Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/177/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201182 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Fulcová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1015201182.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Fulcovej a členov senátu JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Dáši Filovej, v právnej veci žalobcu: Cromwell a.s., IČO: 31 353 746, Lamačská 22, Bratislava, zastúpený: Advokátska kancelária Nechala & Co. s.r.o., Továrenská 10, Bratislava, v mene ktorej koná JUDr. Pavel Nechala, PhD., advokát a konateľ, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ulica 29. augusta 8 a 10, Bratislava, za účasti: A. Č.Á., H. XXX/X, R. o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 33647-2/015 zo dňa 05.06.2015, takto r o z h o d o l : Žaloba sa z a m i e t a. Žalovanej sa právo na náhradu rov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a. Ďalšej účastníčke sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : 1. Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava vydala podľa § 210 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon o sociálnom poistení“) vo veci vzniku povinného dôchodkového poistenia rozhodnutie č. 705- 0205013715-GC09/2015 zo dňa 25.02.2015 (ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým rozhodla, že zamestnankyni žalobcu, A. Č. (ďalej aj len „pribratá účastníčka“), vzniklo od 05. januára 2013 povinné dôchodkové poistenie. 2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom uviedol, že pribratá účastníčka bola evidovaná ako zamestnankyňa na dohodu o brigádnickej práci študentov súčasne u zamestnávateľa Giovanni Luigi Scodinu - Cestoviny Santa LuciaDaVINCI, v období od 01.01.2013 do 31.08.2013 a u žalobcu v období od 05.01.2013 do 31.08.2013. Dňa 01.01.2013 podpísala oznámenie a čestné vyhlásenie podľa § 227a zákona o sociálnom poistení k dohode o brigádnickej práci študentov so zamestnávateľom Giovanni Luigi Scodinu - Cestoviny Santa Lucia, pričom rovnaké oznámenie a čestné vyhlásenie podpísala dňa 02.01.2013 so žalobcom. Žalobca tiež namietal, že pribratá účastníčka mu predložila čestné vyhlásenie, že si právo súčasne neuplatňuje v tom istom kalendárnom mesiaci u iného zamestnávateľa. Uviedol, že postupoval v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, a skutočnosť, že výnimka bola uplatnená duplicitne spoločnosť žalobcu nezavinila a nemala ani možnosť túto duplicitu zistiť. Podľa jeho názoru mala byť postihovaná zodpovedná zamestnankyňa - Č.. V odvolaní poukázal na postup Sociálnej poisťovne pri vyhodnocovaní viacnásobného uplatnenia práva v zmysle § 227a zákona o sociálnom poistení ktorý je podľa žalobcu nesprávny, keďže Sociálna poisťovňa prihliada výlučne na dátum podpisu dokumentov, hoci existujú prípady, kedy Sociálna poisťovňa vzala do úvahy oznámenie a čestné vyhlásenie, ktoré zamestnanec nikdy nepodpísal (prípad zamestnanca spoločnosti Cromwell a.s. - pani Ľ. N.) a rovnako by bol postup Sociálnej poisťovne v prípade, kedy by bolo oznámenie a čestné vyhlásenie podpísané u dvoch rôznych zamestnávateľov v ten istý deň, keďže čas podpisu sa na dokumentoch nenachádza. 3. Žalovaná rozhodnutím č. 33647-2/2015- BA zo dňa 05.06.2015 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“) odvolanie žalobcu zamietla a prvostupňové rozhodnutie potvrdila. V odôvodnení rozhodnutia žalovaná uviedla že námietky žalobcu uvedené v konaní sú právne irelevantné a nezakladajú dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia. II. Žaloba 4. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a napadnutého rozhodnutia, ktoré žiadal spolu s prvostupňovým rozhodnutím zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. 5. Žalobca namietal nesprávne právne posúdenie. Poukázal na to, že postupoval pri plnení svojich povinností voči zamestnankyni, ako aj voči Sociálnej poisťovni v súlade so zákonom o sociálnom poistení a že zamestnávateľ, ktorému zamestnanec predloží oznámenie o uplatnení práva podľa § 227a zákona o sociálnom poistení a čestné vyhlásenie, že si výnimku neuplatňuje inde, je povinný neprihlásiť daného zamestnanca na dôchodkové poistenie, resp. prihlásiť ho s uplatnenou výnimkou. V prípade uplatnenia zákonnej výnimky nemôže zamestnávateľ prihlásiť zamestnanca - študenta brigádnika na dôchodkové poistenie. 6. Po uplatnení práva v zmysle § 227a zákona o sociálnom poistení pribratou účastníčkou bol žalobca povinný riadiť sa predloženým oznámením a čestným vyhlásením, nakoľko by porušil jej práva. Zákon o sociálnom poistení porušila pribratá účastníčka tým, že si v tom istom mesiaci uplatnila zákonnú výnimku z platenia odvodov na dôchodkové poistenie u dvoch rôznych zamestnávateľov. Študent si môže v jednom mesiaci určiť iba jednu takúto dohodu o brigádnickej práci. 7. V rámci pracovnoprávneho vzťahu voči pribratej účastníčke ako aj v rámci plnenia svojich povinností voči žalovanému postupoval žalobca v dobrej viere a v súlade so zákonom. Napriek tomu, že nesprávne uplatnenie práva pribratou účastníčkou nevedel ovplyvniť a vzniknutý stav nezavinil, je resp. bude zo strany žalovaného postihovaný. Žalobca vyjadril názor, že je neprípustné, aby znášal negatívne dôsledky porušenia zákona zo strany pribratej účastníčky. 8. Žalobca nemal vedomosť o duplicitnom uplatnení zákonnej výnimky pribratou účastníčkou. Túto informáciu nemohol žiadnym spôsobom získať a ani si nemohol overiť správnosť čestného vyhlásenia pribratej účastníčky, nakoľko ako zamestnávateľ nemá prístup do registra žalovaného. Ani systém žalovaného pri prihlasovaní zamestnancov zamestnávateľmi nesignalizuje duplicitné prihlásenie zamestnanca s výnimkou platenia odvodov na dôchodkové poistenie. Žalovaný v súčasnosti neposkytuje zamestnávateľom informácie o tom, či si študent - brigádnik už zákonnú výnimku uplatnil alebo nie. Z uvedeného dôvodu sa žalobca mohol iba spoliehať na pravdivosť čestného vyhlásenia pribratej účastníčky. 9. Vzhľadom na to, že žalobca v priebehu ďalších mesiacov obdržal niekoľko oznámení o duplicitnom uplatnení zákonnej výnimky z platenia dôchodkového poistenia svojimi zamestnancami, pokúsil sa hľadať riešenie. Na jeho telefonické dopyty žalovaný odmietol reagovať a na písomnú žiadosť mu neposkytol žiadne stanovisko. Žalobca sa z vlastnej iniciatívy zúčastnil stretnutia v Sociálnej poisťovni, pobočke Bratislava, dňa 10.06.2015, kde mu bolo oznámené, že poskytovanie informácií z informačného systému žalovaného nie je možné bez písomného súhlasu zamestnanca. 10. Žalovaný posudzoval uplatnenie výnimky z pohľadu času podpísania oznámenia a čestného vyhlásenia pribratou účastníčkou a na neskôr podpísané oznámenie a čestné vyhlásenie neprihliadol. Nakoľko zákon o sociálnom poistení nerieši duplicitne uplatnené výnimky, bol podľa názoru žalobcu takýto výklad nad rámec zákona. 11. Ďalej žalobca namietal, že žalovaný nekonal v súlade so zásadou proporcionality, keďže mohol zvoliť iný postup, napr. vo forme uloženia sankcie pribratej účastníčke. Taktiež konal v rozpore so zásadou hospodárnosti, keďže napadnuté rozhodnutia mu môžu spôsobiť neprimerané náklady a ďalšie negatívne dôsledky. Na záver upozornil na to, že s uvedeným problémom sa stretáva opakovane. V čase podania žaloby žalobca pripravoval ďalšie tri identické žaloby a približne ďalšiu desiatku prípadov rieši prvostupňový správny orgán. Žalobca je stále vystavovaný riziku opakovania sa takýchto prípadov, pričom ich vzniku nemôže nijako zabrániť. III. Vyjadrenie žalovaného 12. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol túto zamietnuť. Citoval § 4 ods. 2 veta druhá písm. a), § 4 ods. 5 veta prvá, § 227a ods. 1 až 3 veta prvá, § 231 ods. 1 písm. b) prvý bod a § 20 ods. 2 veta druhá zákona o sociálnom poistení. Z citovaných ustanovení podľa názoru žalovaného vyplýva, že s účinnosťou od 01.01.2013 je študent vykonávajúci práce na základe dohody o brigádnickej práci študentov považovaný za povinne dôchodkovo poisteného zamestnanca. Zákon o sociálnom poistení dáva študentovi možnosť určiť si jednu dohodu, na základe ktorej nebude mať postavenie zamestnanca na účely dôchodkového poistenia, ak jeho príjem nepresiahne zákonom ustanovenú sumu. 13. Pribratá účastníčka bola podľa registra zamestnancov a sporiteľov dôchodkového poistenia evidovaná ako zamestnankyňa na základe dohody o brigádnickej práci študentov u zamestnávateľa Giovanni Luigi Scodinu - Cestoviny Santa Lucia v období od 01.01.2013 do 31.08.2013 a u žalobcu v období od 05.01.2013 do 31.08.2013. Skutočnosť, že si pribratá účastníčka uplatnila výnimku v rovnakom období súčasne u dvoch zamestnávateľov, zistil prvostupňový správny orgán pri bežnej kontrole odvodu poistného na sociálne poistenie u žalobcu. Pribratá účastníčka sa na výzvu správneho orgánu vyjadrila k tejto skutočnosti listom zo dňa 09.01.2015, v ktorom uviedla, že si neuvedomila, že podpísala čestné vyhlásenie u oboch zamestnávateľov, pretože spoločnosť Cromwell a.s. toto čestné vyhlásenie zakomponovala priamo do dohody o brigádnickej práci študentov, kde si to nevšimla. Z textu dohody to podľa nej nie je vôbec zrozumiteľné, tak ako tomu je v samostatnom tlačive Oznámenie a čestné vyhlásenie, ktoré podpisovala u zamestnávateľa Giovanni Luigi Scodinu - Cestoviny Santa Lucia. 14. Z dôvodu, že si pribratá účastníčka uplatnila právo určiť dohodu o brigádnickej práci študentov, na základe ktorej nebude mať postavenie zamestnanca na účely dôchodkového poistenia u iného zamestnávateľa skôr ako u žalobcu, mal žalovaný za to, že jej od 05.01.2013 vzniklo povinné dôchodkové poistenie. 15. Pokiaľ ide o námietku žalobcu ohľadom „prednosti“ oznámenia a čestného vyhlásenia, žalovaný uviedol, že pri určení právnych účinkov uplatnenia práva na určenie dohody o brigádnickej práci študentov, na základe ktorej nebude mať študent postavenie zamestnanca na účely dôchodkového poistenia, postupuje podľa § 227a ods. 3 veta prvá zákona o sociálnom poistení účinného od 01.01.2013. Právne účinky uplatnenia práva podľa § 227a ods. 1 zákona o sociálnom poistení trvali u pribratej účastníčky u zamestnávateľa Giovanni Luigi Scodinu - Cestoviny Santa Lucia do 31.08.2013 , pretože u neho podpísala oznámenie a čestné vyhlásenie skôr a to 01.01.2013 a u žalobcu ich podpísala dňa 02.01.2013. V tejto súvislosti žalovaný namietal, že žalobca mal po tom, ako zistil tento stav veci, podať na pribratú účastníčku správne vyplnenú prihlášku na povinné dôchodkové poistenie. 16. Žalovaný ďalej uviedol, že nemôže pri vykonávaní sociálneho poistenia prihliadať na individuálne okolnosti konkrétnych prípadov, ale je povinný striktne postupovať podľa ustanovení zákona o sociálnom poistení. Tento zákon nepripúšťa pri vykonávaní sociálneho poistenia skúmať mieru zavinenia platiteľov, resp. odvádzateľov poistného na sociálne poistenie pri plnení ich zákonných povinností. Čo sa týka zásady hospodárnosti, táto v konaní vo veciach sociálneho poistenia nepredstavuje nutnosť v čo najmenšej miere zaťažovať účastníkov konania, ale spočíva v tom, aby konanie prebiehalo hospodárne a efektívne. 17. Tvrdenie žalobcu, že správny orgán mal konať priamo voči pribratej účastníčke bez toho, aby negatívne postihol žalobcu, považoval žalovaný za irelevantné z dôvodu, že takýto postup zákon o sociálnom poistení neumožňuje. Predmetom tohto konania nie je konanie vo veci predpísania poistného na sociálne poistenie žalobcovi, ale konanie vo veci vzniku povinného dôchodkového poistenia pribratej účastníčky. V prípade vzniku škody v dôsledku uvedeného protiprávneho konania je žalobca oprávnený uplatniť si jej náhradu voči pribratej účastníčke v občianskoprávnom konaní. 18. Na záver žalovaný dodal, že na stretnutí dňa 10.06.2015 bolo so žalobcom dohodnuté, že mu prvostupňový správny orgán bude mesačne poskytovať údaje o registrácii poistencov, s ktorými v predchádzajúcom mesiaci uzatvoril dohodu o brigádnickej práci študentov. IV. Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného 19. Žalobca vo vyjadrení poukázal na rozhodnutie KS BA č. k. 2S/150/2015-60 z 03.02.2016 v obdobnej veci žalobcu, v ktorej súd vyhovel ich žalobe a preskúmavané rozhodnutie ako i rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy zrušil. 20. Žalobca namietal nedostatočné objasnenie skutkového stavu tým, že, žalovaný vo svojich podaniach uvádza, že dotknutá študentka, pani Č. podpísala oznámenie a čestné vyhlásenie u zamestnávateľa Giovanni Luigi Scodinu - Cestoviny Santa Lucia dňa 01.01.2013, pričom z rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava zo dňa 25.02.2015 (str. 3, tretí odstavec prvá veta) je zrejmé, že toto čestné vyhlásenie bolo podpísané na formulári, resp. v znení odporúčanom samotným žalovaným a zverejneným na webovej stránke žalovaného. 21. Upozornil na dve sporné skutočnosti, ktoré zakladajú dôvodné podozrenie, či dátum uvedený pri podpise pani Č. na čestnom vyhlásení pre zamestnávateľa Giovanni Luigi Scodinu - Cestoviny Santa Lucia je pravdivý: deň podpisu pripadá na štátny sviatok a deň pracovného pokoja, prvý deň v roku, žalovaný zverejnil odporúčané znenie čestného vyhlásenia na svojej webovej stránke až dňa 08.01.2013. 22. Teda, ak skutočne došlo k podpisu oznámenia a čestného vyhlásenia zo strany pani Č. u zamestnávateľa Giovanni Luigi Scodinu - Cestoviny Santa Lucia v deň štátneho sviatku, 01.01.2013, určite sa tak nemohlo stať na formulári, ktorý v tento deň ešte nebol pre zamestnávateľov k dispozícií. 23. Preto existuje podľa žalobcu dôvodné podozrenie o antidatovaní oznámenia a čestného vyhlásenia podpísaného pani Č. pre zamestnávateľa Giovanni Luigi Scodinu - Cestoviny Santa Lucia. Žalovanému boli všetky tieto okolnosti známe, napriek tomu neskúmal, ako je možné, že dokument vydaný samotným žalovaným dňa 08.01.2013 bol podpísaný už 01.01.2013. 24. Vo svetle uvedeného je podľa žalobcu posudzovanie uplatnenej výnimky výlučne podľa dátumu podpisu uvedeného na dokumente nedostatočné. 25. Ďalej poukázal to že k zanedbaniu formálnej požiadavky došlo iba zo strany pribratej účastníčky. Bolo by neprimerané a v rozpore s účelom zákona o sociálnom poistení, ak by sa neúmyselné nedodržanie formálneho postupu zamestnanca, ktoré zamestnávateľ nevie ovplyvniť, vykladalo striktne. V tomto prípade by podľa názoru žalobcu mal byť prípustný výklad „contra legem“, t. j. výklad proti doslovnému jazykovému zneniu zákona. Na podporu svojho tvrdenia žalobca citoval právny názor Ústavného súdu Českej republiky, v zmysle ktorého súd nie je absolútne viazaný doslovným znením zákona a v prípade, keď si to vyžaduje účel zákona, sa od neho môže odchýliť. V. Posúdenie veci správnym súdom 26. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci 10, § 13 ods. 1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo (§27 SSP) a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 27. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 28. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 29. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu. V rámci správneho súdnictva súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, najmä z toho pohľadu, či toto procesné pochybenie predstavuje takú vadu konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Preto zistenie súdu musí smerovať k tomu, či objasnenie skutkového stavu správnym orgánom je úplné a jeho postup zákonný. 30. Podľa § 4 ods. 2 veta druhá písm. a) zákona o sociálnom poistení, zamestnancom na účely dôchodkového poistenia je aj a) fyzická osoba v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, okrem fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe ňou určenej dohody o brigádnickej práci študentov podľa § 227a, ak mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 z tejto dohody nepresiahne sumu podľa odseku 5. 31. Podľa § 227a ods. 1 zákona o sociálnom poistení, fyzická osoba v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov má právo na účely § 4 ods. 2 určiť dohodu o brigádnickej práci študentov, na základe ktorej nebude mať postavenie zamestnanca na účely dôchodkového poistenia, ak mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 z ňou určenej dohody o brigádnickej práci študentov nepresiahne sumu podľa § 4 ods. 5, ak jej právny vzťah zakladá právo na pravidelný mesačný príjem, alebo ak priemerný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 z ňou určenej dohody o brigádnickej práci študentov nepresiahne sumu podľa § 4 ods. 5, ak jej právny vzťah zakladá právo na nepravidelný príjem. Fyzická osoba, ktorá si chce uplatniť právo na určenie dohody o brigádnickej práci študentov podľa prvej vety, je povinná určiť v jednom kalendárnom mesiaci najviac jednu dohodu o brigádnickej práci študentov. 32. Podľa § 227a ods. 2 zákona o sociálnom poistení, fyzická osoba v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov je povinná a/ písomne informovať zamestnávateľa o uplatnení práva podľa odseku 1, b/ písomne informovať zamestnávateľa o tom, že si u neho nebude ďalej uplatňovať právo podľa odseku 1, c/ predložiť zamestnávateľovi písomné čestné vyhlásenie, že si právo podľa odseku 1 súčasne neuplatňuje u iného zamestnávateľa v tom istom kalendárnom mesiaci. 33. Podľa § 227a ods. 3 zákona o sociálnom poistení, právne účinky a/ uplatnenia práva podľa odseku 1 nastanú odo dňa vzniku právneho vzťahu, ak uplatnenie práva podľa odseku 1 bolo zamestnávateľovi oznámené najneskôr v deň vzniku právneho vzťahu, inak od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bolo uplatnenie práva podľa odseku 1 zamestnávateľovi oznámené, b/ ukončenia uplatňovania práva podľa odseku 1 nastanú od prvého dňa kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po kalendárnom mesiaci, v ktorom bolo ukončenie uplatňovania práva podľa odseku 1 zamestnávateľovi oznámené. 34. Podľa § 231 ods. 1 písm. b) bod 1. zákona o sociálnom poistení, zamestnávateľ je povinný prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia zamestnanca podľa § 4 ods. 1 na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti a zamestnanca podľa § 4 ods. 2, okrem zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody o brigádnickej práci študentov podľa § 227a, na dôchodkové poistenie pred vznikom týchto poistení, najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca, odhlásiť zamestnanca najneskôr v deň nasledujúci po zániku týchto poistení okrem zániku povinného nemocenského poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti podľa § 20 ods. 3, zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ak poistný vzťah podľa § 20 nevznikol, a oznámiť zmeny v údajoch uvedených v § 232 ods. 2 písm. a) až c). 35. Z citovaného ustanovenia § 4 ods. 2 veta druhá písm. a) zákona o sociálnom poistení vyplýva, že za zamestnanca sa na účely dôchodkového poistenia považuje aj študent s pravidelným mesačným príjmom vykonávajúci práce na základe dohody o brigádnickej práci študentov. Takémuto študentovi a jeho zamestnávateľovi vzniká povinnosť platiť poistné na dôchodkové poistenie. 36. Aj napriek tomu, že študent môže uzatvoriť viacero dohôd o brigádnickej práci študentov súčasne, výnimku z odvodovej povinnosti ustanovenú v § 227a ods. 1 zákona o sociálnom poistení si môže uplatniť iba na jednu dohodu a to najmenej na obdobie jedného kalendárneho mesiaca. Na základe takto určenej dohody o brigádnickej práci študentov nebude študent povinne dôchodkovo poistený, ak jeho mesačný príjem z tejto dohody alebo priemerný mesačný príjem (ak nebude pravidelne mesačne odmeňovaný) nepresiahne stanovenú sumu. Povinnosťou študenta uplatňujúceho si túto výnimku je predložiť zamestnávateľovi písomné oznámenie a čestné vyhlásenie, že si právo súčasne neuplatňuje v tom istom kalendárnom mesiaci u iného zamestnávateľa. 37. Súd z administratívneho spisu zistil, že pribratá účastníčka si odvodovú výnimku uplatnila v rovnakom období súčasne u žalobcu a aj u iného zamestnávateľa. V období od 01.01.2013 do 31.08.2013 bola evidovaná ako zamestnankyňa na základe dohody o brigádnickej práci študentov u zamestnávateľa: Giovanni Luigi Scodinu - Cestoviny Santa Lucia a u žalobcu bola evidovaná v období od 05.01.2013 do 31.08.2013. 38. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovanej č. 336472/2015-BA zo dňa 05.06.2015, ktorým potvrdila rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. 705-0205013715-GC09/2015 z 25.02.2015 tak, že pribratej účastníčke ako zamestnankyni podľa § 4 ods. 2 zákona o sociálnom poistení u žalobcu vzniká povinné dôchodkové poistenie odo dňa 05.01.2013. 39. Súd mal za jednoznačne preukázané že pribratá účastníčka si uplatnila odvodovú výnimku súčasne u dvoch zamestnávateľov, pričom žalobca bol druhý v poradí. Nakoľko žalobca v dôsledku uvedeného neprihlásil pribratú účastníčku na dôchodkové poistenie, dopustil sa porušenia § 231 ods. 1 písm. b/ prvý bod zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 413/2012 účinného od 01. 01.2013. 40. Súd sa oboznámil s rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 9Sžso/79/2016 zo dňa 18. júla 2018 ktorým zmenil rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/150/2015-60 z 03.02.2016 tak, že žalobu zamietol. 41. Najvyšší súd Slovenskej republiky v cit. rozhodnutí v rozhodnutí uviedol : „Odvolací súd takisto plne súhlasí s právnym názorom nielen krajského súdu, že je v situácii, keď ustanovenie právneho predpisu dovoľuje výklad /jeden ústavne súladný a druhý ústavne nesúladným spôsobom/, má prioritu jeho výklad ústavne súladným spôsobom. V prejednávanej veci však, k takejto situácii nedošlo. Pokiaľ ide o legitímne očakávania, ich účelom je garancia čitateľnosti správania sa orgánov verejnej moci a ochrana súkromných osôb pred nepredvídateľným mocenským zásahom do ich právnej situácie, na vyústenie ktorej do určitého výsledku sa spoliehali. Pojem „nepredvídateľný mocenský zásah“ však nemožno interpretovať ako účastníkom nepredvídaný postup správneho orgánu podľa zákona. Skutočnosť, že žalobca nemal možnosť overiť si pravdivosť tvrdenia pribratej účastníčky odvolací súd nespochybňuje, ako ani tú skutočnosť, že žalobcovi takto vznikla povinnosť, ktorú nepredpokladal. Takéto konanie, v prípade vzniku škody, je však potrebné riešiť využitím inštitútov súkromného práva voči pribratej účastníčke. Nie je možné očakávať (nie je po žiadnej stránke legitímnym očakávaním ), že porušenie právnej povinnosti zo strany fyzickej osoby - jednotlivca bude „naprávané“ porušením zákona zo strany správneho orgánu. Opačný postup by viedol k derogovaniu zákonného ustanovenia jeho porušovaním, čo je v priamom rozpore s koncepciou právneho štátu (tak formálneho ako aj materiálneho). VI. Závery správneho súdu. 42. Vzhľadom na vyššie uvedené Krajský súd v Bratislave žalobu žalobcu zamietol ako neodôvodnenú s poukazom na vyššie citované ustanovenia, ako i rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. k. 9Sžso/79/2016 zo dňa 18. júla 2018 ktorým súd rozhodoval v obdobnej veci. 43. Krajský súd mal za preukázané, že preskúmavané rozhodnutie ako i rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa je zákonné, v konaní bol riadne zistený skutkový stav, rozhodnutie je náležite odôvodnené, žalovaný sa v rozhodnutí vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu a dospel k správnemu právnemu záveru. 44. Námietky na ktoré poukazoval žalobca v replike - nedostatočne zistený skutkový stav, súd považoval za irelevantné nakoľko ich nenamietal v odvolacom konaní, ani v podanej žalobe. Navyše však súd konštatuje, že uvedené námietky sú len tvrdením žalobcu, ničím nepreukázané. VII. Trovy konania. 45. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa zásady úspechu a neúspešnému žalobcovi nepriznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi. Žalovanému ako i pribratej účastníčke trovy konania nevznikli, preto im súd nárok na ich náhradu nepriznal. 46. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.