Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Sp/53/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015200981 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Jurgošová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1015200981.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Jurgošovou v právnej veci navrhovateľa: F.. F. F., E..F.., X.., H. X, XXX XX Q., proti odporcovi: Okresný úrad Senec, katastrálny odbor, Hurbanova 21, 903 01 Senec, za účasti: X.. F.. X. F., C.., H. X, XXX XX Q., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. V-5613/14 zo dňa 08.09.2014, takto r o z h o d o l : Súd rozhodnutie odporcu č. V-5613/14 zo dňa 08.09.2014 potvrdzuje. Navrhovateľovi právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím č. V-5613/14 zo dňa 08.09.2014 odporca zamietol návrh na vklad vlastníckeho práva týkajúci sa nehnuteľností vedených na liste vlastníctva číslo XXXX, katastrálne územie Q., v súlade s § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len „katastrálny zákon“). V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že osoba označená v darovacej zmluve zo dňa 05.08.2014 ako darca nie je vlastníkom predmetu prevodu a z tohto dôvodu nemôže túto nehnuteľnosť platne previesť na obdarovaného. Ďalšou prílohou návrhu na vklad síce bola kúpna zmluva uzatvorená medzi D.. F. X. T. D.. P. X. ako predávajúcimi a darcom X.. F.. X. F., C.. ako kupujúcim, avšak nakoľko vklad tejto zmluvy do katastra nehnuteľností nebol povolený, kupujúci platne nenadobudol vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam podľa § 133 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“) a § 31 ods. 5 katastrálneho zákona, a preto ho nemohol následne previesť na obdarovaného v zmysle princípu nikto nemôže na iného previesť viac práv než sám má. Rovnako nemožno poukázať ani na dobromyseľnosť nadobudnutia vlastníckeho práva od nevlastníka, pretože takýto postup je možný jedine v prípade nadobudnutia vlastníckeho práva od nepravého dediča, čo však nie je prípad darovacej zmluvy. Na priloženú kúpnu zmluvu nie je možné nahliadať ani ako na listinu preukazujúcu vlastnícke právo k nehnuteľnosti v zmysle § 30 ods. 5 písm. a) katastrálneho zákona, keďže sa za takéto listiny považujú napr. výpisy z pozemkovej knihy, dedičské rozhodnutia, výmery o prídele pôdy alebo rozhodnutia súdov, teda nie zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, na ktoré sa vzťahuje režim vkladového konania v zmysle § 28 a nasledujúcich katastrálneho zákona. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ včas odvolanie, ktorým sa domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia. Domnieval sa, že odporca vec nesprávne právne posúdil, v rozpore s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/184/2005 zo dňa 28.02.2006 v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 223/2011. Podľa jeho názoru X.. F.. X. F., C.. nadobudol na základe kúpnej zmluvy obligačnoprávne oprávnenia k nehnuteľnosti, pričom vecnoprávne oprávnenia k nehnuteľnosti by nadobudol na základe ustanovenia § 133 ods. 1 Občianskeho zákonníka právoplatným rozhodnutím Okresného úradu Senec, katastrálneho odboru o povolení vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Navrhovateľ teda na základe darovacej zmluvy nadobudol oprávnenie požadovať od predávajúcich z kúpnej zmluvy odovzdanie veci do vlastníctva a držby, čo je v prípade nehnuteľností realizované prostredníctvom vkladu. Na základe postúpenia obligačných práv z kúpnej zmluvy (singulárnej sukcesie) vstúpil do právneho postavenia kupujúceho, t.j. oprávneného k nadobudnutiu vlastníckeho práva, pričom viazanosť predávajúcich svojim prejavom vôle smerujúcim k vecnoprávnym účinkom kúpnej zmluvy nie je prevodom obligačných práv dotknutá. Poukázal na skutočnosť, že odporca postupoval v uvedenom konaní neprimerane formalisticky, pričom ak by účastníci kúpnej a darovacej zmluvy urobili svoje prejavy vôle v jednej technicky jednotnej nepomenovanej trojstrannej zmluve, ktorou by D.. F. X. T. D.. P. X. previedli vlastnícke právo k nehnuteľnosti na X.. F.. X. F., C.. a tento by ho súčasne previedol na navrhovateľa, odporca by na základe takejto zmluvy musel povoliť vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. V tomto prípade urobili účastníci kúpnej a darovacej zmluvy obsahovo aj rozsahovo úplne totožný prejav vôle nie v jednej ale v dvoch zmluvách. S odvolaním sa v celom rozsahu stotožnil aj účastník konania X.. F.. X. F., C.. Odporca vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 10.06.2015 navrhol napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. V plnom rozsahu zotrval na argumentácii, obsiahnutej v odôvodnení rozhodnutia. Stotožnil sa s právnym názorom orgánu odborného usmerňovania - Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, ktorý prostredníctvom katastrálneho bulletinu č. 2/2013 riešil daný problém aplikačnej praxe v odpovedi č. 29, z ktorého vyplýva, že v čase uzatvorenia zmluvy o prevode nehnuteľnosti prevodca nemusí byť vlastníkom nehnuteľnosti, stačí ak je vlastníkom v čase rozhodovania správy katastra o návrhu na vklad. Ak darca nie je v čase rozhodovania o návrhu na vklad vlastníkom podielu, ktorý je predmetom daru, je potrebné návrh na vklad ako celok zamietnuť. K argumentu navrhovateľa týkajúceho sa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/184/2005 odporca uviedol, že Najvyšší súd Slovenskej republiky zaujal opačný názor vo svojom rozsudku sp. zn. 3Sž-o-KS 17/2005, v zmysle ktorého právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení. Podľa § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. Súd v konaní podľa ustanovenia § 250l a nasledujúcich O.s.p. vec prejednal a rozhodol na základe súhlasu účastníkov konania bez nariadenia pojednávania (§ 250f O.s.p.) ako miestne a vecne príslušný a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, oboznámení sa s administratívnym spisom odporcu dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný. Podľa § 5 ods. 1 katastrálneho zákona vklad je úkon okresného úradu; vkladom vzniká, mení sa alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam. Podľa § 28 ods. 1 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 28 ods. 2 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 28 ods. 3 katastrálneho zákona právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia okresného úradu o jeho povolení. Podľa § 29 katastrálneho zákona vklad podľa § 28 možno vykonať iba na základe právoplatného rozhodnutia okresného úradu. Podľa § 30 ods. 2 katastrálneho zákona konanie o povolení vkladu sa začína na návrh účastníka konania. Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí; inak návrh zamietne. Podľa § 31 ods. 5 katastrálneho zákona rozhodnutie o povolení vkladu nadobúda právoplatnosť dňom vydania rozhodnutia. Proti rozhodnutiu, ktorým sa vklad povoľuje, nemožno podať odvolanie, návrh na obnovu konania a ani ho nemožno preskúmať mimo odvolacieho konania. Podľa § 132 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu odporcu súd zistil nasledovné skutočnosti: dňa 07.08.2014 doručil odporcovi X.. F.. X. F., C.. návrh na zápis vlastníckeho práva a povolenie vkladu vlastníckeho práva týkajúci sa nehnuteľností nachádzajúcich sa v okrese Senec, obec Senec, katastrálne územie Q., zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX. Prílohami návrhu bola darovacia zmluva zo dňa 05.08.2014 medzi darcom prof. F.. X. F., C.. a navrhovateľom, kúpna zmluva zo dňa 23.07.2014 medzi predávajúcimi D.. F. X. T. D.. P. X. a kupujúcim X.. F.. X. F., C.., oznámenie o zamýšľanom návrhu na vklad do katastra nehnuteľností zo dňa 04.08.2014. Predmetom súdneho prieskumu v tomto konaní je posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia odporcu, ktorým zamietol návrh na vklad vlastníckeho práva týkajúci sa nehnuteľností vedených na liste vlastníctva číslo XXXX, katastrálne územie Q., a to v rozsahu dôvodov podaného odvolania navrhovateľa. Krajský súd v tejto súvislosti uvádza, že inštitút vkladu je založený na základe konštitutívnosti, čo znamená, že zmluvné práva k nehnuteľnostiam vznikajú, menia sa a zanikajú vkladom do katastra. Odporca je ako orgán štátnej správy súčasťou výkonnej moci štátu a je v jeho kompetencii rozhodovať, či sú splnené podmienky na povolenie zápisu práv k nehnuteľnostiam do katastra na základe vkladu práv k nehnuteľnostiam. Na konanie o povolenie vkladu je príslušný okresný úrad, v ktorého územnom obvode sa nachádza nehnuteľnosť. Vkladové konanie ako návrhové správne konanie sa začína na návrh účastníka konania, pričom katastrálny zákon zakotvuje obligatórne náležitosti návrhu, ktoré má účastník vkladového konania spolu s návrhom na povolenie vkladu predložiť. V priebehu vkladového konania správny orgán posudzuje podstatné náležitosti listín aj podľa príslušného zmluvného typu a to z hľadiska kritérií, ktoré sú uvedené v § 31 ods. 1 a 2 katastrálneho zákona a predmetnú zmluvu posudzuje aj v intenciách § 42 ods. 1, 2 uvedeného zákona. V danom prípade sa súd stotožňuje s právnym názorom správneho orgánu, že neboli splnené podmienky na zápis vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Z aktuálneho stavu v katastri nehnuteľností (z listu vlastníctva) ku dňu návrhu na vklad vlastníckeho práva vyplývalo, že darca X.. F.. X. F., C.. nebol vlastníkom predmetných nehnuteľností, ktoré previedol v zmysle darovacej zmluvy zo dňa 05.08.2014 na navrhovateľa. Vklad kúpnej zmluvy medzi predávajúcimi D.. F. X. T. D.. P. X. a kupujúcim X.. F.. X. F. nebol povolený, a teda kupujúci ako darca nemohol predmetné nehnuteľnosti následne previesť na obdarovaného. Základným predpokladom prevodu vlastníckeho práva je uplatnenie zásady známej už v rímskom práve „nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet“(nikto nemôže na iného previesť viac práv ako sám má). Navrhovateľom namietaný rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/184/2005 zo dňa 28.02.2006 v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 223/2011 žiadnym spôsobom nevyvracia ustálenú súdnu prax, v zmysle ktorej v čase uzatvorenia zmluvy o prevode nehnuteľnosti prevodca nemusí byť vlastníkom nehnuteľnosti, stačí ak je vlastníkom v čase rozhodovania správy katastra o návrhu na vklad. Nedôvodná je aj námietka navrhovateľa týkajúca sa prejavov vôle v jedenej zmluve a nie v dvoch osobitných, pretože návrh na vklad vlastníckeho práva nebol povolený už v prípade kúpnej zmluvy. Námietky navrhovateľa uvedené v odvolaní proti napadnutému rozhodnutiu odporcu súd nepovažoval za také, ktoré mohli ovplyvniť posúdenie danej veci. Preto napadnuté rozhodnutie podľa § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil. O náhrade trov konania rozhodol súd § 250k ods. 1 O.s.p. v súlade s § 250l ods. 2 O.s.p. a vo veci neúspešnému navrhovateľovi právo na náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p).