Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/171/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201146 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 06. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Šebestová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1015201146.3 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Šebestovej a členiek senátu JUDr. Dáši Filovej a JUDr. Evy Fulcovej, v právnej veci žalobcu: Z. Y., trvale bytom C. XX/a, XXX XX K., zastúpený: Mgr. JUDr. Zoltán Perhács, PhD., Tichá 45, 811 02 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. p: KM-OLVS-25/2015/OPK zo dňa 13.05.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného č. p.: KM-OLVS- 25/2015/OPK zo dňa 13.05.2015 a personálny rozkaz Ministra vnútra Slovenskej republiky č. 28 zo dňa 12.02.2015 z r u š u j e a vec v r a c i a prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. Žalobcovi súd priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením súdny úradník. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1/ Dňa 29.12.2014 obdržalo Okresné riaditeľstvo PZ v Malackách, odbor poriadkovej polície upovedomenie Ministerstva vnútra SR, sekcia kontroly a inšpekčnej služby, úrad inšpekčnej služby, odbor inšpekčnej služby - západ, že dňa 22.12.2014 podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku vzniesol obvinenie osobe: H.. Z. Y., príslušník Policajného zboru od 15.10.1992 služobne zaradeného do funkcie referent - špecialista na Obvodnom oddelení PZ Stupava za pokračovací zločin podielnictva podľa § 231 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona na skutkovom základe, že dňa 23.05.2014 v čase o 06.00 hod. na čerpacej stanici OMV T. na diaľnici D1, v smere na Ž. odkúpil a tak previedol na seba za účelom ďalšieho odpredaja a dosiahnutia zisku od P.. Q. U. a Z.. M. N. tyčový cín s označením 815L1100000-G, bez obsahu olova a s obsahom striebra 4% o váhe 188,5 kg a tyčový cín s označením UVH031, s obsahom olova a striebra 0% o váhe 156,60 kg, spolu v hodnote XX.XXX,XX eur za ktorý na mieste zaplatil X.XXX,- eur. Následne dňa 24.06.2014 v čase o 06.00 hod. na čerpacej stanici OMV T. na diaľnici D1 v smere na Ž., odkúpil od tých istých osôb tyčový cín s označením 815L1100000-G bez obsahu olova a s obsahom striebra 4% o váhe 109,5 kg, tyčový cín s označením UVH031, s obsahom olova a striebra 0% o váhe 51,60 kg spolu v hodnote X.XXX,XXeur a 113,1 kg medi v hodnote približne XXX,- eur, za ktorý tovar spolu zaplatil X.XXX,- eur a napokon dňa 21.07.2014 v čase o 06.00 hod. na čerpacej stanici OMV T. na diaľnici D1 v smere na Ž. prevzal od tých istých osôb odcudzený tyčový cín s označením 815L1100000-G bez obsahu olova a s obsahom striebra 4% o váhe 110 kg, odcudzený tyčový cín s označením UVH031 s obsahom olova a striebra 0% o váhe 105,20 kg spolu v hodnote X.XXX,XX eur, za ktorý tovar pri tomto obchodnom stretnutí vyplatil hotovosť vo výške X.XXX,- eur, takto na seba previedol uvedené kovy v hodnote približne XX.XXX,XX eur, pričom konal cielene a za účelom zisku, ktorý bol minimálne X.XXX,- eur a to napriek tomu, že bol uzrozumený o samotnom pôvode prevedeného tovaru na seba, ako veci, ktorá bola získaná trestným činom spáchaným inou osobou. 2/ Dňa 30.12.2014 prevzal žalobca upovedomenie o začatí konania vo veci prepustenia zo služobného pomeru č. ORPZ-MA-OPP-387/2014, ktorým bol žalobca upovedomený o začatí konania vo veci prepustenia zo služobného pomeru príslušníka PZ podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z. Na základe oznámenia OIS SKIS MV SR pod č. p.: ČVS: SKIS-408/OISZ-V-2014 zistil, že je dôvodné podozrenie, že svojím konaním zvlášť hrubým spôsobom porušil služobnú prísahu a služobnú povinnosť a jeho ďalšie ponechanie v služobnom pomere príslušníka PZ by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, nakoľko bolo na neho vznesené obvinenie za pokračovací zločin podielnictva podľa § 231 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona. Protiprávneho konanie žalobcu spočívalo na tom skutkovom základe, že dňa 23.05.2014, 24.06.2014 a 21.07.2014 na čerpacej stanici OMV T. na diaľnici D1 v smere na Ž. nakúpil a tak na sebe previedol za účelom ďalšieho predaja a dosiahnutie zisku od P.. Q. U. a od Z.. M. N. rôzne množstvo tyčového cínu a medi o celkovej hmotnosti 834,5 kg, za ktoré vyplatil pri týchto obchodných stretnutiach XX.XXX,- eur, pričom konal cielene za účelom zisku, ktorý bol minimálne X.XXX,- eur a to i napriek tomu, že bol uzrozumený o samotnom pôvode prevedeného tovaru na seba ako veci, ktorá bola získaná trestným činom spáchaným inou osobou. Lehotu na vyjadrenie stanovil do 3 dní od prevzatia tohto upovedomenia. Dňa 02.01.2015 obdržal priamy nadriadený od žalobcu vyjadrenie k začatiu konania vo veci prepustenia zo služobného pomeru. Uviedol, že dňa 22.12.2014 mu bolo doručené uznesenie vyšetrovateľa odboru inšpekčnej služby MV SR, sp. zn. ČVS: SKIS-408/OISZ- V-2014, ktorým podľa ust. § 206 ods. 1 Trestného poriadku vzniesol voči nemu obvinenie za pokračujúci zločin podielnictva podľa § 231 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona. Oznámil, že podal v zákonnej lehote sťažnosť proti tomuto uzneseniu, nakoľko toto uznesenie považuje za neopodstatnené, zmätočné, nepreskúmateľné, arbitrárne a nezákonné. 3/ Dňa 15.01.2015 obdržal priamy nadriadený žalobcu vyrozumenie Ministerstva vnútra SR, sekcie kontroly a inšpekčnej služby, úrad inšpekčnej služby, odbor inšpekčnej služby - západ, v ktorom bolo uvedené, že na základe jeho žiadosti zo dňa 07.01.2015 vo veci obvineného H.. Z. Y. oznámilo, že nahliadnutie do vyšetrovacieho spisu a vyhotovenie jeho kópií upravuje § 62 ods. 1 Trestný poriadok. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že priamy nadriadený nie je oprávnený nahliadať do vyšetrovacieho spisu a vyhotovovať si z neho kópie. Preto jeho žiadosti nebolo možné vyhovieť, avšak pre potreby personálneho konania podal správu, v ktorej bol opísaný priebeh doterajšieho vyšetrovania a zo spisu vyšetrovateľa je zrejmé, že v priebehu vyšetrovania boli vyhotovené výstupu zo sledovania osoby Z. Y., ktoré boli realizované podľa § 39 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z.z. Po začatí trestného stíhania bol vypočutý za poškodenú spoločnosť konateľ spoločnosti A. C.X., ktorý uviedol, že spoločnosť sa zaoberá vývozom a výrobou elektronických zdrojov, cín a meď, ktorý Z. Y. na seba previedol bol v hodnote približne XX.XXX,XXeur, pričom hodnota cínu bola určená podľa nákupnej ceny, za ktorú cín obstaráva uvedená spoločnosť, z ktorej boli cínové tyče odcudzené. Pred začatím trestného stíhania bolo realizované odpočúvanie mobilného telefónneho čísla, ktorý používal Z. Y.. Následne pred začatím trestného stíhania bolo vykonané odpočúvanie aj telefónneho čísla Q. U.. Do vyšetrovacieho spisu boli zabezpečené na základe žiadosti o poskytnutie záznamov zo sledovania záznamy, výstupy zo sledovania osoby Z. Y.. Po začatí trestného stíhania bolo realizované odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky mobilného telefónneho čísla, ktoré používal N. A.. Dňa 04.11.2014 bolo podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku vznesené obvinenie P.. Q. U. a Z.. M. N. za pokračovací zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Trestného zákona spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona. Dňa 04.11.2014 vydal konateľ spoločnosti Medeko Cast, s. r. o. menný zoznam dodávateľov kovového odpadu za obdobie od 01.05.2014 do 30.10.2014. Z dokladov tejto spoločnosti bolo zistené, že dňa 23.05.2014 je evidované v údajoch evidenčné číslo motorového vozidla Z. XXXCT ( ktorého vlastníkom a držiteľom je od 12.12.2012 žalobca a jedná sa osobné motorové vozidlo Ford Mondeo). Týmto motorovým vozidlom dovezený kovový odpad spoločnosti Medeko Cast s. r. o. predali A. O., bytom K. a U. Z., bytom K.. Dňa 24.06.2014 bol odpredaný kovový odpad od osôb Q. B., bytom F. a Z. E., bytom T., pričom tento kovový odpad bol dovezený motorovým vozidlom, evidenčné číslo Z. XXXBG. Svedok Q. B. pri výpovedi uviedol, že nikdy nebol v S. C. a nikdy sa neviezol v motorovom vozidle Nissan Vanette a nepozná Z. E.. Dňa 21.07.2014 bol odpredaný kovový odpad uvedenej spoločnosti od osôb S. Z., bytom C., Ľ. N., bytom Q. a A. S.Á., bytom N. S. Z., pričom tento bol dovezený motorovým vozidlo EČV C. XXXUA, zn. Škoda Fabia. K veci vypočutý svedok A. S. a uviedol, že nikdy nebol v S. C. a ani tam neodovzdával žiadne kovy a nepozná S. Z. a Ľ.V. N.. Lustráciou v evidencii obyvateľstva bolo zistené, že dňa 06.03.2014 žalobca lustroval Q. B. a S. Z.. Dňa 23.05.2014 boli s vozidlom Z. Y.Š. privezené do spoločnosti Medeko Cast, s.r.o. a predané kovy rovnakého druhu a hmotnosti, ako je zdokumentované odposluchmi. Z dôkazov zabezpečených odposluchmi jednoznačne vyplývalo, že Z. Y. dňa 23.05.2014, 24.06.2014 a 21.07.2014 zakúpil od Q. U. a M. N. cín s obsahom striebra, olova a meď a tento previezol do spoločnosti Medeko Cast, s.r.o., kde komunikoval s N. A.. Z výpovedí obvinených Q. U. a M. N. vyplýva, že žalobca nemal od nich informácie odkiaľ kovy pochádzajú, ale vzhľadom na to, že u cínu sa jednalo nové, nepoužité tyče v pôvodnom obale s označením spoločnosti, ktorá ho vyrobila, Z. Y. musel vedieť, predpokladať, že sa jedná o odcudzené kovy, veď od dlhoročne slúžiaceho príslušníka PZ na obvodnom oddelení vedel, resp. bol uzrozumený s tým, že sa jedná o kovy kradnuté, vypovedalo jeho následné konanie po odkúpení kovov. Vyššie opísaným konaním sa snažil utajiť pôvod kovov tak, aby neboli spájané s jeho osobou. Ak by nebol uzrozumený s tým, že kovy sú kradnuté, odovzdal, predal by kovy sám na svoje meno bez toho, aby sa snažil utajiť svoje meno. Uzrozumeniu nasvedčuje aj A. obava zo zaistenia záznamov, problematické mená v týchto záznamov, ktorým je práve Z. Y.. 4/ V priebehu administratívneho konania boli vypočutí a spísané zápisnice o výsluchu osoby na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci: S.S.. S. Š., N. A., P.. Q. U., Z. E., Z.. M. N., Q. B., Z. U., A. O., A. S., Ľ. N., E. Y.R. (Z.), A. C., fotodokumentácia cínovým ingotom od firmy Medeko Cast, s. r. o. Považská Bystrica. 5/ Dňa 28.01.2015 bola spísaná so žalobcom Zápisnica o výsluchu účastníka konania vo veci prepustenia zo služobného pomeru z ktorej vyplýva, že popieral spáchanie akéhokoľvek skutku kladeného mu za vinu a to napriek tomu, že formulácie skutkovej vety v uznesení o vznesení obvinenia ani celkom nerozumie a nedopustil sa žiadneho trestného činu. Nepopieral odkúpenie cínu od dvoch osôb na benzínovej pumpe v T., avšak nevedel kde pracujú, ani nezisťoval odkiaľ farebný kov - cín pochádzal. Tiež nevedel ich mená, kde pracujú a toto sa dozvedel až z uznesenia od vyšetrovateľa inšpekcie. Popieral, že by vedel, že cín pochádza z rozkrádania vo firme, kde títo dvaja pracovali, nakoľko nemal vedomosť, kde títo pracujú. Nebol oboznámený s dôkazmi v spisovom materiáli vyšetrovateľa inšpekcie, na základe ktorých bolo vznesené voči nemu obvinenie. Advokáta informoval, že je proti nemu vedené konanie o prepustení zo služobného pomeru zo strany jeho nadriadených. Advokát ho poučil, že sa v konaní o prepustení nemá k čomu vyjadrovať, čiže teraz pri tomto výsluchu, nakoľko - ako uviedol - ani on ani jeho advokát nie sú oboznámený so spisovým materiálom vedeným proti nemu na inšpekcii ministerstva vnútra. Odkúpenie predmetných kovov nemá žiaden súvis s výkonom jeho povolania a právomoci verejného činiteľa, pokiaľ ide o kúpu predmetných kovov sa nepodieľal na plnení úloh spoločnosti a štátu, nepoužíval pri tom žiadnu právomoc, ktorá mu bola v rámci zodpovednosti za plnenie týchto úloh zverená, preto nemohol naplniť ani jeden zo štyroch inak povinných a kumulatívnych zákonom stanovených podmienok - znakov charakterizujúcich verejného činiteľa. 6/ V administratívnom spise žalovaného sú zabezpečené dôkazy a to fotografie a zábery na firmu Medeko Cast s. r. o. Považská Bystrica, fotodokumentácia tyčového cínu zabaleného v originálnych škatuliach s nápisom Medeko Cast, s. r. o. a čiarovým kódom a fotodokumentácia tyčového cínu s odliatym nápisom Medeko a puncom. 7/ Zo stanoviska Odborového zväzu polície SR ZOČ 8/54 Malacky k zaujatiu stanoviska k návrhu na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ vyplýva, že s prepustením žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z. nesúhlasia vzhľadom k tomu, že doteraz nebol disciplinárne potrestaný, nebol právoplatne odsúdený a jeho protiprávne konanie, za ktoré mu bolo vznesené obvinenie podľa § 209 ods. 1 TP nesúviselo s výkonom jeho služby. 8/ Dňa 06.02.2015 bol priamym nadriadeným vypracovaný návrh na prepustenie zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka PZ podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z. žalobcu. Návrh odporučil riaditeľ Okresného riaditeľstva PZ v Malackách a riaditeľ Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave. Dňa 09.02.2015 obdržal priamy nadriadený vyjadrenie žalobcu k návrhu na jeho prepustenie zo služobného pomeru. Vo vyjadrení okrem iného uviedol, že žiadal nadriadeného, aby ho oboznámil s rozhodnutiami sudcu, ktorými bolo nariadené jeho tajné sledovanie a rovnako so všetkými výstupmi za použitia informačno-technických prostriedkov, na základe ktorých založil svoj návrh na jeho prepustenie zo služobného pomeru. V prípade, ak administratívny spis neobsahuje tie rozhodnutia sudcu o jeho tajnom sledovaní a všetky výstupy z použitia informačno-technických prostriedkov realizovaných na ich základe žiadal, aby tieto podklady boli bez meškania zabezpečené do administratívneho spisu ako jeho súčasť, pretože jediným a rozhodujúcim podkladom návrh na prepustenie jeho osoby zo služobného pomeru sú práve výstupy z použitia informačno-technických prostriedkov bez ohľadu na ich druh, ku ktorým sa nemohol vyjadriť. 9/ Dňa 12.02.2015 vydal minister vnútra personálny rozkaz č. 28, ktorým bol žalobca prepustený podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z. zo služobného pomeru príslušníka PZ. Menovaný v čase mimo výkonu služby na parkovisku čerpacej stanice OMV T. na diaľnici D1 v smere na Ž., najmenej v 3 prípadoch v dňoch 23.05.2014, 24.06.2014 a 21.07.2014 odkúpil od P.. Q. U. a Z.. M. N. a tak previedol na sebe farebné kovy v celkovom množstve 408 kg tyčového cínu s označením 815L1100000-G bez obsahu olova a s obsahom striebra 4%, 313,4 kg tyčového cínu s označením UVH031 s obsahom olova a striebra 0% a 113,1 kg medi, v celkovej hodnote XX.XXX,XX eur. P.. Q. U. a Z.. M. N. predtým odcudzili z pracoviska zo skladu spoločnosti Power one, s.r.o. Dubnica nad Váhom, pričom sa u cínu jednalo o nové, nepoužité cínové tyče zabalené v pôvodných baleniach ako boli dodané spoločnosťou Medeko Cast, s. r. o. Považská Bystrica, od ktorej spoločnosť Power one s. r. o. Dubnica nakupovala. Menovaný následne uvedené odkúpené farebné kovy so ziskom odpredal do spoločnosti Medeko Cast, s.r.o. pod menami osôb, ktoré neboli pri predaji prítomné a ani o ňom nevedeli, pričom ich osobné údaje zistil neoprávnenou lustráciou v informačnom systéme MV SR, bez služobného dôvodu, alebo iným nezisteným spôsobom. Menovaný ako skúsený policajt s dlhoročnou praxou, ktorého základnou povinnosťou je odhaľovanie a objasňovanie trestnej činnosti, mal a mohol vedieť, že nakupoval tovar pochádzajúci z protiprávnej činnosti spáchanej inou osobou, nakoľko sa nemohlo jednať o odpad, ale šlo o nové nepoužité cínové tyče zabalené v pôvodných baleniach s označením spoločnosti Medeko Cast, s. r. o. Považská Bystrica, ktorá zabezpečovala ich dodávku pre spoločnosť Power one s. r. o. Dubnica nad Váhom, odkiaľ boli odcudzené. Uvedený skutkový stav bol zdokumentovaný vlastným šetrením nadriadeného, ktorý ako dôkaz v zmysle ust. § 238 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. použil hlásenie OISZ ÚIS SKIS MV SR ČVS: SKIS-408/OISZ-V-2014 zo dňa 22.12.2014, ako aj zaslané vyrozumenie od vyšetrovateľa zo dňa 15.01.2015, zápisnicu o výsluchu menovaného ako účastníka konania s jeho vyjadreniami, zápisnice o výsluchu osôb na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci: P.. Q. U.Š., Z.. M. N., N. A., A. C., S.. S. Š., E.H. Y., A. O., Z. U., Q. B., A. S., Ľ.V. N. B. Z. E., fotodokumentácia cínu, fotokópie plánu služieb OO PZ Stupava, záznam o jeho odmenách a trestoch, zhodnotenie jeho služobnej činnosti, stanovisko výboru ZO OZP č. 8/54 Malacky, súvisiace úradné záznamy a záznamy. V rozhodnutí prvostupňový orgán opísal priebeh zisťovania skutočného stavu veci, ako aj stručný obsah zápisníc s uvedenými osobami a uviedol, že po dôslednom vyhodnotení uvedených dôkazov jednotlivo v ich vzájomných súvislostiach, bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo neprospech menovaného, dospel nadriadený k záveru, že tento svojím konaním s poukazom na ust. čl. 1 odsek 1 písm. d/ N MV SR č. 18/2018 porušil služobnú prísahu a služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, nakoľko konal úmyselne pre získanie neoprávnenej výhody na svoj prospech. Naplnil tým skutkovú podstatu prepustenia zo služobného pomeru príslušníka PZ podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z. Nadriadený spracoval návrh na prepustenie zo služobného pomeru a vopred ho predložil na prerokovanie príslušného odborovému orgánu, ktorý s ním vyslovil nesúhlas s poukázaním na doterajšiu bezúhonnosť, a jeho protiprávne konanie nesúviselo s výkonom jeho služby. Toto stanovisko však nie je pre nadriadeného záväzné, ktorý dôvody prepustenia považuje za riadne preukázané. K námietke menovaného o nedostatočne zistenom skutočnom stavu veci a žiadosti doložiť výstupy z použitia informačno-technických prostriedkov v trestnom konaní uviedol, že takéto výstupy v konaní o prepustení využité nemohli byť a ani neboli, preto je táto požiadavka neopodstatnená. Nakoľko vo vyjadrení neuviedol také námietky, ktoré by bránili realizácii návrhu na prepustenie bol tento postúpený služobnou cestou na realizáciu ministrovi vnútra SR. 10/ Zvlášť hrubé porušenie služobnej povinnosti spočíva v tom, že menovaný nebol čestný a disciplinovaný, keď v úmysle zadovážiť sebe neoprávnený prospech opakovane vykopal tyčový cín a meď od osôb, ktoré ich predtým odcudzili na svojom pracovisku a tieto následne so ziskom predával pod menami osôb, ktorých osobné údaje zistil nelegálnou lustráciou v informačnom systéme MV SR alebo iným nezisteným spôsobom, a ktoré predaj podľa ich výpovedí nerealizovali ani sa pri ňom nezúčastňovali. Menovaný pritom vzhľadom na stav tyčového cínu, jeho pôvodné balenie z výroby, označenie výrobným číslom, puncom a čiarovým kódom, ako aj vzhľadom na situáciu a okolnosti odkúpenia ako skúsený príslušník PZ s dlhoročnou praxou mal a mohol vedieť, že tieto kovy pochádzajú z protiprávnej činnosti spáchanej inou osobou. O takej jeho vedomosti svedčí aj skutočnosť, že tieto kovy predával pod inými menami a snažil sa tak utajiť svoju totožnosť. Osobné údaje osôb, ktoré chcel uviesť ako predajcov ním odkúpeného cínu sa pokúsil získať aj od kolegu, ktorého požiadal o prefotenie preukazov totožnosti osôb, ktoré by tento náhodou predviedol alebo zaistil. Svoje sily a schopnosti teda nevynaložil na ochranu osobných údajov a majetku iných, ale sám do nich zvlášť hrubým spôsobom zasiahol. 11/ Nedodržal ani služobnú disciplínu, keď sa nezdržal konania, ktoré mohlo narušiť vážnosť PZ, alebo ohroziť dôveru v tento zbor, čím porušil aj základné povinnosti policajta uvedené v § 48 ods. 3 písm. g/ a písm. h/ zákona č. 73/1998 Z.z. Ponechanie menovaného v služobnom pomere by preto bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, predovšetkým záujmom na svedomitom plnení základných povinností a dôslednom dodržiavaní služobnej disciplíny všetkými príslušníkmi PZ. Požiadavka zodpovedného príslušníka PZ k rešpektovaniu právnych prípisov vyplýva z jeho právneho postavenia a predpokladá sa, že každý príslušník PZ v rámci svojho postavenia ich bude príkladne a striktne rešpektovať, tak ako sa k tomu zaviazal v služobnej prísahe. 12/ Proti personálnemu rozkazu č. 28/2016 zo dňa 12.02.2015 podal žalobca rozklad, ktorý bol doručený žalovanému dňa 02.03.2015. 13/ Žalovaný vydal dňa 13.05.2015 napadnuté rozhodnutie, ktorým rozklad odvolateľa zamietol a napadnutý personálny rozkaz potvrdil. Žalovaný vyhodnotil v prvej časti svojho rozhodnutia priebeh prvostupňového konania, opísal dôvody podaného rozkladu a skonštatoval, že z obsahu zadováženého spisového materiálu je dostatočne zistené, že odvolateľ sa dopustil protiprávneho konania zakladajúce dôvod jeho prepustenia, ktorým je zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy, čo mu bolo preukázané dôkazmi obstarávané predpísaným zákonným spôsobom uvedeným v § 238 zákona č. 73/1998 Z.z., s ktorými sa mal možnosť oboznámiť. Na druhej strane odvolateľ podľa § 238 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z., v celom konaní o jeho prepustení a tiež ani v podanom rozklade sám nepredložil taký hodnoverný a presvedčivý dôkaz, s ktorým by spochybnil objektívne zistený skutočný stav veci a vyvrátil dôvody, na základe ktorých bol v jeho prípade aplikovaný inštitút prepustenia podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z. 14/ Žalovaný k námietke odvolateľa uvedenej v rozklade, že výsluchy osôb P.. Q. U., Z.. M. N., N. A., A. C.X., S.. S. Š., E. Y., A. O., Z. U.C., Q. B., A. S., Ľ. N. B. Z. E. nemali žiadny význam pre zistenie skutkového stavu, na základe ktorého je založené napadnuté rozhodnutie. Z vykonaného dokazovania sa podľa neho jednoznačne a nepochybne preukázalo, že nemá žiadnu vedomosť o tom, odkiaľ odkúpený tovar pochádza. Žalovaný uviedol, že s touto námietkou nemôže súhlasiť, nakoľko práve tieto výsluchy objasnili skutkový stav, i keď priamo nepreukázali, či odvolateľ vedel o pôvode kúpeného tovaru. Nepriamo však jednoznačne poukazujú na to, že mal a mohol vedieť, že tento tovar pochádza z nekalej činnosti vzhľadom na jeho charakter a situáciu. o tomto pôvode vedel vyplýva z jeho konania, keď tovar ďalej so ziskom odpredával pod menami osôb, ktoré sa predaja vôbec nezúčastnili ani o ňom nevedeli, pritom osobné údaje niektorých osôb si zistil neoprávnene sám v informačnom systéme MV SR a ďalšie sa pokúšal zabezpečiť si cestou kolegu, ktorého požiadal o prefotenie dokladov totožnosti osôb predvedených v inej veci. Je nepochybné, že predmetný tovar odvolateľ nakupoval s tým, aby ho so ziskom predal, čo ani sám nepoprel. Pritom ako policajtovi je zakázané vykonávať akúkoľvek zárobkovú činnosť (§ 48 ods. 6 zákona č. 73/1998 Z.z.). 15/ Odvolateľ ďalej poukázal na tvrdenie prvostupňového správneho orgánu, z ktorého cituje, že... „nakoľko sa nemohlo jednať o odpad, ale išlo o nové, nepoužité cínové tyče, zabalené v pôvodných baleniach a s označením spoločnosti Medeko Cast, s. r. o. Považská Bystrica“ sa uvádza, že zo spisového materiálu, ale ani z napadnutého rozhodnutia vôbec nevyplýva, na základe akého vykonaného dôkazu dospel prvostupňový orgán k uvedenému záveru, pretože tovar, ktorý mal údajne kúpiť a následne predať nebol nikdy zaistený. K uvedenému žalovaný uviedol, že A. C., konateľ spoločnosti Bel Power Solutions, ktorá zamestnávala Q. U. a M. N. uviedol, že títo mali na starosti organizáciu skladového hospodárstva, vrátane prípravy materiálov do výroby. Jedným z materiálov bol aj tyčový cín bez obsahu železa a s rôznym obsahom striebra, ktorý bol dodaný zo spoločnosti Medeko, s. r. o. Považská Bystrica balený v papierových krabiciach označených špecifickým kódom a každý kus tohto materiálu má svoje výrobné číslo vyrazené ako punc. Nie je možné ho zameniť s iným produktom z inej firmy, pretože keď ho prevezú označia ho nálepkou s čiarovým kódom. Nakoľko menovaní odpredávali predmetný tyčový cín odvolateľovi, A. C. poskytol zhodný cín za účelom zhotovenia fotodokumentácie, ktorá je súčasťou spisu v konaní o prepustení. Predmetná fotodokumentácia cínu v spise má len názorne zobraziť stav, v akom sa cín nachádzal v čase jeho odpredaja odvolateľom do spoločnosti Medeko Cast, s. r. o. Považská Bystrica. Nie je teda rozhodujúce v tomto konaní (personálne), či bol odpredaný cín zaistený. 16/ Žalovaný s námietkou odvolateľa, ktorý považoval názor prvostupňového orgánu, že hlásenia, vyrozumenia alebo úradné záznamy vyšetrovateľa PZ sú dôkazmi, za mylný a právne neudržateľný, nie je možné s ním súhlasiť. Žalovaný uviedol, že v konaní o prepustení policajta zo služobného pomeru za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi (§ 238 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z.). Podľa § 238 ods. 2 zákona č.73/1998 Z.z., dôkazom sú najmä výpovede, vyjadrenia osôb, vrátane účastníkov konania, odborné posudky, znalecké posudky, správy, vyjadrenia, potvrdenia orgánov a organizácii, listiny, veci a ohliadka. Príslušný nadriadený v personálnom konaní, ktoré je samostatné od iných druhov konaní, či od disciplinárneho konania alebo trestno-právneho konania vykonal v súlade s platnou právnou úpravou (§ 233 zákona č. 73/1998 Z.z.) dôsledné prešetrenie danej veci na ten účel si zabezpečil potrebné dôkazy. Je nepochybné, že dôkazy boli získané v súlade s príslušnými ustanoveniami Trestného zákona a Trestného poriadku a preto boli použité v zmysle § 238 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. v konaní o prepustení odvolateľa ako dôkaz. 17/ K námietke odvolateľa, že: „...Návrh na prepustenie menovaného zo služobného pomeru bol prerokovaný výborom základnej organizácie odborového zväzu polície Malacky č. 8/54 dňa 06.02.2015, ktorý nemal k návrhu výhrady ani pripomienky...“ V napadnutom rozhodnutí je pritom uvedené, že príslušný orgán vyslovil nesúhlasné stanovisko k jeho prepusteniu zo služobného pomeru žalovaný uviedol, že v návrhu na prepustenie, tak ako aj v odôvodnení napadnutého rozhodnutia bolo uvedené, že výbor ZO OZP Malacky č. 5/84 nesúhlasil s prepustením odvolateľa, pričom v návrhu a tiež v napadnutom rozhodnutí nie je rozhodujúceho uviesť presnú citáciu príslušného odborového zväzu polície, ako sa odvolateľ domnieva. Stanovisko príslušného odborového zväzu má iba odporúčací charakter a nie je preto pre nadriadeného záväzné. 18/ K námietke odvolateľa, že považuje za nepravdivé a účelové tvrdenie správneho orgánu, ktorý v napadnutom rozhodnutí uviedol cit.: „advokát ho poučil, že sa v konaní o prepustení nemá k ničomu vyjadrovať...“, čo priamo vyvracia aj jeho podrobné písomné vyjadrenie zo dňa 08.02.2015, v ktorom uviedol cit.: „...Pokiaľ mi nebude umožnené v administratívnom konaní o prepustenie mojej osoby zo služobného pomeru umožnené oboznámiť sa s rozhodnutiami sudcu, ktorými nariadil tajné sledovanie jeho osoby, nemôže reálne a účinne namietať nesplnenie základy legality, zásady legitimity a zásady proporcionality v týchto rozhodnutiach, ktorými sudca nariadil moje tajné sledovanie...“. Žalovaný k námietke uviedol, že z výpovede odvolateľa, ako účastníka konania zo dňa 28.01.2015 vyplýva, cit.: „Môj advokát ma poučil, že sa v konaní o prepustení nemám k ničomu vyjadrovať, čiže teraz pri tomto výsluchu, nakoľko - ako som už uviedol- ani ja ani môj advokát nie sme oboznámení so spisovým materiálom vedeným proti mne na inšpekcii ministerstva vnútra. Len chcem uviesť, že odkúpenie predmetných kovov nemá žiadny súvis s výkonom môjho povolania a právomoci verejného činiteľa“. Na tom nič nemení ani tá skutočnosť, že odmietnutie vypovedať odvolateľ podmienil oboznámením sa s rozhodnutiami sudcu, ktorý mal nariadiť sledovanie jeho osoby. Žiadny takýto dôkaz v konaní o prepustení využitý nebol, preto v tomto konaní nemohol byť s ním ani oboznámený. V napadnutom rozhodnutí sa tiež neuvádzalo, že by skutkový stav bol zistený a preukázaný vyšetrovateľom OISZ ÚIS SKIS MV SR vo vyšetrovacom spise za využitia informačno-technických prostriedkov a sledovania. 19/ Skutkový stav v konaní o prepustení bol zistený nadriadeným a odvolateľ bol so všetkými podkladmi pre toto konanie riadne oboznámený. Žalovaný v rozhodnutí poukázal na ust. § 192 ods. 2 písm. e/, § 48 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z., a boli splnené podmienky prepustenia odvolateľa zo služobného pomeru a preskúmaním predmetnej veci v rámci odvolacieho konania nebolo zistené porušenie právnych predpisov. Napadnuté rozhodnutie bolo vydané na základe presne a úplne zisteného skutočného stavu veci za súčasného dodržania príslušných ustanovení zákona a preto neboli zistené žiadne dôvody na jeho zmenu alebo zrušenie. II. Zhrnutie argumentov žalobcu 20/ Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 14.07.2015 domáhal, aby správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 13.05.2015, ako aj personálny rozkaz Ministra vnútra SR č. 28 zo dňa 12.02.2015 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zastáva názor, že postup a rozhodnutia - výroky, ako aj odôvodnenie tak prvostupňového, ako aj druhostupňového správneho orgánu nie sú v súlade s Ústavou SR, ústavnými zákonmi, zákonmi a ostatnými právnymi predpismi a nariadeniami teda sú nezákonné. Vydané rozhodnutia nie sú v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 73/1998 Z.z., okrem iného aj preto, že neobsahujú riadne, dostatočné a presvedčivé odôvodnenie. Rozhodnutia správnych orgánov vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci a rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre zmätočnosť a nedostatok dôvodov. 21/ Žalobca uviedol, že dňa 26.02.2015 proti personálnemu rozkazu č. 28 zo dňa 12.02.2015 podal rozklad, ktorý riadne zdôvodnil. Žalovaný uviedol, že uvedený skutkový stav bol údajne zdokumentovaný vlastným šetrením nadriadeného a z dôkazov, ktoré uviedol v rozhodnutí. Z vykonaných výsluchov, tak ako aj priamo vyplýva z personálneho rozkazu sa nepodarilo zistiť skutočnosti preukazujúce tvrdenie správneho orgánu, o ktoré oprel svoje rozhodnutie o jeho prepustení zo služobného pomeru, naopak z vykonaného dokazovania sa nepochybne preukázalo, že nemal žiadnu vedomosť o tom, odkiaľ odkúpený tovar pochádza. Uvedené priamo potvrdzujú vo svojich výpovediach najmä P.. Q. U. a Z.. M. N., ktorí opakovane vypovedali, že nemal vedomosť odkiaľ farebné kovy pochádzajú. Prvostupňový orgán svoje rozhodne o prepustení zo služobného pomeru založil na svojvoľnom subjektívnom a dôkazmi nepodloženom názore „menovaný ako skúsený policajt s dlhoročnou praxou, ktorého základnou povinnosťou je odhaľovanie a objasňovanie trestnej činnosti mal a mohol vedieť, že nakupuje tovar pochádzajúci z protiprávnej činnosti spáchanej inou osobou“. Podľa jeho názoru prvostupňový orgán založil svoje rozhodnutie na dohadoch a to o to viac, že prepustenie zo služobného pomeru je mimoriadnym zásahom do základných práv a slobôd žalobcu. Pokiaľ ide o tvrdenie prvostupňového orgánu „... nakoľko sa nemohlo jednať o odpad ale išlo o nové, nepoužité cínové tyče, zabalené v pôvodných baleniach s označením spoločnosti Medeko Cast, s.r.o. orlove 255, Považská Bystrica...“ Zo spisového materiálu, ale ani z napadnutého rozhodnutia vôbec nevyplýva, na základe akého vykonaného dôkazu dospel správny orgán k uvedenému záveru, že tovar, ktorý mal údajne kúpiť a následne predať nebol nikdy nikým zaistený. Práve z dôkazov, na ktoré sa správny orgán odvoláva, nepochybne vyplýva, že žalobca nemal žiadnu vedomosť, odkiaľ farebné kovy pochádzajú. 22/ Z dôkazov, ktoré správny orgán zabezpečil, a na základe ktorých založil svoje rozhodnutie o jeho prepustení zo služobného pomeru, konkrétne - hlásenia odboru inšpekčnej služby západ ÚIS SKIS MV SR sp. zn. ČVS: SKIS-408/OISZ-V-2014 zo dňa 22.12.2014, ako aj zaslané vyrozumenie od vyšetrovateľa PZ zo dňa 15.01.2015, podľa žalobcu tieto sa nemožno za žiadnych okolností považovať za dôkazy a to nielen preto, že nejde o meritórne rozhodnutie ale primárne, pretože hlásenia, vyrozumenia alebo úradné záznamy spracované vyšetrovateľom PZ nemajú povahu dôkazu. Môžu mať nanajvýš iba informatívny charakter o tom, že sa v danej veci vedie vyšetrovanie. 23/ Žalobca taktiež nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že výbor ZO odborového zväzu polície Malacky č. 8/54 dňa 06.02.2015 bol prerokovaný a tento nemal k návrhu výhradu ani pripomienky, práve naopak príslušný odborový orgán vyslovil nesúhlasné stanovisko k jeho prepusteniu zo služobného pomeru. Taktiež nesúhlasí s tvrdeniami správneho orgánu ohľadne tvrdenia, že bol poučený, že v konaní o prepustení sa nemá k ničomu vyjadrovať, aj toto tvrdenie považuje za nepravdivé, pretože advokátom bol poučený o tom, že pokiaľ mu nadriadený nepredloží rozhodnutia sudcu o použití informačno-technických prostriedkov, na základe ktorých mal byť odpočúvaný a výstupy z ich použitia nemôže sa reálne a účinne voči nim brániť. 24/ Administratívny spis vzťahujúci sa na konanie o prepustenie žalobcu zo služobného však neobsahuje ani rozhodnutia sudcu, na základe ktorých bolo realizované jeho tajné sledovanie, bez ohľadu na jeho druh a použitie a rovnako neobsahuje žiadne výstupy z použitia informačno-technických prostriedkov a sledovania osôb. Nadriadený mu tak uprel najzákladnejšie právo účastníka konania a to oboznámiť sa so všetkými dôkazmi, ktoré sú podkladom pre dané konanie. Je nepochybné, že z uznesenia o vznesení obvinenia, ako i návrh na prepustenie zo služobného pomeru, rovnako i rozhodnutie o prepustení zo služobného pomeru, teda celé administratívne konanie, ktoré je separátne a nezávislé konanie od trestného konania sú v skutočnosti založené na jednom dôkaze (výstupoch z použitia informačno-technických prostriedkov), ku ktorému sa počas konania nemal možnosť vyjadriť, pretože nie sú obsahom administratívneho spisu a tým došlo k porušeniu čl. 36 písm. b/, 46 ods. 1 a 2 Ústavy SR. Z rovnakých dôvodov došlo aj k porušeniu čl. 6 ods. 1, 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane základných slobôd. 25/ Žalovaný svojvoľným vyhodnotením dôkazov, ktoré si zaobstaral dospel k záveru, že žalobca svojím konaním a s poukazom na článok I. odsek 1 písm. d/ N MV SR č. 18/2008, porušil služobnú prísahu a služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmom štátnej služby, nakoľko mal konať úmyselne pre získanie neoprávnenej výhody na svoj prospech. Žalobca nesúhlasí s tvrdeniami žalovaného týkajúce sa zvlášť hrubého porušenia služobnej prísahy a služobnej povinnosti uvedené v personálnom rozkazu o prepustení. Poukázal na to, že nesprávne žalovaný, ako aj prvostupňový orgán použil ust. § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z., ktorý si vyžaduje kumulatívne naplnenie oboch podmienok a to porušenie služobnej prísahy alebo služobnej prísahy zvlášť hrubým spôsobom a ponechanie policajta v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Nijako neodôvodnil, že na základe čoho dospel k záveru, že porušenie povinnosti uvedenej v ust. § 48 ods. 3 písm. g/, písm. h./ zákona č. 73/1998 Z.z. dosahuje intenzitu porušenia služobnej povinnosti a služobnej prísahy zvlášť hrubým spôsobom. Žalobca má za to, že vzhľadom na okolnosti prípadu, jeho postih je neprimerane prísny a jeho prepustenie zo služobného pomeru nie je dôvodné. Žalobca namietal v žalobe, že rozhodnutie o jeho prepustení zo služobného pomeru bolo založené na nezákonných a neprípustných dôkazoch. III. Vyjadrenie žalovaného 26/ Dňa 14.12.2015 obdržal správny súd vyjadrenie žalovaného, ktorý v ňom zrekapituloval priebeh konania pred prvostupňovým orgánom ako aj žalovaným a na záver dodal, že v napadnutom rozhodnutí sa neuvádza, že by skutkový stav bol zistený a preukázaný vyšetrovateľom ÚIS MV SR vo vyšetrovacom spise za využitia informačno-technických prostriedkov a sledovania osôb. Skutkový stav v konaní o prepustení bol zistený nadriadeným najmä výsluchmi osôb a žalobca bol so všetkými podkladmi pre toto konanie riadne oboznámený. Teda nebolo mu upreté žiadne právo účastníka konania. Ak v trestnom konaní boli použité ITP, mal sa oboznámenia s nimi domáhať v tomto konaní. Nie je pravdou ani to, že sa nadriadený oboznámil s výstupmi využitia ITP v trestnom konaní, čím mala byť porušená zásada rovnosti zbraní. V spise je založená odpoveď vyšetrovateľa, v ktorej zamieta žiadosť nadriadeného o nazretie do vyšetrovacieho spisu a podáva nadriadenému správu (listy č. 11-15). Nebola teda porušená ani Ústava SR a ani Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Žalobca totiž opomína skutočnosť, že protiprávne konal ako policajt, ktorý pred vznikom služobného pomeru zložil služobnú prísahu a teda jeho zodpovednosť za dodržiavania právnych predpisov je vyššia ako zodpovednosť ostatných občanov. Zodpovedá tomu aj primerane vyššie finančné ohodnotenie za výkon služby. Nie je predsa možné, aby policajt po skončení výkonu služby si privyrábal bezdokladovým nakupovaním tovaru, u ktorého je zjavné, že nemôže byť legálne zadovážený, a jeho následným odpredajom za vyššiu cenu, aj to ešte pod menami osôb, ktoré sa ho nezúčastnili a ani o ňom nevedeli. Ich osobné údaje si pritom na taký účel zadovážil neoprávnene. 27/ Napadnuté rozhodnutie bolo vydané na základe presne a úplne zisteného skutočného stavu veci po riadnom zhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo neprospech žalobcu. V danom prípade prevážili dôkazy v neprospech žalobcu do takej miery, že jeho konanie bolo potrebné považovať za zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy s tým, že jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Nie je predsa možné ponechať v služobnom pomere policajta, ktorý za účelom zisku odkupoval tovar, o ktorom mal a mohol vedieť, že pochádza z nekalej činnosti iných osôb a následne ho so ziskom odpredal do spoločnosti, z ktorej bol pôvodne dodaný. Úlohou žalobcu ako policajta, keď už tvrdí, že nepoznal pôvod tovaru, bolo jeho pôvod zistiť, alebo aspoň oznámiť príslušnému útvaru PZ a nie ho sám odkúpiť a so ziskom odpredať. Jeho konanie bolo skutočne zvlášť hrubým porušením služobnej prísahy. Bola teda splnená aj druhá podmienka prepustenia, teda že jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, nakoľko v záujme utajenia svojej nekalej činnosti využíval totožnosť osôb, získanú nezákonným spôsobom. 28/ V prípade námietok vo veci nezákonnosti existencie SKIS MV SR žalobca i jeho advokát zrejme vychádzali z právneho názoru bývalého senátu Najvyššieho súdu SR predsedu JUDr. Š.R. D.. Tieto právne názory však boli kolégiom NS SR vyvrátené a bolo zjednotené, že SKIS MV SR bola ustanovená v zmysle zákona a teda pôsobí legálne. Preto sú uvedené námietky neopodstatnené. Nadriadený žalobcu teda mohol využiť hlásenie SKIS MV SR ako podklad v konaní o prepustení. 29/ Žalovaný záverom poukazuje na skutočnosť, že proti žalobcovi je v predmetnej veci naďalej vedené aj trestné stíhanie a toto je podľa vyjadrenia vyšetrovateľa v štádiu pred podaním návrhu prokurátorovi na podanie obžaloby, ktorý by mal podať do konca roku 2015. Žalovaný uvádza a zároveň má za to, žalobou napadnuté rozhodnutie ako aj napadnutý personálny rozkaz boli vydané v súlade s príslušnými právnymi predpismi na základe presne a úplne zisteného skutočného stavu veci a v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 73/1998 Z. z. a z dôvodov uvedených v žalobe navrhuje žalobu ako nedôvodnú v plnom rozsahu zamietnuť. IV. Pojednávanie 30/ Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 9 a § 10 SSP v spojení s § 108 SSP rozhodol na pojednávaní dňa 05.06.2018 v prítomnosti právneho zástupcu žalobcu rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil. 31/ Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že sa pridržiava v celom rozsahu doterajších písomných podaní a navrhol, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutia a vec vrátil na ďalšie konanie žalovanému. V priebehu celého pojednávania poukazoval na nezákonnosť rozhodnutia žalovaného. Právny zástupca žalobcu uviedol, že dňa 23.04.2018 predložil ako dôkaz rozsudok Okresného súdu Trenčín sp. zn. 4T/4/2016 zo dňa 16.01.2018, ktorý rozhodol tak, že sa žalobca podľa § 285 písm. a/ Trestného poriadku oslobodzuje spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín zo dňa 15.01.2016, č. k. 1Pv 731/14/3309-56 pre skutok právne kvalifikovaný ako trestný čin zločinu podielnictva podľa § 231 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona na tom skutkovom základe, že obvinený Z. Y. dňa 23.05.2014 v čase o 06.00 hod. na čerpacej stanici OMV T. na diaľnici D1 v smere na Ž. odkúpil za účelom ďalšieho odpredaja dosiahnutia zisku od obvineného P.. Q. U.B. a od obvineného Z.. M. N. tyčový cín s označením 815L1100000-G bez obsahu olova a s obsahom striebra 4% o váhe 188,5 kg a tyčový cín s označením UHV031 s obsahom olova a striebra 0% o váhe 156,60 kg spolu v hodnote XX.XXX,XX eur, za ktorý na mieste zaplatil X.XXX,- eur a následne 24.06.2014 v čase o 06.00 hod. na čerpacej stanici OMV T. na diaľnici D1 v smere na Ž. odkúpil od tých istých osôb tyčový cín s označením 815L1100000-G bez obsahu olova a s obsahom striebra 4% o váhe 109,5 kg, tyčový cín s označením UHV031 s obsahom olova a striebra 0% o váhe 56,60 kg, spolu v hodnote X.XXX,XX eur a 113,1 kg medi v hodnote XXX,- eur, za ktorý tovar spolu zaplatil X.XXX,- eur a napokon dňa 21.07.2014 v čase o 06.00 hod. na čerpacej stanici OMV T. na diaľnici D1 v smere na Ž. prevzal od tých istých osôb odcudzený tyčový cín s označením 815L1100000-G bez obsahu olova a s obsahom striebra 4% o váhe 110 kg, odcudzený tyčový cín s označením UHV031 obsahom olova a striebra 0% o váhe 105,20 kg, spolu v hodnote X.XXX,XXeur, za ktorý tovar zaplatil X.XXX,- eur, takto na seba previedol uvedené kovy v hodnote XX.XXX,XXeur napriek tomu, že bol uzrozumený o samotnom pôvode prevedeného tovaru ako veci, ktorá bola odcudzená obvinenými P.. Q. U. a Z.. M. N., pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný. Na pojednávaní konanom dňa 05.06.2018 založil právny zástupca žalobcu zápisnicu o verejnom zasadnutí na Krajskom súde v Trenčíne v konaní vedenom pod sp. zn. 2To/23/2018 zo dňa 05.06.2018 vo veci obžalovaného Z. Y., pre zločin podielnictva podľa § 231 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona. Predmetom verejného zasadnutia bolo rozhodnúť o odvolaní prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 16.01.2018, sp. zn. 4T/4/2016. Po porade senátu predseda senátu vyhlásil uznesenie podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie prokurátora zamietol, pretože nie je dôvodné. V. Právne posúdenie 32/ Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne príslušný na konanie vo veci podľa ust. § 10 SSP a preskúmaním všetkých zákonných dôkazov dospel k záveru, že tieto objektívne nepreukazujú skutok, ktorý bol dôvodom na rozhodnutie o prepustení žalobcu zo služobného pomeru a konštatoval, že žaloba je dôvodná. 33/ Podľa ust. § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. 34/ V intenciách § 6 ods. 1 SSP, súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. 35/ Žaloba bola podaná tunajšiemu súdu počas platnosti a účinnosti Občianskeho súdneho poriadku - O.s.p. (zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov), ktorý v piatej časti upravoval problematiku súdneho preskúmania rozhodnutí orgánov verejnej správy. Tento zákon bol v časti týkajúcej sa správneho súdnictva s účinnosťou od 01.07.2016 nahradený Správnym súdnym poriadkom - SSP (zákon č. 162/2015 Z.z.). Oba zákony obdobne upravujú otázky vymedzenia rozsahu rozhodnutí správnych orgánov, ktoré podliehajú súdnemu preskúmaniu na návrh účastníka správneho konania. 36/ Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa odseku 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. 37/ Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. občan pri vzniku služobného pomeru policajta skladá služobnú prísahu, ktorá znie: "Sľubujem vernosť Slovenskej republike. Budem čestný, statočný a disciplinovaný. Svoje sily a schopnosti vynaložím na to, aby som chránil práva občanov, ich bezpečnosť a verejný poriadok, a to aj s nasadením vlastného života. Budem sa riadiť ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi. Tak prisahám!". 38/ Podľa § 48 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z., policajt je povinný a) plniť svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený, f) zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť k stretu dôležitého záujmu štátnej služby s osobnými záujmami, najmä nezneužívať informácie získané v súvislosti s výkonom služby na vlastný prospech alebo na prospech iného, g) v štátnej službe i mimo štátnej služby zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť Policajného zboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor, i) vykonávať štátnu službu nestranne, n) plniť aj povinnosti vyplývajúce z iných všeobecne záväzných právnych predpisov. 39/ Podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z., policajt sa prepustí zo služobného pomeru, ak porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. 40/ Podľa § 233 ods. 1 a 2 zákona č. 73/1998 Z.z. oprávnený orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia tak, aby bol presne Úplne zistený skutočný stav veci; na ten účel je povinný obstarať si na rozhodnutie potrebné podklady. Oprávnený orgán posudzuje rovnako dôkladne všetky rozhodné okolnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania. 41/ Podľa § 238 ods. 1, 2 zákona č. 73/1998 Z.z., za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazom sú najmä výpovede, vyjadrenia osôb vrátane účastníkov konania, odborné posudky, znalecké posudky, správy, vyjadrenia a potvrdenia orgánov a organizácií, listiny, veci a obhliadka. 42/ Podľa § 241 ods. 1, 3 zákona č. 73/1998 Z.z., rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi, musí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a označenie policajta. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie toho, kto ho vydal, opatrené otlačkom pečiatky so štátnym znakom a oznámené účastníkovi konania vyhlásením alebo doručením. Ak totožnosť príslušníka Slovenskej informačnej služby alebo toho, kto rozhodnutie vydal, má zostať utajené, v rozhodnutí sa jeho meno a priezvisko neuvádza; táto osoba sa v rozhodnutí označí iným vhodným spôsobom. V odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval. VI. Posúdenie veci správnym súdom 43/ Úlohou správneho súdu v predmetnej právnej veci bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.p.: KM-OLVS-25/2015/OPK zo dňa 13.05.2015 a personálneho rozkazu ministra vnútra SR č. 28 zo dňa 12.02.2015 vo veci prepustenia žalobcu zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru podľa ustanovenia § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z. z. 44/ Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že dňa 29.12.2014 bolo doručené priamemu nadriadenému žalobcu upovedomenie Ministerstva vnútra SR, sekcia kontroly a inšpekčnej služby, úrad inšpekčnej služby, odbor inšpekčnej služby - západ, že dňa 22.12.2014 podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku vzniesol obvinenie osobe: H.. Z. Y., príslušník Policajného zboru od 15.10.1992 služobne zaradeného do funkcie referent - špecialista na Obvodnom oddelení PZ Stupava za pokračovací zločin podielnictva podľa § 231 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona na skutkovom základe, že dňa 23.05.2014 v čase o 06.00 hod. na čerpacej stanici OMV T. na diaľnici D1, v smere na Ž. odkúpil a tak previedol na seba za účelom ďalšieho odpredaja a dosiahnutia zisku od P.. Q. U. a Z.. M. N. tyčový cín s označením 815L1100000-G, bez obsahu olova a s obsahom striebra 4% o váhe 188,5 kg a tyčový cín s označením UVH031, s obsahom olova a striebra 0% o váhe 156,60 kg, spolu v hodnote XX.XXX,XX eur za ktorý na mieste zaplatil X.XXX,- eur. Následne dňa 24.06.2014 v čase o 06.00 hod. na čerpacej stanici OMV T. na diaľnici D1 v smere na Ž., odkúpil od tých istých osôb tyčový cín s označením 815L1100000-G bez obsahu olova a s obsahom striebra 4% o váhe 109,5 kg, tyčový cín s označením UVH031, s obsahom olova a striebra 0% o váhe 51,60 kg spolu v hodnote X.XXX,XX,- eur a 113,1 kg medi v hodnote približne XXX,- eur, za ktorý tovar spolu zaplatil X.XXX,- eur a napokon dňa 21.07.2014 v čase o 06.00 hod. na čerpacej stanici OMV T. na diaľnici D1 v smere na Ž. prevzal od tých istých osôb odcudzený tyčový cín s označením 815L1100000-G bez obsahu olova a s obsahom striebra 4% o váhe 110 kg, odcudzený tyčový cín s označením UVH031 s obsahom olova a striebra 0% o váhe 105,20 kg spolu v hodnote X.XXX,XX eur, za ktorý tovar pri tomto obchodnom stretnutí vyplatil hotovosť vo výške X.XXX,- eur, takto na seba previedol uvedené kovy v hodnote približne XX.XXX,XX eur, pričom konal cielene a za účelom zisku, ktorý bol minimálne X.XXX,- eur a to napriek tomu, že bol uzrozumený o samotnom pôvode prevedeného tovaru na seba, ako veci, ktorá bola získaná trestným činom spáchaným inou osobou. 45/ Na základe oznámenia Odboru inšpekčnej služby Sekcie kontroly a inšpekčnej služby MV SR pod č.p.: ČVS: SKIS-408/OISZ-V-2014 bolo voči žalobcovi začaté konanie vo veci prepustenia zo služobného pomeru. V priebehu konania boli vykonané výsluchy osôb na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci: A. C., konateľa spoločnosti Bel Power Solutions, dňa 04.02.2015 vypovedal a identifikoval odcudzený tovar a Q. U. a M. N. tento produkt odcudzovali asi od mesiaca máj 2014 do novembra 2014 a firme tak vznikla škoda vo výške cca XX.XXX,- €. A. C. zároveň poskytol zhodný cín na zhotovenie fotodokumentácie, ktorá je súčasťou spisu v konaní o prepustení. P.. Q. U. dňa 20.01.2015 vypovedal, že so žalobcom sa pozná asi rok, nevedel s určitosťou, že je policajt, ale niekedy to pri ich rozhovoroch zaznelo. Zoznámili sa cez osobu Z. zo K., s ktorým bol v kontakte ohľadne predaja kovov a následne obchodovali so žalobcom. Stretli sa s ním vždy na základe predchádzajúceho telefonického dohovoru a to asi trikrát, kedy to presne bolo uviesť nevie. Bolo to vždy na čerpacej stanici T., kde žalobca prišiel na vozidle Ford Mondeo, nevie však či bol vždy na tomto vozidle. Taktiež s určitosťou nevie, či bol niekedy ešte s niekým ďalším. Na stretnutí bol však vždy aj M. N. a peniaze im vždy vyplatil žalobca na mieste priamo do rúk. Kovy, ktoré mu predali, preložili k nemu do vozidla a ďalej sa už nestarali. Žalobca sa ich nikdy nepýtal odkiaľ tie farebné kovy majú, nikdy sa s ním súkromne nerozprávali a on nevedel ani ich mená, oslovoval ich chalani. Z.. M. N. dňa 20.01.2015 vypovedal zhodne ako P.. Q. U.. N. A. dňa 20.01.2015 odmietol k veci vypovedať s tým, že vypovedať bude len pred vyšetrovateľom, ktorý mu vzniesol obvinenie, aj to za prítomnosti právnika. S.. S. Š., policajt zaradený na OO PZ Stupava, dňa 16.01.2015 vypovedal, že niekedy v lete 2014 mu pred nástupom do nočnej služby telefonoval na mobil žalobca a požiadal ho aby mu prefotil nejaké občianske preukazy, aspoň 2 alebo 3 a to obidve strany. Mal to urobiť tak, že ak niekoho predvedie alebo bude niekoho zaisťovať, aby prefotil jeho občiansky preukaz. Nepovedal mu však načo to potrebuje. On žalobcovi sľúbil, že ak to bude možné, tak to pre neho urobí. Potom však nad tým uvažoval, na čo to asi potrebuje, k ničomu však nedospel. Uvedomil si však, že nič také nie je oprávnený urobiť a preto to ani neurobil. Či takú službu žalobca vyžadoval aj od niekoho iného nevie uviesť. O jeho mimo služobných aktivitách nemal žiadnu vedomosť. E. Y., manželka žalobcu, dňa 28.01.2015 ako osoba blízka odmietla vypovedať. A. O. dňa 21.01.2015 vypovedal, že ako invalidný dôchodca býva v K.. Na otázky odpovedal, že žalobcu pozná veľmi dobre, nakoľko je taktiež K., vie o ňom, že je policajt v K.. On nikdy nebol v spoločnosti Medeko Cast s.r.o. Považská Bystrica, ani tam žiadny kovový odpad ako cín-striebro, cín-olovo alebo meď neodovzdával ani sám, ani so žalobcom ani s nikým iným. Taktiež nevie ako je možné, že v počítačovom systéme uvedenej spoločnosti figuruje jeho meno a jeho občiansky preukaz ako osoby odovzdávajúcej kovový odpad. Svoj občiansky preukaz nikomu nedal, nikto si ho od neho nepýtal. On však svoj preukaz po K. ani nenosí, pretože ich v minulosti veľa stratil. Z. U. dňa 21.01.2015 vypovedal, že v K. používa štatút bezdomovca, potuluje sa po meste a prespáva na rôznych miestach. Na otázky odpovedal, že žalobcu nepozná ani nevie o koho sa jedná. Nikdy v spoločnosti Medeko Cast s. r. o. Považská Bystrica nebol, ani tam nič neodovzdával, dokonca ešte nebol ani v tomto meste. Svoj občiansky preukaz nikdy nikomu nedal ani si ho od neho nikto nepýtal. Nakoniec svoj občiansky preukaz stratil v mesiaci december 2014, odvtedy ho nemá. Q. B. dňa 21.01.2015 vypovedal, že je slobodný, nezamestnaný, nepoberá žiadne dávky, živia ho rodičia s ktorými býva v rodinnom dome v F., občas si zarobí brigádami na stavbách a pod. Na otázky odpovedal, že žalobcu nepozná, nevie o koho sa jedná. Nikdy nebol v meste S. C., neodovzdával tam žiadne kovy ani sám ani so žalobcom ani s nikým iným. Nepozná osobu menom Z. E. ani sa nikdy neviezol na vozidle zn. Nissan Vanette ani mu nič nehovorí evidenčné číslo motorového vozidla Z.-XXXBD. Svoj občiansky preukaz nikdy nikomu vedome nedal, nepožičal ani nezaložil ako zálohu, nikto si ho od neho nepýtal na prefotenie alebo niečo podobné. Je to jeho druhý, prvý mu bol policajtmi odňatý pre poškodenie. A. S. dňa 22.01.2015 vypovedal, že nepozná nikoho menom Z. Y., nikdy nebol predvedený na políciu ani tam vypočúvaný. Políciou bol však viac krát kontrolovaný začiatkom roku 2014, keď bola vo N. S. Z., kde býva, spáchaná vražda, nevie však či si opisovali jeho údaje z občianskeho preukazu. Nikdy nebol v S. C. v nejakej zberni farebných kovov ani tam žiadne kovy neodovzdával. Nepozná ani osoby S. Z. ani Ľ. N.. Svoj občiansky preukaz nikdy nedával do zálohy, prefotili si ho však pracovníci na personálnom oddelení, keď bol prijímaný do zamestnania. Ľ. N. dňa 23.01.2015 vypovedal, že žalobcu pozná len z videnia, nikdy s ním v S. C. nebol, svoj občiansky preukaz nedával z ruky ani ho nepožičal, nezaložil. Do zberných surovín chodieva, ale sám a svoj občiansky preukaz predkladá keď ide predať železo. Iné kovy tam nikdy neviezol. V S. C. v zberných surovinách bol v roku 2014, ale nevie presne mesiac. Boli to veľké zberne, kde sám odovzdal železo, nič iné. Bol na vozidle zn. Hyundai Tucson, ktoré mal požičané od kamaráta z C.. Prehlásil, že so žalobcom nikdy do Považskej Bystrice nešiel ani ho tam neviezol, tento ho ani nikdy nepožiadal, aby mu tam niečo odniesol. Má na neho aj telefónne číslo, sporadicky s ním telefonuje, vie, že je policajt. Z. E. dňa 23.01.2015 vypovedal, že až do 12.11.2014 býval v T. a chodieval do C., hlavne za účelom žobrania. Žalobcu absolútne nepozná, v S. C. nikdy nebol a ani nevie kde je obec X.. Taktiež nikdy nemanipuloval s cínom. Iba doma občas rozobral nejakú práčku a dal do zberných surovín meď alebo železo, ktoré mu dal otec. Začiatkom roku 2014 predal svoju SIM kartu z mobilu bratislavskému dílerovi drog menom Z., prezívanému R.. Neskôr sa dozvedel, že z tej SIM karty sa volalo v súvislosti s nejakou sochou, v tejto veci bol aj on predvolaný na políciu do K., kde chceli od neho vysvetlenie k tej karte. 46/ Vo vyrozumení zaslanom priamemu nadriadenému žalobcu ČVS: SKIS-408/OISZ-V-2014 zo dňa 15.01.2015 bolo uvedené, že na základe žiadosti o poskytnutie záznamov a vyhotovenie ich doslovných prepisov ako dôkazu v trestnom konaní podľa § 7 ods. 2 zákona č. 166/2003 Z.z. boli zabezpečené zvukové záznamy telekomunikačnej prevádzky a jej prepisy mobilného telefónneho čísla, ktoré používal žalobca, ktoré odpočúvanie bolo realizované ešte pred začatím trestného stíhania na základe rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave č.p.: KSBA-V-391-1/2014/Ntt-6168/2014 zo dňa 06.03.2014, č.p.: KSBA-V-391-5/2014/Ntt-6-168/2014 zo dňa 03.06.2014, následne po začatí trestného stíhania bolo vykonané odpočúvanie aj telefónneho čísla Q. U. na základe rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave č.p.: KSBA-V-537-1/2014/Ntt-6-311/2014 zo dňa 09.06.2014, č.p.: KSBA-V-644-1/2014/ Ntt-6-418/2014 zo dňa 24.07.2014. Do vyšetrovacieho spisu boli zabezpečené záznamy, výstupy zo sledovania žalobcu ako aj kamerové záznamy z čerpacej stanice. 47/ Personálnym rozkazom ministra vnútra č. 28 zo dňa 12.02.2015 bol žalobca prepustený zo služobného pomeru príslušníka PZ podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z.. žalovaný napadnutým rozhodnutím potvrdil personálny rozkaz č. 28 a rozklad žalobcu zamietol, pretože mal žalovaný za preukázané, že žalobca nebol čestným a disciplinovaným príslušníkom PZ. 48/ Zákonná definícia dôvodu prepustenia podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z. vyžaduje kumulatívne naplnenie oboch domnienok, a to porušenie služobnej povinnosti alebo služobnej prísahy zvlášť hrubým spôsobom na jednej strane a ponechanie policajta v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby na strane druhej. Správny súd z obsahu administratívneho spisu nezistil také skutočnosti, ktoré by preukazovali kumulatívne splnenie oboch uvedených podmienok. 49/ Žalovaný a prvostupňový orgán verejnej správy dospeli k záverom odôvodňujúcim prepustenie žalobcu zo služobného pomeru jednak na základe svedeckých výpovedí, ale aj na podklade dôkazov získaných v trestnom konaní za použitia ITP - konkrétne podľa ČVS: SKIS-408/OISZ-V-2014 zo dňa 15.01.2015. 50/ V súvislosti s oprávnenosťou použitia dôkazov, resp. posúdenia legálnosti dôkazu, správny súd poukazuje na ustálenú judikatúru, podľa ktorej na zákonný spôsob získania dôkazu je potrebné považovať nielen splnenie formálnych, čiže procesných podmienok vyžadovaných príslušným procesným poriadkom na vykonanie konkrétneho dôkazu, ale aj splnenie materiálnych (obsahových) podmienok, aby tak použitý dôkazný prostriedok bol zameraný na získanie skutočností, na ktoré zameraný a použitý môže a má byť. 51/ Ústavný súd SR v náleze sp. zn. II. ÚS 5/2011-77 konštatoval: „procesné ustanovenie, podľa ktorého za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci, pokiaľ sú v súlade s právnymi predpismi, treba z ústavnoprávneho hľadiska považovať za kolíziu verejného záujmu a ochrany práv. Ide totiž o stret medzi verejným záujmom na dôslednom objasnení rozhodujúcich skutočností potrebných na vydanie rozhodnutia v konaní o ochrane určitých práv, resp. oprávnených záujmov, ktoré bránia použitiu niektorého dôkazného prostriedku. Vo všeobecnej rovine možno konštatovať, že prednosť má verejný záujem na dôslednom objasnení rozhodujúcich skutočností potrebných na vydanie rozhodnutia, avšak za súčasného spolupôsobenia bŕzd daných s ohľadom na ochranu určitých práv, resp. oprávnených záujmov. Tým je dané, že nie všetky prostriedky, pomocou ktorých by objektívne bolo možné zistiť a objasniť skutočný stav veci, sa smú použiť v príslušnom konaní. Z ustanovenia § 114 ods. 7 Trestného poriadku vyplýva zásadný zákaz použitia obrazovo- zvukového záznamu získaného v rámci konkrétneho trestného konania v inom trestnom konaní, avšak s určitými taxatívne vymenovanými výnimkami. Trestným poriadok upravuje matériu získavania a použitia obrazovo-zvukových záznamov zhotovených informačno-technickými prostriedkami iba v rámci trestného konania. Naproti tomu získavanie a použitie obrazovo-zvukových záznamov zhotovených informačno-technickými prostriedkami v iných konaniach, resp. pre účely iných konaní upravuje zákon o ochrane pred odpočúvaním (§ 1 ods. 1 a 2 zákona č. 166/2003 Z.z. o ochrane súkromia/o ochrane pred odpočúvaním).“ 52/ Vyššie uvedené platí aj v prípade použitia dôkazného prostriedku záznamu telekomunikačnej prevádzky, čo vyplýva z § 115 ods. 7 a § 116 Trestného poriadku. Správny súd teda s poukazom na uvedené i s prihliadnutím na citovaný nález ústavného súdu konštatuje nezákonnosť postupu žalovaného pri použití dôkazného prostriedku získaného prostredníctvom ITP. Túto skutočnosť konštatoval aj rozsudok Okresného súdu Trenčín sp. zn. 4T/4/2016 zo dňa 16.01.2016. Žalovaný uviedol, že napadnuté rozhodnutie založil aj na svedeckých výpovediach a dôkazy zabezpečené využitím ITP neboli dôkazmi rozhodujúcimi v podstatnej miere, avšak mali podľa žalovaného potvrdiť hodnovernosť svedeckých výpovedí. Je nesporné, že Vyrozumenie - zaslanie zo dňa 15.01.2015 ČVS:SKIS-408/OISZ-V2014 Ministerstva vnútra SR sekcie kontroly a inšpekčnej služby úrad inšpekčnej služby odbor inšpekčnej služby - západ, Bratislava použil žalovaný ako dôkaz v personálnom konaní o prepustenie žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ. 53/ Správny súd konštatuje, že v priebehu konania bolo preukázané, že žalobca nemal vedomosť o pôvode tovaru, čo vyplýva z výpovedí svedkov P.. Q. U. a Z.. M. N. zo dňa 20.01.2015. Žalovaného tvrdenie o tom, že si žalobca osobné údaje niektorých osôb zistil neoprávnene sám v informačnom systému MV SR takýto dôkaz sa v administratívnom spise nenachádza. Pokiaľ ide o výpovede ďalších svedkov v priebehu správneho konania, tak tieto podľa názoru správneho súdu jednoznačne nepreukazujú previnenie žalobcu, v dôsledku ktorého s ním bol skončený služobný pomer príslušníka PZ. 54/ Správny súd uvádza, že správne konanie nezávisí od výsledku trestného konania. Trestné konanie a s ním spojené sankcie a personálne konanie o prepustení sú dve samostatné, od seba nezávislé konania, ktorých právnym základom môže byť to isté konanie jednotlivca, avšak závery týchto konaní na seba nenadväzujú a nemožno ich vykladať ako rôzne druhy postihu dopadajúceho na jednotlivca. 55/ Podľa § 131 SSP, správny súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Správny súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Správny súd je tiež viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal, rozhodnutím o osobnom stave a o vzniku alebo zániku spoločnosti. Rozhodnutím o priestupku a inom správnom delikte je správny súd viazaný len, ak takéto rozhodnutie nie je predmetom samotného konania. 56/ Podľa § 132 ods. 1 a 2 SSP, otázku, o ktorej má právomoc rozhodnúť iný orgán verejnej moci ako orgán podľa § 131, si môže správny súd posúdiť sám, nemôže však o nej rozhodnúť. Ak bolo o otázke podľa odseku 1 rozhodnuté, správny súd na takéto rozhodnutie prihliadne a vysporiada sa s ním v odôvodnení rozhodnutia. 57/ Správny súd v priebehu konania sa oboznámil s rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 4T/4/2016 zo dňa 16.01.2016, ktorým sa žalobca oslobodzuje spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín zo dňa 15.01.2016, č.k. 1Pv 741/14/3309-56, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný. Správny súd poukazuje na odôvodnenie uvedeného rozsudku, cit.: „v danom prípade bolo nepochybne preukázané, že predmetný tovar obžalovaný Z. Y. opakovane tak, ako sa uvádza v žalovanom skutku v inkriminovanom čase a na inkriminovaných miestach prevzal od t. č. odsúdených P.. Q. U. a Z.. M. N., ktorí tento obaja predtým spoločným konaním odcudzili v poškodenej obchodnej spoločnosti, kde aj pracovali, čo ani sám obžalovaný v rámci uplatňovania svojich procesných oprávnení už nespochybňoval na ostatnom hlavnom pojednávaní, resp. to potvrdil, na druhej strane však súčasne nebolo nezvratne, bez akýchkoľvek rozumných pochybností preukázané tvrdenie v žalovanom skutku, že obžalovaný Z. Y. tak urobil aj napriek tomu, že mal mať vedomosť o nelegálnom pôvode tohto tovaru. Obžalovaný Z. Y. kategoricky poprel, že by mal akúkoľvek vedomosť či pochybnosť, že ide o tovar, ktorý obaja spoluobžalovaný - P.. U. a Z.. N. získali nelegálne. Z vykonaných dôkazov neexistuje žiaden priamy či nepriamy dôkaz, ktorý by relevantne túto skutočnosť a obhajované tvrdenie obžalovaného Z. Y. vyvrátili. Len samotná skutočnosť, že obžalovaný v inkriminovanom čase bol príslušníkom Policajného zboru (a mal mať pochybnosti o pôvode nakupovaného tovaru) a ani okolnosti, za akých odkúpil predmetný tovar a ďalej odovzdal do výkupu bez akýchkoľvek pochybností preukazujú jeho vedomosť o tom, že išlo o tovar odcudzený. Samotný fakt, že odpredaj sa obžalovaný snažil realizovať tak, aby nebol v každom prípade stotožnený takéto skutkové tvrdenie jednoznačne nepreukazuje.“ 58/ Vzhľadom na uvedené správny súd dospel k záveru, že v preskúmavanej veci bol nedostatočne zistený skutkový stav pre posúdenie právnej otázky, či skutočne v danom prípade došlo ku konaniu, ktoré napĺňa pojmové znaky skutkovej podstaty ustanovenej v § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z., ktoré boli dôvodom prepustenia žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ a preto podľa § 191 ods. 1 písm. d/ SSP rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. V konaní bude potrebné, aby sa správne orgány opakovane vyjadrili i k otázke právnej kvalifikácie skutku, ktorý mal za následok vydanie súdom preskúmavaných rozhodnutí, najmä vo vzťahu k rozdielu právnym posúdením obstarania, resp. sprostredkovania veci všeobecného záujmu a výkonom právomocí policajta vo vzťahu k porušeniu služobnej prísahy. Prvostupňový orgán v uvedenej veci nepostupoval v zmysle citovaných právnych noriem, vo veci si nezadovážil dostatok dôkazov dôležitých pre vydanie rozhodnutia, riadne nezistil skutočný stav veci, v dôsledku čoho rozhodol vo veci predčasne, žalovaný tieto pochybnosti neodstránil ani v odvolacom konaní. Uvedené závery majú za následok nezákonnosť preskúmavaných rozhodnutí. 59/ O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 167 SSP v spojení s § 175 ods. 2 SSP tak, že žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 100%. 60/ Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).