Pezinok, Okresný súd Trebišov, Krajský súd v Bratislave), ako aj rovnopis písomnosti o podaní mimoriadneho opravného prostriedku Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky v spore firiem GLANCE HOUSE a CDI LTD, o ktorom mal rozhodovať Najvyšší súd Slovenskej republiky. Odporca neakceptoval návrhy na vykonanie dôkazov a zo 14-tich navrhnutých svedkov vypočul len dvoch svedkov a žiadne ďalšie z navrhovaných dôkazov nevykonal. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že odporca nevyhovel návrhom navrhovateľa z toho dôvodu, že tieto presahovali rámec účelu disciplinárneho konania vedeného voči prokurátorovi. Navrhovateľ má za to, že toto odôvodnenie predstavuje výlučne hypotetické úvahy, ktoré majú špekulatívny charakter. Odporca porušil jeho právo na obhajobu ako obvineného z disciplinárneho priestupku v tom, že mu v rámci zásad kontradiktórnosti konania odoprel právo v disciplinárnom konaní klásť svedkom otázky k skutkovým okolnostiam, konfrontovať sa s ich tvrdeniami, oboznámiť ním navrhované listinné dôkazy, ktoré mali význam pre náležité zistenie skutkového stavu veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti tak, ako to má na mysli zásada uvedená v § 2 ods. 10 Trestného poriadku. Odporca ignoroval fakt, že podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky má disciplinárne konanie povahu a znaky trestného konania, pričom disciplinárny orgán je povinný pri svojom rozhodovaní prihliadať na základné zásady, ktoré sa aplikujú v trestných veciach. Podaným odvolaním sa navrhovateľ domáhal, aby správny súd aplikoval zásady plnej jurisdikcie. K prevodu zaisteného majetku na poškodeného sa vyjadril tak, že odporca sa odmietol zaoberať interpretáciou článku 18 Dohovoru v spojení s § 50 a § 51 Trestného poriadku, pričom aplikáciou článku 18 Dohovoru je prevod zaisteného majetku poškodeného prípustný. Z pohľadu uvedeného výkladu je zrejmé, že písomný súhlas navrhovateľa bol po právnej stránke nadbytočný, teda irelevantný a svojim obsahom sa nijako nepriečil zákonu, nebol v rozpore so zaistením majetku, nejako nemenil právnu situáciu vlastníka zaistenej veci, ani poškodeného. Skutočnosť, že písomný súhlas navrhovateľa bol po právnej stránke irelevantný má vplyv na právne posúdenie veci - skutok označený vo výrokovej vete rozhodnutia nie je disciplinárnym previnením keďže absentuje protiprávnosť konania aj úmysel; na skutkové hodnotenie ohľadom následkov tohto súhlasu - podľa tvrdenia odporcu, v dôsledku postupu navrhovateľa bolo umožnené spoločnosti CDI LTD stať sa vlastníkom nehnuteľností - ide o nepodložený skutkový záver, pretože treba prezumovať, že správa katastra by konala zákonne, rešpektujúc Ústavu Slovenskej republiky a Dohovor a prevod nehnuteľností by povolila aj bez uvedeného súhlasu; na otázku primeranosti disciplinárnej sankcie - ak by sa malo za to, že skutok je disciplinárnym previnením, sankcia zbavenia výkonu funkcie prokurátora je absolútne neprimeraná vo vzťahu k vydaniu irelevantného a neškodného súhlasu. Písomný súhlas navrhovateľa nemohol byť spôsobilý vyvolať akýkoľvek vznik, zmenu alebo zánik právnych vzťahov k nehnuteľnostiam, keďže tieto sú výlučne spájané iba s právoplatným rozhodnutím vecne a miestne príslušného Okresného úradu, katastrálneho odboru, ktorý vykonáva svoju činnosť výlučne v zmysle katastrálneho zákona. Navrhovateľ mal za to, že nezákonným postupom prokurátorky O.. A. J. vznikol protiprávny stav, kedy jej postupom došlo k neprípustnej (skrytej) rekvalifikácii účelu zaistenia. Zásah do práva na pokojné užívanie majetku nesmie byť použitý na iný účel než na ten, na ktorý bol určený. Prokurátorka zaistenie nezrušila nie preto, že by ďalším trvaním zaistenia mali byť sledované záujmy spoločnosti CDI LTD, ale preto, že ďalším zaistením sledovala iné záujmy (iný účel ako ten, pre ktorý zaistenie vzniklo). Týmto iným, novým účelom bolo, aby nároky iných osôb ako CDI LTD boli zaistené a prípadne to, aby nehnuteľnosť nebola prevedená do skončenia trestného konania. Ak prokurátorka „našla“ iný účel, pre ktorý mal byť majetok zaistený, mohla postupovať iba tak, že žiadosti CDI LTD mala vyhovieť, zaistenie zriadené v jej prospech zrušiť a v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku mala rozhodnúť o zaistení na iný (nový) účel. Proti novému zaisteniu by boli prípustné opravné prostriedky podľa jednotlivých druhov zaistenia majetku rozpoznaných Trestným poriadkom. Nevyhovením žiadosti CDI LTD o zrušenie zaistenia sa zaistenie nehnuteľností stalo nezákonné. Z uvedeného vyplýva, že hoci bol súhlas navrhovateľa de iure irelevantný, de facto sledoval nápravu nezákonného stavu, nezákonného zaistenia nehnuteľností. Navrhovateľ ďalej spochybnil dodržanie princípu kontradiktórnosti konania. Tým, že zákonodarca ustanovil, že disciplinárne konanie sa vedie na základe rozhodnutia orgánu činného v trestnom konaní o postúpení veci, vytvoril konanie, ktoré je limitované iba na zistenie skutočností uvedených v tomto rozhodnutí, t.j. že skutočnosti neuvedené v rozhodnutí o postúpení veci nemôžu byť predmetom dokazovania a hodnotenia pred 5. disciplinárnou komisiou. Porušenie povinnosti prokurátora pri používaní okrúhlej pečiatky môže za určitých okolností založiť jeho disciplinárnu zodpovednosť. V tomto prípade sa však disciplinárne konanie neviedlo pre porušenie povinnosti správne používať okrúhlu pečiatku. Keďže odporca konštatoval porušenie povinnosti navrhovateľa pri použití okrúhlej pečiatky potom je zrejmé, že na túto skutočnosť prihliadol aj pri úvahách o uložení sankcie. Navyše, odporca opomenul vysvetliť, aký vplyv má na posúdenie veci ustanovenie článku 10 ods. 1 príkazu GP SR číslo 16/2006, v zmysle ktorého za vyhotovenie listín, vrátane za ich opatrenie pečiatkou, zodpovedá administratívny zamestnanec prokuratúry. Odporca konštatoval porušenie povinnosti aj v tom, že o súhlase s prevodom nehnuteľností neinformoval dozorujúcu prokurátorku O.. A. J., že vybavenie podnetu O. Š. nezažurnalizoval v spise a že vyšetrovací spis a dozorový spis bol vrátený na špeciálnu prokuratúru bez prípisu a bez vybavenia podaní O. Š.. Navrhovateľ nebol informovaný, že uvedené je predmetom dokazovania, a že z nich bude odporca vychádzať pri hodnotení zodpovednosti za disciplinárne previnenie a pri posudzovaní primeranosti sankcie. Na skutočnosti neuvedené v rozhodnutí o postúpení veci, ktoré sú v neprospech disciplinárne stíhaného prokurátora možno prihliadnuť iba výnimočne pri prísnom zachovaní jednoty skutku, pričom stíhaný prokurátor musí byť informovaný, že (nové) skutočnosti budú predmetom dokazovania. Ďalším novým skutkovým elementom bolo tvrdenie odporcu, že navrhovateľ vydal súhlas s prevodom nehnuteľností napriek vedomosti, že nakladanie s nehnuteľnosťami bolo zakázané uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 2Cob/200/2010 - 259 zo dňa 12.07.2010, keďže zákaz uložený predbežným opatrením bol adresovaný výlučne osobe v ňom označenej. Podaním zo dňa 04.09.2015 navrhovateľ doplnil svoje odvolanie tým, že vzniesol námietku premlčania. V predmetnej veci mal byť skutok posúdený ako disciplinárne previnenie spáchaný dňa 18.05.2012. Prvé rozhodnutie disciplinárnej komisie bolo napadnuté navrhovateľom na Krajskom súde v Bratislave dňa 31.12.2013. Rozsudok č.k. 9Sp/10/2014-163 zo dňa 18.12.2014 bol GP SR, 5. disciplinárnej komisii doručený dňa 22.01.2015. V zmysle § 246d O.s.p. počas súdneho konania neplynie lehota pre zánik disciplinárnej zodpovednosti navrhovateľa, a preto v čase od 31.12.2013 do 21.01.2015 neplynula. Od spáchania skutku 18.05.2012, ktorého sa mal navrhovateľ dopustiť, uplynula premlčacia prekluzívna dvojročná lehota dňa 09.06.2015, pričom Krajskému súdu v Bratislave bola vec v dôsledku jeho odvolania predložená 5. disciplinárnou komisiou GP SR dňa 11.06.2015, t.j. po uplynutí dvojročnej lehoty odo dňa označeného ako deň spáchania skutku. Odporca žiadal napadnuté rozhodnutie potvrdiť. K námietke legitimity konania 5. disciplinárnej komisie GP SR odkázal na obsah odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Svoje pochybnosti o pridelení veci komisia oznámila Organizačno - kontrolnému oddeleniu GP SR, v ktorého všeobecnej gescii sú disciplinárne konania a disciplinárne komisie (čl. 16a príkazu generálneho prokurátora SR por. č. 9/2013 o organizácii a riadení práce na prokuratúre v platnom znení), a z ktorého bola odporcovi doručená predmetná vec. Dňa 09.10.2014 bola predmetná vec pridelená 4. disciplinárnej komisii GP SR spôsobom rešpektujúcim zásadu náhodného pridelenia veci. Po vylúčení predsedu 4. disciplinárnej komisie bol za neho ustanovený náhradník, ktorý sa po oznámení, že pri rešpektovaní odôvodnenia citovaného rozsudku Krajského súdu v Bratislave nemôže vo veci konať ako náhradník predsedu komisie, vzdal členstva v disciplinárnej komisii. Následne bola dňa 29.01.2015 vec doručená 5. disciplinárnej komisii ako v poradí ďalšej komisii. Odporca má za to, že predmetnú vec v prípade existencie pochybností o jej pridelení, na ktoré poukázal, nemal za takýchto okolností možnosť postúpiť inej komisii, keďže predchádzajúce pridelenie veci bolo vykonané spôsobom rešpektujúcim zásadu náhodného pridelenia veci. K odvolacej námietke porušenia zásady kontradiktórnosti konania uviedol, že komisia nemôže preskúmavať postup orgánu činného v trestnom konaní, ktorý v predmetnej veci konal a ani naprávať resp. inak reflektovať prípadné nedostatky v jeho postupe, čo je úlohou dozorujúceho prokurátora v prípravnom konaní a súdu v trestnom konaní pred súdom. K námietke týkajúcej sa zamietnutia návrhov na doplnenie dokazovania uviedol, že postup a konanie disciplinárnej komisie v disciplinárnom konaní má podstatne užší rámec a sleduje iný účel ako trestné konanie, ktorý spočíva v posúdení disciplinárnej zodpovednosti prokurátora. V danej veci bolo podľa názoru odporcu nad rámec potrieb a účelu konania vykonávať dokazovanie, ktoré tento rámec zjavne presahuje. Potrebu a opodstatnenosť výsluchov navrhovaných osôb navrhovateľ nijako zmysluplne neodôvodnil a ani z obsahu podkladov nevyplývala zainteresovanosť týchto osôb na konaní navrhovateľa ako prokurátora, pre ktoré bol odporcom uznaný vinným z disciplinárneho previnenia. Zo žiadnych podkladov a ani z tvrdení navrhovateľa nevyplýva, že niektorý ním navrhovaných svedkov sa akoukoľvek formou podieľal na vypracovaní súhlasu, prípadne v tomto smere vykonával nejakú činnosť či postup, ktoré by bolo potrebné v disciplinárnom konaní objasniť. V rámci námietok k právnym a skutkovým zisteniam pri aplikácii článku 18 Dohovoru považoval odporca za potrebné zdôrazniť, že tak ako § 50 Trestného poriadku upravuje dôvody na rozhodnutie o zaistení nároku poškodeného, rovnako i na zrušenie či obmedzenie zaistenia je stanovený zákonný postup v § 51 Trestného poriadku. Zákonodarca v týchto zákonných ustanoveniach určil i orgány oprávnené rozhodovať o zaistení nároku poškodeného vrátane jeho zrušenia či obmedzenia v rôznych štádiách trestného konania a zároveň upravil i spôsob rozhodovania z formálneho hľadiska. Poukazovanie na aplikáciu článku 18 Dohovoru odporca nepovažuje za opodstatnené vzhľadom na právnu úpravu podľa § 50 a nasl. Trestného poriadku, pričom aplikácia citovaného článku nemôže byť podkladom na postup, ktorý predstavuje nerešpektovanie či obchádzanie zákonnej právnej úpravy. Zákaz nakladať so zaisteným majetkom tvorí súčasť rozhodnutia o zaistení nároku poškodeného a pri nehnuteľnom majetku tvorí prekážku povolenia vkladu, pričom osoba oprávnená za orgán katastra rozhodovať o návrhu na vklad je povinná preskúmať, či právo nakladať s nehnuteľnosťou nie je obmedzené. V prípade existencie takéhoto obmedzenia nie sú potom podmienky na povolenie vkladu splnené. Nemožno sa preto stotožniť s názorom navrhovateľa o nadbytočnosti či irelevantnosti jeho súhlasu. Odporca dospel k záveru, že práve vydaním súhlasu s prevodom, ktorý bol podľa obsahu vypracovaný na účely konania na orgáne katastra nehnuteľností, došlo k závažnému porušeniu povinností navrhovateľa ako prokurátora. Uznal, že osobou konajúcou o návrhu na vklad tento súhlas pri rozhodovaní o návrhu na vklad nemal byť akceptovaný ale podľa názoru odporcu bol spôsobilý túto osobu zmiasť resp. uviesť do omylu. Nakoľko podstatným obsahom skutku bolo práve vydanie predmetného súhlasu, odporca sa zaoberal podrobne jeho obsahovými a formálnymi náležitosťami, vrátane použitia pečiatky. Opätovne zdôraznil, že išlo o postup v rozpore s názorom i rozhodnutím súdu, keďže sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu rozhodoval o sťažnostiach oprávnených osôb, ktoré ako nedôvodné zamietol a zákonnosť rozhodnutia o zaistení nároku poškodeného potvrdil. Z tohto dôvodu nemá oporu požiadavka navrhovateľa, aby bol v disciplinárnom konaní skúmaný postup O.. A. J.. Námietku uplynutia dvojročnej prekluzívnej lehoty disciplinárnej zodpovednosti navrhovateľa odporca považoval za neopodstatnenú, pretože začiatok konania o opravnom prostriedku v zmysle § 250m ods. 1 O.s.p. pripadá na deň, kedy bol podaný opravný prostriedok, čo v danom prípade predstavuje deň 15.04.2015. Nemožno sa preto stotožniť s argumentáciou navrhovateľa, že konanie o opravnom prostriedku sa začalo predložením veci súdu ako odvolaciemu orgánu. Rovnako je potrebné počítať plynutie lehôt i v prípade prvého odvolania, ktoré navrhovateľ podal proti rozhodnutiu predchádzajúcej disciplinárnej komisie. Podľa § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. Podľa § 250m ods. 1 O.s.p. konanie sa začína na návrh, ktorým je opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu. Podľa § 250m ods. 2 O.s.p. návrh sa podáva na príslušnom súde v lehote tridsiatich dní od doručenia rozhodnutia, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje niečo iné. Návrh je podaný včas aj vtedy, ak bol podaný v lehote na orgáne, ktorý vydal rozhodnutie. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o opravnom prostriedku alebo ak obsahuje poučenie o opravnom prostriedku alebo ak obsahuje nesprávne poučenie, možno ho napadnúť do šiestich mesiacov od jeho doručenia. Primárne bolo v danom prípade povinnosťou tunajšieho vecne a miestne príslušného súdu vysporiadať sa s námietkou navrhovateľa, či došlo k uplynutiu prekluzívnej lehoty disciplinárnej zodpovednosti tak, ako to tvrdil vo svojom podaní zo dňa 04.09.2015. Navrhovateľ sa mal dopustiť disciplinárneho previnenia vydaním písomného súhlasu na prevod nehnuteľností dňa 18.05.2012. Odporcovi v tomto prípade začala plynúť v zmysle § 198 ods. 1 písm. a) zákona č. 154/2001 Z.z. dvojročná prekluzívna lehota, ktorá by v prípade, ak by nenastali okolnosti majúce vplyv na jej uplynutie, uplynula dňa 18.05.2014. V zmysle § 246d O.s.p. počas súdneho konania neplynula lehota pre zánik disciplinárnej zodpovednosti, čo v danom prípade predstavuje dobu od podania návrhu (odvolania) na Krajskom súde v Bratislave dňa 31.12.2013 do dňa 23.01.2015 (1 rok a 24 dní). Dvojročná prekluzívna lehota začala opäť plynúť od 24.01.2015 (nasledujúcim dňom potom, čo konanie vedené pod sp. zn. 9Sp/10/2014 bolo právoplatne ukončené). Opravný prostriedok proti napadnutému rozhodnutiu vydanému v pokračujúcom disciplinárnom konaní po vrátení veci súdom rozsudkom č.k. 9Sp/10/2014-163 zo dňa 18.12.2014, bol podaný bezprostredne po vyhlásení rozhodnutia disciplinárnej komisie na ústnom pojednávaní dňa 15.04.2015. Od 15.04.2015 neplynie opäť lehota do zániku disciplinárnej zodpovednosti. Vzhľadom na vyššie uvedené, je zrejmé, že dvojročná prekluzívna lehota v danom prípade doposiaľ neuplynula, a preto súd s touto námietkou navrhovateľa sa nemohol stotožniť. V ďalšom bolo povinnosťou súdu meritórne sa vysporiadať s námietkami vady v konaní odporcu spočívajúcej v porušení práva navrhovateľa na spravodlivý proces a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a oboznámením sa s obsahom administratívneho spisu súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť v celom rozsahu a vec vrátiť odporcovi na ďalšie konanie v zmysle § 250j ods. 2 písm. e) O.s.p., pretože v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa § 246d veta prvá O.s.p. ak osobitný zákon upravujúci priestupky, kárne, disciplinárne a iné správne delikty určuje lehoty pre zánik zodpovednosti, prípadne pre výkon rozhodnutia, tieto lehoty počas konania podľa tejto časti neplynú. Podľa § 250i ods. 3 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Podľa § 250j ods. 2 písm. e) O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov (§ 250l ods. 1 O.s.p.). Podľa § 250l ods. 2 O.s.p. pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie z druhej hlavy s výnimkou § 250a. Podľa § 250q ods. 2 veta prvá O.s.p. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/> o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Podľa § 250r O.s.p. ak súd zruší rozhodnutie správneho orgánu, je správny orgán pri novom prejednaní viazaný právnym názorom súdu. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Z obsahu administratívneho spisu odporcu súd zistil, že disciplinárne konanie proti navrhovateľovi začalo na základe uznesenia vyšetrovateľky Prezídia Policajného zboru, Národnej kriminálnej agentúry, Národnej protikorupčnej jednotky, expozitúra Bratislava ČVS: PPZ-657/NKA-PK-BA-2012 zo dňa 17.7.2013 o postúpení veci bývalej 4. disciplinárnej komisii. Táto o danej veci rozhodla rozhodnutím sp. zn. XV/6 Spr. 11/13 zo dňa 29.11.2013, ktoré bolo rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 9Sp/10/2014 zo dňa 18.12.2014 zrušené a vrátené odporcovi na ďalšie konanie, pretože o disciplinárnom previnení navrhovateľa rozhodla disciplinárna komisia v nezákonnom zložení, v dôsledku čoho bolo porušené právo navrhovateľa na spravodlivý proces v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru i čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že v čase začatia disciplinárneho konania (august 2013) boli na GP SR zriadené štyri disciplinárne komisie a každá disciplinárna komisia bola zložená z predsedu a štyroch členov, ktorými musia byť prokurátori (§ 192 ods. 2 zákona č. 154/2001 Z.z.). Na disciplinárne konanie vo veci navrhovateľa bola podľa poradia príslušná štvrtá disciplinárna komisia. Vzhľadom na dlhodobú práceneschopnosť predsedu komisie generálny prokurátor rozhodol o jeho vylúčení podľa § 192 ods. 4 zákona č. 154/2001 Z.z. a určil novú predsedníčku. Súd sa nestotožnil s týmto postupom vzhľadom na znenie § 192 ods. 4 citovaného zákona, pretože generálny prokurátor mohol nahradiť výlučne člena disciplinárnej komisie. Až po novele zákona o prokurátoroch, účinnej odo dňa 01.12.2014 podľa výslovného znenia nového ustanovenia § 192 ods. 9 môže generálny prokurátor nahradiť i predsedu disciplinárnej komisie. Súd mal za to, že o disciplinárnom previnení navrhovateľa nemala pre prekážku na strane predsedu 4. disciplinárnej komisie, spočívajúcej v jeho práceneschopnosti, rozhodovať 4. disciplinárna komisia v pozmenenom zložení ale v súlade s § 192 ods. 4 zákona č. 154/2001 Z.z. nasledujúca komisia, t.j. 1. disciplinárna komisia. Predmetom tohto súdneho konania je v dôsledku navrhovateľom podaného odvolania preskúmanie zákonnosti v poradí druhého rozhodnutia odporcu č.k.: XV/6 Spr 11/13/1000 zo dňa 15.04.2015, podľa ktorého navrhovateľ ako prokurátor vykonávajúci funkciu námestníka generálneho prokurátora pre trestný úsek zavinene porušil povinnosti prokurátora, čím sa dopustil disciplinárneho previnenia, za čo mu bolo uložené disciplinárne opatrenie - zbavenie výkonu funkcie prokurátora. Súd sa v prvom rade zaoberal námietkou legitimity konania pred 5. disciplinárnou komisiou, ktorú vzniesol navrhovateľ. Ako bolo spomenuté vyššie, Krajský súd v Bratislave rozsudkom sp. zn. 9Sp/10/2014 zo dňa 18.12.2014 zrušil rozhodnutie vtedajšej 4. disciplinárnej komisie a vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie. V odôvodnení vyslovil názor, že v súlade s § 192 ods. 4 zákona č. 154/2001 Z.z. mala pre prekážku na strane predsedu o disciplinárnom previnení navrhovateľa rozhodovať nasledujúca komisia, t.j. 1. disciplinárna komisia. Zmenou zákona o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry s účinnosťou odo dňa 01.08.2014 boli zriadené nové trojčlenné disciplinárne komisie zložené z predsedu a dvoch členov (§ 192 ods. 2). Podľa § 265s ods. 5, 6 zákona č. 154/2001 (prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 01.12.2014) na disciplinárne konania začaté pred 1. decembrom 2014 sa vzťahujú predpisy účinné do 30. novembra 2014; disciplinárne konanie začaté v čase od 01.10.2011 do 30.11.2014 dokončí v prvom stupni disciplinárna komisia zriadená podľa právnej úpravy účinnej v čase od 01.08.2014 do 30.11.2014. Z tejto úpravy vyplýva, že disciplinárne konania začaté v období od 1.10.2011 do 30.11.2014 (t.j. aj disciplinárne konanie vedené proti navrhovateľovi) dokončí v prvom stupni trojčlenná disciplinárna komisia zriadená podľa právnej úpravy účinnej v období od 01.08.2014 do 30.11.2014. Po zániku päťčlenných disciplinárnych komisií dňa 31.07.2014, a teda aj pôvodnej 4. disciplinárnej komisie, ktorá konala vo veci navrhovateľa, bolo na obdobie od 01.08.2014 do 30.11.2014 zriadených päť trojčlenných disciplinárnych komisií. Z administratívneho spisu vyplýva, že dňa 09.10.2014 bola daná vec pridelená 4. disciplinárnej komisii (predseda - O.. L. C., člen - O.. X. G., členka - O.. A. A.) spôsobom rešpektujúcim zásadu náhodného pridelenia veci. Po vylúčení predsedu 4. disciplinárnej komisie bol za neho ustanovený náhradník - O.. O. M., ktorý sa podľa § 192 ods. 5 zákona č. 154/2001 Z.z. v znení platnom do 01.12.2014 vzdal funkcie predsedu 4. disciplinárnej komisie. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 9Sp/10/2014 zo dňa 18.12.2014, ktorého právny názor je záväzný, a ktorý mu neumožňuje ďalšie pôsobenie vo funkcii predsedu. Generálny prokurátor Slovenskej republiky O.. O. Č. akceptoval toto vzdanie sa funkcie zo strany O.. O. M. a dohodli sa na skoršom zániku tejto funkcie ku dňu 28.01.2015. Následne bola dňa 29.01.2015 vec doručená 5. disciplinárnej komisii ako v poradí ďalšej komisii. Predseda 5. disciplinárnej komisie A.. A. Z. oznámil svoje pochybnosti o pridelení veci Organizačno - kontrolnému oddeleniu GP SR. Zastával stanovisko, že pri postupe podľa zákona č. 154/2001 Z.z. v znení účinnom do 30.11.2014 je možné nahradiť i osobu predsedu disciplinárnej komisie náhradníkom. Ak by však nebol akceptovaný tento názor, zdôraznil, že 5. disciplinárna komisia nie je v pozícii nástupníckej komisie po pôvodnej 1. disciplinárnej komisii, ktorej mala byť vec podľa názoru Krajského súdu v Bratislave vec pridelená. Spisový materiál bol vrátený 5. disciplinárnej komisii so stanoviskom, že len disciplinárna komisia smie vyhodnotiť či je alebo nie je príslušná na konanie a rozhodnutie o disciplinárnej zodpovednosti prokurátora v označenej veci a v prípade ak nie je, musí vec bez zbytočného odkladu postúpiť príslušnej disciplinárnej komisii. Na základe uvedeného odporca mal za to, že vyčerpal všetky možnosti na oznámenie pochybností o spôsobe pridelenia predmetnej veci a objektívne nebolo možné vec postúpiť inej disciplinárnej komisii, keďže vec bola predtým pridelená 4. disciplinárnej komisii s rešpektovaním zásady náhodného pridelenia veci. Odporca dospel k záveru, že nekonaním vo veci by došlo k zásahu do práva navrhovateľa na prejednanie veci a postupu, ktorý by bolo možné považovať za nečinnosť, a z tohto dôvodu vec prejednal a rozhodol. Z uvedeného je zrejmé, že disciplinárna vec proti navrhovateľovi bola dňa 09.10.2014 pridelená 4. disciplinárnej komisii spôsobom rešpektujúcim zásadu náhodného pridelenia veci, teda v čase, keď bolo na Krajskom súde v Bratislave vedené konanie pod sp. zn. 9Sp/10/2014, ktorý rozsudkom zo dňa 18.12.2014 zrušil rozhodnutie vtedajšej 4. disciplinárnej komisie a vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie. V odôvodnení vyslovil právny názor, že v súlade s § 192 ods. 4 zákona č. 154/2001 Z.z. mala pre prekážku na strane predsedu o disciplinárnom previnení navrhovateľa rozhodovať nasledujúca komisia, t.j. 1. disciplinárna komisia. Podľa § 246d O.s.p. ak osobitný zákon upravujúci priestupky, kárne, disciplinárne a iné správne delikty určuje lehoty pre zánik zodpovednosti, prípadne pre výkon rozhodnutia, tieto lehoty počas konania podľa tejto časti neplynú. Obdobne to platí o lehotách pre zánik práva vo veciach daní, poplatkov a odvodov, ktoré sú príjmami štátneho rozpočtu, verejných fondov, rozpočtov obcí, miest a vyšších územných celkov. V zmysle § 246d O.s.p. počas súdneho konania vedeného na Krajskom súde v Bratislave neplynula lehota pre zánik disciplinárnej zodpovednosti navrhovateľa, čo v podstate znamená, že zo zákona došlo k prerušeniu disciplinárneho konania. Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd zastáva názor, že pridelenie disciplinárnej veci navrhovateľa náhodným pridelením dňa 09.10.2014 (teda predtým ako bolo rozhodnuté vo veci sp. zn. 9Sp/10/2014), štvrtej disciplinárnej komisii bolo predčasné a nemohlo predpokladať rozhodnutie súdu. Až rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 18.12.2014 vyslovilo právny názor, ktorým mal byť odporca v ďalšom konaní podľa § 250r O.s.p. viazaný. Ak sa týmto záväzným právnym názorom súdu neriadil, a vo veci pokračoval prejednaním a rozhodnutím 5. disciplinárnou komisiou GP SR, týmto postupom došlo k porušeniu práva navrhovateľa na spravodlivý proces v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Uvedené je zároveň takou vadou v konaní správneho orgánu, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, preto je dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia. V súlade s vyššie uvedeným bolo potrebné napadnuté rozhodnutie odporcu zrušiť podľa § 250j ods. 2 písm. e) O.s.p., a vec vrátiť odporcovi na ďalšie konanie. Vzhľadom na tento primárny dôvod zrušenia napadnutého rozhodnutia odporcu nebolo nutné, aby sa súd ostatnými námietkami navrhovateľa meritórne zaoberal, rešpektujúc pri tom i zásadu procesnej ekonómie. V ďalšom konaní bude povinnosťou odporcu po vrátení veci súdom opätovne rozhodnúť o disciplinárnom previnení navrhovateľa, a rešpektovať právny názor, že v súlade s ustanovením § 192 ods. 4 zákona č. 154/2001 Z.z. o prokurátoroch a právnych čakateľov prokuratúry, mala pre prekážku na strane predsedu o disciplinárnom previnení navrhovateľa rozhodovať nasledujúca komisia, teda 1. disciplinárna komisia. Súd úspešnému navrhovateľovi podľa § 250k ods. 1 tretia veta O.s.p. náhradu trov konania nepriznal, pretože si ich náhradu neuplatňoval. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti výroku o trovách konania možno podať odvolanie do pätnástich dní od doručenia písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom procesného súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.